Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. október 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/73/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200273
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3015200273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.

Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu REGASTAV s.r.o., so sídlom Považská
Bystrica, Považské Podhradie 440, IČO: 36 349 542, zastúpeného JUDr. Bohumilom Novákom,
advokátom so sídlom Banská Bystrica, Horná 27, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1100306/1/7219/2015/4779 zo dňa 9. januára 2015, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1/7219/2015/4779 zo dňa 9.
januára 2015 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250 j ods. 2 písm. d), e) O.s.p..

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 535,71 eur do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám jeho advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia
žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu
Trenčín č. 9312401/5/4021258/2014/Sal zo dňa 28.8.2014. Potvrdeným rozhodnutím bol žalobcovi v
zmysle ust. § 68 ods. 5 zák.č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane v sume 123 899,16 eura na dani
z pridanej hodnoty za obdobie október 2009, keď na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly

bolo u žalobcu zistené porušenie ust. § 19 ods. 2 § 49 ods. 1, 2 zák.č. 222/2004 Z.z. v nadväznosti na
ust.§ 51 ods. 1 písm. a) zák.č. 222/2004 Z.z. tým, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie práva
na odpočítanie dane z uplatnenej dodávateľskej faktúry č. 11102009 s dátumom vystavenia 1.10.2009,
zdaniteľného plnenia 1.10.2009, so základom dane 652 100,84 eura, DPH v sume 123 899,16 eura od
dodávateľa HSK Staving s.r.o., za vykonanie stavebných prác na akcii „Modernizácia a rekonštrukcia
hmotnej infraštruktúry univerzity a jej objektov, Prešov“.

Správca dane dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že nebolo dostatočne preukázané,
že služby - stavebné práce deklarované faktúrou č. 11102009 zo dňa 1.10.2009 boli uskutočnené
a dodané dodávateľom (spoločnosťou HSK Staving s.r.o.), ktorý je uvedený na faktúre, resp.
subdodávateľmi - spoločnosťami MAREXPO s.r.o. a TIMURON s.r.o.. Konštatoval, že dodávateľovi,
spoločnosti HSK Staving s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z dodania služieb, dodávateľ iba prebral
obsah faktúr iných subdodávateľov a kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na
odpočítanie dane, pričom cieľom takýchto formálnych dodávok stavebných prác, bez reálneho plnenia

bolo uplatnenie odpočítania DPH a čerpanie nadmerného odpočtu.

Vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou žalobou, v ktorej najmä
namietal, že nebolo v súlade so zákonom rozhodnuté o námietke zaujatosti, ktorú podal voči dvompracovníčkam správcu dane. Dôvodom podania tejto námietky bola skutočnosť, že zamestnankyne U..
S. a U.. I. vykonávali u žalobcu daňovú kontrolu a doručením protokolu zanikli ich kompetencie, pričom
nemohli ďalej konať za správcu dane aj vo vyrubovacom konaní. O tejto námietke mal podľa

§ 60 ods. 5 daňového poriadku rozhodnúť nadriadený zamestnanec týchto zamestnankýň, čo sa však
doposiaľ nestalo. Poukázal na to, že žalovaný sa s týmto jeho tvrdením vysporiadal len tvrdením, že
kontrolóri ako takí neexistujú, sú len zamestnanci daňovej správy a súčasne nie je v jeho kompetencii
rozhodovať o tejto námietke. Takéto tvrdenia však žalobca považoval za protiprávne
výhovorky.

Súčasne žalobca tvrdil, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je nulitné, nevyvoláva
žiadne právne účinky, pretože bolo vydané neexistujúcim subjektom. Poukázal na to, že v hlavičke
prvostupňového rozhodnutia je konajúci orgán označený ako Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská
Bystrica a rozhodnutie je podpísané U.. A. S., s označením funkcie vedúca oddelenia daňovej kontroly
5. Podľa žalobcu nie je zrejmé o riaditeľku, akého konkrétneho orgánu ide. Uviedol, že nespochybňuje

možnosť zriadenia pobočiek daňových úradov a kontaktných miest, ale má za to, že nie sú samostatnými
správnymi orgánmi. Taktiež považoval rozhodnutie žalovaného za zmätočné, keď v jeho záhlaví je
uvedené daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica a vo výroku len Daňový úrad Trenčín.

Žalobca taktiež považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Namietal nedostatočne zistený skutkový stav. Mal za to, že žalovaný účelovo manipuloval s dôkazmi
jeho neprospech, v rozpore s obsahom jednotlivých dôkazov, pričom následne dospel k nesprávnym
skutkovým a právnym záverom. Postup správcu dane a žalovaného bolo podľa neho
v rozpore s platnom právnou úpravou a judikatúrou ESD. Vo svetle tejto judikatúry je zjavné,
že dokazovanie správcu dane bolo zamerané úplne nesprávnym smerom, nebolo vykonané základné

dokazovanie a podľa žalobcovho tvrdenia mu nebolo umožnené preukázať zákonom predpokladané
skutočnosti potrebné pre správne určenie dane. Vzhľadom na uvedené žiadal napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

Zopakoval skutkové zistenia, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal. K námietke zaujatosti,
ktorú vzniesol žalobca uviedol, že samotný pojem „kontrolór“ je len zaužívaný výraz, v skutočnosti ide
o zamestnancov správcu dane, ktorí plnia úlohy štátneho orgánu pri výkone štátnej správy alebo úlohy
pri vykonávaní štátnych záležitostí v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez
určenia oboru štátnej služby. Aj v ust. § 45 a § 46 daňového poriadku zákon hovorí

o zamestnancovi správcu dane a nie kontrolórovi. Nepovažoval za správne tvrdenie, že zamestnanec
správcu dane (kontrolór) vykonávajúci daňovú kontrolu sa nesmie zúčastňovať vyrubovacieho konania.
Poukázal na to, že podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku vyrubovacie konanie po doručení protokolu s
výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal
daňovú kontrolu. Citované ustanovenie neobmedzuje zamestnancov správcu dane, ktorí vykonávali

daňovú kontrolu, aby nemohli byť zúčastnení pri výkone vyrubovacieho konania. Vyrubovacie konanie
nepodlieha vystaveniu osobitného poverenia na tento účel, z daného dôvodu nie je námietka žalobcu
dôvodná.

Taktiež poukázal na to, že organizačný poriadok v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi

ustanovuje vnútorné organizačné členenie daňových úradov a daňového úradu pre vybrané subjekty,
rozsah oprávnení a zodpovednosti vedúcich zamestnancov, náplň činností jednotlivých organizačných
útvarov a ich vzájomné vzťahy. V čl. 10 ods. 3 písm. f) citovaného poriadku je stanovený výkon činnosti
kontrolórov, a to tak, že oddelenie daňovej kontroly vykonáva najmä vydávanie rozhodnutí súvisiacich
s výkonom kontrolnej činnosti vrátane vyrubovacieho konania po daňovej kontrole a určení dane podľa

pomôcok, určenie záznamovej povinnosti.

Žalovaný súčasne uviedol, že žalobca bol vyzvaný na doplnenie podania (námietky zaujatosti), na túto
však nereagoval, neodstránil nedostatky v požadovanom rozsahu a v určenej lehote. O
námietke nemohlo byť rozhodnuté, lebo neobsahovala zákonné dôvody. Z týchto dôvodov je námietka

žalobcu neodôvodnená.

K ďalšej námietke žalobcu uviedol, že právomoc a pôsobnosť daňových úradov v
územnej pôsobnosti kraja upravuje zákon č. 479/2009 Z.z.. Podľa § 2 ods. 3 tohto zákona môžeprezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť a zrušiť pobočky daňového úradu
a kontaktné miesta. Pobočky zriaďuje prezident so súhlasom ministra financií SR. Zriadená pobočka a
kontaktné miesto sú potom organizačnými zložkami daňového úradu. Pobočka daňového úradu Trenčín,

v Považskej Bystrici bola zriadená v súlade so zákonom č. 479/2009 Z.z.. Jej kompetencie
sú dané organizačným poriadkom a inými internými dokumentmi. Z uvedeného vyplýva, že pobočka
v Považskej Bystrici bola zriadená na výkon činnosti daňového úradu Trenčín. Žalovaný poukázal na
to, že rozhodnutie o vyrubení dane obsahuje údaje podľa § 63 ods. 3 písm. a) daňového poriadku.
Orgánmi štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sú Finančné riaditeľstvo

SR, daňové úrady, colné úrady, Kriminálny úrad finančnej správy a Kompetenčné centrum finančných
operácii. Podľa rozhodnutia o vyrubení dane rozhodol o veci Daňový úrad Trenčín a rozhodnutie je
podpísané príslušným vedúcim zamestnancom. Námietky žalobcu teda nie sú dôvodné.

Ďalej žalovaný konštatoval, že vo veci bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu, pričom
neboli porušené práva žalobcu. S výsledkami preverovania správcu dane v priebehu

daňovej kontroly sa žalobca riadne oboznámil, bolo mu umožnené vyjadriť sa k zisteniam a spôsobu
ich zistenia. Žalobca mal možnosť predložiť dôkazy k jeho tvrdeniam. Správca dane zo všetkých svojich
zistení vyvrátil žalobcove tvrdenia o vierohodnosti a pravdivosti údajov uvedených v
dokladoch súvisiacich so zdaniteľným plnením jeho dodávateľov.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných
rozhodnutí (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1
O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých
rozhodnutí (§ 250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho
orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249

ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3
O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2
O.s.p.) zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.) v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.)
proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.
(§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní

(§ 250g ods. 1 O.s.p.), a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s
obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že žaloba bola
podaná dôvodne.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 9.

januára 2015 č. č. 1100306/1/7219/2015/4779, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené
rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9312401/5/4021258/2014/Sal zo dňa 28.8.2014.
Potvrdeným rozhodnutím bol žalobcovi v zmysle ust. § 68 ods. 5 zák.č. 563/2009 Z.z.
vyrubený rozdiel dane v sume 123 899,16 eura na dani z pridanej hodnoty za obdobie október 2009,
keď na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly bolo u žalobcu zistené porušenie ust. § 19 ods.

2 § 49 ods. 1,2 zák.č. 222/2004 Z.z. v nadväznosti na ust.§ 51 ods. 1 písm. a) zák.č. 222/2004 Z.z.
tým, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z uplatnenej dodávateľskej
faktúry č. 11102009 s dátumom vystavenia 1.10.2009, zdaniteľného plnenia 1.10.2009, základ
dane 652 100,84 eura, DPH v sume 123 899,16 eura od dodávateľa HSK Staving s.r.o., za
vykonanie stavebných prác na akcii „Modernizácia a rekonštrukcia hmotnej infraštruktúry univerzity a

jej objektov, Prešov“.

Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesol
písomne námietku zaujatosti voči U.. X. S. a U.. C. I.. Z obsahu tohto podania je bez akýchkoľvek
pochybností zrejmé, že žiadal, aby boli tieto zamestnankyne vylúčené z rozhodovania vo vyrubovacom

konaní, keď predtým boli činné vo veci počas daňovej kontroly. Mal za to, že samotná skutočnosť, že
tieto osoby u neho vykonávali kontrolu, ich ďalej diskvalifikuje z ďalšieho konania o
veci vo vyrubovacom konaní. Okrem toho zastal názor, že konali neobjektívne, v
jeho neprospech. Správca dane mal za to, že takéto dôvody nezodpovedajú zákonným dôvodom podľa
§ 60 daňového poriadku, a preto žalobcu písomne, postupom podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku

vyzvalnaodstránenienedostatkovtohtopodania.Žiadal,abyžalobcašpecifikovalkonkrétneskutočnosti
pomer týchto zamestnankýň k veci. Vzhľadom na to, že uvedená zásielka bola žalobcovi doručená podľa
§ 31 ods. 2 daňového poriadku, žalobca na uvedenú výzvu nereagoval a správca dane na námietku
neprihliadal a nerozhodoval o nej zákonom stanoveným spôsobom. Dňa 15.8.2014 vyhotovil úradnýzáznam, v ktorom konštatoval, že neboli odstránené v zmysle výzvy nedostatky podania.
Napriek uvedenému však mal vykonať šetrenie, z ktorého vyplynulo, že u týchto zamestnankýň nie sú
dané dôvody vylúčenia. V administratívnom spise sa nachádza ja žiadosť právneho zástupcu žalobcu o

opätovné doručenie zásielky, z dôvodu, že od 4.7. do 28.8.2014 nebol v jeho advokátskej kancelárii nikto
prítomní z dôvodu čerpania dovolenky. Túto skutočnosť mal oznámiť aj doručovacej pošte.
Poukázal na to, že z týchto dôvodov si zásielku nemohol prevziať. Na uvedené mu správca dane
oznámil, že zásielka bola doručená na základe fikcie doručenia podľa § 31 ods. 3 zák.č. 563/2003 Z.z..

Súčasne bolo zistené, že v hlavičke prvostupňového správneho orgánu je ako orgán, ktorý rozhodnutie
vydal označený „Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica, Centrum 2408/43, 017 01 Považská
Bystrica“. Uvedené rozhodnutie potom podpísala zamestnankyňa tejto pobočky vo funkcii vedúcej
oddelenia daňovej kontroly 5.

Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil so skutkovým a právnym stavom súdenej veci, so

súdnym ako i s administratívnym spisom a musí skonštatovať, že žaloba bola podaná dôvodne.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi

v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 563/2009 Z.z. správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec.

Podľa § 18 ods. 1, 2 zák.č. 563/2009 Z.z. podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice.
Písomné podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva.

Podľa § 18 ods. 3 zák.č. 563/2009 Z.z. podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania
musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody
podania.

Podľa § 18 ods. 8,9 zák.č. 563/2009 Z.z., ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na

prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote
odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. Ak daňový subjekt nedostatky
podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto
podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného
orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný

orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

Podľa § 60 ods. 1, 2 zák.č. 563/2009 Z.z. zamestnanec príslušného orgánu je z
daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno
mať pochybnosť o jeho nezaujatosti. Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového

konania vylúčený aj vtedy, ak sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu
iného stupňa.

Podľa § 60 ods. 3 zák.č. 563/2009 Z.z. zamestnanec príslušného orgánu zúčastnený na
daňovom konaní je povinný neodkladne oznámiť príslušnému nadriadenému zamestnancovi tohto

orgánu skutočnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 a ďalšie skutočnosti preukazujúce zaujatosť zamestnanca
príslušného orgánu.

Podľa § 9 zák.č. 479/2009 Z.z. k 1. januáru 2012 minister financií Slovenskej republiky určí vnútornú
organizačnú štruktúru daňových úradov a zriadi pobočky daňových úradov a kontaktné miesta daňových

úradov.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa

odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa

vyhotovenú podľa § 71.

Bolo zistené, že žalobca podal námietku zaujatosti dvoch zamestnankýň správcu dane, ktoré konali tak
pri daňovej kontrole ako aj vo vyrubovacom konaní. Na túto námietku nebolo prihliadnuté postupom
podľa § 13 ods. 9 daňového poriadku, pričom však nebolo z administratívneho spisu zistené, že by o
tejto skutočnosti bol žalobca upovedomený.

Súd dospel k záveru, že vyššie uvedený postup nebol v súlade so zákonom, keď bolo povinnosťou
správcu dane o tejto námietke zákonom stanoveným spôsobom rozhodnúť a povinnosťou
žalovaného na toto závažné procesné pochybenie na odvolaciu námietku žalobcu prihliadnuť.

V danom prípade je zrejmé, že podanie žalobcu ohľadne zamestnankýň U. X. S. a U.. C. I. bolo
formulované jasne a zrozumiteľne. Z jeho obsahu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že
žalobca žiadal, aby uvedené zamestnankyne správcu dane neboli činné v rámci vyrubovacieho konania.
Vzhľadom na to, že podanie sa v zmysle ust. § 13 ods. 3 daňového poriadku posudzuje podľa jeho
obsahu, išlo o námietku zaujatosti. Dôvod ich vylúčenia z ďalšieho konania o veci žalobca videl najmä

v tom, že tieto osoby boli už činné pri daňovej kontrole u žalobcu.

Súd je toho názoru, že nedostatky, ktoré činia podanie daňového subjektu nespôsobilé ho prerokovať,
nie je možné stotožniť so situáciou, keď určité podanie nie je podľa zákona podané dôvodne. Takýmito
dôvodmi by mohla byť napr. nezrozumiteľnosť, nejasnosť, neurčitosť podania, nedodržanie zákonom

stanovených náležitosti pre určitý typ podania.

V danom prípade, však bolo z podania žalobcu zrejmé, že mienil podať námietku zaujatosti, nakoľko
mal za to, že označené zamestnankyne správcu dane majú byť vylúčené z prejednania
jeho veci vo vyrubovacom konaní. Uviedol jasne a zrozumiteľne aj dôvody, ktoré majú byť dôvodom

vylúčenia. Vzhľadom na uvedené teda nebol dôvod pre postup podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku a
následné neprihliadanie na uvedenú námietku. Naopak bolo povinnosťou správcu dane o tejto námietke
zákonným spôsobom rozhodnúť a v takomto rozhodnutí sa vysporiadať s tým, či žalobcom uvedené
dôvody zodpovedajú zákonom stanoveným dôvodom, pre ktoré je možné zamestnanca z daňového
konania vylúčiť podľa § 60 daňového poriadku. O tejto námietke bol pritom povinný rozhodnúť

najbližšie nadriadený zamestnanec namietnutých pracovníčok, čo sa však nestalo.

Súd v tejto súvislosti konštatuje, že zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Ak súd
zistí, že v postupe správneho orgánu vzniklo procesné pochybenie, skúma či toto procesné pochybenie

je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené bolo konanie zaťažené vadou, ktorá môže mať za následok nezákonnosť
konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia správcu dane a následne aj žalovaného.

Zákonná právna úprava (§ 60 zák.č. 479/2009 Z.z.) jednoznačne definuje kritéria a postup pri
vylúčení zamestnancov správneho orgánu konajúceho v daňovom konaní, pričom súd dospel k záveru,
že tento postup dodržaný nebol. Vyššie uvedené pochybenie, namietané žalobcom tak v odvolaní ako
podanej žalobe, je podľa súdu samo o sebe dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného podľa § 250 j

ods. 2 písm. e) O.s.p..

Žalobca taktiež namietal nulitu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, keď v záhlaví
tohto rozhodnutia je ako konajúci orgán označený Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica aje podpísané osobou, pri ktorej nie je možné zisti akého odboru je vedúcou. Na uvedenú
námietku žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že právomoc a pôsobnosť daňových
úradov v územnej pôsobnosti kraja upravuje zákon č. 479/2009 Z.z.. Podľa § 2 ods. 3 tohto zákona môže

prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť a zrušiť pobočky daňového úradu
a kontaktné miesta. Pobočky zriaďuje prezident so súhlasom ministra financií SR. Zriadená pobočka
a kontaktné miesto sú organizačnými zložkami daňového úradu. Pobočka Daňového úradu Trenčín,
v Považskej Bystrici bola zriadená v súlade so zákonom č. 479/2009 Z.z.. Jej kompetencie sú dané
organizačným poriadkom a inými interných dokumentmi.

Súd konštatuje, že vo všeobecnosti platí, že z odôvodnenia rozhodnutia musí rozpoznateľné,
prečo správny orgán považuje námietky účastníka za nedôvodné, mylné alebo vyvrátené, ktoré
skutočnosti zobral za podklad svojho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti predostreté účastníkom
za nerozhodné, nesprávne alebo inými riadne vykonanými dôkazmi za vyvrátené, podľa ktorej právnej
normy rozhodol, a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného však obsahuje len všeobecné odkazy na znenie
zákona č. 479/2009 Z.z. o zriaďovaní a rušení pobočiek daňových úradov a ich kontaktných
miest. Žalovaný len poukazuje na existenciu interných dokumentov, z ktorých má
správnosť postupu správcu dane vyplývať. Okrem organizačného poriadku nie je v odôvodnení uvedený

konkrétnejšie žiaden iný interný dokument. Pokiaľ ide o zmienený organizačný poriadok žalovaný sa
neodvoláva na žiadne jeho konkrétne ustanovenie, na jeho obsah. Takéto odôvodnenie rozhodnutia
správneho orgánu nezodpovedá zákonu, resp. požiadavkám, ktoré zákonom na odôvodnenie
rozhodnutia správneho orgánu kladie. Za takejto situácie súd dospel k záveru, že rozhodnutie
žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že administratívny spis neobsahuje, ako podklad rozhodnutia
žalovaného žiadne úplné znenie organizačného poriadku alebo iného interného dokumentu, z ktorého
má vyplynúť postavenie a právomoc pobočky správcu dane a ktoré mali byť podkladom jeho
rozhodovania o tejto námietke žalobcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a závery Krajského súdu v Trenčíne je zrejmé, že námietky,
ktoré žalobca uviedol v žalobe, boli spôsobilé žalobcovi privodiť úspech v konaní. Vzhľadom
na závažnosť a charakter žalobných dôvodov, ktoré viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, sa súd
nepreskúmaval ostatné žalobné námietky, ktoré smerovali k nedostatočne zistenému skutkovému stavu,

nesprávnemu právnemu posúdeniu veci správnymi orgánmi.

V ďalšom konaní je potrebné, aby bolo riadne a v súlade so zákonom rozhodnuté o námietke zaujatosti,
ktorú vzniesol žalobca a súčasne je potrebné, aby sa správne orgány riadne vysporiadali s námietkou
žalobcu týkajúcej sa právomoci pobočky daňového úradu Trenčín konať a rozhodovať o veci. Je pritom

potrebné, aby sa v administratívnom spise nachádzali úplné znenia interných dokumentov, z ktorých
budú správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzať.

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania, ktorá predstavuje náhradu za zaplatený súdny poplatok v sume 70 eur a trov

právneho zastúpenia v celkovej sume 465,71 eur.

Výška tarifnej odmeny za úkony advokáta navrhovateľa je podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z..
139,83 eur a výška režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky je pre rok 2015, v ktorých
boli úkony právnej pomoci vykonané 8,39 eur. Žalobca si však uplatnil za jeden úkon právnej pomoci

58,69 eur a za ďalšie dva úkony á 64,53 eur. Výšku režijného paušálu žalobca žiadal v sume 7,39 eur
za prvý úkon právnej služby a za nasledujúce dva 8,39 eur.

Súd mu teda v zmysle jeho uplatnenia trov priznal odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia, (tarifná
odmena 58,69 eur + 7,63 eur), vypracovanie žaloby (64,53 eur + 8,39 eur) a tarifná odmena v sume

64,59 eur + 8,39 eur za účasť na pojednávaní konanom dňa 14.10.2015. Vzhľadom na skutočnosť, že
právny zástupca navrhovateľa je platcom DPH bola uvedená odmena priznaná spolu s 20% DPH.Súd žalobcovi priznal v rámci trov právneho zastúpenia aj náhradu cestovných výdavkov v sume 29,28
eur a náhradu za stratu času za cestu z miesta sídla jeho advokátskej kancelárie (Banská Bystrica) do
sídla súdu (Trenčín) 8 polhodín x 13,98 eur t.j. 111,84 eur. Uvedená cesta bola vykonaná za účelom

účasti na vytýčenom pojednávaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne,
cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie

náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.