Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. máj 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20Sp/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200728
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200728.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,

s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Trnava,
katastrálny odbor, Vajanského 2, Trnava, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. V
7203/14-02 zo dňa 9.6.2015, za účasti H. V., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXX/XX, V., takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, č. V 7203/14-02 zo dňa
9.6.2015 p o t v r d z u j e .

Odporcovi a účastníčke H. V. sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 35 eur do troch dní
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca svojim rozhodnutím č. V 7203/14-02 zo dňa 9.6.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995
Z.z zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podaný navrhovateľom dňa
10.12.2014 pod číslom konania V7203/14 spolu so zmluvou o zriadení záložného práva č. 542/2014-
PTR uzavretou dňa 27.10.2014 na základe zmluvy o úvere č.202902075 zo dňa 23.1.2014. Podľa
odôvodnenia rozhodnutia záložnú zmluvu za záložcu podpísal splnomocnenec - ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave na základe dohody o splnomocnení zo dňa 23.1.2014.

Podľa odporcu bola dohoda o splnomocnení napísaná na štandardnom zmluvnom formulári, čím sú
dané dôvodné pochybnosti, či dlžník mal reálnu možnosť sám si zvoliť zástupcu a či mu zástupca
ProHelp nebol vopred určený navrhovateľom, nakoľko naviac záložca a dlžník v jednej osobe podpísal
dohodu o splnomocnení v rovnaký deň ako zmluvu o úvere v Trnave a splnomocnenec v ten istý deň
v Bratislave, z čoho je zrejmé, že dohodu k podpisu dlžníkovi predložil mandatár záložného veriteľa a
prejav jeho vôle v podobe podpísaného formulára musel splnomocnencovi odovzdať záložný veriteľ.
Vzhľadom na zrejmý rozpor záujmov dlžníka a zástupcu odporcu dohodu o splnomocnení a záložnú

zmluvu posudzoval ako neplatný právny úkon, pričom poukazoval na ustanovenia § 22 ods. 2 a 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Poukazoval tiež na množstvo obdobných zmlúv predložených navrhovateľom
na zápis záložného práva s tým, že prítomnosť totožného zástupcu vo viacerých prípadoch je dôkazom
zhodného konania veriteľa a splnomocnenca.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, prejednanie ktorého spadá do
právomoci tunajšieho súdu.

Namietal, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Záložca sa sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, a preto združeniu ProHelp udelil plnomocenstvona uzatvorenie záložnej zmluvy. Nesúhlasí s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ
vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka a dlžník nemal možnosť sám rozhodnúť,
kto ho bude zastupovať. Podľa odvolateľa ide o ničím nepoložené predpoklady správneho orgánu,

ktorý si nesplnil svoju povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav veci (§ 3 ods. 5 a § 46 Správneho
poriadku). Úvaha odporcu o tom, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nespĺňa kritériá
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
V súvislosti s konštatovanou neprípustnosťou plnomocenstva z dôvodov uvedených v § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka odvolateľ namietal, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí iba

potenciálnamožnosťtakéhotorozporu,pričompodľaobsahudohodyosplnomocnení,tátobolauzavretá
práve za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa. Dohoda je samostatne existujúcim
dvojstranným právnym úkonom, účastníkom ktorého veriteľ nebol, zo spisu nevyplýva, že by veriteľ
takéto zastúpenie od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu navrhoval, sám dlžník obsah
udeleného splnomocnenia nenamietal, ani nevyjadril svoj nesúhlas s ním, napríklad formou odvolania
plnomocenstva. Správny orgán nepreukázal, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so

záložným veriteľom, pričom samotné uzavretie záložnej zmluvy nevzbudzuje pochybnosti o konflikte
záujmov, zo spisu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie od dlžníka vyžadoval alebo mu osobu zástupcu
dokonca navrhoval, dohoda spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu a nemožno pochybovať
o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle záložcu.

Odvolateľ uvádzal, že k využitiu inštitútu zabezpečenia pohľadávky záložným právom pristupuje iba v
prípadoch, keď je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku alebo je evidentné, že
záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré nemieni vrátiť. V danom prípade
dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti a neplatil dlh tak, ako bolo zmluvne dohodnuté, preto veriteľ
iba využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva, pričom však

doposiaľ v žiadnom prípade k realizácii záložného práva predajom nehnuteľností nedošlo. Rozhodnutie
odporcu o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva navrhol odvolateľ ako nezákonné
zrušiť.

Súd prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov, z ktorých navrhovateľ svoju

neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a s procesným postupom súdu vyslovil súhlas, oboznámil sa s
celým obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu odporcu, a dospel k záveru o
nedôvodnosti odvolania navrhovateľa.

Predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.1.2014, rovnako ako všeobecné podmienky

poskytnutia úveru, ktoré sú jej súčasťou, neobsahuje zmienku o zabezpečení úveru zriadením
záložného práva k nehnuteľnostiam, v súvislosti s čím tvrdenie o využití zmluvne dohodnutej možnosti
zabezpečenia úveru nemá akékoľvek opodstatnenie. Tvrdenie navrhovateľa na druhej strane potvrdzuje
domnienku, že uzatvorenie dohody o splnomocnení, ktorou dlžník splnomocnil ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka za

účelom zabezpečenia svojho záväzku zo zmluvy o úvere č. 202902075, bolo skrytou podmienkou
poskytnutia úveru.

Skutočnosť, že splnomocnenec po uplynutí doby takmer jedného roka od poskytnutia úveru i udelenia
plnomocenstva v mene dlžníka uzavrel s veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva, bez akýchkoľvek

logických pochybností svedčí o inom jeho záujme, ako je deklarovaný v obsahu splnomocnenia
- naplnenie a hájenie záujmov splnomocniteľa. Nepochybne je tiež v rozpore s účelom založenia
združenia ProHelp, ktorým podľa jeho stanov je ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov
v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Zabezpečenie pohľadávky zriadením záložného práva k
nehnuteľnostiam je bez pochybností úkonom v prospech veriteľa a v neprospech dlžníka vystaveného

hrozbe straty vlastníckeho práva, pričom súčasne veriteľom realizovaný spôsob dodatočného
zabezpečenia pohľadávky napriek jeho tvrdeniu o neúčasti na právnom vzťahu splnomocniteľa a
splnomocnenca, ako aj o neexistencii jeho vzťahu so splnomocnencom, naopak dokladuje spoluprácu
veriteľa a zástupcu dlžníka. Ide o skutočnosť logicky vyplývajúcu z obsahu predložených listín, ktorú
nebolo potrebné dokazovať inými dôkaznými prostriedkami.

Z vyššie uvádzaných dôvodov sa súd stotožnil s konštatovaním správneho orgánu o neplatnosti
dohody o splnomocnení a v súvislosti s tým aj zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 5.1.2015,
jasne a zrozumiteľne ozrejmeným v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pre nedodržaniepodmienok zastúpenia vyplývajúcich z ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zastupovať iného
nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmy zastúpeného).

Súd preto odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému odporcovi
a zúčastnenej osobe H. V. žiadne trovy nevznikli.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za konanie o jeho opravnom prostriedku rozhodol súd
podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. a položky 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.