Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. júl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200472
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7014200472.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu

JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Košice,
Mojmírova5,04162Košice,protižalovanému:OkresnýúradKošice,Komenského52,04126Košice,za
účasti ďalšieho účastníka P. F., B. Q. XXX, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 11.04.2014 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 17.04.2014 sa

žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie
v Košiciach č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.

2. Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves ako príslušný správny
orgán štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácii podľa § 2 ods. 1 písm. c/
zákona NR SR č. 534/2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných
komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 101 zákona NR SR č. 725/2004 Z. z. o

podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z.
z., za použitia § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodol v
súlade s § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z. tak, že uložil P. F. ako prevádzkovateľovi vozidla
zn. Jawa 350, evidenčné číslo Q. XXX T., VIN XXXXXX, kategórie vozidla L3e, pokutu vo výške 166 eur.

3. V odôvodnení tohto rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že v súlade s ustanovením §

101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z. vykonal sledovanie, či prevádzkovatelia vozidiel podrobujú vozidlá
v ustanovených lehotách technickej kontrole pravidelnej podľa § 50 ods. 1 a emisnej kontrole pravidelnej
podľa § 68 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. a tieto údaje porovnával s databázou evidovaných vozidiel.

4. Konštatoval, že Obvodný úrad dopravy v automatizovanom informačnom systéme technickej
kontroly (AIS TK) zistil dňa 28.02.2013, že uvedené vozidlo nemá platnú technickú kontrolu pravidelnú.
Uviedol, že zo zisteného stavu jednoznačne vyplýva, že prevádzkovateľ vozidla porušil ustanovenia §

21 ods. 1 písm. b/ bod 1. zákona č. 725/2004 Z. z., kde mu je ako prevádzkovateľovi vozidla stanovená
povinnosť v ustanovených lehotách bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť motorové vozidlo
technickej kontrole pravidelnej.5. Poukázal na § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z., v ktorom sa stanovuje, že v lehote od jedného
roka do štyroch rokov podlieha technickej kontrole pravidelnej motorové vozidlo, ktoré je evidované v
Slovenskej republike a nie je vyradené z premávky na pozemných komunikáciách dočasne podľa § 24

ods. 2 alebo natrvalo podľa § 24 ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z.. Konštatoval, že lehoty technických
kontrol pravidelných pre jednotlivé kategórie vozidiel ustanovil všeobecne záväzný predpis vydaný na
vykonanie tohto zákona, ktorým je vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 578/2006
Z.z.Táv§47ods.1písm.b/prekategóriuvozidielL3e,doktorejjeuvedenémotorovévozidlozaradené,
stanovuje: „Technickej kontrole pravidelnej podlieha vozidlo kategórie L3e v lehote štyroch rokov po

jeho prvom prihlásení do evidencie a potom periodicky v dvojročných lehotách“. Konštatoval, že toto
ustanovenie prevádzkovateľ vozidla porušil tým, že vozidlo nepodrobil technickej kontrole pravidelnej
tak, ako je to stanovené vyhláškou v dvojročnej lehote.

6. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že z tohto dôvodu ako
príslušný orgán štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií podľa § 2 ods. 1

písm. c/ zákona č. 534/2003 Z. z., začal podľa § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. voči prevádzkovateľovi
uvedeného vozidla dňa 27.02.2013 správne konanie vo veci uloženia pokuty vo výške 166 eur podľa §
107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z..

7. V závere odôvodnenia rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že v oznámení o začatí

správneho konania v súlade s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán vyzval prevádzkovateľa
vozidla, aby do siedmich dní od prevzatia oznámenia o začatí konania predložil správnemu orgánu
svoje vyjadrenie alebo námietky za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu vo veci
pred vydaním rozhodnutia. Konštatoval, že prevádzkovateľ vozidla zásielku v odbernej lehote prevzal,
ale nepredložil žiaden doklad o tom, že zákonom stanovené lehoty na vykonanie technickej kontroly

pravidelnej dodržal.

8. Prevádzkovateľ vozidla P. F. podal dňa 02.04.2013 odvolanie proti rozhodnutiu Obvodného úradu
pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves č. 16/2013/00353 zo dňa 18.03.2013 vo
veci uloženia pokuty vo výške 166 eur, a to z dôvodu premlčania lehoty na udelenie pokuty za porušenie

povinnosti v zmysle ustanovenia § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z..

9. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov, odvolanie prevádzkovateľa vozidla, ktorým je P. F.
zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie č. 16/2013/00353 zo dňa 18.03.2013 potvrdil.

10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh konania pred správnym
orgánom prvého stupňa a uviedol, že odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a
predložené spisové materiály v celom rozsahu a na základe spoľahlivo zisteného stavu veci dospel k
nasledujúcim záverom.

11. V rámci odvolacieho konania žalovaný najprv preveril skutočnosti týkajúce sa vlastníctva a držby
osvedčenia o evidencii predmetného vozidla v evidencii vozidiel. Konštatoval, že z údajov v evidencii
vozidiel je jednoznačné zrejmé, že prevádzkovateľ vozidla je evidovaný ako vlastník predmetného
vozidla a ako držiteľ, z čoho následne vyplýva, že v osvedčení o evidencii časti II („osvedčenie o

evidencii“) série a čísla PA 162 285, vydaného dňa 23.08.2010, je prevádzkovateľ vozidla zapísaný ako
vlastník (položka C.2.1 v osvedčení o evidencii) a zároveň aj ako držiteľ osvedčenia (položka C.1.1 v
osvedčení o evidencii).

12. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že predmetné vozidlo kategórie

L3e - dvojkolesový motocykel nad 50 ccm a nad 45 km/h, bolo prvýkrát evidované 01.01.1990 (dátum
prvej evidencie). Potom podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt
a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 578/2006 Z. z., z 12. októbra 2006, ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o niektorých ustanoveniach zákona č. 725/2004 Z. z. v platnom znení (ďalej len „ vyhláška
č. 578/2006 Z. z.“), technickej kontrole pravidelnej podlieha predmetné vozidlo, ktoré je evidované v

Slovenskej republike, v lehote štyroch rokov po jeho prvom prihlásení do evidencie, a potom periodicky
v dvojročných lehotách, ak nie je vyradené z premávky na pozemných komunikáciách dočasne (§ 24
ods. 2 zákona č. 725/2004 Z. z.) alebo natrvalo (§ 24 ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z.).13. Konštatoval, že v tomto prípade uvedené ustanovenie zákona pozitívne vymedzuje, ktoré
vozidlo a v akých lehotách podlieha technickej kontrole pravidelnej. Pokiaľ sa týka predmetného vozidla
evidovaného v Slovenskej republike, ktorému od dátumu jeho prvej evidencie už uplynuli štyri roky,

podlieha technickej kontrole pravidelnej periodicky v dvojročných lehotách. Ďalej uviedol, že uvedené
ustanovenie zákona vymedzuje, kedy vozidlo technickej kontrole pravidelnej nepodlieha (platí aj pre
predmetné vozidlo), pričom jednotlivé vymedzenie aj špecifikoval.

14. Zhrnutím uvedených skutočností žalovaný uviedol, že vozidlo, ktoré je evidované v

Slovenskej republike a nie je vyradené z premávky na pozemných komunikáciách dočasne alebo
natrvalo, sa považuje za vozidlo v premávke na pozemných komunikáciách a podlieha technickej
kontrole pravidelnej, ak je pre danú kategóriu vozidla lehota na vykonanie technickej kontroly pravidelnej
ustanovená. Pritom nie je rozhodujúce, či prevádzkovateľ vozidlo prevádzkuje v premávke na pozemnej
komunikácii alebo mimo pozemnej komunikácie. Konštatoval, že predmetné vozidlo sa k 28.02.2013
považovalo za vozidlo v premávke na pozemných komunikáciách evidované v Slovenskej republike.

Poukázal na to, že podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b/, odst. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. bolo
povinnosťou prevádzkovateľa vozidla v ustanovených lehotách bez vyzvania a na vlastné náklady
podrobiť predmetné vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom v § 47
ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 578/2006 Z. z..

15. Žalovaný ďalej konštatoval, že predmetné vozidlo k 28.02.2013 neplnilo podmienky ustanovené
v § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 578/2006 Z. z. na prevádzku vozidla v premávke na pozemných
komunikáciách.

16. Poukázal na to, že predmetné konanie vo veci uloženia pokuty podľa ustanovenia § 107 ods. 2

písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z., prebiehalo na základe skutkového stavu k 28.02.2013 a výsledkom
konania je porušenie povinností prevádzkovateľa vozidla ustanovených v § 21 zákona č. 725/2004 Z. z..

17. K námietke premlčania lehoty na udelenie pokuty za porušenie povinnosti podľa ustanovenia §
107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. žalovaný uviedol, že predmetnému vozidlu uplynulo od dátumu

jeho prvej evidencie (01.01.1990) viac ako štyri roky. Potom bolo povinnosťou prevádzkovateľa vozidla
tak, ako je to uvedené v bode 4 tohto odôvodnenia, podrobiť predmetné vozidlo technickej kontrole
pravidelnej periodicky v dvojročných lehotách. Podľa dátumu evidencie predmetného vozidla, posledná
lehota na vykonanie technickej kontroly pravidelnej uplynula dňom 01.01.2012 (k objektívnej lehote).

18. Ďalej poukázal na ustanovenie § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z., podľa ktorého konanie o
uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 13, teda aj podľa ods. 2 písm. c/ uvedeného zákona, možno začať
do šesť mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení
povinnosti (subjektívna lehota); najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo
(objektívna lehota).

19. Keďžeoddátumuzisteniaporušeniapovinnostidodátumuzačatiasprávnehokonanianeuplynulo
šesť mesiacov, žalovaný uviedol, že subjektívna lehota na uloženie pokuty je zachovaná a taktiež, keďže
od poslednej známej skutočnosti o porušení povinnosti neuplynulo viac ako päť rokov, aj objektívna
lehota na uloženie pokuty je zachovaná.

20. Žalobca podal dňa 05.11.2013 proti rozhodnutiu Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie v Košiciach č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013 podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č.
153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) protest
prokurátora a navrhol, aby toto rozhodnutie bolo zrušené a nahradené rozhodnutím, ktoré bude v súlade

so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, v lehote uvedenej v ustanovení §
26 ods. 2 zákona o prokuratúre. Zároveň uviedol, že ak nemieni protestu vyhovieť, alebo mu vyhovie iba
čiastočne, je povinný do 30 dní od doručenia protestu predložiť ho na rozhodnutie svojmu bezprostredne
nadriadenému orgánu (§ 26 ods. 3 zákona o prokuratúre).

21. V odôvodnení protestu prokurátora žalobca konštatoval, že na základe podnetu P. F., bytom
Q. XXX, preskúmal jeho rozhodnutie č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013, ktorým bolo zamietnuté
odvolanie P. F. proti rozhodnutiu Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská
Nová Ves č. 16/2013/00353 zo dňa 18.03.2013 o uložení pokuty. Uviedol, že z obsahu jeho rozhodnutia,ako aj na vec sa vzťahujúceho spisu zistil, že P. F. bola už uvedeným rozhodnutím Obvodného úradu pre
cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves uložená pokuta vo výške 166 eur v zmysle §
107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 725/2004

Z. z.“), pretože motocykel zn. Jawa 350, typ 632, ev. č. Q. XXX T., ktorého je vlastníkom, bez vyzvania
a na vlastné náklady nepodrobil v lehote stanovenej v § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. pravidelnej
technickej kontrole.

22. Poukázal na to, že proti tomuto rozhodnutiu P. F. podal včas odvolanie, ktoré odôvodnil tak,

že motocykel, ktorý bol nepojazdný, nadobudol kúpou v auguste 2010 a hodlal ho podrobiť technickej
kontrole až po jeho oprave. Ďalším dôvodom odvolania bolo vznesenie námietky premlčania začatia
konania v zmysle § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. a taktiež argumentoval tým, že posledná lehota
na vykonanie kontroly uplynula 01.12.2012 a od uvedeného dňa začína plynúť šesť mesačná lehota
na začatie správneho konania. Pretože správny orgán začal konanie až 28.02.2013, začatiu konania a
uloženiu sankcie bránilo ustanovenie § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z..

23. V odôvodnení protestu prokurátora žalobca ďalej uviedol, že odvolanie žalovaný zamietol s
poukazom na nesplnenie povinnosti prevádzkovateľa podrobiť vozidlo pravidelnej technickej prehliadke,
pričom bolo konštatované, že neboli zistené žiadne podmienky uvedené v zákone, za splnenia ktorých
by prevádzkovateľ túto povinnosť nemal. K námietke premlčania bolo uvedené, že o nevykonanej

technickej kontrole sa správny orgán dozvedel dňa 28.02.2013 vlastným zisťovaním v automatizovanom
informačnom systéme technických kontrol vozidiel a porovnaním s databázou evidovaných vozidiel.
Žalobca poukázal na to, že uvedený deň považoval žalovaný za počiatok plynutia subjektívnej lehoty
na začatie konania podľa § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z., a keďže správny orgán rozhodol dňa
18.03.2013, lehota na vydanie rozhodnutia bola zachovaná. Tento výklad zákona nepovažoval žalobca

za súladný so zásadami, ktorými sa spravuje náš právny poriadok.

24. Žalobca v odôvodnení protestu prokurátora ďalej citoval ustanovenie § 50 ods. 1, § 51 ods. 3,
§ 112 ods. 13, § 107 ods. 2 písm. e/, § 107 ods. 18, § 101 písm. k/, § 109 ods. 1 zákona č. 725/2004
Z. z., § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 578/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých

ustanoveniach zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 46, § 59 ods.
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

25. Konštatoval, že zo spisu vyplynulo, že predmetný motocykel bol prvý raz prihlásený do evidencie

01.01.1990.Najbližšejtechnickejkontrolemalbyťpodrobenýnajneskoršie01.01.1994anáslednekaždé
dva roky, najneskoršie k 01. januáru príslušného roka. Naposledy mala byť vykonaná technická kontrola
01.01.2012, pričom zo spisu nevyplynulo, či vôbec bola v minulosti technická kontrola vykonaná.

26. Žalobca poukázal na to, že v prejednávanej veci je potrebné rozlišovať medzi okamihom začatia

správneho konania a povinnosťou začatia správneho konania.

27. Konštatoval, že v prejednávanej veci začal správny orgán konanie z vlastnej iniciatívy, t.j. na
základe zásady oficiality, ktorá je vyjadrená v ustanovení § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z..
Uviedol, že správny orgán má povinnosť začať konanie ex offo vždy, len čo boli splnené podmienky

ustanovené v hmotnoprávnych predpisoch. Poukázal na ustanovenie § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004
Z. z. a uviedol, že v konkrétnom prípade došlo k porušeniu povinnosti prevádzkovateľa motocykla P.
F. podrobiť motocykel technickej kontrole najneskoršie do 01.01.2012. V nasledujúci deň začala plynúť
lehota na vyvodenie jeho zodpovednosti za nesplnenie tejto povinnosti a v tento deň boli splnené
procesné aj hmotnoprávne podmienky na začatie správneho konania. Pripomenul, že v Slovenskej

republike je v zmysle zákona č. 725/2004 Z. z. a vykonávacej vyhlášky č. 578/2006 Z. z.. zavedený
automatizovaný informačný systém technických kontrol a automatizovaný informačný systém emisných
kontrol, z ktorých sa prenášajú aktuálne údaje o technickej a emisnej kontrole do informačného systému
evidencie vozidiel (IS EVO) a zaznamenajú sa v karte evidovaného vozidla.

28. Žalobca v proteste prokurátora ďalej uviedol, že podľa zásady oficiality je potrebné
odvodiť aj začiatok plynutia premlčacej lehoty na začatie konania. Premlčacia doba v takom prípade
plynie odo dňa, v ktorom by bolo možné začať správne konanie. Tento okamih je objektívne daný
okamihom možnosti porovnania údajov automatizovaného informačného systému technických kontrolaa databázy evidovaných vozidiel. Keďže tieto údaje sú priebežne automatizovaným informačným
systémom aktualizované, správny orgán ich má objektívne k dispozícii v deň, kedy došlo k porušeniu
právnej povinnosti prevádzkovateľa vozidla. Nasledujúcim dňom vzniká správnemu orgánu aj povinnosť

začať správne konanie. Uviedol, že je potrebné si uvedomiť, že počiatok plynutia premlčacej lehoty
nemôže byť závislý na okamihu vykonania úkonov zamestnanca správneho orgánu, ale na okamihu,
kedy mohol a mal začať konanie správny orgán z úradnej povinnosti. Pretože v prejednávanej veci s
poukazom na uvedené dôvody údaje o nevykonanej technickej kontrole boli správnemu orgánu známe
01.01.2012, lehota na začatie správneho konania v zmysle § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z.

uplynula 01. júla 2012, a preto ak bolo správne konanie začaté a rozhodnutie o uložení sankcie za
správny delikt vydané po uplynutí tejto lehoty, je toto rozhodnutie v rozpore so zákonom.

29. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo“)rozhodnutím č. k.: 29245/2013/C222-SCDPK/77200 zo dňa 19.12.2013, nevyhovelo
protestu prokurátora.

30. V odôvodnení rozhodnutia ministerstvo uviedlo, že po preskúmaní protestu prokurátora a celého
spisového materiálu nevyhovelo protestu prokurátora z nasledovných dôvodov:

1. Podrobiť vozidlo v ustanovených lehotách a na vlastné náklady technickej kontrole pravidelnej

podľa § 21 ods. 1 písm. b/ prvého bodu zákona č. 725/2004 Z. z. patrí medzi základné povinnosti
prevádzkovateľa vozidla. Pokiaľ je vozidlo nepojazdné z rôznych dôvodov, prevádzkovateľ vozidla si
môžepožiadaťodočasnévyradenievozidlazpremávky(§324azákonač.725/2004Z.z.),pričompočas
tohto dočasného vyradenia vozidlo nepodlieha technickej kontrole pravidelnej (§ 50 ods. 1 zákona č.
725/2004 Z. z.). Úmysel uvedený v podanom odvolaní, že prevádzkovateľ vozidla hodlal vozidlo podrobiť

technickej kontrole pravidelnej až po oprave vozidla, sa nezakladá na pravde, pretože prevádzkovateľ
prostredníctvomorgánuPolicajnéhozborudňa15.07.2013sámdobrovoľnepožiadalovyradenievozidla
z evidencie podľa § 120 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvzneníneskoršíchpredpisov,čoznamená,ževozidloužnebudemožnéprevádzkovaťvcestnej
premávke, keďže podľa § 120 ods. 7 zákona č. 8/2009 Z. z. vyradením vozidla z evidencie, vozidlo

stratilo schválenie na prevádzku v cestnej premávke.
2. Prevádzkovateľom vozidla sa P. F. stal dňa 23.08.2010 a vozidlo už ani v tom čase nemalo platnú
technickú kontrolu pravidelnú. Prevádzkovateľ vozidla si už pri kúpe vozidla bol vedomý skutočnosti, že
kupuje vozidlo, ktoré nemá platnú technickú kontrolu pravidelnú.
3. Automatizovaný informačný systém technických kontrol (ďalej len „AISTK“) je osobitný informačný

systém vozidiel spravovaný Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, poverenou
technickou službou technickej kontroly, v ktorom sú iba údaje o vozidlách, ktoré sa podrobili technickej
kontrole. V AISTK nie sú údaje o vozidlách, ktoré sú prihlásené do evidencie, a ktoré prevádzkovateľ
vozidla nepodrobil technickej kontrole pravidelnej. Z AISTK si správny orgán vie získať iba údaje o
vozidlách, ktoré sa podrobili technickej kontrole a nie údaje o vozidlách, ktoré sa nepodrobili technickej

kontrole.

31. V odôvodnení rozhodnutia ministerstvo ďalej uviedlo, že informačný systém evidovaných
vozidiel (ďalej len „ISEVO“) je osobitný informačný systém spravovaný Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky, v ktorom sú údaje o všetkých evidovaných vozidlách v Slovenskej republike. Správny orgán

vie v ISEVO vyhľadať iba konkrétne vozidlo na základe vopred zadaných parametrov.

32. Ministerstvo ďalej poukázalo na to, že obidva informačné systémy (AISTK a ISEVO) sú
dynamické informačné systémy, v ktorých sa údaje dynamicky menia v závislosti od toho, ako sú vozidlá
podrobované technickej kontrole alebo ako sú vykonávané zmeny v evidencii vozidiel až po vyradenie

vozidla z evidencie. Preto majú okresné úrady podľa § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z. sledovať, či
prevádzkovateľ vozidla podrobuje vozidlo v ustanovených lehotách technickým kontrolám pravidelným
a tieto údaje porovnávať s databázou evidovaných vozidiel. Teda, či všetky evidované vozidlá, ktoré
podliehajú tejto povinnosti, si aj túto povinnosť splnili.

33. Ministerstvo ďalej uviedlo, že správny orgán sa z oboch informačných systémov automaticky
nedozvie v reálnom čase, ktoré vozidlá nemajú platnú technickú kontrolu pravidelnú a zároveň, ktorý
prevádzkovateľ vozidla sa dopustil porušenia základných povinností prevádzkovateľa vozidla. Správnyorgánsaoporušenípovinnostidozvieažpriamymporovnanímobidvochinformačnýchsystémov(AISTK
a ISEVO).

34. Ministerstvo nezastáva názor, že by malo dôjsť k porušeniu ustanovenia § 107 ods. 18 zákona č.
725/2004 Z. z., pretože toto ustanovenie taxatívne stanovuje správnemu orgánu, že konanie o uložení
pokuty možno začať do šesť mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru
dozvedel o porušení povinnosti. Zákon neukladá začať konanie o uložení pokuty okamihom, ktorý je
objektívne daný pre možnosť porovnania údajov v jednotlivých informačných systémoch.

35. V závere rozhodnutia ministerstvo uviedlo, že správny orgán sa o porušení povinnosti nedozvie
automaticky okamihom možnosti porovnania údajov v jednotlivých informačných systémoch, tak ako
je uvádzané v proteste prokurátora, ale až okamihom porovnania údajov v jednotlivých informačných
systémoch.

36. Na základe uvedeného sa ministerstvo nestotožnilo s právnym názorom prokurátora uvedeným
v proteste.

37. Minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „minister“)
rozhodnutím ministra č. 29/2014 zo dňa 06.03.2014 potvrdil podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku

rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Štátny
dopravný úrad (ďalej len „ministerstvo“), č. k. 29245/2013/C222-SCDPK/77200 zo dňa 19.12.2013
(ďalej len „rozhodnutie“), ktorým ministerstvo ako príslušný správny orgán podľa § 99 písm. q/ zákona
č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 58 ods. 1

správneho poriadku, rozhodujúc o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry Košice č. Kd/220/13-10
zo dňa 05.11.2013 podaného proti rozhodnutiu Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie v Košiciach č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013, podľa § 46 a § 69 ods. 2 správneho
poriadku, nevyhovelo protestu prokurátora a rozklad P. F., trvale bytom Q. XXX, XXX XX Q. (ďalej len
„účastník konania“) zo dňa 05.01.2014, ktorý bol doručený ministerstvu dňa 10.01.2014, zaevidovaný

pod č. 1398 a predložený ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa 04.02.2014,
zamietol.

38. V odôvodnení rozhodnutia minister uviedol, že osobitná komisia preskúmala napadnuté
rozhodnutieministerstvavcelomrozsahu,podanýrozkladprotinemu,akoajpredloženýspisovýmateriál

v tejto veci podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku a navrhla ministrovi rozhodnutie potvrdiť a rozklad
zamietnuť.

39. Citoval ustanovenie § 107 ods. 2 písm. c/, ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. a uviedol, že konanie
o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 13 možno začať v šesťmesačnej subjektívnej lehote odo dňa, v

ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však
v päťročnej objektívnej lehote odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

40. Poukázal na to, že zákonodarca v § 107 stanovil osobitne subjektívnu a objektívnu lehotu, v
ktorých je možné začať konanie o uloženie pokuty, pričom začiatok plynutia týchto lehôt je spájaný s

inou právnou skutočnosťou. Kým v prípade subjektívnej lehoty je touto skutočnosťou okamih, kedy sa
príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvie o porušení povinností, v prípade objektívnej lehoty
je to okamih, keď k porušeniu povinnosti došlo.

41. K začatiu plynutia subjektívnej lehoty poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 1Sžo/69/2008 zo dňa 17.03.2009, v ktorom konštatoval: „Z rozhodovacej činnosti
súdov možno všeobecne vyvodiť, že začiatok plynutia subjektívnej lehoty sa odvíja od momentu, kedy
príslušný subjekt (orgán) disponuje informáciou s určitým a vierohodným obsahom o spáchaní deliktu
konkrétnym páchateľom, resp. vykazujúcou aspoň primeranú mieru určitosti a vierohodnosti, ktorá
zaručuje, že začatie konania nebude založené na nejasných, neoverených alebo zjavne nevierohodných

podkladoch“.

42. Poukázal na to, že okresný úrad vykonáva činnosť podľa § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z.
z., pričom môže získavať informácie z informačných systémov (všeobecne), ale aj zo skutočností, ktorésú správnemu orgánu známe z jeho úradnej činnosti, a na základe ktorých je jeho povinnosť konať, ak
zistí porušenie povinností prevádzkovateľov vozidiel ustanovených zákonom č. 725/2004 Z. z..

43. Konštatoval, že keď mal správny orgán informáciu o nespôsobilosti predmetného vozidla vrátane
niektorého z jeho základných identifikačných údajov, až potom mohol vykonať zistenie v informačnom
systéme technických kontrol a následnej evidencii vozidiel tak, aby získal údaje o predmetnom vozidle,
jeho nespôsobilosti a údaje o prevádzkovateľovi predmetného vozidla, ktoré sú podmienkou na začatie
konania v predmetnej veci.

44. Poukázal na to, že správny orgán sa z oboch prístupných informačných systémov (AISTK a
ISEVO) automaticky nedozvie v reálnom čase, ktoré vozidlá nemajú platnú technickú kontrolu pravidelnú
a zároveň, ktorý prevádzkovateľ vozidla sa dopustil porušenia základných povinností prevádzkovateľa
vozidla. Správny orgán sa o porušení povinnosti dozvie až priamym porovnaním obidvoch informačných
systémov (AISTK a ISEVO), t.j. až momentom priameho porovnania informačných systémov disponuje

správny orgán informáciou s určitým a vierohodným obsahom o spáchaní deliktu konkrétnym
páchateľom.

45. Konštatoval, že Obvodný úrad dopravy pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Spišskej
Novej Vsi vykonal sledovanie, či prevádzkovatelia vozidiel podrobujú vozidlá v ustanovených lehotách

technickej kontrole pravidelnej a zistil, že vozidlo účastníka konania nemá platnú technickú kontrolu
pravidelnú. Až týmto momentom začala Obvodnému úradu dopravy pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie v Spišskej Novej Vsi plynúť subjektívna lehota na začatie konania o uložení pokuty za
porušenie povinnosti stanovenej v § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z..

46. V závere odôvodnenia rozhodnutia minister uviedol, že Obvodný úrad pre cestnú dopravu a
pozemnékomunikácievSpišskejNovejVsizačalkonanieouloženiepokutyvšesťmesačnejsubjektívnej
lehote. Nakoľko bolo porušenie povinnosti podľa § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z.
preukázané, bolo potrebné rozhodnúť o uložení pokuty vo výške 166 eur.

47. Nestotožnil sa ani s námietkou účastníka konania, keď podľa jeho tvrdenia ministerstvo v
rozhodnutíkonštatovalo,žepodočasnomvyradenívozidlazcestnejpremávkyvozidloužnebudemožné
prevádzkovať v cestnej premávke.

48. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Obvodného úradu pre cestnú

dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013 a vrátenia mu veci
na ďalšie konanie.

49. Žalobu odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p., § 250b ods. 5 O.s.p..

50. V podanej žalobe poukázal na rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie Spišská Nová Ves č. 16/2013/00353 zo dňa 18.03.2013, odvolacie námietky účastníka
konania proti tomuto rozhodnutiu, ako aj na rozhodnutie žalovaného. Uviedol, že rozhodnutia považuje
za rozporné so zákonom a v rozpore so zásadami, ktorými sa spravuje náš právny poriadok.

51. Citoval ustanovenie § 50 ods. 1, § 51 ods. 3, § 112 ods. 3, § 107 ods. 2 písm. e/, § 107 ods.
18, § 101 písm. k, § 109 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z., § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 578/2006 Z.
z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých ustanoveniach zákona č. 725/2004 Z. z., § 46, § 59
ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

52. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania pred správnym orgánom vyplynulo, že predmetný
motocykel bol prvý raz prihlásený do evidencie 01.01.1990. Najbližšej technickej kontrole mal byť
podrobený najneskoršie 01.01.1994 a následne každé dva roky najneskoršie k 01. januáru príslušného
roka. Posledný termín vykonania technickej kontroly pripadol na 01.01.2012.

53. Vyslovil názor, že je potrebné rozlišovať medzi okamihom začatia správneho konania a
povinnosťou začatia správneho konania.54. Konštatoval, že v prejednávanej veci začal správny orgán konanie z vlastnej iniciatívy, t.j.
na základe zásady oficiality, ktorá je vyjadrená v ustanovení § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004.
Správny orgán má povinnosť začať konanie ex offo vždy, len čo boli splnené podmienky ustanovené v

hmotnoprávnych predpisoch. Podľa § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z. je správny orgán povinný
dbaťnadodržiavanieprávnychpredpisovprevádzkovateľmivozidielavprípadeporušeniamázozákona
povinnosť začať správne konanie a vyvodiť zo zisteného porušenia právneho predpisu dôsledky.

55. V konkrétnom prípade mal prevádzkovateľ motocykla P. F. povinnosť podrobiť motocykel

technickej kontrole najneskoršie do 01.01.2012. V nasledujúci deň začala plynúť lehota na vyvodenie
jeho zodpovednosti za nesplnenie tejto povinnosti a v tento deň boli splnené procesné aj hmotnoprávne
podmienky na začatie správneho konania. Považoval za potrebné uviesť, že v Slovenskej republike je
v zmysle zákona č. 725/2004 Z. z. a vykonávacej vyhlášky č. 578/2006 Z. z. zavedený automatizovaný
informačný systém technických kontrol a automatizovaný informačný systém emisných kontrol, z ktorých
sa prenášajú aktuálne údaje o technickej a emisnej kontrole do informačného systému evidencie vozidiel

(IS EVO) a zaznamenajú sa v karte evidovaného vozidla.

56. Konštatoval, že podľa zásady oficiality je potrebné odvodiť aj začiatok plynutia premlčacej
lehoty na začatie konania. Premlčacia doba v takom prípade plynie odo dňa, v ktorom by bolo možné
začať správne konanie. Tento okamih je objektívne daný okamihom možnosti porovnania údajov

automatizovaného informačného systému technických kontrol a databázy evidovaných vozidiel. Keďže
tieto údaje sú priebežne automatizovaným informačným systémom aktualizované, správny orgán ich
má k dispozícii v deň, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti prevádzkovateľa vozidla. Nasledujúcim
dňom vzniká správnemu orgánu aj povinnosť začať správne konanie. Je potrebné si uvedomiť, že
počiatok plynutia premlčacej lehoty nemôže byť závislý na okamihu vykonania úkonov zamestnancom

správneho orgánu, ale na okamihu, kedy mohol a mal začať konanie správny orgán z úradnej povinnosti.
Pretože v prejednávanej veci s poukazom na uvedené dôvody, údaje o nevykonanej technickej kontroly
boli správnemu orgánu známe už 01.01.2012, šesťmesačná lehota na začatie správneho konania
v zmysle § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. uplynula 01. júla 2012a preto ak bolo správne
konanie začaté a rozhodnutie o uložení sankcie za správny delikt vydané po uplynutí tejto lehoty, je toto

rozhodnutie v rozpore so zákonom.

57. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že proti rozhodnutiu Obvodného úradu pre cestnú
dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013 podľa § 22 ods. 1
písm. c/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov podal protest prokurátora a

navrhol, aby toto rozhodnutie bolo zrušené a nahradené rozhodnutím, ktoré bude v súlade so zákonom
a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Konštatoval, že Okresný úrad Košice protestu
nevyhovelapredložilhonarozhodnutienadriadenémusprávnemuorgánuvyššiehostupňa,Ministerstvu
dopravy a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktoré rozhodnutím č. k. : 29245/20138C222-
SCDPK/77200 zo dňa 19.12.2013 protestu nevyhovelo. Proti predmetnému rozhodnutiu podal rozklad

účastník konania P. F., o ktorom dňa 06.03.2014 rozhodol minister dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky rozhodnutím č. 29/2014 tak, že rozhodnutie potvrdil.

58. V závere podanej žaloby žalobca citoval ustanovenie § 35 ods. 1 písm. b/, § 250 ods. 6, ods.
4, § 250b ods. 5 O.s.p..

59. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 02.06.2014 poukázal na dôvody, ktoré korešpondujú
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj s odôvodneniami rozhodnutí Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a ministra dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky.

60. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp.zn. 7S/49/2014 zo dňa 03.09.2014 zrušil podľa § 250j
ods. 2 písm. a) O. s. p. rozhodnutie žalovaného č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013, ako aj rozhodnutie
Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves č. 16/2013/00353 zo
dňa 18.03.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

61. Na základe podaného odvolania žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn.
8Sžo/87/2014 zo dňa 29.09.2016 rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/49/2014-51 zo dňa
03.09.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.62. V odôvodnení uznesenia Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že súčasťou spisového
materiálu predloženého odvolaciemu súdu je aj spisový materiál Okresného úradu v Košiciach OU-KE-

OCDPK-2014/021250, v ktorom sa nachádza uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/16/2014-24
zo dňa 13.02.2014 vo veci žaloby podanej Krajským prokurátorom v Košiciach dňa 13.01.2014, ktoré
bolo v dôsledku späťvzatia žaloby prokurátorom zastavené.

63. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatoval, že tak protest prokurátora,

ako aj rozsudok krajského súdu, ktorý akceptoval skutkové východiská protestu, vychádzajúc z toho,
že žalovaný správny orgán mal k dispozícii údaje o nevykonaní technickej kontroly už 01.01.2012, t.j.
dňom, do ktorého mala byť vykonaná a preto lehota na začatie správneho konania v zmysle § 107 ods.
18 zákona č. 725/2004 Z.z. uplynula 01.07.2012.

64. Odvolací súd citoval ustanovenie § 107 ods. 18 zákona a uviedol, že podľa názoru odvolacieho

súdu zo spisu vyplývajú skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že správny delikt, ktorý je predmetom
konania, ktorý nespochybnil ani prevádzkovateľ vozidla v tom, že vozidlo nebolo podrobné technickej
kontrole, mal charakter trvajúceho deliktu a to aj ku dňu, ktorý označil žalovaný ako okamih jeho
zistenia porovnaním príslušných evidencií, t.j. k 28.02.2013. Ak sa teda správny orgán dozvedel čo aj
28.02.2013 o tom, že predmetné vozidlo nemá technickú kontrolu a správne konanie začal oznámením

o začatí správneho konania zo dňa 27.02.2013, ako vyplýva z administratívneho spisu, doručeného
prevádzkovateľovi 06.03.2013, objektívne nemohla subjektívna lehota na začatie správneho konania
uplynúť. Podľa oznámenia o začatí správneho konania príslušný orgán „zistil dňa 28.02.2013, že
vozidlo“,ktoréhojeprevádzkovateľomP.F.aktorésprávnyorgánidentifikovalvoznámení„jevpremávke
na pozemných komunikáciách, pričom nemá platnú technickú kontrolu pravidelnú“.

65. Odvolací súd ďalej konštatoval, že v rozhodnutí prvostupňového aj odvolacieho správneho orgánu
sú skutkové dôvody uloženia pokuty vymedzené tak, že prevádzkovateľ sa bez vyzvania a na vlastné
náklady nepodrobil v ustanovenej lehote technickej kontrole pravidelnej. Uvedená skutková okolnosť
bola pravdivá aj 28.02.2013.

66. Najvyšší súd poukázal na to, že hoci sa krajský súd (a ani prokurátor v podanom proteste)
nezaoberal tvrdeniami žalovaného o reálnych možnostiach zisťovania údajov z evidencií technických
kontrol a evidencií motorových vozidiel a ich vzájomného prepojenia v reálnom čase, bez ďalšieho
odôvodnenia zaujal názor, že neobstojí tvrdenie žalovaného o tom, že sa o porušení zákona dozvedel

dňa28.02.2013,nakoľkovtedyvlastnezisťovanímporovnával predmetnédatabázy,keďžepodľanázoru
súdu takéto porovnanie mohol správny orgán vykonať aj po termíne 01.01.2012 v 6-mesačnej lehote.
Pre uvedený skutkový záver nie je podľa názoru odvolacieho súdu v doterajšom zistení skutkového
stavu dostatok podkladov.

67. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno bez ďalšieho zisťovania skutkového stavu týkajúceho
sa možnosti daných evidencií u uvádzaných databáz dospieť k záveru, že v danom prípade sa správny
orgán dozvedel o konkrétnom porušení zákona prevádzkovateľom vozidla už 01.01.2012 a preto lehota
na vyvodenie zodpovednosti uplynula tak, ako to uvádza prokurátor a krajský súd.

68. Odvolací súd poukázal na to, že dikcia ustanovenia § 107 ods. 18 zákona nevylučuje ani súvislosti
s ustanovením § 101 písm. k) možnosť, že správny orgán, v prípade, ak by išlo o delikt dokonaný ku dňu
01.01.2012, nie o delikt trvajúci, vykonáva svoje kontrolné povinnosti v súlade s vlastnými personálnymi,
organizačnými a technickými možnosťami, pričom k zisteniu porušenia zákona došlo v čase, keď od
začatia plynutia objektívnej 5-ročnej lehoty (uvažovanej v prípade dokonaného deliktu od 01.01.2012)

uplynulo 14 mesiacov, čo rozhodne nie je v rozpore so zmyslom právneho inštitútu premlčania na začatie
správneho konania a nie je ani prejavom svojvôle správneho orgánu. Argumentácia krajského súdu,
odvolacím súdom uvedená pod bodom 4) a 5) tohto rozhodnutia sa preto javí ako nenáležitá.

69. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil aj s názorom žalovaného, že zákon spája

plynutím subjektívnej lehoty na začatie správneho konania na skutočnú vedomosť o porušení povinností
a nie na možnosť takej vedomosti. Žalovaný vecne správne poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžo/69/2008. Aj z uvedených dôvodov považoval odvolací súd zapotrebné rozhodnutie krajského súdu podľa § 221 ods. 2 písm. h) O.s.p. v spojení s § 492 Správneho
súdneho poriadku zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

70. Odvolací súd s poukazom na okolnosti podania žaloby prokurátorom pre nevyhovenie
jeho protestu súčasne vyslovil aj požiadavku, aby sa v novom konaní krajský súd zaoberal aj
včasnosťou podania správnej žaloby prokurátorom, keďže rozhodnutie o nevyhovení protestu bolo
vydané 19.12.2013 a žaloba bola podaná 17.04.2014.

71. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“)
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného
a správneho orgánu prvého stupňa, vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vyslovenom v uznesení sp.zn. 8Sžo/87/2014 zo dňa 29.09.2016, bez nariadenia pojednávania
za splnenia podmienok uvedených v § 107 SPP, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

72. Podľa § 21 ods. 1 písm. b/ zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke
na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
prevádzkovateľ vozidla, ktoré je v premávke na pozemných komunikáciách, je povinný

a) udržiavať vozidlo v riadnom technickom stave podľa pokynov na obsluhu a údržbu vydaných

výrobcom,
b) v ustanovených lehotách bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť
1. vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným
právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona,
2. motorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne

záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona.

73. Podľa § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 578/2006 Z. z. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
niektorých ustanoveniach zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na
pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

technickej kontrole pravidelnej podlieha vozidla kategórie L3e, L4e, L5e, L6e, L7e, MI, N1, 01 a 02 v
lehoteštyrochrokovpojehoprvomprihlásenídoevidencieapotomvperiodickýchdvojročnýchlehotách.

74. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z., v lehote od jedného roka do štyroch rokov podlieha
technickej kontrole pravidelnej vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike,5) a nie je vyradené z

premávky na pozemných komunikáciách dočasne podľa § 24 ods. 2 alebo natrvalo podľa § 24 ods. 3
a jednotlivo dovezené vozidlo z členského štátu alebo iného zmluvného štátu podľa § 16a, ktoré nemá
platný doklad o vykonaní technickej kontroly, pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej
republike 5) a jednotlivo dovezené motorové vozidlo z tretieho štátu podľa § 16b pred jeho prihlásením
do evidencie vozidiel v Slovenskej republike5) a opätovne schvaľované vozidlo podľa § 16d.. Lehoty

technických kontrol pravidelných pre jednotlivé kategórie vozidiel ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis vydaný na vykonanie tohto zákona.

75. Podľa § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z., pokutu 166 eur uloží okresný úrad tomu,
kto nepodrobil vozidlo v ustanovenej lehote technickej kontrole pravidelnej podľa § 50 ods. 1; pokuta

sa uloží za každé vozidlo.

76. Podľa § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z., konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až
13 možno začať do šesť mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru
dozvedel o porušení povinnosti; najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

77. Podľa § 101 písm. k zákona č. 725/2004 Z. z., okresný úrad sleduje, či prevádzkovateľ vozidla
podrobuje vozidlo v ustanovených lehotách technickým kontrolám pravidelným podľa § 50 ods. 1 a
emisným kontrolám pravidelným podľa § 68 ods. 1, a tieto údaje porovnáva s databázou evidovaných
vozidiel.

78. VdanejvecijepredmetomsúdnehoprieskumurozhodnutieObvodnéhoúraduprecestnúdopravu
a pozemné komunikácie v Košiciach č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013, ktorým bolo odvolanie
účastníka konania (prevádzkovateľa vozidla) P. F., proti rozhodnutiu Obvodného úradu pre cestnúdopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves, zamietnuté a odvolaním napadnuté rozhodnutie
potvrdené.

79. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov účinného od 01.10.2013, pôsobnosť Obvodného úradu pre cestnú dopravu
a pozemné komunikácie Košice, ktorý rozhodol vo veci v poslednom stupni, prešla na Okresný úrad
Košice, teda v danom prípade na žalovaného.

80. V preskúmavanej veci žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré považoval
za rozporné so zákonom a v rozpore so zásadami, ktorými sa spravuje náš právny poriadok. Konkrétne
namietal porušenie ustanovenia § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. vo vzťahu k plynutiu subjektívnej
premlčacej lehoty. Tvrdil, že podľa zásady oficiality je potrebné odvodiť aj začiatok plynutia premlčacej

lehoty na začatie konania, pričom premlčacia doba v takom prípade plynie odo dňa, v ktorom by bolo
možné začať správne konanie. Tento okamih je objektívne daný okamihom možnosti porovnania údajov
automatizovaného informačného systému technických kontrol a databázy evidovaných vozidiel. Keďže
tieto údaje sú priebežne automatizované informačným systémom aktualizované, správny orgán ich má
k dispozícií v deň, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti prevádzkovateľa vozidla a nasledujúcim

dňom podľa názoru žalobcu vzniká správnemu orgánu aj povinnosť začať správne konanie. Žalobca
namietal, že začiatok plynutia premlčacej lehoty nemôže byť závislý na okamihu vykonania úkonov
zamestnancom správneho orgánu, ale na okamihu, kedy mohol a mal začať konanie správny orgán z
úradnej povinnosti, teda 01.01.2012.

81. Podľa názoru žalobcu mal teda žalovaný údaje o nevykonaní technickej kontroly k dispozícií už
01.01.2012, a preto šesťmesačná lehota na začatie správneho konania v zmysle § 107 ods. 18 zákona
č. 725/2004 Z. z. uplynula 01.07.2012.

82. Žalovaný zastával názor, že sa o porušení zákona dozvedel dňa 28.02.2013, nakoľko až
vtedy vlastným zisťovaním porovnával predmetné vozidlo v automatizovanom informačnom systéme
technických kontrol vozidiel s databázou evidovaných vozidiel, a teda šesťmesačná subjektívna lehota
je zachovaná. Taktiež uviedol, že k dátumu 01.01.2012 je potrebné podriadiť objektívnu lehotu, nakoľko
ide o posledný deň lehoty na vykonanie technickej kontroly, uplynutím ktorého dochádza k porušeniu

povinnosti.

83. V predmetnej preskúmavanej veci je teda rozhodujúcou skutočnosťou posúdenie plynutia lehôt
na začatie správneho konania o uložení pokuty vo výške 166,- Eur P. F. ako prevádzkovateľovi vozidla
zn. Jawa 350, ev. č. Q. XXX T., VIN XXXXXX, kategórie vozidla L3e.

84. Ako vyplýva z § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z.z. možno rozlišovať subjektívnu a objektívnu
lehotunazačatiekonaniaouloženiepokuty.Subjektívnalehota-konanieouloženiepokutymožnozačať
do 6 mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení

povinnosti. Objektívna lehota - konanie o uloženie pokuty možno začať najneskôr do piatich rokov odo
dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

85. Z ustanovenia § 101 písm. k) zákona č. 725/2004 Z.z. vyplýva, že okresný úrad sleduje, či

prevádzkovateľ vozidla podrobuje vozidlo v ustanovených lehotách technickým kontrolám pravidelným
podľa § 50 ods. 1 a emisným kontrolám pravidelným podľa § 68 ods. 1, tieto údaje porovnáva s
databázou evidovaných vozidiel.

86. Podľa oznámenia o začatí správneho konania príslušný orgán „zistil dňa 28.02.2013, že
vozidlo“, ktorého je prevádzkovateľom P. F. a ktoré správny orgán identifikoval v oznámení „ je v
premávke na pozemných komunikáciách, pričom nemá platnú technickú kontrolu pravidelnú“. Z obsahu
spisu vyplývajú skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že správny delikt, ktorý je predmetom konania aktorý nespochybnil ani prevádzkovateľ vozidla v tom, že vozidlo nebolo podrobené technickej kontrole,
mal charakter trvajúceho deliktu, a to aj ku dňu, ktorý označil žalovaný ako okamih jeho zistenia
porovnaním príslušných evidencií, t.j. 28.02.2013. Aj v prípade, ak by sa správny orgán dozvedel čo aj

28.02.2013 o tom, že predmetné vozidlo nemá technickú kontrolu a správne konanie začal oznámením
o začatí správneho konania zo dňa 27.02.2013, ako vyplýva z administratívneho spisu, doručeného
prevádzkovateľovi 06.03.2013, objektívne nemohla subjektívna lehota na začatie správneho konania
uplynúť.

87. Správny súd považuje taktiež za potrebné uviesť, že dikcia ustanovenia § 107 ods. 18 zákona
nevylučuje ani súvislosti s ustanovením § 101 písm. k) možnosť, že správny orgán aj v prípade, ak by
išlo o delikt dokonaný ku dňu 01.01.2012 a nie o delikt trvajúci, vykonáva svoje kontrolné povinnosti v
súlade s vlastnými personálnymi, organizačnými a technickými možnosťami, pričom k zisteniu porušenia
zákona došlo v čase, keď od začatia plynutia objektívnej 5-ročnej lehoty (v prípade dokonaného deliktu

od 01.01.2012) uplynulo 14 mesiacov, z čoho vyplýva, že nemohla uplynúť ani objektívna lehota na
začatie konania o uložení pokuty.

88. Zároveňjepotrebnéuviesť,žezákonpriamoneukladázačaťkonanieouloženiepokutyokamihom,
ktorý je objektívne daný pre možnosť porovnania údajov v jednotlivých informačných systémoch.

Správny orgán sa o porušení povinnosti nedozvie automaticky okamihom možnosti porovnania údajov v
jednotlivých informačných systémoch, ale až okamihom porovnania údajov v jednotlivých informačných
systémoch. Zákon spája plynutie subjektívnej lehoty na začatie správneho konania na skutočnú
vedomosť o porušení povinnosti a nie na možnosť takej vedomosti. V tomto smere správny súd
poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžo/69/2008.

89. Z vyššie uvedených dôvodov sa správny súd nestotožňuje s názorom žalobcu, že žalovaný mal
údaj o nevykonaní technickej kontroly k dispozícii už 01.01.2012 a preto 6-mesačná lehota na začatie
správneho konania v zmysle § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z.z. uplynula 01.07.2012, a to aj so

zreteľom na skutočnosť, že správny delikt mal charakter trvajúceho deliktu a to aj ku dňu, ktorý označil
žalovaný ako okamih jeho zistenia porovnaním príslušných evidencií, t.j. k 28.02.2013.

90. Odvolací súd v uznesení sp.zn. 8Sžo/87/2014 s poukazom na okolnosti podania žaloby

prokurátorom pre nevyhovenie jeho protestu súčasne vyslovil aj požiadavku, aby sa v novom konaní
krajský súd zaoberal aj včasnosťou podania správnej žaloby prokurátorom, keďže rozhodnutie o
nevyhovení protestu bolo vydané 19.12.2013 a žaloba bola podaná 17.04.2014.

91. K uvedenej požiadavke odvolacieho súdu správny súd uvádza, že podľa § 69 ods. 3, 4 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), rozhodnutie o proteste prokurátora sa doručí
prokurátorovi a účastníkom konania. Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania
odvolať (podať rozklad).

92. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora bolo vydané
Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č.k.: 29245/2013/C222-
SCDPK/77200 zo dňa 19.12.2013. Proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu podal účastník konania v
zákonom stanovenej lehote rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím ministra č. 29/2014, ktorým

minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR podaný rozklad zamietol. Citované rozhodnutie
ministra nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2014 a vykonateľnosť dňa 11.03.2014. Keďže žaloba bola
žalobcom podaná osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.04.2014, preto je správny súd toho
názoru, že žaloba podaná prokurátorom bola podaná včas, teda do dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni.

93. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s § 190 SSP žalobu
jednomyseľne ako nedôvodnú zamietol.94. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP, v zmysle ktorých

účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom,
ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodné vynaložené trovy konania ani v súvislosti s
odvolacím konaním, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

95. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v
Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,