Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. august 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5Csp/61/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817207866
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3817207866.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: Československá

obchodná banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpeného Malata,
Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 4/B, IČO: 47 239 921,
proti žalovanému: Ing. U. W., nar. XX.X.XXXX, bytom U., U. XXXX/XX, o zaplatenie 511,23 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 550,75 eur s 8,05% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 457,86 eur od 1.3.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd žalobcovi p r i z n á v anárok na náhradu trov konania v rozsahu 63,56%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 511,23 eur, spolu s
vyčísleným zmluvným úrokom za obdobie od 1.1.2016 do 28.2.2017 v sume 101,11 eur, so zmluvným
úrokom vo výške 19,5% ročne zo sumy 407,28 eur od 1.3.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
8,05% ročne zo sumy 558,97 eur od 1.3.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil
tým, že so žalovaným uzatvoril jeho právny predchodca - ISTROBANKA, a.s., dňa 14.2.2008 Zmluvu

o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA, na základe ktorej sa zaviazal pre žalovaného zriadiť a
viesť bežný účet č. XXXXX-XXXXXXXX. Zároveň v ten istý deň došlo k uzatvoreniu aj dodatku č. 1 k
zmluve o bežnom účte, ktorým právny predchodca žalobcu povolil žalovanému prečerpanie peňažných
prostriedkov na účte s maximálnym debetným rámcom vo výške 630,68 eur (19.000,- Sk) v zmysle
čl. II bod 5 Obchodných podmienok ISTROBANKY pre Maxikonto. Prečerpanie bolo povolené formou
úveru, ktorý mohol byť čerpaný od 14.2.2008 s tým, že výška úrokovej sadzby a výška sadzby úroku z
omeškaniajeurčenávobchodnýchpodmienkach.Žalovanýnedodržaldohodnutézmluvnépodmienky,v

dôsledku čoho žalobca dňa 31.12.2015 určil splatnosť úveru v súlade s čl. IX ods. 1 písm. a) obchodných
podmienok. Ku dňu 28.2.2017 pohľadávka žalobcu voči žalovanému predstavuje sumu 612,34 eur a
pozostáva z istiny vo výške 407,28 eur, úroku vo výške 50,58 eur vyčísleného ku dňu 31.12.2015, úroku
vo výške 101,11 eur vyčísleného od 1.1.2016 do 28.2.2017 a úroku z omeškania vo výške 53,37 eur
vyčísleného ku dňu 28.2.2017.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil.

3. Na pojednávanie sa nedostavil ani právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť písomne
ospravedlnil, preto súd konal v neprítomnosti sporových strán a vykonal dokazovanie oboznámením
obsahu Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA zo dňa 14.2.2008, dodatku č. 1 kZmluve o bežnom účte zo dňa 14.2.2008, obchodných podmienok Istrobanky, a.s., pre MAXIKONTA
(„VZP pre prečerpanie“), obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu („obchodné
podmienky“), výzvy na úhradu pohľadávky zo dňa 18.11.2015, oznámenia o vyhlásení predčasnej

splatnosti úveru zo dňa 1.1.2016, prehľadu platobnej disciplíny žalovaného, prehľadu úrokových sadzieb
žalobcu, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny
stav:

4. Právny predchodca žalobca - spoločnosť ISTROBANKA, a.s., uzavrel so žalovaným dňa 14.2.2008

zmluvu o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA. Na základe tejto zmluvy sa žalobca (jeho právny
predchodca) zaviazal zriadiť pre žalovaného bežný účet č. XXXXX-XXXXXXXX. V čl. II zmluvy je
upravené poskytnutie platobnej karty Cirrus/Maestro s denným limitom na výber peňažných prostriedkov
5.000,- Sk. V čl. III zmluve sa uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné
podmienky Istrobanky, a.s.. Zároveň v ten istý deň, t.j. 14.2.2008 bol uzavretý aj dodatok č. 1 k zmluve
o bežnom účte, v ktorom si zmluvné strany dohodli, že žalobca (jeho právny predchodca) umožní

žalovanému prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte s maximálnym debetným rámcom
vo výške 19.000,- Sk po dobu účinnosti zmluvy a s úrokovou sadzbou 12,50% ročne platnou ku dňu
podpisu dodatku. Zároveň si dohodli, že právne vzťahy súvisiace s povoleným prečerpaním peňažných
prostriedkov na bežnom účte neupravené zmluvou sa riadia VZP pre prečerpanie a Všeobecnými
obchodnými podmienkami ISTROBANKY, a.s., ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa článku II bod 5 VZP pre

prečerpanie - základnou podmienkou pre poskytnutie povoleného prečerpania peňažných prostriedkov
na bežnom účte majiteľa je vedenie bežného účtu v ISTROBANKE s pravidelným mesačným príjmom.
Podľa článku II bod 8 VZP pre prečerpanie - majiteľ je povinný platiť z poskytnutých peňažných
prostriedkov úroky v dojednanej výške s tým, že úroky sa počítajú zo skutočných denných stavov
debetného zostatku na bežnom účte a účtujú sa mesačne na ťarchu bežného účtu. Podľa čl. IX bod 1

obchodných podmienok v prípade, že majiteľ účtu bude v omeškaní so splatením akejkoľvek peňažnej
čiastky voči banke, prípadne inému subjektu, ktorý mu poskytol úver, je banka oprávnená vyhlásiť, že
všetky pohľadávky z poskytnutého povoleného prečerpania sú splatné ku dňu uvedenému v písomnom
oznámení banky. Z prehľadu platobnej disciplíny žalovaného vyplýva, že žalovaný čerpal prostriedky
formou povoleného prečerpania. Žalovaný však nedodržal zmluvné podmienky, v dôsledku čoho bol

žalobcom vyzývaný na úhradu dlhu, naposledy výzvou zo dňa 18.11.2015 spolu s upozornením, že ak
dlh vo výške 35,56 eur nebude bezodkladne uhradený, bude úver vyhlásený za splatný. Výzvu žalovaný
prevzal dňa 24.11.2015. Keďže žalovaný ani na základe tejto výzvy záväzok neuhradil, listom zo dňa
1.1.2016 mu bolo oznámené, že žalobca vyhlásil celý úver dňom 31.12.2015 za splatný. Zároveň bol
žalovaný vyzvaný na úhradu celého dlhu, ktorý k 31.12.2015 predstavoval sumu 682,02 eur. Zásielka sa

žalobcovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Z prehľadu platobnej disciplíny žalovaného vyplýva,
že ku dňu 31.12.2015 predstavoval neuhradený zmluvný úrok sumu 50,58 eur a úrok z omeškania sumu
0,76 eur. Ku dňu 28.2.2017 bol zostatok neuhradenej istiny úveru vo výške 407,28 eur.

5. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy 511,23 eur (ktorá predstavuje istinu

407,28 eur, vyčíslený zmluvný úrok do 31.12.2015 v sume 50,58 eur a vyčíslený úrok z omeškania do
28.2.20017 v sume 53,37 eur) spolu s vyčísleným úrokom za obdobie od 1.1.2016 do 28.2.2017 v sume
101,11 eur, 19,5% ročným úrokom zo sumy 407,28 eur od 1.3.2017 do zaplatenia a 8,05% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 558,97 eur od 1.3.2017 do zaplatenia.

6. Žalovaný sa k nároku žalobcu nevyjadril.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 52 ods. 1, 3 až 4 Občianskeho zákonníka, platného ku dňu uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.9. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

10. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy) pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom
účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť

ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne
informovaný o:
a) úverovom limite, ak je stanovený;
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená, a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená;
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

11. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je

podaná dôvodne iba sčasti. Bolo nepochybne preukázané, že medzi žalovaným a žalobcom existoval
zmluvný vzťah na základe zmluvy o úvere, ktorý bol žalovanému poskytnutý formou povoleného
prečerpania jeho bežného účtu. Uvedená úverová zmluva, vzhľadom na jej obsahové náležitosti, je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže žalobca (jeho právny
predchodca) ako dodávateľ poskytol žalovanému, ktorý nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti

(teda v postavení spotrebiteľa), finančné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach.
Na uvedený zmluvný vzťah sa okrem toho vzťahuje aj ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Súd preto podrobil predmetnú zmluvu kontrole ex offo s poukazom na
§ 52 a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v platnom znení,
a to i za stavu, že žalovaný v tomto smere žiadne námietky neuviedol. Je nepochybné, že žalovaný

formou povoleného prečerpania na svojom bežnom účte čerpal prostriedky, ktoré mu žalobca poskytol.
Rovnako bolo preukázané, že žalovaný nesplácal úver riadne a včas. Táto skutočnosť vyplýva aj z výzvy
na úhradu dlhu z omeškaných splátok a žalovaný tvrdenia žalobcu v konaní nenamietal. Vzhľadom k
tomu, že si žalovaný túto povinnosť neplnil, žalobca mu oznámil zosplatnenie celej dlžnej sumy úveru k
31.12.2015. Keďže žalovaný dlžnú sumu neuhradil, žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy

vo výške 612,34 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru v sume 407,28 eur, riadneho úroku
do 31.12.2015 v sume 50,58 eur, riadneho úroku od 1.1.2016 do 28.2.2017 v sume 101,11 eur, úroku
z omeškania do 28.2.2017 v sume 53,37 eur, ako aj nárok na riadny úrok vo výške 19,5% ročne zo
sumy 407,28 eur od 1.3.2017 do zaplatenia a 8,05% ročného úroku z omeškania zo sumy 558,97 eur
(neuhradenáistinaúveru+úrokdo31.12.2015+úrokzaobdobieod1.1.2016do28.2.2017)od1.3.2017

do zaplatenia. Súd nárok žalobcu považoval za dôvodný iba v časti o zaplatenie istiny 407,28 eur,
zmluvného úroku len do dňa zosplatnenia celého úveru, t.j. do 31.12.2015 v sume 50,58 eur a úroku
z omeškania.

12. Pokiaľ ide o zmluvný úrok, ktorý si uplatnil žalobca z nezaplatenej istiny od 1.1.2016 do 28.2.2017

v sume 101,11 eur a následne vo výške 19,5% ročne zo sumy 407,28 eur od 1.3.2017 do zaplatenia,
súd v tejto časti návrh zamietol. Riadny úrok bol zmluvne dohodnutý medzi sporovými stranami do
konečnej splatnosti úveru. V danom prípade došlo k splatnosti celej dlžnej sumy ku dňu 31.12.2015.
Pokiaľ žalovaný neuhradil dlžnú sumu tak, ako sa zmluvne zaviazal, vzniká žalobcovi po splatnosti
úveru voči nemu už iba nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Súd pritom vychádza z uznesenia

ÚS IV. 476/2012 zo dňa 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a
prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania /§ R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ
má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne
už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade

by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i
úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ústavný súd
SR v citovanom ustanovení konštatuje, že nebolo zistené, že by namietané rozhodnutie bolo možnépovažovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu
ochranu.

13. Na základe uvedených skutočností súd teda rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 500,75 eur (istina 407,28 eur + zmluvný úrok do zosplatnenia 50,58 eur, úrok z
omeškania do zosplatnenia úveru 0,76 eur a úrok z omeškania od 1.1.2016 do 28.2.2017 v sume 42,13
eur /úrok z omeškania prepočítaný podľa údajov uvedených v prehľade platobnej disciplíny žalovaného
bez započítania zmluvného úroku po zosplatnení/) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne

zo sumy 457,86 eur (t.j. istina 407,28 eur + úrok do zosplatnenia 50,58 eur) od 1.3.2017 do zaplatenia.
Úrok z omeškania bol priznaný vzhľadom k tomu, že žalovaný dlžnú sumu, na ktorú žalobcovi vznikol
nárok, nezaplatil riadne a včas. Výška úroku z omeškania bola určená podľa predpisov Občianskeho
práva, keďže v danej veci sa jedná o vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva o úvere je
spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s nar. vl. č. 87/1995 Z.z..

Výška úroku z omeškania v zmysle citovaných zákonných ustanovení je o 8 percentuálnych bodov viac
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu (keďže záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013).

14. V prevyšujúcej časti, týkajúcej sa nároku na zaplatenie zmluvného úroku za obdobie po zosplatnení

úveru až do zaplatenia, ako aj úroku z omeškania z tohto úroku, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú
s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku
(CSP). V konaní si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 612,34 eur (vrátane vyčíslených úrokov

a úrokov z omeškania), priznaná mu bola suma 500,75 eur. Žalobca mal v konaní úspech vo výške
81,78%, žalovaný bol úspešný v rozsahu 18,22%. Celkový úspech v konaní mal teda žalobca a jeho
čistý úspech v konaní predstavuje 63,56% (81,78% - 18,22%). V tomto rozsahu potom žalobcovi vznikol
nárok na náhradu trov konania a v tomto rozsahu mu súd uvedený nárok aj priznal. Súd rozhodoval
podľa § 262 ods. 1 CSP len o nároku na náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto rozsudku bude

samostatným uznesením rozhodnuté o konkrétnej výške trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia vo dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd v Prievidzi. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie
musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť
odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).