Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. máj 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5Cpr/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213209726
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8213209726.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu D. Š., nar. XX.X.XXXX,

I. T. XX, XXX XX C. proti žalovanému TIME 4 COFFEE s.r.o., Přerovská 9, 085 01 Bardejov, IČO: 44
558 112, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, dňa 4.5.2017 takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce zo strany
zamestnávateľa vykonané listom žalovaného zo dňa 26.9.2013 a doručené žalobcovi dňa 3.10.2013
je n e p l a t n é . Pracovný pomer žalobcu podľa § 79 ods. 4 písm. b/ Zákonníka práce skončil dňa
3.10.2013, kedy žalobca prevzal okamžité skončenie pracovného pomeru.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.798,30 Eur s 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 350,- Eur od 31.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 350,- Eur od 1.10.2013 do zaplatenia, zo sumy
350,- Eur od 31.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 748,30 Eur od 1.12.2013 do zaplatenia, v lehote do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalovaný je p o v i n n ý na súdnom poplatku zo žaloby zaplatiť súdny poplatok v sume 207,- Eur,
v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Bardejov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal určiť, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zák.
práce zo strany zamestnávateľa vykonané listom žalovaného zo dňa 26.9.2013 a doručené žalobcovi
dňa 3.10.2013 je neplatné. Pracovný pomer žalobcu skončil dňa 8.10.2013, kedy žalovaný prevzal
okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce

vykonané listom žalobcu zo dňa 30.9.2013.

2. Žalobca ďalej žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.846,60 Eur s
5,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 350,- Eur od 31.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 350,- Eur
od 1.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 350,- Eur od 31.10.2013 do zaplatenia a zo sumy 796,60 Eur od
1.12.2013 do zaplatenia.

3. Dňa 18.4.2013 žalobca so žalovaným ako zamestnávateľom uzavrel pracovnú zmluvu na dobu určitú
do 31.12.2013. V zmysle bodu 1 bol deň nástupu do práce dohodnutý na 22.4.2013. Podľa bodu 4.
miestom výkonu práce je N. XX, C., G. M.. Mzda žalobcu v zmysle bodu 6. činila 350,- Eur mesačne.
Výplatný termín bol najneskôr 30. dňa nasledujúceho mesiaca (bod 7).4. Na základe ústnej dohody so žalovaným, žalobca v dňoch 26.7.2013 až 10.8.2013 čerpal dovolenku.
Po návrate z dovolenky žalobca prevádzku našiel zatvorenú. Na prevádzke viselo potvrdenie Mestského

úradu v Prešove zo dňa 7.8.2013, ktoré potvrdzovalo dočasné uzatvorenie prevádzkarne - Y. U. X X.
- v termíne od 7.8.2013 do 2.9.2013.

5. K otvoreniu prevádzky ani po uplynutí uvedeného času nedošlo. Z dôvodu existencie prekážky na
strane zamestnávateľa žalobca nemohol nastúpiť do práce a to napriek tomu, že sa do práce riadne

dostavil a prácu vykonávať chcel.

6. Žalobca následne kontaktoval zamestnávateľa s tým, aby vzniknutá situácia bola vyriešená. Žalobca
bol ochotný dohodnúť sa na rozviazaní pracovného pomeru dohodou, no trval na tom, aby mu bola
vyplatená mzda za júl 2013.

7. Žalovaný vypracoval návrh dohody o rozviazaní pracovného pomeru ku dňu 31.8.2013. Zásielku
obsahujúcu tento návrh dohody žalovaný na poštovú prepravu podal dňa 5.9.2013 a žalobcovi doručil
dňa 7.9.2013.

8. Žalobca tento návrh dohody odmietol akceptovať vzhľadom na navrhované antidatovanie, lebo do

8 dní je povinný evidovať sa na úrade práce, inak by bol povinný sám si platiť odvody do zdravotnej
poisťovne.

9. Následne žalobca cestou kamaráta právnika upozornil žalovaného na to, že jeho pracovný pomer
naďalej trvá a žalovaný ako zamestnávateľ má aj odvodové povinnosti za zamestnanca.

10. Dňa 30.9.2013 žalobca pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru podľa ustanovenia §
69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu nevyplatenia mzdy za júl 2013 do 15 dní po uplynutí jej
splatnosti. Žalobca dňa 30.9.2013 predmetné okamžité skončenie odoslal poštou žalovanému. Žalovaný
okamžité zrušenie pracovného pomeru prevzal dňa 8.10.2013, ktorý žalobca považuje za deň skončenia

pracovného pomeru so žalovaným.

11. Dňa 3.10.2013 žalobca prevzal okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce
učinené žalovaným ako zamestnávateľom. Ako dôvod tohto postupu žalovaný uviedol žalobcovo hrubé
porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo spočívať v jeho absencii.

12. Žalovaný nebol oprávnený rozviazať so žalobcom pracovný pomer okamžitým skončením z dôvodu
absencie.Žalobcaposkončenídovolenkychcelriadnenastúpiťdoprácevmieste,ktorébolovpracovnej
zmluve uvedené ako miesto výkonu jeho práce, t.j. prevádzkareň na adrese N. XX, C..

13. Žalobca z objektívnych dôvodov, ktoré sú na strane zamestnávateľa, nemohol vykonávať svoju
prácu. Pre okamžité skončenie pracovného pomeru tak zo strany zamestnávateľa neboli naplnené
zákonné predpoklady.

14. Žalovaný má za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce učinené

zamestnávateľom je neplatné.

15. Pracovný pomer žalobcu so žalovaným skončil dňa 8.10.2013, kedy žalovaný prevzal okamžité
zrušenie pracovného pomeru dané žalobcom podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce
učinené z dôvodu nezaplatenia mzdy.

16. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného trval od 22.4.2013 do 8.10.2013. Za uvedené obdobie
žalobcovi bola vyplatená mzda za mesiace apríl, máj a jún. Žalovaný nevyplatil mzdu žalovanému za
obdobie od 1.7.2013 do 8.10.2013.

17. Mzda žalobcu v zmysle bodu 6. pracovnej zmluvy činila 350,- Eur mesačne, čo je 2,0124 Eur/hodina
(pri 40 hodinovom týždennom pracovnom čase, kedy priemerný počet hodín pripadajúci v kalendárnom
roku na jeden mesiac činí 173,92 Eur hodiny). V mesiaci október 2013 bolo 6 pracovných dní a tak
mzda žalobcu za október 2013 činí 96,60 Eur. Dlh žalovaného na mzde je: júl 2013 v sume 350,- Eur,august 2013 v sume 350,- Eur, september 2013 v sume 350,- Eur a október 2013 v sume 96,60 Eur,
spolu 1.146,60 Eur.

18. Okrem nevyplatenej mzdy žalobcovi prináleží aj náhrada mzdy vo výške 700,- Eur podľa § 69
ods. 4 Zákonníka práce (náhrada mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu
dvoch mesiacov). Dlh žalovaného pozostávajúci z nevyplatenej mzdy a z nevyplatenej náhrady mzdy
predstavuje spolu 1.846,60 Eur.

19. Žalobca žiada tiež úrok z omeškania. Mzda za daný kalendárny mesiac bola splatná najneskôr 30.
deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Pracovný pomer žalobcu skončil dňa 8.10.2013 a tak mzda
za október 2013 a náhrada mzdy podľa ustanovenia § 69 ods. 4 Zákonníka práce žalobcovi mali byť
vyplatené najneskôr dňa 30.11.2013 (omeškanie s vyplatením tak vznikne dňa 1.12.2013).

20. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril, aj keď žalovanému žaloba žalobcu bola doručená do

vlastných rúk s výzvou sa k nej vyjadriť.

21. Konanie vo veci začalo dňa 2.12.2013 za účinnosti zákona číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok. Zákon č. 99/1963 Zb. bol ustanovením § 473 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej iba C.s.p.) dňom 30.6.2016 zrušený a dňom 1.7.2016 sa stal účinným nový procesný

poriadok upravený zákonom číslo 160/2015 Z.z.

22. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

23. Konanie vo veci ku dňu 30.6.2016 neskončilo a tak na konanie počnúc od 1.7.2016 treba použiť už

nový procesný poriadok upravený zákonom č. 160/2015 Z.z. s tým, že právne účinky úkonov, ku ktorým
došlo pred 1.7.2016 zostávajú zachované.

24. Podľa § 316 C.s.p. individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi
zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných

vzťahov.
(2) Za individuálny pracovnoprávny spor sa považuje aj spor, ktorý vyplýva zo zásady rovnakého
zaobchádzania, ak súvisí s individuálnym pracovnoprávnym sporom.

25. Podľa § 319 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento
účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

26. Podľa § 322 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak s tým strany súhlasia a neodporuje to účelu tohto zákona.

27. Podľa § 323 C.s.p. na konanie podľa tohto dielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o
konaní, ak nie je ustanovené inak.

28. Žalobca podanou žalobou sa domáha neplatnosti rozviazania pracovného pomeru právnym úkonom

zamestnávateľa a mzdových nárokov. Ide tak o individuálny pracovný spor v zmysle § 316 C.s.p.

29. Súd v súlade s § 322 C.s.p. na prejednanie sporu nariadil na deň 4.5.2017 pojednávanie, na ktoré
predvolal žalobcu a žalovaného. Žalobcovi predvolanie na pojednávanie bolo doručené dňa 11.4.2017
a žalobca pojednávania sa zúčastnil. Žalovaný, ktorý je právnickou osobou zapísanom v obchodnom

registri predvolanie na pojednávanie neprevzal, hoci mu bolo doručované na adresu jeho sídla podľa
zápisu v obchodnom registri. V zmysle ustanovenia § 112 C.s.p. sa ale predvolanie na pojednávanie
žalovanému považuje za doručené dňa 12.4.2017, t.j. dňom vrátenia zásielky súdu.30. Žalovaný nedisponuje elektronickou schránkou, preto súd žalovanému, v súlade s ustanovením §
106 ods. 1 písm. b/ C.s.p., predvolanie na pojednávanie doručoval na adresu jeho sídla zapísaného v
obchodnom registri. Ak žalovaný doporučenú poštovú zásielku obsahujúcu predvolanie na pojednávanie

na tejto adrese neprevzal, zásielka dňom jej vrátenia súdu sa podľa § 112 C.s.p. považuje za doručenú,
aj keď žalovaný sa o nej nedozvedel.

31. Žalobca požiadal súd o prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného. Súd postupujúc podľa § 180
C.s.p. dospel k záveru, že vec je možné prejednať v neprítomnosti žalovaného, aj keď predvolanie na

pojednávanie neprevzal.

32. Žalobca na pojednávaní prehlásil, že na podanej žalobe trvá. Uviedol, že žalobou sa domáha
nielen vyslovenia neplatnosti skončenia jeho pracovného pomeru so žalovaným, ale tiež vyslovenia
dňa skončenia pracovného pomeru. Tento výrok súdu potrebuje vzhľadom k jeho dlhu voči zdravotnej
poisťovni.

33. K meritu veci sa žalobca vyjadril na pojednávaní dňa 24.6.2015. Uviedol, že na čerpaní dovolenky
sa dohodol s vedúcim prevádzky G.I. G.. V čase nástupu na dovolenku nemal vedomosť o následnom
uzavretí prevádzky.

34. Dovolenku čerpal v období od 26.7.2013 do 10.8.2013. Pri nástupe do práce po skončení dovolenky
našiel prevádzku uzavretú a na jej dverách visel písomný oznam, podľa ktorého prevádzka je dočasne
uzavretá v období od 7.8.2013 do 2.9.2013. Telefonicky sa snažil skontaktovať so žalovaným, no
bezvýsledne. Žalovaný ako zamestnávateľ ho na nástup do práce nevyzýval. Práce pre žalovaného
vykonával do 25.7.2013.

35. Žalobca spolu so žalobou súdu predložil kópiu písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 18.4.2013. Z
obsahu zmluvy vyplýva, že zmluvu uzavreli žalovaný ako zamestnávateľ a žalobca ako zamestnanec.
Zmluvou bol dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú s nástupom žalobcu do práce dňa 22.4.2013 a
koniec pracovného pomeru bol dohodnutý na deň 31.12.2013.

36.Žalobcaakozamestnanecmalvykonávaťpráce:zodpovednýprevádzkarsmiestomvýkonupráceN.
XX, C. so mzdou vo výške 350,- Eur mesačne a výplatným termínom do 30. dňa nasledujúceho mesiaca.

37. Podľa § 42 ods. 1 Zák. práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi

zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

38. Podľa § 43 ods. 1 Zák. práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

39. Podľa § 43 ods. 2 Zák. práce zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa
odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku
výpovednej doby.

40. Podľa § 46 Zák. práce pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve

ako deň nástupu do práce.

41. Podľa § 47 ods. 1 Zák. práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za
vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné

podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,
b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej
zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.42. Podľa § 48 ods. 1 Zák. práce pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej
zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli
splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je

uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

43. Podľa § 48 ods. 2 Zák. práce pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva
roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov
najviac dvakrát.

44. Vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe, ktoré žalovaný nepoprel a obsah pracovnej
zmluvy zo dňa 18.4.2013, súd nemohol mať pochybnosti o pracovnoprávnom vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným a to v zhode so skutkovými tvrdeniami žalobcu a obsahom pracovnej zmluvy zo dňa
18.4.2013. Ustálil preto, že na základe písomnej pracovnej zmluvy uzavretej dňa 18.4.2013 vznikol
medzi žalobcom a žalovaným pracovný pomer na dobu určitú s dohodnutým druhom práce zodpovedný

prevádzkar kaviarne žalovaného na ulici N. XX D. C. a nástupom do práce dňa 22.4.2013.

45. Žalobca práce v súlade s obsahom pracovného pomeru pre žalovaného vykonával od 22.4.2013 do
26.7.2013, kedy začal čerpať dovolenku v trvaní do 10.8.2013.

46. Dňa 3.10.2013 žalovaný ako zamestnávateľ doručil žalobcovi ako zamestnancovi okamžité
skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zák. práce. Z obsahu písomnosti vyplýva, že žalovaný
okamžitekončípracovnýpomersožalobcompodľa§68Zákonníkapráceprehrubéporušeniepracovnej
disciplíny s tým, že pracovný pomer končí doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru
žalobcovi.

47. Podľa § 68 Zák. práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba
vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

(2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5 .
(3) Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so

zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej
dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie
ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a
zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1 ) z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.

48. Podľa § 70 Zák. práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec
urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený

dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

49. Podľa § 71 Zák. práce pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.
(2) Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone
práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa

zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
(3) Pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer podľa odseku 1 aj inými spôsobmi
uvedenými v § 59 .

50.Podľa§77Zák.práceneplatnosťskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďou,okamžitýmskončením,

skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.51. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi bolo žalovaným doručené dňa 3.10.2013.
Žalobca žalobou súdu doručenou dňa 2.12.2013, teda v lehote podľa § 77 Zák. práce žiada určiť, že
okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.

52. Vychádzajúc z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, ako bolo doručené žalobcovi,
dôvodom, pre ktorý žalovaný ako zamestnávateľ pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru
so žalobcom, mala byť skutočnosť, že žalobca po skončení dovolenky sa nevrátil na pracovisko,
neoznámil žalovanému dôvod neprítomnosti v práci a so žalovaným odmietal normálne komunikovať.

Neprítomnosťžalobcuvpráciposkončenídovolenkyžalovanýpovažovalzaneospravedlnenémeškanie
práce, absenciu, ktoré hodnotí ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Právne svoje rozhodnutie o
okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný kvalifikuje ustanovením § 68 Zák. práce.

53. Ustanovenie § 70 Zákonníka práce ukladá obom stranám pracovnoprávneho vzťahu v prípade
okamžitého skončenia pracovného pomeru, okrem iného skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho

nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Súd konštatuje, že žalovaný na túto zákonnú povinnosť nedbal.

54. Žalovaný totiž iba všeobecne konštatuje nenastúpenie žalobcu do práce po skončení dovolenky, ale
bez toho, aby uviedol čas, kedy žalobca mal do práce nastúpiť a aké následky nenastúpenia žalobcu
do práce malo pre činnosť žalovaného. Spôsob akým žalovaný vymedzil dôvod okamžitého rozviazania

pracovného pomeru vo svojom právnom úkone umožňuje jeho zámenu s iným dôvodom a to najmä z
časovéhohľadiska.Naviacibazapredpokladupresnéhočasovéhovymedzeniajemožnéurobiťzáver,či
k okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalovaný
ako zamestnávateľ dozvedel o dôvode, pre ktorý sa okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom
rozhodol (§ 68 ods. 2 Zák. práce) a či dôvod, pre ktorý sa žalovaný rozhodol okamžite skončiť pracovný

pomer so žalobcom napĺňa ustanovenie § 68 ods. 1 Zák. práce (žalovaný pri svojom právnom úkone
mal na mysli s najväčšou pravdepodobnosťou písm. b/ § 68 ods. 1Zák. práce, aj keď to výslovne v
okamžitom skončení pracovného pomeru neuviedol).

55. Podľa § 17 ods. 2 Zák. práce právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo

zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon,
ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil
formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo
osobitný predpis.

56. Ustanovenie § 70 Zák. práce absenciu tam uvedených náležitostí sankcionuje neplatnosťou
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Právny úkon žalovaného zo dňa 26.9.2013, ktorého
obsahom je okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom, postráda také skutkové vymedzenie
dôvodu, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, najmä z pohľadu jeho časového vymedzenia. Z
uvedeného dôvodu súd akceptoval návrh žalobcu a okamžité rozviazanie pracovného pomeru zo strany

žalovaného vyslovil neplatným.

57. Podľa § 79 Zák. práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

(2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov,
môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov
primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec
nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
(3) Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na oznamovateľa kriminality alebo inej protispoločenskej

činnosti, ak došlo k skončeniu pracovného pomeru počas poskytovania ochrany podľa osobitného
predpisu.(4) Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho
zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa
jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak

a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.
(5) V prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy
v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

58. Okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorým žalovaný ako zamestnávateľ chcel skončiť
pracovný pomer so žalobcom je neplatné. Žalobca netrval na ďalšom zamestnávaní žalovaným, preto
pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skončil podľa § 79 ods. 4 písm. b/ Zák. práce dňom,
kedy sa mal skončiť, t.j. dňom, v ktorý žalobca okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal, k čomu

došlo dňa 3.10.2013.

59. Podľa § 116 ods. 1 Zák. práce zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume
jeho priemerného zárobku.

60. Podľa § 142 ods.1, 3 Zák. práce ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný
nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily,
chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po
dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(3) Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú
uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného
zárobku.

61. Podľa § 118 Zák. práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu

mzdu.
(2) Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné,
odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho
fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca,

výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej
pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú
pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa
tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter

mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo
zisku po zdanení.
(3) Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri
príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení
alebo zo sociálneho fondu.

62. Podľa § 129 Zák. práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo
inak.
(2) Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením

dovolenky.
(3) Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné
obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom
výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

63. Podľa § 134 Zák. práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný
zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa
prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods.3 ) a do obdobia odpracovaného
zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
(2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje

priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa
namiestopriemernéhozárobkupravdepodobnýzárobok.Pravdepodobnýzároboksazistízomzdy,ktorú

zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
(4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok
sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť
priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným
počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času
zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

(5) Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi
vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši
sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je
odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je
nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok (§ 120 ods. 4 ), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu
mzdovému nároku. Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 ods. 5
, zamestnávateľ zvýši priemerné
zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času odo
dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ uplatní v prípade predĺženia ustanoveného

týždenného pracovného času.
(6) Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov používa v súvislosti s náhradou škody priemerný zárobok
u žiakov základných škôl, žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl alebo u zamestnancov so
zdravotným postihnutím, ktorí nie sú zamestnaní a ktorých príprava na povolanie (činnosť) sa vykonáva
podľa osobitných predpisov, vychádza sa zo sumy priemerného zárobku určenej podľa odseku 5 prvej

vety.
(7) Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa
poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa
určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do
mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach). Počet rozhodujúcich

období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje. Mzda poskytnutá
zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia podľa § 118 ods. 3
sa považuje za mzdu poskytnutú
zaobdobieštyrochkalendárnychštvrťrokov.Priurčovanípomernýchčastímzdyzamestnávateľprihliada
napodielobdobiaodpracovanéhozamestnancomvrozhodujúcomobdobíalebovďalšíchrozhodujúcich

obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie.
(8) Ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahoch u toho istého zamestnávateľa,
posudzuje sa mzda v každom pracovnom vzťahu samostatne.
(9) Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov
z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného

mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové
dôchodkové sporenie, preddavku poistného na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov
fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom
sa tento zárobok zisťuje.
(10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 platia primerane na účely zisťovania pravdepodobného zárobku.

(11) Podrobnosti zisťovania priemerného zárobku alebo pravdepodobného zárobku možno dohodnúť
so zástupcami zamestnancov.

64.Žalobcaprácuprežalovanéhovykonávaldo25.7.2013včítaneavobdobíod26.7.2013do10.8.2013
čerpal dovolenku. Od 11.8.2013 do 3.10.2013 včítane, kedy pracovný pomer skončil, žalobca síce práce

pre žalovaného nevykonával, ale z dôvodu prekážok na strane žalovaného ako zamestnávateľa, ktorý
mu prácu prestal prideľovať. Žalobcovi tak za dobu do 25.7.2013 včítane patrí mzda vo výške podľa
dohody so žalovaným, t.j. vo výške 350,- Eur mesačne (bod 6. pracovnej zmluvy) a za dobu čerpania
dovolenky a prekážok na strane žalovaného ako zamestnávateľa, ktoré žalobcovi bránili vo výkonepráce, patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku žalobcu vypočítaného podľa zásad § 134
Zák. práce.

65. Pri dohodnutej mzde vo výške 350,- Eur mesačne je pri 40 hodinovom týždennom pracovnom čase
a 173,92 Eur priemernom počte hodín pripadajúcom v kalendárnom roku na jeden kalendárny mesiac
priemerný hodinový zárobok vo výške 2,0124 Eur a priemerný mesačný zárobok vo výške 350,- Eur.

66. Žalovaný nevyplatil žalobcovi mzdu a náhradu mzdy za vyčerpanú dovolenku za mesiac júl 2013 a

náhradu mzdy nevyplatil ani za ďalšiu časť žalobcom vyčerpanej dovolenky do 10.8.2013 (žalovaný toto
skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel, preto súd podľa § 151 ods. 1 C.s.p. ho považoval za nesporné).
Žalobcovi preto za mesiac júl 2013 patrí mzda za dobu od 1.7.2013 do 25.7.2013 včítane a náhrada
mzdy za čerpanú dovolenku od 26.7.2013 do 31.7.2013 spolu vo výške 350,- Eur. V období od 1.8.2013
do 10.8.2013 včítane žalobca čerpal dovolenku, za ktorú mu patrí náhrada mzdy vo výške priemerného
zárobku a od 11.8.2013 do 31.8.2013 žalobca práce nevykonával, preto žalobcovi patrí náhrada mzdy

vo výške priemerného zárobku, spolu náhrada mzdy vo výške 350,- Eur. Náhrada mzdy vo výške
priemerného zárobku v sume 350,- Eur žalobcovi patrí aj za mesiac september 2013, lebo opäť žalobca
práce nevykonával, ale pre prekážky na strane žalovaného. Za tri pracovné dni mesiaca október 2013
žalobcovi opäť patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku, čo je 48,30 Eur, lebo pracovný pomer
skončil dňa 3.10.2013 a žalobca práce nevykonával pre prekážky na strane žalovaného. Spolu tak za

obdobie od 1.7.2013 do 3.10.2013 žalobcovi na mzde a náhrade mzdy patrí 1.098,30 Eur.

67. Podľa § 79 ods. 5 Zákonníka práce žalobcovi patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku za
výpovednú dobu dvoch mesiacov, lebo pracovný pomer bol neplatne skončený okamžite, teda v sume
700,- Eur (2 x 350,- Eur). Spolu tak žalobcovi patrí mzda a náhrada mzdy v celkovej výške 1.798,30 Eur.

68.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

69. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

70. Podľa § 129 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo
inak.
(2) Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením

dovolenky.
(3) Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné
obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom
výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

71. V bode 7. pracovnej zmluvy žalovaný so žalobcom dohodli splatnosť mzdy najneskôr 30. dňa
nasledujúceho mesiaca. Rovnaká splatnosť platí aj vo vzťahu k náhrade mzdy.

72. Vzhľadom na uvedené mzda a náhrada mzdy za mesiac júl 2013 bola splatná dňa 30.8.2013,
náhrada mzdy za mesiac august 2013 bola splatná dňa 30.9.2013, náhrada mzdy za mesiac september

2013 bola splatná dňa 30.10.2013 a náhrada mzdy za mesiac október 2013 včítane náhrady mzdy podľa
§ 79 ods. 5 Zákonníka práce dňa 30.11.2013. Žalovaný mzdu a náhradu mzdy žalobcovi nevyplatil
doposiaľ, v dôsledku čoho sa s jej zaplatením dostal dňom nasledujúcim po jej splatnosti do omeškania
a vznikla mu povinnosť žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania vo výške určenej vykonávacím predpisom,
ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.

73. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení ku dňu 31.8.2013, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.74. Pri základnej úrokovej sadzbe ECB ku dňu 31.8.2013 vo výške 0,50 % p.a. je žalovaný povinný
žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 350,- Eur od 31.8.2013 do

zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 350,- Eur od 1.10.2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 %
ročne zo sumy 350,- Eur od 31.10.2013 do zaplatenia a vo výške 5,50 % ročne zo sumy 748,30 Eur
od 1.12.2013 do zaplatenia.

75. Žalobca podanou žalobou okrem vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru

vykonaného listom žalovaného zo dňa 26.9.2013 žiadal určiť, že pracovný pomer medzi ním a
žalovaným skončil dňa 8.10.2013, kedy žalovaný prevzal okamžité skončenie pracovného pomeru podľa
ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce vykonané listom žalobcu zo dňa 30.9.2013.

76. Ako vyplýva z ustanovenia § 79 ods. 4 písm. b/ Zákonníka práce v prípade, ak bol pracovný pomer
neplatne skončený okamžite zo strany zamestnávateľa (žalovaný - poznámka súdu) a zamestnanec

(žalobca - poznámka súdu) netrvá na ďalšom zamestnávaní (o čom nemôžu byť pochybnosti, lebo o
tom svedčí aj právny úkon žalobcu zo dňa 30.9.2013), pracovný pomer zo zákona skončí dňom, keď
sa pracovný pomer mal skončiť. Podľa okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle právneho
úkonu žalovaného zo dňa 26.9.2013, mal pracovný pomer skončiť dňa 3.10.2013, preto týmto dňom
aj pracovný pomer skončil. V dôsledku uvedeného preto okamžité skončenie pracovného pomeru

vykonané listom žalobcu zo dňa 30.9.2013, na základe ktorého mal pracovný pomer skončiť 8.10.2013
je už právne bez účinkov a bez významu.

77. Vychádzajúc z uvedeného súd síce vyslovil, že pracovný pomer skončil, ale nie dňa 8.10.2013, ale
dňa 3.10.2013. Žalobu žalobcu tak v časti, pokiaľ by mal pracovný pomer trvať ešte v dobe od 4.10.2013

do 8.10.2013 zamietol.

78. Žalobu žalobcu súd potom zamietol aj v časti o zaplatenie náhrady mzdy za dobu trvania pracovného
pomeru od 4.10.2013 do 8.10.2013 v sume 48,30 Eur.

79. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalobca síce nebol v spore úspešný v celom
rozsahu, jeho neúspech ale bol iba vo veľmi nepatrnej časti, preto súd žalobcovi náhradu trov konania
priznal v plnom rozsahu.

80. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

81. Vzhľadom na predmet sporu a osobu žalobcu, žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zák. č. 71/1992
Zb. oslobodený od súdnych poplatkov. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona a vzhľadom na výsledok
sporu súd preto povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby uložil žalovanému. Výšku súdneho poplatku

súdpritomurčilsúčtompoplatkovpodľapoložky1bzanárokourčenieneplatnostiokamžitéhoskončenia
pracovného pomeru v sume 99,50 Eur a podľa položky 1a sadzobníka súdnych poplatkov za nárok o
zaplatenie mzdy a náhradu mzdy v sume 107,50 Eur (poznámka 6 k položke 1 sadzobníka súdnych
poplatkov), spolu v sume 207,- Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak

odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutiesúdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.