Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 20, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/262/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111223349
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7111223349.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobkyne v 1. rade: J.P. P.,

L.. XX.XX.XXXX, J. E. T., J. XX a žalobkyne v 2. rade: L. P., L.. XX.XX.XXXX, J. P., obe zastúpené
advokátom JUDr. Michalom Treščákom, so sídlom v Košiciach, Slovenskej jednoty 8, proti žalovanej:
T. V., L.. XX.XX.XXXX, J. E. T.Š., N. 9, zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, o zaplatenie 6.384,51 Eur s príslušenstvom, o vzájomný návrh
a trovy konania, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobkýň v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobkyňa v 1. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej sumu 1.158,24 EUR spolu s 8,5 % úrokom z
omeškania ročne od 24.08.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa v 2. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej sumu 1.158,24 EUR spolu s 8,5 % ročným
úrokom z omeškania od 24.08.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Protinávrh žalovanej v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalobkyne s ú p o v i n n é spoločne a rozdielne nahradiť žalovanej trovy konania vo výške
2.876,89 EUR, z čoho suma 2.355,39 EUR predstavuje trovy právneho zastúpenia a suma 521,50 EUR
predstavujeinétrovy,atonaúčetprávnehozástupcužalovanejvlehote3dníodprávoplatnostirozsudku
s tým, že plnením čo i len jednej zo žalobkýň v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalobkyne zaniká.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyne sa žalobou došlou súdu dňa 25.08.2011 domáhali voči žalovanej zaplatenia sumy 6.384,51
Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 17.02.2011 do zaplatenia a tiež trov konania titulom
náhrady škody, ktorú žalovaná spôsobila svojim protiprávnym konaním žalobkyniam tak, že po smrti ich

otcaneodovzdalažalobkyniamakobudúcimdedičkámkľúčodbytu.Žalovanáčiastkapritompredstavuje
vyčíslenú škodu za obdobie do 26.01.2011, kedy došlo k fyzickému odovzdaniu bytu zo strany žalovanej
žalobkyniam ako vyúčtovaný nedoplatok za služby spojené s bývaním, spracovaciu réžiu a odvody do
fondu opráv vo výške 2.700,99 Eur a ako ušlý zisk vo výške 3.683,52 Eur.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Súčasne v priebehu konania vzniesla protinávrh, ktorým po
pripustení jeho zmeny uznesením na pojednávaní konanom dňa 13.09.2013, žalovaná navrhla zaviazať

žalobkyne zaplatiť jej sumu 2.316,48 Eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 01.08.2007 do
zaplatenia a trovy konania titulom zaplatených nákladov na pohreb nebohého otca žalobkýň.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci.Z pripojeného dedičského spisu tunajšieho súdu po nebohom poručiteľovi E. P. - otcovi žalobkýň a
súčasne bratovi žalovanej, spisovej značky 36D/490/2006, súd zistil, že nebohý zomrel dňa 06.12.2006,

a že dedičské konanie bolo právoplatne skončené dňa 08.01.2011 tak, že dedičstvo po nebohom
poručiteľovi nadobudli rovnodielne jeho dcéry - žalobkyne, t.j. každá v jednej polovici z predmetu
dedičstva, do ktorého okrem iného patrí tiež byt č. 4 nachádzajúci sa na prízemí obytného domu súp.
číslo XXXX L. I. XX E. T.Š. a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach a k pozemku, zapísaný na B. Č.. XXXXX T.. Ú. B., M. T. W.. Z predmetného

uznesenia ďalej vyplýva, že aktíva dedičstva boli stanovené na súhrnnú hodnotu 44.248,88 Eur.

Z predmetného dedičského uznesenia ďalej vyplýva, že dedičstvo tvorili okrem iného pasíva - pohrebné
náklady hradené sestrou poručiteľa - žalovanou vo výške uznanej dedičmi poručiteľa po odpočítaní
príspevku 7.000,- Sk v konečnej výške 2.316,48 Eur.

Zo žalobného návrhu a tiež z prednesov právneho zástupcu žalobkýň vyplýva, že žalovaná čiastka vo
výške 6.384,51 Eur pozostáva jednak z nároku uplatňovaného titulom ušlého zisku vo výške 3.683,52
Eur a z časti nároku uplatňovaného titulom náhrady škody vo výške 2.700,99 Eur titulom nedoplatku
za služby spojené s bývaním, spracovacia réžia a odvody do fondu opráv za obdobie kalendárneho
roka 2008, ktoré vyúčtoval správca vo vzťahu k predmetnému bytu č. 4 nachádzajúceho sa na I. Č..

XX E. T. (B. Č.. XXXXX T.. Ú.X. B., M. T. W.) vo výške 1.493,50 Eur, nedoplatku za služby spojené
s bývaním, spravovacia réžia a odvody do fondu opráv za kalendárny rok 2009 vo výške 742,02 Eur,
ktoré nedoplatky vo vzťahu k predmetnému bytu boli uhradené za žalobkyne ich matkou správcovi
predmetného bytu a v nezaplatených zálohových platbách za mesiace máj až november 2010 vo výške
465,47 Eur, pričom tieto platby vo vzťahu k predmetnému bytu boli uhradené za žalobkyne ich matkou

správcovi predmetného bytu.

Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalobkyniam mala vzniknúť vyššia škoda, než akú si žalobou voči žalovanej
uplatňujú, avšak pri určení výšky škody zohľadnili náklady žalovanej vo výške 2.316,48 Eur, ktoré
žalovaná vynaložila na pohrebné výdavky nebohého.

Z pripojeného vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za kalendárny rok 2008 vo vzťahu
k predmetnému bytu vyplýva, že predmetným vyúčtovaním správca vyúčtoval nedoplatok na kúrení,
ohrev vody, upratovanie, MaRT a zrážkovej vode sumu 553,52 Eur; na fonde opráv, inkasné stredisko,
správna réžia, havarijná služba, DPH sumu 212,76 Eur.

Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za kalendárny rok 2009 vo vzťahu k predmetnému
bytu vyplýva, že správca bytu vyúčtoval za služby: kúrenie, ohrev vody, upratovanie, MaRT a zrážkovú
vodu nedoplatok vo výške 529,26 Eur a na fond opráv, inkasné stredisko, správna réžia, havarijná služba
a DPH sumu 212,76 Eur.

Listom zo dňa 10.03.2011 vo veci „Odpoveď na listy zo dňa 27.01.2011 a 17.02.2011“ adresovanom
správcom bytu žalobkyniam (č. l. 116 spisu) vyplýva, že správca oznámil žalobkyniam, že celkový
nedoplatok k 30.11.2011 vo vzťahu k predmetnému bytu predstavuje sumu 2.700,99 Eur.

Súd z výsluchu svedkyne J. P.T. - matky žalobkýň zistil, že pokiaľ chcela zabrániť tomu, aby prípadne
predmetný byt išiel do dražby, bola nútená zaplatiť správcovi vyúčtovaný nedoplatok vo výške 2.700,-
Euranejakédrobné,ktorýzaplatilavdecembriroku2010zadcéry,keďžetietovtejdobenemalifinančné
prostriedky na zaplatenie tohto nedoplatku. Svedkyňa súčasne uviedla, že do smrti svojho bývalého
manžela nemala vedomosť o tom, že tento je vlastníkom predmetného bytu a osobne nemala vedomosť

o tom, či niekto po jeho smrti užíval predmetný byt. Potvrdila, že opakovane ústne aj písomne vyzývala
žalovanú na vydanie kľúča od predmetného bytu, keďže ona s dcérami kľúč od bytu sama nemala, a
preto sa do tohto bytu nevedela dostať, pričom žalovaná - jej exšvagriná jej odmietla kľúčik vydať, pokiaľ
jej nebudú nahradené pohrebné náklady a neskôr jej napísala list v ktorom žalovaná uviedla, že pokiaľ
sa neskončí dedičské konanie, tak k bytu sa nedostanú.

Svedkyňa k spôsobu užívania predmetného bytu od momentu, kedy bol sprístupnený uviedla, že na
začiatku dali byt do poriadku, keďže bol v zlom technickom stave a potom začali v byte sporadickyprebývať aj dcéry, napríklad sa tam učili a v súčasnosti tento využívajú aj s priateľom. Svedkyňa k tejto
otázke uviedla, že nikdy nešlo o trvalé bývanie.

Súd z výsluchu svedka I. B. zistil, že tento v rámci dedičského konania bol ustanovený súdom za
opatrovníka žalobkyniam, a že ako ich opatrovník v rámci dedičského konania sa domáhal od žalovanej
vydania kľúčov od predmetného bytu - ústnym aj písomným spôsobom. Mal vedomosť od susedov o
tom, že z bytu niekto, kto pred smrťou poručiteľa býval spolu s ním v predmetnom byte, vynášal z bytu
veci. K užívaciemu stavu predmetného bytu po odovzdaní kľúčov uviedol, že byt sa bezprostredne po

jeho sprístupnení musel dať do poriadku a následne ho začali sporadicky užívať žalobkyne, napríklad
sa tam chodili učiť.

Žalobkyňa v 2. rade vo svojej účastníckej výpovedi k užívaciemu stavu bytu po tom, čo bol sprístupnený
uviedla, že byt sa najprv zrekonštruoval a po tejto rekonštrukcii ho začala užívať spolu so svojou sestrou
na učenie, pričom sa v ňom so svojou sestrou striedali. V súčasnosti, pokiaľ jej sestra nie je v Brne

v škole, v byte býva ona so svojim priateľom. Poznatky o tom, či predmetný byt bol sprístupnený
bezprostredne po smrti svojho otca mala iba sprostredkovane od svojej mamy s poznatkom, že kľúče
mala mať žalovaná. K samotným pohrebným nákladom uviedla, že ich vynaloženie síce nepopiera,
súčasne však mala za to, že na ne žalovaná nemá nárok z morálneho hľadiska. V tejto súvislosti
poukázala na to, že jednak na pohreb so sestrou musela ísť tajne, a že jednak nezdedila po otcovi

peniaze zo životného poistenia, ktoré získala žalovaná.

Žalovanávosvojejvýpovediuviedla,žejesestrouponebohomporučiteľovi,osmrtiktoréhosadozvedela
od svojej mamy. O predmetnom byte nebohého mala vedomosť a vo vzťahu k tomuto bytu uviedla,
že v čase smrti jej brata tento byt bol už zrekonštruovaný, zatiaľ neužívaný. K požiadavke o vydanie

kľúčov uviedla, že ona osobne kľúče od predmetného bytu nemala, v predmetnom byte nikdy nebývala,
ani ho neužívala a pokiaľ ju matka žalobkýň písomne vyzývala na odovzdanie alebo vrátenie kľúča,
nemohlavyhovieťtejtopožiadavke,pretožekľúčmalajejmama,nazákladečohoajodpovedalapísomne
v tom duchu, že kľúče odovzdá až po tom, čo skončí dedičské konanie. Súčasne upresnila, že kľúče od
predmetného bytu dostala jej mama od nebohého počas jeho pobytu v nemocnici. To, že v skutočnosti

ona nemala k dispozícii kľúče, ale tieto kľúče mala k dispozícii iba jej mama, nepovažovala za potrebné
takýmto spôsobom sformulovať v odpovedi na výzvu o vydanie kľúčov a upresnila, že predmetnou
odpoveďou v podstate zastupovala svoju mamu ohľadne vydania kľúčov. V tom čase si totiž nemyslela,
že celá záležitosť ohľadne kľúča by mohla dospieť až do takéhoto štádia. Zdôraznila, že od bytu kľúč
nezadržiavala. Súčasne potvrdila, že v predmetnom byte bola aj so svojim manželom za účelom odpisu

plynomerov a elektromerov, kedy si za týmto účelom požičala kľúče od mamy a následne ich mame aj
vrátila. Podľa jej vedomostí do predmetného bytu jej mama po smrti poručiteľa nechodila. Tiež potvrdila,
že kľúče po skončení dedičského konania v januári 2011 odovzdala právnemu zástupcovi žalobkýň.

Svedkyňa G. P.T. - matka žalovanej vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že v nemocnici jej syn tesne

pred smrťou odovzdal kľúče od predmetného bytu a povedal jej, že ich nemá nikomu dávať, a preto sa
týmto pokynom aj riadila hoci od začiatku vedela, že ona nebude prichádzať do úvahy ako dedička. Po
celú dobu kľúče boli u nej doma a iba raz ich zapožičala dcére za účelom odkontrolovania bytu, ktoré
jej dcéra následne aj vrátila. Uviedla, že nikto za celú dobu ani raz za ňou neprišiel, že by potreboval
sprístupniť byt, napríklad správca s tým, že raz poprosila žalovanú, aby zobrala kľúč a išla do bytu

skontrolovať, či je všetko v poriadku. Sama o tom, že by žalovaná ako jej dcéra bola vyzývaná na
odovzdanie kľúčov vedomosť nemala, pričom nikdy jej žalovaná ani nepovedala, že niekto žiada o
vydanie týchto kľúčov. O tom, že kľúče treba odovzdať, sa od žalovanej dozvedela až po tom, čo skončilo
dedičské konanie. Pokiaľ by ju priamo žalobkyne oslovili o vydanie kľúčov, tieto kľúče by im odovzdala.

Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 13.05.2013 sa ústne vyjadrila tak, že jej matka mala vedomosť o
tom,žejetupožiadavkanavydaniekľúčov,nazákladečohovznikolrozporvtvrdeniachmedzižalovanou
a svedkyňou G.L. P., na základe čoho súd zopakoval výsluch tejto svedkyne, ktorá vo vzťahu k tomuto
rozporu uviedla, že na túto okolnosť si už presne nepamätá, a že možno jej túto okolnosť žalovaná
uviedla. K okolnostiam odovzdania kľúčov zo strany jej syna doplnila, že keď išla navštíviť svojho syna

do nemocnice, tak dňa 15.06.2006 jej syn odovzdal kľúče s tým, že v tento deň ani neskôr iné veci po
synovi nebrala.Právny zástupca žalobkýň spochybnil pravdivosť výpovede svedkyne G. P., najmä pokiaľ išlo o jej
tvrdenie o tom, že jej syn jej mal odovzdať kľúče od bytu dňa 15.06.2006 v nemocnici, keď súčasne
predložil od Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach doklad, z ktorého mala vyplývať informácia,

že dňa 16.11.2006 veci po nebohom boli odovzdané a prevzaté pani T. T.- družkou nebohého. Súčasne
spochybnil, či otec žalobkýň vôbec mal pri sebe dňa 15.06.2006, keď bol umiestnený na oddelení OAIM,
akékoľvek osobné veci, hoc aj kľúč od bytu a spochybnil, či vôbec na takomto oddelení sa nachádzajú
nejaké šuflíky.

Z písomných vyjadrení a stanovísk právneho zástupcu žalovanej vyplýva, že uplatňovaný ušlý zisk
predstavuje fiktívny a neopodstatnený nárok z dôvodu, že žalobkyne nikdy v období pred odovzdaním
kľúčov a ani po ich prevzatí nemali príjmy z prenájmu predmetného bytu, a preto im nemohlo čokoľvek
ujsť, pričom ušlý zisk predstavuje „stratený zisk“, ktorý by sa bol dosiahol pri normálnom behu udalostí.
Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že žalobkyne nikdy zisk s prenájmu bytu nemali a ani ho
neplánovali. V tomto smere, aj pokiaľ ide o uplatňovanú výšku ušlého zisku, poukázal na neunesenie

dôkazného bremena. Ďalej poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná sa v
predmetnombytenikdynezdržiavala,ažepokiaľžalobkynemaliskutočnýzáujempredmetnýbytužpred
právoplatným skončením konania o dedičstve užívať, nič im nebránilo tak učiniť obyčajnou výmenou
zámok bez ohľadu na vôľu žalovanej. Okrem toho poukázal na nesprávnu aktívnu legitimáciu žalobkýň
s odôvodnením, že tieto nedoplatok na vyúčtovaní z predmetný byt nezaplatili z vlastných finančných

prostriedkov, ale za nich to zaplatila ich mama. Ďalej poukázal na to, že výšku nedoplatkov mohla
spôsobiť iná osoba, čím je nepreukázaná pasívna legitimácia žalovanej s poukazom na časť výpovede
svedka I. B. a tiež na výpoveď svedkyne J. P., z ktorých výpovedi vyplýva, že nie je možné vylúčiť, že
k bytu bolo viac kľúčov, resp. je zrejmé, že kľúče mal aj niekto (napríklad priateľka poručiteľa). Ďalej
poukázal na to, že vlastníkovi bytu vyplývajú povinnosti spojené s vlastníctvom bytu najmä zo zmluvy o

výkone správy a príslušných predpisov, na základe ktorých je vlastník povinný uhrádzať zálohové platby
za byt na základe mesačného zálohového predpisu platieb, pričom takúto povinnosť majú žalobkyne ako
vlastníčky bez ohľadu na to, či byt užívajú alebo nie. To znamená, že pokiaľ by žalobkyne mali prístup
k bytu od momentu smrti, tejto povinnosti by sa nezbavili a platby správcovi by boli povinné uskutočniť.
Na základe uvedeného nesúhlasil, že táto časť žalovanej sumy predstavuje škodu, za ktorú žalovaná

resp. ktokoľvek iný zodpovedá.

Listom zo dňa 01.08.2007 vo veci „Odpoveď na výzvu vydania kľúčov od bytu č. 4 na I. A. Č..
XX, T.“ adresovanej žalovanou Advokátskej kancelárii JUDr. František Petráš vyplýva text: „Kľúče
vydám bezodkladne po ukončení dedičského konania, tomu dedičovi, ktorý sa preukáže právoplatným

rozhodnutím o tej skutočnosti, že je dedičom, po poručiteľovi E. P.T.. Na základe uvedeného Vám
oznamujem, že Vami určený termín odovzdania kľúčov nie je možné z dôvodu vyššieho akceptovať.“

Z písomného Protokolu o odovzdaní/prevzatí bytu zo dňa 26.01.2011 vyplýva, že predmetný byt č. 4
bytového domu na I. XX E. T.W. bol týmto dňom odovzdaný spolu s odovzdaním kľúčov za prítomnosti

žalovanej, jej právneho zástupcu, žalobkyne v 1. rade, jej matky, I. B. a právneho zástupcu.

Listom zo dňa 16.07.2007 Notársky úrad notára JUDr. Andreja Kašpera v dedičskej veci 36D/410/2006
vydal potvrdenie o okruhu dedičov v tom zmysle, že ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine
prichádzajú do úvahy deti poručiteľa: 1/ mal. J. P. - dcéra poručiteľa, 2/ mal. L. P. - dcéra poručiteľa na

základe predbežného vyšetrenia vykonaného dňa 28.02.2007 výsluchom sestry poručiteľa a zároveň
usporiadateľky pohrebu T.L. V..

Právny zástupca žalobkýň na pojednávaní konanom dňa 20.11.2013 skutkovo a právne zhrnul žalobu
v tom zmysle, že podľa jeho názoru sú dostatočné dôvody na vyhovenie predmetnej žalobe, pričom

dokazovanie sa dlhšiu dobu točilo okolo zistenia, či žalovaná mala alebo nemala kľúč k dispozícii,
pričom podľa ich názoru prevedeným dokazovaním bolo preukázané, že od nebohého kľúč nezískala
jeho matka, tak ako to tvrdila vo svojej svedeckej výpovedi, ale že od 16.11.2006 kľúč bol odovzdaný
resp. vydaný pani T. T. ako družke nebohého. Preto od tohto dátumu kľúč žalovaná, resp. jej matka
mať nemohla. K 16.07.2007, kedy bol určený okruh dedičov v rámci dedičského konania po nebohom,

žalovaná získala vedomosť o tom, kto bude predmetný byt dediť, avšak napriek tejto skutočnosti sa
žalovaná rozhodla o tom, ako naloží s bytom, pričom sa správala tak, ako keby mala možnosť s
predmetným bytom disponovať, o čom svedčí tiež korešpondencia medzi ňou a matkou žalobkýň, kde
sa sama vyjadrila o tom, že kľúč vydá až po tom, čo skončí dedičské konanie, o čom svedčí súčasneaj to, že z poistnej zmluvy po nebohom suma bola vyplatená práve jej. Žalovaná až po skončení
dedičského konania na základe výzvy predmetný byt sprístupnila. Na základe uvedeného žalobkyniam
bola spôsobená škoda v dvoch rovinách - jednak ide o uhradený nedoplatok na vyúčtovaní na službách

spojenýchsužívanímbytuatým,žebytsaneužívalasúčasnetubolahrozbaexekúciepokiaľnedoplatok
nebude vyplatený, na základe výzvy správcu bytu matka žalobkýň túto sumu vyplatila. V tomto smere
žalovaná má plnú zodpovednosť podľa § 420 OZ. V druhej rovine je to ušlý zisk, ktorý vznikol na strane
žalobkýň, ktorý predstavuje reálnu výšku škody s poukazom na to, aké nájomné by žalobkyne získali,
pokiaľ by predmetný byt prenajali a skutočnosť, že by sa byt prenajal, je jasná.

Právny zástupca žalovanej na pojednávaní konanom dňa 20.11.2013 poukázal na svoje dovtedajšie
stanoviská a vyjadrenia s poznámkou, že pokiaľ sám právny zástupca žalobkýň tvrdí, že od určitého
obdobia kľúče boli odovzdané pani T. T. ako družke nebohého, náklady, ktoré si žalobkyne uplatňujú
voči žalovanej, mohla spôsobiť práve táto osoba, resp. v konaní nebolo preukázané, že ich spôsobila
priamo žalovaná.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších zmien a predpisov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so
zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred
do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade 10)

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome

vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je
súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa
zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.

Podľa ust. § 10 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení

neskorších zmien a predpisov, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa
zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov
alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v
dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru

považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov,
upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie
odpadových vôd.

Podľa ust. § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého

dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou.

Podľa ust. § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady
poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Podľa ust. § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.01.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Predmetom konania je nárok žalobkýň uplatňovaný titulom náhrady škody, ktorá im mala vzniknúť v
súvislosti s tvrdením, že žalovaná po smrti ich otca neoprávnene zadržiavala kľúče od bytu vlastnícky
patriacemu nebohému, čím im znemožnila právo disponovať s bytom, pričom musela vedieť, že
neprichádza do úvahy ako dedička, a to až do 26.1.2011, kedy dobrovoľne odovzdala tieto kľúče.
Žalobkyniam tak mala vzniknúť škoda 1/ v podobe ušlého zisku vo výške 3.683,52 Eur, ktorý by boli

získali z prenájmu predmetného bytu, keby žalovaná byt neoprávnene nezadržiavala a nebránila im tak
v dispozícii s bytom už počas dedičského konania, a 2/ v podobe skutočnej škody vo výške 2.700,99 Eur
spočívajúcej v nedoplatku za služby spojené s bývaním, spravovacia réžia a odvody do fondu opráv za
kalendárny rok 2008 (suma 1.493,50 Eur), za kalendárny rok 2009 (suma 742,02 Eur) a v nezaplatených
zálohových platbách za mesiace máj až november 2010 (suma 465,47 Eur).

V danom prípade bolo úlohou súdu zistiť, či sú splnené základné predpoklady vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu (§ 420 OZ), a to porušenie právnej povinnosti zo strany žalovanej, existencia
škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou s tým, že nakoľko v danom
prípade ide o objektívnu zodpovednosť, zavinenie sa predpokladá. Platí pritom, že všetky tieto
predpoklady musia byť splnené; nesplnenie čo i len jedného z týchto predpokladov znamená, že

poškodenému nevzniká nárok zo zodpovednosti za škodu.

Jedným z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ je úkon- prejav vôle
fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. O protiprávnosť konania škodcu ide najmä v prípade
porušenia všeobecne záväzných predpisov, porušenia povinností z právnych úkonov, ale aj porušenia

zásady dobrých mravov.

Dobré mravy zákon síce nedefinuje, majú však normotvornú funkciu a z hľadiska ich obsahu možno
ich definovať ako všeobecne platné normy morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich
rešpektovania. Častokrát sa dobré mravy v súvislosti s výkonom práva hodnotia z hľadiska dosiahnutia

idei spravodlivosti.

Napriekprotichodnýmtvrdeniamžalovanejasvedkyne-jejmatkyovedomostisvedkyneopožiadavkách
žalobkýň, resp. ich matky na vydanie kľúčov od bytu, súd prevedeným dokazovaním dospel k záveru,
že žalovaná svojím konaním konala v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ minimálne v čase, kedy

disponovalaskľúčmi(žalovanáuviedla,žesipožičalakľúčeodbyturazzaúčelomkontrolybytu,odpisov
plynomerov a vodomerov ), tieto napriek požiadavke matky žalobkýň ako ich zákonnej zástupkyne kľúče
neodovzdala, hoci na strane druhej si bola vedomá toho, že ako dedička neprichádza do úvahy a
súčasne, že ako dedičia prichádzajú do úvahy žalobkyne ako deti poručiteľa, čím uprela žalobkyniam,
v tom čase do úvahy prichádzajúcim dedičom, ich právo disponovať s bytom. Je nepochybné, že v

období po smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím súdu, sú dedičia
považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva, z čoho im súčasne vyplýva napr.
právo hospodárenia s predmetom dedičstva. Z prevedeného dokazovania si súd urobil obraz o nie
veľmi dobrých vzťahoch medzi žalovanou- sestrou nebohého a bývalou manželkou nebohého, pričom
podľa názoru súdu neochota žalovanej v súvislosti s vydaním kľúčov sú toho jedným z príkladov. V tejto

súvislosti je bez právnej relevancie tvrdenie tak žalovanej, ako aj svedkyne- jej matky o tom, že kľúče
sa nachádzali u matky nebohého, z čoho vyvodili záver o nemožnosti žalovanej s kľúčami disponovať;
ani pravdivosť tohto tvrdenia nezakladá vlastnícke právo svedkyne vo vzťahu ku kľúču od predmetného
bytu a súd považuje tieto tvrdenia iba za účelové zdôvodnenie, prečo žalovaná kľúče "nemohla" vydať.
Takýto názor súdu plne korešponduje tiež s písomnou reakciou žalovanej na výzvu vydania kľúčov od

bytu zo dňa 1.8.2007, v ktorej sa nielenže nezmienila o tvrdenom nedisponovaní s kľúčmi, naopak, z
obsahu tohto listu sa adresát logicky musel utvrdiť v presvedčení, že kľúčami žalovaná disponuje, resp.
že je v jej moci o nich rozhodovať. Podľa názoru súdu zhodnotením všetkých týchto okolností predmetné
konanie žalovanej nemôže byť akceptovateľné a z hľadiska práva žalobkýň ako budúcich dedičiek jepotrebné ho považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a teda súčasne za protiprávne z pohľadu
vzniku zodpovednosti za uplatňovanú škodu predmetnou žalobou.

V ďalšom sa súd zaoberal existenciou vzniku škody, a prípadnou príčinnou súvislosťou medzi
protiprávnym konaním a tvrdenou škodou.

Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je
vyjadriteľná v peniazoch. Rozoznávame pritom skutočnú škodu, ktorá sa prejavuje zmenšením majetku

poškodeného oproti stavu pred poškodením a prejavuje sa aj v nákladoch vynaložených poškodeným v
jej dôsledku, pričom v tomto prípade vzniká škoda až vynaložením týchto nákladov (t.j. ich zaplatením).
Do kategórie skutočnej škody patria aj náklady vynaložené a vzniknuté v spojitosti s uplatnením nároku
v trestnom alebo občiansko- právnom konaní. Ďalej rozoznávame ušlý zisk, ktorým treba rozumieť to,
čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody.

Z hľadiska vzniku ušlého zisku nestačí iba všeobecný, resp. pravdepodobný predpoklad, ale vždy
musí ísť o prospech, ktorý sa dal podľa obvyklého priebehu vecí na základe dostatočne overených
(doložených) a vyčíslených vecných podkladov očakávať. Nestačí teda iba hypotetický ušlý zisk.
Dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že pri pravidelnom chode veci by bol získaný určitý
prospech, v tomto prípade z tvrdeného prenájmu bytu tretím osobám, ide na ťarchu žalobkýň. Dôkaz o

existencii ušlého zisku musí byť súčasne jednoznačný.

Podľa názoru súdu žalobkyne dôkazné bremeno vzniku ušlého zisku nepreukázali vôbec. Z
prevedeného dokazovania má súd preukázané, že žalobkyne počas celej rozhodnej doby nevyvíjali
žiadnu činnosť smerujúcu k prenájmu bytu, napríklad podaním inzerátu, vyhľadávaním záujemcov o

prenájom bytu či už svojpomocne alebo pomocou realitnej kancelárie, a súčasne žalobkyne ani netvrdili,
že by mali nejakého záujemcu o prenájom bytu a pod. Navyše do dnešného dňa byt užívajú bez toho,
aby ho niekedy dali do prenájmu tretej osobe alebo sa o to aspoň pokúsili. Preto ich tvrdenie o vzniku
ušlého zisku je iba v hypotetickej rovine.

Ďalej podľa názoru súdu žalobkyniam nemohla vzniknúť škoda ani z titulu zaplatených nedoplatkov
na službách spojených s bývaním, spravovacia réžia a odvody do fondu opráv za kalendárne roky
2008, 2009 (suma 742,02 Eur) a z titulu nezaplatených zálohových platbách na byt za mesiace máj až
november 2010, v tomto prípade ako skutočná škoda, resp. ohľadne tohto nároku absentuje príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a príp. škodou.

Pokiaľ žalobkyne (je bez právnej relevancie, že tak urobili prostredníctvom matky z jej finančných
prostriedkov) uhradili tieto platby správcovi bytu, urobili tak na základe svojej povinnosti ako vlastníčok
bytu. Súčasne pokiaľ v konaní nebolo sporným, že žalovaná predmetný byt nikdy neužívala, na strane
žalobkýň nemohla v tejto súvislosti vzniknúť žiadna škoda, pretože úhradou týchto platieb správcovi bytu

sa ich majetok nezmenšil - pokiaľ ide o platby nezávislé od reálneho užívania (napr. úhrady do fondu
opráv, správna réžia a pod.), pretože povinnosť na ich úhradu sa viaže na existenciu vlastníckeho práva
k bytu a nie na užívací stav; inak je to v prípade tých platieb, ktoré sú závislé od skutočnej spotreby-
v tomto prípade za ich vznik nepochybne nezodpovedá žalovaná, keďže byt nikdy neužívala. Takže v
tomto prípade nemožno hovoriť o príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovanej a škodou,

ktorej vznik v súvislosti s prípadným užívaním bytu treťou osobou (nie však žalovanou) mohol nastať.

Z uvedeného vyplýva, že žalobkyne nepreukázali v konaní splnenie všetkých zákonnom požadovaných
predpokladov pre úspešnosť predmetnej žaloby uplatňovanej titulom náhrady škody, na základe čoho
súd žalobu žalobkýň zamietol ako nedôvodnú.

Na rozdiel od žaloby, súd považuje protinárok žalovanej čo do jeho základu za dôvodný. Žalobkyne
jednak potvrdili vynaloženie pohrebných nákladov žalovanou v súvislosti úmrtím poručiteľa priamo
v dedičskom konaní vo výške 2.316,48 Eur, súčasne zohľadnili tento nárok žalovanej (ešte v čase,
keď nebol žalovanou ani uplatnený pred súdom) priamo v žalobe. Predmetný nárok žalovanej pritom

zaväzuje obe žalobkyne podľa § 470 OZ, avšak nie spoločne a nerozdielne (solidárne), ale každú
samostatne podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli (§ 470 ods. 2 OZ). Na strane žalobkýň preto
ide o zodpovednosť delenú a pohľadávka žalovanej ako veriteľky tohto nároku sa "rozkladá " medzi
dedičov podľa ich počtu a ceny ich dedičského podielu. V tomto prípade žalobkyne nadobudli dedičstvorovnodielne, každá v 1 - ci z predmetu dedičstva, preto súd každú žalobkyňu zaviazal na zaplatenie
sumy 1.158,24 Eur .

Odlišným spôsobom súd tiež posúdil uplatňované príslušenstvo tejto pohľadávky, keď splatnosť súd
stanovil až dňom doručenia protinávrhu právnemu zástupcovi žalobkýň (obsiahnutého v odpore), t.j.
dňom 23.8.2012, uplynutím ktorého sa žalobkyne dostali s úhradou pohľadávky do omeškania. Pri
stanovení tohto dátumu súd vychádzal z toho, že v kontexte so znením § 470 OZ až právoplatnosťou
uznesenia súdu zo dňa 9.12.2010 v dedičskej veci po poručiteľovi, ktorým sa dedičské konanie skončilo

(dátum právoplatnosti 8.1.2011) vznikla zodpovednosť žalobkyniam čo do pohrebných nákladov, pričom
z právneho predpisu nevyplýva lehota na plnenie, preto treba vychádzať z výzvy veriteľky na plnenie, za
ktorú treba v tomto prípade považovať v tomto súdnom konaní uplatnený protinávrh, keďže po dátume
právoplatného skončenia dedičského konania nebola žalobkyniam daná osobitná výzva. Na základe
uvedeného súd zaviazal obe žalobkyne popri istine tiež na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5
% ročne (zákonný úrok je stanovený na sumu vyššiu 8,75 % ročne, súd je v tomto však viazaný petitom

a nemôže preto priznať vyšší zákonný úrok) od 24.8.2012 a protinávrh v prevyšujúcej časti zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. s tým, že neúspech žalovanej je
nepatrný vo vzťahu k jej úspechu v tomto konaní (t.j. berúc do úvahy jednak úspech čo do žalobného
návrhu žalobkýň a jednak nepatrný neúspech čo do jej protinávrhu). Preto súd zaviazal žalobkyne k

náhradu trov konania voči žalovanej v celej výške.

Právny zástupca žalovanej si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote elektronickým
podaním došlým súdu dňa 22.11.2013 (potom opakovane aj dňa 25.11.2013), ktorým si žalovaná
vyúčtovala trovy právneho zastúpenia z hodnoty sporu: pohľadávka uplatňovaná žalobcami: 6.384,15

Eur a pohľadávka uplatňovaná žalovanou: 2.316,48 Eur, spolu hodnota sporu vo výške 8.700,63 Eur;
základná sadzba 253,94 Eur a režijný paušál 7,63 Eur (rok 2012), 7,81 Eur (rok 2013) pri úkonoch
právnej služby:
1/ prevzatie a príprava vrátane prvej porady dňa 18.07.2012,
2/ odpor proti platobnému rozkazu dňa 18.07.2012,

3/ účasť na pojednávaní dňa 18.01.2013,
4/ účasť na pojednávaní dňa 15.03.2013,
5/ ďalšia porada s klientom v trvaní 1 hod 15 min dňa 08.04.2013,
6/ vyjadrenie k podaniu žalobkýň zo dňa 04.04.2013+ rozšírenie návrhu na začatie
konania z 12.04.2013,

7/ účasť na pojednávaní dňa 17.05.2013,
8/ účasť na pojednávaní dňa 13.09.2013,
9/ záverečné stanovisko žalovanej, vypracovanie právneho rozboru prejednávanej veci
dňa 13.09.2013,
10/ účasť na pojednávaní dňa 20.11.2013.

Celkové trovy právneho zastúpenia tak žalovanou boli vyčíslené na sumu 2.617,14 Eur. Okrem toho si
uplatňuje náhradu zaplatených súdnych poplatkov vo výške 383,- Eur a 138,50 Eur. Súčasťou vyčíslenia
trov je tiež doklad o realizovanej porade s klientom zo dňa 08.04.2013.

Súd posúdil predmetné vyčíslenie a žalovanej priznal trovy konania v súlade s Vyhl. č. 655/2004 Z.z. v
znení neskorších zmien a predpisov, vychádzajúc z celkovej hodnoty sporu 8.700,99 Eur nasledovne:
1/odmenu vo výške 253,94 Eur za prevzatie a príprava vrátane prvej porady dňa 18.07.2012,
2/ odmenu vo výške 253,94 Eur za odpor proti platobnému rozkazu dňa 18.07.2012,
3/ odmenu vo výške 253,94 Eur za účasť na pojednávaní dňa 18.01.2013,

4/ odmenu vo výške 253,94 Eur za účasť na pojednávaní dňa 15.03.2013,
5/ odmenu vo výške 253,94 Eur za vyjadrenie k podaniu žalobkýň zo dňa 04.04.2013+ rozšírenie návrhu
na začatie konania z 12.04.2013,
6/ odmenu vo výške 253,94 Eur za účasť na pojednávaní dňa 17.05.2013,
7/ odmenu vo výške 253,94 Eur za účasť na pojednávaní dňa 13.09.2013,

8/ odmenu vo výške 253,94 Eur za záverečné stanovisko žalovanej, vypracovanie právneho rozboru
prejednávanej veci dňa 13.09.2013,
9/ odmenu vo výške 253,94 Eur za účasť na pojednávaní dňa 20.11.2013, t.j. spolu odmenu vo výške
2.285,46 Eur,10/ režijný paušál: 2 x 7,63 Eur (rok 2012), 7 x 7,81 Eur (rok 2013); t.j. spolu režijný paušál vo výške
69,93 Eur; spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 2.355,39 Eur.

Súd nepriznal z vyčíslených trov právneho zastúpenia ako úkon ďalšia porada s klientom zo dňa
08.04.2013 a k nemu prislúchajúci režijný paušál s odôvodnením, že podľa názoru súdu z obsahu
tohto právneho úkonu ako aj z dátumu, kedy tento úkon mal byť zrealizovaný vyplýva, že nejde o
účelne vynaložené trovy; naopak súd považuje tento úkon za účelový s úmyslom navýšiť trovy právneho
zastúpeniazdôvodu,žepodľanázorusúduzpojednávaníz18.a15.03.2013nevyšlinajavožiadnenové

skutočnosti, ohľadne ktorých sa mala viesť tiež porada tohto dňa, o čom svedčí tiež tá skutočnosť, že
výsledkom tejto porady nebolo žiadne podanie právneho zástupcu - napríklad ich vyhodnotenie, právne
následky, návrhy dokazovania a podobne; naopak právny zástupca sa najbližšie po dni 08.04.2013 síce
písomne vyjadril, išlo však o odpoveď na písomné podanie právneho zástupcu žalobkýň na základe
výzvy súdu. V ďalších bodoch obsah porady s klientom (konzultácia ohľadne možnosti zabezpečenia
ďalších dôkazov, poučenie klienta o dôsledkoch skončenia dokazovania a povinnosti predložiť všetky

dôkazy do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania a poučenie o možnosti skončenia konania
zmierom a dôsledkoch na konanie) súd považuje iba za účelovo vyšpecifikovaný úkon, ktorý podľa
názoru súdu jednak z časti má byť súčasťou poučovacej povinnosti advokáta vo vzťahu k jeho klientovi
hneď na začiatku prevzatia právneho zastúpenia, t.j. je zahrnutý v rámci prevzatia prípravy a vrátane
prvej porady s klientom a v ďalšom je zo spisu nepochybné, že po 08.04.2013 je nepochybné, že právny

zástupca žalobkyne nenavrhol doplniť dokazovanie o žiadne ďalšie dôkazy. Pokiaľ ide o konzultáciu o
ďalšom postupe v konaní, ktorým by teoreticky mohlo byť rozšírenie protinávrhu, je v tomto smere síce
pravdou, že išlo o rozšírenie protinávrhu o úrok z omeškania, ide však o tak jednoduchý právny úkon,
pre ktorý podľa názoru súdu právny zástupca nemusel s klientom realizovať poradu, keďže ide iba o
príslušenstvo z istiny.

Celkové trovy žalovanej tak predstavujú sumu 2.876,89 Eur, z toho suma 2.355,39 Eur predstavuje
trovy právneho zastúpenia a suma 521,50 Eur trovy súdneho poplatku za podaný odpor (383 Eur) a
trovy súdneho poplatku za protinávrh v konaní (138,50 Eur).

Pretože žalovaná je v konaní zastúpená advokátskou kanceláriou, žalobkyne sú povinné trovy konania
zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovanej podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. súd vyjadril vo výroku o náhrade trov konania osobitne trovy právneho
zastúpenia a osobitne iné trovy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do
15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci. (205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona
(§ 251 O.s.p.).