Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/69/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614204648
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8614204648.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov
senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpeného Havel Holásek & Partners s.r.o.,
advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanám 1/ R. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, 2/ Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, obom bytom XXX XX L. R. XXX, za účasti Združenia -

Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, zastúpeného
advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 7.343,69 eura s
príslušenstvom takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č. k. 5C/189/2014-96
zo dňa 07.10.2016

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol
a v súvisiacich výrokoch o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom konanie v časti
o zaplatenie sumy 2.250,- eur zastavil. Žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a
nerozdielne sumu 690,92 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 19.07.2014 do zaplatenia v
mesačných splátkach po 100,- eur od právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania pod následkom

straty výhody splátok, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že
žalovaným nepriznal náhradu trov konania konštatujúc, že žalobca nemá právo na ich náhradu.
Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
19,90 % voči žalobcovi a rozhodol tiež o tom, že vracia žalobcovi súdny poplatok v sume 135,- eur
prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. do 30 dní od doručenia právoplatného rozsudku Slovenskej
pošte, a.s.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal toho, aby súd uložil zaplatiť žalovaným
sumu 7.343,69 eura s príslušenstvom, nakoľko ako veriteľ uzatvoril so žalovanými ako dlžníkmi dňa
09.02.2007 zmluvu o splátkovom úvere č. 0621069393, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý
splátkový úver v sume 6.638,78 eura. Žalovaní boli povinní zaplatiť úver v pravidelných mesačných
splátkach vždy k 20. dňu v mesiaci v sume 94,93 eura. Prvá splátka bola splatná 20.03.2007, konečná
splatnosť bola dohodnutá ku dňu 20.01.2017. Žalovaní zmluvne dohodnuté podmienky nedodržali,

so splácaním sa dostali do omeškania. Napriek výzve z 28.05.2014 dlh nezaplatili, preto 27.06.2014
žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 24.06.2014. Žalovaní žalobcovi dlžnú sumu neuhradili.
Súd konštatoval, že žalobca vzal žalobu späť pred pojednávaním v časti o zaplatenie sumy 2.250,- eur,
preto súd konanie v tejto časti zastavil.
Súd konštatoval, že Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ vo vyjadrení poukázalo na
absenciu rozpisu splátok na istinu, úroky a poplatky. Žalobca preto nemá nárok na úroky a poplatky,

ktoré sú uvedené v zmluve.Z vykonaného dokazovania mal súd za zistené skutkové tvrdenia k vzniku záväzkového vzťahu, nároky z
ktorého boli predmetom konania tak ako bolo tvrdené v žalobe. Podľa súdu v zmluve o splátkovom úvere
nie sú uvedené všetky povinné náležitosti, ktoré vyžadoval v tom čase platný Zákon o spotrebiteľských

úveroch č. 258/2001 Z.z. V zmluve chýba údaj o výške, počte a termíne splátok. Zákon vyžaduje tieto
údaje uvádzať nielen pri istine, ale aj pri úrokoch a iných poplatkoch. Úver je preto bezúročný a bez
poplatkov.Poporovnanísumy,ktorúžalobcaprijalodžalovanýchsúdzistil,žežalovanížalobcovizaplatili
sumu 5.947,86 eura. Žalobca má preto nárok na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru
a sumou žalovanými žalobcovi zaplatenou, preto uložil žalovaným zaplatiť žalobcovi sumu 690,92 eura

s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 19.07.2014. Žalovaným umožnil zaplatiť dlžnú sumu v
splátkach a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Pri právnom posúdení veci vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení Občianskeho zákonníka - § 52
ods. 2, § 53 ods. 1 veta prvá, ods. 2, ods. 5, § 54 ods. 1 a z ustanovení Zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľskom úvere - § 4 ods. 2 písm. i), § 4 ods. 3. Rozhodnutie o úroku z omeškania odôvodnil ust.
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 225 ods. 2 CSP.

2. Proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a proti výrokom o trovách
konania podal odvolanie žalobca majúc za to, že napadnutý výrok rozsudku a súvisiace výroky sú
vecne nesprávne, arbitrárne a v konečnom dôsledku nezákonné. Súd prvej inštancie vec nesprávne

právne posúdil keď nesprávne vyložil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) Zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy. Podľa žalobcu nie je možné súhlasiť s
názoromsúdu,žesplátkauvedenávzmluveosplátkovomúveremusíbyťrozdelenánajednotlivézložky,
istinu, úroky prípadne iné poplatky. Táto povinnosť zo zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva.
S ohľadom na gramatický a logický výklad tohto ustanovenia sa žalobca domnieva, že množné číslo

„splátok“ je v tomto ustanovení použité s ohľadom na prvú časť vety, keďže zákon predpokladá
splácanie úveru vo viacerých splátkach a nie iba jednou splátkou. Množné číslo „splátok“ nemá podľa
žalobcu vzťah k druhej časti vety, teda zákonodarca nehovorí, že má byť v zmluve o splátkovom úvere
uvedená samostatná splátka istiny, samostatná splátka úroku a samostatná splátka iných poplatkov.
Takémuto záveru odporuje nielen banková prax, odborná literatúra, ale aj iné ustanovenia zákona,

napríklad Občianskeho zákonníka, aj Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., ktorým bol
nahradený zákon č. 258/2001 Z.z. V oboch týchto zákonoch je požiadavka na uvedenie splátky uvedená
identicky. Zákonodarca v analyzovanom zákone jednoznačne používa pojem splátka v jednotnom čísle,
zahŕňajúca aj istinu aj úroky a prípadne ďalšie poplatky. Evidentne je identický vetný základ, rovnako
je zreteľné použitie množného čísla pri slove splátka iba vo vzťahu k prvej časti vety, teda „sumu,

počet a termíny“, po ktorých jednoznačne musí nasledovať aj množné číslo „splátok“. Podľa žalobcu
poskytnutý úver sa spláca rovnomerným anuitným splácaním s amortizáciou istiny, vyplýva to aj zo
všeobecných obchodných podmienok žalobcu. Každá splátka úveru má bez zmeny okolností splácania
(napr. mimoriadna splátka) vždy rovnakú výšku a rovnaký termín splatnosti. Žalovaní nikdy neuhrádzali
sumu istiny a úrokov samostatne, ale vždy len v podobe pravidelnej mesačnej splátky. Žalobca poukázal

na článok 4 smernice 87/102/EHS Rady z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru a prílohu tejto smernice,
ktorá obsahuje zoznam údajov, ktorých začlenenie do písomnej zmluvy ako podstatných môžu členské
štáty požadovať. Poukázal taktiež na znenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-42/2015.

Podľa žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietavej časti je v rozpore s cieľmi smernice
87/102/EHS, t.j. jednotnosť právnej úpravy v členských štátoch v oblasti spotrebiteľského úveru, táto
jeho povinnosť vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko právne záväzné akty Európskej únie
majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie.

3. Žalovaní ani Združenie pre ochranu občana spotrebiteľa „POS“ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z

ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru o existencii dôvodov pre zrušenie rozsudku v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie
žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania.Odvolaním neboli napadnuté ostatné výroky rozsudku súdu prvej inštancie, nebolo preto oprávnením
ani povinnosťou odvolacieho súdu podrobiť ich prieskumu.

5. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, súčasťou práva na súdnu ochranu a
právanaspravodlivýprocesje,abysúdvovecinaskutkovýstavaplikovalplatnýaúčinnýprávnypredpis,
objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie z hľadiska relevantných predpisov v
zmysle zásady iura novit curia a starostlivo sa vecou zaoberal tak, aby poskytol účinnú právnu ochranu
(sp. zn. II.ÚS 71/97, III. ÚS 64/2000, IV. ÚS 77/02, II. ÚS 249/04) pričom rozhodnutie všeobecného súdu

musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené a vysporiadať sa s tými argumentmi
účastníkov, ktoré sú vo veci relevantné (III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03).

6. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti založil na konštatovaní bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru majúc za to, že v zmluve nie je údaj o výške, počte a termíne splátok, pričom
zákon vyžaduje uvádzať tieto údaje nielen pri istine, ale aj úrokoch a poplatkoch.

7. Žalobca počas konania, aj na pojednávaní, ktoré súd na prejednanie veci nariadil na deň 07.10.2016,
reagoval na argument Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ spočívajúci v tvrdení absencie
rozpisu splátok na istinu, úroky a poplatky v zmluve, prezentovaný vo vyjadrení k žalobe (č.l. 59 spisu) a
tiež na tomto pojednávaní tak, že ide o nesprávny výklad zákonného ustanovenia, namietajúc súčasne,

že ani Občiansky zákonník vo viacerých ustanoveniach nerozlišuje splátku ako splátku istiny, úroku a
poplatku.

8. Z dôvodov rozsudku nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie touto argumentáciou žalobcu zaoberal,
nie je možné pritom podľa odvolacieho súdu vychádzať z toho, že by malo ísť o argument nevýznamný,

pre ktorý, ak by takým bol, by platilo, že by nemusela byť na neho daná odpoveď.
Obsahové náležitosti odôvodnenia rozsudku určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP. Ich správnosť
a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. To, či je rozhodnutie
preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť z jeho odôvodnenia. V odôvodnení rozsudku má súd okrem iného
jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré

skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie. Ústavne konformným výkladom ustanovenia § 220
ods. 2 CSP je možné dospieť k tomu, že povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie je naplnená
vtedy, ak rozhodnutie presvedčivo reaguje na špecifické námietky strán sporu. Dôsledkom porušenia
práva strany sporu na riadne odôvodnenie rozhodnutia a tomu zodpovedajúcej povinnosti súdu je to, že
strane sporu sa odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať v opravnom prostriedku,

čím dochádza k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

9. Súd prvej inštancie, ako bolo uvedené, sa v rozhodnutí nevysporiadal s podstatným argumentom
žalobcu o tom, že z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy medzi žalobcom a žalovanými vyplýva záver, pre ktorý bola

žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, čím je jeho rozhodnutie v zamietavej časti nepreskúmateľné.
Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu
(článok 46 Ústavy Slovenskej republiky). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie tak zaťažil vadou, pre
ktorú bolo potrebné rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a v súvisiacich výrokoch o trovách
konania zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1

písm. b) CSP.

10. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie o nároku žalobcu v časti ,v ktorej žalobu zamietol,
opätovne rozhodne, posúdi, či náležitosti zmluvy, nároky z ktorej sú predmetom konania, zodpovedajú
takým zákonným predpokladom záväzkového vzťahu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorého má

veriteľ voči spotrebiteľom nárok nielen na istinu, ale aj na úroky a poplatky.
Pri posudzovaní vezme zreteľ na to, že povinnosťou súdu je, ako uviedol Súdny dvor Európskej únie v
rozsudku C-14/83 Von Colson und Kamann v/ Land Nordrhein - Westfalen, interpretovať svoje vlastné
národné právo vo svetle textu a účelu smernice tak, aby bol dosiahnutý výsledok, na ktorý odkazuje.
Vysporiada sa taktiež s odvolacími námietkami žalobcu.

11. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania,
vrátane nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 v spojení s § 255 CSP).12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.