Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/340/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201357
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7012201357.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu

JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobcov: 1) Obec Boťany, Kvetná
243/1, 076 43 Boťany, 2) Pozemkové spoločenstvo - urbárska spoločnosť Boťany so sídlom Hlavná
237, 076 43 Boťany, 3) K. J., nar. 7.XX.XXXX, D. D. Č.. X, 4) W. N., nar. XX.X.XXXX, D. D. Č..
XX, právne zastúpených JUDr. Zsolt Hodosim, advokátom so sídlom Veľkoblahovská 6750, 929 01
DunajskáStreda,protižalovanémuOkresnémuúraduKošice,Komenského52,04126,Košice,zaúčasti
účastníkakonaniaQ.C.,bytomQ.Č..XXX,XXXXXQ.,právnezastúpenéhoJUDr.AndrejomMolnárom,
advokátom so sídlom Majlátha 2518/14, 077 01 Kráľovský Chlmec, o preskúmanie rozhodnutia bývalého

Krajského lesného úradu Košice č. 2012/00324-2 z 18.09.2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. d), e) O. s. p. z r u š u j e rozhodnutie Krajského lesného úradu Košice č.
2012/00324-2 z 18.9.2012, ako aj rozhodnutie Obvodného lesného úradu Michalovce č. 2012/00168-
Ga z 22.6.2012 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcompriznávaprávonanáhradutrovkonaniavsume1136,66Eur,ktorúježalovanýpovinnýzaplatiť
na účet právneho zástupcu žalobcov do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Účastníkovi konania Ladislavovi Vasiľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobcovia v 1. až 4. rade sa spoločnou žalobou zo 14.11.2012, podanou v lehote
uvedenej v ustanovení § 250b ods. 1 O.s.p. domáhali preskúmania rozhodnutia Krajského lesného
úradu Košice č. 2012/00324-2 z 18.09.2012, ktorým uvedeným administratívny orgán zaniknuvší v
priebehu súdneho preskúmavacieho konania ako správny orgán druhého stupňa zamietol odvolanie

žalobcov v 1. a 2. rade a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného lesného úradu Michalovce č.
2012/00168-Ga z 22.06.2012 o schválení zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva podľa § 16 ods. 1
zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov medzi Q. C. - SHR, Q. XXX ako
nájomcom a prenajímateľmi uvedenými vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia z 22.06.2012.

Uvedené rozhodnutie správnych orgánov boli vydané na základe rozsudku Krajského súdu v
Košiciach č.k. 6S/5373/2010-119 zo 16.02.2012, ktorým Krajský súd v Košiciach zrušil predchádzajúce

administratívne rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov v danej právnej veci a vec vrátil
Krajskému lesnému úradu Košice na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to v súlade s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4Sžo/41/2010 z 15.03.2011, ktorým Najvyšší súd SR zrušil
pôvodný rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/5373/2010-49 z 01.07.2010.2. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. 4Sžo/41/2010 z 15.03.2011, ktorým
zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/5373/2010-49 z 01.07.2010 okrem iného uviedol:

„Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky
ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že efektívny súdny prieskum rozhodnutí štátnych
orgánov za účelom zabezpečenia práv a záujmov jednotlivcov je základným prvkom systému ochrany
ľudských práv.

Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky
spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde.
Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,
ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy
vykonáva.

Vykladať a aplikovať zákony je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť
arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho
dostatočne zrejmé na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby
sa súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a mal

rozhodujúci vplyv na výsledok sporu musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne. Odôvodnenie rozsudku
musí byť písomné a musí obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré
viedlikrozhodnutiu.Rozsahtejtopovinnostizávisíodpovahyrozsudku.Dôvodymusiabyťšpecifikované
s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nielen odkazovať na určité časti zákonov. Akýkoľvek
nedostatokaleboneadekvátnosťvodôvodnenímôževiesťkneplatnostirozsudkuzformálnychdôvodov.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, tak ako je uvedené vyššie, nie je vôbec zrejmé, ktoré skutočnosti
považoval krajský súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Už vôbec
nemožno konštatovať, že odôvodnenie rozsudku je presvedčivé.

Odvolací súd sa nestotožňuje so stanoviskom krajského súdu, že nemohol preskúmať dôvody žaloby,
ktoré neboli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Podľa § 59 ods.
2 Správneho poriadku je odvolací správny orgán povinný preskúmať zákonnosť prvostupňového
rozhodnutia v celom rozsahu a nie len z dôvodov namietaných v odvolaní. Z uvedeného potom vyplýva,

že súd na základe dôvodov žaloby (uvedených najmä v bodoch na str. 3 a 4) sa mal a mohol zaoberať
všetkými žalobcom uvedenými dôvodmi žaloby bez ohľadu na to, v akom rozsahu a ako formuloval
dôvody v odvolacom správnom konaní.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu v preskúmavacom konaní je preskúmať zákonnosť

postupu a rozhodnutia správneho orgánu v medziach žaloby, pričom v danom prípade krajský súd tento
prieskum v podstatnej časti vôbec neurobil. Nevysporiadal sa s podstatnými námietkami žalobcu, že či
Q. C. - SHR, IČO: 35 372 566 si mohol alebo nemohol prenajať výkon práva poľovníctva od vlastníkov
poľovnýchpozemkov,alebočitotoprávo(prenajaťsivýkonprávapoľovníctva)svedčiloQ.C.akofyzickej
osobe nepodnikateľovi. Ďalej by mal krajský súd zvážiť možnosť, či je potrebné, aby pribral do konania

ako účastníkov tých, ktorí by sa prípadným zrušením rozhodnutia mohli cítiť dotknutí na svojich právach
a povinnostiach (§ 250 ods. 1 OSP) a taktiež sa riadne vysporiadať s námietkou žalobcu, či zmluva o
výkone práva poľovníctva uzavretá medzi LESY SR, š.p. a Q. C. - SHR, mohla byť v čase jej podpisu aj
uzavretá alebo ide o absolútne neplatný právny úkon, keďže v tom čase (jej podpisu) nemal ani platný
poľovný lístok ani ako fyzická osoba, nepodnikateľ.“

3. V následne vydanom rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/5373/2010-119 zo
16.2.2012 Krajský súd v Košiciach odôvodňujúc zrušenie rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov
vydané v predchádzajúcom správnom konaní z právnych dôvodov uvedených v ustanovení § 250j ods.
2 písm. d) O. s. p. o.i. uviedol:

„Súd v novom konaní opätovne preskúmal rozhodnutie žalovaného správneho orgánu z dôvodov a v
rozsahu uvedenom v žalobe, postupom podľa ust. § 244 a § 247 a nasl. O.s.p. a po oboznámení sa s
obsahom administratívneho spisu žalovaného a pri rešpektovaní právneho názoru odvolacieho súdu,ktorý je pre podriadený súd záväzný, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto podľa § 250j ods.
2 písm. d) O.s.p. žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu druhého stupňa, ako
aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Z obsahu administratívnych spisov prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu je zrejmý
nasledovný skutkový stav. Žiadosťou doručenou Obvodnému lesnému úradu v Michalovciach dňa
27.08.2009, právny subjekt - Q. C., samostatne hospodáriaci roľník, Q. XXX, IČO: 35 572 566 požiadal
o schválenie nájomných zmlúv podľa § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb., podpísaných pred 01.09.2009

na výkon práva poľovníctva v poľovnom revíre č. XX D., uzavretých medzi ním ako nájomcom a
v žiadosti uvedenými prenajímateľmi. K tejto žiadosti zároveň priložil potvrdenie Štatistického úradu
SR zo dňa 03.01.2007, o pridelení IČO, z ktorého zároveň vyplýva zmena týkajúca sa rozšírenia
registrovaných odvetví ekonomickej činnosti, ako aj rozhodnutie Obce Leles zo dňa 02.01.2007, ktorým
sa rozšíril predmet činnosti v osvedčení o zápise do SHR o tam uvedené činnosti (okrem iného aj -
lov, odchyt zveri a odchov zveriny vrátane súvisiacich služieb). Jednotlivé nájomné zmluvy (uzavreté v

období od 15.05.2007 do 28.08.2009), schválenie ktorých Q. C., samostatne hospodáriaci roľník, žiadal,
boli uzavreté medzi jednotlivými prenajímateľmi a ním ako nájomcom. Spoločným znakom všetkých
uzavretých nájomných zmlúv je to, že ich predmetom je nájom výkonu práva poľovníctva k poľovným
pozemkom uznaným za poľovný revír č. XX D., ktoré sú vo vlastníctve alebo v správe prenajímateľov.
K schváleniu uvedených zmlúv došlo vyššie uvedeným rozhodnutím Obvodného lesného úradu v

Michalovciach č. 2009/00532/4-Fer zo dňa 07.10.2009.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb., občania s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí
majú platné poľovné lístky, môžu vytvárať poľovnícke združenia alebo iné poľovné spoločnosti (ďalej
len "poľovnícke združenia") na to, aby spoločne vykonávali v poľovných revíroch právo poľovníctva.

Poľovnícke združenie je právnickou osobou.

Podľa § 14 ods. 2 a 3 zákona č. 23/1962 Zb., vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného
poľovného revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami, alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať.
Pri nájme výkonu práva poľovníctva je jeho súčasťou oprávnenie vstupovať v nevyhnutnej miere

na poľovné pozemky. Výkon práva poľovníctva možno prenajať poľovníckemu združeniu alebo inej
právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4 primerane.

Podľa § 32 ods. 1 a 2 zák. č. 71/1967 Zb., správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán.

Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve bol zrušený zákonom č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.09.2009. Podľa § 80 ods.
3 zákona č. 274/2009 Z. z., sa však správne konania začaté pred 1. septembrom 2009 dokončia
podľa doterajšieho právneho predpisu. Týmto (doterajším) právnym predpisom je v uvedenom prípade
práve zákon č. 23/1962 Zb., keďže správne konanie sa začalo na základe návrhu - žiadosti zo dňa
27.08.2009, ktorý podal právny subjekt - Q. C., samostatne hospodáriaci roľník, Q. XXX, IČO: 35

572 566. Ako už bolo vyššie uvedené, rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Michalovciach č.
k. 2009/00532/4-Fer, boli schválené zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva uzavreté medzi Q.
C., samostatne hospodáriacim roľníkom, Q. XXX, IČO: 35 572 566 ako nájomcom a jednotlivými
prenajímateľmi. Uvedenému rozhodnutiu predchádzalo konanie (začaté na základe žiadosti Q. C.,samostatne hospodáriaceho roľníka, zo dňa 27.08.2009), ktoré vykonával Obvodný lesný úrad v
Michalovciach ako prvostupňový správny orgán a po podaní odvolania žalobcom, žalovaný ako
druhostupňový správny orgán. V tejto súvislosti tu vyvstáva otázka aké úlohy správne orgány mali a

mohli vykonať, aby dospeli k skutkovo a právne presvedčivému zdôvodneniu, že Q. C., samostatne
hospodáriaci roľník, je oprávnený na základe nájmu vykonávať právo poľovníctva. Hneď prvou úlohou,
ktorou sa mali správne orgány zaoberať je posúdenie, či žiadateľ o schválenie nájmu na výkon práva
poľovníctva spĺňa podmienku podľa cit. § 14 ods. 3 zákona č. 23/1962 Zb., a teda či je takým právnym
subjektom, ktorému je možné právo výkonu poľovníctva prenajať za účelom, aby ho tento mohol

vykonávať. Rovnako dôležité malo byť zistenie správnych orgánov, či žiadateľ o schválenie nájmu na
výkon práva poľovníctva spĺňa podmienku disponovania platným poľovným lístkom (kedy bol poľovný
lístok vydaný a pre koho), (§ 4 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb.). Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí s
uvedenými skutočnosťami vysporiadal tak, že konštatoval „Nájomca predložil aj rozhodnutie o rozšírení
predmetu činnosti vydané Obcou Leles pod č. 1/2007, zo dňa 02.01.2007, v ktorom je okrem iného
uvedený lov, odchyt zveri a odchov zveriny vrátane súvisiacich služieb“ a „Nájomná zmluva s Lesmi

SR, š. p. Banská Bystrica bola účastníkmi zmluvy uzatvorená v roku 2007, žiadosť o jej schválenie
na Obvodný lesný úrad Michalovce bola nájomcom predložená 27.08.2009, teda v dobe, keď nájomca
mal platný poľovný lístok a účinná sa stane až právoplatným rozhodnutím Obvodného lesného úradu
Michalovce“, súd považuje za nedostatočné vychádzajúc pritom z právneho názoru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Z definície práva poľovníctva (§ 2 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb.) vyplýva, že je to

súhrn presne špecifikovaných práv a povinností, ktoré nemožno v žiadnom prípade stavať do pozície
predmetučinnostisamostatnehospodáriacehoroľníkaakopodnikateľa.Pokiaľideosplneniepodmienky
platného poľovného lístka, ako verejnej listiny osvedčujúcej oprávnenie jeho držiteľa loviť zver, správne
orgány nekonkretizovali časovú súvislosť medzi dobou prenájmu výkonu práva poľovníctva pre Q. C.,
samostatne hospodáriaceho roľníka, a dobou vydania poľovného lístka, pričom nie je zrejmé, akému

subjektu bol poľovný lístok vydaný, čo je podstatné z toho hľadiska, že nájomné zmluvy v pozícii nájomcu
uzatváral Q. C., samostatne hospodáriaci roľník, Q. XXX, IČO: 35 572 566 a nie Q. C. ako občan.
Správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli dostatočne objasnené všetky okolnosti,
ktoré sú jednak dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia) a takisto správny orgán musí zabezpečiť
aby skutkové zistenia, ktoré pre neho vyplynuli z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali

skutočnému stavu veci (presnosť zistenia).

Podľa§250jods.2písm.d/O.s.p.,súdzrušínapadnutérozhodnutiesprávnehoorgánuapodľaokolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,

že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Krajský súd preto, vychádzajúc z právne záväzného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov prvého a druhého stupňa, ako aj po preskúmaní obsahu
administratívnych spisov vzťahujúcich sa na postup týchto orgánov dospel k právnemu záveru, že

žalobou napadnuté rozhodnutie nie je dostatočným spôsobom odôvodnené, a preto ho hodnotí ako
nepreskúmateľné a v zmysle citovaného ustanovenia O.s.p. ho zrušuje a vec vracia žalovanému na
ďalšie konanie. V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 6 O.s.p.).“

II.

1. Správny orgán prvého stupňa - Obvodný lesný úrad Michalovce v prvostupňovom
rozhodnutí č. 2012/00168-Ga z 22.06.2012, ktorým opätovne schválil podľa § 16 ods. 1 zákona č.

23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov predložené zmluvy o nájme výkonu práva
poľovníctva medzi Q. C. - SHR, Q. XXX ako nájomcom a prenajímateľmi uvedenými vo výrokovej
časti predmetného rozhodnutia o postúpení výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri č. XX D.
uznanom rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Michalovciach č. 2006/00562-Cek zo 14.12.2006
argumentoval vo vzťahu k požiadavkám na odôvodnenie administratívneho rozhodnutia vyplývajúcim z

uznesenia NS SR č.k. 4Sžo/41/2010 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/5373/2010-119 tak,
že reagoval na námietky účastníkov konania - Rímskokatolíckej cirkvy Boťany, PS - ÚS Boťany a Obce
Boťany, ktorí vo svojom „vyjadrení k podkladu rozhodnutia a spôsobu zistenia“ zo 04.06.2012 uviedli, že
nájomca Q. C. nie je spôsobilý nadobudnúť status užívateľa poľovného revíru v zmysle ustanovenia § 14ods. 3 v spojení s ustanovením § 4 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov.
V tejto súvislosti prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia z 22.06.2012 argumentoval
nasledovne:

„Skutočnosť, že pán Q. C. (fyzická osoba - nepodnikateľ) vykonávajúci podnikateľskú činnosť pod
obchodným menom Q. C. - SHR, IČO : 35 572 566 (fyzická osoba - podnikateľ) je zároveň od roku 2008
držiteľom platného poľovného lístka na tejto skutočnosti nič nemení, nakoľko ako nájomca vystupuje
subjekt označený ako Q. C. - SHR, disponujúci vlastnou právnou subjektivitou (nejde o jednu a tú istú

osobu).

K týmto otázkam je potrebné uviesť, že správny orgán musí vychádzať zo znenia príslušnej, na prípad
sa vzťahujúcej legislatívy.

Zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v ustanovení § 14 uvádza:

(1) O výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír,
ak ide o poľovné pozemky toho istého vlastníka (ďalej len „vlastník poľovného revíru“) alebo vlastníci
poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru (Ďalej len „vlastníci
spoločného poľovného revíru“).

(3)Výkon práva poľovníctva možno prenajať poľovníckemu združeniu (§4) alebo inej právnickej alebo
fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4 primerane.

V § 4 cit. zákona o poľovníctve sa uvádza:

(1) Občania s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí majú platné poľovné
lístky, môžu vytvárať poľovnícke združenia alebo iné poľovné spoločnosti. (Ďalej len „poľovnícke
združenia“) na to, aby spoločne vykonávali v poľovných revíroch právo poľovníctva. Poľovnícke
združenie je právnickou osobou.

V komentári k § 14 cit. zákona o poľovníctve sa uvádza:

Primeranosť použitia § 4 je daná rozdielnosťou subjektov - právnická osoba, fyzická osoba od
poľovníckeho združenia. Platnosť § 4 samotná má zaručiť osobitnú spôsobilosť nájomcu. Z uvedeného

treba mať za to, že nájomca poľovného revíru:
- má byť občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území alebo právnickou osobou zriadenou
podľa práva Slovenskej republiky so sídlom na jej území, zakladateľom, resp. spoločníkom, či členom
právnickej osoby môžu byť fyzické a právnické osoby uvedené pred bodkočiarkou
- spoločník (člen) právnickej osoby alebo fyzická osoba má mať kvalifikačné

predpoklady poľovníckeho hospodára alebo platný poľovný lístok, alebo musí nájomca poľovného revíru
takéto osoby v potrebnom rozsahu zamestnávať.

Z pohľadu zákona č. 23/1962 Zb. je žiadateľ Q. C. - SHR a Q. C., ako fyzická osoba - občan jedným a
tým istým subjektom. Zákon výslovne uvádza, že výkon práva poľovníctva je možné prenajať právnickej

alebo fyzickej osobe, pričom nerozlišuje podnikateľské a nepodnikateľské subjekty.

Na viac je potrebné poukázať aj na znenie čl. 2 Ústavy SR, kde sa uvádza, že každý môže konať, čo nie
je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Zákon o poľovníctve
neobsahuje žiadne obmedzenie, ktoré by vylučovalo žiadateľa Q. C. - SHR ako fyzickú osobu z možnosti

výkonu práva poľovníctva.

Ďalším vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žiadateľ Q. C. v čase podania žiadosti disponoval
poľovným lístkom, ktorý mu bol vydaný dňa 15.12.2008. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že
podľa platnej legislatívy sa poľovné lístky vydávajú občanom, pričom zákon nerozlišuje podnikateľov od

nepodnikateľov.Na základe uvedeného je možné teda uzavrieť, že žiadateľ Q. C. - SHR disponoval v čase podania
žiadosti platným poľovným lístkom a nepochybne bol takým subjektom, ktorému je možné výkon práva
poľovníctva prenajať.

V ďalej námietke účastníkov konania zo dňa 4.6.2012 uvádza:

Podľa ustanovenia § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie
nemožné, je neplatný.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je aj právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo sa prieči dobrým mravom.

Uvedené ustanovenia OZ predstavuje prípady tzv. absolútnej neplatnosti právnych úkonov, ktorá
nastáva priamo zo zákona, pôsobí od začiatku a voči každému. Každý kto má na tom naliehavý

právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Súdy
a orgány verejnej správy musia na tento druh neplatnosti prihliadať aj bez návrhu z úradnej moci (ex
offocio), nakoľko verejný záujem tu prevažuje nad osobnými záujmami účastníkov absolútne neplatného
právneho úkonu.

K námietkam týkajúcim sa platnosti uzatvorených zmlúv predložených so žiadosťou na schválenie
je potrebné uviesť, že správny orgán tieto posudzuje v čase ich predloženia a z hľadiska kritérií
vyžadovaných zákonom o poľovníctve a nadväzujúcich právnych predpisov.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov zmluva o postúpení

výkonuprávapoľovníctvasamusíuzavrieťpísomnenačas10rokov.Preplatnosťtejtozmluvy,jejzmenu
alebo predĺženie treba schválenie príslušného správneho orgánu. Príslušný správny orgán posudzuje
takúto zmluvu z hľadiska dodržania právnych predpisov upravujúcich oblasť poľovníctva.

V tejto súvislosti poukazujeme na stanovisko Najvyššieho súdu, z ktorého vyplýva, že jedine súd má

právomoc rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov. Na viac je potrebné poukázať na
fakt, že predmetné nájomné zmluvy mali k dispozícii a rozhodovali o nich ako krajský súd, tak aj Najvyšší
súdSR, aanijedenzosúdovsanevyjadrilvtomzmysle,žebymaloísťoabsolútnuneplatnosťprávneho
úkonu, aj keď by tak mali urobiť z úradnej povinnosti.

Správny orgán teda zastáva názor, že nájomné zmluvy sú platné a námietky, týkajúce sa neplatnosti
nepovažuje za dôvodné.

V ďalšej námietke účastníkov konania zo dňa 4.6.2012, ako aj liste doručenému tunajšiemu úradu
dňa 8.6.2012, doručeným JUDr. Atilom Bohácsom, advokátom, Hlavná 796/69 Kráľovský Chlmec,

splnomocneným zástupcom Obce Boťany sa poukazuje na nezrovnalosť medzi údajom vo výmere v
správe SPF Bratislava uvádzanom v zmluve uzatvorenej s Q. C., kde sa uvádza výmere 849,60 ha
a výmerou, ktorou disponuje prenajímateľ ku dňu 2.5.2012, čo je 386,49 ha. Ďalej sa tam uvádza,
že správny orgán nezistil presne a úplne skutočný stav veci....dokazovanie v tomto smere nebolo zo
strany OLÚ vykonané ani na základe spochybnenia tejto výmery účastníkom konania....Tieto skutočnosti

zároveň jednoznačne preukazujú aj porušenie ust. § 32 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku. Správny
orgán doposiaľ oprel svoju právnu kvalifikáciu o skutkový stav, ktorý v skutočnosti neexistuje.

Článok II. ods. 1 zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení zák. NR SR č. 99/1993 Z.z. uvádza:

(1) Práva vlastníkov poľovných pozemkov, ktorých pobyt nie je známy, alebo ktorí si
svoje práva podľa tohto zákona neuplatnia, vykonáva Slovenský pozemkový fond, ak ide o
poľnohospodárske pozemky a Slovenský lesný pozemkový fond, ak ide o lesné pozemky.

Novela zákona o poľovníctve č. 99/1993 Z.z. bola NR SR prijatá na prechodné obdobie do prijatia

nového zákona. V komentári k čl. II sa uvádza: Je potrebné toto obdobie prijatia nového zákona upraviť.
V ďalšom je potrebné upraviť aj otázku neznámych vlastníkov, ktorých zastupovanie je predovšetkým
riešené v zákone č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Zároveň je potrebné riešiť aj otázku
zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva, ktorých platnosť uplynutím doby nedokončí.Vzhľadom na toto ustanovenie zákona, správny orgán ani nemusel špecifikovať pozemky v správe
SPF, mal presnú výmeru poľovného revíru, v ktorej si uplatňovali svoje práva známi vlastníci a

ostatná výmera bola rozdelená podľa druhu pozemku pre jednotlivých správcov (SPF alebo Lesy
SR). Samozrejme, tento údaj bol časovo veľmi menlivý z dôvodu k pozemkom v správe SPF sú
SPF Bratislava poskytované priamo Úradom geodézie, kartografie a katastra SR a podľa okresov aj
príslušným regionálnym odborom SPF, teda sú identické s údajmi nachádzajúcimi sa na správach
katastra.Tietosúnáslednespracovanéprogramomidentifikáciapozemkov(IPF),kdenazákladedaných

výberov sú podľa jednotlivých katastrálnych území vyčlenené pozemky v správe a nakladaní SPR,
nie pozemky vlastnícky vysporiadané. Tento údaj správny orgán doplňuje údajom o výmeru pozemkov
vlastnícky vysporiadanú, ale ktorí si svoje práva v zmysle tohto zákona neuplatnia. Pri následnej zmene
týchto údajov a žiadosti užívateľa poľovného revíru, SPF pristupuje raz ročne k vypracovaniu dodatkov
k zmluve.

Pri účinnosti nového zákona č. 274/209 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa
tento údaj získava z príslušnej správy katastra a nezahrňujú sa do jeho hodnoty údaje vlastníkov, ktorí
si svoje práva neuplatnili, preto SPF Bratislava deklaroval ku dňu 2.5.2012 výmeru vo svojej správe len
368,4915 ha. Správny orgán však koná vo veci žiadosti ešte zo dňa 27.8.2009 a preto môže zohľadňovať
údaje len k tomuto termínu.

Na ďalšie námietky uvedené v liste Obce Boťany prezentované zástupcom JUDr. Atilom Bohácsom bolo
mu odpovedané osobne a uvedené vysvetlenia a argumenty boli z jeho strany akceptované.

Vzhľadom na skutočnosť, že Q. C. žiadosť vydokladoval podpísanými nájomnými zmluvami na výmere

predstavujúcejviacako50%(69%)zcelkovejvýmerypoľovnejplochypoľ.revíruBoťany.Obvodnýlesný
úrad Michalovce vydal predmetné rozhodnutie, aj keď ostatní vlastníci resp. splnomocnení užívatelia
poľovných pozemkov ešte nepostúpili zmluvne výkon práva poľovníctva v prospech nájomcu - Q. C..

Poľovný revír č. XX D. sa v danom prípade posudzuje ako vec spoločná a o spoločnej veci rozhoduje

nadpolovičná väčšina vlastníkov, počítaná podľa podielov výmery poľovných pozemkov v zmysle § 139
Občianskeho zákonníka.“

2. Krajský lesný úrad Košice preskúmavané rozhodnutie č. 2012/00324-2
z 18.09.2012, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie z 22.06.2012 oprel o skutkové zistenia a právne

záverysprávnehoorgánuprvéhostupňa, sktorýmisastotožnilaďalejprávneargumentovalnasledovne:

„Podľa § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 99/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 23/1962 Zb. o
poľovníctve v znení neskorších predpisov (zákon o poľovníctve), o výkone práva poľovníctva rozhoduje
vlastník poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého

vlastníka, alebo vlastníci poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného
revíru. Vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu právo poľovníctva
vykonávať sami (! 2 ods. 2 cit. zákona), alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať (§ 16 cit. zákona).

Podľa § 14 ods. 2 a 3 zákona o poľovníctve, vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného

poľovného revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami, alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať.
Pri nájme výkonu práva poľovníctva je jeho súčasťou oprávnenie vstupovať v nevyhnutnej miere na
poľovné pozemky. Výkon práva poľovníctva možno prenajať poľovníckemu združeniu (§ 4) alebo inej
právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4 primerane.

Podľa Čl. II ods. 1 k zákonu č. 99/1993 Z.z. práva vlastníkov poľovných pozemkov, ktorých pobyt nie je
známy, alebo ktorí svoje práva podľa tohto zákona neuplatnia, vykonáva Slovenský pozemkový fond.

Podľa Čl. II. ods. 11 k zákonu č. 99/1993 Z.z., za poľovné pozemky vlastníkov, ktoré sú menšie ako 10
ha, prislúcha nájomné obcí, v ktorej katastri sa tieto pozemky nachádzajú.

V rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 6S/5373/2010 zo dňa 16.02.2012, ktorý vychádza z právneho
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je uvedené, že správne orgány mali posúdiť, či žiadateľ
o schválenie nájmu na výkon práva poľovníctva spĺňa podmienku podľa citovaného § 14 ods. 3 zákonao poľovníctve, a teda či je takým právnym subjektom, ktorému je možné právo výkonu poľovníctva
prenajať za účelom, aby ho tento mohol vykonávať. Rovnako dôležité malo byť zistenie správnych
orgánov, či žiadateľ o schválenie nájmu na výkon práva poľovníctva spĺňa podmienku disponovania

platným poľovným lístkom (kedy bol poľovný lístok vydaný a pre koho). Pokiaľ ide o splnenie podmienky
platného poľovného lístka, ako verejnej listiny osvedčujúcej oprávnenie jeho držiteľa loviť zver, správne
orgány nekonkretizovali časovú súvislosť medzi dobou prenájmu výkonu práva poľovníctva pre Q. C.,
samostatne hospodáriaceho roľníka a dobou vydania poľovného lístka, pričom nie je zrejmé, akému
subjektu bol poľovný lístok vydaný, čo je podstatné z toho hľadiska, že nájomné zmluvy v pozícii nájomcu

uzatváral Q. C., samostatne hospodáriaci roľník (SHR), Q. XXX, IČO: 35 575 566 a nie Q. C. ako občan.

Prvostupňový správny orgán pri posúdení oprávnenosti Q. C. - SHR ako žiadateľa o schválenie nájmu
výkonu práva poľovníctva, vychádzal z ustanovenia § 14 zákona o poľovníctve, vrátane komentára k
tomuto ustanoveniu, v zmysle ktorého nájomca poľovného revíru má byť občan Slovenskej republiky s
trvalým pobytom na jej území alebo právnickou osobou zriadenou podľa práva Slovenskej republiky so

sídlomnajejúzemí.Zákonodarcanovelouzákonač.23/1962Zb.opoľovníctve,vydanou podč.99/1993
Z.z. (§ 14 ods. 1), vzhľadom na zmenu spoločenských pomerov nanovo definoval pojmy ako napr. právo
poľovníctva. Určil, že patrí vlastníkovi poľovného pozemku taktiež určil, že ho môžu vlastníci vykonávať
sami, alebo ho prenajať právnickej alebo fyzickej osobe. Keďže z definície práva poľovníctva vyplýva,
že je to súhrn presne špecifikovaných práv a povinností zákonodarca v § 15 ods. 1 zákona o poľovníctve

stanovil povinnosť pre toho, kto vykonáva právo poľovníctva, teda užívateľa poľovného revíru, na
plnenie úloh podľa tohto zákona (teda aj práva poľovníctva) ustanoviť kvalifikovaného poľovníckeho
hospodára. Poľovníckeho hospodára ustanovuje príslušný obvodný lesný úrad na návrh užívateľa
poľovného revíru, teda na návrh vlastníka (vlastníkov) poľovného revíru v prípade, ak vlastník výkon
práva poľovníctva zmluvou neprenajal, alebo na základe návrhu nájomcu, teda toho, komu vlastníci,

splnomocnení zástupcovia vlastníkov, správca lesného majetku štátu alebo právnická osoba uvedená v
zákone č. 99/1993 Z.z. zmluvou postúpili právo výkonu poľovníctva zmluvou, poľovníckeho hospodára
ustanovuje obvodný lesný úrad až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o schválení zmluvy.

Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné

rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Podľa § 47 ods. 2 OZ, ak sa
do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa ods. 1, platí, že účastníci od
zmluvy odstúpili.

Vlastníci, správca lesného majetku štátu, resp. právnická osoba uvedená v zákone č. 99/1993 Z.z.

zmluvou prenajali výkon práva poľovníctva v PR Boťany na poľovných pozemkoch vo svojom vlastníctve
alebo v správe v prospech Q. C. - SHR so sídlom Q. XXX, IČO: 35 572 566. Zmluvy boli uzatvorené v
čase od 15.05.2007 do 31.08.2009. Q. C. vykonal skúšku z poľovníctva dňa 26.10.2008 a poľovný lístok
ako verejná listina mu bola vydaná Okresnou organizáciou Slovenského poľovníckeho zväzu Trebišov
dňa 15.12.2008. Poľovný lístok jem možné vydať len pre občana, fyzickú osobu a nie pre právnickú

osobu. Q. C. - SHR, so sídlom Q. XXX podal na OLÚ Michalovce žiadosť o schválenie zmlúv na výkon
práva poľovníctva dňa 27.08.2012, teda v čase keď ako fyzická osoba, občan, vlastnil poľovný lístok,
čím primerane splnil dikciu ustanovenú v § 4 zákona o poľovníctve. Zároveň dodržal lehotu ustanovenú
v § 47 ods. 2 OZ, a preto so subjektom Q. C.Ľ. - SHR, so sídlom Q. XXX, IČO: 35572566 konal OLÚ
Michalovceakosprávnymsubjektomvzmysle§14ods.3zákonaopoľovníctve,nakoľkopodľa§16ods.

1 zákona o poľovníctve zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva sa musí uzavrieť písomne na čas
10 rokov, pre platnosť tejto zmluvy, jej zmenu alebo predĺženie treba schválenie príslušného obvodného
lesného úradu. Vlastníci poľovných pozemkov v PR Boťany, ako aj právnické osoby s pôsobnosťou na
celom území Slovenskej republiky, ako sú Lesy Slovenskej republiky, š.p. Banská Bystrica a Slovenský
pozemkový fond Bratislava uzatvorením zmlúv na prenájom výkonu práva poľovníctva v PR Boťany, ako

právneho úkonu, tak nevybočili z rámca ustanoveného v § 37 ods. 2 OZ a v § 39 OZ.

K otázke stanovenia okruhu účastníkov konania možno uviesť, že úplný okruh účastníkov konania nie
je konajúcemu prvostupňovému orgánu známy, preto začatie konania oznamuje aj verejnou vyhláškou
v obciach, ktorých katastrálne územia zasahujú do predmetného poľovného revíru. OLÚ Michalovce

o začiatku konania informoval verejnosť vyvesením oznámenia na svojej úradnej tabuli. Oznámenia o
konaniach prostredníctvom internetu OLÚ Michalovce nezverejňuje. Stanoviť okruh účastníkov konania
prostredníctvom katastrálneho portálu a následne týchto účastníkov konania jednotlivo na konanie
pozývať doručením pozvánky nie je v reálnych možnostiach OLÚ Michalovce, navyše pri konaniachtohto typu, ktoré spravidla trvajú viac ako 30 dní by bol takto zistený okruh účastníkov konania veľmi
krátko aktuálny. Vyššie uvedená prax stanovenia okruhu účastníkov konania je v rámci jednotlivých
obvodných lesných úradov štandardná. Odvolateľ poukazuje na právny názor vyplývajúci z rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici dotýkajúci sa účastníctva a zastupovania účastníkov v konaní
podľa zákona o pozemkových spoločenstvách, v ktorom je uvedené, aby správne orgány konali so
všetkými účastníkmi konania, prípadne ich zástupcami, ktorých je však pred tým potrebné zistiť. Tu
však je potrebné uviesť, že podľa zákona o pozemkových spoločenstvách sú pozemkové spoločenstva
registrované s právnou subjektivitou alebo bez právnej subjektivity. Pri pozemkovom spoločenstve s

právnou subjektivitou zastupuje navonok spoločenstvo výbor a spoločenstvo vzniká zmluvou o založení
prílohou ktorej je zoznam podielnikov spoločnej nehnuteľnosti alebo konajú za neho všetci podielnici
spoločnej nehnuteľnosti, čo vysvetľuje aj právny názor vyššie uvedeného súdu.

Formou verejného oznámenia určitého úkonu vznikajú bližšie neurčenému počtu adresátov niektoré
práva alebo povinnosti. Ak vlastník pozemku si právo poľovníctva aktívne neuplatňuje, toto právo podľa

Čl. II ods. 1 zákona č. 99/1993 Z.z. vykonáva Slovenský pozemkový fond (SPF). Obec zo zákona o
poľovníctve priamo nezastupuje tzv. drobných vlastníkov poľovných pozemkov (do 10 ha) v konaní o
schvaľovaní zmlúv, v zmysle Čl. II ods. 11 zákona č. 99/1993 Z.z., len poberá nájomné za poľovné
pozemky vlastníkov, ktoré sú menšie ako 10 ha.

Čo sa týka určenia výmery poľovných pozemkov neznámych vlastníkov uvedenej v nájomnej zmluve
uzavretej SPF Bratislava, v zmysle stanoviska SPF Bratislava, regionálneho odboru (RO) Trebišov
zo dňa 18.12.2009, podklady k pozemkom v správe SPF sú SPF Bratislava poskytované priamo
Úradom geodézie, kartografie a katastra SR podľa okresov príslušným regionálnym odborom SPF,
teda sú identické s údajmi nachádzajúcimi sa na správach katastra. Tieto údaje sú následne

spracované programom identifikácia pozemkov fondu (IPF), kde na základe daných výberov sú podľa
jednotlivých katastrálnych území vyčlenené pozemky v správe a nakladaní SPF, nie pozemky vlastnícky
vysporiadané. V stanovisku sa ďalej uvádza, že údaje sa menia každým dňom z dôvodu delimitácie
pozemkov, vysporiadania vlastníctva a pod. Údaje uvedené v zmluve sú platné ku dňu jej vyhotovenia,
SPF pristupuje raz ročne k vypracovaniu dodatkov k zmluve na základe žiadosti užívateľa PR. Údaje v

uvedenej zmluve boli spracované presne podľa hraníc PR Boťany, sú overené, a preto SPF na nich trvá.
K námietke odvolateľa, že pozemky deklarované v zmluve uzatvorenej s Reformovanou kresťanskou
cirkvou, cirkevným zborom Čierna nie sú súčasťou PR Boťany odvolací orgán uvádza, že Zámennou
zmluvou zo dňa 08.07.2011 došlo k zámene pozemkov medzi Reformovanou kresťanskou cirkvou,
cirkevným zborom Čierna a spoločnosťou BODROGKOZ, a.s. so sídlom Čierna č. 106. Predmetné

poľovné pozemky o výmere 7,94 ha sú súčasťou PR Boťany. Reformovaná kresťanská cirkev, cirkevný
zbor Čierna ako jedna zo zmluvných strán a pôvodný vlastník, ktorý bol zároveň OLÚ Michalovce
písomne upovedomený o začatí konania, túto skutočnosť konajúcemu orgánu neoznámil. Podľa čl. V.
predmetnej zmluvy, na zmluvou neustanovené otázky sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Na schválenie nájomných zmlúv sa okrem zákona o poľovníctve aplikuje aj ustanovenie § 139 OZ
týkajúce sa spoločnej veci. Ako už odvolací orgán vyššie uviedol, zákon o poľovníctve ustanovuje v §
14 ods. 1, že o výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovných pozemkov uznaných za poľovný
revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého vlastníka (ďalej len „vlastník poľovného revíru“) alebo

vlastníci poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru (ďalej len
„vlastníci spoločného poľovného revíru“).

Novelou zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, vydanou pod č. 99/1993 Z. z. (§ 14 ods. 1), bol zavedený
taktiež pojem „vlastník poľovného revíru“, resp. vlastníci spoločného poľovného revíru“, ako skrátený

názov pre vlastníka poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o toho istého vlastníka alebo
vlastníkov poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru.

V uvedenom prípade sa teda nejedná o neobmedzené uplatnenie práv vyplývajúcich z vlastníctva
jednotlivého pozemku, pretože na samotnom pozemku nemožno vykonávať právo poľovníctva, ale o

podiel na uplatňovaní svojich oprávnení v rámci poľovného revíru. K tomuto smeroval zákonodarca
vyššie uvedenú formuláciu tak, že spoločnou vecou je samotný poľovný revír ako súbor poľovných
pozemkov jednotlivých vlastníkov v rozhodnutím o uznaní poľovného revíru vymedzených hraniciach.
Keďže je zrejmé, že nie všetci vlastníci spoločného poľovného revíru budú mať rovnaký názor na to,ako naložia napr. s výkonom práva poľovníctva, všeobecne platné ustanovenie § 139 OZ jednoznačne
upravuje váhu oprávnenia jednotlivých vlastníkov podieľať sa na rozhodovaní o tom, ako naložia so
spoločným poľovným revírom, a to veľkosťou podielu výmery poľovných pozemkov v ich vlastníctve

z celkovej výmery revíru. V zmysle citovaného ustanovenia OZ na rozhodnutie stačí prostá väčšina
podielov.

Odvolací orgán považuje vykonané zisťovanie vo veci za dostačujúce.“

III.

V žalobe zo 14.11.2012 žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že považujú napadnuté
rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov za nezákonné pre ich rozpor so zákonom o poľovníctve,
Občianskym zákonníkom, zákonom o súkromnom podnikaní občanov a správnym poriadkom,

nevychádzajúce zo spoľahlivo zisteného stavu veci a zároveň nepreskúmateľné, pričom rovnako za
nezákonné považujú aj konanie, ktoré predchádzalo vydaniu týchto rozhodnutí. Tvrdili, že postupom
prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu a ich rozhodnutiami boli ukrátení na svojich
procesných aj hmotnoprávnych subjektívnych právach, najmä na právach účastníka konania v dôsledku
vád správneho konania a na vlastníckom práve k ich pozemkom. V tejto súvislosti jednotlivé žalobné

námietky konkretizovali nasledovne:

„Vo vzťahu k žalobcom v III. a IV. rade sa žiada dodať, že napriek tomu, že v ich prípade ide o vlastníkov
poľovných pozemkov v rámci PR Boťany, OLÚ, ani žalovaný s nimi ako účastníkmi konania nekonali,
a to napriek tomu, že postavenie účastníka konania im priamo vyplýva z ust. § 14 ods. 1 Správneho

poriadku,podľaktoréhoúčastníkomkonaniajeten,okohoprávach,právomchránenýchzáujmochalebo
povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť
rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo
svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak v spojení s ust. § 2 ods. 2 zákona o poľovníctve v znení účinnom do 31. augusta

2009, podľa ktorého právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku; vykonávať ho možno len podľa tohto
zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie a ust. § 80 ods. 3 nového zákona o poľovníctve, podľa
ktorého správne konanie začaté pred 1. septembrom 2009 sa dokončí podľa doterajšieho právneho
predpisu. Na preukázanie existencie vlastníckeho práva žalobcov v III. a IV. rade títo poukazujú na
nasledovné listy vlastníctva: žalobca v III.- XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,

XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, Ž. C. X.. W.: XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX (pozemky oboch
žalobcov sa nachádzajú v k.ú. D., V. D., V. T.).

Z procesného hľadiska je nutné na základe uvedeného vytknúť postupu OLÚ i žalovaného základnú

procesnú vadu, ktorá je sama o sebe dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a to, že nekonal v
rámci správneho konania v predmetnej právnej veci so všetkými účastníkmi konania, ktorými sú vlastníci
poľovných pozemkov tvoriacich PR Boťany (príkladom je aj nekonanie so žalobcami v III. a IV. rade).
Tento právny názor odvodzujeme od ust. § 14 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s ust. § 2 ods. 2
zákona o poľovníctve (každý vlastník poľovného pozemku je nositeľom zákonného práva vyplývajúceho

z hmotnoprávneho predpisu).

Tak OLÚ ako aj žalovaný nekonali s opomenutými účastníkmi od počiatku konania, čoho dôkazom je
to, že im neoznámil začatie predmetného správneho konania (porušenie ust. § 18 ods. 3 Správneho
poriadku) a nedal im možnosť vyjadriť sa pred vydaním napadnutého rozhodnutia k jeho podkladu a

k spôsobu jeho zistenia a prípadne navrhnúť jeho doplnenie (porušenie ust. § 33 ods. 2 Správneho
poriadku) a najmä im nedoručili napadnuté rozhodnutia (porušenie ust. § 51 ods. 1 veta prví Správneho
poriadku).

Zdôrazňujeme, že doručovanie verejnou vyhláškou je podľa ust. § 26 ods. 1 Správneho poriadku, ktoré

je ustanovením kogentnej povahy, možno použiť výlučne v prípade, keď účastníci konania alebo ich
pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákona. V danom prípade je nutné konštatovať,
že v rámci správnych konaní o schvaľovaní zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva podľa ust. § 16
ods. 1 zákona o poľovníctve žiaden osobitný zákon neustanovuje ako spôsob doručovania verejnúvyhlášku. Čo sa týka posudzovania, či ide o známeho účastníka konania, resp. účastníka ktorého pobyt
je správnemu orgánu známy, je nutné vychádzať z toho, že kataster nehnuteľností je verejne prístupný
register obsahujúci o.i. údaje o vlastníckych právach k jednotlivým poľovným pozemkom.

V žiadnom prípade nie je možné stotožniť sa s bežnou aplikačnou praxou lesných úradov (obvodných
a krajských), podľa ktorej sa v rámci správnych konaní s totožným predmetom konania koná len s tými
vlastníkmi poľovných pozemkov, ktorí adresujú po vydaní upovedomenia o začatí konania (doručeného
verejnou vyhláškou) lesným úradom podanie, ktorým si uplatňujú svoje práva a žiadajú, aby sa s nimi v

rámci týchto konaní konalo ako s účastníkmi. Z postupu OLÚ i žalovaného je aj v danom prípade zrejmé,
že čl. 2 ods. 1 zákon o poľovníctve, podľa ktorého práva vlastníkov poľovných pozemkov, ktorých pobyt
nie je známy alebo ktorí si svoje práva podľa tohto zákona neuplatnili, vykonáva SPF, považoval za lex
specialis vo vzťahu k ust. § 14 ods. 1 Správneho poriadku a naň nadväzujúce ustanovenia procesnej
povahy priznávajúce účastníkom konania konkrétne procesné práva, resp. ukladajúce povinnosti.

Tento náš právny názor zdiela aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
ako ústredný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva a je prezentovaný v jeho usmernení č.
5342/2005-700 zo dňa 11.08.2005, podľa čl. III. bodu 3 ktorého účastníkmi konania sú všetci vlastníci,
tedaajtí,ktorísuzatvorenímzmluvynesúhlasiaalebojuodmietnupodpísať.Uvedomujemesi,žeinterné
právne akty nie sú všeobecne záväzné a preto poukazujeme v tejto súvislosti aj na aplikačnú prax súdov,

ktorá vychádza z totožnej právnej konštrukcie. V súvislosti s vymedzením okruhu účastníkov konaní o
schválenie platnosti zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva podľa ust. § 16 zákona o poľovníctve, resp.
možnosťou doručovania formou verejnej vyhlášky podľa ust. § 26 Správneho poriadku si dovoľujeme
poukázať na právny názor súdov, podľa ktorého sa za účastníkov týchto správnych konaní považujú
všetci známi vlastníci konania. Ich okruh je správny orgán povinný skúmať ex offo. Rovnaký právny

názor vyplýva napr. z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/13/2008 zo dňa 30.04.2008,
ktorý sa na strane 9. predmetného rozsudku vyjadril takto: „S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia
správnehoporiadkuazákonaopozemkovýchspoločenstváchdotýkajúcesaúčastníctvaazastupovania
účastníkov v správnom konaní je potrebné, aby správne orgány konali so všetkými účastníkmi konania
prípade ich zástupcami, ktorých je však pred tým potrebné zistiť. Na vlastné zistenie môže použiť

register pozemkových spoločenstiev, výpisy z listov vlastníctva a vyžiadanie si prípadných ďalších listín
a vyjadrení od účastníkov alebo ich orgánov.“ Rovnaký právny názor je obsiahnutý aj v rozsudkoch
Krajského súdu v Banskej Bystrici týkajúcich sa rozhodnutí o uznaní poľovného revíru Dolný Gemer
(Obvodný lesný úrad v Revúcej) a uznaní poľovného revíru Chválené (Obvodný lesný úrad v Žarnovici
- rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/42/2010-89 zo dňa 10. novembra 2010).

Orgány štátnej správy na úseku poľovníctva viackrát konštatovali vysoký počet účastníkov konania,
čo však v žiadnom prípade nemôže byť na úkor zákonnosti konania a rozhodnutia. V tejto súvislosti
si dovoľujeme citovať z obsahu vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
23S/42/20010-89 zo dňa 10. novembra 2010: „So žalobcami sa malo konať bez ohľadu na to, že výmera

ich pozemkov predstavuje len nízke percento z celkovej výmery plochy poľovných pozemkov, ktoré boli
predmetom konania správneho orgánu.“

Právny názor žalovaného prezentovaný na 5. strane žalobou napadnutého rozhodnutia je v príkrom
rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami ako aj ustálenou súdnou judikatúrou.

Opakovane zdôrazňujeme, že nesprávnym vymedzením okruhu účastníkov konania došlo následne
aj k porušeniu ustanovení Správneho poriadku priznávajúcich týmto subjektom procesné oprávnenia,
najmä k porušeniu ust. § 18 ods. 3, § 21 ods. 2 veta prvá, ust. § 33 ods. 2 a ust. § 51 ods. 1 veta prvá
Správneho poriadku.

Z hľadiska oprávnenosti podania žaloby žalobcami v III. a IV. rade poukazujeme na ust. § 250 ods.
2 veta druhá OSP, podľa ktorého podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v
správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Predmetné
ustanovenie prelamuje v prípade žalobcu v III. rade aj povinnosť vyčerpania riadnych opravných

prostriedkov, zakotvenú v ust. § 247 ods. 2 OSP, podľa ktorého pri rozhodnutí správneho orgánu
vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré
po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť a čo
sa týka posudzovania včasnosti podania žaloby, ust. § 250b ods. 1 OSP, podľa ktorého žaloba samusí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ
osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. V tejto súvislosti poukazujeme
aj na ust. § 250b ods. 2, ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie

správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí
správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkov správne rozhodnutie
a podľa okolnosti odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po
uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci
správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o

opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. Súd postupuje
podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota
troch rokov.

Čo sa týka vád samotných rozhodnutí, uvádzame, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj ním potvrdené rozhodnutie OLÚ nie sú v súlade s ust. § 46 Správneho poriadku o.i. pre rozpor s

hmotnoprávnymi predpismi, konkretizovanými v ďalšom texte žaloby, ako aj pre rozpor so Správnym
poriadkom. Podotýkame, že podľa súčasnej judikatúry je porušenie hmotnoprávnych ustanovení zo
strany správneho orgánu vždy dôvodom na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutia
navyše neobsahujú predpísané náležitosti a sú vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Na preukázanie opodstatnenosti predmetných tvrdení poukazujeme na nasledovné hmotnoprávne
vady zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva, ku schváleniu platnosti ktorých v rámci predmetného
správneho konania došlo:

Prioritne chceme upriamiť pozornosť súdu na skutočnosť (tak ako to bolo uvedené aj na ústnom
pojednávanízodňa29.septembra2009,resp.vspoločnomvyjadrenížalobcovvI.aII.radekpodkladom
rozhodnutia zo dňa 31. mája 2012), že nájomca nie je spôsobilý nadobudnúť status užívateľa poľovného
revíru v zmysle ust. § 14 ods. 3 v spojení s ust. § 4 zákona o poľovníctve. Svoj právny názor opierame
o skutočnosť, že ide o subjekt vykonávajúci činnosť podľa zákona o súkromnom podnikaní občanov.

Je nutné zdôrazniť, že činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka podľa ust. § 12a zákona o
súkromnom podnikaní občanov spočíva vo vykonávaní poľnohospodárskej výroby, ktorou sa v zmysle
uvedeného zákonného ustanovenia rozumie výlučne výroba výrobkov poľnohospodárskej výroby,
úprava alebo iné spracovanie svojej poľnohospodárskej produkcie alebo príležitostné poskytovanie

práce alebo výkonov v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou. Skutočnosť, že pán Q. C. (fyzická
osoba - nepodnikateľ) vykonávajúci podnikateľskú činnosť pod obchodným menom Q. C. - SHR, IČO:
35572566 (fyzická osoba - podnikateľ) je zároveň od roku 2008 držiteľom platného poľovného lístka,
na tejto skutočnosti nič nemení. OLÚ v tejto súvislosti len cituje z komentára k ust. § 14 zákona
o poľovníctve, ktoré nie je všeobecne záväzné a navyše z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

nevyplýva, aké dokazovanie v snahe preukázať spôsobilosť subjektu Q. C. - SHR nadobudnúť status
užívateľa poľovného revíru vykonal. Navyše je nutné dodať, že zmluva medzi nájomcom a spoločnosťou
Lesy SR, š.p. Banská Bystrica bola uzavretá ešte v roku 2007, t.j. v čase keď pán Q. C. ešte ani nebol
držiteľom platného poľovného lístka.

Argumentáciu časti účastníkov konania zúčastnených na ústnom pojednávaní dňa 29. septembra 2009
týkajúcu sa danej problematiky OLÚ ani žalovaný nepovažoval za relevantnú, argumentovali (tak ako
sme uviedli už skôr) komentárom k zákonu o poľovníctve. Na margo uvedeného tvrdenia si dovoľujeme
položiť otázku, či sa potom môže stať užívateľom poľovného revíru aj fyzická osoba - podnikateľ
podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia s uvedeným predmetom podnikania napr. oprava

obuvi, ak bude jeho zamestnanec alebo on sám držiteľom platného poľovného lístka.

Pán Q. C. na pojednávaní dňa 29. septembra 2009 uviedol, že predloží OLÚ listinný dôkaz (hovoril
o potvrdení príslušného obecného úradu) preukazujúci oprávnenie vykonávať právo poľovníctva. V
tejto súvislosti uvádzame, že samostatne hospodáriaceho roľníka zapisuje do evidencie obec, a to

len na základe ohlásenia (nie koncesie), z čoho jednoznačne vyplýva, že nájomca si svoj „prísľub“
predložiť OLÚ relevantnú listinu oprávňujúcu ho ako samostatne hospodáriaceho roľníka vykonávať
právo poľovníctva ani splniť nemôže (sám to ohlásiť obci nemôže a rovnako tak obec nemôže vydať
povolenie na vykonávanie tejto činnosti).V súvislosti s posudzovaním spôsobilosti subjektu: Q. C. - SHR na nadobudnutie statusu užívateľa
poľovného poukazujeme na to, že potvrdenie Štatistického úradu Slovenskej republiky o pridelení

identifikačného čísla zo dňa 31. januára 2006, v ktorom je uvedené ako ďalšie registrované odvetvie
ekonomickej činnosti: lov a odchyt zveri, ako aj Rozhodnutie o rozšírení predmetu činnosti č. 1/2007 zo
dňa 02.01.2007 vydané obcou Leles, v ktorom je okrem iného uvedený“... lov, odchyt zveri a odchov
zveriny vrátane súvisiacich služieb“ nedáva Q. C. - SHR dostatok spôsobilosti na získanie statusu
užívateľa poľovného revíru.

V súvislosti s uvedeným zdôrazňujeme, že Rozhodnutie o rozšírení predmetu činnosti vydané Obcou
Leles pod č. 1/2007 nemožno považovať za listinu oprávňujúcu ho ako samostatne hospodáriaceho
roľníka vykonávať právo poľovníctva. Rovnako je v súvislosti s posudzovaním spôsobilosti osoby
stať sa užívateľom poľovného revíru podľa ust. § 16 ods. 3 v spojení s ust. § 4 ods. 1 zákona o
poľovníctve právne irelevantný aj obsah potvrdenia Štatistického úradu Slovenskej republiky o pridelení

identifikačného čísla.

Kuvedenémusieštedovoľujemedodať,ženájomcavrámcipredmetnéhopoľovnéhorevírunevykonáva
poľnohospodársku výrobku ani na 1 m2 poľnohospodárskych pozemkov a k postúpeniu výkonu práva
poľovníctva nedošlo podľa ustanovenia § 7 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych

pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.

Žalovaný v tejto súvislosti v žalobou napadnutom rozhodnutí uvádza o.i. nasledovné: „Zmluvy boli
uzatvorené v čase od 15.05.2007 do 31.08.2009. Q. C. vykonal skúšku z poľovníctva dňa 26.10.2008 ...

Q. C. - SHR ...podal na OLÚ Michalovce žiadosť o schválenie zmlúv na výkon práva poľovníctva dňa
27.08.2012, teda v čase, keď ako fyzická osoba, občan, vlastnil poľovný lístok, čím primerane splnil
dikciu ustanovenú v § 4 zákona o poľovníctve.“

Ďalej si dovoľujeme osobitne sa vyjadriť k zmluve uzavretej medzi Q. C. - SHR ako nájomcom a SPF ako

prenajímateľom. Vo vzťahu k argumentácii OLÚ na margo predmetnej zmluvy si dovoľujeme uviesť, že
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď uvádza, že vzhľadom na obsah článku II. ods. 1
zákona o poľovníctve nemusí SPF špecifikovať pozemky v správe SPF. S predmetným tvrdením OLÚ sa
v žiadnom prípade nie je možné stotožniť. Svoj právny názor (podporený ustálenou súdnou judikatúrou)
odvodzujeme od toho, že vlastníkov poľovných pozemkov, korí sa „neprihlásia“ v rámci konania na OLÚ,

nie je možné považovať za vlastníkov, ktorí si svoje právo neuplatnia, na právnom predpise. V tejto
súvislosti podotýkame, že v prípade „neprihlásených“, no známych vlastníkov je OLÚ s nimi povinný
konať ako so známymi účastníkmi konania a poskytnúť im priamu možnosť realizácie práv vyplývajúcich
im zo zákona o poľovníctve, resp. zo Správneho poriadku (upovedomiť ich o začatí konania, dať im
možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, doručiť mu rozhodnutie vo veci samej).

Podľa nášho názoru nemožno súhlasiť s postupom OLÚ, z ktorého jednoznačne vyplýva, že vlastníkov
poľovných pozemkov, ktorí sa na základe oznámenia o začatí konania doručeného im formou
verejnej vyhlášky neprihlásili považovali za neznámych vlastníkov, resp. vlastníkov, ktorí si svoje práva
neuplatnili.

Opakovane zdôrazňujeme, že nesprávnym vymedzením okruhu účastníkov konania došlo následne
aj k porušeniu ustanovení Správneho poriadku priznávajúcich týmto subjektom subjektívne procesné
oprávnenia, najmä k porušeniu ust. § 18 ods. 3, ust. § 21 ods. 2 veta prvá, ust. § 33 ods. 2 a ust. § 51
ods. 1 veta prvá Správneho poriadku.

Okrem uvedených vád si dovoľujeme v súvislosti so zmluvami o nájme výkonu práva poľovníctva
uzavretými medzi Q. C. - SHR ako nájomcom a SPF, resp. Lesmi SR ako prenajímateľmi poukázať
na skutočnosť, že predmetné zmluvy neobsahujú presnú identifikáciu poľovných pozemkov, na ktorých
dochádza k postúpeniu výkonu práva poľovníctva. Predmetné nájomné zmluvy obsahujú len údaj

o celkovej výmere poľovných pozemkov, ktorých sa postúpenie výkonu práva poľovníctva týka (na
zmluve s SPF je len špecifikácia, čo do poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu (SR) a vo vlastníctve
neznámych vlastníkov). Zmluvy s takto nejasným obsahom nemôžu byť príslušným OLÚ schválené.
Opodstatnenosť svojho právneho názoru opierame o právny názor Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky obsiahnutý v jeho rozsudku č.k. 8Sžo/75/2009 zo dňa 24.09.2009, z obsahu ktorého
vyplýva, že „V zmluvách musí byť predmet nájmu (pozemky) konkretizovaný najmä údajmi z katastra
nehnuteľností“.

Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nevyplýva ani to, či OLÚ skúmal na strane nájomcu splnenie
podmienky podľa ust. § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, t.j. či Q. C. - SHR nemá uzavretú zmluvu o
postúpení výkonu práva poľovníctva, resp. zmluvu o užívaní poľovného revíru v inom poľovnom revíri.

Vo vzťahu k zmluvám uzavretým s drobnými vlastníkmi poľovných pozemkov sa žiada dodať, že
absolútna väčšina poľovných pozemkov, ktorých sú vyššie uvedené osoby spoluvlastníkmi sa nachádza
v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, pričom tieto osoby zmluvu o nájme výkonu práva
poľovníctva v prospech PZ nepodpísali. V súvislosti s poľovnými pozemkami nachádzajúcimi sa
v podielovom spoluvlastníctve viacerých subjektov je podľa nášho názoru (podporeného ustálenou
súdnou judikatúrou) nevyhnutné posudzovať oprávnenie konajúcich osôb s ohľadom na ust. § 139 ods.

2 Občianskeho zákonníka. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí nie je vôbec jasné, ako sa OLÚ, resp.
žalovaný so skúmaním uvedených predpokladov vysporiadali, čo robí napadnuté rozhodnutia taktiež
nepreskúmateľnými.

Tieto skutočnosti zároveň jednoznačne preukazujú aj porušenie ustanovenia § 32 ods.1, ods. 2

Správneho poriadku. Správny orgán oprel svoju právnu kvalifikáciu o skutkový stav, ktorý v skutočnosti
neexistuje (v tejto súvislosti viď Rozsudok Vrchného súdu v Prahe č.j. 6A 11/95-18). Podotýkame,
že v zmysle uvedeného súdneho rozhodnutia je povinnosťou správneho orgánu vykonať dôkaz
navrhnutý účastníkom konania, pričom túto povinnosť správny orgán nemá, len ak majú byť predmetom
dokazovania skutočnosti, ktoré sú pre zistenie skutkového stavu veci a právne posúdenie zjavne

nepodstatné alebo nadbytočné. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí OLÚ ani žalovaný vôbec
nezdôvodnili, prečo nevykonali dôkazy navrhnuté účastníkom konania.

V súvislosti s odôvodnením napadnutého rozhodnutia si dovoľujeme zdôrazniť, že OLÚ sa v rámci
správneho konania, ktoré vydaniu týmto odvolaním napadnutého rozhodnutia predchádzalo, zameralo

počas obdobia od zrušenia prvého rozhodnutia OLÚ vo veci rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
č.k. 6S/5373/2010-119 zo dňa 16. februára 2012 takmer výlučne odstráneniu vád vytýkaných zo strany
Krajského súdu v Košiciach, resp. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v rámci vyššie uvedených
súdnychkonanízaoberalivýlučneskúmanímvád,aktoréžalobcavI.radeakovrámcipredmetnejžaloby
jediný žalobca vo svojej žalobe proti prvému rozhodnutiu OLÚ vo veci zo dňa 7. Októbra 2009 vydanému

pod č. 2009/00532-4, resp. rozhodnutiu žalovaného č. 2009/00375-2 zo dňa 23.12.2009, ktorým bolo
predmetné rozhodnutie potvrdené, poukázal (ust. § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

V súvislosti s výrokovou časťou napadnutého rozhodnutia si dovoľujeme upriamiť pozornosť na
skutočnosť, že OLÚ osoby prenajímateľov označil len menami (v prípade fyzických osôb), resp.

obchodnými menami (v prípade právnických osôb), t.j. ide o subjekty, ktorých časť je bez bližšej
špecifikácie (napr. dátumom narodenia, prípadne IČO-m, resp. adresou trvalého bydliska alebo sídla)
zameniteľná. V súvislosti s obchodnou spoločnosťou Globál, s.r.o. je nutné dodať, že predmetný subjekt
jenavyšeoznačenýdodatkom„prevádzkaV.Trakany“.Zvýpisuzobchodnéhoregistrapritomnevyplýva,
že uvedená spoločnosť by mala zriadenú pobočku/organizačnú zložku s právnou subjektivitou. Na

základe uvedeného sa navyše vynára otázka, či zmluvu na strane prenajímateľa podpísala osoba, ktorá
je v zmysle výpisu obchodného registra oprávnená konať za spoločnosť.

Vychádzajúc z ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku zakotvujúceho obligatórne náležitosti
odôvodnenia rozhodnutia možno konštatovať, že z obsahu odôvodnení OLÚ, resp. žalovaného nie je

zrejmé, že ktoré skutočnosti boli pre konajúce správne orgány podkladom rozhodnutia, akými úvahami
boli vedené pri hodnotení dôkazov (žiadne dokazovanie vykonané nebolo), ako použili správnu úvahu pri
použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodovali (najmä v súvislosti so spôsobilosťou nájomcu
nadobudnúť status užívateľa poľovného revíru) a najmä ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia (viď vyjadrenie odvolateľov zo dňa 31.

mája 2012, resp. odvolanie žalobcov v I. a II. rade o dňa 9. júla 2012). Na základe uvedeného možno
konštatovať, že žalobou napadnuté rozhodnutia sú pre ich rozpor s ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku
nepreskúmateľné.V súvislosti s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku si dovoľujeme pripomenúť, že ostatná novela
Správneho poriadku výslovne zakotvila povinnosť správneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia
reagovať na návrhy, námietky a vyjadrenia účastníka konania k podkladom rozhodnutia. Aj podľa

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. Sžo 73/01 sa odvolací orgán musí vysporiadať so
všetkými námietkami (to platilo aj pre odvolacie konanie vo vzťahu k odvolaniu žalobcov v I. a II. rade
zo dňa 9. júla 2012), čo v prípade žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného absentuje.

Vyššie uvádzané nedostatky zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva zároveň jednoznačne preukazujú

aj porušenie ust. § 32 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku, keď OLÚ ako aj žalovaný opreli svoju právnu
kvalifikáciu o skutkový stav, ktorý v skutočnosti neexistuje (v tejto súvislosti viď Rozsudok Vrchného súdu
v Prahe č. j. 6A 1/95-18).

Chceme zdôrazniť, že uplatnenie zásady materiálnej pravdy v správnom konaní predpokladá v prvom
rade dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie, a to do tej miery, aby bol spoľahlivým základom

pre jeho rozhodovanie. Pri hodnotení miery rešpektovania zásady materiálnej pravdy zo strany OLÚ
v rámci predmetného správneho konania sa domnievame, že OLÚ i žalovaný jednak nedostatočne
zistil skutočný stav veci a jednak opreli svoju právnu kvalifikáciu o skutkový stav, ktorý v skutočnosti
neexistuje“.

Žalobcovia navrhli zrušiť rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov napadnuté žalobou z právnych
dôvodov uvedených v ustanoveniach § 250j ods. 2 písm. a), c), d) a e) O.s.p. a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Súčasne si uplatnili právo na náhradu trov konania.

IV.

1. Krajský lesný úrad Košice v písomnom vyjadrení z 27.12.2012 (č.l.38 až 41 spisu)
argumentoval zhodne s obsahom odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia z 18.09.2012, pričom k
námietkamžalobcovprocesnoprávnejpovahytýkajúcimsanerešpektovaniaúčastníckychprávžalobcov
v 3. a 4. rade v administratívnom konaní uviedol, že „ak vlastník pozemku si právo poľovníctva aktívne

neuplatňuje, toto právo podľa článku II. ods. 1 zákona č. 99/1993 Z.z. vykonáva Slovenský pozemkový
fond. Aj keď žalobcovia v 3. a 4. rade sú vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do PR Boťany,
toto právo si aktívne neuplatnili a preto s nimi správne orgány nekonali.“

2. Právny zástupca pribratého účastníka konania Q. C. na pojednávaní

12.11.2014 uviedol:

„Podľa nášho názoru správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci náležite zistili
skutkovýstavveciavyvodiliznehosprávneprávnezávery.Zároveňodstránilizavadypredchádzajúceho
konania, ktoré bolo predmetom súdneho preskúmavacieho konania vo veci vedenej na Krajskom súde

v Košiciach pod č.k. 6S/5373/2010.

Ďalej chceme uviesť, že poľovný revír ako predmet nájmu je spoločným poľovným revírom viacerých
vlastníkov nehnuteľností, ktoré sa v ňom nachádzajú a v administratívnom konaní bola zistená väčšina
v rozsahu viac ako 50 % nehnuteľností zahrnutých do zmluvných vzťahov, ktoré boli predmetom

schválenia správnymi orgánmi. Z uvedeného dôvodu námietky menšinových vlastníkov nemôžu
ovplyvniť meritórne rozhodnutie správneho orgánu v preskúmavanej právnej veci. Z uvedených dôvodov
navrhujeme, aby súd zamietol žalobu ako nedôvodnú a zároveň aby zaviazal žalobcov k náhrade trov
konania vo vzťahu k pribratému účastníkovi konania“.

V.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O.s.p.) preskúmal rozhodnutia
správnych orgánov oboch stupňov napadnuté žalobou, oboznámil sa s obsahom administratívneho

spisu správneho orgánu prvého stupňa a bývalého Krajského lesného úradu Košice, ako aj s obsahom
pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6S/5373/2010 a dospel k záveru, že žaloba
žalobcov je dôvodná.Podľa § 244 ods. 2 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a
postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy
a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a

povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho
orgánu“).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj
ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo

právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3, prvá veta O.s.p.).

Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu, vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 250 ods. 3, prvá veta O.s.p., ak sa rozhodnutím a postupom správneho orgánu cítia na svojich
právach ukrátené viaceré osoby, môžu podať spoločnú žalobu.

Ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním
ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu

doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutia a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto
stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy
súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania, po vykonaní pokynu súdu na doručenie
správnehorozhodnutiazačnekonanieoopravnomprostriedku,správnyorgánotomsúdbezzbytočného
odkladu upovedomí. Účastníci konania na strane žalobcu v preskúmavanej právnej veci podali spoločnú

žalobu v súlade s ustanovením § 250 ods. 3, prvá veta O.s.p.

Z obsahu žalobných námietok formulovaných právnym zástupcom žalobcov súd vyvodil záver o
nevyhnutnej potreby diferencovať námietky hmotnoprávneho obsahu vzťahujúce sa na rozhodnutia
správnych orgánov oboch stupňov, uvádzané žalobcami v 1. a 2. rade a procesnoprávnymi námietkami

uvádzanými žalobcami v 3. a 4. rade, s ktorými podľa ich tvrdení správne orgány nekonali ako s
účastníkmi konania, čím porušili zásadným spôsobom ich procesné práva. V prípade, že by súd
konštatoval nedôvodnosť žalobných námietok predostretých súdu žalobcami v 1. a 2. rade a súčasne
dôvodnosť námietok procesnoprávnej povahy uvádzaných žalobcami v 3. a 4. rade, nasledoval by z
procesnoprávneho hľadiska procesný postup súdu podľa hore citovaného ustanovenia § 250b ods. 2

O.s.p., t.j. po overení správnosti tvrdenia opomenutých účastníkov konania o tom, že správne orgány s
ním nekonali, uloženie povinnosti správnemu orgánu doručiť týmto účastníkom konania administratívne
rozhodnutie. Keďže však súd konštatoval aj dôvodnosť žalobných námietok na strane žalobcov v 1. a
2. rade a z toho vyplývajúcu potrebu zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v danej
právnej veci aplikácia procesného postupu podľa § 250b ods. 2 O.s.p. neprichádzala do úvahy.

Vo vzťahu k námietkam žalobcov v 3. a 4. rade súd pri povinnej aplikácii zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) na preskúmavanú právnu vec vychádzal z dikcie § 26 uvedeného
zákona (doručovanie verejnou vyhláškou). Podľa § 26 ods. 1 správneho poriadku doručenie verejnou
vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známy,

alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. Zákon č. 71/1967 Zb. v platnom znení rozoznáva teda iba
dva prípady, keď je správny orgán povinný doručovať písomnosť verejnou vyhláškou: ak to ustanovuje
osobitný zákon, ktorý takéto doručovanie môže prikazovať alebo aj zakazovať, avšak v každom prípade
má tento osobitný zákon prednosť pred zákonom č. 71/1967 Zb. alebo ak účastníci konania alebo ich
pobyt nie sú správnemu orgánu známi. Dané zákonné podmienky doručovania písomnosti verejnou

vyhláškou sú teda striktné a jasné a majú svoje opodstatnenie v právnej úprave, keďže aj ten účastník
konania, ktorý nie je správnemu orgánu známy a preto ho nemôže identifikovať alebo ten účastník
konania, ktorého správny orgán síce identifikovať vie, ale nie je mu známy jeho pobyt, má mať možnosť
dozvedieť sa o písomnosti, ktorá mu je určená.Ani jedna z hore uvedených procesnoprávnych podmienok pre doručovanie písomnosti verejnom
vyhláškou však v preskúmavanej právnej veci nenastala vo vzťahu k žalobcom v 3. a 4. rade, ktorí tak

evidentne podľa názoru súdu boli v administratívnom konaní ukrátení na svojich procesných právach.
V tomto smere neobstojí ani argumentácia právneho predchodcu žalovaného správneho orgánu -
Krajského lesného úradu Košice v písomnom vyjadrení z 27.12.2012 (článok IV. odôvodnenia tohto
rozsudku), podľa ktorej „aj keď žalobcovia v 3. a 4. rade sú vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených
do PR Boťany, toto právo si aktívne neuplatnili a preto s nimi správne orgány nekonali.“ Druhostupňový

správny orgán tak podľa názoru súdu evidentne neučinil rozdiel medzi procesnými právami účastníka
konania a hmotnoprávnymi možnosťami vyplývajúcimi účastníkom správneho konania zo zákona č.
23/1962 Zb., ktorý sa na účastníkov konania vzťahuje v preskúmavanej právnej veci. Ako to vyplýva
z údajov katastra nehnuteľností podľa dôkazov na č.l. 75, 76 spisu, je preukázané, že žalobcovia v
3. a 4. rade sú vlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. D., ktoré sú súčasťou poľovného revíru uznaného
rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Michalovciach zo 14.12.2006.

Podľa článku 2 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. v znení zákona č. 99/1993 Z.z. (spoločné a prechodné
ustanovenia) práva vlastníkov poľovných pozemkov, ktorých pobyt nie je známy alebo ktorí svoje práva
podľa tohto zákona neuplatnia, vykonáva Slovenský pozemkový fond, ak ide o poľnohospodárske
pozemky, a Slovenský lesný pozemkový fond ak ide o lesné pozemky. Dané zákonné ustanovenie

nedáva do rúk správneho orgánu oprávnenie v konaní podľa zákona č. 23/1962 Zb. v znení neskorších
predpisov s poukázaním na predmetný text zákona nerešpektovať procesné práva účastníkov konania
vyplývajúce z dotknutých ustanovení zákona o správnom konaní. Účastník správneho konania aj v
rámci právnej procedúry a podľa § 16 zákona č. 23/1962 Zb. v znení neskorších predpisov má mať v
prvom rade zabezpečenú procesnoprávnu možnosť zákonom predpísaným spôsobom sa dozvedieť o

začatí správneho konania a o tom, že v jeho priebehu si tak môže uplatniť všetky práva hmotnoprávnej a
procesnoprávnejpovahyvyplývajúcezdanéhoobsahua charakteruadministratívnehokonania.Podľa§
14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach sa má konať, alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu
byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo

svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v obsahovo obdobnej právnej veci v konaní vedenom pod č.k.
6Sžo/52/2011 v odôvodnení rozsudku z 22.04.2012 okrem iného konštatoval, že z citovaného

ustanovenia § 14 ods. 1 správneho poriadku vyplýva, že účastníkom konania je ten, o koho právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať, pritom nie je rozhodujúce či sa konanie
začína dispozitívnym úkonom účastníka, alebo ex offo na podnet správneho orgánu.

K žalobným námietkam poukazujúcim na nezohľadnenie relevantných právnych kritérií vzťahujúcich sa

na osobu nájomcu Q. C. - SHR, Q. XXX u zmlúv schválených správnym orgánom prvého stupňa podľa
§ 16 ods. 1, druhá veta zákona č. 23/1962 Zb. v znení neskorších predpisov súd považuje za kľúčovú
nasledovnú argumentáciu:

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku;

vykonávať ho možno len podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie.

Občania s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí majú platné poľovné lístky, môžu
vytvárať poľovnícke združenia alebo iné poľovnícke spoločnosti (ďalej len „poľovnícke združenie“) na to,
aby spoločne vykonávali v poľovných revíroch právo poľovníctva. Poľovnícke združenie je právnickou

osobou.

Podľa § 4 ods. 2, prvá veta uvedeného zákona stanovy poľovníckeho združenia musia byť vopred
schválené Okresným národným výborom, ktorý dozerá aj na ich dodržiavanie a na činnosť poľovníckeho
združenia.

V tretej časti zákona č. 23/1962 Zb. v znení neskorších predpisov sú upravené otázky využitia práva
poľovníctva.Podľa § 14 ods. 1 uvedeného zákona o výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovných
pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého vlastníka alebo vlastníci
poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru.

Vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu právo poľovníctva
vykonávať samy (§ 2 ods. 2), alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať (§ 16). Výkon práva
poľovníctva možno prenajať poľovníckemu združeniu (§ 4) alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe,
pre ktoré platí § 4 primerane (§ 14 ods. 2, 3 uvedeného zákona). Podľa názoru súdu povinnosť

primeranejaplikácie§4citovanéhozákonapreposúdeniemožnostiprenajatiavýkonuprávapoľovníctva
fyzickej osobe obsahuje pri postupe správneho orgánu podľa § 16 ods. 1, druhá veta zákona č.
23/1962 Zb. povinnosť správneho orgánu podrobne skúmať spôsobilosť danej fyzickej osoby pre výkon
práva poľovníctva, tak aby bol zabezpečený dôsledne, kvalitným spôsobom výkon práv a povinností
súvisiacichsprávompoľovníctva, akotovyplývazustanovenia§1zákonač.23/1962Zb.,podľaktorého
poľovníctvojesúhrnčinnostízameranýchnazachovanie,zveľaďovanie,ochranuaoptimálnevyužívanie

genofondu zveri ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky.

V právnej konfrontácii s obsahom žalobných námietok nastolených žalobcami v 1. a 2. rade, súd
vychádzajúc z hore citovaných ustanovení zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších
predpisov je toho názoru, že správne orgány oboch stupňov pri posudzovaní právnych podmienok pre

schválenie zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva podľa § 16 ods. 1 uvedeného zákona, nebrali
dostatočne do úvahy právne záväzný názor obsiahnutý v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č.k. 4Sžo/41/2010 z 15.3.2011, ako aj hore uvedené zákonné kritéria vyplývajúce z citovaných
ustanovení zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, a tým svoje rozhodnutia ani náležite neodôvodnili
presvedčivým a právne vyčerpávajúcim spôsobom. Týka sa to predovšetkým zmluvy o výkone práva

poľovníctvauzavretejmedzisubjektomLESYSR,š.p.akoprenajímateľomaQ.C.-SHR,akonájomcom
na strane druhej. Medzi účastníkmi konania je nesporným, že v čase uzatvárania predmetnej zmluvy
navrhovateľ nemal platný poľovný lístok a teda ani nemohol zákonným spôsobom nadobudnúť práva
a povinnosti upravené zákonom č. 23/1962 Zb. Argumentácia správnych orgánov poukazujúca na
následnú procedúru schvaľovania týchto zmlúv, keď v čase začatia správneho konania už bol Q. C.

držiteľom platného poľovného lístka na danom závadnom právnom stave týkajúcim sa predmetnej
zmluvy nič nemení.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v
okamihu, keď k právnu úkonu došlo. Podľa názoru súdu neplatnosť právneho úkonu - predmetnej
zmluvy nie je možné právne „zhojiť“ následným nadobudnutím oprávnenia účastníka daného právneho
úkonu pre práva a povinnosti, ktoré v čase uzatvorenia zmluvy nadobudnúť nemohol a ani

schvaľovacím procesom podľa § 16 ods. 1, druhá veta zákona č. 23/1962 Zb. v znení neskorších
predpisov. Bolo pritom povinnosťou správnych orgánov oboch stupňov v súlade s obsahom rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/5373/2010 zo 16. februára 2012 a taktiež hore citovaného
uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sžo/41/2010 sa danou hmotnoprávnou otázkou dôsledne
zaoberať a administratívne rozhodnutia podrobne odôvodniť v naznačenom právnom smere. Preto

z pohľadu súdu je nepostačujúcim taký postup správneho orgánu prvého stupňa pri odôvodnení
administratívneho rozhodnutia v danej veci, ktorým popri citácii dotknutých ustanovení zákona č.
23/1962 Zb. bez podrobnej aplikácie daných zákonných ustanovení na skutkový stav vyplývajúci z
obsahu administratívneho spisu iba poukázal na ustanovenie článku 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý
môžekonaťto,čoniejezákonomzakázanéanikohonemožnonútiť,abykonalniečo,čozákonneukladá.

Ku konštatovaniu prvostupňového správneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia z 22.6.2012, podľa
ktorého„zákonopoľovníctveneobsahuježiadneobmedzenie,ktorébyvylučovaložiadateľaQ.C.-SHR,
ako fyzickú osobu z možnosti výkonu práva poľovníctva“ je potrebné poukázať v súvislosti s právnym
postupompodľa§16ods.1zákonač.23/1962Zb.ajnarozsudkyNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky

č.k. 1Sžr/123/2011 z 19.6.2012 a 1Sžo/74/2009 z z 9.3.2010, a to v súvislosti s rozsahom právomoci
lesných úradov pri schvaľovaní zmlúv o nájme práva poľovníctva.

Najvyšší súd SR v tejto súvislosti uviedol:„Vychádzajúc z uvedeného sú takéto správne orgány povinné dodržiavať i základné pravidlá správneho
konania vyplývajúce z ustanovenia § 3 SP a pri svojom rozhodovaní v predmetnej veci postupovať v

ich rámci.

Napriek tomu, že § 16 ods. 1 zákona bližšie neupravuje obsah ani rozsah preskúmavania zmluvy
predloženej na schválenie, neznamená to, že dotknuté správne orgány môžu postupovať svojvoľne
(...postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi - 3 ods. 1 SP). Nesporne

Obvodný lesný úrad nie je len púhe registračné miesto, ale je orgánom s autoritatívnym oprávnením
rozhodnúť o účinnosti predloženej zmluvy s konštitutívnym účinkom do budúcnosti (ex nunc), preto
za minimálnu požiadavku na obsah a rozsah prieskumu pred schválením ktorú možno vyvodiť z
citovaného ustanovenia, možno považovať povinnosť preskúmania jej súladu so zákonom, t.j. zákonom
o poľovníctve, ale nepochybne aj ďalšími platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi (obdobne
znenie § 16 ods. 1 tohto zákona v českej právnej úprave po zániku spoločnej legislatívy, ktoré naviac

priamo zakazuje odmietnutie schválenia zmluvy, ak je zmluva v súlade s týmto zákonom a ostatnými
všeobecne záväznými právnymi predpismi). Vzhľadom na to, že predmetom schvaľovania a teda aj
predchádzajúceho skúmania je zmluva (dvojstranný právny úkon) t.j. občianskoprávny inštitút, nesporne
nemožno z okruhu relevantných právnych predpisov vylúčiť ani občiansky zákonník.“

Aj v zmysle daného názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd konštatuje, že schvaľovanie
zmlúv podľa § 16 ods. 1 druhá veta, zákona č. 23/1962 Zb. nie je mechanickým administratívnym
postupom správneho orgánu, ale ide o rozhodovaciu činnosť správneho orgánu obsahujúcu
posudzovanie všetkých zákonných hľadísk pre schválenie daného typu zmlúv podľa predmetnej právnej
úpravy.

Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd podľa § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p. zrušil
rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa § 250j ods. 7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcom, ktorí boli v konaní
úspešní, priznal právo na náhradu trov konania. Ide o nasledovné trovy konania vyplývajúce z obsahu
súdneho spisu:

Trovy právneho zastúpenia žalobcov pozostávajú z nasledovných 3 úkonov právnej služby:
1.) prevzatie a príprava zastúpenia dňa 09.11.2012,
2.) písomné podanie na súd vo veci samej (žaloba) zo dňa 20.11.2012,
3.) účasť na pojednávaní na KS v Košiciach dňa 12.11.2014.

Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len "vyhláška"), základná sadzba
tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Na základe cit. ustanovenia vyhlášky súd priznal právnemu zástupcovi žalobcov tarifnú odmenu za

zastupovanie 4 účastníkov po znížení o 50 % za 3 úkony právnej služby v nasledujúcej výške:
- 2 x 63,58 Eur (50 % z sumy 127,16 Eur) = 127,16 Eur a
- 1 x 67,00 Eur (50 % zo sumy 134 Eur),
- t. j. 194,16 Eur x počet účastníkov (4) = 776,64 Eur.

Nakoľko ide o spoločné úkony pri zastupovaní viacerých osôb, priznal súd právnemu zástupcovi
žalobcov režijný paušál za každý právny úkon len jeden krát bez násobenia počtom účastníkov: 2 x 7,63
Eur + 1 x 8,04 Eur = 23,30 Eur. Tento postup je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR
vyjadreným v uznesení sp. zn. 1 Sžo 105/2007 zo dňa 05.02.2008.

Ďalej právnemu zástupcovi žalobcov patria cestovné výdavky v zmysle ust. § 15 písm. a) a § 16 ods.
4 vyhlášky v celkovej sume 159,52 Eur:- za použitie osobného motorového vozidla s evidenčným č. A.-XXXEC na cestu Dunajská Streda -
Bratislava, letisko a späť v sume 7,48 Eur (88 km x 5,9 l priemerná spotreba na 100 km x 1,44 Eur/l) +
amortizácia vozidla v sume 16,10 Eur (88 km x 0,183 Eur/km) = 23,58 Eur,

- za využitie leteckej dopravy na ceste Bratislava - Košice a späť v sume 135,94 Eur (cena letenky).

Právnemu zástupcovi žalobcov bola priznaná aj náhrada za stratu času strávenú cestou z jeho sídla
do miesta vykonania úkonu právnej služby a späť podľa ust. § 17 ods. 1 cit. vyhlášky za 8 polhodín vo
výške 107,20 Eur (8 x 13,40 Eur).

Aj napriek zvolenému dopravnému prostriedku považuje súd uvedené cestovné náklady za účelné,
nakoľko v prípade použitia osobného motorového vozidla na cestu z Dunajskej Stredy a späť by len
náhrada za stratu času za 22 polhodín (Dunajská Streda - Košice a späť, 720 km, 11 hodín) prestavovala
sumu294,80Eur.Pozapočítaníďalšíchnákladovakospotrebovanýbenzínaamortizáciavozidlavsume
189,82 Eur by celkové cestovné náklady boli takmer dvojnásobne vyššie (484,62 Eur), než právnym

zástupcom žalobcov požadované cestovné náklady (266,72 Eur). Uvedený postup je v súlade aj s
judikatúrou Najvyššieho súdu SR, viď uznesenie sp. zn. 1M Obdo V 21/2007 zo dňa 30.11.2009.

Súdom priznané trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 Eur, z trov
právneho zastúpenia v celkovej výške 799,94 Eur, z cestovného vo výške 159,52 Eur a z náhrady za

stratu času vo výške 107,20 Eur, t. j. spolu predstavujú sumu 1136,66 Eur, ktorú je žalovaný povinný
zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcov vedený v V. D. I., O..I.., č. XXXXXXX/XXXX, a to v lehote
do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
246c ods. 1 prvá veta O.s.p..

O trovách konania pribratého účastníka konania súd rozhodol aplikujúc ustanovenie § 246c ods. 1, prvá
veta O. s. p. postupom podľa § 142 a nasl. O. s. p. Keďže uvedený účastník konania nebol v súdnom
preskúmavacom konaní úspešný, súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č.

757/2004 Z. z. o súdoch v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.