Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Er/297/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4608202832
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4608202832.2

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: TRADE CITY, a. s., Čsl. armády 1117, 075 01
Trebišov, IČO: 36 575 101, proti povinnému: K. S., nar. X.X.XXXX, bytom I. O. XXX, XXX XX G., trvale
bytom I. O. - Q., XXX XX G., o vymoženie sumy 194,12 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym
exekútorom JUDr. Pavlom Štukovským, Holubyho 2, 915 01 Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. EX
195/2008, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Štukovskému sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 12Rob 712/00 zo dňa
29.12.2000, pre vymoženie sumy 5848,07 eur (194,12 Sk) s úrokom z omeškania od 2.12.2000
do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania vo výške 16,60 eur (500,- Sk) a všetkých účelne
vynaložených trov exekučného konania. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a
exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd udelil dňa 22.4.2008.

2. Súdny exekútor dal podaním zo dňa 10.5.2017 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného. Z podnetu súdneho exekútora vyplýva,
že pri preverovaní majetkových pomerov bolo zistené, že povinný nevlastní majetok, ktorý by bol
postihnuteľný v exekúcii. Nehnuteľný majetok ani motorové vozidlo vo vlastníctve povinného neboli
zistené. Povinný bol v evidencii poistencov sociálnej poisťovne vedený do roku 2006 ako zamestnanec,

nebol poberateľom dôchodku ani inej sociálnej dávky. Zdravotná poisťovňa evidovala povinného ako
osobu, ktorá si nesplnila oznamovaciu povinnosť s dlhom na poistení 1813,- eur. Podľa obecného úradu
sa v mieste bydliska povinný nezdržiaval, miesto jeho pobytu im nebolo známe. Register obyvateľov
uviedol, že od 13.5.2009 má povinný hlásený pobyt bezdomovca. Preto bol možný príjem povinného
nepostihnuteľný. Ani s odstupom času sa majetkové pomery povinného nezlepšili, jeho nedoplatky na
zdravotnom poistení vzrástli na 3166,- eur. Pobyt povinného a jeho možný zamestnávateľ je neznámy.

Súčinnosťou 24 bánk na území SR nebol zistený účet povinného v žiadnej z nich. Ani s odstupom času
nenastal u povinného predpoklad zrealizovania exekučných úkonov podľa § 63 ods. 1 a 65 EP, preto sú
ďalšie trovy exekúcie pri jej pokračovaní neúčelné a nehospodárne.

3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.4. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

5. Z podnetu a exekučného spisu súdneho exekútora bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom
nehnuteľností ani motorových vozidiel. Nebol zistený zamestnávateľ povinného - v Sociálnej poisťovni
bol povinný evidovaný ako zamestnanec v období od 15.11.2005 do 1.2.2006 a od 1.2.2013 do
31.5.2013. Účty povinného v bankách povinný nemá vedené. Povinný má dlh na poistnom voči
zdravotnej poisťovni vo výške 3165,47 eur. Zásielka adresovaná povinnému sa exekútorovi vrátila späť

s tým, že adresát sa na uvedenej adrese nezdržiava, je odsťahovaný. Obec oznámila exekútorovi, že
povinný sa na adrese uvedenej v návrhu na vykonanie exekúcie dlhšie nezdržiava, rodičia nehnuteľnosť
odpredali. Od roku 2009 je povinný k trvalému pobytu prihlásený iba na adrese obce. Z návrhu súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie a exekučného spisu vyplýva, že nebol zistený majetok, z ktorého by
bolomožnéuspokojiťpohľadávkuoprávnenéhospríslušenstvomaleboaspoňtrovyexekúcie.Vzhľadom
na to súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 EP zastavil, pretože majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení,
exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinnej v čase rozhodovania. Nie je preto možné vziať do
úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti (teoretická zmena pomerov je
daná vždy, nie je však možné dlhodobo očakávať, že povinný možno v budúcnosti nadobudne majetok,
ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností). V tejto veci sa majetkové

pomery povinného počas exekučného konania (začalo sa v roku 2008) nezmenili - nebol zistený príjem
alebo majetok, na ktorom by bolo možné vykonávať exekúciu.

6. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012, ale aj z názorov právnej vedy
(napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie

a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte
hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“.
Poverený súdny exekútor oznámil súdu v podnete na zastavenie exekúcie, že šetrením zistil, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že takéto oznámenie

exekútora (ktoré je obsahom podnetu) je dostatočným „dôkazom“ pre exekučný súd o nemajetnosti
povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by
viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Exekútor
má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách
exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny

komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môže
byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor nemá v zmysle Exekučného poriadku účinného do
31.3.2017 právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak
nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
Súd súčasne dodáva, že prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade

súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný
súd podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 243h ods.
1 prvá veta Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017 je oprávnený a povinný zastaviť exekúciu, ak
je vo veci daný niektorý z dôvodov na jej zastavenie, pričom jedným z týchto dôvodov je aj skutočnosť,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

7. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

10. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.11. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

13. O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa 9a ods. 1 EP a § 256 ods. 1 CSP tak, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania
nezavinila.

14. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 200 ods. 5 EP, § 203
ods. 2 prvá veta EP a § 262 ods. 1 CSP tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal,

pretože súdny exekútor trovy exekúcie nežiadal, keďže boli na základe zmluvy o vykonaní exekúcie
medzi oprávneným a súdnym exekútorom uhradené.

15. Keďže žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a náhrada trov exekúcie nebola
exekútorovi priznaná, o výške náhrady trov konania a trov exekúcie podľa § 262 ods. 2 CSP už nebude

rozhodované.

Poučenie:

Protitomutouzneseniu možno podaťodvolanievlehote15dníoddoručeniauznesenianaOkresnom
súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo
uznesenie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní
uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v
odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte
rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší
rovnopis.