Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116201161
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116201161.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska č. 5, zastúpený: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska č. 5, proti žalovanému: N. Y., nar. XX.X.XXXX,
trvalebytomX.Q.J.,adresanadoručovanie:J.,U.č.XX,ozaplatenie663,48Eurspríslušenstvom,takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý z a p l a t i ť žalobcovi 165,57 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 53,78 Eur od 26.12.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 58,77 Eur od 26.01.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
53,02 Eur od 26.02.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.1.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 663,48 Eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 53,78 Eur od 26.12.2012 do zaplatenia, 8,75
% zo sumy 58,77 Eur od 26.1.2013 do zaplatenia, 8,75 % zo sumy 53,02 Eur od 26.2.2013
do zaplatenia, 8,25 % zo sumy 497,91 Eur od 26.11.2013 do zaplatenia titulom neuhradených faktúr

za poskytnuté telekomunikačné služby vrátane zmluvnej pokuty. Uvedenú pohľadávku spol. Slovak
Telekom, a.s., žalobca nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.

3. Žalovaný sa k veci písomne nevyjadril.

4. Súd podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len
CSP ) na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie, nakoľko išlo o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala
1 000 Eur.

5. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 31.5.2017 o 8:45 hod. podľa § 219 O.s.p..

6. Z listinných dôkazov mal súd zistené :

7. Dňa 11.10.2012 uzatvorili Slovak Telekom, a.s., a žalovaný Zmluvu o poskytovaní verejných
služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v programe Happy M pret.č.: XXXXXXXXXX. V Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 11.10.2012 sa mobilný operátor zaviazal
zabezpečiť žalovanému predaj zľavneného mobilného telefónu HTC One S za maximálnu kúpnu cenu
0,02 Euro s DPH a žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb mobilného operátora,

dodržiavať povinnosti v súlade so Zmluvou a Dodatkom. Doba viazanosti bola stanovená na 24
mesiacov. V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného a následného vypojenia SIM
karty zo strany prevádzkovateľa bola stanovená zmluvná pokuta vo výške 497,91 Eur (bod. 4 Dodatku).

8. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., vystavil žalovanému nasledovné faktúry:

- faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 25.12.2012, v ktorej vyúčtovala mesačné poplatky, iné poplatky
a služby v celkovej sume 53,78 Eur,
- faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 25.1.2013, v ktorej vyúčtovala mesačné poplatky, hlasové a
nehlasové služby, iné poplatky a služby v celkovej sume 58,77 Eur,
- faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 25.2.2013, v ktorej vyúčtovala mesačné poplatky, iné poplatky
a služby v celkovej sume 53,02 Eur,

- faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 25.11.2013, v ktorej vyúčtovala zmluvnú pokutu v sume 497,91
Eur.

9. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 Slovak Telekom, a. s., postúpila pohľadávky
vrátane pohľadávky voči tunajšiemu žalovanému, na tunajšieho žalobcu.

10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“):
Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
11. Podľa § 489 OZ: Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách: Zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) citovaného zákona: Podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

14. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) citovaného zákona: Účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženej faktúry.

15. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a § 517 ods. 2 OZ: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má právo veriteľ požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníkavzneníúčinnomdo31.1.2013:Výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

17. Podľa § 544 ods. 1 OZ: Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

18. Podľa § 52 ods. 1 OZ: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 OZ: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.20. Podľa § 52 ods. 4 OZ: Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 OZ: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 2 OZ: Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

23. Podľa § 53 ods. 3 OZ: Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ: Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

25. Podľa § 53 ods. 5 OZ: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 53a ods. 1 OZ: Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti

takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

27. Podľa § 54 ods. 1 OZ: Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

28. Podľa § 153 ods. 4 OSP: Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej

podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

29. Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že na základe platne
uzatvorenej zmluvy o pripojení právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému telekomunikačné
služby, pričom žalovaný cenu týchto služieb vyúčtovanú faktúrami č. 7212582378, 7300215585,

7301329393, nezaplatil. V tejto časti považoval súd žalobný návrh za skutkovo i právne dôvodný, a
preto mu vyhovel.

30. Tým, že si žalovaný nesplnil svoju povinnosť zaplatiť vyfakturované sumy za mesačné poplatky
riadne a v lehote splatnosti vystavených faktúr, dostal sa do omeškania a žalobcovi preto súd priznal

okrem nároku na zaplatenie žalovanej istiny aj úroky z omeškania. Tie boli priznané vždy odo dňa
nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr v súlade s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013.

31. Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie 497,91 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne

od 26.11.2013 do zaplatenia, ktorá predstavovala zmluvnú pokutu, lebo ju nepovažoval za dôvodnú.
Je pravdou, že pre prípad porušenia zmluvných povinností (nedodržanie doby viazanosti) bola podľa
zmluvy o poskytovaní služieb dohodnutá zmluvná pokuta.32. Predmetná zmluva však vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany
dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky

špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred
podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne
nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na
pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky
zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach

zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 OZ).
Podľa zákonného demonštratívneho výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok ide o podmienky
nezriedka prakticky spojené so samotným prístupom spotrebiteľa k súdu a preto musia byť súdom
preskúmavané automaticky, čo navyše znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o
právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto
právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky,

ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj
zmluvná pokuta.

33. Zmluvná sankcia je síce spôsobená samotným spotrebiteľom, ale zmluvná pokuta vo výške 497,91
Eur ako jej následok v tomto prípade nie je v kontexte právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv bežne

predvídateľný, zasahuje do majetkovej sféry spotrebiteľa a je dojednaná mimo predmetu zmluvy a jeho
ceny. Zmluvnú pokutu súd vníma ako tzv. paušalizovanú náhradu škody, ktorá vyplýva zo zmluvy a
nie je potrebné ju dokazovať vonkajšími okolnosťami vzniku. Zmluvná pokuta síce môže byť účinným
spôsobom zabezpečenia pohľadávky svojím charakterom hrozby, ale iba do určitej miery, lebo u tých,
ktorí zaplatiť nemôžu, hrozba zmluvnou pokutou, tobôž vo vysokej výške, už nemá zmysel. Takto

formálne dojednané právo voči časti spotrebiteľov, ktorí by boli nemajetní, je dokonca kontraproduktívne.

34. Zmluvnú pokutu v zmluve spotrebiteľského charakteru by súd považoval za prijateľnú, iba ak by bola
primeranábežnýmvecnýmnákladomupomínaniaaurčitejpersonálnejpozornostipriporušenízmluvy.V
tomto prípade jej formálne dojednaná výška podľa názoru súdu túto prirodzenú hranicu presahuje. Súd

tak dojednanie zmluvnej pokuty považuje za absolútne neplatné podľa cit. ust. § 53 ods. 5 s prihliadnutím
na ods. 10 OZ a preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

35. Súd si je vedomý časti rozhodovacej praxe súdov, ktorá poukazuje na to, že má význam
odstupňovanie zmluvnej pokuty vzhľadom na zostatok tzv. doby viazanosti, v ktorej došlo k porušeniu

povinností dlžníka. Lenže podporne podľa názoru tunajšieho súdu, vzhľadom na skutočnosti známe
súdu z úradnej činnosti (fakturácia telefónnych operátorov rozlišujúca základ dane a iné práva uplatnené
na súde), telefónni operátori zrejme dlhodobo deformujú príjmovú stránku svojho podnikania, ak v
prípade inkasovania zmluvných pokút alebo náhrady škody odôvodnených ako náhradu za zmarený
predmetzmluvy(zostranydlžníkovčiuždobrovoľnealebopodľaobsahurozhodnutíniektorýchsúdov),z

týchto neodvádzajú daň z pridanej hodnoty, v tomto zmysle aj nad rámec konkrétneho obsahu daňových
predpisov je pravdou, že trpenie škody nie je predmetom podnikania. Lenže aj v tomto zmysle podľa
názoru súdu zmluvnú pokutu v žiadnom prípade nemožno argumentačne spájať s hypotetickou časťou
ceny poskytnutého plnenia pri poskytnutí zľavy, ktoré sa preto nestalo zabezpečovanou povinnosťou,
ani s časťou ceny plnenia, ktoré nebolo poskytnuté kvôli odstúpeniu od zmluvy dodávateľom.

36. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. V spore bol v rozhodujúcej miere
úspešný žalovaný (zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie 497,91 Eur, vyhovenie žaloby v časti o
zaplatenie 165,57 Eur). Vzhľadom na to, že súd v spise nezistil žiadne výdavky, ktoré by žalovanému,
ako úspešnejšej strane, preukázateľne v tomto spore vznikli, rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov

konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.Podľa § 125 ods. 1 CSP: Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP: V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP: Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP: Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP: Oodvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP: Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP: Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).