Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 9, 2012

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 22C/119/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210219503
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2012:7210219503.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou, JUDr. Slávkou Zborovjanovou, v právnej veci žalobcu F., V..Z.., Z.
Z. A. X/A, N., L.: XX XXX XXX, právne zastúpený Mgr. Danielou Hrbáňovou, advokátkou, so sídlom
advokátskej kancelárie Malý trh 2/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému F. S., D.. XX.X.XXXX, N. A. X,
XXX XX G., v konaní o neúčinnosť kúpnej zmluvy takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca žalobcu sa podaním zo dňa 12.8.2010 domáhal vyslovenia neúčinnosti kúpnej
zmluvy zo dňa 14.9.2009, uzavretej dňa 7.10.2009, medzi Š. S., nar. XX.X.XXXX ako predávajúcim
na jednej strane a žalovaným F. S., nar. XX.X.XXXX ako kupujúcim na strane druhej, ktorej vklad
bol povolený Správou katastra G. - P. pod č. V 748/9. Predmetnou zmluvou predávajúci previedol na
kupujúceho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX a LV č. XXX, obidve k.ú. O.
a zriadil vecné bremeno doživotného práva užívania nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX a LV č.
XXX, obidve k.ú. O., v prospech Š. S., nar. XX.X.XXXX a M. H., nar. XX.X.XXXX. Napadnutá zmluva
je voči žalobcovi právne neúčinná.
Návrh odôvodnil tým, že pôvodný žalobca, spoločnosť O. C., a.s. nadobudla na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok, zo dňa 26.11.2008, uzatvorenej s P. N. Z., V..Z.. pohľadávku voči spoločnosti Z.
spol. s r.o., IČO XX XXX XXX, z titulu zmluvy o úvere č. XXXXXXXRU zo dňa 25.10.2005, uzatvorenou
podľa § 497 a nasledujúcich z. č. 513/1991 Zb. OBZ, v znení neskorší predpisov, kontokorentný úver
v sume 82.984,80 eur (2.500.000,- Sk), za účelom financovania prevádzkových potrieb spoločnosti.
Peňažný záväzok spol. Z. voči žalobcovi predstavoval ku dňu postúpenia pohľadávky celkom 98.309,45
eur. Návratnosť poskytnutého úveru bola zabezpečená vlastnou zmenkou „bez protestu".
Rozhodcovským rozsudkom zo dňa 15.12.2009, vo veci žalobcu O. C., a.s. proti žalovanému Z. spol.
s r.o., Stály rozhodcovský súd Z. N. V., so sídlom v N., zaviazal žalovaného (spoločnosť Z. Z.. Z. F.. P..)
zaplatiť žalobcovi sumu 33.193,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne, počítaným
zo sumy 33.193,92 eur od 4.11.2008 do zaplatenia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 9.4.2010 a
vykonateľnosť 12.4.2010. Nakoľko Z. Z.. Z. F..P.. svoju pohľadávku dobrovoľne nesplnila, spoločnosť O.
C. podala voči Š. S. a M. H. na Stály rozhodcovský súd žalobu na vydanie rozhodcovského rozsudku o
zaplatenie 70.000 eur z titulu zmenky zo dňa 25.10.2005. Zmenková suma je pritom vo výške 98.309,45
eura.
Listom, zo dňa 26.11.2008, spoločnosť právneho predchodcu žalobcu zaslala Š. S. oznámenie o
postúpení pohľadávky, vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Súčasne Š. S. vyzvala na úhradu peňažného
záväzku za dlžníka listom zo dňa 29.4.2009. Zásielky Š. S. v odbernej lehote neprevzal.

Š. S. bol vlastníkom nehnuteľností, zapísaných Správou katastra G. - P., na LV č. XXX, k.ú. O. a na
LV č. XXX, k.ú. O.. Napriek vedomosti o vysokom peňažnom záväzku voči spoločnosti O. C., odpredal
uvedené nehnuteľnosti tretej osobe, a to kúpnou zmluvou zo dňa 14.9.2009, uzavretou dňa 7.10.2009,
ktorej vklad bol povolený Správou katastra G. - P., pod V XXX/X. V súčasnosti je na LV č. XXX a LV
č. XXX, obidve k.ú. O., zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti žalovaný F. S.. Š. S., z titulu zmenečného
ručenia, uvedeným právnym úkonom, urobeným v prospech žalovaného - osoby blízkej, v zmysle § 116
OZ, úmyselne ukrátil uspokojenie pohľadávky právneho predchodcu žalobcu. Právnym titulom podanie
žaloby je ust. § 42a ods. 1,2 a 3 písm. a/ OZ a ust. § 42b OZ.

Právny predchodca žalobcu v podaní doručenom súdu 14.2.2011 uviedol, že žalovaným nebolo
preukázané a žalobcovi nie je známe, či reálne existovala pohľadávka na výživnom voči synovi p. Š. S.,
ktorá by bola judikovaná rozhodnutím súdu, a ani jej príp. výška. O účelovosti tvrdení žalovaného tiež
nasvedčuje skutočnosť, že napriek tomu, že jeho otec, Š. S., podľa vyjadrenia žalovaného má vlastný byt
v G., a teda má v súčasnosti kde bývať, pri uzatvorení napádanej kúpnej zmluvy so žalovaným zároveň
zriadili na prevádzaných nehnuteľnostiach vecné bremeno právo doživotného užívania nehnuteľnosti v
prospech Š. S. a M. H..
Poukázal na tú skutočnosť, že Š. S. nie je evidovaný ako výlučný vlastník bytu v G., na LV č. XXXXX k.ú.
M. O., s ohľadom na zákonnú fikciu ust. § 149 ods. 4 OZ, kde Š. S. je iba podielovým spoluvlastníkom
predmetného bytu s podielom 1/2. Okrem uvedeného byt je zaťažený záložným právom v prospech
S. N. a exekučným záložným právom k nehnuteľnosti v prospech exekučného konania EX 3414/2009
exekútorským úradom JUDr. W. D.. Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť O. C. ako nezabezpečený
veriteľ nebude z uvedeného majetku S. uspokojený, a to ani len čiastočne. Skutočnosť, že Š. S. je
vlastníkom ďalších nehnuteľností je vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu nepodstatná, pretože
tieto sú zaťažené záložným právom na LV č. 909 v prospech L., a.s. a exekučným záložným právom EX
XXX/XXXX . v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Neúspech prednostného záložného práva
veriteľa Č. poukazuje na tú skutočnosť, že reálna hodnota a predajnosť týchto pozemkov je veľmi nízka.
Na LV č. XXX a LV č. XXX má vlastník dve záložné práva v prospech Z. a.s. a 5 exekučných práv v
prospech rôznych veriteľov.
Žalobca uviedol, že znalecký posudok, vypracovaný Ing. O. S. je vysoko nadhodnotený a znalecký
posudok č. 65/2008, vypracovaný súdnym znalcom Š. F. stanovuje sumu nehnuteľnosti na 358.494,32
eura.
Poukázal na skutočnosť, že konanie Š. S. je nepochybné a predajom nehnuteľností, zapísaných na
LV č. XXX a LV č. XXX, k.ú. O. a zaťažením týchto nehnuteľností ďalším vecným bremenom došlo k
ukráteniu pohľadávky veriteľa spol. O. C.. V..Z..

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne, podaním zo dňa 1.10.2010, v ktorom uviedol, že kúpnu
zmluvu uzatvoril so Š. S., ktorý je jeho otcom a on bol kupujúcim. Predmetom kúpnej zmluvy boli dom
a pozemok, vedené na LV č. XXX a XXX a dohodnutá kúpna cena bola stanovená na l euro.
Uviedol, že po rozvode rodičov v roku 2006 sa s matkou a maloletým bratom odsťahoval k babke (k matke
jeho matky), pričom pôvodný byt na G. X. v G. matka prenechala otcovi. Na základe týchto skutočností,
ale aj toho, že otec mu dlhoval na výživnom, predajom nehnuteľnosti a pozemku za symbolickú cenu, si
otec splnil dlžnú a zároveň aj následnú vyživovaciu povinnosť voči nemu. On sa zaviazal, že od otca si
už nebude uplatňovať vyživovaciu povinnosť. Poukázal na to, že výživné má prednosť pred ostatnými
výdavkami rodičov a z toho dôvodu považuje predmetnú kúpnu zmluvu, ktorú uzatvoril s otcom za platnú
a žiadal zrušiť žalobu o neúčinnosť kúpnej zmluvy v celom rozsahu. Prevodom nešlo k ukráteniu veriteľa,
keďže jeho otec vlastní byt v osobnom vlastníctve na G. XX, v G.. Zároveň vlastní stavebný pozemok v
k.ú. G., P.. W. Z., ktorý má v súčasnej dobe hodnotu cca. 96.000 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov Š. S. a H. S. a listinnými
dôkazmi zmluvou o postúpení pohľadávok, zoznamom postupovaných pohľadávok, oznámením o
postúpení pohľadávok, zmluvou o kontokorentnom úvere, všeobecnými úverovými podmienkami,
dohodou o vyplňovacom práve k bianko zmenke, oznámením o postúpení pohľadávok, dokladom o
doručení, výzvou na úhradu peňažného záväzku, kúpnou zmluvou, výpisom z Katastra nehnuteľností,
č. LV XXX, LV XXX, rozhodcovským rozsudkom, znaleckým posudkom, výpisom z LV č. XXX, XXX z č.l.
72-76 a pripojeným spis. mat. 17C/47/2005 v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
rodičov na čas po rozvode.
Na základe vykonaného dokazovania rozhodol rozsudkom zo dňa 3.5.2011 tak, že žalobu zamietol a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v G. v
konaní 6Co/171/2011-134 uznesením zo dňa 12.12.2011 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie z dôvodu doplnenia dokazovania.

Súd v súlade s povinnosťou uloženou krajským súdom doplnil dokazovanie o výsluch žalovaného a
svedka Š. S. a listinné dôkazy, súpis majetku Š. S., súpis majetku spoločnosti Z. Z.. F.. P.., vyjadrením
správcu konkurznej podstaty JUDr. O. A., oznamom Exekútorského úradu A., súdneho exekútora JUDr.
Z. O. a zistil skutkový stav veci.

Medzi žalovaným a Š. S. existoval príbuzenský vzťah v priamom rade, otca a syna v súlade s ust. § 116
OZ (Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom
alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich,
druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.). Žalovaný so Š.H. S. nežili v spoločnej domácnosti. Rodičia
žalovaného boli rozvedení, čo vyplynulo z pripojeného spisového materiálu 17C XX/XXXX, v ktorom súd
rozsudkom 17C XX/XXXX - 55 zo dňa 25.1.2006 manželstvo H. S. a Š. S. rozviedol, deti F. S. a H. S. boli
zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol povinný prispievať na výživu maloletého F. výživným
v sume 2.000,- Sk a maloletého H. výživným v sume 1.500,- Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
22.3.2006. Žalovaný podľa jeho výpovede, od rozvodu rodičov býval s matkou (H. S.) na adrese A.Z.
X S. G..
Žalovaný ako kupujúci uzatvoril so Š.H. S. ako predávajúcim Kúpnu zmluvu (č. l. 29), ktorej vklad
bol povolený 3.11.2009 pod V XXX/XX. Š.H. S. bol výlučným vlastníkom nehnuteľností prevádzaných
predmetnou zmluvou. Na základe uzatvorenej zmluvy sa výlučným vlastníkom stal žalovaný, čo
vyplynulo z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXX a XXX (č. l. 34 a 36). Predmetom prevodu boli
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci O., vedené Katastrálnym úradom G. - P., v k.ú. O., a to dom
súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXX a pozemok na parc. č. XXX/X ako
zastavané plochy a nádvoria o výmere 420 m2 a parc. č. XXX/X ako záhrady o výmere 983 m2, zapísané
na LV č. 420. Kupujúci a predávajúci sa dohodli na kúpnej cene l euro. V čase prevodu predmetných
nehnuteľností tieto boli zaťažené ťarchami zapísanými v časti C listu vlastníctva 977 a to doživotným
právom užívania, zapísané pod Z 1820/97 v prospech F. S. r. Z. (babky žalovaného) a exekučným
záložným právom Exekútorského úradu JUDr. Z. O., zapísaným pod Z Q./XX, č. EX XXXX/XXXX. Podľa
bodu VII osobitné dojednania, bolo predmetnou zmluvou zriadené doživotné právo bývania v prospech
Š. S. a M. H. k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX a č. XXX.
Otec žalovaného, Š. S. bol jedným zo spoločníkov a konateľov spoločnosti Z. Z.. Z. F.. P.., so sídlom
B. X, G., IČO: 36 187 551 (podľa výpisu z Obchodného registra, Okresného súdu Košice I, odd.: Sro.,
vl. č. 10645/V), súčasnej dobe v konkurze vedenom na OS G. I č. k. 31K/54/2011, ktorého správcom
konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený JUDr. O. A., A..
Spoločnosť Z. Z.. Z. F.. P.. uzatvorila dňa 25.10.2005 Zmluvu o kontokorentnom úvere č.
XXXXXXXXXRU (č. l. 14) s P. N. Z. na sumu 2.500.000,- Sk, pričom Š. S. a M. H. boli ručiteľmi na
zmenke (č. l. 20) uzatvorenej na základe zabezpečenia pohľadávky k úveru č. XXXXXXXXXRU. Š. S.,
dlh spoločnosti Z. Z.. Z. F.. P.., ako ručiteľ voči žalobcovi ani jeho právnym predchodcom nevyrovnal.

Aktívna legitimácia žalobcu bola založená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok (č. l. 6)
uzatvorenou medzi P. N. Z., a.s. ako postupcom a spoločnosťou O. C. ako postupníkom, ktorou boli
postúpené pohľadávky podľa prílohy č. 1 k tejto zmluve. Pod poradovým číslom 13 je pohľadávka Z., Z..
Z. F..P.., ktorá ku dňu 26.11.2008 bola vo výške 2.961.670,50 Sk. Zmluva bola uzatvorená 26.11.2008.
P. N. listom zo dňa 26.11.2008 (č.l. 23) oznámila spoločnosti Z., Z.. Z. F..P.. postúpenie pohľadávky.
Oznámenie bolo spoločnosti doručené 4.12.2008. Š. S. bolo postúpenie oznámené listom zo dňa
26.11.2008 (č.l. 24, doporučene 4.12.2008, ktorý si zásielku v odbernej lehote neprevzal).
Zmluvou o postúpení pohľadávok (č. l. 196) uzatvorenou medzi O. C. V.. Z.. ako postupcom a
spoločnosťou F., V.. Z.. ako postupníkom na základe, ktorej boli postúpené pohľadávky podľa prílohy
č. 1 k tejto zmluve. Pod poradovým číslom 12 je pohľadávka spoločnosti Z., Z.. Z. F..P.., ktorá ku dňu
26.11.2008 bola vo výške 76.976,70 eur. Zmluva bola uzatvorená 15.8.2011.
Právnym titulom vzniku pohľadávky žalobcu bol nesplatený dlh vzniknutý na základe Zmluvy o
kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXRU (č. l. 14) uzatvorenej medzi P. N. Slovensko a spoločnosťou
Z.. na sumu 2.500.000,- Sk, pričom Š. S. a M. H. boli ručiteľmi na bianko zmenke (č. l. 20) uzatvorenej
na základe zabezpečenia pohľadávky k úveru č. XXXXXXXXXRU.

Pasívna legitimácia žalovaného bola založená v súlade s ust. § 42b ods. 2 OZ, s prihliadnutím na
skutočnosť, že z napadnutého právneho úkonu on mal prospech tým, že sa zväčšila hodnota jeho
majetku.

Predmetom vedeného konania je určenie, že uzatvorená Kúpna zmluva zo dňa 14.9.2009, medzi Š. S.,
nar. XX.X.XXXX ako predávajúcim na jednej strane a žalovaným F. S., nar. XX.X.XXXX ako kupujúcim
na strane druhej, ktorej vklad bol povolený Správou katastra G. - P. pod č. V 748/9, ktorou predávajúci
previedol na kupujúceho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX a LV č. XXX,
obidve k.ú. O. a zriadil vecné bremeno doživotného práva užívania nehnuteľností, zapísaných na LV č.
XXX a LV č. XXX, obidve k.ú. O., v prospech Š. S., nar. XX.X.XXXX a M. H., nar. XX.X.XXXX, je voči
žalobcovi právne neúčinná.

Súd právne posudzoval prejednávaný spor v súlade príslušnými ustanovenia z. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka v znení zmien a doplnkov (ďalej len OZ).

Podľa ust. § 42a ods. 1 OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa ust. § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

Podľa ust. § 42b ods. 2 OZ, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Účelom odporovateľnej žaloby je vyhlásenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorý vykonal dlžník, v úmysle
ukrátiť svojho veriteľa, pričom úmysel musel byť druhej strane známy.
Podmienkou pre úspešnosť žaloby je, aby dlžníkov právny úkon ukracoval uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa. Pod pojmom „vymáhateľná" pohľadávka rozumieme takú pohľadávku, ktorú možno
úspešne vymáhať pred súdom v súdnom konaní (viď rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/102/99).
Ďalšími predpokladmi odporovateľnosti, v súlade s ust. § 42a ods. 2 až 5 OZ sú
a/ k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných 3 rokoch,
b/ právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy,
c/ úmysel ukrátiť veriteľa sa „predpokladá" pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení
a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb.
Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku. Uvedené neplatí, ak druhá strana (osoba blízka) dlžníkov úmysel
ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. V tomto smere je dôkazné bremeno
na osobe blízkej.

Podľa ust. § 546 OZ, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,
ak ju neuspokojí dlžník.

Záväzkový právny vzťah z ručenia môže existovať iba popri hlavnom záväzkovom vzťahu veriteľa a
dlžníka preto má povahu vedľajšieho (akcesorického) právneho vzťahu.

Súd vyhodnotil dokazovanie v súlade s ust. § 132 O.s.p. tak, že dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Z vykonaného dokazovania, z kúpnej zmluvy je zrejmé, že tá bola uzatvorená dňa 14.9.2009, ktorej
právne účinky nastali vkladom do katastra 3.11.2009. Je evidentné, že k napadnutému úkonu došlo v
období posledných 3 rokov, keďže žaloba bola podaná dňa 12.8.2010.

Súd skúmal, či žalobcom označený dlžník (Š. S.) má vo vzťahu k žalobcovi, resp. jeho
právnemu predchodcovi dlh, ktorý je vymáhateľný. Z predloženej zmluvy o kontokorentnom úvere a
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, je zrejmé, že k
žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi dlh je vymáhateľný a vykonateľný vo vzťahu k spoločnosti
Z. Z.. F.. P.., ktorej bol Š. S. spoločníkom a konateľom.
Š. S. ako fyzická osoba, na základe dohody o vyplňovacom práve k bianko zmenke č. XXXXXXRu-ZZ-
XX a rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Z. N. V. Z. Z. S. N. č . k. II/XXXX-XXXX
zo dňa 8.2.2011 (č. l. 181) má voči žalobcovi resp. jeho právnemu predchodcovi ručiteľský záväzok,
ktorý je vymáhateľný a vykonateľný.

Zákon predpokladá, aby existoval úmysel ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej strany (kto mal z
odporovateľného právneho úkonu prospech) o tom. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnutý právny
úkon bol uzatvorený medzi osobami blízkymi, predpokladá sa, že je im úmysel dlžníka známy. Je
na žalovanom, aby preukázal, že ani pri vynaložení náležitej starostlivosti sa o tomto úmysle dlžníka
nedozvedel resp. o ňom nevedel.
Z uvedeného dôvodu súd zisťoval, či žalovaný vynaložil náležitú starostlivosť, aby úmysel otca mohol
rozpoznať.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že mal vedomosť o tom, že otec má firmu Z., Z.. Z. F..P.. a robí
vstavané skrine. S otcom sa rozprávali o jeho podnikaní. Hovoril mu o tom, že mu nechodia zákazníci
alebo, že má toho teraz veľa. Dňa 3.8.2012 pred súdom uviedol, že o dlžobách otca nevedel, vedel
len o exekúcii, ktorá bola vedená voči otcovi a tá bola zapísaná na liste vlastníctva. Túto záležitosť
riešil tak, že sa otca opýtal, čo s touto exekúciou, na čo mu otec povedal, že sumu uhradí. Š. S.
dlhovanú sumu, ktorú mal voči Exekútorskému úradu v A., súdneho exekútora JUDr. Z. O. vo veci
oprávneného, Slovenskej konsolidačnej proti povinnému Š. S. - S., o zaplatenie 466,04 eur, uhradil. Táto
skutočnosť vyplynula aj z oznámenia Exekútorského úradu A., JUDr. Z. O., súdneho exekútora, zo dňa
21.10.2009, keď Správe katastra G. oznámil, že pozemky, ktoré boli blokované na základe exekučného
príkazu na vykonanie exekúcie Ex XXXX/XXXX zriadením exekučného záložného práva na predmetné
nehnuteľnosti sa dnešným dňom ruší exekučné záložné právo a dáva na voľné nakladanie povinnému
a žiada vymazať vydané rozhodnutia z predmetných listov vlastníctva (č.l. 232). Dôkazom toho je výpis
z LV č. 420 zo dňa 4.11.2009, z ktorého je zrejmé, že tieto ťarchy boli z LV vymazané.
Žalovaný uviedol, že vedel, že otec má majetok, že podniká, mal veľkú budovu v Ď., v ktorej vyrábal
skrine. O tom, že otec mal dlžoby sa dozvedel až potom, ako mu bol doručený žalobný návrh. Uviedol, že
na jeho finančnej situácii sa nič nezmenilo, avšak nadobudol nehnuteľnosť a má kde bývať. V predmetnej
nehnuteľnosti bývala a doteraz býva jeho babka. On v tejto nehnuteľnosti nebýva a rovnako tam nebýva
ani otec so M. H.. Prevádzanú nehnuteľnosť poznal, pretože tam chodieval od malička. O prevode sa
rozprával aj s babkou, ktorá voči tomuto nemala žiadne výhrady. Vie, že ak by predmetnú nehnuteľnosť
chcel predať, vzhľadom k tomu, že je tam zriadené vecné bremeno, právo doživotného bývania a
užívania F. S., Š. S. a M. H., túto predať môže len s ich súhlasom.
Uviedol, že otec sa s ním ohľadne firmy bližšie nerozprával, nerozprával mu o svojich dlžníkoch, resp.
veriteľoch. Ohľadne zistenia majetku vykonal dosť aktivít, išlo o aktivity, týkajúce sa exekúcie, ktorá bola
zapísaná na predmetnej nehnuteľnosti. Domnieval sa, že žiadnu ďalšiu exekúciu nemá.
Súd pri hodnotení skutočnosti, či úmysel ukrátiť veriteľa bol žalovanému známy, posudzoval túto otázku v
celom kontexte okolností, za ktorých došlo k napadnutému právnemu úkonu. Súd v prvom rade hodnotil,
že napadnutý právny úkon bol vykonaný medzi otcom a synom, pričom v čase uzatvorenia právneho
úkonu mal žalovaný 20 rokov. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že nemal dostatok skúseností, na
základe ktorých by mohol zistiť úmysel svojho otca, zistiť jeho majetok, aktíva a pasíva. Súd je toho
názoru, že ak by žalovaný bol vo svojich aktivitách akokoľvek iniciatívny výsledok sa dostaviť nemusel.
Tento záver vyplynul z výpovede svedka, Š. S., ktorý uviedol, že so žalovaným sa rozprával. On sa však
od r. 2000 absolútne žiadneho majetku nezbavil a hodnotu svojho majetku vyčíslil v súlade s podaním
zo dňa 20.3.2012 na sumu 132.580,25 eur a ďalej uviedol, že je vlastníkom jednej 1/2 4 - izbového
bytu, ktorého hodnota je 84.000 eur. Uviedol, že vecné bremeno doživotného bývania a užívania jeho
a M. H. zriadil z toho dôvodu, aby sa do istej miery určitým spôsobom zabezpečoval, aby nedošlo k
bezdôvodnému predaju tejto nehnuteľnosti zo strany žalovaného. Svedok uviedol „keď sa syn pýtal, či
má nejaké dlžoby, on mu povedal, že to nie je jeho problém, že do toho sa starať nemá, tieto starosti sú
jeho starosti a nie synove". Žalovaný o ostatných dlžobách nevedel, nebola to jeho starosť a on nemal s
ním o tom čo rozprávať. Poukázal na to, že v tom čase mal syn 18 rokov a nemal čo s ním tieto veci riešiť.
Možno teraz by už s ním o týchto dlžobách rozprával. Keď sa pýtal na jeho majetok, tak mu odpovedal,
že má dosť majetku, že sa nemá báť. Keď sa ho žalovaný pýtal, prečo neplatí výživné, tak mu povedal,

že všetky peniaze išli do stavby, avšak do akej, to nevedel. Povedal mu, že stavia rodinné domy a nech
to nerozoberajú, keď to bude aktuálne, bude o tom vedieť.
Na základe týchto výpovedí súd vyhodnotil, že žalovaný bol dostatočne zrelý a spôsobilý na to, aby
uzatvoril právny úkon, kúpno-predajnú zmluvu, chápal, čo týmto úkonom dosiahne. Avšak vzhľadom
práve na príbuzenský vzťah k predávajúcemu a jeho žiadne skúseností s podnikaním, nemožno od
žalovaného požadovať, aby ohľadne zisťovania majetku vykonal väčšie a rozsiahlejšie aktivity, ako ich
v skutočnosti realizoval. Súd má za to, že žalovaný vyvinul náležitú starostlivosť s cieľom zistiť majetok
svojho otca, avšak aj napriek tejto starostlivosti sa mu nepodarilo zistiť dlžoby, resp. veriteľov, ktorých má
jeho otec. Samotný úkon vyplatenia exekučnej pohľadávky u žalovaného, mohlo vzbudiť dojem, že otec
ďalšie dlžoby nemá, keďže na predmetnom LV žiadne ďalšie ťarchy zapísané neboli. Súd nemôže od
žalovaného požadovať vykonanie ďalších úkonov (napr. takých aké by mohol požadovať od manželky
žijúcej v spoločnej domácnosti a pri spoločnom hospodárení, ktorá o podnikaní svojho manžela by mohla
a mala mať väčší prehľad a aj jeho podnikanie ekonomicky vyhodnotiť).
Pri hodnotení týchto skutočností je dôležitý fakt, že žalovaný nežil s otcom v spoločnej domácnosti,
nepoznal jeho problémy, ktoré od neho mohol pri bežnej dennej komunikácii počuť. Matka žalovaného
vo svojej výpovedi uviedla, že o dlhoch Š. S. nevedela, teda žalovaný sa ani takto sprostredkovane
nemohol o nich dozvedieť.
Súd konanie označené ako „náležitú starostlivosť" zisťuje v konkrétnom prípade a túto vyhodnocuje na
základe vykonaného dokazovania diferencovane a špecificky, pričom hodnotí akékoľvek aktívne úsilie,
ktoré možno za daných pomerov požadovať. Z výpovede žalovaného a Š. S. vyplynulo, že žalovaný sa
pokúšal s otcom rozprávať ohľadne majetku Š. S. avšak bez výsledku.
Samotná skutočnosť, že Š. S. týmto úkonom mal uspokojiť žalovaného, ohľadne jeho nedoplatku na
výživnom, u žalovaného mohla privodiť pocit, že otec týmto úkonom spláca svoj dlh voči nemu, a
zakryla možné pochybnosti. Táto skutočnosť svedčí tvrdeniu žalovaného, že jemu úmysel otca, ukrátiť
svojho veriteľa, nebol známy, keďže z jeho pohľadu neexistoval ani žiaden iný reálny dôvod na prevod
predmetných nehnuteľností, ako vyrovnať dlh na výživnom.
Súd je toho názoru, že skutočnosť, či existoval a v akej výške bol dlh na výživnom je vo vzťahu k
namietanej odporovateľnosti právne irelevantná, pretože k napadnutému právnemu úkonu mohlo dôjsť
aj keby dlh na výživnom neexistoval. Z výpovede žalovaného je zrejmé, že dlh od otca exekučne
nevymáhal a dohodili sa po prevode nehnuteľností, že nebude žiadať ani zvýšiť výživné.
Súd pri posudzovaní schopnosti žalovaného rozpoznať úmysel otca, komplexne sledoval a vyhodnotil
všetky okolnosti, ktoré predchádzali k uzatvoreniu napadnutej zmluvy. Dospel k záveru, že žalovaný
tento úmysel ani pri náležitej starostlivosti rozpoznať nemohol.

Súd sledoval, či uzatvoreným úkonom došlo k zmenšeniu majetku Š. S.. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že predmetná nehnuteľnosť patrila do výlučného vlastníctva, Š. S. potom, ako ju získal
na základe dohody podielového spoluvlastníctva, zapísanej pod Z XXXX/XX zo dňa 13.12.1996. Na
predmetnej nehnuteľnosti v čase, keď ju žalovaný získal do výlučného vlastníctva, bola ťarcha, a to
právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech F. S., rod. Z.. Vzhľadom na existenciu
záložného práva, ktoré bolo zriadené ešte pred uzatvorením napadnutej zmluvy, súd je t.n., že žalobca
sa z tohto majetku, vzhľadom na zriadené vecné bremeno, ani uspokojiť nemohol, pričom je evidentné,
že v predmetnej nehnuteľnosti bývala a tak je tomu doteraz, babka (F. S.) žalovaného. Napadnutým
úkonom žalovaný získal majetkový prospech, avšak nie finančný prospech a to s prihliadnutím aj na
doteraz existujúce vecné bremeno, ako F. S., tak aj Š. S. a M. H..
Š. S. v konaní preukázal rozsah svojho majetku, a to LV č. XXX, k.ú. G. (č.l. 162), LV č. XXX, k.ú. G. (č.l.
163), LV č. XXXXX-čiastočný, k.ú. M. O., P. G. - M. (č.l. 165) a rozsah majetku spoločnosti Z. Z.. F.. P..
výpisom z LV č. XXX, k.ú. G. ( č.l. 162/1), výpisom z LV č. XXX k.ú. G. (č.l. 164/1), ohodnotené znalecký
posudkom č. 7/2008 (č.l. 166/1) na sumu 44.700.000,- Sk. Majetok spoločnosti však nepostačuje na
uspokojenie pohľadávok, ktoré sú zabezpečené tak, ako to vyplynulo z vyjadrenia správcu k.p. JUDr.
Mariána Prievozníka, PhD., spol. Z. spol. s r.o. (č.l. 226).
Napadnutou kúpnou zmluvou došlo k zmenšeniu majetku Š. S.. Na to, aby odporovateľná žaloba bola
úspešná dlžník má vykonať taký právny úkon, ktorým ukráti uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa. Zákonodarca vyžaduje, aby napadnutý právny úkon vykonal dlžník, pričom z dokazovania
vyplynulo, že fyzická osoba Š. S. je vo vzťahu k žalobcovi resp. právnym predchodcom v postavení
ručiteľa. Toto postavenie sa nezmenilo ani na základe rozhodcovského rozsudku, ktorým boli Š. S. s M.
H. zaviazaní spoločne a nerozdielne plniť zmenkovú sumu 70.000 €.

Na základe uvedených skutočností a záveru, že žalovaný o úmysle Š. S. ani pri náležitej starostlivosti
nevedel, ani ho nemohol rozpoznať, súd je toho názoru, že žalobca nemôže úspešne odporovať voči
právnemu úkonu ručiteľa a žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovaný mal v konaní plný úspech, ale v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli, preto
súd vyslovil že žalovanému náhradu trov konania priznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.