Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/334/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115232219
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115232219.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu:

Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XXX, F. X. H., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Ing. Dušan Chlapík s.r.o., Sládkovičova 13, Žilina, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova č. 2, Bratislava, o zaplatenie 1.070,56 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 997,67 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania
od 26.8.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 86%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 4.11.2015 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi
1.070,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.070,56 Eur od 25.08.2015
až do zaplatenia, ako aj trovy konania všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že nároku sa domáha podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za

škoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci.Pasívnavecnálegitimáciažalovanéhojedanápodľa§4ods.
1 písm. f) zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 zákona, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaníalebosprávnomkonaní.Nároknanáhraduškodysižalobcauplatnilvzmysle§3ods.1písm.a)a
§ 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorých ustanovení štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,

pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

3. V konaní uplatnený nárok odôvodnil tým, že uznesením povereného príslušníka PZ Okresného
riaditeľstvaPZČadca,OOPZKysuckéNovéMestoč.j.ČVS:ORP-1270/KM-CA-2012zodňa22.10.2012
bolo na základe trestného oznámenia E. B., v zmysle § 199 ods. 1/ Tr.por. začaté trestné stíhanie

poškodeného a súčasne bolo v zmysle § 206 ods. 1/ Tr.por. voči poškodenému vznesené obvinenie
pre prečin Ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1/ Tr.zák. a pre prečin Výtržníctvo podľa § 364 ods. 1/,
písm. a) Tr.zák., proti ktorému podal obvinený v zákonnej lehote dňa 04.11.2012 sťažnosť z dôvodu, že
uznesenie považoval za nezákonné a vydané predčasne. Sťažnosť obvineného prokurátorka Okresnejprokuratúry Žilina Uznesením č. j. 4Pv 332/12 -5 zo dňa 12.12.2012 podľa § 193 ods. 1/ písm. c) Tr. por.
zamietla ako nie dôvodnú. Dňa 20.06.2013 prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina pod č. j. 4Pv 332/12
-17 podala podľa § 234 ods. 1/ Tr. por. na poškodeného (obvineného) obžalobu pre vyššie uvedený

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1/Tr.zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
ods. 1/ písm. a) Tr. zákona. Okresný súd v Žiline po vykonanom dokazovaní, obžalovaného Lukáša
Ďuriaka, nar. 28.12.1992 v Čadci, trvalé bytom Nesluša 770, okr. Kysucké Nové Mesto podľa § 285
písm. b) Tr. por. oslobodil spod obžaloby, pre skutok uvedený v obžalobe Okresnej prokuratúry v Žiline
č. j. 4Pv 332/12 -17 zo dňa 19.06.2013, pretože tento skutok nie je trestným činom. Proti citovanému

rozsudku podal poškodený v trestnom konaní Jaroslav Žák dňa 17.12.2014 odvolanie, ktoré odvolací
Krajský súd v Žiline Uznesením č. k. 1 To/3/2015 -248 zo dňa 20.01.2015 podľa § 316 ods. 1/ Tr. por.
zamietol, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

4. Zdôraznil, že vzhľadom na závažnosť obvinenia a s tým súvisiace zachovanie práv žalobcu ako
obvineného, žalobca splnomocnil k obhajobe a vykonávaniu úkonov obhajoby v trestnom konaní

advokáta JUDr. Ing. Martina Chlapíka, advokáta a konateľa, Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin
Chlapík, s. r. o. so sídlom v Žiline, Sládkovičova 13, IČO: 47 253 339. Trestným konaním žalobcovi
vznikla ujma spočívajúca v nákladoch za obhajobu, keďže žalobca za vykonané úkony obhajoby zaplatil
zvolenému obhajcovi sumu 1.070,56 Eur. Žalovaného požiadal o predbežné prejednanie nároku na
náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., podaním zo dňa 30.03.2015. Žalovaný v liste

z 25.08.2015 oznámil, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody odmietol ako
nedôvodnú, keďže k oslobodeniu žalobcu došlo až na hlavnom pojednávaní súdu pri kontradiktórnom
procese, pričom konanie žalobcu malo znaky priestupku, avšak na priestupkové konanie vec nebola
odstúpená z dôvodu premlčania. So stanoviskom žalovaného sa nestotožnil a vyjadril k nemu nesúhlas
s poukazom na ustálenú právnu prax z rozhodovania súdov SR ako aj judikatúru Najvyššieho súdu

SR. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo/15/2009 uverejneného v Zbierke
rozhodnutí a stanovísk NS SR pod č. 57/2010 ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. I Cdo
53/93. Preto podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. žalobca je nútený domáhať sa svojho nároku
súdnou cestou a to z dôvodu, že žalovaný nárok na náhradu škody dobrovoľne neuspokojil. Keďže
žalovaný je v omeškaní so splatením peňažného dlhu, podľa § 517 Obč. zák. popri istine navrhujeme

zaviazať žalovaného aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.070,56 Eur, s
poukazom na § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. od 25.08.2015 (deň oznámenia žalovaného o odmietnutí
nároku) až do zaplatenia, ako aj trovy konania.

5. Žalovaný vo vyjadrení namietal nárok s poukazom na predchádzajúce vyjadrenie ako aj

nešpecifikovanie nesprávneho úradného postupu, od ktorého by žalobca odvodzoval svoj nárok.
Zároveň namietal zastupovanie Slovenskej republiky v zmysle § 4 ods. 1 písm. f/ zák. č. 514/2003 Z.z.
Doplňujúcim podaním na výzvu súdu žalobca uviedol, že si uplatňuje nároky z úkonov v prípravnom
konaní pred OR PZ Čadca OO PZ Kysucké Nové Mesto pod ČVS: ORP-1270/KM-CA-2012 a v súdnom
konaní Okresný súd Žilina sp. zn. 28T/113/2013, v ktorých bol žalobca obvinený a obžalovaný pre prečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák.

6. Žalobca k výpočtu nárokov poukázal na zákonné ustanovenia pre výpočet tarifnej odmeny, konkrétne,
že podľa § 12 ods. 3 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie
právnych služieb, „Pri obhajobe v trestnom konaní je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon

právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná
hranica neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu. " Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
a § 364 ods. 1 Tr. zák., za uvedené prečiny ublíženia na zdraví a výtržníctva v prípade dokázania
viny hrozil navrhovateľovi trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov - 3 roky. Podľa § 1 ods. 3 vyhl.
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb, „Výpočtovým

základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka." Podľa vyjadrenia Štatistického úradu
Slovenskej republiky bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR v I. polroku 2012
784 Eur z čoho vyplýva, že výpočtový základ na rok 2013 zodpovedal sume 784 Eur a základná
sadzba tarifnej odmeny v predmetnej veci tak predstavovala podľa uvedeného § 12 ods. 3 písm. a) vyhl.

655/2004 Z. z. sumu 65,08 Eur (1/12 zo 784 Eur). Podľa § 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb účinného od 01.07.2013, Výpočtovým základom
na účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o
priestupkoch je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvýpolrok kalendárneho roka, ktorý o štyri roky predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa
odseku 3. Zároveň uviedol, že podľa vyjadrenia Štatistického úradu Slovenskej republiky bola priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR v I. polroku 2010 721,40 Eur z čoho vyplýva, že

výpočtový základ na rok 2014 zodpovedal sume 721,40 Eur a základná sadzba tarifnej odmeny v
predmetnej veci tak predstavovala podľa uvedeného § 12 ods. 3 písm. a) vyhl. 655/2004 Z. z. sumu
60,11 Eur (1/12 zo 721,40 Eur).

7. Úkony v prípravnom konaní vymedzil:

1/ 08.01.2013 prevzatie, príprava obhajoby vrátane preštudovania spisu dňa 10.01.2013 na OO PZ KNM
a prvej porady s klientom /§ 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z./ 65,08 Eur
2/ 05.02.2013 účasť na výsluchu obv. L. H. na OO PZ KNM /§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl.
č. 655/2004 Z. z./ 65,08 Eur
3/ 11.03.2013 účasť na výsluchu svedkov A. F., M. J., P. F. na OO PZ
KNM /§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z./ 65,08 Eur

4/ 03.04.2013 účasť na výsluchu svedkov na OO PZ KNM: pošk. B. 8.40 - 10.20 hod..
P. 10.35 - 10.55 hod., čistý čas trvania úkonov 2 hod. 15 min. /§ 14 ods. 1 písm. c)
vyhl. č. 655/2004 Z. z./ 130,16 Eur
5/ 19.04.2013 účasť na výsluchu svedka L. H. a preštudovaní vyšetrovacieho spisu
na OO PZ KNM /§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z./ 65,08 Eur

6/ 03.04.2013 účasť na výsluchu svedkov a preštudovaní vyšetr. spisu na OO PZ KNM:
H. B. st. 9.30 - 10.15 hod., H. B. ml. 10.20 - 10.50 hod., F.
B. 10.55 - 11.25. preštudovanie spisu 11.30 - 12.00 hod., čistý čas trvania úkonov 2
hod. 30 min. /§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z./ 130,16 Eur
Úkony v súdom konaní vymedzil:

7/ 29.04.2014 účasť na pojednávaní súdu na OS Žilina /§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z./
60,11 Eur
8/ 24.06.2014 účasť na pojednávaní súdu na OS Žilina /§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z./
60,11 Eur
9/ 21.10.2014 účasť na pojednávaní súdu na OS Žilina /§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z./

60,11 Eur
10/ 04.12.2014 účasť na pojednávaní súdu na OS Žilina /§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z./
60,11 Eur
s určením odmeny vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon podľa § 14 ods. 1 písm.
a) vyhl., t. j. 65,08 Eur v prípravnom konaní a 60,11 eur v konaní pred súdom a hotových výdavkov

režijný paušál: 6 x 7,81 Eur. 4 x 8.04 Eur /§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z./ vo výške 79,02 Eur,
cestovné: Žilina - Kysucké Nové Mesto - Žilina, dňa 10.01.2013, 05.02.2013, 11.03.2013, 03.04.2013,
19.04.2013, 29.05.2013, 180 km, použité osobné mot. vozidlo AUDI Q7 EČV: ZA XXX FA, spotreba 11,1
1/100 km, cena nafty 1,390 Eur/1, náhrada za km 0,183 Eur, 11,1 / 100 x 180 x 1,390 + 180 x 0,183 /
§ 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z./ t.j. 60,71 Eur, strata času: cesta Žilina -- Kysucké Nové Mesto -

Žilina dňa 10.01.2013. 05.02.2013, 11.03.2013, 03.04.2013, 19.04.2013, 29.05.2013, čas trvania jednej
jednosmernej cesty 15 min. /§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z./1, j. 12 x 13,01 Eur 156,12 Eur, DPH
20 % za úkon pod por. č. 10 vrátane režijného paušálu 68,15 Eur bez DPH, DPH 20 %, 13,63 Eur DPH
(obhajca platcom DPH od 12.11.2014) 13,63 Eur. Celkové vyčíslenie trov obhajoby žalobcu uplatnil v
sume 1.070,56 Eur.

8. Vo veci samej súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/334/2015-48 zo dňa 21. apríla 2016 tak, že
žalobu zamietol z dôvodu, že z uvedených ustanovení zákona je zrejmé, že nárok nie je vymedzený
len následkom, ale aj rozhodujúcou skutočnosťou, ako škoda vznikla, pri nezákonnosti rozhodnutia,
vymedzením a označením rozhodnutia a žalobca v samotnom návrhu na predbežné prerokovanie

náhrady škody vymedzil a označil ako podstatu nároku - nezákonné rozhodnutie - podanie obžaloby
či prokurátorom podanú obžalobu, ktorá však podľa Trestného poriadku obžaloba nie je rozhodnutím,
ale len procesným návrhom prokurátora podľa § 234 a nasledovne Trestného poriadku. Prvostupňový
súd vyslovil názor, že za nezákonné rozhodnutie je možné považovať len vznesenie obvinenia a to v
prípade, že trestné stíhanie bolo zastavené alebo bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby. Nakoľko

žalobca vo svojom návrhu či prednese neoznačil za nezákonné rozhodnutie vznesenie obvinenia a
podanie obžaloby by mohlo byť považované za nezákonný postup a to len v prípade, aby by nebol dôvod
na takýto postup ale jej podaním bol porušený zákon prvostupňový súd rozhodol na základe názoru,
že samotné podanie obžaloby nemožno považovať za nezákonné rozhodnutie, ktorým by mohol byťzaložený dôvod pre vznik škody nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, súd môže prejednať
len tú škodu a priznať nároky len zo škody, prejednanej v predbežnom prerokovaní veci a žalobu v plnom
rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

9. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Žiline ako súd druhej inštancie uznesením č.k.
5Co/310/2016-76 z 30.10.2016 rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vyslovil názor, že žalobcovi
vznikla škoda v dôsledku nezákonného rozhodnutia. Poukázal na to, že zo spisového materiálu vyplýva,
že uznesením Okresného riaditeľstva PZ bolo začaté trestné stíhanie žalobcu pre prečin ublíženia na

zdraví a prečin výtržníctva. Voči uvedenému uzneseniu žalobca ako obvinený podal sťažnosť z dôvodu,
že uznesenie považoval za nezákonné a vydané predčasne. Uznesením Okresnej prokuratúry v Žiline
bolasťažnosťobvineného(žalobcu)zamietnutáakonedôvodnáskonštatovaním,žepoverenýpríslušník
PZ neporušil Trestný poriadok s tým, že doposiaľ zabezpečené dôkazy nasvedčujú záveru, že skutok
uvedený v uznesení o vznesení obvinenia sa stal a vykazuje prečiny ublíženia na zdraví a výtržníctva.
Dňa 20.06.2013 bola podaná Okresnou prokuratúrou v Žiline obžaloba na obvineného, žalobcu, pre

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a) Trestného zákona. Rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. 28T/113/2013-240 zo dňa
04.12.2014 bol žalobca oslobodený spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom. Žalobca v
predmetnomtrestnomkonanímalobhajobuaprávnyzástupcažalobcusivyčísliltrovyobhajobyvovýške
1.070,56 Eur, ktoré podľa dokladu boli vyplatené žalobcom právnemu zástupcovi. Na úseku trestného

konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšený podaním obžaloby
vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ policajného zboru ako aj prokurátor. Vo veci náhrady škody
spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci, preto ako orgán konajúci v mene
štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR ako aj Generálna prokuratúra SR. Z hľadiska
určenia, ktorý z týchto orgánov je v danom prípade orgánom konajúcim v mene štátu je rozhodujúce,

na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody; ak žiadosť
bola podaná na oboch uvedených orgánoch, je príslušný ten z nich, ktorý vo veci začal konať ako prvý
(§ 4 ods. 1 písm. l) zák. č. 514/2003 Z.z. - rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/194/2012, ZSP č.
11/2014). Zároveň vyslovil, že takýto právny názor je pre prvostupňový súd záväzný.

10. Vo veci samej súd nariadil pojednávanie.

11. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanom návrhu. Opätovne poukázal na rozhodnutie NS SR
zo dňa 14.10.2015, sp. zn. 8Cdo/289/2014, ktoré rozhodnutie bolo uverejnené v zbierke stanovísk NS
a súdov SR č. 1/2016 pod č. 6, kde NS zaujal jednoznačné a záväzné stanovisko: „ak v trestnom

konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť
proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ alebo povereného príslušníka PZ a podal v trestnej veci obžalobu,
príslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4 ods. 1 písm. f/
zák. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z.z. je od 1.1.2013 GP SR. Na prípadnú zmenu orgánu konajúceho

v mene štátu prihliadne v takomto konaní súd z úradnej povinnosti“. Chcem poukázať na to, že v zmysle
tohto stanoviska NS pasívne vecne legitimovaným je v tomto prípade v zmysle § 4 ods. 1 písm. f/ cit. zák.
GP. Za nezákonné rozhodnutie navrhovateľ označuje podanie obžaloby z toho dôvodu, že prokurátor si
osvojil závery nezákonného rozhodnutia vyšetrovateľa a podal na základe neho obžalobu.

12. Žalovaný uviedol, že predbežne prerokovaná bola ako titul, od ktorého žalobca odvodzuje svoj
nárok, bola podaná obžaloba. Vyjadril nesúhlas s teóriou extenzívneho výkladu, podľa ktorého v prípade
posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a
vznesení obvinenia, má oslobodzujúci rozsudok rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí
trestného stíhania a vznesenie obvinenia pre nezákonnosť. Vo vzťahu k označeniu nezákonného

rozhodnutia - podanie obžaloby, nemožno na prípad aplikovať tieto rozhodnutia NS. Uviedol, že zákon
č. 514/2003 Z.z. vymedzuje striktne a jednoznačne, aké rozhodnutie možno považovať za nezákonné.
Nezákonným rozhodnutím je iba právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Keďže žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody z titulu podanej
obžaloby, ktorý titul bol aj prerokovaný, žiadal žalobu zamietnuť. Neskoršie rozhodnutie o oslobodení

spod obžaloby nezakladá záver o tom, že uznesenia o vznesení obvinenia voči Lukášovi Ďuriakovi
bolo nezákonné a že tak bolo nezákonné celé trestné konanie vrátane podania obžaloby. Prípadné
rozhodnutie súdu ktoré by legitimilizovalo takúto konštrukciu nezákonného rozhodnutia by bolo v
rozpore so všetkými zásadami trestného práva účinného na území SR, pretože uznesenie o vzneseníobvinenia nepredpokladá istotu, že sa skutok stal, že ho skutočne spáchal obvinený, ale vyjadruje istú
mieru pravdepodobnosti o jeho spáchaní touto osobou. Uznesenie o vznesení obvinenia tak nie je
nezákonné z dôvodu, že sa v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného

činu, neskorších štádiách trestného konania z rôznych dôvodov nepotvrdí, tak ako aj uviedol ÚS v
náleze IIÚs/163/2013 zo dňa 13.11.2013. K obdobným záverom dospel aj ESĽP v Štrasburgu, ktorý v
rozsudku Eugéni Lavrechov proti ČR zo dňa 20.6.2013 uviedol, že skutočnosť, že sťažovateľ bol spod
obžaloby oslobodený, sama o sebe neznamená, že jeho trestné stíhanie bolo nezákonné. Štát má totiž
i vtedy legitímny záujem na riadnom vedení trestného konania a na tom, aby sa obvinení nevyhýbali

spravodlivosti. Súd zároveň konštatoval, že zlučiteľnosť zásahu pri vedení trestného konania voči určitej
osobe vyžaduje, aby zásah bol zákonný, bol vo všeobecnom záujme a bol primeraný. To znamená,
že musí predstavovať spravodlivú rovnováhu medzi požiadavkami všeobecného záujmu spoločnosti
a požiadavkami na ochranu základných práv jednotlivca. Iný záver by nepochybne viedol k popretiu
základnej ústavnej zásady o prezumpcii neviny, k popretiu účelu samotného trestného konania, resp.
jeho časti prípravného konania, ktoré by fakticky stratilo svoj význam a viedlo by k záveru o tom,

že stíhať možno len osoby, ktorých vina je v čase vznesenia obvinenia bez akýchkoľvek pochybností
preukázaná. Orgány činné v trestnom konaní však majú zákonnú povinnosť stíhať osobu, ktorá je
dôvodne podozrivá zo spáchania trestného činu. Preto pri vznesení obvinenia je prípustná istá miera
pochybnosti o spáchaní tohto skutku obvineným. V danej veci aj trestný súd síce obžalovaného oslobodil
spod obžaloby, ale pri tom pri preskúmaní obžaloby nerozhodol niektorým zo spôsobov podľa § 241 ods.

1 písm. a/ - f/ Trestného poriadku, ale nariadil hlavné pojednávanie, čím nepriamo potvrdil zákonnosť
prípravného konania a rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní. Sankcionovanie orgánov činných
v trestnom konaní civilnými súdmi za ich činnosť uskutočňovanú na základe a v medziach zákona je
preto neprípustným zásahom do ich právomoci. Lukáš Ďuriak si svojim konaním trestné stíhanie zavinil
sám a akákoľvek náhrada škody by bola preto v rozpore s dobrými mravmi. Pri analogickej aplikácii ust.

§ 8 ods. 6 zák. č. 514/2003 Z. z. by sa súd mal vysporiadať s otázkou, či si žalobca trestné stíhanie zavinil
sám, alebo nezavinil. Je teda potrebné odpovedať na otázku, čo bolo príčinou toho, že vo veci začali
konať orgány činné v trestnom konaní. Podľa môjho názoru v tejto veci možno jednoznačne vysloviť,
že nešlo o žiadny svojvoľný postup týchto orgánov, ale o jediný možný a zákonný postup pre zistenie
trestnoprávnej zodpovednosti vo vzťahu k skutku, ktorý sa stal. Ani v prejednávanom konaní o náhradu

škody totiž nemožno strácať zo zreteľa základnú skutočnosť, že dôvodom pre vznesenie obvinenia bolo
konanie Lukáša Ďuriaka, ktoré bolo protiprávne a až na základe dokazovania vykonaného na hlavnom
pojednávaní bolo vyhodnotené jeho konanie ako priestupok, ktorý skutok však už nebolo možné postúpiť
na prejednanie priestupku s poukazom na uplynutie zákonnej lehoty na jeho prejednanie a v súlade so
zásadou o pochybnostiach v prospech obvineného nebolo preukázané spôsobenie ujmy na zdraví v

rozsahu, ako bolo stanovené v obžalobe. Vznesenie obvinenia však bolo jediné rozhodnutie, ktoré bolo
v právnom štáte možné od orgánov činných v trestnom konaní očakávať. To, že Lukáš Ďuriak bol neskôr
spod obžaloby oslobodený, priamo s odpoveďou na otázku, či si trestné stíhanie zavinil nesúvisí. ÚS SR
vo svojom náleze IV. ÚS 296/2014 zo dňa 6.5.2015 konštatuje, že aj prípadné oslobodenie páchateľa
spod obžaloby v trestnom konaní neznamená, že sa nedopustil protiprávneho konania, čo má vplyv na

príčinnú súvislosť medzi škodou, ktorej náhradu si uplatňoval a obvinením, ktoré mu v trestnej veci bolo
vznesené. Žalobu žiadam v celom rozsahu zamietnuť.
13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

14. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Čadca ČVS ORP-1270/KM-CA-2012 zo dňa 22.10.2012 bolo

zmysle ust. § 199 ods. 1 Tr. por. bolo začaté trestné stíhanie a súčasne v zmysle ust. § 206 ods. 1 Tr.
por. začaté stíhanie osoby Z., t.j. žalobcu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ tr. zák. z dôvodu, že v čase asi o 22:30 h dňa 21.9.2012
na hlavnej stanici pri autobusovej zástavke č. 6 ČSA v KNM verbálne a fyzicky napadol svojho suseda
E. B.a, nar. XX.X.XXX4, bytom X., a to tým spôsobom, že začal z lavičky pred zástavkou č. 2 po E.

vykrikovať, že ho zbije, lebo napadol jeho matku a následne keď chcel E. po otvorení dverí autobusu
nastúpiť, tak ho napadol zboku a to tak, že ho obidvoma rukami zovretými v päste udieral do hlavy z
bočnej ľavej strany hlavy za uchom potom ho udieral aj spredu, pričom mu rozbil vrchnú peru z vnútornej
strany, pritom mu vypadla krabica s holubom z rúk na zem, preto sa zohol zdvihnúť túto krabicu, začal ho
Z.k kopať nohami, nevedel uviesť ktorou nohou ho kopal, ale kopol niekoľkokrát do hrudníka, kopol ho

aj zboku do ľavej strany rebier a následne ho kopol do zadnej strany chrbta, ktorý má tri krát operovaný,
pričom mu spôsobil zlomeninu deviateho rebra a prasknutie desiateho rebra s predpokladanou dobou
liečenia 21 dní.15. Dňa 4.11.2012 obvinený podal sťažnosť proti uzneseniu, ktoré považoval za nezákonné a
vydané predčasne, nakoľko bol dňa 22.9.2012 podať oznámenie o fyzickom a verbálnom napadnutí
predchádzajúci večer, t.j. 21.9.2012 vo večerných hodinách pred odchodom posledného autobusu z

autobusovej stanice v KNM do obce Nesluša JC., ktorý ho mal verbálne napádať, nadávať do kokotov,
hajzlov, a urážať jeho sestru. Po verbálnych útokoch ho už pri nastupovaní do autobusu zrazu nečakane
zovretou päsťou napadol a udrel do oblasti krku. On sa aktívne bránil a raz zasiahol účastníka do oblasti
tváre. V tom ako útok zbadali jeho kamaráti, ktorí boli na odchode vrátili sa k nemu späť a títo ho boli
aj odprevadiť domov. Namietal, že uznesenie bolo voči nemu vznesené policajtkou, ktorá prijala aj jeho

podnet.

16. Uznesením OP Žilina 4Pv 332/12-5 zo dňa 12.12.2012 bola sťažnosť obvineného zamietnutá ako
nedôvodná s konštatovaním, že poverený príslušník PZ neporušil Trestný poriadok, postup dostatočne
odôvodňuje aktuálny obsah spisového materiálu a ktorý predstavuje trestné oznámenie, hlásenie úrazu
a zápisnica o doplnení trestného oznámenia Z. a JC., pretože doposiaľ zabezpečené dôkazy nasvedčujú

k záveru, že skutok uvedený v uznesením o vznesení obvinenia sa stal a vykazuje prečiny ublíženia na
zdraví a výtržníctva. K námietke postupu policajta prokurátor uviedol, že sa jedná o dve samostatné veci
v rozdielnom postavení, kde obvinený v jednej veci vystupuje ako poškodený z priestupku, ktorá veci
bola postúpená a v ďalšom postavení obvineného.

17. Súd zistil, že dňa 20.6.2013 bola podaná Okresnom prokuratúrou v Žiline obžaloba na obvineného
žalobcu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a/ Tr. zák.

18. Súd z obsahu skráteného rozsudku OS Žilina vydaného samosudkyňou JUDr. Erikou Bebčákovou

zistil, že v konaní 28T/113/2013 bol rozsudkom č.k. 28T/113/2013-240 zo dňa 4.12.2014 navrhovateľ
oslobodený spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom. Prokurátor aj obžalovaný sa vzdali
práva podať odvolanie.

19. Súd ďalej zistil, že uznesením KS Žilina 1To/3/2015-248 zo dňa 20.1.2015 bolo odvolanie

poškodeného zamietnuté ako podané neoprávnenou osobou.
20. Právny zástupca žalobcu si vyčíslil trovy obhajoby vo výške 1.070,56 eur. Podľa výdavkového a
príjmového dokladu zástupca žalobcu JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o. prijal od odporcu sumu 1070,56
eur ako trovy obhajoby v konaní 28T/113/2013.

21. Súd ďalej zistil, že žaloba požiadal podaním zo dňa 30.3.2015 odporcu o predbežné prerokovanie
nárokunanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmoci.Vnávrhuuviedol:
„Podľa nášho názoru je splnený zákonný predpoklad pre existenciu zodpovednosti štátu za škodu,
nakoľko došlo k vzniku ujmy nezákonným rozhodnutím v priebehu trestného konania podaním obžaloby,
teda podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci je ako orgán konajúci v mene štátu Generálna prokuratúra SR“. Ďalej žalobca uviedol, že
povinnosťou prokurátora je z úradnej povinnosti dohliadať na zákonnosť celého prípravného konania
v rámci ktorého môže uznesenie vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania zrušiť a to aj bez podania
sťažnosti. V danej veci prokurátor podal obžalobu, nakoľko bol presvedčený o dôvodnosti a zákonnosti
trestného stíhania, o ktorej obžalobe rozhodol OS tak, že obžalovaného poškodeného pre skutok právne

kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví v súbehu s prečinom výtržníctva spod obžaloby oslobodil,
pretože skutok nie je trestným činom.

22. Žalovaný listom zo dňa 25.8.2015 nárok žalobcu uplatnený na základe predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody odmietol ako nedôvodný s odkazom že oslobodenie klienta spod obžaloby

nemá žiadny vplyv na zákonnosť vykonania trestného konania, pretože až kontradiktórnym procesom
vykonaným na hlavných pojednávaniach pred okresným súdom bola ustálená vina klienta s tým,
že sčasti jeho konanie bolo vyhodnotené ako priestupok proti občianskeho spolunažívaniu, avšak k
postúpeniu veci nemohlo dôjsť, lebo od spáchania skutku uplynuli dva roky a sčasti bolo konštatované,
že mu nebolo jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukázané spôsobenie ujmy na zdraví

poškodeného a v takom rozsahu ako mu kládla obžaloba za vinu.23. Súd je pri opätovnom posúdení veci viazaný právnym názorom súdu druhej inštancie, ktorý je preň
záväzný, ibaže by došlo k novým skutkovým zisteniam, čo v danom prípade nenastalo. Odvolací súd
výslovne konštatoval, že žalovanému bola spôsobená škoda.

24. Súd pri stanovení pasívnej legitimácie zástupcu štátu žalovaného opätovne prihliadal aj na doterajšiu
judikatúru a vyslovené právne závery Najvyššieho súdu SR v uznesení z 26. septembra 2012 sp. zn.
6 Cdo 149/2011 ako aj závery prijaté Najvyšším súdom SR v rozsudku zo dňa 14.10.2015 č.k. 8Cdo
289/2014 a konal ako so zástupcom odporcu s Generálnom prokuratúrou SR podľa § 4 ods. 1 písm. f/

zák. č. 514/2003 Z.z., pričom zhodne stanovil pasívnu legitimáciu zástupcu aj krajský súd. Jednoznačne
sa nejednalo o prípad, kde by žalobca tvrdil, že škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo
poverený príslušník Policajného zboru prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa
Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu
príslušnému súdu alebo vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru
tým, že nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.

25.Podľa§5ods.1zák.č.514/2003Z.z.právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

26. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

27. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený

podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

28. Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré
je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak

nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak
bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

29. Podľa § 6 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej

moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia
pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa
nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.

30. Podľa Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo/15/2009 uverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk
NS SR pod č. 57/2010, pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu
došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky
ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť (§ 6 ods.

1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov). Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie
končí a zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia.

31. Zmyslu a účelu § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovedá interpretácia tohto ustanovenia,
v zmysle ktorej rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania
a o vznesení obvinenia, má tiež rozhodnutie o zastavení trestného stíhania vydané z dôvodu, že sa
nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným.

32. Ako aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. I Cdo 53/93, ten, proti komu bolo trestné
stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných
predpokladov, podľa ustanovení § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. (v súčasnosti zák. č. 514/2003 Z.
z.) zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má ajvtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom,
vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby a to bez zreteľa na to, či mu bol obhajca ustanovený, alebo
si ho zvolil sám. "

33. Ak žalovaný poukazoval na rozsudok ESĽP č. 57404/08 z 20.7.2013
Lavrechov proti Českej republike, tak podľa názoru nie je možné závery vzájomne aplikovať, nakoľko
predmetom sporu a posúdenia bola dôvodnosť prepadnutia kaucie pri súčasnom oslobodzujúcom
rozsudku a tým zdôvodnený záujem štátu na riadnom trestnom konaní. Naopak, uvádzaný nález ÚS SR

č. IV. ÚS 296/2014, tieto závery sú taktiež odlišné a nemožno ich stotožniť, pretože predmetom nebola
náhrada škody za právne zastúpenie poškodeného alebo náhrada škody v súvislosti s prepustením
príslušníka PZ v súvislosti s trestným stíhaním a skutkom, spod ktorého bol oslobodený.

34. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

35. S poukazom na vykonané dokazovanie a uplatnenie nároku v zmysle § 15 ods. 1 zák. č.
514/2003 Z.z. spolu s odpoveďou Generálnej prokuratúry SR ako zástupcu štátu, nárok bol nesporne a
preukázateľne prerokovaný s príslušným orgánom, čo nakoniec nepopieral ani žalovaný.

36. Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

37. Preto súd sa zaoberal ďalej len výškou náhrady škody, ktorá žalovanému vynaložením trov právneho

zastúpeniasjehozastupovanímvtrestnomkonaní.Súdzistil,žežalobcavkonanískutočnenepreukázal
úkon podľa § 14 ods. 1 písm. a/ zák. č. 655/2004 Z.z., ktorý sa preukazuje zaznanom z porady s
podpisom klienta, ktorý v konaní predložený nebol, pričom takýto úkon, teda nie len prevzatie veci ale
aj porada s klientom, nemusí byť nevyhnutne vykonaný. V tomto rozsahu súd poukazuje aj na závery
stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR č. sp. zn. Tpj 90/2010, uznesenie NS SR zo dňa 30. apríla

2013, sp.zn. 2 Tos 11/2013 a uznesenie NS SR z 29. novembra 2011, sp.zn. 5Tos 24/11.

38. Súd preto priznal žalovanému náhradu trov za vynaložené úkony, ktoré sa nestali v konaní sporné
a to:

39. Úkony v prípravnom konaní:
1/ 05.02.2013 účasť na výsluchu obv. L. H. na OO PZ KNM /§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl.
č. 655/2004 Z. z./ 65,08 Eur
2/ 11.03.2013 účasť na výsluchu svedkov C. na OO PZ
KNM /§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z./ 65,08 Eur

3/ 03.04.2013 účasť na výsluchu svedkov na OO PZ KNM: pošk. Žák 8.40 - 10.20 hod..
P. 10.35 - 10.55 hod., čistý čas trvania úkonov 2 hod. 15 min. /§ 14 ods. 1 písm. c)
vyhl. č. 655/2004 Z. z./ 130,16 Eur
4/ 19.04.2013 účasť na výsluchu svedka L.. a preštudovaní vyšetrovacieho spisu
na OO PZ KNM /§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z./ 65,08 Eur

5/ 03.04.2013 účasť na výsluchu svedkov a preštudovaní vyšetr. spisu na OO PZ KNM:
H. st. 9.30 - 10.15 hod., H. ml. 10.20 - 10.50 hod., F. 10.55 - 11.25. preštudovanie spisu 11.30 - 12.00
hod., čistý čas trvania úkonov 2 hod. 30 min. /§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z./ 130,16 Eurv ktorých klient bol oboznámený s podstatou obvinenia, jeho procesnými právami, postupom vo
vyšetrovaní, spôsobom vedenia výsluchov, ďalej boli vykonávané jednotlivé dôkazy a to výsluchy
obvineného a svedkov, na záver sa uskutočnilo záverečné preštudovanie vyšetrovacieho spisu v ktorom

obhajca navrhoval podľa vykonaného dokazovania trestné stíhanie zastaviť, odmena vo výške základnej
sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl., t. j. 65,08 Eur.

40. Úkony v súdom konaní vymedzil:
6/ 29.04.2014 účasť na pojednávaní súdu na OS Žilina /§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z./

60,11 Eur
7/ 24.06.2014 účasť na pojednávaní súdu na OS Žilina /§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z./
60,11 Eur
8/ 21.10.2014 účasť na pojednávaní súdu na OS Žilina /§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z./
60,11 Eur
9/ 04.12.2014 účasť na pojednávaní súdu na OS Žilina /§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z./

60,11 Eur.

41. Výšku súd určil podľa § 12 ods. 3 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. podľa ktorého o odmenách a
náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb, „Pri obhajobe v trestnom konaní je základnou
sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje

trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového
základu. " Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a § 364 ods. 1 Tr. zák., za uvedené prečiny ublíženia na
zdraví a výtržníctva v prípade dokázania viny hrozil navrhovateľovi trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov - 3 roky. Podľa § 1 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytnutie právnych služieb, „Výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná

mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho
roka." Podľa vyjadrenia Štatistického úradu Slovenskej republiky bola priemerná mesačná mzda
zamestnanca hospodárstva SR v I. polroku 2012 784 Eur z čoho vyplýva, že výpočtový základ na rok
2013 zodpovedal sume 784 Eur a základná sadzba tarifnej odmeny v predmetnej veci tak predstavovala
podľa uvedeného § 12 ods. 3 písm. a) vyhl. 655/2004 Z. z. sumu 65,08 Eur (1/12 zo 784 Eur). Podľa § 4

vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb účinného od
01.07.2013, Výpočtovým základom na účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta
v trestnom konaní a konaní o priestupkoch je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva
Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o štyri roky predchádza roku určujúcemu
výpočtový základ podľa odseku 3. Podľa vyjadrenia Štatistického úradu Slovenskej republiky bola

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR v I. polroku 2010 721,40 Eur z čoho vyplýva,
že výpočtový základ na rok 2014 zodpovedal sume 721,40 Eur a základná sadzba tarifnej odmeny v
predmetnej veci tak predstavovala podľa uvedeného § 12 ods. 3 písm. a) vyhl. 655/2004 Z. z. sumu
60,11 Eur (1/12 zo 721,40 Eur).

42. Hotové výdavky určil ako režijný paušál: 5 x 7,81 Eur. 4 x 8.04 Eur /§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004
Z. z./ vo výške 79,02 Eur, cestovné: Žilina - Kysucké Nové Mesto - Žilina, dňa 10.01.2013, 05.02.2013,
11.03.2013, 03.04.2013, 19.04.2013, 29.05.2013, 180 km, použité osobné mot. vozidlo AUDI Q7 EČV:
ZA 850 FA, spotreba 11,1 1/100 km, cena nafty 1,390 Eur/1, náhrada za km 0,183 Eur, 11,1 / 100 x
180 x 1,390 + 180 x 0,183 /§ 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z./ t.j. 60,71 Eur, strata času: cesta

Žilina -- Kysucké Nové Mesto - Žilina dňa 10.01.2013. 05.02.2013, 11.03.2013, 03.04.2013, 19.04.2013,
29.05.2013, čas trvania jednej jednosmernej cesty 15 min. /§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z./1, j. 12 x
13,01 Eur 156,12 Eur, DPH 20 % za úkon pod por. č. 10 vrátane režijného paušálu 68,15 Eur bez DPH,
DPH 20 %, 13,63 Eur DPH (obhajca platcom DPH od 12.11.2014) 13,63 Eur.

43.Súdnárokzaúkonprávnejslužbyprípravyaprevzatiaveciarežijnéhopaušálunáležiacemuktomuto
úkonu z vyššie uvedených dôvodov zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím v celkovej sume 997,67 Eur.

44. Pokiaľ žalovaný namietal nepreukázanie skutočnosti, že právny predchodca žalobcu je platcom

DPH, súd mal túto skutočnosť preukázanú uvedeným IČ DPH SK2024039798 a údajov zverejnených
na Daňovom riaditeľstve SR.45. Súd zároveň priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1993 Z.z. aj právo na
zaplatenie úrokov z omeškania od 26.8.2015, teda až po oznámení o odmietnutí nároku podľa § 16 ods.
4 zák. č. 514/2003 Z.z. a nie odo dňa vyhotovenia oznámenia, preto nárok vo zvyšku zamietol (nárok

spadajúci na deň 25.8.2015).

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Nakoľko úspech žalobcu bol v rozsahu 93% a úspech žalovaného v rozsahu 7%, súd priznal
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu rozdielu pomeru úspechov vo veci samej podľa § 255 ods.
2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).