Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. november 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114203000
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114203000.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne: D.

Y., T.. XX. X. XXXX, H. I. Š. XXX, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpená JUDr. Andreou Cvikovou, Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, v konaní o vydanie bezdôvodné obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 215,75 Eur, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prešov súdny poplatok vo výške 116 Eur,
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.6.2016 bol zrušený rozsudok Okresného súdu
Prešov sp. zn. 17C 40/2014 - 143 zo dňa 2.12.2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 2.12.2015 a
vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že úlohou súdu je náležité zistenie skutkového stavu,
ktorý popíše v odôvodnení rozhodnutia a vyporiada sa s tým, či žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno

vo vzťahu k preukázaniu bezdôvodného obohatenia, či ide o časť nevyplateného úverového plnenia, či
úverová zmluva je platná a v takom prípade, či je dôvod na úhradu tejto sumy.

2. Žalobkyňa vo vzťahu preukázania vzniku bezdôvodného obohatenia a k posúdeniu kto sa na jej
úkor obohatil a v akom rozsahu, či uplatnená suma nepredstavuje sumu vyplývajúcu zo zmluvného
vzťahu o poskytnutí úveru, kde časť úveru nebola žalobkyni vyplatená, teda k okolnostiam, ktoré v
odvolacom konaní namietal žalovaný poukázala na to, že je potrebné rozlišovať nárok žalobkyne na

vydanie bezdôvodného obohatenia a nárok žalovaného na splatenie úveru. Žalobkyni bol poskytnutý
úver vo výške 1.500 Eur, pričom žalovaný jej vyplatil 1.184,24 Eur a žalobkyňa v presvedčení, že
žalovaný má nárok na sumu 215,75 Eur ako poplatok za odklad splátok, z vlastných prostriedkov mu
uhradila túto sumu. O tom, že ide o bezdôvodné obohatenie sa dozvedela až vtedy, keď navštívila
spotrebiteľské združenie Platiť sa oplatí v novembri 2013 a v januári 2014 podala žalobu. Pokiaľ si preto
žalovaný ponechal sumu 215,75 Eur, ponechal si plnenie z neplatného právneho úkonu, preto žalobkyni
vzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia plnením z neplatného právneho úkonu a žalovaný

je povinný jej vydať toto bezdôvodné obohatenie. Nič na tom nemení skutočnosť, či žalobkyňa má, alebo
nemá dlh z úverovej zmluvy. Ak by aj takýto dlh bol, žalovaný má nárok na jeho vymáhanie, pričom k
zániku pohľadávky došlo len v rozsahu ako sa kryjú tieto pohľadávky, ak by jeden z účastníkov zmluvy
urobil takýto úkon k započítaniu, k čomu však doposiaľ nedošlo. K vzniku bezdôvodného obohateniadošlo plnením z neplatného právneho úkonu, pričom súd o tejto neplatnosti právoplatne rozhodol, keď
vyslovil neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky. Žalovaný sa bezdôvodne obohatil už tým, že podľa
úverovej zmluvy jej mal vyplatiť 1.500 Eur, avšak ponechal si sumu, ktorá patrila žalobkyni po uzavretí

zmluvy vo výške 215,75 Eur. Preto tu nemôže ísť o plnenie zo zmluvného vzťahu o poskytnutí úveru.
Pokiaľ krajský súd vytýkal, že žalovaný je povinný vyplatiť finančnú čiastku a zaplatiť ju žalobkyni alebo
nie, v závislosti od platnosti úverovej zmluvy a či ide o časť nevyplateného úverového plnenia je potrebné
rozlišovať tieto dva nároky, teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnený žalobkyňou a
nárok žalovaného na splatenie úveru.

3. Žalovaný sa pridržiaval svojich doterajších vyjadrení a žiadal návrh zamietnuť.

4.ÚčastnícipozrušenírozsudkuI.stupňovéhosúdukrajskýmsúdomdňa16.6.2016nenavrhlivykonanie
žiadnych dôkazov.

5. Na ústne pojednávanie 21.11.2016 sa neustanovil žalovaný, ani jeho právny zástupca. Ospravedlnili
svoju neúčasť z dôvodov hospodárnosti, preto súd v zmysle § 180 CSP otvoril pojednávanie a konal
v ich neprítomnosti.

6. Súd preto vyhodnotil doposiaľ vykonané dokazovanie a to listinné dôkazy, žiadosť o poskytnutie

revolvingového úveru/ zmluva o revolvingovom úvere uzavretá 16.4.2013, na základe ktorej podľa bodu
5. označenom „Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v Eur (vyplňte“) je uvedené, že žalobca ako
dlžník žiada spoločnosť PROFI CREDIT o poskytnutie úveru (úverový limit) 1.500 Eur splatnosť úveru
42/19, mesačná splátka (vrátane úrokov) 80,37 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 3.375,54
Eur, predpokladaná RPMN za úver 70,01 % , ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN za úver

47,29 %. Poskytnutá čiastka úveru 790,84 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorý musí dlžník zaplatiť
1.928,88 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutie revolvingu 63,32 %, ročná úroková sadzba
76,21 %. Pod bodom 6. „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EÚ“ (nevypĺňajte) je uvedené:
poskytnutá čiastka úveru 1.500 Eur, splatnosť úveru 42/19, mesačná splátka 80,37 Eur, celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť za celú dobu čerpania 3.375,54 Eur, RPMN za úver 69,35 %, ročná úroková

sadzba 70,01 %, priemerná RPMN 47,29 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84, celková čiastka pri
revolvingu,ktorúmusídlžníkzaplatiť1.928,88Eur,predpokladanáRPMNúverupoposkytnutírevolvingu
70,01 %, ročná úroková sadzba 76,21 %.

7. Ďalej táto zmluva v bode 8. Dohoda poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného

zákonníka bod 8.1 obsahuje text: Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa
poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu
v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na
základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi
odplatu aj za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške

215,75 Eur a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo
výške 112,08 Eur, v prípade ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na
základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je
povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude
tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby.

8. Z uvedeného textu je preukázané, že žalovaný po podpise tejto zmluvy žalobkyni nevyplatil 1.500
Eur, ale sumu zníženú o 215,75 Eur, t.j. sumu 1.194,25 Eur.

9. Žalobkyňa v presvedčení, že žalovaný má nárok na sumu 215,75 Eur ako poplatok za odklad splátok,

mu teda z vlastných finančných prostriedkov, ktoré získala zo zmluvy o pôžičke, t.j. zo sumy 1.500 Eur,
uhradila tento poplatok 215,75 Eur.

10. Rozsudkom OS Prešov v konaní 17C 40/2014 zo dňa 13.8.2014 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove 17Co 394/2014 zo dňa 26.5.2015 bol potvrdený rozsudok v časti, v ktorom bola

táto zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú. V tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť
12.6.2015. Zároveň týmto rozsudkom zrušil KS výrok o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie 215,75 Eur a o trovách konania a povinnosti žalovaného zaplatiť súdny
poplatok.11. Ako už vyplynulo z výsluchu žalobkyne (na pojednávaní 13.8.2014) túto zmluvu uzatvárala so
žalovaným a bola poučená ním, že vyhovel jej žiadosti a predložil jej zmluvu k podpisu. Žalovaným

nebola oboznámená o službe na odklad splátok, nevedela, že si žalovaný takýto poplatok stiahol. Teda
žalovaný ju poučil len v tom zmysle, že jej schválil úver, povedal jej výšku, ktorú má splácať a vyzval
ju k podpisu zmluvy.

12. Z tejto účastníckej výpovede vyplýva, že žalobkyňa v presvedčení, že žalovaný má nárok na sumu

215,75 Eur ako poplatok za odklad splátok mu v podstate z vlastných finančných prostriedkov, ktoré
získala po podpise zmluvy o úvere 16.4.2013, túto sumu odovzdala. Žalobou doručenou 4.2.2014
sa domáha žalobkyňa vydania tohto bezdôvodného obohatenia vo výške 215,75 Eur, lebo pokiaľ si
žalovaný ponechal túto sumu 215,75 Eur, ponechal si plnenie z neplatného právneho úkonu, teda
ide o bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu, ktoré je povinný žalovaný vydať. Nič
nemení na tom, že žalobkyňa má, alebo nemá dlh z úverovej zmluvy, lebo ak by to aj bolo, žalovaný

má nárok na vymáhanie tohto dlhu, pričom k zániku pohľadávky, ak by došlo len v rozsahu ako sa
kryjú tieto pohľadávky, ak by jeden z účastníkov urobil takýto úkon k započítaniu, avšak k tomuto
započítaniu doposiaľ nedošlo. K bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo práve plnením
z neplatného právneho úkonu, o ktorom súd rozhodol, keď vyslovil neprijateľnosť takejto zmluvnej
podmienky.Žalovanýsaobohatiltým,žejejpodľazmluvymalvyplatiť1.500Eur,avšakztejtosumy,ktorá

už patrila žalobkyni si vo svoj prospech ponechal 215,75 Eur. Preto toto bezdôvodné obohatenie, ktoré
si ponechal, nemôže predstavovať plnenie zo zmluvného vzťahu o poskytnutí úveru. Stále je potrebné
rozlišovať na jednej strane nárok žalobkyni na vydanie bezdôvodného obohatenia a na druhej strane
nárok žalovaného na splatenie úveru.

13. Žalovaný zotrval na svojom právnom stanovisku, že sa nejedná o bezdôvodné obohatenie, ale suma
215,75 Eur má právnu povahu časti úveru, ktorá nebola žalobkyni vyplatená, teda ide o časť úverového
plnenia. Tvrdenie žalobkyne, že ide o bezdôvodné obohatenie nemá oporu v žiadnom dôkaze, ani v
právnom predpise.

14. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

15. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

18. Podľa § 52 ods. 1, 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.20. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy.

21. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 3 ods. 3 zák. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

23. Podľa § 4 ods. 2 písm. a, b, c, zák. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 ,
c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

24. Podľa § 4 ods. 8 a ods. 11 zák. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi; ustanovenia § 7 až 9
tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo

vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovaniezmluvnejslobody.Predávajúcinesmie
žiadať alebo prijať od spotrebiteľa úhradu za dodaný výrobok, poskytnutú službu alebo poskytnutý
elektronickýobsah,12ca)ktorýsi

spotrebiteľ neobjednal. Nečinnosť spotrebiteľa po prijatí nevyžiadanej dodávky podľa prvej vety nemá
za následok vznik akýchkoľvek nákladov ani iných povinností pre spotrebiteľa.

25. Podľa § 7 ods. 1, 2, 4, 5 zák. 250/2007 Z.z. (1) nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred,
počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

(2) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena

skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
(3) Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí
sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti,
spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena
tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie

alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.
(4) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie
konania podľa § 8 a agresívna
obchodná praktika podľa § 9 .
Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1 .
(5) Používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa
vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.

26. Podľa § 8 ods. 3, 4, 6 zák. 250/2007 Z.z. obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s

prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú
informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o
obchodnejtransakcii,atýmzapríčiňujealebomôžezapríčiniť,žepriemernýspotrebiteľurobírozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
(4) Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným,

nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v
odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v
dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré
by inak neprijal.(6) Pri výzve na kúpu sa za podstatné informácie, ak už nie sú zrejmé z kontextu, považujú informácie o
a) hlavných vlastnostiach produktu v rozsahu primeranom komunikačnému prostriedku a produktu,
b) údajoch o predávajúcom, obchodné meno a adresa, alebo údajoch o jeho splnomocnencovi,

c)cene,aleboakvzhľadomnapovahuproduktunemožnocenurozumneurčiťvopred,ospôsobe,ktorým
sa vypočíta, ako aj o ďalších nákladoch na dopravu, dodanie alebo poštovné, alebo ak tieto náklady
nemožno určiť vopred, skutočnosť, že do ceny môžu byť zarátané takéto ďalšie náklady,
d) dohode o spôsobe platby, podmienkach dodania, vyhotovenia a vybavovania reklamácie, ak sa
odlišujú od požiadaviek odbornej starostlivosti,

e)mexistenciipráva,preproduktyalebotransakcie,naodstúpenieodzmluvyalebovypovedaniezmluvy.

27. Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k tomu záveru, že nárok žalobkyne je
právne dôvodný z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré získal žalovaný plnením z neplatného
právneho úkonu, keď si ponechal sumu 215,75 Eur z titulu neplatnej dohody o poskytnutí služby
uzatvorenej16.4.2013podbodom8,akopoplatokzaposkytnutúslužbumožnostiodkladusplátokúveru,

pričom v tejto časti táto dohoda bola vyhlásená za neplatnú. Nemôže sa preto jednať o časť úverového
plnenia ako argumentuje žalovaný. Podpisom zmluvy o úvere žalovaný mal vyplatiť žalobkyni sumu
1.500 Eur, avšak vyplatil 1.184,24 Eur a žalobkyňa v podstate sama z vlastných prostriedkov uhradila
žalovanému sumu 215,75 Eur ako poplatok za odklad splátok v presvedčení, že žalovaný má nárok
na túto sumu. Preto nemôže ísť o časť nevyplateného úverového plnenia. K vzniku bezdôvodného

obohatenia došlo plnením z neplatného právneho úkonu a žalovaný sa bezdôvodne obohatil tým,
že si ponechal zo sumy 1.500 Eur, ktorá už patrila po podpise zmluvy o úvere žalobkyni čiastku
215,75 Eur, na ktorú nemal právny nárok, preto sa na úkor žalobkyne obohatil. Zmluva o úvere v
časti pokiaľ ide o dohodu o odklade splátok je neplatná, a preto plnenie, ktoré si žalovaný ponechal
vo výške poplatku za odklad splátok 215,75 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie získané na úkor

žalobkyne z jej majetkovej sféry. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že je potrebné rozlišovať nárok
žalobkyni na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý je uplatnený touto žalobou a nárok žalovaného
na splatenie úveru, ktorý nie je predmetom tejto žaloby. Ak by aj takýto dlh existoval, žalovaný má
nárok na jeho vymáhanie, pričom môže pristúpiť k započítaniu v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka
kryjúcich sa pohľadávok žalobkyne a žalovaného. Súd poukazuje na to, že žalovaný ako dodávateľ v

súvislosti s uzavretou spotrebiteľskou zmluvou o úvere používal nekalé obchodné praktiky a neprijateľné
zmluvné podmienky, čím porušil svoje povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 2, ods. 8, ods. 10, ods. 11
z. 250/2007 Z.z., keď si ponechal poplatok za službu o odklade splátok, ktorá nebola so žalobkyňou
dojednaná, teda žalobkyňa ako spotrebiteľka si ju neobjednala. Súd poznamenáva, že žalovaný takúto
obchodnú nekalú praktiku a neprijateľnú zmluvnú podmienku používa naďalej, hoci už bolo vydané

množstvo právoplatných rozhodnutí, ktorými takáto obchodná praktika bola určená za neprijateľnú a
preto neplatnú. Takéto správanie žalovaného je aj v rozpore s § 4a ods. 4 zák. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, v zmysle ktorého je povinný spotrebiteľ uhradiť platbu inú ako úhradu ceny za hlavný
predmet, náklady a poplatky podľa § 10a ods. 1 písm. d) len ak s takouto platbou výslovne súhlasil
pred uzavretím zmluvy. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by si žalobkyňa takúto službu,

dohodu o odklade splátok dojednala so žalovaným. Takéto dojednanie bolo určené súdom za neplatné.
Žalobkyňa totiž o takejto službe nemala žiaden poznatok ako to vyplýva z jej výpovede. Osobitne si túto
službu nevyjednávala a zmluvu, ktorú podpísala predstavuje formulár, v ktorom žalovaný ako dodávateľ
vopred určil zmluvné podmienky, ktoré žalobkyňa mohla prijať, alebo neprijať, ale nemohla ovplyvniť ich
obsah.Vtejtočastijeúverovázmluvaneplatnáapretojetoprávnydôvodnavydanieplnenia,ktorézískal

žalovaný z tejto neplatnej dohody o odklade splátok žalobkyni. Pokiaľ ide o dohodu za odklad splátok
žalovaný použil nekalú obchodnú praktiku a takisto klamlivú, keď opomenul žalobkyni uviesť podstatnú
informáciu, ktorá sa týkala dohody o odklade splátok a jej spoplatnení a tým ovplyvnil rozhodnutie
žalobkyne ako spotrebiteľky urobiť obchodnú transakciu, ktorú by inak neurobila, čo je tiež porušením
jeho povinnosti podľa § 8 ods. 3, 4, 6 zák. 250/2007. Tieto závery vyhodnotenia správania žalovaného

ako dodávateľa pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere viedli súd k záveru, že v žiadnom
prípade suma 215,75 Eur nemôže predstavovať plnenie z časti nevyplateného úverového plnenia a
argumentáciu žalovaného preto súd neprijal. Z vyššie uvedených dôvodov súd priznal žalobkyni žiadaný
nárok.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania
vo výške 100 %, keďže bola v konaní plne úspešná. O výške týchto trov súd rozhodne osobitným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.