Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 22, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/148/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116205458
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116205458.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Miroslava Jamricha, v právnej veci navrhovateľky: Q. C.,
rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, J., právne zastúpená JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou,
s miestom výkonu činnosti V. A. XXXX/XA, J., proti manželovi: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
XXXX/X, J., právne zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík, s. r. o., so sídlom
Sládkovičova 167/13, Žilina, IČO: 47 232 072, o manželské výživné, o odvolaní manžela proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 40C/51/2016-289 zo dňa 16.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudku okresného súdu sa vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol, n e d o t ý k a .

Vo zvyšku rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd manželovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky
od 01.03.2016 sumou vo výške 80,- eur mesačne, od 01.12.2016 sumou vo výške 120,- eur mesačne
vždy do 20-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Nedoplatok na
výživnom za obdobie od 01.03.2016 do 30.11.2016 vo výške 720,- eur súd povolil manželovi splácať

v splátkach vo výške 20,- eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou
výživného splatnou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, až do úplného zaplatenia s tým,
že omeškanie splnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti návrh
zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 71 Zákona o rodine v spojení s § 18, § 19 a § 75 Zákona o rodine.
Spoukazomnazistenýskutkovýstavvecikudňurozhodnutiasúdumalsúddanéunavrhovateľkyvšetky

zákonné predpoklady ku konštatovaniu, že jej životná úroveň oproti životnej úrovni jej manžela je nižšia,
a preto má voči svojmu manželovi nárok na výživné. Výška životnej úrovne nemôže byť posudzovaná
len mechanicky, porovnaním len dosahovaných príjmov, tak ako ju meral aj manžel navrhovateľky. V
posudzovanom prípade je daná rozdielnosť životnej úrovne oboch manželov predovšetkým tým, že
navrhovateľka, matka je na rodičovskej dovolenke, zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa v útlom
veku, jej zaťaženosť je zvýraznená ťažkým zdravotným postihnutím dieťaťa, vyžadujúci si celodennú
starostlivosť. I napriek deklarovaným tvrdeniam, že otec dieťaťa je ochotný pomôcť matke a manželke

so starostlivosťou, v priebehu konania nebola zo strany manžela preukázaná v tomto smere žiadna
aktivita. Manželke, napriek oznámeniam o opakovaných hospitalizáciách s dcérou v zdravotníckych
zariadeniach, sa od neho nedostalo žiadnej pomoci, ani osobnej ani materiálnej. Aj napriek obrane
manžela,ževýdavkysozvýšenouzdravotnoustarostlivosťoudieťaťasúpremietnutédovýškyvýživnéhona dieťa, je nesporné, že zvýšené výdavky na cestovné, pobyty v zdravotníckych zariadeniach musia
byť aj na strane matky. Rovnako sa táto záťaž prejavuje na jej zdravotnom stave, tak ako preukazujú
lekárske potvrdenia o jej problémoch s chrbticou. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že manžel si vzhľadom

na svoje vzdelanie, zdravotný stav môže zabezpečiť príjem, kým navrhovateľka v danej situácii si
príjem nebude môcť v súčasnej dobe zabezpečiť. Dôvodom neplnenia si povinnosti vyživovať manželku
nemôže byť skutočnosť, že manželia nevedú spoločnú domácnosť, takúto požiadavku nemá ani zákon.
V danom prípade treba vziať do úvahy aj skutočnosť, že manželia neviedli samostatnú domácnosť,
ale až do decembra 2015 bývali v spoločnej domácnosti s rodičmi navrhovateľky. Nezhody medzi

manželmi, po nevydarenom pokuse obnoviť spoločné spolužitie vytvorením spoločnej domácnosti,
resp. udržiavaním vzťahu súd v ich kontexte s dôrazom na vyrovnanie sa rodičov so zdravotným
postihnutím svojho dieťaťa nemohol vyhodnotiť v neprospech navrhovateľky, a v žiadnom prípade tieto
okolnosti nemôžu byť vyhodnotené v neprospech navrhovateľky, že jej právo na výživné odporuje
dobrým mravom, teda doslova k zbaveniu povinnosti povinného poskytovať výživné manželke. Súd
v tomto konaní bez ohľadu na kvalitu manželského spolužitia poukazuje na rozmer manželstva pri

zabezpečenípotriebmanželov,sčímsúvisíajprednosťmanželskéhovýživnéhopredinýmivyživovacími
povinnosťami.Argumentmanžela,žemanželkamávdomácnostisvojichrodičovovšetkopostarané,nie
je namieste, pretože jej rodičia nie sú povinní poskytovať je bývanie, stravu, prípadne zabezpečovať jej
iné potreby. Pokiaľ ide o výšku manželského výživného, rozhodné obdobie pre posúdenie je ohraničené
podaním návrhu, teda od 01.03.2016. Vzhľadom na príjmy manžela v tomto období, ktoré sa menili,

súd zvolil diferencovaný prístup k výške výživného. V období, keď jeho príjmom boli len nemocenské
dávky (posledná výplata nemocenských dávok bola k 12.08.2016), s poukazom aj na disponibilný
zostatok na účte, výšku výživného na maloleté dieťa v sume 300,- eur/mesačne a manželom vyčíslené
nevyhnutné výdavky na bývanie súd dospel k záveru, že výživné na manželku v sume 80,- eur
mesačne je zodpovedajúce jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Takto určenú

výšku manželského výživného považoval za primeranú aj za obdobie, keď disponoval oprávnením
na podnikanie od 19.07.2016 do 13.10.2016. Východiskom pre takýto záver súdu bola predovšetkým
skutočnosť, že súdu bezpečne nepreukázal, že jeho hospodársky výsledok bol v tomto, i keď krátkom
období nulový, resp. v mínuse. Základom pre vyššiu sumu poskytovaného výživného manželke v
rozsahu 120,- eur mesačne bol vyčíslený príjem manžela za mesiac november 2016 v sume 913,64

eur ako čistá priemerná mesačná mzda. Pretože ku dňu rozhodnutia súd mal k dispozícii len príjem
manžela za jeden celý odpracovaný mesiac s prihliadnutím na pracovné zaradenie, typ prevádzky,
predpokladajúcu zabezpečenie pracovnej pohotovosti podľa rozpisu (viď vyhodnotenie pracovnej
pohotovosti), spôsobu odmeňovania zamestnanca - formu mzdy - tarifná mzda s výkonnostnou sadzbou
a mzdovými zvýhodneniami uvedenými v kolektívnej zmluve, vychádzal súd pri určení výšky výživného

z potvrdenia zamestnávateľa o výške priemernej čistej mzdy zo dňa 15.12.2016. Príjmy manžela za
odpredaj vecí prostredníctvom portálu bazoš.sk, jednak ako nepreukázané, ale predovšetkým ako formu
ojedinelých, nepravidelných nemohol súd brať vôbec do úvahy. Navrhovaná výška výživného v sume
650,- eur mesačne vzhľadom na preukázanú výšku príjmov manžela a jeho majetkové pomery ku dňu
rozhodnutia súdu bola neprimeraná. Preto vo zvyšnej časti presahujúcej súdom priznané výživné, súd

návrh navrhovateľky zamietol. Nedoplatok na výživnom za čas od 01.03.2016 do 30.11.2016 vo výške
720,- eur súd povolil manželovi splácať, pričom vo výroku rozsudku určil výšku splátok a podmienky
zročnosti spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania so
zaplatením, čo i len jednej splátky. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok, a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie manžel. Namieta, že súd prvej inštancie
vychádza v napadnutom rozhodnutí z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazuje na to, že
rozhodnýmobdobímpreposúdenievýškymanželskéhovýživnéhoboloobdobieod01.03.2016,kedybol
doručený návrh na súd. V priebehu konania bolo preukázané, že od januára 2016 bol práceneschopný

a poberal nemocenské dávky. Za obdobie marec až júl 2016 mal na nemocenských dávkach vyplatenú
celkovú sumu 2.866,40 eur, čo predstavuje priemerne mesačne sumu 573,28 eur. Po skončení
práceneschopnosti vzhľadom na nedostatok pracovných príležitostí začal vykonávať podnikateľskú
činnosť, ktorá však nebola efektívna, nemal z nej príjem. Keď sa mu podarilo zabezpečiť zamestnanie
dňom 13.10.2016, túto činnosť zrušil. Za obdobie august až september nemal žiaden príjem, žil u

rodičov, ktorí mu poskytli ubytovanie a stravu. Vychádzajúc z nemocenských dávok vyplatených od
marca 2016 spolu vo výške 2.866,40 eur, za obdobie mesiacov marec až september 2016 priemerná
mesačná výška jeho príjmu predstavovala 409,42 eur. Z toho uhrádzal na maloletú dcéru Natáliu výživné
vo výške 300,- eur. Pre uspokojenie jeho životných potrieb mu tak ostávala suma 109,42 eur. Z tejtosumy bol zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 80,- eur a zároveň spláca nedoplatok
na výživnom vo výške 720,- eur. Pokiaľ ide o výšku manželského výživného od 01.12.2016 určeného
sumou 120,- eur mesačne, súd vychádzal z jeho čistého mesačného príjmu za november 2016 vo

výške 916,- eur, ktorý však dosiahol za vykonávanie pracovnej pohotovosti v dňoch pracovného pokoja.
Preukázal, že podľa pracovnej zmluvy je jeho stabilná základná mzda určená v sume 810,94 eur,
a len v ojedinelých výnimočných prípadoch nadčasovej práce môže dosiahnuť jej zvýšenie, čo súd
neakceptoval. V súvislosti s návrhom navrhovateľky na manželské výživné poukazuje na skutkové
zisteniaohľadnemanželskéhospolužitia.Spoločnúdomácnosťpočasbývaniaurodičovmanželkymusel

opustiť pre nezhody s jej rodičmi, ktorí negatívne zasahovali do ich vzťahov. Zabezpečil si preto nájom v
inom byte, kde sa k nemu prisťahovala aj manželka, avšak po 5 dňoch spoločného bývania na naliehanie
rodičov opustila spoločnú domácnosť a presťahovala sa naspäť k rodičom. O manželské spolužitie
odvtedy neprejavila záujem. Namiesto toho sa účelovo domáha manželského výživného. U svojich
rodičov má navrhovateľka poskytnuté bezplatné bývanie, stravovanie, rodičia sú finančne zabezpečení
avšestrannepodporujúnavrhovateľkuakosvojudcéru.Čosatýkainýchmajetkovýchpomerov,obajasú

spoluvlastníkmi rozostavaného rodinného domu, ktorý idú odpredať a rozdeliť si kúpnu cenu v rovnakom
pomere, čo vyvracia odkázanosť navrhovateľky na manželské výživné. V tejto súvislosti tiež uvádza,
že manželka vzhľadom na zdravotnú ujmu maloletej dcéry bola v mesiaci január 2017 aj s dcérou
aktívnou účastníčkou televíznej relácie zameranej na pomoc deťom s názvom „V siedmom nebi“, v
dôsledku ktorej relácie obdržala vecné dary, ako aj finančné príspevky. Ocitol sa v zložitej situácii bez

svojho zavinenia. Mal ťažký úraz hlavy, dlhodobú práceneschopnosť, problémy zamestnať sa. Do tohto
rámca zapadá aj problém manželstva, keďže manželka bez akýchkoľvek dôvodov uprednostnila pred
manželským životom vzťah s rodičmi. Podľa Zákona o rodine rozsah vyživovacej povinnosti medzi
manželmi sa určí tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. V zmysle citovaného
ustanovenia je preto potrebné spoľahlivo preskúmať, či skutočne existuje dôvod na plnenie takejto

vyživovacej povinnosti jedného z manželov, či ide o objektívnu odkázanosť na výživné zo strany druhého
manžela, ako aj dôvod, pre ktorý došlo k odlúčeniu manželov, vo vzťahu k odkázanosti na výživné.
Za súčasne zisteného skutkového stavu vyplýva, že jeho životná úroveň nedosahuje životnú úroveň
manželky. Navrhuje preto, aby súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže manžela prispievať na
výživu navrhovateľky od 01.12.2016 sumou vo výške 50,- eur mesačne.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že rozsudok považuje za vecne správny a navrhuje
ho potvrdiť. Súd vykonaným dokazovaním zistil úplne skutkový stav veci, vykonal dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a správne právne posúdil vec. V konaní bolo preukázané, že životná
úroveň navrhovateľky je nižšia ako životná úroveň odporcu, a to aj vzhľadom na to, že navrhovateľka

sa osobne stará o maloletú ťažko postihnutú dcéru a nemôže sa zamestnať. Pripútaním k dcérke
navrhovateľka stráca nielen možnosť sa zamestnať, ale stráca aj sociálne kontakty, nemôže sa stretávať
v plnej miere s priateľmi, priateľkami, nemôže navštevovať kultúrne, športové podujatia. Zatiaľ čo
odporca dňa 20.12.2014 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, žije s priateľkou a nejaví záujem o
starostlivosť o ťažko postihnutú maloletú dcéru. Ide pritom o stav trvalý, bez reálnej šance na úpravu,

ktorý invalidizuje maloletú dcéru na celý život. U manžela vychádzal súd z jeho reálneho príjmu, pričom
súd pri určení výživného prihliadal tak na odôvodnené potreby navrhovateľky, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného.

5. Vo veci podal z vlastnej iniciatívy vyjadrenie k odvolaniu aj otec navrhovateľky, ktorý však nie je

účastníkom konania ani splnomocneným zástupcom navrhovateľky, preto odvolací súd na jeho podanie
neprihliadal.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania
manžela v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379 CSP, § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP napadnutý
rozsudok v odvolaním napadnutých výrokoch o určení manželského výživného, nedoplatku na výživnom
a súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Odvolaním nenapadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý vo zvyšnej časti návrh

zamietol, sa rozhodnutie odvolacieho súdu nedotýka.

8. Rozsudok okresného súdu je v preskúmavanej časti vecne správny. Odvolací súd podrobne
preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnilso skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil
v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného

súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a zaoberal sa odvolacími námietkami odvolateľa.

9. V zmysle ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden

z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

10. V zmysle ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Rodinné právo je založené na princípe solidarity v manželských vzťahoch, ktorá sa prejavuje

ustanovením o rovnakej životnej úrovni manželov počas trvania manželstva. Relevantnou skutočnosťou,
ktorú súd pri určovaní manželského výživného musí skúmať, je výkon starostlivosti o domácnosť. Zákon
však nehovorí, že musí ísť o spoločnú domácnosť a nepochybne pod starostlivosťou o domácnosť má na
mysli zabezpečovanie starostlivosti aj o deti pochádzajúce z manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia
spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Výnimkou z tohto pravidla je len

situácia, ak by priznanie výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine). Pri
určení manželského výživného je súd povinný vysporiadať sa s dôvodmi, pre ktoré vznikla odkázanosť
jednéhozmanželovnavýživu.Návrhnaurčenievyživovacejpovinnostivočimanželovijedôvodnýnielen
vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy, ak je spravodlivé
dorovnať ich rozdielnu životnú úroveň. Toto je práve aplikácia zásady solidarity v manželských vzťahoch,

ktorá nepripúšťa, aby sa niektorý z manželov dostal do nevýhodnejšieho postavenia, napr. v dôsledku
starostlivosti o domácnosť alebo o deti. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa nevychádza iba
z reálne dosahovaného príjmu povinnej osoby, ale z tzv. zásady potencionality, t. j. z jeho možností a
schopností dosahovať príjem.

12. Nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami manžela, že jeho životná úroveň nedosahuje životnú
úroveň manželky. Príjem navrhovateľky, ktorý pozostáva iba z rodičovského príspevku vo výške 203,20
eur mesačne, je neporovnateľne nižší ako príjem manžela z pracovnej činnosti, resp. zo sociálneho
zabezpečenia počas práceneschopnosti.

13. Veľmi dôležitou skutočnosťou v súdenej veci je zabezpečovanie celodennej starostlivosti zo strany
navrhovateľky o ťažko zdravotne postihnuté dieťa účastníkov konania, ktorú skutočnosť už zdôraznil
súd prvej inštancie, ale odvolací súd považuje za potrebné opätovne na ňu poukázať. Skutočnosť, že
dieťa účastníkov je vážne zdravotne postihnuté a vyžaduje celodennú starostlivosť, nie je iba vecou
navrhovateľkyakomatkytohtodieťaťa,aleajmanžela-otcadieťaťa.Odvolacísúdnemôženeprihliadnuť

na skutočnosť, a to bez ohľadu na to, aké dôvody viedli ku skončeniu manželského spolužitia obidvoch
účastníkov, že manžel ponechal celú ťarchu tejto vyčerpávajúcej a psychicky náročnej starostlivosti o
ťažko postihnuté dieťa na navrhovateľku. Navrhovateľka nemá popri tejto starostlivosti žiadnu možnosť
postarať sa o zvýšenie svojho príjmu, čo naopak, nemožno povedať o manželovi, ktorý je podľa
súdu povinný využívať všetky možnosti na zabezpečenie príjmu, aby keď už nezvládol ťarchu osobnej

starostlivosti o postihnuté dieťa, aspoň finančne ju kompenzoval formou plnenia vyživovacej povinnosti
voči navrhovateľke a dieťaťu.

14. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že je len dobrou vôľou rodičov navrhovateľky, že jej
svojou morálnou podporou, osobnou pomocou a finančne pomáhajú zvládnuť celú ťarchu starostlivosti

o ťažko zdravotne postihnuté dieťa a suplujú tým aj starostlivosť, ktorú by mal poskytovať manžel a otec
dieťaťa. Vyživovacia povinnosť manžela však predchádza vyživovaciu povinnosť rodičov.15. Pokiaľ ide o obdobie určenia výživného od 01.03.2016 do 30.11.2016, ako to vyplýva z odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie, súd nezohľadnil len výšku nemocenských dávok, ktorá bola manželovi
vyplatená, ale prihliadol aj na disponibilný zostatok na účte, a to v zmysle zásady, že súd je povinný

vziať do úvahy celkovú životnú úroveň povinného manžela.

16. Pokiaľ ide o obdobie práceneschopnosti manžela, išlo o prechodné obdobie, pričom do 31.12.2015
bol manžel zamestnaný a jeho hrubý príjem dosahoval sumu 1.200,- eur mesačne. Je teda predpoklad,
že z takéhoto príjmu si mohol vytvoriť určitú rezervu, najmä keď vedel, v akej ťažkej situácii sa nachádza

jeho rodina.

17. Pokiaľ ide o určenie manželského výživného za obdobie od 01.12.2016 vo výške 120,- eur
mesačne, t. j. za obdobie, za ktoré už manželovi vznikol príjem z pracovnej činnosti, odvolací súd sa
v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že toto zodpovedá jeho možnostiam a
schopnostiam vzhľadom na reálne dosahovaný príjem a predpokladaný príjem, ktorý bude dosahovať, a

to aj po zohľadnení jeho uvedených nevyhnutných výdavkov a zohľadnení výživného na maloleté dieťa,
a to aj za predpokladu, že by dosahoval iba základný príjem, ktorý mu vyplýva z pracovnej zmluvy.

18. Odvolací súd už vyššie naznačil, že základom pre určenie výšky výživného je potencionálny príjem,
aký je povinný schopný dosahovať, ak sa takéhoto príjmu bez vážneho dôvodu vzdal. Pracovný pomer,

ktorý mal manžel uzatvorený do 31.12.2015 a z ktorého dosahoval príjem vo výške 1.200,- eur brutto
mesačne, bol ukončený dohodou z dôvodu nedostatočného plnenia pracovných úloh. Možno tu teda
konštatovať subjektívne zavinenie manžela a možno teda konštatovať, že nebyť tohto subjektívneho
zavinenia, dosahoval by obdobný príjem aj po ukončení práceneschopnosti, na čo je súd povinný
prihliadnuť.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedených zásad, súd prvej inštancie správne určil výšku vyživovacej
povinnosti manžela voči navrhovateľke, ktorá životná úroveň je z ňou nezavinených, ale objektívnych
dôvodov nižšia ako životná úroveň manžela.

20. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdil ako vecne správny, vrátane
súvisiaceho výroku o trovách konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť.

21. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ust. § 52 CMP.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)