Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Sa/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200226
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8017200226.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovesudkyňouJUDr.KatarínouMorozovouNemcovouvprávnejvecižalobcuS.J.,r.č.

XX XX XX XXXX, trvale bytom J. XXX/X, XXX XX I., právne zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským,
advokátom so sídlom v Bratislave, Račianská 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanej Sociálnej poisťovni,
ústredie, Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, 813
63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 04. apríla 2017 č. XXX XXX
XXXX 0 o starobný dôchodok takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 04. apríla 2017 pod č. XXX XXX XXXX X v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredia zo dňa 15. decembra 2016 pod č. XXX XXX

XXXX X a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozhodnutím dňa 04. apríla 2017 pod č. XXX XXX XXXX X Generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne ako príslušný správny orgán na rozhodovanie o sociálnych veciach podľa § 215
ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. vo veci odvolania
žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovni ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2016 rozhodol
tak, že zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie sociálnej poisťovne

potvrdil.

2. S poukazom na citáciu ustanovenia § 218 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
žalovaná argumentovala tým, že na základe žiadosti žalobcu zo dňa 02.12.2016, ktorou žiadal žalobca
priznať starobný dôchodok odo dňa 14. novembra 2013 rozhodla sociálna poisťovňa ústredie dňa
15.12.2016 pod č. XXX XXX XXXX 0 tak, že zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok podľa §
65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s odôvodnením, že žalobca nezískal potrebnú dobu dôchodkového

poistenia najmenej 15 rokov. O odvolaní žalobcu, ktoré obsahuje totožné dôvody ako sú uvedené v
žalobe rozhodla Sociálna poisťovňa ústredie, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a spisovej dokumentácie tak, že prvostupňové rozhodnutie
potvrdila.

3. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovanej vyplýva, že účastník konania žiadosťou zo dňa
02.12.2016 požiadal o priznanie starobného dôchodku odo dňa 14.11.2013. Žalovaná citovala

ustanovenie § 65 ods. 1, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a argumentovala tým, že účastník konania
dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 citovaného zákona 20.04.2009. K tomuto dňu získal 2020 dní
obdobia dôchodkového poistenia t. j. 5 rokov a 195 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnilpodmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný
dôchodok a preto bola jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá.

4. Ďalej žalovaná poukázala na citáciu ustanovení § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 21 ods.
1 zákona č. 100/1988 Zb., ako aj na rozhodnutie Colného riaditeľstva SR zo dňa 20.01.2004, ktorým
bolo podľa § 38 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2004. Na účely
výsluhovéhodôchodkubolazhodnotenádobaslužobnéhopomeruúčastníkakonaniavrozsahu35rokov
a 302 dní. Táto služba nebola zaradená v rezortných zoznamoch do I. ani II. kategórie funkcií. Bola

vykonávaná v III. pracovnej kategórii. Z potvrdenia Colného úradu Prešov vyplýva, že pracovný pomer
účastníka konania trval od 01. marca 1970 do 31.12.2003.

5. Zároveň argumentovala žalovaná judikatúrou Najvyššieho súdu SR a konštatovala, že účastník
konania nevykonával službu colníka v danom období vo zvýhodnenej kategórii funkcií a preto nie
je možné pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok postupovať podľa zovšeobecneného

právneho názoru NS SR. Ďalej žalovaná citovala ustanovenie § 60 ods. 2, ako aj § 255 ods. 5 a
ustanovenie § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. Ďalej sa zaoberala žalovaná argumentáciou
ustálenej judikatúry NS SR, pričom uviedla, že vzhľadom na uvedené, že námietka účastníka konania
týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre priznanie starobného dôchodku je nedôvodná,
nakoľko účastníkovi konania bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu

výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórii funkcií a preto pri
hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru č.
128. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné
podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom
systéme.

6. Poukázala pritom na argumentáciu účastníka konania, ktorý argumentuje rozhodnutím Najvyššieho
súduSR10So/59/2014z15.04.2015,ktoréniejemožnénadanúvecaplikovaťazároveňargumentovala
žalovanátým,žepoukazovanienaďalšierozsudkysúdovSRniejedôvodné,pretožetietosanevzťahujú
na predmetnú vec.

7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím sociálnej poisťovne ústredia zo dňa 15.12.2016 pod č. XXX XXX XXXX
0, pričom dôvodil v žalobe tým, že obidvoma rozhodnutiami tak žalovaného, ako aj prvostupňového
správneho orgánu boli porušené jeho práva a to tým, že bola zamietnutá jeho žiadosť o priznanie

starobného dôchodku nezákonne, pretože dosiahol dôchodkový vek 20.04.2004 a bol nepretržite
poistený viac ako 15 rokov. Poukázal pritom na rozhodnutie žalovanej, ako aj na dôvody, ktoré sú
uvedené v rozhodnutí a argumentoval ďalej tým, že celková doba poistenia podľa jeho názoru nemôže
byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Odlišné posudzovanie celkovej doby poistenia
spočívavtom,žetakprvostupňovýsprávnyorgán,akoajžalovanáutýchistýchvýsluhovýchdôchodcov,

ktorí boli zaradení do I. a II. pracovnej kategórie považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia,
ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov. U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli
zaradení do jednej z týchto kategórie postupuje opačne a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri
priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Z uvedeného vyplýva, že aj
keď obaja výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu, je im priznaný výsluhový dôchodok podľa

rovnakého zákona, prístup žalovanej k posúdeniu tejto z hľadiska uplatneného nároku rozhodujúcej
skutočnosti je nielen iný, ale aj diskriminujúci. Nie je možné odôvodniť tento postup poukazom na
ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z.

8. Podľa žalobcu právne posúdenie správnymi orgánmi je v rozpore s § 65 zákona č. 461/2003 Z.z.,

pretože žalobca dosiahol dôchodkový vek dňa 20.04.2004 a jeho celková doba poistenia je 41 rokov
a 132 dní, nie ako to uvádza žalovaná a prvostupňový správny orgán 5 rokov a 195 dní. Žalovaná
nemá žiadny právny ani vecný argument na svoje závery, že žalobca nebol dôchodkovo poistený viac
ako 15 rokov. Tento záver správnych orgánov vyvracia nakoniec aj osobný list dôchodkového poistenia,
ktorý bol súčasťou rozhodnutia a v tomto je uvedené, že bez ohľadu na kategóriu činností boli až do

účinnostizákonač.328/2002Z.z.dôchodkovopoistenívšetcivýsluhovídôchodcoviasociálnejpoisťovni.
Zároveň poukázal na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, podľa ktorého bolo potrebné krátiť alebo zastaviť za
určitých podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavenánepresahuje druhú dávku a tak rozhodnúť o peňažnej dávke sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu
udalosť.

9. Žalobca argumentoval ďalej tým, že nemôže byť sporné, pretože je to preukázané, že splnil obidve
zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t. j. dosiahol dôchodkový vek a celkovo bol
poistený viac ako 15 rokov. Zároveň poukázal na ustanovenie § 274, ako aj na ustálenú judikatúru
a argumentoval ďalej tým, že dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 1 citovaného zákona. Ďalej
poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, hlavne na obsah rozsudku 7So/138/2011, ďalej na

rozsudok 10So/59/2014, v ktorých podľa žalobcu sú vyvrátené závery žalovaného, že judikatúra je
použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii, pričom je potrebné zdôrazniť,
že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v
súlade s nielen s týmto Dohovorom, ale aj Ústavou SR. Z postupu žalovanej aj prvostupňového orgánu
vyplýva, že odmietajú rešpektovať uvedenú výkladovú prax.
Ďalej žalobca v závere žaloby poukázal na rozsudky NS SR, v ktorých bolo doteraz rozhodované v

obdobných veciach o nároku na starobný dôchodok výsluhových dôchodcov.

10. Ďalej argumentoval tým, že medzi žalovanou a žalobcom nie je sporné, či žalobcovi bol priznaný
výsluhový dôchodok, ani to, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba
dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná posúdila v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré poukazoval

žalobca v žalobe, ako aj v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR, pričom argumentoval citáciou
rozsudkov NS SR. Ďalej citoval ustanovenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona a opätovne poukázal
žalobca na rozsudok NS SR 7So/138/2011. Na základe nesprávnej interpretácie právnych predpisov
správne orgány odvodzujú záver, že obdobie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na
starobný dôchodok v zmysle citovaných ustanovení nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto pre

nárok na starobný dôchodok ho nemožno hodnotiť. Tento záver žalovanej je podľa žalobcu nesprávny,
čo potvrdzuje aj uvedený rozsudok 7So/138/2011. Žalobca považuje za preukázané, že správne orgány
pri posudzovaní jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku posudzovali v rozpore s právnymi
predpismi, na ktoré poukazuje v žalobe a preto vec neposúdili správne po skutkovej ani právnej stránke
a preto navrhol obidve rozhodnutia správnych orgánov zrušiť.

11. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 08.06.2017 vyjadrila žalovaná, ktorá zotrvala na
skutkovýchaprávnychargumentochuvedenýchvrozhodnutížalovanejanavrhlažalobuakonedôvodnú
zamietnuť, pričom súhlasila s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

Žalobca však žiadal nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) S.s.p. a preto správny súd
pojednávanie nariadil na deň 30.08.2017.

12. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, ako aj z podanej žaloby o odvolaní žalobcu,
ktoré obsahovalo identické dôvody, ako sú uvádzané v žalobe rozhodla žalovaná ako odvolací orgán

rozhodnutím zo dňa 04.04.2017 pod č. XXX XXX XXXX 0 tak, že rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu potvrdil odvolací orgán a odvolanie žalobcu zamietla. Odvolací orgán pritom
argumentoval, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredia o nepriznaní starobného dôchodku bolo
vydané správne a v súlade so zákonom.

13. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že táto bola podaná a doručená krajskému súdu 02.05.2017, t. j.
za účinnosti nového zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku, ktorého účinnosť nadobudol
dňa 01.07.2016.

14. Rozhodnutia správnych orgánov boli vydané za účinnosti nového zákona č. 162/2015 Z.z. účinného

od 01.07.2016 a preto správny súd postupoval v zmysle príslušných ustanovení Správneho súdneho
poriadku.

15. V konaní vedenom pod sp. zn. 2Sa/9/2017 na Krajskom súde v Prešove preto správny súd
postupoval s poukazom na ustanovenie § 23 ods. 2 písm. b) S.s.p. ako sudca, ktorý na krajskom súde

koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach, pričom medzi ne patrí aj predmetná
žaloba.16. V zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je v tretej hlave druhého dielu upravený nárok na
starobný dôchodok.

17. Ako vyplýva z ustanovenia § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistenec má
nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

18.Zustanovenia§65ods.2citovanéhozákonavyplýva,žedôchodkovývekje62rokovvekupoistenca,
ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie účinné od 01.08.2016).

19. S poukazom na obsah ustanovenia § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) S.s.p., na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej
správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne
označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá,
mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

21. Podľa § 5 ods. 2 S.s.p., konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných
ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

22. Z vyššie citovaných príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku bezpochyby vyplýva, že

správny súd je viazaný jednak zákonom č. 461/2003 Z.z., ako aj Ústavou SR a zákonmi, ktoré súvisia
s preskúmavaním predmetných rozhodnutí správnych orgánov, ktorými rozhodovali správne orgány o
nároku žalobcu na starobný dôchodok.

23. Z administratívneho spisu bezpochyby vyplýva, že žalobca žiadal o priznanie starobného dôchodku

s poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účinného v čase
podania žiadosti t. j. 02.02.2016 a žiadal o priznanie starobného dôchodku spätne od 14. novembra
2013.

24. Z ustanovenia § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že obdobie dôchodkového poistenia je aj

obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak
nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im
priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa
osobitného predpisu.

25. Podľa § 255 ods. 5 citovaného zákona sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak
toto obdobie poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu
priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa
zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom poistení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

26. Správny súd poukázal na to, že po zohľadnení doby služby a ostatných vymeriavacích základov
dosiahnutých počas výkonu služby na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej
dávky podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je potrebné dôchodkovú dávku určiť

jednoznačne v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach č. 128 uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor 128“), a
to podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v rozhodnutí č. R
55/2011 zverejneného aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR. Z uvedeného
vyplýva, že ak bol poistencovi priznaný výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok čo potvrdzuje aj

právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku 9So/138/2011 z 22.08.2012, ktorý bezpochyby
vyplýva z tohto rozhodnutia, že aj vtedy, ak by žalobkyňa nesplnila podmienky získania viac ako
15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získala by túto potrebnú dobu
po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme (t. j. v systéme zabezpečenia policajtov a vojakov),žalovaná mala povinnosť vykonať výpočet starobného dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia
v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať poistencovi (žalobcovi) vo výške zodpovedajúcej
rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme.

27. Zároveň súd s dôrazom na právny názor vyslovený NS SR v rozsudku 10So/59/2014 zo dňa
15.04.2015 poukazuje na to, že primerané je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke
poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia
(ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia po novele zákona č. 328/2002

Z.z.), alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedené hmotné zabezpečenie v starobe
vyplýva aj z čl. 39 Ústavy SR.

28. Z právneho názoru obsiahnutého v citovanom rozsudku NS SR pod sp. zn. 10So/59/2014
bezpochyby vyplýva, že podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR
pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c

ÚstavySR),akmá,aleboakbymalainakchránenáosobanároknadávkuustanovenúvtomtoDohovore
a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou
rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok
a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú
dávku.

29. S poukazom na citované rozhodnutie správnym súdom vyššie pod č. R 55/2011 bolo v Zbierke
stanovískNSasúdovSRč.5/2011uverejnenérozhodnutieNSSR9So/214/2008z28.10.2009,vktorom
bola prejednávaná obdobná vec a v tomto vyjadril NS SR právny názor, že „Ak je príspevok za službu
priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia

dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu
starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia len vtedy, ak jeho výška zodpovedá
výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru a „pri určení výšky starobného
dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku
za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku

krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“. Z uvedeného vyplýva aj
jednoznačný právny záver, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby
dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takom
stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového
dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok,

tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia je v zmysle Dohovoru možné
starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu
výsluhového dôchodku.

30. Podľa názoru správneho súdu prvostupňový správny orgán, ako aj odvolací orgán - žalovaná

vydaním rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok nerešpektovali uvedený citovaný judikát,
ani rozhodnutia NS SR, v ktorých sa NS SR zaoberal obdobnými, resp. rovnakými prípadmi, akým
je prípad žalobkyne a preto je súd toho názoru, že uvedené rozhodnutia boli vydané na základe
nesprávneho právneho názoru správnych orgánov a preto ich bolo potrebné s poukazom na obsah
ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.

31. K uvedenému právnemu záveru dospel správny súd aj s poukazom na to, že už zo samotného
rozhodnutia Colného riaditeľstva SR, Útvaru sociálneho zabezpečenia vyplýva tá skutočnosť, že
žalobcovi ako účastníkovi správneho konania bol priznaný podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002
Z.z. od 01.01.2004 výsluhový dôchodok, na účely ktorého mu bola zhodnotená doba sociálneho

zabezpečenia (poistenia), výkonu štátnej služby ako colníka z osobitného systému sociálneho
zabezpečenia, do ktorého žalobca prispieval. Uvedený osobitný systém bol na základe novely zákona
č. 382/2002 Z.z. zmenený a príspevky, ktoré ďalej žalobkyňa platila boli odvádzané do všeobecného
systému sociálneho zabezpečenia resp. poistenia, preto bolo potrebné, aby správne orgány práve s
poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj s poukazom na citovaný čl. 33 ods. 2 Dohovoru pristúpili u

žalobcu vzhľadom na splnené podmienky zákona č. 461/2003 Z.z. (výška dôchodkového veku 62 rokov,
ako aj podmienky poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, ako aj to, že žalobcovi
nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, prípadne iný) na základe uvedenej judikatúry NS SR,ako aj článku 33 ods. 2 Dohovoru k prepočtu výšky starobného dôchodku na základe jeho žiadosti o
priznanie starobného dôchodku.

32. Uvedenými rozhodnutiami aj podľa názoru správneho súdu došlo k porušeniu práv žalobcu tým,
že správne orgány prijali nesprávny právny záver pri rozhodovaní o priznaní starobného dôchodku. Z
uvedených skutočností preto vyplýva ďalší postup v danom konaní po zrušení samotného rozhodnutia
žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím sociálnej poisťovne ústredia a to v tom smere, že
bude potrebné pri výpočte starobného dôchodku prihliadať na dobu poistenia získanú tak v osobitnom

systéme poistenia, ako aj dobu získanú vo všeobecnom systéme poistenia, vykonať prepočet v zmysle
príslušných zákonných ustanovení zákona, ako aj v súlade s príslušným článkom 33 Dohovoru.

33. V tomto znení je potrebné prihliadať jednak na rozhodnutie NS SR 7So/138/2011, v ktorom je
argumentovanéhodnotenímdôbpoistenia,tedazamestnaniapredávkydôchodkovéhopoistenia,akouž
súd konštatoval v spojitosti s hodnotením doby poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia,

(zabezpečenia), ako aj v systéme osobitného poistenia sociálneho poistenia (zabezpečenia), ako aj s
dôraznom na judikatúru NS SR, ktorá je v súčasnej dobe aplikovaná a to s poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu SR 10So/59/2014 z 15.04.2016, ako aj ďalšie uvádzané žalobcom v žalobe, ako aj
na pojednávaní pred súdom.

34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto správny súd v danej veci zrušil rozhodnutie
žalovanej vydané dňa 04.04.2017 pod č. XXX XXX XXXX 0 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
sociálnej poisťovne ústredia zo dňa 15.12.2016 pod č. XXX XXX XXXX 0 podľa § 191 ods. 1 písm. c)
S.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho záveru prijatého správnymi orgánmi a vec vrátil žalovanej na
ďalšie konanie.

35. S poukazom na citáciu vyššie uvedených rozhodnutí NS SR, ako aj s poukazom na obsah čl. 33
ods. 2 Dohovoru č. 128, úlohou žalovanej ako odvolacieho orgánu v ďalšom konaní bude, aby opätovne
rozhodol o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 14.11.2016, ktorou žiadal žalobca priznať
starobný dôchodok odo dňa 14.11.2013.

36. V tejto súvislosti súd poukazuje na tie skutočnosti, ktoré uviedol správny súd v odôvodnení
predmetného rozsudku, ktorým právnym názorom je správny orgán viazaný vo svojom ďalšom konaní
a rozhodnutí. V novom konaní a rozhodnutí je povinná žalovaná jednak sa riadiť právnym názorom
správneho súdu, ako aj vyššie citovanými ustanoveniami zákonných noriem.

37. O náhrade trov konania správny súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 167 S.s.p., pričom
žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech priznal súd trovy konania v 100% výške, ktoré budú vyčíslené v
uznesení vyššieho súdneho úradníka, ktorý rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia
krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods.
1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom,
okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.