Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. august 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816200190
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816200190.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom v Bratislave, Mýtna 48, P.O.BOX 205, proti žalovanému: V. L., nar. X.X.XXXX, bytom C., P.
XX/XX, o zaplatenie 1.017,11 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 633,78 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 20,10 eur od 21.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 41,88 eur od 21.3.2013 do zaplatenia, zo
sumy 41,88 eur od 21.4.2013 do zaplatenia, s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 41,88 eur od
21.5.2013dozaplatenia,zosumy41,88eurod21.6.2013dozaplatenia,zosumy41,88eurod21.7.2013

do zaplatenia, zo sumy 41,88 eur od 21.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 41,88 eur od 21.9.2013 do
zaplatenia, zo sumy 41,88 eur od 21.10.2013 do zaplatenia, s 8,25% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 41,88 eur od 21.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 41,88 eur od 21.12.2013 do zaplatenia, zo sumy
41,88 eur od 21.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 41,88 eur od 21.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 41,88
eur od 21.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 41,88 eur od 21.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 27,36 eur od
21.5.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Právnypredchodcažalobcusažaloboupodanouprotižalovanémupôvodnedomáhalzaplateniasumy
1.186,47 eur s prísl.. Žalobu zdôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX dňa
20.12.2011, na základe ktorej žalovanému poskytol celkovú sumu 2.010,24 eur. Žalovaný sa zaviazal
splácať pôžičku v 48 pravidelných mesačných splátkach po 41,88 eur. Celkovo žalovaný uhradil do
podania žaloby sumu 566,22 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať

poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, listom zo dňa 25.1.2013 ho vyzval k
okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný dlžnú sumu doposiaľ neuhradil.

2. Pred začatím pojednávania podaním zo dňa 23.2.2016 vzal právny predchodca žalobcu žalobu v časti
o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 165,14 eur späť. Uznesením zo dňa 29.3.2016 č.k. 5C/4/2016-14
súd konanie v tejto časti zastavil. Následne podaním zo dňa 31.5.2016 vzal žalobca späť žalobu v časti
o zaplatenie sumy 169,36 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania, pričom ide o nárok zo zmluvných

pokút. Žalobca, resp. jeho právny predchodca naďalej zotrvával na svojej žalobe v časti o zaplatenie
sumy 1.017,11 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 2.2.2013 do zaplatenia a náhrade trov
konania.3. Súd I. stupňa rozsudkom zo dňa 1.6.2016 č.k. 5C/4/2016-36 rozhodol tak, že konanie v časti o
zaplatenie sumy 4,22 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 2.2.2013 do zaplatenia zastavil, vo
zvyšku žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V časti týkajúcej sa zastavenia

konania rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.7.2016. Vo zvyšnej časti, na základe odvolania
žalobcu, odvolací súd uznesením zo dňa 28.3.2017 č.k. 5Co/336/2016-59 rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uložil mu, aby skúmal, či medzi zmluvnými
stranami existovala dohoda o strate výhody splátok a či bol dodržaný postup podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Uviedol tiež, že v prípade, ak nebolo v zmluve dohodnuté, že veriteľ môže

žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, je potrebné posudzovať zánik
záväzku v dôsledku premlčania pri každej splátke jednotlivo.

4. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu súd prvého stupňa vec opätovne posúdil, vykonal
dokazovanie oboznámením obsahu Žiadosti a zmluvy o poskytnutie pôžičky zo dňa 20.12.2011,
Všeobecných obchodných podmienok („všeobecné podmienky“), predžalobnej upomienky zo dňa

25.1.2013, prehľadu splátok a úhrad, vyjadrenia žalobcu zo dňa 23.2.2016, 31.5.2016, 4.7.2017
a 15.8.2017, vyjadrenia žalovaného zo dňa 29.4.2016 a 20.8.2017, ako aj oboznámením obsahu
ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku,
Hlavné nám. 12, a žalovaný uzavreli dňa 20.12.2011 zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej bol

žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.200,- eur. Žalobca sa zaviazal dlžnú sumu splácať v 48 mesačných
splátkach po 41,88 eur. Ročná úroková sadzba je v zmluve uvedená vo výške 32%, RPMN vo výške
32%, priemerná hodnota RPMN vo výške 45,66%. Celková suma pôžičky je v zmluve uvedená v sume
2.010,24 eur, celkové náklady spotrebiteľa v sume 810,24 eur, termín konečnej splatnosti je uvedený
ako mesiac 12/2015. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky. V bode 6.2 všeobecných podmienok

splátky boli splatné k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pokiaľ v splátkovom kalendári alebo v zmluve nie
je uvedené inak. Z prehľadu o vykonaných platbách vyplýva, že žalovaný žalobcovi neuhrádzal riadne
a včas splátky od mesiaca február 2012, tieto splácal s oneskorením. Vzhľadom k tomu, že naposledy
uhradil sumu 48,58 eur dňa 7.9.2012 a splátky za mesiac september 2012 až január 2013 nezaplatil,
žalobca listom zo dňa 25.1.2013 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo,

najneskôr do 3 dní od doručenia výzvy. Žalovaný uvedenú výzvu na jednorazovú úhradu dlhu prevzal
dňa 29.1.2013. V lehote uvedenej žalobcom dlžnú sumu neuhradil, dlh začal splácať nepravidelne
od 14.2.2013. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil do 29.7.2014
žalobcovi celkom sumu 566,22 eur. Žalobca si voči žalovanému vyúčtoval aj zmluvnú pokutu v zmysle čl.
11 bod 11.2 Všeobecných podmienok (10% z dlžnej splátky) v sume celkom 166,26 eur, čo tiež vyplýva

z prehľadu splátok a úhrad. Z uvedeného prehľadu tiež vyplýva, že voči žalovanému boli vyúčtované
tiež poplatky v sume celkom 4,22 eur. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej
sumy 1.186,47 eur, ktorá predstavovala dlžnú istinu vo výške 1.583,33 eur, dlžné pokuty vo výške 165,14
eur a dlžné poplatky v sume 4,22 eur. Pred prvým pojednávaním žalobca vzal svoju žalobu späť v
časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty 165,14 eur a uznesením zo dňa 29.3.2016 č.k. 5C/4/2016-14 súd

konanie v tejto časti zastavil a rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku žalobcovi v sume 3,30 eur.
Následne podaním zo dňa 31.5.2016 vzal žalobca opäť späť žalobu v časti zmluvnej pokuty, ako aj v
časti poplatkov v sume celkom 169,36 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania. Vzhľadom k tomu, že
v časti o zaplatenie sumy 165,14 eur s prísl. už konanie bolo právoplatne zastavené, súd rozsudkom
zo dňa 1.6.2016 č.k. 5C/4/2016-36 zastavil konanie už len v časti o zaplatenie sumy 4,22 eur s 8,75%

ročným úrokom z omeškania od 2.2.2013 do zaplatenia.

6. Žalovaný v konaní, podaním zo dňa 29.4.2016, uviedol, že nárok žalobcu uznáva len v časti, že je
povinný uhradiť sumu istiny vo výške 1.186,47 eur. Zároveň však namietal výšku úroku 32%, ako aj
výšku RPMN, uplatnený úrok považoval za odporujúci dobrým mravom. Voči istine 1.186,47 eur nemal

námietky, hoci v čase vystavenia písomného vyjadrenia už súd zastavil konanie v časti o zaplatenie
sumy 165,14 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Písomným podaním zo dňa 20.8.2017
žalovaný uviedol, že obchodnú podmienku, spočívajúcu v nečlenení splátok na splátky istiny, úrokov a
iných poplatkov, treba hodnotiť ako neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že spotrebiteľ od počiatku nevie, koľko má hradiť na istinu úveru a koľko na odplatu veriteľa, t.j.

úroky a poplatky úveru. Veriteľ svojvoľne a nekontrolovateľne priraďuje splátky spotrebiteľa a určuje, aká
časť sa použije na splátky istiny a aká na splátky odmeny veriteľa a spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť
skontrolovať, podľa akého kľúča toto veriteľ robí. Ak by si aj vyžiadal amortizačnú tabuľku, nič by to
nemenilo na skutočnosti, že priradenie splátok spotrebiteľa k istine a úrokom zaplatených do mementuvyžiadania si amortizačnej tabuľky by bolo len a len v réžii veriteľa a spotrebiteľ by nemal moc ovplyvniť,
ako veriteľ určil jednotlivé splátky do momentu vyžiadania si amortizačnej tabuľky. Poukázal na to,
že len veriteľ jednostranne a svojvoľne určil, ako v amortizačnej tabuľke uvedie, ako sa bude splácať

istina úveru a ako sa bude splácať jeho odmena - úroky, bez dohody so spotrebiteľom. Podľa názoru
žalovaného veriteľ musí skutočnosť, ako chce priraďovať splátky k úrokom a ako k istine, spotrebiteľom
vo svojich zmluvách oznámiť, inak sa bude jednať o nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 2 písm. b)
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 7 ods. 4 citovaného zákona. V súvislosti
s týmito uvedenými argumentmi žalovaný uviedol, že úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a

keďže žalobcovi splatil sumu 566,22 eur, patrí mu (žalobcovi) len dlžná suma istiny vo výške 633,78 eur.

7. V priebehu konania žalobca oznámil, že pohľadávka voči žalovanému bola na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok, uzavretej medzi ním ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia
s.r.o. ako postupníkom, postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Navrhol, aby súd pripustil
zmenu žaloby tak, že do konania na strane žalobcu vstúpi spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o..

Uvedená spoločnosť zároveň súhlasila so svojím vstupom do konania namiesto pôvodného žalobcu
Consumer Finance Holding a.s.. Uznesením zo dňa 23.3.2017 č.k. 5Co/336/2016-57 odvolací súd
pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila do konania nová strana sporu, a to: Intrum Justitia
Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48 (predtým Karadžičova 8).

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby
poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v
najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

9. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

11. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú
splátkypriraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmsadzbamispotrebiteľského
úveru na účely jeho splatenia.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. (účinného v čase uzavretia zmluvy) poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1.

13. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014) orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatneniapráva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

17. V predmetnej veci má súd preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, pretože žalovaný požiadal žalobcu (resp.
jeho právneho predchodcu) o pôžičku a na základe tejto žiadosti mu žalobca (jeho právny predchodca)
poskytol bezúčelový úver. Svojou povahou ide však o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku

zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že
právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy
o úvere žalovanému ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že žalovaný v zmluvnom vzťahu konal ako
fyzická osoba - spotrebiteľ.

18. Súd preto skúmal, či zmluva, ktorú sporové strany uzavreli, má náležitosti, ktoré vyžaduje ust.

§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že v zmluve chýba údaj
o termíne splátok úveru. Pokiaľ sa tento údaj (termín splatnosti jednotlivých splátok) nachádza vo
Všeobecných podmienkach žalobcu, súd uvádza, že vyhlásenie dlžníka v čl. VII. zmluvy, že žalovaný
ako dlžník je riadne s nimi oboznámený, nemôže požívať právnu ochranu. Veriteľ takto vopred
formuluje vyhlásenie o súhlase dlžníka s vopred naformulovanými zmluvnými podmienkami, ktoré

obsahujú dôležité ustanovenia o právach a povinnostiach žalovaného ako dlžníka. Sú formulované
menším, pomerne ťažko čitateľným písmom ako sú základné ustanovenia zmluvy (t.j. údaje o
dlžníkovi, schválenej výške pôžičky, účele pôžičky). Len veľmi ťažko možno predpokladať, že dlžník
ako spotrebiteľ mal reálnu možnosť sa riadne oboznámiť s týmito zmluvnými podmienkami, a že ich v
čase akceptácie zmluvy aj riadne prijal. Ide preto podľa názoru súdu o neplatné zmluvné dojednanie

podľa § 39 Občianskeho zákonníka a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho
zákonníka, pokiaľ žalovaný ako dlžník svojim podpisom nemá inú možnosť, len podpísať súhlas
so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli výlučne naformulované iba stranou veriteľa a
neboli nijako individuálne vyjednané. Vzhľadom k neplatnosti tohto dojednania nemožno Všeobecné
podmienkypovažovaťzasúčasťzmluvyoposkytnutíbezúčelovejpôžičky.Uvedenázmluvapotomnemá

všetky náležitosti vyžadované zákonom. V zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona
o spotrebiteľských úveroch, a preto sa úver považuje podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona za
bezúročný a bez poplatkov. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu (v podaní z 31.5.2016), že pre
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je potrebné, aby boli kumulatívne splnené podmienky písomnosti
zmluvy a zároveň absencie niektorej z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods.

1. Takýto výklad by veriteľovi umožňoval bez akýchkoľvek dôsledkov nedodržiavať ustanovenia zákona
o obligatórnych náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo je v rozpore s účelom uvedeného
zákona.

19. Pokiaľ žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20.8.2017 namietal, že v zmluve právny predchodca

žalobcu uviedol len výšku splátky bez toho, aby bolo určené, aká suma z tejto splátky sa započítava na
istinu, aká na úroky a aká na poplatky, súd uvádza, že neuvedenie amortizačnej tabuľky v zmluve súd
nepovažuje za nedostatok, ktorý by mal za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Veriteľ je
povinný iba na žiadosť spotrebiteľa bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu
výpis vo forme amortizačnej tabuľky, čo vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo

veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., c/a Klára Bíróová.

20. Pokiaľ teda žalovaný obdržal pôžičku 1.200,- eur, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov
a keďže žalovaný preukázateľne uhradil žalobcovi sumu 566,22 eur, je povinný žalobcovi zaplatiť sumu
633,78 eur.

21. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd musel ex offo skúmať
premlčanie nároku žalobcu podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Keďže podľa §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd aj premlčanie nároku žalobcu posudzoval

podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

22. Bolo zistené, že splácanie úveru bolo medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté v pravidelných
mesačných splátkach, pričom súčasťou splátky bol aj úrok. Vzhľadom k tomu, že podľa § 566 ods. 2Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na
istinu a potom na úroky, dohodnuté splátky sa najskôr započítavajú na istinu. Istina 1.200,- eur pri výške
dojednanej splátky 41,88 eur mesačne bola splatná v 28 celých splátkach a 29. splátka predstavovala

sumu 27,36 eur. Zvyšné dojednané splátky (zvyšok 29. splátky a 30. až 48. splátka) by boli započítané
na úroky, avšak vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, na úhradu týchto splátok žalobca
nemá nárok. Žalobca tvrdil (a žalovaný toto tvrdenie nenamietal), že splátky boli splatné k 20. dňu v
mesiaci a 1. splátka mala byť splatná 20.1.2012 (vyplýva to aj z prehľadu splátok a úhrad na č.l. 7
spisu). Od tohto dátumu teda začína plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku

na zaplatenie tejto splátky. Rovnako tak plynula 3-ročná premlčacia doba aj u ostatných (nasledujúcich)
splátok. Žalobca podal žalobu na súd dňa 11.1.2016, teda po uplynutí premlčacej doby prvých 12 splátok
(splatnosť 12. splátky mala byť dňa 20.12.2012). Nepremlčanou je až v poradí 13. splátka (splatná dňa
20.1.2013) a ostatné nasledujúce splátky. Žalovaný však uhradil sumu celkom 566,22 eur, čo pokrýva
13 celých splátok a časť 14. splátky (14. splátka bola uhradená vo výške 21,78 eur). Žalobca tak má
nárok na zaplatenie 15. až 28. splátky a zostávajúcej časti splátky č. 14 a 29. splátky. Nárok žalobcu

teda premlčaný nie je.

23. Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, napriek zaslaniu výzvy právnym predchodcom
žalobcu žalovanému na zaplatenie celej dlžnej sumy úveru, k mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo,
nakoľko neboli splnené podmienky podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pretože sporové strany

možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nemali v zmluve (ale ani v Obchodných podmienkach)
dohodnuté. Žalobca v konaní nepreukázal žiadnym spôsobom, že by so žalovaným uzavrel dohodu
podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pričom dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti
zaťažovalo práve žalobcu. Žalobca si preto môže uplatňovať iba nárok na zaplatenie splátok, ktorých
splatnosť nastala ku dňu rozhodovania súdu. Ako už bolo uvedené, žaloba na súd bola podaná dňa

11.1.2016, z čoho vyplýva, že žalobca si mohol v čase začatia konania uplatňovať voči žalovanému
nárok na zaplatenie splátky č. 15 až 28 po 41,88 eur a splátky č. 14 v sume 20,10 eur a splátky
č. 29 v sume 27,36 eur. Celkom ide o sumu 633,78 eur (14 splátok po 41,88 eur + jedna splátka
v sume 20,10 eur + jedna splátka v sume 27,36 eur). Keďže túto sumu žalovaný neuhradil riadne
a včas, vznikol žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti

každej z uvedených splátok. Výška úroku z omeškania je určená podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z..
Žalobca si nárok na zaplatenie úroku z omeškania uplatnil zo sumy 1.017,11 eur vo výške 8,75%
ročne od 2.2.2013 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa do omeškania dostal až odo dňa
nasledujúceho po splatnosti každej jednotlivej splátky, súd žalobcovi priznal úrok z omeškania odo dňa
nasledujúceho po splatnosti jednotlivých neuhradených splátok až do zaplatenia. a to vo výške podľa

nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. V tejto časti považoval súd nárok žalobcu za dôvodný. Rozhodol teda tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 633,78 eur spolu s úrokom z omeškania tak, ako je
uvedené vo výroku rozhodnutia. Žalovaný v podaní zo dňa 29.4.2016 žiadal, aby bol zaviazaný k úhrade
aktuálneho zostatku istiny v mesačných splátkach. V konaní žalovaný túto žiadosť ničím neodôvodnil a
ani nepreukázal. Súd mu preto možnosť uhradiť dlžnú sumu v splátkach nepriznal. K tomu súd uvádza,

že žalovaný sa môže na prípadných splátkach dohodnúť priamo so žalobcom.

24. V časti prevyšujúcej sumu 633,78 eur s príslušenstvom tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku,
súd považoval žalobu z dôvodov uvedených vyššie za nedôvodnú, a preto ju zamietol.

25. V súvislosti s vyjadrením žalovaného v konaní súd uvádza, že žalovaný najskôr uviedol, že nárok
žalobcu uznáva v časti istiny 1.186,47 eur, zároveň však namietal výšku ročnej úrokovej sadzby 32%
a RPMN 45,66% a žiadal, aby bol zaviazaný len na úhradu zostatku istiny. Suma 1.186,47 eur pritom
v sebe zahŕňala aj zmluvný úrok a tiež zmluvnú pokutu, teda nie iba čistú istinu úveru. Následne
vo vyjadrení zo dňa 20.8.2017 žalovaný uviedol, že úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a

opodstatneným je podľa neho iba nárok žalobcu na zaplatenie sumy 633,78 eur. V súvislosti s týmto
vyjadrením žalovaného potom súd vychádzal z toho, že žalovaný nerozporuje nárok žalobcu len v časti
o zaplatenie sumy 633,78 eur.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového

poriadku (CSP). V konaní si žalobca pôvodne uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 1.186,47 eur,
priznaná mu bola suma 633,78 eur. Jeho úspech v konaní tak predstavuje 53,41%, úspech žalovaného
je v rozsahu 46,59%. Obe sporové strany teda mali v konaní takmer rovnaký úspech ako aj neúspech,
preto súd rozhodol tak, že žiadna zo sporových strán nemá na náhradu trov konania právo.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. a) CSP). V takom prípade

je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa
ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami

uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).