Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. september 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/46/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715201326
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6715201326.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci navrhovateľa
Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, pobočka Prievidza, M. Slovenskej 10,
Prievidza, proti odporcovi JUDr. Viliam König, IČO: 37 816 951, Hlbiny 2, Zvolen o zaplatenie 388,76
€ takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 30. 1. 2015 domáhal zaplatenia sumy 388,76 Eur na tom základe,
že navrhovateľ podal u súdneho exekútora JUDr. Viliama Königa, exekútorský úrad Zvolen návrh na
vymoženie pohľadávky v sume 401,71 Eur na podklade rozhodnutia č. 700-1010025904-GC04/04 zo
dňa 13. 11. 2004. Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, pobočka Prievidza listom č. 1106-1288/2008
zo dňa 9. 10. 2008 poverenú súdnemu exekútorovi JUDr. Viliamovi Königovi, exekútorský úrad Zvolen
oznámila čiastočné uspokojenie pohľadávky povinným v pokladni pobočky a to v sume 12,94 Eur. Dňa
31. 8. 2006 poverený súdny exekútor JUDr. Viliam König, exekútorský úrad Zvolen vrátil Okresnému
súdu Prievidza poverenie na vykonanie exekúcie č. Ex 1043/2005 z dôvodu skončenia exekúcie
vymožením. Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Prievidza ako oprávnená eviduje
nedoplatok exekúcie č. Ex 1043/2005 v sume 388,76 Eur. Poverený súdny exekútor predmetnú úhradu
zadržuje u seba a do dnešného dňa prijaté plnenie od povinného nevydal, oprávnenej nepoukázal
vymoženú sumu 388,76 Eur na účet oprávnenej. Odporca uviedol, že exekútor v exekučnom konaní
vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu, ustanovenom
exekučným poriadkom subscitutárne Občianskym súdnym poriadkom. Právny vzťah súdneho exekútora
a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za súkromno-právny vzťah. Ustanovenie § 33
ods. 1 Exekučného poriadku odkazuje na zákon 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa § 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov Ministerstva spravodlivosti
SR vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene štátu, ak škodu
spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného
predpisu. Ak teda nesprávnym postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti došlo k
nevyplateniu vymoženej pohľadávky tak navrhovateľ sa mohol domáhať náhrady škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. proti štátu v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Z toho vyplýva, že
exekútor zodpovedá za škodu, spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to
potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu
exekučnej činnosti súdnym exekútorom. Žiadal, aby Okresný súd návrh zamietol v plnom rozsahu.

Súd vykonaným dokazovaním a to z vyjadrení účastníkov konania, z návrhu na vykonanie exekúcie zo
dňa 20. 10. 2005, z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 15. 3. 2006, z oznámenia o čiastočnej
úhrade zo dňa 9. 10. 2008, z vrátenia poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 24. 8. 2006 zistil tento
skutkový stav:

Z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 20. 10. 2005 vyplýva, že navrhovateľ, ako oprávnený podal
u odporcu Bc. Viliam König, exekútorský úrad Zvolen návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 38 a
nasl. Zákona č. 233/1995 Z.z. - exekučný poriadok na vymoženie pohľadávky 12 102,- Sk (401,71 Eur)
proti povinnému I. L. a to na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Prievidza
č. 700-1010025904-GC04/04 zo dňa 13. 11. 2014. Oprávnený súčasne navrhol, aby Okresný súd
Prievidza vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 15.
3. 2006 vyplýva, že odporca, ako súdny exekútor na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, pobočka Prievidza č.k. 700-1010025904-GC04/04 zo dňa 13. 11. 2004 v súlade s poverením
na vykonanie exekúcie č. 5307*028800, vydaným Okresným súdom Prievidza dňa 7. 11. 2005 vo veci
oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, M. Slovenskej 10, Prievidza proti povinnému
I. L., V. XXX vydal toto upovedomenie o začatí exekúcie na vymáhaný nárok a to istinu 12 102,-
Sk. Z oznámenia o čiastočnej úhrade zo dňa 9. 10. 2008 vyplýva, že Sociálna poisťovňa oznámila
odporcovi , ako súdnemu exekútorovi, že povinný Ján L. uhradil z vymáhanej sumy čiastku 390,- Sk.
Z vrátenia poverenia na vykonanie exekúcie č. k. 700-1010025904-GC04/04 vyplýva, že odporca, ako
súdny exekútor vrátil Okresnému súdu Prievidza poverenie vykonať exekúciu na základe uvedeného
exekučného titulu a návrhu oprávneného č. Ex 1043/2005 zo dňa 20. 10. 2005, poverenie na vykonanie
exekúcie č. 5307*028800 v súlade s ustanovením § 60 Exekučného poriadku, pretože exekučné konanie
sa skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie dňa 2. 8. 2006.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech, získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na
vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len „exekučná činnosť“).

Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za
škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Podľa § 3 Exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne, nezávisle. Pri výkone
svojej činnosti je viazaný len ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa článku
7 ods. 2 a 5 Ústavy SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vydanými na ich
vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení neskorších zmien a doplnkov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci
a) Nezákonným rozhodnutím,
b) Nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) Rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe,
d) Nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3 horecitovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu, Ministerstvo spravodlivosti SR ak škodu
spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 46 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej
vykonanie.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ podal návrh na vykonanie exekúcie
proti povinnému Ján Novotka, na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Prievidza
č. 700-1010025904-GC04/04 zo dňa 13. 11. 2004 na vymoženie sumy 12 102,- Sk u súdneho exekútora
Bc. Viliama Königa, exekútorský úrad Zvolen, t.j. u odporcu. Následne na to bolo odporcovi vydané
poverenie na vykonanie exekúcie č. 5307*028800, vydané Okresným súdom Prievidza dňa 7. 11. 2005.
Odporca, ako súdny exekútor následne vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 15. 3. 2006 vo veci
oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, M. Slovenskej 10, Prievidza proti povinnému I.
L., V. XXX na vymoženie istiny 12 102,- Sk č. Ex 1043/2005-5. Z oznámenia o čiastočnej úhrade zo dňa
9. 10. 2008 vyplýva, že navrhovateľ oznámil odporcovi , že povinný uhradil v pokladni pobočky časť z
vymáhanej sumy 390,- Sk, č. exekučného konania Ex 1043/2005. Z vrátenia poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 24. 8. 2006 vyplýva, že odporca ako súdny exekútor vrátil Okresnému súdu Prievidza
poverenie na vykonanie exekúcie č. 5307*028800, pretože exekučné konanie sa skončilo vymožením
pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie dňa 2. 8. 2006. Je teda preukázané, že JUDr. Viliam König ako
súdny exekútor vymohol na základe udeleného poverenia žalovanú sumu od povinného. Navrhovateľ
však uviedol, že túto sumu mu súdny exekútor nevyplatil . Nakoniec ani odporca sa nebránil v tom
smere, že by táto suma bola navrhovateľovi prípadne jeho právnemu predchodcovi vyplatená. V
konaní bolo nesporné, že navrhovateľ si uplatňoval voči odporcovi svoj nárok z dôvodu, že táto suma
síce bola odporcovi vymožená ale jemu nebola uhradená. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že
exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej moci
v rozsahu ustanovenom exekučným poriadkom subsidiárne občianskym súdnym poriadkom. Právny
vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za súkromno-právny
vzťah. Vzhľadom na povahu vzťahu, vznikajúceho medzi oprávneným ako účastníkom exekučného
konania a súdnym exekútorom, vykonávajúcim exekučnú činnosť nemôže dôjsť na strane súdneho
exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 33
ods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútor však zodpovedal za škodu, ktorú spôsobil pri výkone
činnosti podľa exekučného poriadku. Ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku odkazuje na
zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov. Podľa § 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri
výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov, Ministerstvo spravodlivosti SR vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene štátu ak škodu spôsobil súdny
exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Ak
teda nesprávnym postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti došlo k nevyplateniu
vymoženej pohľadávky tak navrhovateľ sa mohol domáhať náhrady škody podľa zákona č. 514/2003
Z.z. proti štátu v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Takto však nebol uplatňovaný nárok
zo strany navrhovateľa. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR PL. US
49/03 kde k postaveniu súdneho exekútora Ústavný súd SR uviedol, že podľa § 2 Exekučného poriadku
„exekútor je štátom určenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí
(ďalej len „exekučná činnosť“)“ Podľa § 3 Exekučného poriadku „exekútor vykonáva exekučnú činnosť
nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou SR, zákonmi, inými všeobecne
záväznými právnymi predpismi, vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu, vydanom v exekučnom
konaní“. Z tejto legálnej definície postavenie exekútora vyplýva, že exekútor sa podieľa na výkone
súdnej moci v rozsahu kompetenčného čl. 142 ods. 1 Ústavy, ktorý ustanovuje, že súdy rozhodujú v
občiansko-právnych a trestno-právnych veciach. K občiansko-právnym veciach sa radí aj nútený výkon
súdnych a iných rozhodnutí. Súdny exekútor je podľa trestno-právnych predpisov dokonca považovaný
za verejného činiteľa. Podiel exekútora na súdnej moci v rozsahu núteného výkonu súdnych a iných
rozhodnutí je podľa názoru Ústavného súdu základným východiskom pre úpravu právneho postavenia
exekútora, ktoré má svoj základ v exekučnom poriadku. Právne postavenie exekútora je termínované
tým, že vykonáva úlohy (orgánu verejnej, štátnej) moci a z tohto dôvodu sa naňho vzťahujú iné kritériá
než na právne postavenia subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú (štátnu) moc (súdnu moc). Exekútor
vykonáva v zásade úlohy štátneho orgánu. Z toho vyplýva aj to, že jeho právne postavenie, práva a
povinnosti a obmedzenia zákon ustanovuje v úzkej spojitosti s týmto jeho osobitným postavením. Právne
postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa
na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva na súdnu ochranu a inú
právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy v rozsahu ustanovenom zákonom (čl. 46 ods. 4, čl. 51
ods. 1 Ústavy). Exekútora preto nemožno v zásade vylúčiť ani spod režimu ustanoveného v článku 2
ods. 2 Ústavy. Toto postavenie exekútora potvrdzuje aj § 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) bodom
3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov. Z týchto ustanovení vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu, spôsobenú výkonom

exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť
nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ďalší nález Ústavného súdu SR č. II US 165/2012-45, kde v
odôvodnení bode 34 sa okrem iného uvádza, že Ústavný súd nespochybňuje svoje predchádzajúce
závery, vyplývajúce z Nálezu sp. zn. PL. US 49/03 v zmysle ktorých sa zodpovednosť za škodu pri
výkone exekučnej činnosti súdneho exekútora prenáša na štát, aplikuje sa naň právny režim Zákona
č. 514/2003 Z.z. V bode 32 sa uvádza, že čo sa týka postavenia súdneho exekútora, výkon exekučnej
činnosti predstavuje zverený výkon štátnej moci, čo upravuje aj samotná právna úprava (§ 5 ods. 2
Exekučného poriadku) a konštatuje to aj Ústavný súd vo svojej uvedenej judikatúre. Z tohto dôvodu sa na
súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti vzťahuje aj právny režim náhrady škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. Pri realizácii úkonu exekučného konania nie je súdny exekútor nositeľom základných
práv a slobôd ale naopak ako predstaviteľ verejnej moci sa podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu
v súvislosti s realizáciou základných práv účastníkov exekučného konania.

Na základe týchto skutočností mal súd za to, že odporca nie je v konaní pasívne legitimovaný, keďže
navrhovateľ si mal na základe tohto skutkového stavu uplatniť náhradu škody voči Slovenskej republike
v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR a preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a nakoľko v konaní mal plný úspech odporca,
ktorý si neuplatnil náhradu trov konania a preto mu súd nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedotastočne zistil skutkový stav

9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).