Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. október 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/22/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010063
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5813010063.17

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Pilarčíkovej a členov
senátu F. B. a T. F., v trestnej veci proti obž. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX v Z., pre trestný čin skrátenia dane
a poistného podľa § 148 ods. 5 Tr. zákona účinného do 01. 01. 2006, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa XX.XX.XXXX v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku obž. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom B. - J., X. V. XXXX/
XXX, ženatého, živnostníka, na slobode,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Námestovo č. Pv XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX pre trestný čin
skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 5 Tr. zákona účinného do 01. 01.2006, na tom skutkovom
základe, že

1/ako živnostník, podnikajúci pod menom Q. Q., Q.-obchodná firma, so sídlom A. č. XXX/XX, Z., IČO
XXXXXXXX, v úmysle protiprávne znížiť svoju daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty, v období
od 21. 2. 2003 do 25. 9. 2003 v Bratislave na presnejšie nezistenom mieste si od K. A. zabezpečil
vyhotovenie nepravdivých faktúr spoločnosti F., s.r.o., postupne so sídlom v K. a J., IČO; XXXXXXXX,
za stavebné práce a prenájom pracovnej sily, a to faktúr:

č. XXXXXXXXX zo dňa 21.2.2003 na sumu 280.000,- Sk s DPH 39.200,-Sk,
č. XXXXXXXXX zo dňa 21.2.2003 na sumu 120.000,-Sk s DPH 24.200, -Sk,
č. XXXXXXXXX zo dňa 23.3.2003 na sumu 350.000, -Sk s DPH 49.000, -Sk,
č. XXXXXXXXX zo dňa 25.3.2003 na sumu 600.000, -Sk s DPH 120.000, -Sk,
č. XXXXXXXXX zo dňa 25.4.2003 na sumu 450.000, -Sk s DPH 63.000, -Sk,
č. XXXXXXXXX zo dňa 25.4.2003 na sumu 560.000, -Sk s DPH 112.000, -Sk,
č. XXXXXXXXX zo dňa 25.5.2003 na sumu 250.000, -Sk s DPH 35.000, -Sk,
č. XXXXXXXXX zo dňa 25.5.2003 na sumu 610.000, -Sk s DPH 122.000, -Sk,
č. XXXXXXXXXa zo dňa 26.6.2003 na sumu 400.000, -Sk s DPH 56.000, -Sk,
č. XXXXXXXXXa zo dňa 26.6.2003 na sumu 240.000, -Sk s DPH 248.000, -Sk,
č. XXXXXXXXX zo dňa 25.7.2003 na sumu 595.000, -Sk s DPH 519.000, -Sk,
č, XXXXXXXXX zo dňa 25.7.2003 na sumu 350.000, -Sk s DPH 49,000, -Sk,
č. XXXXXXXXX zo dňa 25.8.2003 na sumu 1.050.000, -Sk s DPH 210.000, -Sk,

celkovo faktúry na sumu 8.855.000,-Sk s daňou z pridanej hodnoty 1.646.200,-Sk, ktoré obvinený Q.
Q. spolu s rovnako zabezpečenými dokladmi o úhrade týchto faktúr zaúčtoval do svojho účtovníctva aj
napriek tomu, že k deklarovaným zdaniteľným plneniam ani platbám nedošlo, následne:

- dňa 25. 03. 2003 podal na Daňovom úrade v Z. daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za február
2003, v ktorom si na základe faktúr č. XXXXXXXXX a z č.XXXXXXXXX neoprávnene znížil vlastnú
daňovú povinnosť o 63.200,- Sk
dňa XX. XX. XXXX podal na Daňovom úrade v Z. daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za marec
2003, v ktorom si na základe faktúr č. XXXXXXXXX zo dňa 23. 3. 2003 a č. XXXXXXXXX protiprávne
znížil vlastnú daňovú povinnosť o 169.000,- Sk,
dňa 26. 05. 2003 podal na Daňovom úrade v Z. daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za apríl
2003, v ktorom si na základe faktúr č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX protiprávne znížil vlastnú daňovú
povinnosť o 175.000,- Sk,,
dňa 25. 06. 2003 podal na Daňovom úrade v Z. daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za máj
2003, v ktorom si na základe faktúr č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX protiprávne znížil vlastnú daňovú
povinnosť o 157.000,- Sk,
dňa 14. 07. 2003 podal na Daňovom úrade v Z. daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za jún 2003,
v ktorom si na základe faktúr č. XXXXXXXXXa a č. XXXXXXXXXa protiprávne znížil vlastnú daňovú
povinnosť o 304.000,- Sk,
dňa 25. 08. 2003 podal na Daňovom úrade v Z. daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za júl
2003, v ktorom si na základe faktúr č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX protiprávne znížil vlastnú daňovú
povinnosť o 568.000,- Sk,
dňa 25. 09. 2003 podal na Daňovom úrade v Z. daňové priznanie na daň z pridanej za august 2003, v
ktorom si na základe faktúr č. XXXXXXXXX protiprávne znížil vlastnú daňovú povinnosť o 210.000,- Sk,

2/ ako konateľ obchodnej spoločnosti Q., s.r.o., A. cesta č. XXX, Z., IČO XXXXXXXX, v úmysle
protiprávne znížiť daňovú povinnosť spoločnosti na dani z pridanej hodnoty, v období od 25. 09. 2003
do 25. 04. 2006 v Bratislave na presnejšie nezistenom mieste si od K. A. zabezpečil vyhotovenie
nepravdivých faktúr spoločnosti F., s.r.o., postupne so sídlom v K., J. a B., IČO: XXXXXXXX, taktiež
nepravdivých faktúr spoločnosti N., s.r.o., F. XX, B., IČO: XXXXXXXX, za stavebné práce a prenájom
pracovnej sily, a to faktúry F., s.r.o.:
č. XXXXXXXXXb na sumu 720 000,-Sk s DPH 100 800,-Sk,
č. XXXXXXXXXb na sumu 1.880.000,-Sk s DPH 376 000,-Sk,
č. XXXXXXXXX na sumu 2.474.340,50,-Sk s DPH 494 868,10 Sk,
č. XXXXXXXXX na sumu 646.510,80,-Sk s DPH 90.511,50 Sk,
č. XXXXXXXXX na sumu 602.510,-Sks DPH 84.351,40 Sk,
-č. XXXXXXXXX na sumu 2.597.318,-Sk s DPH 519.463,60 Sk,
-č. XXXXXXXXX na sumu 918.341,50 Sk s DPH 183.668,30 Sk,
č. XXXXXXXXX na sumu 550.979,20 Sk s DPH 77.137,-Sk,
č. XXXXXXXXX na sumu 410.000,-Sk sDPH 77.900,00,-Sk,
č. XXXXXXXXXa na sumu 420.000,-Sk s DPH 78.800,-Sk,
celkovo od spoločnosti F., s.r.o. faktúry na sumu 11.220.000,-Sk s daňou z pridanej hodnoty 2.084.499,90
Sk, ďalej faktúry N., s.r.o.:
č. XXXXXXXXX na sumu 2.100.000,-Sk s DPH 399.000,-Sk,
č. XXXXXXXXX na sumu 2 790 000,-Sk s DPH 530 000,-Sk,
celkovo od spoločnosti N., s..r.o. faktúry na sumu 4.890.000,-Sk s daňou z pridanej hodnoty 929.000,-Sk,
ktoré obvinený Q. Q. spolu s rovnako zabezpečenými dokladmi o úhrade týchto faktúr zaúčtoval do
účtovníctva spoločnosti aj napriek tomu, že k deklarovaným zdaniteľným plneniam ani platbám nedošlo,
následne:
dňa 27. 10. 2003 podal na Daňovom úrade v Z. daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za 3.
štvrťrok 2003, v ktorom si na základe faktúr č. XXXXXXXXXb a č. XXXXXXXXXb protiprávne znížil
vlastnú daňovú povinnosť o 476.800,- Sk,
- dňa 23. 01. 2004 podal na Daňovom úrade v Z. daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za
4. štvrťrok 2003, v ktorom si na základe faktúr č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX,
č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX protiprávne znížil vlastnú daňovú povinnosť o
X.XXX.XXX,- Sk,
dňa 25. 02. 2004 podal na Daňovom úrade v Z. daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za január
2004, v ktorom si na základe faktúry č. XXXXXXXXX protiprávne znížil vlastnú daňovú povinnosť o
77.900,- Sk,
dňa 26. 04. 2004 podal na Daňovom úrade v Z. daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za marec
2004, v ktorom si na základe faktúry č. XXXXXXXXXa protiprávne znížil vlastnú daňovú povinnosť o
79.800,- Sk,

dňa 25. 05. 2004 podal na Daňovom úrade v Z. daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za apríl
2004, v ktorom si na základe faktúry č. XXXXXXXXX protiprávne znížil vlastnú daňovú povinnosť o
399.000,-Sk,
dňa 25. 06. 2004 podal na Daňovom úrade v Z. daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za máj
2004, v ktorom si na základe faktúry č. XXXXXXXXX protiprávne znížil vlastnú daňovú povinnosť o
530.000,- Sk,

čím celkovo za obdobie február 2003 až máj 2004 za fyzickú osobu Q. Q., Q.-obchodná firma, Z. a za
spoločnosť Q., s.r.o., Z., na ujmu Q. republiky - L. úradu Z., protiprávne zmenšil vlastnú daňovú povinnosť
na dani z pridanej hodnoty o 154.673,67 € (4.659.699,-Sk),

p r e t o ž e

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa X.X.XXXX Okresnému súdu Námestovo
obžalobu na Q. Q. pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 5 Tr. zákona účinného
do 01. 01.2006, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný nemal záujem o konanie o dohode o vine a treste a na hlavnom pojednávaní urobil
vyhlásenie, že je nevinný. Uviedol, že nesúhlasí s tým, čo je uvedené v obžalobe, faktúry uvedené v
obžalobe nie sú fiktívne, všetky zdaniteľné plnenia uvedené v týchto faktúrach boli vykonané a boli aj
uhradené a boli zaplatené aj dane. Ďalej vypovedal, ako sa zoznámil s K. A. a začal s ním spolupracovať
ako so subdodávateľom. V tomto období spolupracoval s firmou L. export, a.s., riaditeľom firmy bol V.
O. a výrobným námestníkom bol D.. P. F.. V tomto období s L. M., a.s. spolupracoval dosť intenzívne,
zamestnával veľa šikovných ľudí, ktorých mu zo stavieb presúvali vyššie uvedení svedkovia na iné práce
a aj do zahraničia. Keďže potom nemal dostatok svojich zamestnancov a živnostníkov, ktorí pre neho
vykonávali subdodávateľské práce, začal spolupracovať s K. A., ktorému ukázal rozsah prác, ktoré treba
vykonať a on zabezpečil robotníkov na ich realizáciu. Takto boli realizované stavby v Z. B., L. Q., A.
a aj v B.. Práce vždy odsúhlasil svedkovi A., vopred sa dohodli na sume a potom mu bola vystavená
faktúra, pričom medzi ním a svedkom aj často dochádzalo k nezhodám ohľadom fakturovaných súm a
tiež kvality práce. Za spoločnosti F. a N. konal len so svedkom K. A., iných zástupcov ani zamestnancov
týchto firiem nepozná. Spolupráca prebiehala tak, že svedka A. zaviedol na stavenisko a ukázal mu,
aký rozsah prác treba urobiť, za akú dobu a za akú sumu, zadeľoval mu len prvotné práce a či sa A.
sám fyzicky podieľal na výkone týchto prác, k tomu sa vyjadriť nevedel. Na kvalitu práce dohliadal p. V.,
tiež si vykonané práce prešiel aj osobne a potom mu p. A. vystavil faktúru. Faktúry boli zasielané do Z.
účtovníčke p. B., ktorá ak zistila nedostatky, faktúry vrátila na prepracovanie. Takto aj jeho firme faktúry
vracal často L., je to bežné v obchodnom styku. Ako evidoval p. A. prítomnosť svojich ľudí na stavbách
sa treba opýtať jeho. Pokiaľ ide o kolotoč platieb, tak L. získal zákazku, platil za práce L. M. L. M. platil
jemu a on zasa platil p. A.. Pokiaľ ide o rozsah prác, ktoré vykonával K. A. ako subdodávateľ, boli to práce
tesárske, murárske, železiarske, obklady, betonárske, išlo vždy o práce, ktoré na seba nadväzovali. V
rozsahu rokov 2003-2004 realizoval ako subdodávateľ veľa stavieb pre L. M. ale aj pre iných zmluvných
partnerov. Išlo o stavby v L. Q., rekonštrukcia kostola v J., realizoval stavby po celom SR, bolo ich veľa.
Zmluva s L. mu nebránila, aby vykonával dohodnuté práce cez subdodávateľov. V roku 2004 u neho
prebehla daňová kontrola, dostal pokutu, ale bolo to úplne až za smiešne veci, chápal to tak, že mu
museli niečo nájsť. Predmetom tejto daňovej kontroly boli aj faktúry uvedené v bode 2 obžaloby, kde zo
strany daňového úradu, neboli vznesené absolútne žiadne výhrady. Keby boli z daňového úradu voči
uvedeným faktúram nejaké námietky, okamžite by spoluprácu s p. A. prerušil. Všetky fakturované práce
spoločnosťami N., s. r. o., F. s. r. o. uhradil cez banku a tiež aj v hotovosti. Spoločnosť Q., s.r.o. zanikla
výmazom z obchodného registra, pričom pred výmazom z obchodného registra nemal žiadne dlhy ani
žiadne daňové povinnosti.

Splnomocnenec poškodeného P.. P. F. nárok na náhradu škody neuplatnil. K súdeným skutkom sa
vyjadriť nevedel.

Znalec D.. F. F. vypovedal, že zotrváva na záveroch písomne vypracovaného znaleckého posudku č.
2/2010. Pri vypracovaní znaleckého posudku mal k dispozícii účtovné a daňové doklady a výpovede
svedkov, ktoré sú vymedzené v znaleckom posudku. Podstatou znaleckého posudku bolo skúmať
činnosť spoločnosti N. z pohľadu daňových povinností hlavne DPH, pri analýze podkladov skúmal
vzťah medzi dokladovanou činnosťou spoločnosti voči odberateľom a voči dodávateľom. Zo znaleckého
skúmania vyplynulo, že spoločnosť N. nemala žiadnych zamestnancov, čiže ňou deklarované činnosti
na odberateľských faktúrach nemohla firma vykonať. Spoločnosť N. vyššie uvedené činnosti, ktoré
fakturovala odberateľom deklarovala ako nakúpené od svojich dodávateľov, dodávatelia však tieto
činnosti pre spoločnosť N. nepotvrdili a ako vyplynulo z vyšetrovania, doklady od týchto dodávateľov
boli vyrobené dodatočne. Z uvedených záverov vyplýva že spoločnosť N. fakturovala plnenia, ktoré
neurobila a ani nenakúpila a z tohto dôvodu prišiel k záverom, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku.
V tabuľkovom vyhotovení str. 65 je spracované porovnanie podaných daňových priznaní dodávateľov
N. z pohľadu celkového objemu fakturácie u dodávateľov, pričom tieto sumy sú podstatne nižšie, ako
sumy, ktoré deklarovala spoločnosť N. ako vstupy od týchto dodávateľov. Celková suma fakturácie u
týchto spoločností je nižšia ako tá, ktorú si N. uplatňuje vo svojich evidenciách, tzn. že dodávatelia
spoločnosti N. odviedli štátu nižšiu DPH ako si spoločnosť N. od týchto dodávateľov uplatňovala vo
svojom priznaní DPH na vstupe. Listina na čl. 1899 potvrdzuje, že spoločnosť N. nemohla mať doklady,
z ktorých si uplatňovala odpočet DPH v čase jeho uplatňovania, pretože tieto doklady boli vystavené
pomocou programu, ktorý bol reálne kúpený neskôr a tým vlastne znalec odôvodnil aj záver, že pokiaľ ide
o tabuľku č. 14 na čl. 141, kde je uvedená poznámka, že faktúry boli vystavené dodatočne v programe
F..V súvislosti so spoločnosťou obžalovaného vo vzťahu k spoločnosti N., sú spomenuté dva doklady na
str. 63. Na základe znaleckého dokazovania stavebné práce fakturované uvedenými dokladmi nemohli
byť realizované tak ako sú deklarované vo faktúrach spoločnosti N., pretože spoločnosť N. nemala
preukázaný žiadny spôsob, ako by práce mohla realizovať, keďže to nepotvrdili jej dodávatelia. Na
jednotlivých stavbách prítomný nebol. Znalecký posudok je riešený z hľadiska daní, hlavne DPH a
jednou zo základných podmienok, aby si mohol platiteľ DPH uplatniť DPH na vstupe je, aby zdaniteľné
plnenie bolo realizované, aby sa uskutočnilo a aby bolo uskutočnené tým, kto tento daňový doklad
vystavil. Nevie sa vyjadriť, či fakturované práce boli vykonané, ale určite sa nemohla daň uplatniť z
týchto dokladov, teda dokladov vystavených spoločnosťou N.. Pokiaľ boli faktúry zaplatené je to uvedené
v znaleckom posudku, napr. konkrétne pri faktúre č. XXXXXXXXX sú uvedené hotovostné doklady o
úhrade, pričom poznamenáva však, že samotná platba nezakladá právo na uplatnenie DPH. Môže
potvrdiť, že na základe faktúry č. XXXXXXXX bola neoprávnene uplatnená DPH u spoločnosti Q. na
vstupe z tejto faktúry, pretože ako z tohto znaleckého posudku vyplýva, toto zdaniteľné plnenie sa
neuskutočnilo tak, ako je na tejto faktúre uvedené, resp. tým, kto je na faktúre uvedený a nebolo možné
DPH uplatniť. Nespochybňuje, že práce neboli vykonané, ale spochybňuje to, že sa to neudialo tak, ako
to je vydokladované, čo vyplýva zo záverov posudku. Tiež vypracoval znalecký posudok č. 4/2010 a to
vo vzťahu ku spoločnosti F., s. r. o., ktorého konateľom je K. A. a tento znalecký posudok sa týka aj faktúr
spoločnosti Q. a v podstate skutočnosti, ktoré uviedol vo vzťahu k posudku 2/2010 sa týkajú aj posudku
4/2010. Vo firme F. o fungovalo vlastne rovnakým spôsobom ako fungovala firma N.. Závery ku ktorým
došiel sú vlastne totožné so závermi posudku 2/2010, že spoločnosť F. nevykonávala žiadne činnosti,
ktoré fakturovala smerom na odberateľov a dodávatelia, ktorí deklarovali nákup týchto služieb nepotvrdili
tieto nákupy a ich existenciu. Tiež tam boli vystavované faktúry dodatočne, tým istým programom F..

Svedok D.. P. F. vypovedal, že v období ktoré je predmetom súdenej trestnej činnosti bol vo funkcii
výrobného námestníka spoločnosti L. M., ktorá spolupracovala s obžalovaným. Obžalovaný pre ich
firmu realizoval stavebné práce na základe zmlúv, išlo o zmluvy o dielo. Obžalovaný pre spoločnosť
robil práce na stavebných objektoch diaľnic a rýchlostných komunikácií, vlastne dodával pracovnú
silu. Riaditeľom spoločnosti L. export bol v tom čase D.. O., ktorý mal na starosti podpisovanie zmlúv
ako štatutár spoločnosti. Spolupráca prebiehala tak, že obžalovaný zabezpečoval ľudí na realizáciu
stavieb, ktorých potom riadili stavbyvedúci, ktorí aj kontrolovali vykonané práce a na základe vykonaných
prác sa kontrolovali vystavené faktúry. Pokiaľ ide o jednotlivé stavby, priamo vstupoval do jednaní s
obžalovaným, spolu dohadovali všetko okolo stavieb. Pokiaľ ide o odmenu za práce, prevažne to bola
odmena podľa hodinových sadzieb pracovníkov, ktorých obžalovaný poskytol, ale pripúšťa, že mohlo
ísť aj o odmenu za realizované práce. Pokiaľ ide o ľudí od obžalovaného, robili na turnusy, ráno priši do
práce, do stavebného denníka sa zaevidoval ich počet a menný zoznam do smenovky. Stavebný denník
je dokladom L. a či zamestnanci obžalovaného viedli smenovky to nevie. Každopádne sa porovnával
počet odpracovaných hodín v stavebnom denníku so smenovkami. S obžalovaným spolupracovali viac

rokov, zmluvy uzatvárali na jeden rok a stále ich obnovovali, so spoluprácou s obžalovaným boli
spokojní.

Svedkyňa F. B. vypovedala, že obžalovanému viedla účtovníctvo. Stávalo sa, že na faktúrach boli nejaké
chyby, a tak sa vracali na opravu. Faktúry kontrolovala z hľadiska, aby boli akceptovateľné daňovým
úradom. Aj pokiaľ ide o faktúry vystavené spoločnosťami F. a N., aj v týchto prípadoch sa stalo, že
boli taktiež vypísané ručne, niektoré boli na počítači a niektoré z týchto faktúr vrátila na opravu. Počas
celej doby ako pracovala pre obžalovaného, obžalovaný si plnil daňové povinnosti, jeho firma vždy
vykazovala zisk, nešla do straty. Obžalovaný si neuplatnil nadmerný odpočet na DPH. V roku 2003
bola u obžalovaného vykonaná daňová kontrola, predmetom kontroly bol jeden kvartál a v roku 2004
bola daňová kontrola za celý rok 2004. Kontrola trvala minimálne 6 mesiacov a týkala sa všetkých
druhov daní, bola vykonaná krížovým spôsobom, daňový úrad zasielal dožiadania aj dodávateľom
obžalovaného na preverenie faktúr, tieto dožiadania boli určite zasielané aj vo vzťahu k spoločnostiam
F. a N.. Svedka K. A. osobne nepozná, bola iba svedkom telefonických rozhovorov medzi obžalovaným
a p. A., boli to rozhovory dosť napäté, riešili sa faktúry, že tieto faktúry nemajú všetky náležitosti, ktoré
majú mať.

Svedok D.. F. O. vypovedal, že spolupracoval s obžalovaným, poskytoval mu asistenčné služby v oblasti
obchodných služieb, leasingu, prepisu vozidiel a pod. Môže dosvedčiť, že obžalovaný niektoré práce
vykonával aj prostredníctvom subdodávateľských firiem. Môže potvrdiť, že spol. DH. pre ktorú vykonával
práce obžalovaný, mu doslova „kradla“ jeho ľudí, a potom obžalovaný musel vykryť diery a tieto diery
obžalovaný vykrýval aj ľuďmi od p. A., doslova bol na nich odkázaný.

Svedok X. V. uviedol, že v rokoch 2000-2002 pracoval pre spol. L. I., počas tejto doby ho oslovil p. D.. G.,
ktorý bol zmenovým majstrom a pracoval pre obžalovaného, že či by nechcel nastúpiť namiesto neho a
pracovať pre obžalovaného, jednalo sa o pozíciu majstra na stavbách, ktoré obžalovaný realizoval pre L.
M. Takto vlastne začal pracovať pre obžalovaného, pre ktorého vykonával práce na výstavbe rýchlostnej
komunikácie na R1 O. B. - I.. Výstavba rýchlostnej diaľnice bola rozdelená na viaceré úseky ako úseky
XXX-XXX, kde na všetkých týchto úsekoch sa súbežne pracovalo. Ako majster mal na starosti ľudí,
ktorých ani nepoznal, na stavbách to fungovalo tak, že za výkon prác zodpovedal stavbyvedúci na danom
úseku, ktorým bol vždy majster z L. a pod ním pracovali aj zamestnanci L. M. s ktorými spolupracovali
aj zamestnanci obžalovaného. Na jednotlivých stavbách bolo tak veľa ľudí, že ich ani nepoznal, často
na stavbách bolo aj 300 ľudí, bola tam obrovská masa robotníkov. Ako zmenový majster pracujúci pre
obžalovaného bol zodpovedný za kvalitu prác a tiež za dodržiavanie časového harmonogramu. Bežne
sa stávalo, že na základe rozhodnutia tých vyšších, boli to väčšinou ľudia s červenými prilbami z L.
exportu a L. I., títo rozhodli o premiestnení robotníkov obžalovaného na iné stavby, na čo sa aj vždy
právom hneval. Na stavbách platili prísne bezpečnostné predpisy a taktiež sa vyžadovalo, aby všetci
robotníci pracujúci na stavbe vrátane majstrov a stavbyvedúcich mali na oblečení logo L., prísne sa na to
dozeralo. Aj vozidlo, ktoré na stavbe používal, muselo mať nálepku, tiež boli označené aj štítkami prilby.
Práce na stavbách, boli vykonávané zamestnancami obžalovaného, ale aj za pomoci subdodávateľov,
teda robotníkov z iných firiem, ktorých si na stavby brali tak obžalovaný, ako aj majitelia iných firiem,
ktoré boli tiež zazmluvnené s L.. X. A. pozná, nepozná ho osobne, ale iba z počutia. Možno ho aj videl 2-3
krát na stavbe s obžalovaným. Obžalovaný a pán A. boli šéfovia, nestaral sa do nich. Obžalovaný mu iba
povedal, že pán A. im bude dodávať ľudí na stavbu a títo ľudia budú pre firmu obžalovaného pracovať.
Na stavbu ich mal voziť A. a on ich mal potom na starosti. Robotníci na stavbe sa menili veľmi často,
čo ho aj hnevalo, lebo prišli robotníci, ktorí mali na bundách označenia iných firiem, ako F. alebo niečo
podobné a potom im musel meniť pracovný odev, ktorí po skončení prác aj nevrátili. To, že prišli na stavbu
ľudia od subdodávateľov zistil aj podľa pracovného odevu v akom prišli, väčšinou mali na odeve logo
firiem a tie odevy potom museli zavesiť „na klinec“ a obliecť si nový pracovný odev. Evidenciu dochádzky
robotníkov mal na starosti stavbyvedúci, ktorý bol z L.. On, v postavení majstra, viedol evidenciu stavby,
zapisoval čo sa všetko spravilo, ale menný zoznam ľudí si spisovali stavbyvedúci. Je ťažko sa vyjadriť,
v akom pomere boli na stavbe zastúpení zamestnanci obžalovaného a zamestnanci pána A., niekedy to
mohlo byť 1:1, 1:3, ale pamätá si, že sa stalo, že bol na stavbe z firmy obžalovaného sám a všetci okolo
neho boli subdodávatelia obžalovaného, ktorí sa u neho hlásili. Úlohou p. A. bolo zabezpečiť ľudí pre
obžalovaného na danú stavbu. Niekedy robotníkov doviezol pred stavebný dvor a aj ich potom odviezol,
robotníci od p. A. chodievali na stavbu na rôznych autách, konkrétne p. A., čo videl, tak ich doviezol
na čiernom džípe. Tiež sa stalo, že obžalovaný mal na stavbe kvalitných ľudí a na základe rozhodnutia

L. M., týmto ľuďom boli ponúknuté výhodnejšie zmluvy do zahraničia, odišli potom od obžalovaného,
ktorému vznikol deficit ľudí, ktorý potom musel obžalovaný riešiť subdodávkou od pána A..

Svedok V. V. vypovedal, že u obžalovaného bol zamestnaný ako stavbár, pracoval u neho v rokoch
2003-2004. Práce, ktoré vykonávala firma obžalovaného sa stíhali, prace na stavbách vykonávali
ako zamestnanci obžalovaného aj s inými subdodávateľmi, s ľuďmi z iných firiem. Zamestnanci
obžalovaného boli presúvaní aj na iné práce mimo stavieb zabezpečovaných firmou obžalovaného.

Svedok L. Q. vypovedal, že v rokoch 2003-2004 bol zamestnaný u obžalovaného ako vodič a tiež ako
murár. Prevážal partie ľudí na konkrétne stavby, vozil ľudí z firmy obžalovaného, vozil ich napríklad
do Z. B., B., L. Q.. Môže potvrdiť, že vozil ľudí od obžalovaného aj na také stavby, ktoré neboli
ani zazmluvnené medzi obžalovaným a spol. L.. Okrem zamestnancov obžalovaného vozieval aj
zamestnancov subdodávateľských firiem pracujúcich pre obžalovaného, takýmto spôsobom sa riešili
výpadky, keď vypadli nejakí ľudia alebo boli premiestnení a bolo treba dokončiť úlohu na stavbe. Takto
prevážal na stavby aj robotníkov z firiem od pána A.. P. A. pozná osobne, on bol subdodávateľom
obžalovaného, ale viac prichádzal do kontaktu s jeho zástupcom, ktorý mu aj telefonoval, keď niečo
bolo treba.

Svedok K. A. vypovedal, že obžalovaného pozná, zoznámili sa náhodne, obžalovanému povedal, že v
akej oblasti podniká a obžalovaný mu povedal, že sa mu možno ozve, že by mohli spolupracovať. Asi
po polroku sa mu obžalovaný aj telefonicky ozval, na čo sa osobne stretli a obžalovaný mu ponúkol
spoluprácu na stavbách na území SR, obžalovaný potreboval doplniť stav robotníkov na stavbách.
Podmienka bola, aby to boli ľudia kvalifikovaní a spoľahliví. Medzi obžalovaným a jeho firmami boli
zabezpečené obchodné vzťahy aj zmluvne, jeho firmy mali uzatvorené zmluvy s obžalovaným ako
živnostníkom a tiež obžalovaným ako spoločnosťou s r. o. V čase spolupráce mal 3 firmy, ale s
obžalovaným spolupracovali firma F. a pravdepodobne aj firma N.. Pochybuje, že by s obžalovaným
spolupracovala aj firma J.. Všetky faktúry vystavené za vykonané práce boli obžalovaným uhradené.
Mohlo sa stať, že faktúry ktoré boli vystavené jeho firmami pre obžalovaného mu boli vrátené na nejakú
opravu. Pokiaľ ide o rozvoz zamestnancov na stavby, stalo sa, že ich doviezol na stavbu aj on, ale
nestávalo sa to často, pretože mal firmu, ktorá pre neho rozvoz zamestnancov vykonávala. Všetko je
to v jeho účtovníctve, ktoré je zaistené políciou, nakoľko momentálne je aj voči nemu vedené trestné
konanie. Zamestnanci patriaci k F. a N. mali na sebe odev s nápisom týchto firiem, niektorí si ich
dali vyrobiť aj z vlastnej iniciatívy, ostatným zabezpečili odev firmy, tak aby boli odlíšení od ostatných
zamestnancov, bola to jedna z požiadaviek pravdepodobne L. Jednoducho mu to takto bolo povedané,
nezisťoval prečo by to takto malo byť. Obžalovaný ho nikdy nepožiadal o vyhotovenie fiktívnych a
nepravdivých faktúr a žiadne takéto faktúry pre neho nevystavil, od septembra 2003 do júla 2004 v
jeho firmách prebehlo asi 15-16 daňových kontrol, pričom pri týchto daňových kontrolách nebolo zistené
žiadne daňové pochybenie. Spolupráca s obžalovaným prebiehala tak, že obžalovaný mu povedal, že
potrebuje niekedy 4 niekedy 20 ľudí a on potom obvolal svojich známych a takto zabezpečil ľudí pre
obžalovaného. Pokiaľ ide o mená ľudí, cez ktorých takto zabezpečoval ľudí pre obžalovaného, spomína
si na A. F. a B.. Na týchto ľudí sa obracal najčastejšie. S ľuďmi, ktorých zabezpečoval pre obžalovaného
nebol v žiadnom právnom vzťahu, vyplácal ich cez firmu, cez ktorú tam prišli, ale teraz si už nepamätá
cez ktoré firmy oni prišli. Tieto firmy sú uvedené v jeho účtovníctve za dané obdobie. Zabezpečených
ľudí si už potom prevzal obžalovaný, ktorý ich ďalej riadil alebo mal na to ľudí. Mal podpísané zmluvy
aj s firmami B. a F., nepamätá si ako sa tie firmy volali, nevie v akom právnom vzťahu boli títo robotníci
vo vzťahu k firmám F. a B..

Svedkyňa A. B. G. vypovedala, že obžalovaného vidí prvýkrát, nikdy predtým ho nevidela a ani
meno Q. jej nič nehovorí. V období rokov 2002 a 2003 pracovala pre účtovnú spoločnosť v B., bola
oslovená p. K. X., aby vykonávala účtovníctvo pre p. A. F., viedla mu účtovníctvo maximálne 4 mesiace,
pričom pre odstup času si nepamätá presne názvy spoločností, pre ktoré účtovné práce vykonávala.
Prostredníctvom p. F. sa zoznámila aj s p. K. A., ale pre neho účtovníctvo nevykonávala.

Svedok D.. P. O. vypovedal, že obžalovaného pozná, bol 18 rokov riaditeľom a konateľom spoločnosti
L. M., s.r.o., obžalovaného pozná z titulu výkonu funkcie riaditeľa tejto spoločnosti. Pre odstup času si
už presne nepamätá, ale s obžalovaným spolupracovali niekoľko rokov, s obžalovaným mali podpísanú
zmluvu o vykonávaní stavebných prác v hodinovej sadzbe, všeobecne, to znamená, že táto zmluva
platila pre viacero stavieb, neplatila pre konkrétnu stavbu, bola to rámcová zmluva. Je možné, že zmluvu

dopĺňali o navýšenie hodinovej sadzby. Ako riaditeľ spoločnosti mal pod sebou troch námestníkov
ekonomického, technického a výrobného, pričom spolupráca s obžalovaným spadala do kompetencie
výrobného námestníka, v tom čase pána D.. F.. Nevie sa vyjadriť k tomu, či pre spoločnosť L. M.
vykonávali práce subdodávateľské firmy ako N., s.r.o. , F., s.r.o., J., s.r.o., T., s.r.o., názvy týchto firiem
mu nič nehovoria. Nevie si predstaviť, že by na stavbe pracoval stavebník, ktorý by nebol v smenovke
zapísaný a platí to aj naopak. Smenovka mala pre spoločnosť L. fakturačný význam, pretože na základe
smenovky a zosumarizovaných hodín sa robila faktúra. Myslí si, že spoločnosť pracovala väčšinou na
hodinovej sadzbe, ak nie vždy. Pamätá si, že pre obžalovaného na stavbách pracovali aj živnostníci,
ale či niektoré práce vykonával aj cez subdodávateľov, to si nepamätá, na takú tému sa s obžalovaným
nikdy nerozprával.

Svedok P.. F. A. bol vypočutý dožiadaným súdom, v rámci výsluchu svedok odmietol k veci vypovedať
a neboli splnené podmienky na prečítanie výpovede svedka z prípravného konania.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátora boli prečítané výpovede
svedkov z prípravného konania, ktoré boli vykonané kontradiktórnym spôsobom. Návrh prokurátora na
prečítanie svedeckých výpovedí vykonaných nekontradiktórnym spôsobom súd odmietol prečítať už pri
predbežnom prejednaní obžaloby a zároveň svedkov, ktorých výpovede sa z procesného dôvodu nedali
prečítať, na návrh prokurátora a obhajoby predvolal a boli vypočutí na hlavnom pojednávaní.

Súd tak postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal výpovede svedkov P. Q., D.. V. V., D.. A. A., F.
F., svedka F. O. a svedkyne K. V..

Z výpovede svedkov P. Q., D.. V. V., D.. A. A. podstatné skutočnosti k predmetu obžaloby nevyplynuli,
svedkovia potvrdili iba vo všeobecnosti, že obžalovaný vykonával stavebné práce, mal väčšie zákazky,
spolupracovali s ním v rámci obchodných vzťahoch, už či ako živnostníkom alebo firmou, potvrdili, že
obžalovaný mal svojich zamestnancov a vykonával práce aj prostredníctvom subdodávateľov.

Svedok P. Q., brat obžalovaného, ktorý bol zamestnancom firmy obžalovaného potvrdil, realizáciu aj
fakturovaných zákaziek, zároveň uviedol, že si spomína, že pri výstavbe diaľničného mosta v Z. B.,
robotníci, ktorí tam s ním pracovali, spomenuli meno A., ale už nevie v akej súvislosti. Svedkyňa F.
F. k predmetu obžaloby vypovedala, že robila účtovníctvo Ľ. A., ktorý mal dve spoločnosti F. a N..
Zamestnancami dotknutých spoločností bol p. Ľ. A., jeho syn T., manželka a dcéra, oficiálne boli
zamestnaní ako obchodní zástupcovia. Ani jedna z firiem sama nerealizovala žiadnu činnosť, ktorá bola
predmetom fakturácie a túto vždy p. A. zabezpečoval formou subdodávok, teda sa dohodol s inou firmou
na vykonaní prác resp. dodaní tovaru.

Svedok F. O. a svedkyňa D.. K. V. ku skutkom, ktoré sa kladú za vinu obžalovanému neuviedli podstatné
skutočnosti. Svedok O. vypovedal, že stavebnoobchodnú firmu Q. Q. a ani firmu Q. s.r.o. nepozná a sú
mu známe spoločnosti L., s.ro. a M., s.r.o., kde bol pravdepodobne konateľom, v prípade spoločnosti L.,
s.r.o. tomu tak bolo určite. Firmy na neho v roku 2004 prepísal K. B., od nikoho však nikdy neprevzal
žiadne účtovníctvo a nevykonával podnikateľskú činnosť. Súd iba poznamenáva, že do 13. 4. 2004 bol
konateľom spol. M. s.r.o. a L. s.r.o. p. K. B., pričom obžalovaný sa mal dopustiť súdenej trestnej činnosti
práve v tomto období, a preto súd nevidel priamy súvis výpovede tohto svedka so súdenou trestnou
činnosťou. Svedkyňa D.. K. V. vypovedala, že bola bývalou manželkou K. B., rozviedli sa ešte v roku
2000 a v r. 2006 po váženej chorobe zomrel. O spol. M. s.r.o. a L. s.r.o. vie iba uviesť, že ešte po rozvode
sa stávalo, že v schránke našla nejakú poštu pre tieto firmy, bližšie sa k týmto firmám vyjadriť nevedela,
nevedela v akom vzťahu bol obžalovaný k týmto spoločnostiam.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku predsedníčka senátu oboznámila písomný prepis odposluchov telefónnej
stanice, ktorej užívateľom bol K. A. a spoločnosť M., s.r.o., B.. Z obsahu odposluchov neboli zistené
žiadne relevantné skutočnosti k predmetu súdenej trestnej činností, kladenej obžalobou za vinu
obžalovanému.

Pokiaľ súd odmietol návrh prokurátora oboznámiť prepisy tel. hovorov z čl. 1739-1749, bolo tomu tak
z dôvodu, že existovali pochybnosti o zákonnosti zabezpečenia tohto dôkazu, keďže súčasťou spisu
nebol príkaz súdu na odpočúvanie a záznam uvedenej telekomunikačnej činností. Tiež súd odmietol

návrhy obhajoby na výsluch svedkov D.. P. F., P. X., O. A., pretože skutočnosti, ku ktorým mali svedkovia
vypovedať boli súdu v rozsahu potrebnom na rozhodnutie ozrejmené inými zabezpečenými dôkazmi.

X. § 269 Trestného poriadku boli podľa návrhu prokurátora oboznámené listinné dôkazy najmä zmluva o
dielo z XX.X.XXXX a zmluva o spolupráci zo dňa XX.XX.XXXX medzi Q., s.r.o. a F., s.r.o., odovzdávaci
a preberací protokol zo dňa XX.XX.XXXX, správa L. úradu Z. k subjektu Q., s.r.o. za obdobie od vzniku
spoločnosti XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2003
a 2004, výkaz ziskov a strát, súvaha za uvedené obdobie, prehľad o predpísaných a realizovaných
platbách na dani z príjmov právnických osôb, daňové priznania na DPH za uvedené obdobie, prehľad
o predpísaných a realizovaných platbách na DPH do konca roka 2004, protokol o daňovej kontrole
v subjekte Q., s.r.o. z XX.XX.XXXX, obdobná správa Daňového úradu Z. k subjektu Q. Q. (fyzická
osoba) za obdobie do 31.12.3003, daňové priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2003,prehľad
predpísaných a realizovaných úhrad na dani z príjmov fyzickej osoby, daňové priznania za uvedené
obdobie, zoznam zamestnancov subjektu Q., s.r.o. predložený sociálnou poisťovňou, zmluvy o nájme
pracovnej sily medzi nájomcom L.-M., s.r.o. a prenajímateľom Q., s.r.o. zo dňa X.X.XXXX, zo dňa
X.X.XXXX, osobitné dojednania a školenie o bezpečnosti pri práci (nevypísaný formulár), zmluva o
finančnej pôžičke pre spol. Q., s.r.o. z XX.X.XXXX, výpis z účtu K. banka L. M., s.r.o. poukázané platby
spol. Q., s.r.o. január až december 2003 + prehľad o zrealizovaní prevodu každej platby osobitne a
za obdobie od január až september 2004 + prehľad o zrealizovaní prevodu každej platby osobitne,
zodpovedajúce došlé faktúry za obdobie január - august 2004, faktúry označené v skutkovej vete
výrokovej časti rozsudku, smenovky L. M., s.r.o., príjmové a výdavkové doklady, evidencia dochádzky,
výpisy z účtov obžalovaného vedených v jednotlivých peňažných ústavoch ako (., a.s., K. banky, a.s., L.
banky a.s,, V., a.s., V.), správy ďalších peňažných ústavov (G., O. B. Q., C. and D. B. S.A, H. B., B.-bank
SK, D. B., C. Q., A. banka, X. banka, X. banka, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný, by v týchto peňažných
ústavoch nemal mať vedené účty, úmrtné listy, výsledky daňových kontrol a iné listinné dôkazy.
Podľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v
obžalobnom návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu
o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Podľa § 148 ods. 5 Trestného zákona účinného do 1. 1. 2006 trestného činu skrátenia danie a poistného
sa dopustí, kto skráti daň vo veľkom rozsahu.
Súd sumarizujúc vyššie uvedené dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na
skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané, v zmysle zásady in dubio pro reo rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby z
dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

Obžaloba bola založená na tvrdení, že obžalovaný ako živnostník a tiež podnikajúci pod stavebno-
obchodnou firmou, v úmysle protiprávne znížiť svoju daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty, v
období od 21. 2. 2003 do 25. 9. 2003 si od K. A. zabezpečil vyhotovenie nepravdivých faktúr označených
v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku od spoločnosti F., ktoré si obžalovaný spolu s rovnako
zabezpečenými fiktívnymi dokladmi o úhrade týchto faktúr zaúčtoval do svojho účtovníctva aj napriek
tomu, že k deklarovaným zdaniteľným plneniam ani platbám nedošlo a následne postupne podal na
Daňovom úrade v Z. daňové priznania na daň z pridanej hodnoty za február až august 2003 a na základe
označených faktúr si znížil vlastnú daňovú povinnosť a tiež ako konateľ obchodnej spoločnosti v období
od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX si od K. A. zabezpečil vyhotovenie nepravdivých v skutkovej vete
označených faktúr spoločnosti F., spoločnosti N. za stavebné práce a prenájom pracovnej sily, ktoré
spolu s rovnako zabezpečenými dokladmi o úhrade týchto faktúr zaúčtoval do účtovníctva spoločnosti aj
napriek tomu, že k deklarovaným zdaniteľným plneniam ani platbám nedošlo a následne na Daňovom
úrade v Z. podal daňové priznania na daň z pridanej hodnoty za 3. a 4. štvrťrok 2003, daňové priznania
na daň z pridanej hodnoty za január 2004, za marec 2004, za apríl 2004 a za máj 2004 a na základe
označených faktúr znížil vlastnú daňovú povinnosť, čím celkovo za obdobie február 2003 až máj 2004
na ujmu Q. republiky, protiprávne zmenšil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty o
XXX.XXX,XX €.

V danom prípade nebolo sporným, že obžalovaný ako živnostník a tiež ako konateľ obchodnej
spoločnosti v zmysle zákona podal na Daňovom úrade v Z. jednotlivé v skutkovej vete výrokovej časti
rozsudku označené daňové priznania na daň z pridanej hodnoty, na podklade označených faktúr, pričom
tieto obžalobou označené faktúry boli vystavené spoločnosťami F. a N., a tiež nebolo sporným, že
obžalovaný tieto faktúry mal riadne zaevidované vo svojom účtovníctve, tieto skutočnosti vyplynuli z
predložených listinných dôkazov, z výsledkov daňových kontrol, predloženého účtovníctva, ktoré bolo
taktiež predmetom znaleckého dokazovania.

Sporným ostalo tvrdenie obžaloby, že v danom prípade, faktúry na základe ktorých si obžalovaný
znížil daňovú povinnosť a ktoré si zabezpečil od K. A., majiteľa spoločnosti F.. a N. boli fiktívne a k
deklarovaným zdaniteľným plneniam ani platbám nedošlo, pričom tieto tvrdenia sa obžalobe nepodarilo
bez pochybností preukázať. Obžalovaný poprel, že obchody so spoločnosťami N. a F.. boli fiktívne a táto
jeho obrana nebolo nepochybne vyvrátená. Obžalovaný uviedol, že všetky zdaniteľné plnenia uvedené
v označených faktúrach boli vykonané, boli aj uhradené a boli zaplatené aj dane. Zdaniteľné planenia
realizoval aj pre firmu L. export, a.s., v tomto období s L. export intenzívne spolupracoval, fakturované
práce realizoval prostredníctvom svojich zamestnancov a tiež prostredníctvom svojich subdodávateľov
a keďže nemal dostatok svojich zamestnancov a živnostníkov, začal spolupracovať aj s K. A.. Takto boli
realizované stavby v Z. B., L. Q., A. a aj v B.. Objem prác vždy dohodol s Ľ. A., ktorý bol majiteľom
spoločnosti F. a N., na kvalitu práce dohliadal p. V. a po ich vykonaní mu Ľ. A. vystavil faktúru. Ako
evidoval prítomnosť svojich ľudí na stavbách sa treba opýtať jeho. Rozsah prác, ktoré vykonával K. A.
ako subdodávateľ, boli to práce tesárske, murárske, železiarske, obklady, betonárske, išlo vždy o práce,
ktoré na seba nadväzovali. V rozsahu rokov 2003-2004 realizoval ako subdodávateľ veľa stavieb pre
L. export, ale aj pre iných zmluvných partnerov, realizoval stavby po celom SR, bolo ich veľa. V roku
2004 prebehla daňová kontrola, predmetom daňovej kontroly boli aj faktúry uvedené pod bodom 2/, zo
strany daňového úradu, neboli znesené absolútne žiadne výhrady, inak by spoluprácu s Ľ. A. prerušil.
Všetky fakturované práce spoločnosťami N., F.. uhradil cez banku a tiež aj v hotovosti. Spoločnosť Q.,
s.r.o. zanikla výmazom z obchodného registra, pričom pred výmazom z obchodného registra nemal
žiadne dlhy ani žiadne daňové povinnosti. Tvrdenia obžalovaného mali oporu vo vykonaných dôkazoch
a výsluchy svedkov a súdu predložené listinné dôkazy obranu obžalovaného nevyvrátili. Súdu neboli
predložené také dôkazy, na základe ktorých by bolo možné bez pochybnosti dospieť k záveru, že
obžalobou označené faktúry vystavené spoločnosťami N., F. na základe ktorých si obžalovaný uplatnil
zníženie dane, boli fiktívne a zdaniteľné plnenia v nich uvedené neboli v skutočnosti týmito firmami
zrealizované a v skutočnosti nedošlo ani k ich úhrade. Obrana obžalovaného nebola v tomto smere
bezpečne vyvrátená.

Z výpovedi svedkov D.. P. O.,D.. P. F., X. V., V. V., L. Q., K. A., P. Q., D.. V. V., Ing. A. A. a
predložených účtovných dokladov vyplynulo, že práce, ktoré obžalovaný vyfakturoval spol. L. export, boli
realizované, správnosť fakturácie bola overená aj podľa smenoviek, ktoré boli k faktúram predložené
a na ich podklade potom boli aj vykonané peňažné prevody na účet obžalovaného. Tieto skutočnosti
obžalobou spochybňované neboli a v podstate ani neboli predmetom obžaloby, ale tieto skutočnosti
súviseli so súdenou trestnou činnosťou, keďže obžalovaný na svoju obranu uvádzal, že jednotlivé
obchody so spoločnosťami N. a F. neboli fiktívne a išlo práve aj o práce vykonávané pre spol.
L. export, ktoré boli vykonávané sčasti jeho zamestnancami a sčasti cez subdodávateľov, a teda
aj osobami zabezpečovanými cez spol. N. a F.. Aj vypočutí vyššie uvedení svedkovia potvrdili, že
obžalovaný realizoval fakturované práce prostredníctvom svojich zamestnancov a tiež prostredníctvom
iných subdodávateľov, čím potvrdili obranu obžalovaného.

Svedkovia X. V., D.. F. O., V. V., L. Q., K. A., P. Q. potvrdili, že obžalovaný realizoval práce na stavbách
prostredníctvom osôb, ktoré mu dodával na tieto práce Ľ. A., ktorý bol majiteľom firiem N., F.. Q. Ľ.
A. potvrdil obranu obžalovaného, uviedol, že medzi obžalovaným a jeho firmami boli zabezpečené
obchodné vzťahy aj zmluvne, s obžalovaným spolupracovali firma F. a pravdepodobne aj firma N..
Všetky vystavené faktúry boli obžalovaným aj uhradené. Obžalovaný ho nikdy nepožiadal o vyhotovenie
fiktívnych a nepravdivých faktúr a žiadne takéto faktúry pre neho nevystavil, od septembra 2003 do
júla 2004 v jeho firmách prebehlo asi 15-16 daňových kontrol, pričom pri týchto daňových kontrolách
nebolo zistené žiadne daňové pochybenie. Spolupráca s obžalovaným prebiehala tak, že obžalovaný
mu povedal koľko ľudí potrebuje a on potom obvolal svojich známych a takto zabezpečil ľudí pre
obžalovaného. Pokiaľ ide o osoby, od ktorých zabezpečoval ľudí pre obžalovaného, spomína si na A.

F. a B., na tieto osoby sa obracal najčastejšie. S ľuďmi, ktorých zabezpečoval pre obžalovaného nebol
v žiadnom právnom vzťahu, vyplácal ich cez firmu, cez ktorú k nemu prišli, ale teraz si už nepamätá
na presné názvy firiem, ale sú uvedené v jeho účtovníctve za dané obdobie. Zabezpečených ľudí si už
potom prevzal obžalovaný, ktorý ich ďalej riadil alebo mal na to ľudí. Do výpovede svedka A. a obrany
obžalovaného zapadala aj výpoveď svedkyne F. F., ktorá vypovedala, že robila účtovníctvo Ľ. A., ktorý
mal spoločnosti F. a N., ktorých zamestnancami bol Ľ. A., jeho syn T., manželka a dcéra a síce ani
jedna z firiem sama nerealizovala žiadnu činnosť, ktorá bola predmetom fakturácie, ale túto si vždy p. A.
zabezpečoval formou subdodávok, teda sa dohodol s inou firmou na vykonaní prác resp. dodaní tovaru.
Obžaloba v záverečnej reči poukázala na to, že obrana obžalovaného bola vyvrátená rozpormi vo
výpovediach svedkov Ľ. A., X. V. a L. Q. ohľadom pracovného odevu osôb od Ľ. A., ktoré podľa predpisov
mali byť označené logom L. a tiež ohľadom zadeľovania prác a tiež listinnými dôkazmi a výpoveďami
D.. O. a D.. F., z ktorých vyplynulo, že na stavbách pracovali len osoby zahrnuté do smenoviek a drvivá
väčšina prác, nebola vykonávaná na základe zmlúv o dielo, ale na základe zmlúv o nájme pracovnej sily.

V ďalšom obžaloba všeobecne poukázala na listinné dôkazy ako záznamy o školeniach (v spise
však predložený iba formulár o školení ako súčasť zmluvných dojednaní), záznamami o ubytovaní
zamestnancov, evidencie dochádzky, úkolové listy, faktúry. Súd si však porovnal zoznam stavebných
robotníkov uvedených na smenovkách, (ktoré boli podkladom pre vyhotovenie faktúr obžalovaným voči
spol. L.), spolu so zoznamom zamestnancov spol. Q. s.r.o., predloženým sociálnou poisťovňou pričom
bolo zistené, že na predložených smenovkach figurujú aj iné osoby, ktoré neboli výlučne zamestnancami
obžalovaného a nemožno tak hovoriť o vyvrátení obhajoby obžalovaného, pretože tieto zistenia vytvárali
priestor pre obranu obžalovaného a tvrdenia svedkov A.,V.,D.. F. O., V. V., L. Q. a Jozefa Q., že
jednotlivé práce na stavbách realizoval obžalovaný aj prostredníctvom subdodávateľov a nie je tak
možné jednoznačne vylúčiť obranu obžalovaného, že medzi osobami uvedenými na smenovkach
figurovali aj osoby, ktoré zabezpečil pre obžalovaného formou subdodávok práve Ľ. A.. Tieto závery
v sumáre platia aj pre ostané listiny, na ktoré obžaloba poukazovala len vo všeobecnosti. Pokiaľ
svedok Ľ. A. uvádzal, že osoby pre obžalovaného zabezpečoval formou subdodávateľov, spomína
si na A. F. a K. B., túto informáciu súd overiť výsluchom týchto osôb nemohol, keďže z pripojených
úmrtných listov zistil, že tieto osoby zomreli. Pokiaľ ide o predložený znalecký posudok Ing. F. F.,
voči záverom znaleckému posudku má súd viacero výhrad. Z jeho záverov vyplynulo, že znalec na
základe znaleckého skúmania dospel k záveru, že spoločnosť N. a spoločnosť F. nemala žiadnych
zamestnancov, čiže ňou deklarované činnosti na odberateľských faktúrach nemohla firma vykonať.
K tomuto sa však vyjadril vo výpovedi tak obžalovaný, ako aj svedok Ľ. A. a jeho účtovníčka, ktorá
dosvedčila, že ani jedna z firiem Ľ. A. sama nerealizovala žiadnu činnosť, ktorá bola predmetom
fakturácie, ale túto si vždy p. A. zabezpečoval formou subdodávok, teda sa dohodol s inou firmou na
vykonaní prác resp. dodaní tovaru. Ďalej znalec uvádzal, že spoločnosti si činnosti, ktoré fakturovali
odberateľom deklarovali ako nakúpené od svojich dodávateľov, dodávatelia však tieto činnosti nepotvrdili
(toto tvrdenie znalca, že „dodávatelia však tieto činnosti nepotvrdili“ však nevyplynulo z dokazovania
vykonaného kontradiktórnym spôsobom na hlavnom pojednávaní, súd v tejto súvislosti tiež okrajovo
podotýka, že daňové konanie a trestné konanie sú dve rôzne konania, ktoré sú postavené na rôznych
princípoch a nemožno ich porovnávať, či nejakým spôsobom stotožňovať. Tiež znalec k záverom dospel
na základe všeobecného vyhodnocovania aj iných faktúr, ktoré neboli predmetom tohto dokazovania
a týkali sa iných subjektov. Znalec uviedol, že v súvislosti so spoločnosťou obžalovaného vo vzťahu k
spoločnosti N., ide o dva doklady na str. 63, stavebné práce fakturované uvedenými dokladmi nemohli
byť realizované tak ako sú deklarované v týchto faktúrach, pretože spoločnosť N. nemala preukázaný
žiadny spôsob, ako by práce mohla realizovať, keďže to nepotvrdili jej dodávatelia (opätovne však pokiaľ
ide o toto tvrdenie znalca, nebolo preukázané, dodávatelia pred súdom a ani v prípravnom konaní
vypočutí neboli). Znalec tiež uviedol, že tieto závery platia aj vo vzťahu ku spoločnosti F., s.r.o. závery
ku ktorým došiel sú vlastne totožné, spoločnosť F. nevykonávala žiadne činnosti, ktoré fakturovala
smerom na odberateľov a dodávatelia, ktorí deklarovali nákup týchto služieb nepotvrdili tieto nákupy a
ich existenciu (opätovne súd len podotýka, že dodávatelia pred súdom tieto tvrdenia znalca nepotvrdili).

Na uznanie viny je potrebný súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktoré musia tvoriť logickú navzájom
sa doplňujúcu reťaz dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti
súdeného skutku, ale zároveň usvedčujú obžalovaného. Výrok o vine obžalovaného môže byť založený
len na dôkazoch, ktoré celkom vylúčia pochybnosť o tom, či sa skutok stal a kto skutok spáchal. To platí
tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a
súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov, ako tomu bolo v

tomto konkrétnom prípade. I keď niektoré okolnosti prípadu môžu vzniknutému podozreniu nasvedčovať
pre uznanie viny však musí mať súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok sa stal a že
ho vykonal obžalovaný.

Vzhľadom na vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní, musel súd konštatovať pochybnosti o
skutkových tvrdeniach v obžalobe, keďže vykonané dôkazy pripúšťali aj iný záver ako tvrdila obžaloba.
Súd preto v zmysle zásady "v pochybnostiach v prospech", obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Súd
nemôže pri svojom rozhodovaní vychádzať len z domnienok a predpokladov a po vyhodnotení dôkazov
nebolo spoľahlivo preukázané, že sa skutok stal, teda nebola vylúčená možnosť aj iného záveru, než
ako je uvedený v obžalobe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.