Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 4T/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215010329
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Képessyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2215010329.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v senáte zloženom z predsedu JUDr. Márie Képessyovej a prísediacich

S. Y. F. Ž. Q. v trestnej veci obž. V. K. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 2 písmeno
b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokusom prečinu krádeže podľa § 14, § 212 odsek 2
písmeno c) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 12.04.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný V. K. nar. XX.XX.XXXX v Dunajskej Strede, trvalé bydlisko B.
Y. Č.. XX, okres Dunajská Streda, t.č. v ÚVV Leopoldov

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 26.02.2015 v čase okolo 13.30 hod. v Dunajskej Strede na T. U. pred obytným blokom so súpisným
číslom XXXX zozadu pribehol k tam po chodníku kráčajúcej W. B. a v úmysle odcudziť jej z ruky sivú
textilnú tašku, ktorú niesla, chytil ju za držiak tašky, ktorý potiahol, v dôsledku čoho poškodená spadla
na zem, kde sa jej na zemi ležiacej trhaním za tašku snažil tejto si prisvojiť a následne po tom, čo

bol vyrušený obyvateľmi protiľahlého bytového domu sa dal na útek, pri ktorom nasadol do osobného
motorového vozidla zn. VW Polo, čiernej farby, e.č.v. X. XXX X., ktorým miesto činu opustil, pričom
poškodená W. B. v dôsledku pádu na zem utrpela zlomeninu krčka stehennej kosti s dobou liečenia
približne 6 mesiacov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe a vykonal pokus
prisvojiť si cudziu vec tým, že sa jej chcel zmocniť a čin spáchať na veci, ktorú má iný na sebe alebo
pri sebe,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s

pokusom prečinu krádeže podľa § 14, § 212 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, § 37 písmena m), písmena h) Trestného zákona, § 38

odsek 4 Trestného zákona, § 42 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona
k súhrnnému úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 4 (štyri) mesiacepri súčasnom zrušení trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa
7.12.2015, právoplatný dňa 01.01.2016 vo výroku o treste ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce.

Podľa § 48 odsek 1, odsek 2 písmena a) Trestného zákona obžalovaný sa pre výkon trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovaný je povinný nahradiť spôsobenú škodu poškodenej

W. B.N., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. X. M., N. Č.. XXXX/X vo výške 4.633,20 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava podal dňa 01.06.2015 podľa § 234 odsek 1 Trestného poriadku
obžalobu na obžalovaného V. K. pre obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2
písmena d), odsek 3 písmena a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmena e) Trestného
zákona.

Obžalovaný V. K. na základe návrhu prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda zo dňa
27.02.2015 č. XPv/XXX/XX uznesením sudcu Okresného súdu pre prípravné konanie
č.k. G. zo dňa 27.02.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č.k. XTpo/XX/XXXX zo dňa
19.03.2015 bol vzatý do väzby podľa § 72 odsek 2 Trestného poriadku z dôvodu § 71 odsek 1 písmena

c) Trestného poriadku s tým, že väzba u obžalovaného sa započítavala dňom 26.02.2015 o 13.50 hod.,
kedy došlo k obmedzeniu jeho osobnej slobody.

Po podaní obžaloby predsedkyňa senátu v zmysle § 238 odsek 3 Trestného poriadku vytýčila termín
výsluchunarozhodnutieoväzbena17.06.2015.Uznesenímzodňa17.06.2015súdpodľa§238odsek3

Trestného poriadku, § 72 odsek 1 písmena e) Trestného poriadku obžalovaného V. K. naďalej ponechal
vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 odsek 1 písmena c) Trestného poriadku. Zároveň vyslovil,
že väzba u obžalovaného podľa § 80 odsek 1 písmena c) Trestného poriadku sa nenahrádza dohľadom
probačného a mediačného úradníka. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.06.2015.

Po rozhodnutí o väzbe obžalovaného súd vo veci vytýčil hlavné pojednávanie a vykonal dokazovanie
vypočutím obžalovaného, vypočutím poškodenej W. B., výsluchom svedkov O.L. H., E. M., W. Z.
F. W.. Z. E..

Po poučení obžalovaného na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.09.2015 podľa § 257 odsek 1

Trestného poriadku obžalovaný uviedol, že necíti sa byť vinným zo spáchania skutku ako je to opísané v
obžalobe, nakoľko skutok sa nestal tak ako je to uvedené v podanej obžalobe prokurátora. Obžalovaný
vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 26.02.2015 okolo 13.00 hod. bol prítomný na T. U. v Dunajskej Strede.
Bol nervózny, lebo predtým sa pohádal so svojou priateľkou. Poškodená W. B. išla po tej ulici, on nemal
v úmysle spáchať žiadnu lúpež, ale z neznámych dôvodov, keď uvidel poškodenú, ktorá mala na ľavej

ruke kabelku, pristúpil k nej a chcel jej odcudziť z ruky tú tašku, ktorú niesla. On chytil držiak tašky, ktorý
potiahol, avšak v tom momente, keď poškodená zakričala, on jej tašku pustil, nasadol do auta a odišiel
smerom na Bratislavskú ulicu. Keď poškodená zakričala, on sa taktiež zľakol a preto ani nevidel, keď
poškodená spadla na zem. Nie je pravdou, že by poškodenú strhol k zemi a pritlačil ju k betónovému
základu oplotenia bytového domu. V čase spáchania skutku ďalšie osoby na ulici prítomné neboli.

On nepočul žiadneho svedka, alebo svedkov, ktorí by mali kričať poškodenej, že idú jej pomôcť ako
to tvrdí svedkyňa W. Z.. Obžalovaný ďalej tvrdil, že nevie vysvetliť prečo chytil kabelku poškodenej,
ktorú mala v ruke, on od nej nechcel odcudziť žiadne veci, bol jednoducho nervózny. Všetky náklady
spojené s liečením poškodenej uhradí jeho rodina a je mu ľúto aj za to, čo poškodená musela vytrpieť
v dôsledku zranení. Na T. U. v Dunajskej Strede vyfajčil dve cigarety, poškodenú uvidel až vtedy, keď

ona vychádzala z bytu. Po tom, čo poškodená spadla na zem, on išiel k svojmu autu, nasadol do auta a
išiel smerom domov. Bolo to v okamihu, keď poškodená začala kričať, on sa zľakol, pustil jej tašku, ktorú
mala na ruke, sa otočil a vôbec nevidel, že kedy poškodená spadla na zem. Poškodenej sa nedotkol
žiadnym spôsobom, ani jej neublížil. Cestou domov bol zastavený hliadkou PZ a potom bol aj zadržaný.Poškodená W. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že kritického dňa 26.02.2015 išla do bytu priateľky,
ktorá vtedy bola preč a chodila jej vyberať poštu a polievať kvety na T. U. v Dunajskej Strede. Išla po
chodníku smerom na nemocnicu na ľavej strane ulice. V ruke mala tašku a zrazu počula

rýchlo zabrzdiť auto. Ona obžalovaného si nevšímala, po zabrzdení auta cítila, že obžalovaný ju zozadu
chytil za uši tej tašky, ktorú chcel zobrať. V tejto taške mala peniaze, nakoľko chcela ísť na nákup. Ona
v tom okamihu zakričala a vtedy obžalovaný hneď odišiel a pustil jej tašku, ktorú chytil. Podľa tvrdenia
poškodenej obžalovaný musel vidieť, že ona z boku padla na zem. Svedkyňa Z. keď počula, že ako
zakričala o pomoc, volala potom sanitku, aj políciu. Ona v tom momente mala výpadok pamäti asi

na pol minútu, alebo minútu. Na všetky podrobnosti si nepamätá. Obžalovaný, ako ona zakričala, pustil
jej tú tašku a z miesta odišiel. Ona auto obžalovaného nevidela. Poškodená bola vzatá do nemocnice do
Dunajskej Stredy, kde ležala tri týždne, bola aj operovaná. Musela spadnúť na bok aj preto, že na ľavej
nohe má protézu. Od operácie používa francúzsku palicu. Obžalovaný jej chytil plátennú tašku, nemôže
však povedať, že by ju udrel, alebo, že by jej nejakým spôsobom ublížil, jedine tým, že ona spadla. Nevie
presne povedať, či sa pamätá na to, že kričala o pomoc, to jej povedali susedia - svedkovia, vypočutí

vo veci. V čase, keď už prišli policajti a sanitka, vedela s nimi riadne komunikovať, vedela im povedať
aj telefónne číslo.

Svedkyňa O. H. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.9.2015 uviedla, že v čase spáchania skutku
bola na návšteve u starej matky W. Z. na T. U. v Dunajskej Strede. Sedela pri okne a priamo videla

na ulicu. Videla ako obžalovaný ťahal tašku poškodenej, ktorú osobne nepoznala. Ona sa postavila,
išla von. Nakoľko brána bola uzavretá ona sa otočila a potom videla, že obžalovaný sadol do auta a
odišiel. Poškodená ležala na zemi. Prišla von aj jej stará matka W. Z., ktorá otvorila bránu a oni dve
išli k poškodenej a pomohli jej postaviť sa na nohu. Poškodená im povedala, že ju bolí noha, ťažko
sa postavila. Poškodená sama nevedela čo sa udialo, či má tašku. Podľa svedkyne poškodená bola

pri vedomí, ale dostala šok. Svedkyňa potom zavolala policajtov, ktorí prišli na miesto ako prví a oni
zavolali sanitku. Podľa jej názoru poškodená nemala toľko sily, aby zápasila s obžalovaným, poškodená
svoju tašku nepustila. Ďalej uviedla, že ona nevidela, že by obžalovaný fyzicky udrel poškodenú, alebo
inak by ju fyzicky napadol. Nevidela ani to, či obžalovaný jednou rukou alebo dvoma rukami chytil tašku
poškodenej.

Svedok E. M., policajt OR PZ Dunajská Streda vo výpovedi uviedol, že spolu s kolegom W.. Z. E.
pred tabuľou Potônske Lúky zastavili obžalovaného s motorovým vozidlom. Obžalovaný na polícii do
Dunajskej Stredy išiel vlastným motorovým vozidlom v spoločnosti príslušníka OR PZ Dunajská Streda
W.. Z. E.. Obžalovaný presne povedal, že chcel ukradnúť tašku poškodenej, avšak nechcel jej ublížiť.

Ďalší svedok W.. Z. E. vo výpovedi uviedol, že obžalovaný po jeho zastavení bol utlmený, tichý a tváril sa,
že ani nevie prečo ho zastavili. On nepočul prehlásenie obžalovaného o tom, že na Obvodnom oddelení
PZ v Dunajskej Strede sa mal priznať k spáchanému skutku a čo presne povedal. Keď obžalovaného
zastavili obžalovaný sa správal slušne, všetko urobil, čo oni od neho žiadali.

Po vykonanom dokazovaní po zmene právnej kvalifikácie spáchaného skutku, ktorý skutok
obžalovaného súd právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 2 písmeno
b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokusom prečinu krádež podľa § 14, § 212 odsek 2
písmeno c) Trestného zákona súd obžalovaného podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona odsúdil k

úhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní tri roky a štyri mesiace. Pre výkon trestu
odňatia slobody podľa § 48 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaný bol zaradený do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 287 odsek 1
Trestného poriadku obžalovaný bol zaviazaný nahradiť poškodenej spôsobenú škodu vo výške 4.633,20
Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor ako i
obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. XTo/X/XXXX zo
dňa 28.1.2016 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 odsek
1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol. Po doplnenom dokazovaní výsluchom svedkyne W. Z. súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa

28.9.2016. Skutok obžalovaného prekvalifikoval na zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona
a obžalovanému uložil súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 8 mesiacov
pri súčasnom zrušení trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava 2 sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa
07.12.2015 vo výroku o treste. Obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavuna výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a zaviazal ho zaplatiť poškodenej
náhraduspôsobenejškodyvovýške4.633,20Eurpodľa §287odsek1Trestnéhoporiadku.Proti
tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaný ako i prokurátor. Po predložení spisu Krajskému súdu

v Trnave na rozhodnutie o odvolaní odvolací súd uznesením sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 15.2.2017
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Odvolací súd poukázal na to, že hlavné výpovede svedkýň O. H. a W. Z. vo viacerých smeroch

sa rozchádzajú medzi tým, čo vypovedali v rámci prípravného konania, resp. na hlavnom pojednávaní.
Svedkyňa O. H. počas výpovede v prípravnom konaní vypovedala, že bola v tom čase u svojej babky
W. Z.. Spolu sa zdržiavali v kuchyni, kde sú okná smerujúce na ulicu. Pozerala von cez okno, pričom
videla staršiu pani, ktorá ide po ulici, asi 80 ročnú. Keď bola vo vzdialenosti asi 10 metrov zbadala, že k
nej pribehol odzadu muž, ktorý mal na hlave tmavú kapucňu, tenší, vyššej postavy. Tá pani v tom čase
držala tašku asi v ľavej ruke, pričom dotyčný dobehol k nej a snažil sa jej tašku vytrhnúť z ruky tak,

že chytil ju za držiak tašky a takto jej trhal z ruky. Na to reagovala tak, že ostatným v byte
povedali, aby volali policajtov, že prepadli jednu pani. Na to sa z okna pozrela aj jej babka W. Z.. Ona
medzitým utekala pomôcť tej pani vonku. Keď išla von videla, že tá pani leží na zemi, jajkala od bolesti.
Tiež si všimla, že opačným smerom ako išla tá pani beží ten muž, ktorý ju prepadol, ktorý mal na hlave
kapucňu. Obdobné skutočnosti vypovedala aj počas hlavného pojednávania na súde.

Svedkyňa W. Z. počas výpovede v prípravnom konaní uvádzala, že sedeli v kuchyni, keď počuli z cesty
krik, pričom vyskočili a jej vnučka ako aj ona videli, že nejaký mladík sa snaží na zemi ležiacej pani
zobrať tašku nejakú handrovú. Otvorila balkónové dvere a po maďarsky zakričala slová - pani Poláková,
hneď ideme dole a pomôžeme. Poškodená mala potom asi kričať o pomoc s tým, že mala ležať na

chrbte tak, že ľavú nohu mala pricviknutú k múriku a druhú nohu mala mať v poriadku a obidvoma
rukami si silne držala tašku. Na hlavnom pojednávaní menovaná svedkyňa už vypovedala odlišne,
keď uvádzala, že po tom ako sa pozerala cez balkónové dvere von chrbtom mal stáť obžalovaný a
poškodená mala takisto stáť a mala kričať o pomoc. Po tom ako mala vychádzať po schodoch dole mala
vidieť ako obžalovaný ešte čupel pri poškodenej, ktorá už vtedy ležala na zemi a niečo s tou taškou

musel robiť. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že svedkyňa W. Z. nevypovedá konzistentne s tým čo
uvádzala počas prípravného konania. Rovnako jej výpoveď nie je súladná s výpoveďou svedkyne O. H..
Prvostupňový súd sa týmito nezrovnalosťami nijako nezaoberal. Jedná s pritom o podstatné okolnosti
majúce vplyv aj na ustálenie skutkového stavu nachádzajúceho sa v obžalobe krajského prokurátora.
Chybou prvostupňového súdu bolo, že naznačené nezrovnalosti nijako neodstraňoval, resp. bližšie sa

ani nepokúsil ustáliť, akým spôsobom sa mal snažiť obžalovaný poškodenej zobrať uvedenú tašku.
Rovnako nie je jednoznačne ustálené, či poškodená mala uvedenú tašku držať v ľavej, resp. v pravej
ruke.SamotnápoškodenáMáriaPollákováakojedinávypovedákonzistentne,avšaklenvtomsmere,že
ju mal páchateľ chytiť zozadu za uši tej tašky, ktorú jej chcel zobrať. Keď zakričala, páchateľ pustil tašku
a odišiel. Keďže vzápätí mala výpadok pamäti na bližšie okolnosti skutku si nepamätá. Nevie sa vyjadriť,

či ju nejakým spôsobom sotil, čo si, ale pamätá, bolo to, že spadla na zem. V rámci došetrenia veci bude
potrebné, aby súd prvého stupňa odstránil vyššie vytýkané nedostatky v tom smere, aby rozhodoval o
podanej obžalobe na základe celého doteraz realizovaného dokazovania. Až po vyhodnotení všetkých
do úvahy prichádzajúcich relevantných dôkazov bude možné opätovne sa zaoberať mierou zavinenia
obžalovaného na posudzovanej trestnej činnosti.

Z výsluchu obžalovaného V. K. na hlavných pojednávaniach súd zistil, že obžalovaný v kritickom čase
dňa 26.02.2015 okolo 13.00 hod. bol prítomný na Októbrovej ulici v Dunajskej Strede. Poškodená W.
B.Á. išla po tej ulici. Obžalovaný tvrdil, že nemal v úmysle spáchať žiadnu lúpež. Z neznámych dôvodov,
keď uvidel poškodenú, ktorá mala na ľavej ruke kabelku pristúpil k nej a chcel odcudziť z jej ruky tú

tašku, ktorú niesla. Chytil držiak tašky, ktorý potiahol, avšak v momente, keď poškodená zakričala,
on jej tašku pustil, nasadol do auta, odišiel preč z miesta činu smerom na Bratislavskú ulicu. Keď
poškodená zakričala, on sa takisto zľakol a preto ani nevidel, keď poškodená spadla. Nie je pravdou,
že by poškodenú strhol k zemi a pritlačil ju k betónovému základu oplotenia domu. On tam nepočul
žiadneho svedka, ktorý by mal kričať na poškodenú, že idú jej pomôcť ako tvrdí svedkyňa W. Z.. On

poškodenej sa nedotkol žiadnym spôsobom, ani jej neublížil.Na ďalšom hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená od toho, že sa zľakla spadla na zem. On sa
taktiež zľakol, keď poškodená zakričala, on vedel, že konal nesprávne a preto sa zľakol aj on. On voči
poškodenej násilie nepoužil.

Poškodená W. B. v priebehu súdneho konania tak v prípravnom konaní ako i na hlavných
pojednávaniach uviedla, že dňa 26.2.2015 išla do bytu priateľky na T. ulici v Dunajskej Strede. Išla po
chodníku smerom na nemocnicu na ľavej strane ulice. V ruke mala tašku a zrazu počula rýchlo zabrzdiť
auto. Ona obžalovaného si nevšímala, po zabrzdení auta cítila, že obžalovaný ju zozadu chytil za uši

tašky, ktorú chcel zobrať. V taške mala peniaze, keďže chcela ísť na nákup. Ona v tom okamihu zakričala
a obžalovaný hneď odišiel a opustil jej tašku, ktorú chytil. Podľa tvrdenia poškodenej obžalovaný musel
vidieť, že ona z boku padla na zem. Ona v tom momente mala výpadok pamäti a na podrobnosti si už
nepamätá. Obžalovaný ako ona zakričala pustil jej tú tašku a z miesta odišiel. Auto obžalovaného ona
nevidela. Obžalovaný jej chytil plátennú tašku, nemôže však povedať, že by ju udrel, alebo že by jej
nejakým spôsobom ublížil, jedine tým, že ona spadla. Nevie presne povedať, či sa pamätá na to, že

kričala o pomoc. V čase, keď prišli policajti a sanitka vedela s nimi riadne komunikovať a povedať im
telefónne číslo. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.4.2017 poškodená uviedla, že nepamätá si
na to, či ona zakričala o pomoc, alebo len zakríkla.

Svedkyňa O. H. na hlavných pojednávaniach uviedla, že v čase spáchania skutku bola na návšteve

u starej matky W. Z. I. T. U. v Dunajskej Strede. Sedela pri okne a priamo videla na ulicu. Videla ako
obžalovaný ťahal tašku poškodenej, ktorú ona osobne nepoznala. Ona sa postavila, išla von. Keďže
brána bola uzavretá, ona sa otočila a potom videla, že obžalovaný sadol do auta a odišiel. Poškodená
ležala na zemi. Prišla von aj je stará matka, ktorá otvorila bránu a oni dve išli k poškodenej a pomohli
jej postaviť sa na nohu. Poškodená im povedala, že ju bolí noha, ťažko sa postavila. Poškodená sama

nevedela čo sa udialo, či má tašku. Svedkyňa tvrdila, že podľa nej poškodená bola pri vedomí, ale
dostala šok. Ona nevidela, že by obžalovaný fyzicky udrel poškodenú, alebo inak by ju fyzicky napadol.
Nevidela ani to, či obžalovaný jednou rukou, alebo dvoma rukami chytil tašku poškodenej.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.4.2017 menovaná svedkyňa uviedla, že ako prvá z bytu vyšla

ona. Nevie uviesť čo robila vtedy jej stará matka W. Z.. Ona i keď nemala kľúče od brány, keďže videla,
že niekto tetu - teda poškodenú ťahá a chcel zobrať od nej tašku v tom reflexe išla von. Keď vyšla z
bytu nepamätá sa, či vtedy prišla až ku bráne. Smerom k bytu sa vrátila vtedy, keď zistila, že nemá
kľúče. Niekto potom bránu otvoril, či to bola ona alebo jej stará matka, už nevie. Taktiež nevedela
uviesť, či vtedy ako vyšla cez vchodové dvere z bloku, či bola sama, alebo prišla aj stará matka. Vtedy

poškodená už ležala na zemi. Obžalovaný vtedy už tam nebol, sadol si do auta. Nie je si istá, či to
videla zvnútra, alebo keď už bola vonku. Videla však ako obžalovaný odišiel autom, zapamätala si ešte
aj evidenčné číslo auta. Poškodenú videla ležať na zemi. Predtým však videla obžalovaného ťahať tašku
z rúk poškodenej. Keď obžalovaný mal ťahať tašku z rúk poškodenej poškodená ešte asi stála. Okamih,
kedy poškodená zmenila svoju polohu a spadla na zem nevidela. Taktiež si nepamätá ako poškodená

mala tú tašku v ruke a v ktorej ruke mala svoju tašku. Pripustila, že poškodená tašku mala v ľavej ruke.
Taktiež nevedela povedať kedy stará matka prišla za ňou a ktorá z nich otvorila bránku. Ona bola prvá,
ktorá zistila, že na ulici niečo nie je v poriadku. Vtedy videla, že auto stálo na ceste a obžalovaný ťahal
tašku z rúk poškodenej. Nevedela však povedať, či poškodená kričala za pomoc, alebo len zakríkla.
Taktiež nevedela povedať, či vtedy počula z ulice nejaký hlas. Ďalej uviedla, že ona nevidela, že by

obžalovanýfyzickydotkolpoškodenej,videlalenakoobžalovanýťahaltútašku.Čosastalopotommedzi
obžalovaným a poškodenou svedkyňa povedať nevedela.

Ďalšia svedkyňa W. Z. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.9.2016 uviedla, že v čase,
keď začula hlas poškodenej, ktorá volala o pomoc ona vtedy vstala a vnučke povedala, aby otvorila

rýchlo balkónové dvere. Ona cez balkónové dvere zakričala poškodenej po maďarsky, že idú jej pomôcť.
Vtedy mladý muž - obžalovaný, ktorého videla zozadu ešte tam stál ako keby niečo ťahal. Keď išla po
schodoch dole videla, že poškodená už ležala na chrbte a obžalovaný bol nad ňou. Zrejme chcel asi
tašku od poškodenej zobrať, nakoľko poškodená mala tú tašku obmotanú na predlaktí.
Poškodená bola v takom šoku, že ani ju nespoznala.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.4.2017 svedkyňa uviedla, že vzhľadom na
vysoký odstup času na všetky podrobnosti tohto prípadu sa už nepamätá. V prípravnom konaní na
polícii bola trikrát vypočutá. Pri výsluchoch zo strany vyšetrovateľa bola prerušovaná a preto pripúšťa,že niektoré okolnosti opísala odlišne. Ona nechce nikomu ublížiť. Z jej poslednej výpovedi ďalej vyplýva,
že keď pozerala von na ulicu cez balkónové dvere poškodená ešte stála. Obžalovaný stál chrbtom
nej. Poškodená kričala po maďarsky o pomoc a ona sa sústredila hlavne na jej hlas. Okamih, kedy

poškodená spadla a ako spadla na zem nevidela. Keď išli s vnučkou po schodoch cez plastové
dvere videla poškodenú ležať na chrbte na zemi. Ešte z vnútra obytného domu videla ako obžalovaný
odchádzal preč. Ona do jeho tváre nevidela, videla iba jeho chrbát. Obžalovaný svojim chrbtom ten
meter zakrýval a nevie, či s poškodenou sa preťahovali. Cez vchodové dvere ako i cez bránu ona vyšla
prvá, keďže ona mala kľúče. Vnučka prišla za ňou. Ona moment, kedy obžalovaný a akým spôsobom

sa mal snažiť poškodenej zobrať jej tašku nevidela. Obžalovaný tašku poškodenej ani nezobral, keďže
poškodená svoju tašku mala nakrútenú. Nepamätá sa na to v ktorej ruke mala poškodená svoju
tašku. Jej išlo hlavne o to, aby poškodenej pomáhali. Svedkyňa ďalej uviedla, že nevie uviesť ani slová
poškodenej, keď kričala o pomoc, ona zaregistrovala jej hlas. Ďalší moment, ktorý zaregistrovala a videla
bol to, že poškodená už ležala na zemi a obžalovaný bol ohnutý, alebo prikrčený poškodenej. Nevidela,
že by obžalovaný bol použil voči poškodenej nejaké násilie. Svedkyňa taktiež nevedela presne uviesť,

či poškodená svoju tašku mala nakrútenú na ruke, alebo ju držala v predlaktí. Obžalovaný v okamihu
ako otvárali bránku už bol preč, ona videla len jeho chrbát.

Z výpovedí svedkov E. M. F. W.. Z. E. súd zistil, že obžalovaného zastavili s motorovým vozidlom pred
tabuľou Potônske Lúky. Obžalovaný povedal, že chcel ukradnúť tašku poškodenej, avšak nechcel jej

ublížiť. Obžalovaný, keď ho zastavili sa správal slušne a urobil všetko, čo od neho žiadali policajti.

Zo znaleckého posudku W.. W. E., znalca z odboru zdravotníctvo odvetvia chirurgia a traumatológia
vyplýva, že dňa 26.02.2015 poškodená udala, že bola na ulici prepadnutá neznámou osobou,
pri útoku spadla na zem a udrela si ľavé stehno a koxu. Iné časti tela si neporanila. Poškodená ako

pacientka bola prijatá na operačné riešenie. Bola uložená na lôžko, vykonané potrebné vyšetrenia a
pripravovaná na operáciu. Po konzultáciách bolo rozhodnuté o implantácii totálnej endoprotézy, preto
pacientka bola preložená na ortopedické oddelenie NsP Dunajská Streda. Tam bola vykonaná operácia,
pooperačný priebeh bol hladký. Na základe uvedeného je možné tvrdiť, že poškodená pri opísanej
udalosti utrpela zlomeninu krčka stehnovej kosti vľavo, nezakliesnenú, liečenú operáciou - náhradou

hornejčastistehnovejkostiazhybovejjamkytotálnouendoprotézou.Poraneniesazlekárskehohľadiska
znalec hodnotil ako ťažko, zanechá hodnotiteľné trvalé následky, ich rozsah sa zatiaľ vzhľadom na
krátky časový odstup od udalosti nedá určiť. Poranenie vzniklo pôsobením tupého násilia na oblasť coxy
vľavo, zrejme pri páde poškodenej na pevnú asfaltovú podložku - chodník. U pacientky staršieho veku
takéto násilie postačuje na vznik uvedenej zlomeniny. Poškodená je obmedzovaná v obvyklom spôsobe

života nutnosťou absolvovať liečbu, od udalosti doteraz je stále hospitalizovaná. Po ukončení liečby
sa predpokladá obdobie chôdze o barlách a neskôr o palici, postupné zaťažovanie a nácvik riadnej
chôdze. Pre liečbu takéhoto poranenia je obvyklá doba liečenia asi šesť mesiacov a viac, počas ktorej
je poranená obmedzovaná v obvyklom spôsobe života. Krátko po udalosti poškodená bola pripútaná
na lôžko po dobu asi desať dní, vtedy vyžadovala plnú starostlivosť vrátane osobnej hygieny a stravy.

Znalec poranenia z lekárskeho hľadiska hodnotil ako ťažké, zanechá trvalé následky - náhradu hornej
časti stehnovej kosti totálnou endoprotézou.

Podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného
násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. Podľa

odseku 2 odňatím slobody na 7 rokov až 12 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 podľa písmena d) na chránenej osobe. Podľa odseku 3 odňatím slobody na 10 rokov až 15 rokov sa
páchateľ potrestá ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví, alebo smrť
podľa písmena a) odseku 3.

Objektívna stránka trestného činu lúpeže spočíva v použití násilia alebo hrozby bezprostredného násilia
ako prostriedku na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu napadnutej osoby. Pod násilím sa
rozumie použitie fyzickej sily na prekonanie alebo zamedzenie kladeného alebo očakávaného odporu.
Nie je podmienkou, aby napadnutý kládol odpor. Násilie spravidla smeruje proti tomu kto má vec

pri sebe. Násilie proti osobe je predovšetkým útok priamo proti telu napadnutého, aj keď nemá za
následok ujmu na zdraví. Zmocnením sa veci treba rozumieť, ak páchateľ získa možnosť voľne s vecou
nakladať s vylúčením toho kto ju mal doposiaľ vo svojej moci. O zmocnenie veci nejde len vtedy, ak ju
páchateľ napadnutému sám odníme, ale i vtedy, ak mu ju napadnutý pod vplyvom násilia alebo hrozbybezprostredného násilia sám vydá. Trestný čin lúpeže je dokonaný už samotným použitím násilia alebo
hrozby bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Pre naplnenie formálnych znakov
skutkovej podstaty nie je rozhodujúce, či sa páchateľ tejto veci aj zmocnil, ak použil násilie, alebo hrozbu

bezprostredného násilia v takom úmysle. Rovnako ak páchateľ po použití násilia dobrovoľne upustí od
uskutočnenia svojho úmyslu zmocniť sa cudzej veci trestnosť trestného činu nezaniká, pretože trestný
čin bol už dokonaný. Trestný čin je však dokončený až zmocnením sa cudzej veci. Po subjektívnej
stránke sa vyžaduje úmysel, ktorý sa musí vzťahovať tak na násilné konanie, ktorý chce páchateľ
prekonať, alebo znemožniť odpor obete, pre ktorý sa inak veci nemôže zmocniť, ako aj na to, aby sa

zmocnil cudzej veci.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania a jednotlivých dôkazov tak v ich súhrne ako i jednotlivo súd
nemal za preukázané, že by obžalovaný sa bol dopustil spáchania obzvlášť závažného zločinu lúpeže
podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139

odsek 1 písmeno e) Trestného zákona. Vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, že obžalovaný mal
použiť, alebo použil násilie, alebo hrozbu bezprostredného násilia voči poškodenej Márii Pollákovej dňa
26.2.2015 o 13.30 hod. v Dunajskej Strede na T. U.. Ani jeden z vypočutých svedkov či už W. Z., F. O. H.
a ani samotná poškodená nepreukázali, že by obžalovaný mal voči poškodenej použiť fyzické násilie,
alebo hrozbu bezprostredného násilia, následkom ktorého poškodená mala spadnúť na zem. Okamih,

kedy poškodená spadla na zem ani jedna z vypočutých svedkýň nevidela. Samotný obžalovaný
od začiatku celého konania tvrdil, že on voči poškodenej žiadne násilie nepoužil, ani ju nedotkol. V osobe
poškodenej W. B. ide o ženu narodenú v roku 1937, ktorá v čase spáchania skutku teda v roku 2015
mala 78 rokov. Tým, že v konaní vykonaným dokazovaním nebolo preukázané použitie násilia, alebo
hrozba bezprostredného násilia zo strany obžalovaného voči poškodenej pi samotnom spáchaní skutku

nie je daná objektívna stránka trestného činu obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 odsek
1, odsek 2 písmeno d), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona. Taktiež vykonanými dôkazmi nebolo
preukázané, že obžalovaný mal v úmysle zmocniť sa cudzej veci tašky poškodenej, obžalovaný svojim
konaním podľa názoru súdu túto tašku mal v úmysle od poškodenej len odcudziť. Z hore uvedených
skutočností podľa názoru súdu vyplýva, že konanie obžalovaného nie je možné kvalifikovať ako obzvlášť

závažný zločin lúpeže v zmysle podanej obžaloby prokurátorom, ale toto jeho konanie treba kvalifikovať
ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s pokusom prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona
k § 14 Trestného zákona. Bolo preukázané v konaní, že poškodená W. B. v dôsledku pádu na zem
utrpela zranenia s dobou liečenia približne 6 mesiacov, bola operovaná a od tej doby pri chôdzi používa

francúzsku barlu. Taktiež súd mal za preukázané, že obžalovaný mal v úmysle odcudziť textilnú tašku od
poškodenej a po tom, čo bol vyrušený samotnou poškodenou, ktorá žiadala o pomoc a prichádzajúcim
svedkyňami W. Z. F. O. H., ktoré prišli pomôcť poškodenej, obžalovaný svoj čin nedokonal, ale z miesta
činu odišiel na svojom motorovom vozidle a následne pred obcou Potônske Lúky bol zastavený hliadkou
PZ a následne ho zobrali príslušníci PZ na políciu. Takéto konanie obžalovaného preto treba kvalifikovať

ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona v
jednočinnom súbehu s pokusom prečinu krádeže podľa § 14 Trestného zákona, § 212 odsek 2 písmeno
c) Trestného zákona. Konanie obžalovaného ako po objektívnej tak i po subjektívnej stránke naplňuje
zákonné znaky týchto trestných činov a preto súd po zmene právnej kvalifikácie obžalovaného uznal za
vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a),

písmeno b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokusom prečinu krádeže podľa § 14 k § 212
odsek 2 písmeno c) Trestného zákona.

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádzal z ustanovení § 34 Trestného zákona.

U obžalovaného súd zistil prevahu priťažujúcich okolností podľa § 37 písmeno h) a písmeno
m) Trestného zákona. Obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný. Jeho prvé odsúdenie z roku
2014 má zahľadené. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa

7.12.2015 sp. zn. XT/XXX/XXXX k trestu odňatia slobody na jeden rok so skúšobnou dobou v trvaní
dva roky do 2.1.2018. Obžalovaný predmetný skutok spáchal dňa 26.2.2015, preto prichádza u neho do
úvahy uloženie súhrnného trestu podľa § 42 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona. Vzhľadom na to, že
obžalovaný svojim konaním dopustil prečinu ublíženia na zdraví ako i pokusu prečinu krádeže, okremsúhrnného trestu obžalovanému bolo potrebné uložiť aj úhrnný trest v zmysle § 41 odsek 1 Trestného
zákona. Zákonná trestná sadzba za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona
je v rozpätí od jedného roka do 5 rokov. Pri prevahe priťažujúcich okolností trestná sadzba zvýšená o

1/3-inu podľa Trestného zákona predstavuje dva roky štyri mesiace. Vzhľadom na prevahu priťažujúcich
okolností podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona súd obžalovanému uložil nepodmienečný súhrnný
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky a štyri mesiace pri súčasnom zrušení trestného
rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 7.12.2015 vo výroku o treste, ktorý
trest považuje za zákonu zodpovedajúci a primeraný. Obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

súd zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia sloboda s minimálnym stupňom stráženia s poukazom na
§ 48 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný v posledných 10 rokoch pred
spáchaním skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Zároveň súd obžalovaného podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku zaviazal k náhrade spôsobenej
škody pre poškodenú W. B.N. v súlade s vypracovaným znaleckým posudkom znalca W.. W. E. vo výške

4.633,20 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od
oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú.
V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v

priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie
pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.