Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715201326
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715201326.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcu Sociálna

poisťovňa so sídlom Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Prievidza, M. Slovenskej 10, 971 01 Prievidza
proti žalovanému JUDr. Viliam König, Hlbiny 2, 960 01 Zvolen, IČO: 37 816 951, o zaplatenie 388,76
Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 388,76 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na
účet žalobcu SK65 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX, ŠS: XXXXXXXXXX.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasasvojoužalobouzodňa30.1.2015domáhalzaplateniasumy388,76Eurnatomzáklade,že

žalobca podal u súdneho exekútora JUDr. Viliama Königa, Exekútorský úrad Zvolen návrh na vymoženie
pohľadávky v sume 401,71 Eur na podklade rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX-GC/XX zo dňa 13.
11. 2004. Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, pobočka Prievidza listom č. XXXX-XXXX/XXXX zo
dňa 9. 10. 2008 poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Viliamovi Königovi, Exekútorský úrad Zvolen
oznámila čiastočné uspokojenie pohľadávky povinným v pokladni pobočky a to v sume 12,94 Eur.
Dňa 31. 8. 2006 poverený súdny exekútor JUDr. Viliam, Exekútorský úrad Zvolen vrátil OS Prievidza
poverenie na vykonanie exekúcie Ex 1043/2005 z dôvodu skončenia exekúcie vymožením. Sociálna

poisťovňa so sídlom Bratislava, pobočka Prievidza ako oprávnená eviduje nedoplatok exekúcie č. Ex
1043/2005 v sume 388,76 Eur. Poverený súdny exekútor predmetnú úhradu zadržuje u seba a do
dnešného dňa prijaté plnenie od povinného nevydal. Oprávnený nepoukázal vymoženú sumu 388,76
Eur na účet oprávneného.

2. Žalovaný uviedol, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je
zverený výkon verejnej moci v rozsahu, ustanovenom Exekučným poriadkom subscitutárne Občianskym

súdnym poriadkom. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania nemôže
považovať za súkromno-právny vzťah. Ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku odkazuje na
zákon 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú vykonaním verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov. Podľa § 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone
verejnejmociazmeneniektorýchzákonovMSSRvovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom
verejnej moci koná v mene štátu ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti
vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Ak teda nesprávnym postupom súdneho

exekútora pri výkone exekučnej činnosti došlo k nevyplateniu vymoženej pohľadávky tak žalobca
sa mohol domáhať náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. proti štátu v mene ktorého koná
Ministerstvo spravodlivosti SR. Z tohto vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu, spôsobenú výkonom
exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosťnahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom. Žiadal, aby
Okresný súd návrh zamietol v plnom rozsahu.

3. Okresný súd Zvolen svojím rozsudok 17C 46/2015-32 zo dňa 3. 9. 2015 žalobu žalobcu zamietol
s odôvodnením, že exekútor zodpovedá za škodu, spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny
orgán, čo súčasne potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla
ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie
žalobca. Krajský súd Banská Bystrica svojím uznesením 16Co 11/2016-43 zo dňa 31. 5. 2016 rozsudok

OSzrušilavecmuvrátilnaďalšiekonaniesodôvodnením,žezávisívýlučnenarozhodnutípoškodeného
- žalobcu, či bude náhradu škody požadovať podľa zákona č. 514/2003 Z.z. alebo či predmetný nárok
bude uplatnený priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Preto záver Okresného
súdu,žežalovanýexekútorniejepasívnelegitimovanévkonaníonáhraduškody,spôsobenejprivýkone
exekučnej činnosti nie je vecne správny (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 75/2015 zo dňa 23. 3.
2016). Ak navrhovateľ predmetný nárok uplatňuje ako náhradu škody priamo od exekútora podľa §

33 ods. 1 Exekučného poriadku, je súdny exekútor pasívne legitimovaný v konaní o náhradu škody
spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti (viď aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 129/2015).

4. Z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 20. 10. 2005 vyplýva, že žalobca, ako oprávnený podal u
žalovaného Bc. Viliama Königa, exekútorský úrad Zvolen návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 38

a nasl. Zákona č. 233/1995 Z.z. - exekučný poriadok na vymoženie pohľadávky 12 102,- Sk (401,71
Eur) proti povinnému Ján Novotka a to na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka
Prievidza č. 700-1010025904-GC04/04 zo dňa 13. 11. 2004. Oprávnený súčasne navrhol, aby Okresný
súd Prievidza vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 15.
3. 2006 vyplýva, že žalovaný, ako súdny exekútor na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej

poisťovne, pobočka Prievidza č.k. 700-1010025904-GC04/04 zo dňa 13. 11. 2004 v súlade s poverením
na vykonanie exekúcie č. 5307*028800, vydaným Okresným súdom Prievidza dňa 7. 11. 2005 vo veci
oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, M. Slovenskej 10, Prievidza proti povinnému
Ján Novotka, Čavoj 393 vydal toto upovedomenie o začatí exekúcie na vymáhaný nárok a to istinu 12
102,- Sk. Z oznámenia o čiastočnej úhrade zo dňa 9. 10. 2008 vyplýva, že Sociálna poisťovňa oznámila

žalovanému, ako súdnemu exekútorovi, že povinný Ján Novotka uhradil z vymáhanej sumy čiastku 390,-
Sk. Z vrátenia poverenia na vykonanie exekúcie č. k. 700-1010025904-GC04/04 vyplýva, že žalovaný,
akosúdnyexekútorvrátilOkresnémusúduPrievidzapoverenievykonaťexekúciunazákladeuvedeného
exekučného titulu a návrhu oprávneného č. Ex 1043/2005 zo dňa 20. 10. 2005, poverenie na vykonanie
exekúcie č. 5307*028800 v súlade s ustanovením § 60 Exekučného poriadku, pretože exekučné konanie

sa skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie dňa 2. 8. 2006.

5. Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na
vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len „exekučná činnosť“).

6. Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá
zaškodutomu,komujuspôsobilonalebojehozamestnanecvsúvislostisčinnosťoupodľatohtozákona.

7. Podľa § 3 Exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne, nezávisle. Pri
výkone svojej činnosti je viazaný len ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa

článku 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vydanými na
ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.

8. Podľa § 46 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej
vykonanie.

9. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie
protipovinnémuJánNovotka,nazákladerozhodnutiaSociálnejpoisťovneBratislava,pobočkaPrievidza
č. 700-1010025904-GC04/04 zo dňa 13. 11. 2004 na vymoženie sumy 12 102,-Sk u súdneho exekútora
Bc. Viliama Königa, Exekútorský úrad Zvolen, t.j. u žalovaného. Následne na to bolo žalovanému

vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. 5307*028800, vydaného Okresným súdom Prievidza dňa
7. 11. 2005. Žalovaný, ako súdny exekútor následne vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 15.
3. 2006 vo veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, M. Slovenskej 10, Prievidza
proti povinnému Ján Novotka, Čavoj 393 na vymoženie istiny 12 102,- Sk č. Ex 1043/2005-5. Zoznámenia o čiastočnej úhrade zo dňa 9. 10. 2008 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému, že povinný
uhradil v pokladni pobočky časť z vymáhanej sumy 390,- Sk, č. exekučného konania Ex 1043/2005.
Z vrátenia poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 24. 8. 2006 vyplýva, že žalovaný, ako súdny

exekútor vrátil Okresnému súdu Prievidza poverenie na vykonanie exekúcie č. 5307*028800, pretože
exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie dňa 2. 8. 2006. Je
teda preukázané, že JUDr. Viliam König ako súdny exekútor vymohol na základe udeleného poverenia
žalovanú sumu od povinného. Žalobca uviedol, že túto sumu mu súdny exekútor nevyplatil. Nakoniec
ani žalovaný sa nebránil v tom smere, že by táto suma bola navrhovateľovi prípadne jeho právnemu

predchodcovi vyplatená. V konaní bolo nesporné, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému svoj nárok
z dôvodu, že táto suma síce bola žalovaným vymožená ale žalobcovi nebola uhradená. V tejto súvislosti
súd poukazuje na to, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je
zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom exekučným poriadkom subsidiárne občianskym
súdnym poriadkom. V zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútor však zodpovedal za
škodu, ktorú spôsobil pri výkone činnosti podľa exekučného poriadku. V tejto súvislosti súd poukazuje aj

na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 16Co 11/2016-43 zo dňa 31. 5. 2016, že pokiaľ ide
o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou súdneho exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a
zodpovednosť štátu podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. treba uviesť, že zodpovednosť exekútora za škodu
pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. exekučný poriadok ani zákon
č. 514/2003 Z.z. priamo neustanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorej z

nich. Obidve tieto zodpovednosti stoja vedľa seba. Z ich dikcie možno vyvodiť, že za škodu, spôsobenú
exekútorom pri výkone exekučnej činnosti, vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu
(činnosti, uvedené v ustanovení § 29-194 Exekučného poriadku) zodpovedá vedľa štátu s následným
právom regresu rovnako sám exekútor a to za podmienok, uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného
poriadku. Z uvedeného teda vyplýva, že závisí výlučne na rozhodnutí poškodeného - žalobcu, či bude

náhradu škody požadovať podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. alebo či predmetný nárok bude uplatňovať
priamo od súdneho exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Ak žalobca predmetný nárok
uplatní ako náhradu škody priamo u exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku je súdny exekútor
pasívne legitimovaný v tomto konaní o náhradu škody , spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti. Týmto
rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica je Okresný súd Zvolen viazaný. Súd ďalej poukazuje na

obdobné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. 3Cdo 129/2015 a 3Cdo 75/2015. Súd mal teda za to,
že žalovaný, ako súdny exekútor je pasívne legitimovaný v tomto konaní. Výška škody v tomto konaní
je ustálená, predstavuje čiastku 388,76 Eur, teda čiastku, ktorú súdny exekútor vymohol od povinného,
avšak žalobcovi, ako oprávnenému nevyplatil. Z týchto dôvodov súd potom zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi čiastku 388,76 Eur.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

11. Nakoľko v konaní mal plný úspech žalobca, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie

je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,

a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú

v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).