Uznesenie ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/227/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201725
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201725.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, Tulčík č. 310, 082 13
Prešov, IČO: 31 303 862, zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, 042 83 Košice,
proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra č. 1,
812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, sp. zn. 6279/2013-1.10 (32/2013-
rozkl.) zo dňa 19.7.2013 v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného sp. zn. 3341/2013-2.2

zo dňa 23.5.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania

rozhodnutia žalovaného sp. zn. 6279/2013-1.10 (32/2013-rozkl.) zo dňa 19.7.2013, ktorým zamietol
rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie sp. zn. 3341/2013-2.2 zo dňa 23.5.2013, ktorým
povolil výnimku zo zakázaných činností podľa § 35 ods. 1 písm. a) a f) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane
prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane prírody) na usmrtenie - odstrel
jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Poludnica, držať ho a prepravovať. Podľa názoru
žalobcu, rozhodnutia žalovaného boli vydané nezákonne z dôvodov uvedených v ustanovení § 250j

ods. 2 písm. a), c), d) a e) O.s.p. Podľa žalobcu boli v konaní porušené jeho práva účastníka konania
zakotvené v článku 46 ods. 1 ako i čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na ust. § 3 ods.
1, 2, § 4, § 32 ods. 1, 2, § 33 ods. 1, 2, § 46, § 47 ods. 1 až 3 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok).

Podľa žalobcu boli v konaní porušené jeho práva účastníka konania spočívajúce v práve žalobcu

vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, navrhnúť jeho doplnenie. Žalobca v žalobe
poukázal na priebeh správneho konania vyplývajúci z obsahu administratívneho spisu a zdôraznil, že
správny orgán žalobcu informoval listom zo dňa 02.04. 2013, že v predmetnom konaní bol zistený
skutkový stav listinami nachádzajúcimi sa v spise, ktoré tvoria podklad rozhodnutia, upozornil ho, že
má možnosť oboznámiť sa s predmetnými podkladmi, vyjadriť sa k nim, prípadne navrhnúť doplnenie.
Poučil ho, na akú adresu má vyjadrenie zaslať a kde môže nahliadnuť do podkladov rozhodnutia. Listom

zo dňa 11.04.2013 žalobca poukázal na rozpor postupu správneho orgánu s viacerými ustanoveniami
správneho poriadku, akým je okolnosť, že z jeho listu nevyplýva, aké podklady si správny orgán
obstaral. Požiadal ho o oboznámenie sa s uvedenými podkladmi a poskytnutie primeranej lehoty na
vyjadrenie. Následne správny orgán informoval žalobcu, že nemá povinnosť oboznámiť účastníka
konania s podkladmi rozhodnutia ale len umožniť mu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu
jeho zistenia. Jeho povinnosťou nemá byť vyhotovovanie kópie administratívneho spisu z vlastnej

iniciatívy a zasielať ho účastníkom konania. Odkázal žalobcu na jeho aktívnu účasť v konaní. V rozklade
vočináslednevydanémuprvostupňovémurozhodnutiužalobcanamietalsprávnosťpostupuspoukazomna ustanovenie § 32 ods. 2, § 3 ods. 2, § 33 ods. 2 správneho poriadku. Ďalej žalobca uviedol, že
nespochybňujeúkonsprávnehoorgánu,ktorýmhovyzvalnavyjadreniekpodkladomrozhodnutia,avšak
jeho konštatovanie, že zisťovanie stavu veci bolo ukončené, vyvoláva pochybnosti o tom, že by správny

orgán prikladal prípadnému vyjadreniu a návrhom žalobcu akýkoľvek význam. Žalobca poukázal aj
na ustanovenie § 23 správneho poriadku, z ktorého vyplýva právo obdržať kópiu spisu za úhradu
materiálnych nákladov. Žalovaný na predmetnú námietku reagoval tak, že predmetné ustanovenie sa
vzťahuje výlučne na inštitút nazerania do spisu, pričom z neho nevyplýva povinnosť zasielať účastníkom
konania jeho kópie. Je nepochybné, že žiadosťou o zaslanie podkladov rozhodnutia žalobca chcel

vlastnou iniciatívou napraviť pochybenie správneho orgánu, ktorý mu nedal možnosť oboznámiť sa
s podkladom pre rozhodnutie. Žalobcovi kópia spisu nebola poskytnutá. Žalobca ďalej uviedol, že z
rozhodnutia správneho orgánu 1. stupňa nie je možné identifikovať opodstatnenosť žiadosti o udelenie
výnimky ani posúdiť jeho vecnú správnosť vo vzťahu k ustanoveniu § 40 ods. 1, 3 zákona o ochrane
prírody,pretožetotorozhodnutievprevažnejmiereobsahujevšeobecnékonštatovania,ktorésaopakujú
aj v rozhodnutiach z roku 2013, 2012, 2011 a 2008. Odôvodnenie daného rozhodnutia nezodpovedá

úprave § 47 ods. 3 správneho poriadku. Žalovaný len vypočítal dôkazy bez toho, aby žalobcovi
sprístupnil konkrétne skutkové závery v konkrétnej veci. V odôvodnení rozhodnutia sa nevysporiadal
ani s jednou z námietok žalobcu, ktorými napadol nedostatočnosť zistenia skutkového stavu pre
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Nevyjadril sa ani o údajným stretom medveďov s obyvateľmi,
ku ktorým dochádza v prirodzenom biotope medveďa hnedého. Nevyrovnal sa s okolnosťou, či udelená

výnimka je spôsobilá viesť k naplneniu sledovaného cieľa a nevyjadril sa ani k tomu, či sa poľovný revír
nachádza v chránenom územní a či je predmetom ochrany v tomto územní medveď hnedý. Z prílohy č.
4, vyhlášky č. 24/2003 Z.z. vyplýva, že medveď hnedý je chránený živočích, prioritný druh európskeho
významu a vzťahuje sa naň § 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody. Žalobca namietal spoľahlivé
zistenie existencie zákonných podmienok na udelenie výnimky. Poukázal na judikát Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v obdobnej veci sp. zn. 10 Sžp/2/2013, ako aj judikát Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 2 S/54/2012. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby obe rozhodnutia žalovaného zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe nesúhlasí.

Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím v súlade s ustanovením § 40 ods. 2, 3 písm. c) zákona o
ochrane prírody, povolil výnimku zo zákazov stanovených v § 35 ods. 1 písm. a) a f) zákona, povolil
žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého, držať ho a prepravovať v poľovnom
revíri Poludnica. Boli stanovené presné podmienky rozhodnutia podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane
prírody. Žalovaný mal z dostupných údajov Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, žiadateľa

ako aj z ďalších informácií, ktorými bol zaznamenaný výskyt medveďa hnedého mimo areál jeho
prirodzenéhovýskytupreukázané,žepopuláciamedveďahnedéhovpredmetnomrevíriniejeohrozená.
Poukázal na stanovisko odborného orgánu zo dňa 5. 3. 2013, podľa ktorého udelením výnimky nedôjde
k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v žiadnom z území európskeho významu. V
stanovisku sa uvádza, že predmetný revír zasahuje do II. Stupňa ochrany až po V. stupeň ochrany

(NPR Jánska dolina a hranica NPR Demänovská dolina), do SKUEV Kráľovohorské Tatry. Všetko
nasvedčuje tomu, že chránený druh živočícha v tejto oblasti prosperuje a jeho populácia narastá. Z
uvedenéhovyplýva,žepovolenávýnimkaneohrozízachovaniepopulácietohtodruhu.Žalovanýsasnaží
o dosiahnutie udržania populácie živočícha v priaznivom stave v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti
obyvateľov.Dôkazynasvedčovalitomu,ževdanompoľovnomrevírije zvýšenýstavpopuláciemedveďa

hnedého. Uviedol, že vzniknutý problém možno riešiť tromi spôsobmi: odplašením problematických
jedincov, odchytom problematických jedincov a prevozom do vhodných aklimatizačných zariadení,
odstrel problematických jedincov. Podľa dostupných informácii, v súčasnosti na Slovensku neexistuje
subjekt, ktorý by dokázal zabezpečiť prenos živočíchov do vhodných biotopov a o odchytených jedincov
nie je žiaden záujem. Všetky zoologické záhrady v Slovenskej aj Českej republike odmietli odchyteného

jedinca umiestniť vo svojich zariadeniach. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí dôkladne odôvodnil
udelenie výnimky s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody.
Odvolací orgán sa stotožnil s vyhodnotením podkladov prvostupňového rozhodnutia. Všetky dôkazné
prostriedky nachádzajúce sa v administratívnom spise zodpovedne vyhodnotil a rozhodol v záujme
verejnej bezpečnosti ľudí so snahou predísť vzniku následku na zdraví alebo živote osôb.

K námietke žalobcu ohľadom porušenia jeho procesných práv uviedol, že si splnil povinnosť podľa §
33 ods. 2 správneho poriadku a umožnil žalobcovi nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa k podkladom pre
rozhodnutie. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súvisiaces právom účastníkov konania na vyjadrenie sa k podkladu pre rozhodnutie. Neposkytnutie podkladov
vo forme vyhotovenia a zaslania ich kópie, nemôže žalobcovi znemožniť vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia. Ustanovenia správneho poriadku sa vzťahujú výlučne na inštitút nazerania do spisu a pre

správny orgán z nich nevyplýva povinnosť zasielať účastníkom konania jeho kópie. V prípade, ak sa
žalobca chcel oboznámiť s podkladmi pre rozhodnutie, mal využiť svoje právo a nazrieť do spisu a
požiadať o vyhotovenie odpisov, výpisov alebo kópií. Žalobca toto právo nevyužil. Čo sa týka námietky
týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, toto obsahovalo všetky právne
a skutkovo relevantné náležitosti. Žalovaný si vyžiadal stanovisko odborného orgánu, ktorý posúdil

žiadosť na základe znalosti konkrétnych lokalít a odporučil požadovanú výnimku udeliť. Žalovaný vzal
do úvahy aj ďalšie podnety, popísané v rozhodnutí, tvoriace obsah spisu. Vo vzťahu k námietke žalobcu
ohľadom totožného odôvodnenia rozhodnutí v rôznych veciach v obdobných prípadoch žalovaný
uviedol, že sa jedná skutočne o skutkovo obdobné veci, pričom podobnosť v odôvodnení je aj prejavom
dodržania zásady materiálnej rovnosti podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku. Podľa názoru žalovaného,
právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci, na ktorý poukázal žalobca v

žalobe, bol prijatý len jedným senátom tohto súdu, pričom predmetné rozhodnutie nemožno vzťahovať
na inú obdobnú vec. Žalovaný zdôraznil, že jeho rozhodnutie vychádzalo z ustanovenia § 40 ods. 2
a ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody a bolo vydané v záujme verejného zdravia alebo verejnej
bezpečnosti ľudí, pričom bolo skúmané naplnenie odôvodnenosti tohto prípadu. Na základe uvedených
dôvodov žiadal súd, aby žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, týkajúce sa povolenia
výnimky na odstrel jedného jedinca medveďa hnedého podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane
prírody.

Podľa § 89 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane prírody rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca
platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.

Podľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona o ochrane prírody orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona
zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.

Podľa stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 72/2013 z 24. júna 2014 „neplatnosť
povolenej výnimky na odstrel chráneného živočícha, spôsobená 9Sžp/4/2013 5 uplynutím času, na ktorý
bola výnimka povolená má za následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom
rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Správny orgán preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o

výnimke a to v ktoromkoľvek štádiu správneho konania“.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí správnych orgánov, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti

fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Povolenie výnimky v danom prípade stratilo platnosť dňom 30.11.2013, výnimka teda zanikla a
neexistuje, preto súd nepribral do konania ani žiadateľa, Poľovnícke združenie Poludnica v Závažnej
Porube, lebo po tejto lehote už nebudú práva a povinnosti žiadateľa nijako dotknuté. Zanikol predmet

konania v správnom súdnictve, v ktorom už nie je možné vychádzať z existencie povolenia výnimky a
už by nebolo ani účelné, aby súd rozhodnutie, ktorého obsahom povolenie výnimky je, zrušil a vrátil
žalovanému na nové konanie o rozklade, v ktorom by žalovaný musel postupovať podľa § 82 ods.9
písm. a) zákona o ochrane prírody, preto konanie zastavil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., keďže
konanie bolo zastavené.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.