Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13C/159/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614217962
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6614217962.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jánom Šulajom v právnej veci navrhovateľky K. S., C.
XX.XX.XXXX, D. S. S. X, štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Erikou Golskou, advokátkou so sídlom v
Lučenci, T. G. Masaryka 29, proti odporcom 1) U. S., C. XX.XX.XXXX, D. S. T.Č., W. O. X, štátny občas
SR a 2) U. Š., C. XX.XX.XXXX, D. S. T., M. XXXX/XX, štátny občan SR, v konaní o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľky o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, bytu č. X nachádzajúcemu sa na 1.
poschodí bytového domu súp. č. XXXX stojaceho na pozemku parc. č. XXXX na ulici M., orientačné
číslo XX v T., zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. a obec T. v podiely 1/1-ina spolu so spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 60/820-ín s a z
a m i e t a .

Odporcom 1) a 2) sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 20.11.2014 domáhala určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, bytu č. X nachádzajúcemu sa na 1.poschodí bytového domu súp. č. XXXX stojaceho
na pozemku parc. č. XXXX na ulici M., orientačné číslo XX v T., zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. a
obec T. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o
veľkosti 60/820-ín. Navrhovateľka uviedla, že dňa 27.09.2001 bola uzatvorená kúpno-predajná zmluva,
v zmysle ktorej v právnom postavení predávajúceho mala na odporcu v 1. rade, v právnom postavení
kupujúceho, previesť vlastnícke právo k vyššie uvedenej nehnuteľnosti. V čase uzavretia predmetnej
zmluvy bola výlučnou vlastníčkou popísaného bytu v podiely 1/1-ina a spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a zariadeniach domu 60/820-ín. Navrhovateľka však tvrdí, že kúpno-predajnú
zmluvu zo dňa 27.09.2001 nepodpísala. S najväčšou pravdepodobnosťou ju podpísala jej sestra K.
W., C.. XX.XX.XXXX, ktorá už v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bola priateľkou odporcu v 1.
rade, na ktorého bol byt prevedený. Na objasnenie skutkových okolností uvádza, že od roku 2001 žila
v Taliansku u svojho priateľa a na Slovensko pricestovávala len zriedka. Uvedenú skutočnosť možno
preukázať zápismi do cestovného pasu, pretože v danom období sa o vycestovanie z územia Slovenska
a rovnako pricestovaní dávali do cestovného pasu pečiatky. Cestovný pas, ktorý používala v roku 2001
však u nemá k dispozícii, odovzdala ho na príslušné orgány polície a v súčasnosti disponuje novým
cestovným dokladom. Navrhovateľka uviedla, že si pamätá, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa
27.09.2001 bola síce na Slovensku, ale kúpnu zmluvu určite nepodpísala. Následne odcestovala do
Talianska a domov sa vrátila 12.02.2002. Asi dva dni po príchode, t.j. 14.02.2002, pamätá si to presne,
lebo to bolo na Valentína, prišla za ňou sestra K. W. a odporca v 1. rade, ktorí jej oznámili, že byt
je prevedený na odporcu v 1. rade a predložili jej o tom aj dôkaz v podobe kúpnej zmluvy zo dňa
27.09.2001. S prevodom bytu nesúhlasila, namietala, že zmluvu nepodpísala a chcela prevod zrušiť.

Vybavením zrušenia prevodu poverila JUDr. Malovca, ktorý po celú dobu ju ubezpečoval, že záležitosť
sa vybavuje. Až v roku 2014 sa dopočula o jeho úmrtí, avšak zistila, že stále nedošlo k zrušeniu prevodu
bytu. Predpokladá, že k podpísaniu kúpnej zmluvy sestrou K. W. došlo na základe toho, že sestra po
celú dobu pobytu v Taliansku mala k dispozícii jej občiansky preukaz, pretože do zahraničia vycestovala
len s cestovným pasom. Taktiež sestra mala aj kľúče od bytu, ktorý bol predmetom prevodu, aby sa o byt
v čase neprítomnosti starala, avšak nikdy sestru nepoverila predajom bytu. Zamestnancami Okresného
úradu v Lučenci, katastrálny odbor, jej bola poskytnutá informácia, že predmetná zmluva bola prejednaná
v zrýchlenom vkladovom konaní. Svoje tvrdenia, t.j., že zmluvu nepodpísala možno preukázať aj
znaleckým dokazovaním príslušným znalcom z odboru grafológie - písmoznalectva. Navrhovateľka má
za to, že pokiaľ na kúpnej zmluve zo dňa 27.09.2001 nie je jej podpis, táto zmluva je absolútne neplatná
pre nedodržanie formy právneho úkonu, ktorú vyžaduje zákon s poukazom na § 40 ods. 1, ods. 3
Občianskeho zákonníka v spojení s § 46 ods. 1, ods. 2 cit. zákona. S poukazom na vyššie uvedené
skutkové a právne tvrdenia navrhovateľka zastáva názor, že zmluva o uzatvorení kúpno-predajnej
zmluvy zo dňa 27.09.2001 je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedodržania formy - text
správneho úkonu nepodpísala konajúca osoba. Z uvedeného vyplýva, že predmetnou zmluvou nedošlo k
prevodu bytu č. 2, vlastníkom sa nestal odporca v 1. rade, ale naďalej výlučnou vlastníčkou predmetného
bytu zostala ona. Následne zmluvou o prevode vlastníckeho práva bytu, ktorej vklad bol Katastrálnym
úradom v Lučenci povolený pod A. XXX/XX zo dňa 06.03.2008, previedol odporca v 1. rade v právnom
postavení predávajúceho predmetný byt na odporcu v 2.rade v postavení kupujúceho. S poukazom na
základnú zásadu občianskeho práva, v zmysle ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako
sám má, nemohol odporca v 1. rade previesť na odporcu v 2. rade vlastnícke právo k predmetnému
bytu. Vzhľadom k tomu, že v evidencii nehnuteľností vedenej Okresným úradom v Lučenci, katastrálnym
odborom, na LV č. XXXX pre k.ú. a obec T. je ako výlučný vlastník predmetného bytu uvedený pod
S. odporca v 2. rade U. Š.D., navrhovateľka nemá inú možnosť len obrátiť sa na súd s návrhom na
začatie súdneho konania v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. za účelom dosiahnutia súladu stavu
zapísaného v katastri nehnuteľností so stavom právnym.

Navrhovateľka uviedla vo vzťahu k platbám z roku 2003, ktoré jej poskytol odporca, že nevie z akého
dôvodu jej ich preúčtoval, tieto peniaze existujú, odložila si ich bokom, existujú v hotovosti, peniaze sú v
zodpovedajúcej sume v eurách odložené a tieto vráti odporcovi v 1. rade. Taktiež uviedla, že pánovi S.
povedala, že načo jej peniaze posiela, že mu ich vráti, ale po odpočítaní dlžôb, ktoré má pán S. voči nej,
ktoré môžu predstavovať okolo 3 000,- až 4 000,- €. Vo vzťahu k vyplateniu peňazí pri podpise zmluvy
uviedla, že žiadne finančné prostriedky jej vyplatené neboli.

Na pojednávaní dňa 13.04.2015 navrhovateľka uviedla, že peniaze by vrátila odporcovi v 1. rade, je ich
ochotná vrátiť, ale je nezamestnaná, akonáhle si porieši otázku zamestnania, vzala by si úver a peniaze
by vrátila, ktoré jej boli poskytnuté.

Odporca v 1. rade U. S. uviedol, že návrh na začatie konania žiada v celom rozsahu zamietnuť.
Uviedol, že niekedy v máji roku 2000 predmetný byt, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej
s navrhovateľkou K. S., táto nadobudla od svojho druha pána X.. Pani S. sa nasťahovala k odporcovi
do rodinného domu na ul. O., kde býval s jej sestrou K. W. z dôvodu, že jej druh pán X. ju bil a týral.
V tom čase navrhovateľa odporcu v 1. rade poverila, aby byt predal, pretože on ho kúpiť nechcel,
ale mal nájsť kupca. Spomína si, že s nejakými záujemcami tam aj bol, ale s bytom boli problémy,
pretože navrhovateľka sa súdila s bývalým priateľom, pričom odporca dal do pozornosti súdu v konaní
sp. zn. 6C/175/2001 pred Okresným súdom v Lučenci výpoveď navrhovateľky, v zmysle ktorej uviedla,
že predmetný byt predala dobrovoľne. Odporca v 1. rade uviedol, že záujem o byt nebol, kupec sa
nenachádzal, preto sa ho navrhovateľka snažila presvedčiť, aby odkúpil byt on. Odporca v 1. rade
uviedol, že toľko finančných prostriedkov nemá, pretože cena bytu bola jednak stanovená znaleckým
posudkom súdneho znalca pána T. a pani navrhovateľka požadovala ešte aj odstupné. Odporca v 1.
rade uviedol, že na odstupné nemá, ale 105 000,- Sk na to má a následne si vybavoval úver. Čo sa
týka podpisu zmluvy, odporca v 1. rade uviedol, že tvrdenia navrhovateľky nie sú pravdivé, že by došlo
k nejakému antidatovaniu, pretože pokiaľ vie, zmluva bola predložená na kataster, kde kataster mal
zistiť nejakú chybu, ale to už nie si je istý a táto sa mala odstraňovať až po príchode navrhovateľky
z Talianska, pretože ona odišla septembri 2001, následne sa vrátila na určité obdobie a zasa mala
odísť aj so sestrou pani W. do Talianska späť. Čo sa týka jeho podpisu, tento nebolo potrebné overiť,
zmluvu vlastnoručne podpísal a túto dal navrhovateľke s tým, že ona s pani W., teda sestrou, aj so
zmluvou odišli. Odporca si nespomínal kto zmluvu predložil na katastrálny úrad, pretože to mohol urobiť

hociktorý z účastníkov zmluvného vzťahu. Odporca uviedol, že kúpna cena bola uhradená v hotovosti
priamo pri podpise zmluvy, o čom doklad nemá, má však doklad o tom, že v októbri 2003 na pani
navrhovateľku K. S. previedol sumu 341 151,- Sk. Suma, ktorú jej poukázal na účet bola fakticky
odstupné, ktoré navrhovateľka požadovala. Medzičasom mali s navrhovateľkou rôzne transakcie medzi
sebou, pretože pani S. nemala peniaze, nejaké si požičiavala, dávala šperky do záložne, potom ich
vyplatila, načo jej odporca v 1. rade požičal peniaze, ktoré mu ona potom čiastočne ich zarobila vrátila
späť, čo bolo výsledkom aj ich vzájomných zápočtov. Odporca v 1. rade uviedol, že nepovažuje za
pravdivé tvrdenia navrhovateľky v tom smere, že sa mala dozvedieť o predaji bytu 14.02.2002 a že
bola nemilo prekvapená. Taktiež uviedol, že sa nezakladajú na pravde tvrdenia navrhovateľky, že byt
chcela späť, pretože na tých 13 rokov mu to nikdy nepovedala, že by ten byt chcela naspäť a taktiež
nepovažoval za pravdivé tvrdenia navrhovateľky ohľadom toho, že bola za JUDr. Malovcom, pretože on
JUDr. Malovca poznal, mal u neho nejaké pracovno-právne spory a pán doktor mu nikdy nespomínal
tento problém. Pokiaľ vie JUDr. Malovec práve v spore sp. zn. 6C/175/2001 zastupoval pána X. a je teda
nepravdepodobné, že by za ním navrhovateľka bola išla. Odporca v 1. rade uviedol, že si nevie vysvetliť
konanie navrhovateľky, ktorá žiada byt vrátiť po 13 rokoch, čo doteraz neurobila.

Odporca v 2. rade U. Š. uviedol, že žiada návrh navrhovateľky zamietnuť ako nedôvodný. Byt nadobudol
na základe kúpnej zmluvy, za ktorý riadne zaplatil. Byt čiastočne rekonštruoval a obýva ho sám, pričom
na predmetom byte viazne záložné právo z dôvodu hypotéky, ktorú si na byt vzal. Byt nadobudol za
hodnotu 830 000,- vtedajších slovenských korún.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcov v 1. a 2. rade, výsluchom
svedkyne B. S., prečítaním kúpnej zmluvy, výpisu LV č. XXXX k.ú. a obec T., kópie spisu Okresného
úradu Lučenec, katastrálny odpor sp. zn. A. XXX/XXXX, návrhu na vklad vlastníckeho práva, doručeniek,
žiadosti o prednostné vybavenie, znaleckého posudku Y.. H. T., výpisu Tatra banky, a.s. predloženej
odporcom U. S. a zistil tento skutkový stav:

Dňa 27.09.2001 mala byť uzatvorená kúpna zmluva medzi navrhovateľkou K. S., ako predávajúcou, a
odporcom v 1. rade U. S., ako kupujúcim, ktorej predmet bol špecifikovaný v Čl. II. zmluvy, ako byt
č. 2 pozostávajúci z dvoch obytných miestností a príslušenstva, ktorým je kuchyňa, špajza, kúpeľňa,
predsieň a komora, WC, na prízemí domu miestnosť č. XXX - sklad o výmere 9,32 m2 a podkroví
miestnosť č. XXX o výmere 5,32 m2. Celková výmere bytu je 60 m2. V Čl. VI. je uvedená cena bytu
s poukazom na Čl. I., bod 1 a spoluvlastníckeho podielu v Čl. II., bod 3, 4, na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach stanovená podľa dohody n sumu 104 940,- Sk. Kupujúci kúpnu cenu zaplatí
predávajúcemu pri uzatvorení tejto zmluvy a predávajúci vlastnoručným podpisom potvrdzuje prevzatie
kúpnej ceny v hotovosti pri podpisovaní tejto zmluvy. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou
katastra Lučenec pod sp. zn. A. XXX/XX dňa 15.02.2002.

Z pripojeného spisu Okresného úradu v Lučenci, katastrálny odbor, sp. zn. A. XXX/XX súd zistil, že návrh
na vklad vlastníckeho práva nehnuteľností bol podaný dňa 14.02.2002 s tým, že na č.l. 1 predmetného
spisu ako navrhovateľ je uvedená predávajúca K. S., rovnako pod týmto menom je návrh aj podpísaný.
Vklad mal byť vybavený v zrýchlenom konaní v zmysle žiadosti zo dňa 14.02.2002.

K návrhu na vklad vlastníckeho práva bol pripojený znalecký posudok súdneho znalca Ing. H. T. pod č.
XX/XXXX zo dňa 14.02.2002, v zmysle ktorého záverov bola určená základná cena bytu na sumu 318
000,- Sk, pri ploche bytu 60 m2 a cene 5 300,- Sk/m2. Pri zohľadnení veku bytu 69 rokov a životnosti
bytu 100 rokov, zistená cena vypočítaná vo výške 98 580,- Sk. Vzhľadom na predchádzajúcu kúpnu
zmluvu z roku 2000, kde cena bola 104 940,- Sk, súdny znalec určil zaokrúhlene zostatkovú hodnotu
k roku 2002 na 102 840,- Sk.

Z výpisu katastra nehnuteľností LV č. XXXX pre k.ú. a obec T. vyplýva, že vlastníkom bytu č. X, na 1.
poschodí, vo vchode č. X, v bytovom dome č. súp. XXXX, na parc. č. XXXX, na základe kúpnej zmluvy
pod A. XXX/XX z 11.04.2007 je v celosti odporca v 2. rade U. Š., ako aj spoluvlastníkom v časti 60/820-ín
na spoločných častiach a zariadeniach domu. V časti C ťarchy listu vlastníctva pod bodom 3 je zapísané
záložné právo v prospech Stavebnej sporiteľne, a.s. Bratislava na predmetný byt.

Z výpisu z účtu odporcu v 1. rade U. S. zo dňa 02.10.2003, vedeného v Tatra banke, a.s. vyplýva, že
odporca vložil na účet navrhovateľky dňa 02.10.2003 sumu 341 151,- Sk.

Z výpovede navrhovateľky na výsluchu v konaní sp. zn. 6C/175/2001 zo dňa 19.04.2006 vyplýva, že
navrhovateľka uviedla, že v súčasnej dobe nie je vlastníkom predmetného bytu, pretože tento predala
pánovi S. za 400 000,- Sk (č.l. 154). Navrhovateľka uviedla, že sumu 400 000,- Sk chcela za byt mať,
lebo uvažovala, že ho predá a v tom čase bola taká cena trhová (č.l. 76, zápisnica o pojednávaní zo
dňa 13.04.2015).

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 3 OZ, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy,
pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods.
1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto
je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Z vykonaného dokazovania vyplýva a medzi účastníkmi konania ani nebolo sporné, že došlo k spísaniu
kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti medzi označenou predávajúcou K. S.
a kupujúcim U. S.. V zmysle tejto zmluvy, ktorá bola okresným úradom, katastrálny odbor riadne
zavkladovaná. V katastri nehnuteľností bolo vyznačené vlastnícke právo odporcu v 1. rade U. S., ktorý
následne kúpnou zmluvou predmetné vlastnícke právo previedol na odporcu v 2. rade U. Š..

Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či navrhovateľa K. S., ako predávajúca, predmetnú kúpnu zmluvu
uzatvorenú s kupujúcim U. S. vlastnoručne podpísala, a teda či vlastnícke právo na odporcu U. S.
previedla alebo či tak ako to tvrdí podpis na zmluve nie jej, a teda nemohlo dôjsť k platnému prevodu
vlastníckeho práva.

Vyššie uvedenú otázku navrhla riešiť navrhovateľka formou znaleckého dokazovania za účelom zistenia
pravosti jej podpisu. Z uvedeného znaleckého dokazovania by vyplynulo či podpis je na predmetnej

zmluve jej vlastnoručným podpisom a v prípade, ak by teda podpis bol potvrdený, bolo by možné
prijať záver o platnom prevode vlastníckeho práva. V prípade, ak by bolo uvedené, že podpis na
predmetnej zmluve nie je jej podpisom, uvedená skutočnosť by nepochybne spôsobila formálnu
neplatnosť predmetnej zmluvy. Súd v tejto veci však nenariadil znalecké dokazovanie, z hľadiska
hospodárnosti to nepovažoval za potrebné, nakoľko aj v prípade, ak by bolo preukázané, že podpis
navrhovateľky nie je jej vlastnoručným podpisom na zmluve a zmluva je zmluvou neplatnou, návrhu na
začatie konania by nevyhovel z nasledovných dôvodov.

Navrhovateľka, tak ako to sama tvrdí, minimálne od 14.02.2002 vedela o tom, že bola spísaná kúpna
zmluva, ktorej prevodom bol byt v jej vlastníctve. Napriek tejto skutočnosti zostala navrhovateľka nečinná
až do momentu podania žaloby (25.11.2014) na súde voči odporcom v 1. a 2. rade. Navrhovateľka
síce tvrdila, že sa snažila proces vkladový zvrátiť, žiadala, aby jej byt bol vrátený a poverila tým
právneho zástupcu JUDr. Malovca, tieto tvrdenia sa však v konaní nijako nepreukázali, pričom samotná
doba nečinnosti navrhovateľky ich značne spochybňuje. Navrhovateľke nič nebránilo domáhať sa
svojho práva bezprostredne potom ako sa o, podľa jej tvrdenia, nezákonnom prevode bez jej vedomia
dozvedela. Je nelogické, že navrhovateľka čakala po dobu 12,5 roka na dovolanie sa svojho práva
s odôvodnením, že vecou poverila právneho zástupcu JUDr. Malovca. Súd podotýka, že povinnosťou
právneho zástupcu je riadne zastupovať klienta, v prípade, že tak nečiní, má klient právo zvoliť si
ďalšieho zástupcu, pričom nie je ničím obmedzený čo do výberu, keď len z hľadiska hospodárnosti v
meste Lučenec poskytuje právne služby niekoľko desiatok advokátov. Nelogickým v tomto smere je
tvrdenie a následná obrana navrhovateľky, ohľadom prijatia finančnej čiastky od odporcu v 1. rade, keď
najprv uvádza, že nevedela o akú platbu sa jedná, o akú platbu, napriek tomu tieto peniaze nevrátila
odporcovi v 1. rade, pričom však na pojednávaní súdu deklarovala, že ich kedykoľvek vie vrátiť, na
ďalšom pojednávaní však uviedla, že peniaze nemá a musí si poriešiť otázku svojho zamestnania
a ďalej úveru. Je pre súd nepochopiteľné, že navrhovateľka, ako to tvrdí, nevedela o predaji bytu,
resp. zmluvu nepodpísala, napriek tomu však prijala platbu, ktorá viac-menej korešponduje výške jej
očakávanej kúpnej ceny, ako to sama potvrdila a následne po prijatí tejto sumy túto sumu už nevrátila.
Do vyššie uvedenej logickej siete tvrdenia dôkazov zapadá aj výpoveď navrhovateľky v konaní sp. zn.
6C/175/2001, kde sama uviedla, že predmetný byt už nemá a že tento previedla na tretiu osobu. V
predmetom konaní navrhovateľka ako svoju obranu uviedla prevod bytu v čase, keď jej toto z hľadiska
jej procesného postavenia vyhovovalo. Včasným neuplatnením si práva navrhovateľka spôsobila stav,
kedy bola uzatvorená nová kúpna zmluva medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade U. Š..
Takto bol vyvolaný stav, kedy odporca v 2. rade riadne zaplatil kúpnu cenu, byt dlhodobo užíva, tento
rekonštruoval a za takéhoto stavu by malo dôjsť k prejudiciálnemu vyhláseniu neplatnosti zmluvy o
prevodne vlastníckeho práva a následne k zápisu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľky, t.j.
osoby, s ktorou odporca v 2. rade fakticky do žiadne právneho ani mimoprávneho kontaktu neprišiel.
Pri rešpektovaní starorímskej zásady "vigilantibus iura sckripta sunt" (právo patrí bdelým) má súd za
to, že určenie vlastníckeho práva v prospech navrhovateľky vzhľadom na skutočnosť, že svoje právo si
dlhodobo neuplatnila, umožnila vznik nových právnych vzťahov, prijala bezprávne plnenie na základe
zmluvy, ktorú ona považovala za neplatnú, toto plnenie nevrátila a zrejme spotrebovala, keďže odporcovi
v 1. rade túto sumu vrátiť nevie a zvažuje vyrovnanie prostredníctvom úvere a v neposlednom rade
navrhovateľka v inom konaní, keď jej to procesne vyhovovalo, na tento prevod vlastníckeho práva v
prospech odporcu v 1. rade poukázala, mal súd za to, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keby
vlastnícke právo navrhovateľke priznal. Naviac súd poukazuje na skutočnosť, že platba od U. S. vo výške
341 151,- Sk v tom čase korešpondovala očakávanej cene predaja zo strany navrhovateľky (vyjadrenie
na pojednávaní 13.04.2015). V konaní nebolo preukázané, že by došlo k vyplateniu kúpnej ceny pri
podpise zmluvy vo výške 104 940,- Sk. Na druhej strane však navrhovateľka ohľadom tejto sumy, aj keď
vedela o prevode, žiadne právne kroky neuskutočnila.

Vo vzťahu k odporcovi v 1. rade je potrebné si uvedomiť, že predmetom konania je určenie vlastníckeho
práva v prospech navrhovateľky k veci, ktorá patrí do vlastníctva odporcu v 2. rade tak, ako je zapísaná
v katastri nehnuteľností. Rozhodnutie o určení vlastníckeho práva navrhovateľky by spôsobilo zásah
do vlastníckych práv odporcu v 2. rade, avšak vo vzťahu k odporcovi v 1. rade U. S. by žiadne účinky
nespôsobilo, bez ohľadu na to, či by návrhu bolo zo strany súd vyhovené alebo by bol zamietnutý.
Hmotné právo teda odporcovi v 1. rade vo vzťahu k navrhovateľke nesvedčí, a teda nie je pasívne
vecne legitimovaný v predmetom spore, pretože vo vzťahu k predmetu konania medzi navrhovateľom
a odporcom žiadny hmotnoprávny vzťah nie je. Z uvedeného dôvodu aj pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie, bez ohľadu na vyššie uvedené, súd návrh voči odporcovi v 1. rade zamietol. Na vysvetlenie je

potrebné uviesť, že otázka platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľkou
a odporcom v 1. rade nie je predmetom konania, je predmetom len prejudiciálneho posúdenia. Vzhľadom
na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zo strany odporcu v 1. rade U. S., je potrebné poukázať aj
na tú skutočnosť, že zo strany navrhovateľky nie je ani naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva, keďže takýmto určovacím výrokom vo vzťahu k odporcovi v 1. rade by de facto navrhovateľka
zmenu v katastri nedosiahla, keďže odporca v 1. rade už ako zaknihovaný vlastník nie je uvedený.

Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade je potrebné uviesť tú skutočnosť, že byt dlhodobo obýva, má hypotekárny
úver a byt je založený záložným právom tretej osoby, pričom určenie vlastníckeho práva v prospech
navrhovateľky by vznieslo neistotu a chaos jednak v právnych vzťahoch voči odporcovi v 2. rade, ako
aj k záložnému veriteľovi. Odporca v 2. rade nehnuteľnosť nadobudol dobromyseľne kúpnou zmluvou a
splnil si svoju povinnosť uhradiť kúpnu cenu takto nadobudnutej nehnuteľnosti.

Vlastnícke právo k nehnuteľnej veci sa nadobúda na základe platnej zmluvy uzatvorenej v písomnej
forme, pričom na takúto zmluvu sa vzťahuje jedna zo základných zásad súkromného práva, a to
zásada "nemo ad alium plus iuris tansfere potest, quam ipse habet" (nikto nemôže preniesť viac práv
než má sám). Táto zásada chráni vlastnícke právo skutočného (pravého) vlastníka. Jej uplatnenie
znamená, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktoré
odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani
nemohol ďalej platne previesť. Aj keď dôsledkom vyplývajúcim z vyššie uvedenej zásady je nemožnosť
nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti od nevlastníka, nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu
ochrany práva pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa.
V súvislosti s riešením kolízie týchto princípov súd zastáva názor, že ochranu skutočného vlastníka
zaručovanú zásadou "nikto nemôže preniesť viac práv než má sám" možno prelomiť ochranou dobrej
viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ
je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol (viď nález Ústavného súdu Českej republiky sp.
zn. IÚS 3314/11 z 02.10.2012). Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie
ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej
veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť
dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe.

Vzhľadom k vyššie uvedenému mal súd za nepochybné, že vo vzťahu k odporcovi v 2. rade U. Š.,
tento nadobudol vlastnícke právo dobromyseľne kúpnou zmluvou, pričom za byt riadne zaplatil, na kúpu
bytu uzatvoril zmluvu o hypotekárnom úvere, ktorú spláca a byt ďalej dobromyseľne užíva. Vzhľadom
na vyššie uvedené s poukazom na opomenutie bdelosti skutočne tvrdenej vlastníčky - navrhovateľky
súd mal za to, že určenie vlastníckeho práva navrhovateľke v prospech odporcu v 2. rade, ako
dobromyseľného nadobúdateľa, aj v prípade, ak by bolo určené, že zmluva medzi navrhovateľkou a
odporcom v 1. rade je neplatným právnym úkonom by nebolo spravodlivé a z tohto dôvodu bolo potrebné
návrh zamietnuť.

Rozhodnutie súdu nepochybne musí spočívať na zákonných podkladoch, ale v širšom slova zmysle musí
korešpondovať a elementárnej spravodlivosti a slušnosti. Práve vzhľadom k § 3 Občianskeho zákonníka
sa súd domnieva, že rozhodnutie o zamietnutí návrhu na určenie vlastníckeho práva je rozhodnutím
korešpondujúcim zásade elementárnej spravodlivosti medzi účastníkmi konania.

Z hľadiska právneho posúdenia uplatneného práva navrhovateľky, tak ako bolo uvádzané v návrhu na
začatie konania, teda neplatnosť právneho úkonu pre nedodržanie formy, súd si dovoľuje poukázať
na skutočnosť, že v prípade, ak by zmluva nebola zo strany navrhovateľky podpísaná, bola by táto
skutočnosť vadou formy právneho úkonu spôsobujúcou absolútnu neplatnosť predmetného právneho
úkonu aj s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, v tomto konkrétnom prípade však navrhovateľka
tvrdí, že nielenže zmluvu nepodpísala, ale ani právny úkon smerujúci k predaju bytu neuskutočnila, teda
takýto úkon ani nebol vykonaný, pretože navrhovateľka žiadnym spôsobom svoju vôľu neprejavila, a
teda nie je možné hovoriť o neplatnosti tohto právneho úkonu, ale jedná sa skôr o neexistentný právny
úkon. Uvedené však vzhľadom na predchádzajúce právne posúdenie veci bolo z hľadiska rozhodnutia
súdu irelevantné.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporcovia v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní, právo na náhradu trov konania si však neuplatnili, súd
im preto právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.