Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 15, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14Pc/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117209593
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka XXXHalmešová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4117209593.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovateľky: Bc. V. F., nar.

XX.X.XXXX, bytom G. - E. XXX/XXX, zast. JUDr. Jana Berecová Titková, advokátka, so sídlom Nitra -
Dubová2,protiosobepovinnejzvýživného:E.F.,nar.XX.X.XXXX,bytomO.-Z.3,ozvýšenievýživného
na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra 25C/23/2005-11 zo dňa 08.03.2005 v časti vyživovacej
povinnosti tak, že súd zvyšuje výživné, ktoré je povinný platiť E. F., narodený XX.XX.XXXX na
navrhovateľku V. F., narodenú XX.XX.XXXX zo sumy 66,39 eur na sumu 150,- eur mesačne, a ktoré je
povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 23.03.2017.

II. V ostatných častiach zostáva rozsudok Okresného súdu Nitra 25C/23/2005-11 zo dňa 08.03.2005
nezmenený.

III. Zročné výživné za obdobie 23.03.2017 - 31.05.2017 vo výške 335,- eur je osoba povinná z výživného
E. F., povinný zaplatiť navrhovateľke do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 23.3.2017 domáhala, aby súd zmenil rozsudok
Okresného súdu v Nitre č.k. 25C 23/05- 11 zo dňa 08.03.2005 v časti vyživovacej povinnosti tak, že súd
zvyšuje výživné, ktoré je povinný platiť odporca na navrhovateľku zo sumy 66,39 eur na sumu 150,-
eur mesačne, a ktoré je povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred
od podania návrhu. V návrhu uviedla, že od posledného určenia vyživovacej povinnosti uvedeným
rozsudkom ubehlo 12 rokov. V čase vydania predmetného rozsudku mala 12 rokov a bola žiačkou
6.ročníka základnej školy. V súčasnosti je študentkou denného štúdia vysokej školy prvého ročníka

inžinierskeho štúdia na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite. Žije v domácnosti s matkou M.
P.. Odporca prispel iba niekoľkokrát, naposledy pred cca 10 rokmi, kedy predal nehnuteľnosti v jeho
vlastníctve. Náklady spojené s jej osobou, ošatením, bývaním, vzdelaním, kultúrnym a športovým
využitím a záujmami sú oveľa vyššie, ako boli v čase určenia vyživovacej povinnosti v roku 2005.

2/Právnazástupkyňanavrhovateľkynapojednávaníuviedla,žeposlednáúpravavýživnéhobolapred12
rokmi, pričom otec navrhovateľky výživné platil len sporadicky. Odvtedy sa u navrhovateľky niekoľkokrát

zmenili pomery. Teraz má najmä výdavky so školou, ale sú to aj výdavky na stravu, oblečenie, kultúru.
Študuje už v 4.ročníku na VŠ. Príležitostne si privyrába ako čašníčka, avšak tieto príjmy sú len
zanedbateľné. Za mesiac február to bolo 3,51 eur, za mesiac marec 7,- eur. Všetky jej výdavky hradí
matka M. P., ktorá však už nemôže hradiť všetky výdavky, nakoľko sa jej v podnikaní nedarí. Naposledypriznané výživné pre navrhovateľku je v súčasnosti veľmi nízka suma, preto navrhuje výživné zvýšiť
na sumu 150,- eur od podania návrhu s tým, že zameškané výživné zaplatí otec navrhovateľky do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Predkladá tiež fotokópie výdavkov spojených so školou - doprava 1,10

eur denne, cca 24,- eur mesačne, stravovanie keď je mimo domu - cca 100,- eur mesačne, výdavky
spojené s bývaním - plyn 77,- eur mesačne, voda - polročne 83,- eur, elektrina môže byť cca 70,- eur
mesačne, pričom celkový poplatok je 207,- eur mesačne, avšak preto, že ide o elektrinu, ktorá sa hradí v
pohostinstve, ktorú prevádzkuje matka navrhovateľky, komunálny odpad 36,06 eur, daň z nehnuteľnosti
116,84 eur. Ďalej uviedla, že od podania návrhu nebola zo strany otca navrhovateľky zaplatená žiadna

suma.

3/ Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že čo sa týka školy, má výdavky so školou týkajúce sa najmä
skrípt alebo tlačenia materiálov, keďže na mnohé predmety skriptá ani nemá. Teraz má 6 predmetov,
jedna kniha stojí cca 10,- eur, na ostatné si musela materiály vytlačiť, čiže je to približne 60,- eur na
semester. Potom je to už spomenutá doprava, strava, oblečenie je približne 50,- eur mesačne. Zdravotný

stav má dobrý. Žije v spoločnej domácnosti s matkou a jej manželom. Matka má jednu vyživovaciu
povinnosť, len voči nej. Pokiaľ vie, tak odkedy študuje na VŠ, otec jej žiadne výživné neposlal. Jej matka
vlastní pohostinstvo, to je nehnuteľnosť, ktorá teda sčasti slúži na bývanie a sčasti na podnikateľské
účely jej matky. Motorové vozidlo matka nevlastní.

4/ Osoba povinná z výživného na pojednávaní uviedol, že nie je pravda, že by výživné platil len párkrát
po predaji nehnuteľnosti. Má doklady o tom, že ho hradil. Má spočítané, že od rozvodu uhradil spolu
114.000,- Sk na výživnom. Za posledné roky našiel fotokópie ústrižkov, že v roku 2009 uhradil 210,- eur,
v roku 2010 - 120,- eur a v roku 2011 - 333,- eur. Tú nehnuteľnosť, ktorá bola spomínaná predal v roku
2007 a má aj ďalšie doklady o úhrade výživného. On to bral tak, že bývalej manželke ponechal v užívaní

nehnuteľnosť, kde spolu podnikali a bývali, teda to pohostinstvo, a to po dobu kým dcéra doštuduje.
Preto aj výživné neplatil v plnej výške. V súčasnosti sa vedie spor o vyporiadanie tejto nehnuteľnosti,
ktorá je v podielovom spoluvlastníctve ich oboch. Dcéra tiež neuviedla, že v roku 2014 prišla bývať k
nemu, nakoľko sa s matkou nepohodla. Bývala u neho až do roku 2016, potom sa odsťahovala a bývala
s priateľom. On je dobrovoľne nezamestnaný. Má príjem cca 300 - 400,- eur mesačne, nakoľko strihá

videá pre jednu spoločnosť a tiež žije z úspor, lebo v roku 2009 až 2012 pracoval v R.. Spolu s partnerkou
a jej maloletou dcérou žijú v podnájme, platí tam nájom 360,- eur mesačne, plus prípadný nedoplatok pri
koncoročnom zúčtovaní. Partnerka pracuje. On auto nevlastní, vlastním ešte asi 100m2 pôdy v L., ktorá
je však zablokovaná. Na otázku akou sumou by vedel prispievať na navrhovateľku uviedol, že nemá
z čoho na ňu prispievať. Chcel by som jej dať čo najviac, ale nemá z čoho. Na otázku, aby sa vyjadril

odporca aká suma mu zostala na účte z úspor z R., uviedol, že je to 1.000 až 1.500 libier. Na otázku
aké nehnuteľnosti predal v roku 2007 a za akú sumu uviedol, že predal pohostinstvo, ktoré mal ešte
pred uzavretím manželstva za sumu 830.000,- Sk a dom, ktorý vlastnili spolu s matkou navrhovateľky
a na ktorý mali úver, z toho mu zostala suma 234.000,- Sk, nakoľko cca 500.000,- Sk musel zaplatiť
banke na sankčných úrokoch. Po predaji nehnuteľností kúpil nehnuteľnosť v I. B. - starý rodinný dom,

o ktorý ho však predchádzajúca partnerka pripravila tak, že sa rozhodla ho predať v čase krízy hlboko
pod cenu - asi za 50.000,- eur, pričom časť vložila na splatenie hypotéky a asi 23.000,- eur vyplatila
jemu. Živnostenské oprávnenie v roku 2007 zrušil preto, lebo mal už plné zuby ľudí, nechcel už viac
krčmárčiť po 17 rokoch. Motorové vozidlo nevlastní. Používa vozidlo, ktorý mu požičiava Ing. U., značky
KIA Sportage. Tiež chce poukázať z profilu matky navrhovateľky, keďže sa jej údajne nemá dariť, tak

posledné roky má na facebooku fotky z dovoleniek B., U., O. Q., P., M. D..

5/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom, pripojeným
spisom OS Nitra 25C/23/2005, rozsudok OS Nitra 25C/23/05 - 11, a ďalšími listinami obsiahnutými v
spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Z pripojeného spisu OS Nitra sp.zn. 25C/23/2005 vyplýva, že súd na základe návrhu matky
navrhovateľky M. F., rozsudkom č.k. 25C/23/2005-11 zo dňa 08.03.2005 manželstvo rodičov
navrhovateľky rozviedol a maloletú V. F. zveril do výchovy a opatery navrhovateľky a otca zaviazal
prispievať na jej výživu sumou 2000 Sk ( 66,39 eur). Čo sa týka zárobkových pomerov rodičov

navrhovateľky, v uvedenom čase spolu podnikali a podávali spoločné daňové priznanie , pričom za rok
2003 mali základ dane 64955,-Sk a za rok 2004 mali základ dane 28.089,-Sk.Navrhovateľka je študentkou prvého ročníka inžinierskeho štúdia na SPU v O.. Celkovo teda študuje na
VŠ 4. rok. Žije v spoločnej domácnosti s matkou a jej manželom, pričom bývajú v dome, ktorý zároveň
sčasti slúži ako pohostinstvo, ktoré vedie jej matka. Navrhovateľka dochádza do školy z miesta bydliska

L. do O., preto má náklady na cestovanie v sume 1,10 eur denne, cca 24,- eur mesačne, stravovanie keď
je mimo domu - cca 100,- eur mesačne, náklady so študijnými materiálmi v sume cca 60 eur / semester.
Jej zdravotný stav je dobrý.
Matka navrhovateľky je SZČO a prevádzkuje pohostinstvo v obci L.. Podľa daňového priznania za
rok 2016 bol základ dane 150,34 eur. Matka navrhovateľky tiež poberá invalidný dôchodok vo výške

133,70 eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť len voči navrhovateľke. Matka navrhovateľky vlastní
pohostinstvo, to je nehnuteľnosť, ktorá sčasti slúži na bývanie a sčasti na podnikateľské účely. Motorové
vozidlo matka nevlastní. Výdavky spojené s bývaním sú - plyn 77,- eur mesačne, voda - polročne 83,-
eur, elektrina cca 70,- eur mesačne, komunálny odpad 36,06 eur, daň z nehnuteľnosti 116,84 eur.
Otec navrhovateľky uviedol, že je dobrovoľne nezamestnaný. Má príjem cca 300 - 400,- eur mesačne,
nakoľko strihá videá pre jednu spoločnosť a tiež žije z úspor, lebo v roku 2009 až 2012 pracoval v R..

Spolu s partnerkou a jej maloletou dcérou žijú v podnájme, platí tam nájom 360,- eur mesačne. On auto
nevlastní. Má vyživovaciu povinnosť len voči navrhovateľke.

6/ Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods.3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

7/ Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

8/ Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že oproti poslednej úprave výživného došlo k
výraznej zmene pomerov na strane navrhovateľky. Posledná úprava výživného bola rozsudkom č.k.
25C/23/2005-11 zo dňa 08.03.2005 , ktorým súd manželstvo rodičov navrhovateľky rozviedol a maloletú
V. F. zveril do výchovy a opatery navrhovateľky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 2000 Sk
( 66,39 eur). V tom čase mal. V. mala len 12 rokov a bola žiačkou 6. ročníka ZŠ. Rodičia navrhovateľky

spolu podnikali , boli živnostníkmi a podávali spoločné daňové priznanie , pričom za rok 2003 mali základ
dane 64.955,-Sk a za rok 2004 mali základ dane 28.089,-Sk.
Je zrejmé, že od posledného určenia výživného zo strany otca uplynulo takmer 12 rokov, keď v tom
čase mala navrhovateľka 12 rokov a v súčasnosti je dospelá, navštevuje prvý ročník dvojročnéhoinžinierskeho štúdia na SPU v O.. Je zrejmé, že na navrhovateľku vzrástli životné náklady vo všetkých
smeroch - náklady na školu, stravu, oblečenie, hygienu, cestovné do školy.
Zmena nastala aj v pomeroch osôb s ktorými žije navrhovateľka, nakoľko jej matka sa vydala, žijú s

manželom matky, takže v rámci spolužijúcich osôb pribudol príjem na strane manžela matky. Príjem
matky predstavuje invalidný dôchodok a príjem z podnikania - prevádzkovania pohostinstva.
U otca navrhovateľky nastala tiež zmena v jeho pomeroch v tom, že žije s partnerkou a jej maloletým
dieťaťom. Je dobrovoľne nezamestnaný, avšak podľa vyjadrenia má príjem cca 300- 400 eur. Podľa
jeho vyjadrenia žije aj z úspor z R. ( 1.000 až 1.500 libier). Na otázku aké nehnuteľnosti predal v roku

2007 a za akú sumu uviedol, že predal pohostinstvo, ktoré mal ešte pred uzavretím manželstva za sumu
830.000,- Sk a dom, ktorý vlastnili spolu s matkou navrhovateľky a na ktorý mali úver, z toho mu zostala
suma 234.000,- Sk, nakoľko cca 500.000,- Sk musel zaplatiť banke na sankčných úrokoch. Po predaji
nehnuteľností kúpil nehnuteľnosť v I. B. - starý rodinný dom, o ktorý ho však predchádzajúca partnerka
pripravila tak, že sa rozhodla ho predať v čase krízy hlboko pod cenu - asi za 50.000,- eur, pričom časť
vložila na splatenie hypotéky a asi 23.000,- eur vyplatila jemu.

9/ Súd dospel k záveru, že u navrhovateľky je dôvod na zvýšenie výživného, nakoľko u nej nastala
podstatná zmena pomerov, keď výdavky na 24 ročnú dcéru sú podstatne vyššie ako boli na 12 ročné
dieťa. Treba tiež poznamenať, že otec navrhovateľky si dlhodobo neplnil riadne vyživovaciu povinnosť,
keď sám zdokladoval uhradené sumy výživného, ktoré boli podstatne nižšie ako mal navrhovateľke

uhradiť na výživnom. Na druhej strane v rokoch 2014 - 2016 si vyživovaciu povinnosť plnil tým, že
dcéra s ním žila v spoločnej domácnosti a zabezpečoval starostlivosť o ňu. Napriek uvedenému ho to
však nezbavuje povinnosti naďalej si plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, ktorá stále
riadne študuje vo forme denného štúdia a tým sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Tvrdenie otca,
že jej nemá z čoho prispievať, súd považoval za účelové, keďže ako sám uviedol, už v roku 2007 predal

nehnuteľnosť - pohostinstvo, ktoré prevádzkoval a neskôr aj rodinný dom v I. B., kde mu bola vyplatená
suma cca 23.000,- eur. Odhliadnuc od týchto príjmov, otec navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť len
voči nej, v súčasnosti má príjem, ktorého výšku nezdokladoval a navyše je dobrovoľne nezamestnaný,
čo navodzuje stav, že je schopný mať príjmy, ktoré mu pokrývajú jeho životné výdavky. Odporca ako
rodič je povinný si plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére, v tomto zákon nepripúšťa výnimky, lebo

vyživovacia povinnosť voči dieťaťu je prvoradá. Rovnako bezvýznamný je aj argument otca, že matke
navrhovateľky nechal pohostinstvo, ktoré spoločne prevádzkovali, nakoľko uvedená dohoda nemá vplyv
na vyživovaciu povinnosť rodiča. Preto bez ohľadu na to, aký je reálny príjem matky navrhovateľky,
keďže odporca poukazoval na to, že v podnikaní sa jej musí dariť, súd dospel k záveru, že výživné na
navrhovateľku je dôvodné v požadovanej výške 150 eur mesačne. Uvedená výška výživného pre dieťa,

ktoré študuje na VŠ zodpovedá skutočným výdavkom, ktoré u navrhovateľky sú v súvislosti so štúdiom,
bývaním, stravou a pod.
Súd preto zmenil rozsudok Okresného súdu v Nite č.k. 25C/23/2005-11 zo dňa 08.03.2005 tak, že zvýšil
vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku zo sumy 66,39 eur na sumu 150 eur mesačne počnúc
dňom 23.3.2017, teda odo dňa podania návrhu na súd.

10/ Súd ďalej určil výšku zameškaného výživného za obdobie od 23.03.2017 ( dňa podania návrhu na
súd) do 31.05.2017, t.j. 2 mesiace a 7 dní. Za toto obdobie výživné predstavuje sumu 335,- eur ( 2
x 150 + 35 eur). Uvedenú sumu je otec navrhovateľky povinný zaplatiť navrhovateľke do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

11/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra

písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 363 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).