Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. júl 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31C/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117217821
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117217821.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: J.. P. B., N. X.X.XXXX, C. A. XXX XX V. XXX, zastúpená:
Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36836460, so sídlom Špitálska 10, Bratislava, proti
žalovanému: J.. C. B., N. XX.XX.XXXX, C. A. XXX XX V. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý dočasne, do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej, nevstupovať do

rozostavanej stavby - rodinného domu bez súpisného čísla, nachádzajúceho sa na pozemkoch parcely
registra „C“, parcelné číslo XXXX/X a XXXX/X, evidovaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne
územie V., obec V., okres C..

II. Žalobkyni súd u k l a d á povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia žalobu
vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania predmetnej nehnuteľnosti.

III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 12.7.2017, doručeným súdu dňa 13.7.2017 o 02:19:21 hod. domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do
rozostavanej stavby - rodinného domu bez súpisného čísla, nachádzajúceho sa na pozemkoch parcely

registra „C“, parcelné číslo XXXX/X a XXXX/X, evidovaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne
územie V., obec V., okres C..

2. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že manželstvo so
žalovaným uzavrela dňa 11.8.2007. Z manželstva sa narodili tri deti - synovia M. B., nar. XX.X.XXXX,
V. B., nar. XX.X.XXXX a C. B., nar. XX.X.XXXX. Manželia žili viac ako rok po uzatvorení manželstva

v Írsku, po príchode na Slovensko v roku 2008 začali žiť v rodinnom dome rodičov žalovaného, kde
majú dosiaľ hlásený trvalý pobyt aj s deťmi. V tomto roku nadobudol žalovaný darom od rodičov
pozemky parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/X, evidované na
liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie V., obec V., okres C.. Na žiadosť žalovaného vydala
obec V. z pozície stavebného úradu stavebné povolenie na stavbu rodinného domu a garáže na
parcelách registra „C“, parc. č. XXXX/X,X a XX a manželia započali stavebné práce na stavbe rodinného

domu. Krátko po narodení maloletého M. dostala žalobkyňa od žalovaného prvú facku, a to z dôvodu,
že sa vzoprela matke žalovaného, ktorá ju presviedčala, aby pre zlé počasie nešla s maloletým do
nemocnice. Postupom času sa facky a nadávky na adresu žalobkyne zo strany žalovaného opakovali
stále častejšie, preto sa žalobkyňa často aj v neskorých večerných hodinách chodila s maloletým
M. prechádzať, aby sa hádkam so žalovaným a jeho útokom vyhla. V roku 2010 už bola situácia v
dome rodičov žalovaného natoľko neúnosná, že sa manželia presťahovali do rozostavaného rodinného

domu, ktorý si postavili na pozemkoch registra „C“, parcelné číslo XXXX/X a XXXX/X, evidovaných
na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie V., obec V., okres C., a to napriek tomu, že bolešte rozostavaný a neskolaudovaný. Rodinnému domu nebolo ešte pridelené súpisné číslo a nie je
zapísaný ako stavba v katastri nehnuteľností. Nakoľko žalovaný dokončoval dom svojpomocne, často
bol nervózny, podráždený a vulgárne žalobkyňu oslovoval. V roku 2010 sa narodil aj druhý syn, pričom

starostlivosť o maloletých ostala takmer výlučne na pleciach žalobkyne. Od roku 2012 začal žalovaný na
žalobkyňu útočiť aj fyzicky, a to napriek tomu, že ostala opäť ťarchavá. Nasledujúce roky 2013 a 2014 sa
agresívne správanie žalovaného stupňovalo a žalobkyňa musela starostlivo zvažovať, o akej téme sa
so žalovaným môže rozprávať, a ktorú bude považovať za provokáciu a tým sa snažila vyhýbať. V roku
2014 začala žalobkyňa pozorovať, že napätá atmosféra v rodine, ktorú navodzuje žalovaný, sa odráža

aj na zdravotnom stave maloletých detí, konkrétne maloletý V. začal mať tiky a po vyšetreniach boli u
neho vylúčené somatické príčiny. Určitú nepohodu pozorovala žalobkyňa i na maloletom M., ktorý bol i
v predškolskom veku stále veľmi citlivý a na ňu značne naviazaný. Agresívne správanie žalovaného sa
stále viac vyhrocovalo a v roku 2015 žalobkyňu napadol tak, že ju niekoľkokrát udrel päsťou do oblasti
tváre, na čo sa ona rozplakala, ostala v šoku, nedokázala sa postaviť zo stoličky a ísť za maloletými
deťmi do kuchyne, čo žalovaného ešte viac rozčúlilo, prišiel za žalobkyňou a ešte raz ju udrel päsťou do

tváre. Žalobkyňa mala po ataku modrinu pod okom a rozťatú peru, čo sa snažila skryť a predstierala, že
sa udrela do skrinky. Fyzické a slovné ataky zo strany žalovaného sa začali vyskytovať na pravidelnej
báze - žalovaný žalobkyni hrubo nadával, urážal ju, ponižoval tým, že ju ťahal za vlasy a pľul na ňu. Po
každom takomto výstupe sa žalobkyni naoko ospravedlňoval a vyžadoval od nej „ sex na zmierenie“. V
rokoch 2015 na 2016 začala byť napätá situácia nekontrolovateľná a aj maloleté deti začali byť priamym

svedkom toho, ako žalovaný v hneve rozbíjal riad, hrubo nadával a ponižoval žalobkyňu, z čoho boli
maloletí vyplašení, plakali. Najmladší C. si niektoré počuté vulgárne slová na adresu žalobkyne začal
osvojovať. V roku 2017 sa situácia v domácnosti výrazne zhoršila, nakoľko vulgárne oslovovanie, urážky
a ponižovanie žalobkyne zo strany žalovaného začalo byť na denno-dennom poriadku a čoraz častejšie
sa opakovali aj fyzické napadnutia, pričom už žalovaný prestal brať ohľad na maloleté deti, a preto

boli pri takýchto situáciách často prítomné. Maloleté deti postupom času začali byť v čase žalovaného
prítomnosti v dome mĺkve a napäté. V čase, kedy bol žalovaný mimo domu, žalovaná pozorovala značný
rozdiel v správaní maloletých detí, kedy boli uvoľnené, hrali sa a smiali. Žalobkyňa na maloletých deťoch
v súčasnosti pozoruje, že majú z otca strach a maloletý M. ho dokonca odmieta od času, kedy bol
svedkom fyzického útoku a psychických atakov žalovaného na žalobkyňu. Žalobkyňa má preto obavu,

že sa agresivita žalovaného otočí časom aj voči maloletému M., či voči všetkým maloletým deťom.
Maloletý M. je obzvlášť citlivý - často bezdôvodne plače, a to aj v škole, za čo sa potom veľmi hanbí. V
poslednomrokusazhoršilajzdravotnýstavmaloletéhoV.,ktoréhorečsaprestávalarozvíjať,jehorečový
prejav zastal na úrovni štvorročného dieťaťa a naďalej uňho pretrvávajú tiky, ktoré sa prvýkrát uňho
objavili v roku 2014. Vtedy boli však akékoľvek fyziologické príčiny vylúčené, preto je pravdepodobné, že

môžu byť dôsledkom stresu, ktorý maloletý V. prežíva. Určité zdravotné problémy sa posledný rok začali
prejavovať aj u najmladšieho syna - maloletého C., ktorý v súčasnosti máva neprirodzené záchvaty
smiechu pri vypätých situáciách. Žalovaný sa o maloleté deti nezaujíma, nevie, akých majú spolužiakov
v triede, aký majú v škole prospech, nechodí na rodičovské združenia, neučí sa s nimi, nechodí s
nimi k lekárovi, nevie, aké majú maloleté deti problémy. Žalovaný neprispieva na oblečenie pre deti,

preto žalobkyňa musí maloletým deťom kupovať oblečenie zo second handu, kým žalovaný si kupuje
drahé značkové oblečenie. Žalovaný si u maloletých detí vynucuje pozornosť nezvyčajnými výchovnými
praktikami, ako napríklad štípe maloleté deti do kože, keď ho neposlúchajú. Žalovaného despotická
povahasaprejavujetiežvtom,žesámrozhodujeotom,kedyakoľkosabudevrodinnomdomekúriť,ato
aj vtedy, keď sa žalobkyňa a maloleté deti sťažujú na zimu. Žalovaný tiež robí všetko preto, aby obmedzil

žalobkyni styk s jej rodinou na Orave. Robí to nepriamo tak, že pred každou plánovanou návštevou mení
názory, či sa na Oravu pôjde alebo nie, pričom vie, že sú žalobkyňa a maloleté deti odkázaní na jeho
osobné auto, ktoré však žalobkyni nedovolí používať a posiela ich, aby šli vlakom. V januári v roku 2017
našli maloleté deti v mobilnom telefóne žalovaného porno video. Maloleté deti sa vyjadrili, že to bol pre
nich nepríjemný zážitok a chcú na to čím skôr zabudnúť. Keď žalobkyňa konfrontovala žalovaného s

tým, prečo má takéto videá voľne prístupné, žalovaný sa na žalobkyňu vyzúril s tým, že maloleté deti
mu nemajú čo používať jeho telefón. Pár dní po tejto udalosti žalovaný na žalobkyňu fyzicky zaútočil v
spálni - vyhádzal jej všetky veci zo skrine, pľul na žalobkyňu, hádzal o zem sklené sošky, vulgárne ju
oslovoval a zamotal si jej vlasy okolo päste, čím jej znemožnil akýkoľvek pohyb. Následne žalobkyňu
zvalil na posteľ a kričal na ňu, že má zdochnúť. Žalobkyni sa s vypätím všetkých síl podarilo vymaniť

zo zovretia žalovaného a utekala do obývačky, na čo ju žalovaný dobehol na chodbe a opäť si zamotal
jej vlasy do päste, na čo padla na zem. Maloleté deti v čase incidentu sedeli v obývačke a pozerali
televíziu, no napriek tomu všetko počuli. Keď k nim po incidente žalobkyňa prišla, maloleté deti plakali a
maloletý V. žalobkyni povedal: „Maminka, ja sa bojím, že ťa tatinko ovalí lopatou po hlave a ty zomrieš.“Celá situácia v domácnosti účastníkov konania sa skomplikovala po nástupe žalobkyne do práce vo
februári2017.Žalovanýodmietadaťžalobkyniichspoločnéosobnéautonaprepravudopráceanakoľko
verejnou hromadnou dopravou by žalovaná nestihla prísť do práce načas, bola odkázaná na vozenie

žalovaným. Nakoľko žalovaný má pohyblivú pracovnú dobu, nikdy sa do práce neponáhľal a žalobkyňa
bola presvedčená o tom, že jej robí naschvál to, že idú z domu neskôr a tým spôsobuje žalobkyni stres,
že bude meškať do práce, čo sa aj niekoľkokrát stalo. Cestou v aute do práce majú čas na vzájomnú
komunikáciu, avšak žalovaný býva pri komunikácii so žalobkyňou spravidla nevrlý a arogantný, vulgárne
nadáva žalobkyni. V apríli tohto roku sa dokonca stalo, že ju počas cesty do práce v aute fyzicky napadol.

Nakoľko šoféroval žalovaný, žalobkyňa sa veľmi bála, že havarujú, podarilo sa jej vytiahnuť kľúče z
auta a žalovaný bol nútený odstavil auto na krajnicu, pričom dal žalobkyni podmienku, že nepôjdu ďalej,
kým sa mu neospravedlní. Nakoľko sa žalovaná ponáhľala do práca na poradu a nechcela meškať, aby
neprišla o zamestnanie, žalovanému sa ospravedlnila, hoci nič neurobila. Takáto situácia sa zopakovala
ešte raz v apríli tohto roku, kedy žalovaný vysadil žalobkyňu na krajnicu mimo dediny a žalobkyňa bola
potom nútená ísť do práce pešo. Po spomínaných útokoch sa žalobkyňa prvýkrát zdôverila svojej sestre

s tým, že ju žalovaný bije, a že má z neho strach. Žalovaný však túto konverzáciu našiel a vymazal
ju. Žalobkynin strach zo žalovaného sa vystupňoval v mesiaci jún 2017, kedy žalovaný zaútočil na
žalobkyňu po tom, ako sa ho opýtala na to, ako chce celú situáciu v domácnosti riešiť. V tomto období
sa totiž prevalila žalovaného nevera, a preto sa žalobkyňa od žalovaného dožadovala jeho predstavy,
ako bude ďalej fungovať ich manželské spolužitie. V tom čase bola na návšteve v rodinnom dome matka

žalobkyne, ktorá bola na poschodí s maloletými deťmi a snažila sa ich uspať, keď na ňu z prízemia
žalovaný zavolal, nech ukľudní žalobkyňu a vezme ju preč. Následne začal žalovaný nadávať aj matke
žalobkyne, ktorá sa rozhodla ísť po jeho matku a vyriešiť celú situáciu. Žalobkyňa sa snažila nahrať
žalovaného agresívny výstup na mobilný telefón, čo ale žalovaný odhalil a telefón jej vzal. Nakoľko išlo
o služobný telefón žalobkyne a bála sa, že ho žalovaný zničí, vzala jeho telefón, aby ho tak primäla

k vráteniu jej telefónu. Žalovaný sa však veľmi rozzúril a začal udierať žalobkyňu do hlavy a vykrúcať
jej ruku, na čo sa žalobkyňa snažila vymaniť z jeho zovretia, vzala do druhej ruky kabelku a chcela
utekať volať o pomoc, nakoľko mala zo žalovaného strach. Žalovaný žalobkyni kabelku vytrhol z rúk
a celú ju potrhal, pričom sa žalobkyni našťastie podarilo vybehnúť pred rodinný dom a začala kričať o
pomoc. Žalovaný sa zľakol, aby si neurobil zlé meno v dedine, a tak nechal žalobkyňu odísť. Žalobkyňa

utekajúc z rodinného domu len v ponožkách vyhľadala lekársku pomoc vo Fakultnej nemocnici v Trnave,
nakoľko mala početné pomliaždeniny a bolesti na ľavom predlaktí. Po spomínanom incidente ostala
žalobkyňa psychicky na dne, a preto vyhľadala pomoc psychológa, k čomu sa odhodlávala už niekoľko
mesiacov predtým. Žalovaná sa tak zúčastnila doposiaľ dvoch sedení v psychologickej ambulancii u
Mgr. R. M. a táto na základe správania žalobkyne vyhodnotila, že u žalobkyne je prítomný syndróm

týranej ženy. Despotické správanie žalovaného sa výraznejšie prejavilo znovu v júli tohto roku, kedy
dňa 10.07.2017 počas jazdy v aute do práce bola žalobkyňa napadnutá žalovaným, ktorý ju udrel 2x
päsťou do oblasti tváre, po čom jej zostala na tvári modrina, bolela ju hlava a zvracala. Žalobkyňa
ihneď privolala aj políciu, ktorá spísala záznam o incidente, ktorý však žalobkyňa nemá k dispozícii.
Z informácií poskytnutých od nadpráporčíka M. A. z Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, ktorý má

prípad na starosti, sa žalobkyňa dozvedela, že spomínaný skutok žalovaného bol vyhodnotený ako
priestupok a je vedené na Okresnom riaditeľstve PZ Trnava, Obvodné oddelenie PZ Zavar, pod H.:
XRPZ-TT-OPPXX-XXX/XXXX-P. Po spísaní záznamu s príslušníkmi polície z miesta incidentu dňa
10.07.2017, bola žalobkyňa odvezená na lekárske vyšetrenie do Fakultnej nemocnice v Trnave, kde
žalobkyňa ostala hospitalizovaná pre úraz hlavy v trvaní 2 dní, t.j. do 12.07.2017 a bola uznaná za

práceneschopnú. Žalobkyňa bola dnes z nemocnice prepustená, no stále sa sťažuje na bolesti hlavy. Z
obavy z ďalšieho útoku zo strany žalovaného sa žalobkyňa po prepustení z nemocnice dňa 12.07.2017
ubytovala v Azylovom dome pre týrané ženy. Na základe vyššie popísaného skutkového stavu sa stalo
pre žalobkyňu ďalšie spolužitie so žalovaným v spoločnej domácnosti neznesiteľné, v dôsledku jeho
nevyspytateľného správania má strach o zdravie a bezpečnosť seba, ako aj maloletých detí, pociťuje v

jeho prítomnosti úzkosť a z jeho strany neúnosný psychický nátlak, nadávky a ponižovanie. Dôležitou
skutočnosťou, kvôli ktorej žalobkyňa podala tento návrh je aj fakt, že žalovaný svojím agresívnym
správaním voči žalobkyni neustále vystavuje maloleté deti neprimeranému stresu, ponižuje pred nimi
žalobkyňu, kričí na ňu, či vulgárne jej nadáva, čo sa nepriaznivo odráža aj na psychike a zdravotnom
stave maloletých detí. Maloleté deti prestávajú vypätú situácia v domácnosti psychicky zvládať, nakoľko

je pre ne neprimerane náročná a stresujúca, čo sa odráža aj v správaní maloletých detí v základnej
škole a materskej škôlke. Maloletý M. je na svoj vek 8 rokov až priveľmi plačlivý a citlivý, bezdôvodne
sa rozplače a nevie vysvetliť príčinu. Maloletý M. sa v súčasnosti stavia voči žalovanému odmietavo,
odmieta s ním komunikovať, nedvíha mu telefón. U maloletého V. pretrvávajú tiky a jeho vývoj stagnovalna úrovni 4-ročného dieťaťa, a to bez akejkoľvek fyziologickej príčiny. U Maloletého C. sa v poslednej
dobe začali prejavovať neprirodzené záchvaty smiechu v stresových situáciách. Žalobkyňa je preto
presvedčená o tom, že napätá situácia v domácnosti spôsobená despotickým správaním žalovaného,

sa odráža na zdraví maloletých detí. Z uvedených dôvodov sa žalobkyňa bojí o ďalší priaznivý fyzický
a psychický vývoj a pohodu maloletých detí, pokiaľ by žalovaný ostal žiť s nimi v rodinnom dome.
Správanie žalovaného je natoľko nepredvídateľné, že žalobkyňa má obavu z toho, že žalovaný môže
časom preniesť svoju agresivitu aj priamo na maloleté deti, ktoré sú už teraz jeho správaním poznačené.
Žalobkyňa sa bojí o svoj život, telesnú integritu, psychické zdravie a psychickú integritu ale tiež o

zdravie a bezpečnosť maloletých detí, nakoľko nevie predpokladať, čoho všetkého je žalovaný schopný.
Takýto stav je pre zdravie a psychickú integritu žalobkyne a maloletých detí dlhodobo neudržateľný.
Podľa názoru žalobkyne opísaný skutkový stav, aktuálna situácia týkajúca sa bývania žalobkyne a
žalovaného,akoajvzájomnévzťahy,konanieasprávaniesažalovanéhovočižalobkyniplneodôvodňujú
potrebu dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania, ide o stav, ktorý neznesie odklad a takáto
úpravapomerovúčastníkovkonaniajenaliehaváapotrebná.Vprípadeneposkytnutiaokamžitejochrany

žalobkyne pred žalovaným by mohli vzniknúť vážne a ťažko napraviteľné následky.
.
3. Žalobkyňa k návrhu priložila sobášny list zo dňa XX.X.XXXX (čl. 10), rodné listy maloletých detí zo
dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, X.X.XXXX (čl. XX-XX), výpis z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne
územie V. (čl.XX), stavebné povolenie Y. V. zo dňa XX.XX.XXXX (čl. XX,XX), fotodokumentáciu (čl.

XX,XX), čestné vyhlásenie matky žalobkyne (čl. XX), lekársku správu zo dňa XX.X.XXXX (čl. XX),
potvrdenie psychoterapeutky zo dňa XX.X.XXXX (čl. XX), lekársku správu zo vstupného vyšetrenia zo
dňa XX.X.XXXX (čl. XX), prepúšťaciu správu zo dňa XX.X.XXXX (čl. XX,XX), potvrdenie o PN ( čl. XX).

4. Zo sobášneho listu zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa XX.X.XXXX

manželstvo.

5. Z rodného listu zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalobkyni a žalovanému sa dňa XX.X.XXXX narodil syn
M.B.. ZrodnéholistuzodňaXX.X.XXXXvyplýva,žežalobkyniažalovanémusadňaXX.X.XXXXnarodil
syn V. B.. Z rodného listu zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že žalobkyni a žalovanému sa dňa XX.X.XXXX

narodil syn C. B..

6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre kat. územie V., obec V., okres C. vyplýva, že žalovaný je
výlučným vlastníkom nehnuteľností, pozemkov - parciel registra „C“ parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/XX a to na základe darovacej zmluvy právoplatnej dňa X.X.XXXX.

7. Zo stavebného povolenia Y. V. zo dňa XX.XX.XXXX, vyplýva, že Y. V. povolila žalovanému ako
stavebníkovi v stavebnom konaní stavbu rodinného domu s garážou na pozemkoch parc.č. XXXX/
X,X,XX v kat. úz. V..

8. Na fotodokumentácii priloženej žalobkyňou na čl. 18 a 19 je viditeľná miestnosť rodinného domu v
rozhádzanom stave a roztrhaná kabelka.

9. Z čestného vyhlásenia matky žalobkyne na čl. 20 vyplýva, že matka žalobkyne bola svedkom hádky
sporových strán v ich spoločnej domácnosti, kde bola na návšteve od 12.6.2017-17.6.2017, kam ju

pozvala žalobkyňa, ktorá jej povedala, že sa o seba a deti bojí, pretože ju žalovaný bije. Keď deti
zaspali, matka žalobkyne počula, ako žalovaný veľmi kričí, na čo jej povedal, aby išla žalobkyňu utíšiť.
V kuchyni našla žalobkyňu, ktorá jej povedala, pozri, čo mi spravil. Mala pomliaždené a poškriabané
pravé predlaktie a veľmi plakala. Žalovaný začal nadávať žalobkyni, že je piča a kurva, na čo matka
žalobkynereagovala,žečositodovoľuje,načozačalnadávaťajjej.Matkažalobkynenásledneodišlapo

matku žalovaného, pričom kým sa vrátila žalobkyňa odišla autom. Žalovaný ďalej pre matkou žalobkyne
i matkou žalovaného vykrikoval, že mu vadí, že žalobkyňa mala pred ich vzťahom ešte jeden vzťah,
že sa s tým nikdy nezmieril. Neskôr žalovaný matke žalobkyne povedal, že už takto so žalobkyňou žijú
dlho, že si iba ubližujú. Keď mu pripomenula situáciu, keď bola žalobkyňa tehotná s najmladším synom
a volala jej telefónom, že ju bije, ale zakázala jej o tom povedať, aby udržala manželstvo, žalovaný

poznamenal: „Mal som radšej porozbíjať všetky taniere, ako zdvihnúť na ňu ruku“. Ešte povedal, že ju
už dávno neudrel, ale že sa jej vždy po bitke ospravedlní.10. Z lekárskej správy spísanej V.. V. M. zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že uvedeného dňa sa dostavila
žalobkyňa na urgentný príjem FN TT, kde uviedla, že bola napadnutá žalovaným, a to udretá viackrát do
oblasti ľavého predlaktia, vykrútenie ruky a má bolesti. Lekár konštatoval prítomnosť exkoriácie, edému,

hematómu a palpačných bolestí bez lézie skeletu.

11. Z potvrdenia V.. R. M., klinického psychológa a psychoterapeuta zo dňa 11.7.2017 vyplýva, že
žalobkyňa po realizovaní dvoch sedení vykazuje znaky syndrómu týranej ženy.

12. Z lekárskej správy o vstupnom vyšetrení zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že uvedeného dňa bola
žalobkyňa hospitalizovaná na traumatologicko - ortopedickej klinike FN Trnava, keď pri prijatí uviedla, že
počas jazdy v aute ju napadol žalovaný, a to udrel ju päsťou 2x do tvárovej oblasti hlavy, na okolnosti sa
pamätá, v bezvedomí nebola, polícii to hlásila. Prijímajúci lekár pozoroval mierny edém v zygomatickej
oblasti s palpačnou bolestivosťou stanoviac Dg. st. p. úraze hlavy s veget. sympt. a odporučil kľud na
lôžku a sledovanie stavu vedomia a VF.

13. Z prepúšťacej správy FN Trnava Traumatologicko-ortopedickej kliniky zo dňa 12.7.2017 súd zistil, že
žalobkyňa bola dňa 12.7.2017 po realizovanej observácii po úraze hlavy prepustená v stabilizovanom
stave do ambulantnej starostlivosti.

14. Z potvrdenia o PN na čl. 27 spisu vyplýva, že žalobkyňa je od 10.7.2017 dočasne práceneschopná.

15. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „Civilného sporového poriadku“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je
dôvodne podozrivá z násilia.
Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré

sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.
Podľa § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

podľa § 325 ods. 2 písm. e/ rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať
len po určený čas.

Podľa § 332 ods. 2 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 1 písm. e/
je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

16. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná
úprava pomerov medzi účastníkmi (sporovými stranami) a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich

postavenia. Z neodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní neodkladného opatrenia
strany nemusia byť vypočuté. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu
na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K návrhu musia byť navyše pripojené
všetky listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní onávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné
dokazovanie.

17. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ Civilného sporového poriadku je
eleminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s
jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne
nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo

vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na žalobcovi. Súčasne je nevyhnutné osvedčiť, že žalobcova
osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske
správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby /svedka/ a podobne.

18.Povinnáosobajevykonateľnýmuznesenímoneodkladnomopatreníviazanáajehonerešpektovanie

môže naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 349 TZ.

19. Neodkladné opatrenie je vo všeobecnosti poskytnutie predbežnej ochrany práv strane sporu za
podmienky osvedčenia potreby dočasnej úpravy pomerov už pred rozhodnutím vo veci samej. Záverom

ustálenej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry) vo veciach neodkladných opatrení, od ktorého ani v
tejto konkrétnej veci nebol dôvod ustupovať, je potom i to, že takáto (z povahy veci len dočasná) úprava
pomerov zásadne prichádza do úvahy len v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych
či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov strany sporu domáhajúcej sa ochrany
neodkladným opatrením, teda iba vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom

po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania či inú
ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie sporu mohlo už
stratiť zmysel alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom
stabilizovať už pred konečným rozhodnutím.

20. Právo musí chrániť slabšiu stranu aj za cenu zásahu do vlastníckeho alebo iného subjektívneho
práva vo vzťahu k dotknutému domu a dať možnosť, aby sa situácia riešila takým spôsobom, aby ten
z manželov, ktorý zasahuje do práva druhého na pokojný a zdravý život, na ochranu zdravého vývoja
detí, bol obmedzený aj v takých právach, ako je právo spoluvlastníka na užívanie, resp. spoluužívanie
domu či bytu. Ide o pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka.

21. Po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobkyňou
predloženými dôkazmi, a to sobášnym listom zo dňa XX.X.XXXX (čl. XX), rodnými listami maloletých
detí zo dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, X.X.XXXX (čl. XX-XX), výpisom z listu vlastníctva č. XXX
pre katastrálne územie V. (čl.XX), stavebným povolením Y. V. zo dňa XX.XX.XXXX (čl. XX,XX),

fotodokumentáciou (čl. XX,XX), čestným vyhlásením matky žalobkyne (čl. XX), lekárskou správou zo
dňa XX.X.XXXX (čl. XX), potvrdením psychoterapeutky zo dňa 11.7.2017 (čl. 22), lekárskou správou
zo vstupného vyšetrenia zo dňa 10.7.2017 (čl. 23), prepúšťacou správou zo dňa 12.7.2017 (čl. 24,25),
potvrdením o PN ( čl. 27), ako aj ostatným obsahom spisového materiálu dospel súd k záveru, že návrh
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.

22. Žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť nevstupovať do rozostavanej stavby - rodinného domu bez súpisného čísla, nachádzajúceho
sa na pozemkoch registra „C“, parcelné číslo XXXX/X a XXXX/X, evidovaných na liste vlastníctva č.
XXX pre katastrálne územie V., obec V., okres C.

23. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú manželmi,
majú tri maloleté deti, a to synov - M. B., nar. XX.X.XXXX, V. B., nar. XX.X.XXXX a C. B., nar.
XX.X.XXXX,sktorýmižijúvspoločnejdomácnostivrozostavanejstavberodinnéhodomubezsúpisného
čísla, nachádzajúceho sa na pozemkoch registra „C“, parcelné číslo XXXX/X a XXXX/X, evidovaných

na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie V., obec V., okres C.. Z listinných dôkazov mal
súd za osvedčené, že stavba rodinného domu, ktorú sporové strany v súčasnosti obývajú, patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného ako manželov, keď s výstavbou rodinného
domu začali počas trvania manželstva. Z predložených lekárskych správ ako i z čestného vyhláseniamatky žalobkyne mal súd za dostatočne osvedčené, že žalobkyňa bola viackrát fyzicky napadnutá
žalovaným. Existenciu dlhodobého psychického a fyzického násilia v domácnosti žalobkyne potvrdzuje
ajpotvrdenie V..R.M.,klinickéhopsychológa,žeužalobkyne súprítomnéznakysyndrómutýranejženy.

24. Na základe vyššie uvedeného sa súd vecne stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj názorom o osvedčení práva majúceho sa chrániť za pomoci
neodkladného opatrenia, keďže žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni bývajúcej v spornej nehnuteľnosti
- citovanom rozostavanom rodinnom dome, dôvodne podozrivý z násilia. O tomto boli súdu predložené

dostatočné dôkazy, a je dôvodná obava, že by žalobkyňa mohla byť ako chránená osoba ohrozená na
svojom živote a zdraví.

25. Aplikácia neodkladného opatrenia v danom prípade je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom
preventívneho riešenia problematiky násilia a pri jeho aplikácii sa ohrozenej osobe poskytuje rýchla
ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, a najmä nemusí

opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby, nemusí žiť v strachu
a obavách o svoj život a zdravie a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. Súd ma
za to, že takýto spôsob ochrany práv žalobkyne je vzhľadom na osvedčené správanie sa žalovaného
adekvátny.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sú skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu
a hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keď z konania
žalovaného bolo možné vyvodiť nerešpektovanie statusu žalobkyne, jej práva na pokojný a zdravý život.

27. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

28. S poukazom na ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd vo výroku II. rozhodnutia,
uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej. Týmto spôsobom zabezpečil Civilným sporovým
poriadkom predpokladanú dočasnosť nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko v prípade, ak táto
žaloba nebude podaná, nastúpia dôsledky v zmysle § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku a súd
uznesenie o neodkladnom opatrení zruší. Súčasne pre prípad, že žaloba vo veci samej podaná bude,

súd v zmysle ustanovenia § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku obmedzil trvanie nariadeného
neodkladného opatrenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

29. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd žalobkyni, ktorá mala plný úspech vo veci,
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III. rozhodnutia).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné vyhotovením (§332 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.).