Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoPr/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611216969
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6611216969.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore
žalobcu B. T. Transport s. r. o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická 6, IČO: 36 331 171, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., Špitálska 10, Bratislava, proti žalovanému Bc. Y. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v V., F. V. 4, zastúpeného Mgr. Ľudovítom Paulovičom, advokátom so
sídlom Advokátskej kancelárie v Lučenci, M. Rázusa 19, o zaplatenie 1 133,72 € s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6Cpr/2/2011-220 zo dňa 26.02.2016,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 865,15 € s úrokom
z omeškania vo výške 9,5 % ročne, počítaným od 21.10.2011 do zaplatenia v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu ohľadom sumy 268,57 € s príslušenstvom z a m i e t a.

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 52,63%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1

133,72€ s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1 133,72€ od 21.10.2011 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania za zaplatený súdny poplatok zo žaloby vo výške 67,50€ a trovy právneho
zastúpenia vo výške 1 647,61€ na účet jeho právneho zástupcu v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
Z jeho dôvodov vyplýva, že dňa 02.11.2010 uzatvoril žalobca ako zamestnávateľ so žalovaným ako
zamestnancom pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal vykonávať pre žalobcu prácu
vodiča; dňa 02.11.2010 žalovaný podpísal aj dohodu o hmotnej zodpovednosti a zároveň aj dokument,

označený ako vodič nákladného auta (VNA), obsahujúci povinnosti a podmienky ochrany, údržby a
zaobchádzania s každým pridelením motorovým vozidlom. Žalovaný ako vodič okrem iného prebral za
zverené vozidlo hmotnú zodpovednosť v plnej výške a v prípade prepravnej činnosti aj za naložený
náklad.
Žalovaný v zmysle pracovnej zmluvy vykonával prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej prepravy; na
zverených motorových vozidlách spôsobil opakovane škodu.
Dňa 26.11.2010 o 12.10 hod. havaroval a spôsobil na pridelenom motorovom vozidle žalobcu výrobnej

značky Volvo, TN XXX CK, škodu vo výške 63,61€ na pravej prednej smerovke; vypísal tlačivo o
nehode, označené ako CAR ACCIDENT REPORT a škodu ohlásil zamestnávateľovi; škodová komisia ju
prejednala dňa 10.10.2011, z prejednania škody bol vyhotovený zápis č.14724/10, ktorého prílohou bolafaktúra č.1023819, vystavená žalobcovi spoločnosťou A-Z Autoservis, s.r.o. dňa 18.12.2010, splatná
22.01.2011, z dôvodu vykonanej opravy poškodenej pravej smerovky na motorovom vozidle.
Na motorovom vozidle žalobcu výrobnej značky Volvo evidenčné číslo TN XXX XF žalovaný

spôsobil škodu vo výške 127,98€ poškodením zadného svetla; z prejednania škody bol vyhotovený
zápis škodovej komisie č.14721/10, ktorého prílohou je faktúra č.1023825, vystavená žalobcovi
spoločnosťou A-Z Autoservis, s.r.o. dňa 08.12.2010 z dôvodu vykonanej opravy; škoda bola
žalobcom zdokumentovaná prostredníctvom odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu o pridelenom
motorovom vozidle zo dňa 08.12.2010 za účasti žalovaného, ktorý protokol podpísal.

Ďalšou škodou, konštatovanou a prejednanou škodovou komisiou dňa 10.10.2011, je škoda vo výške
76,98€,spôsobenánamotorovomvozidležalobcuvýrobnejznačkyVolvoevidenčnéčísloTNXXXCTna
spätnom zrkadle. Z prejedania škody bol vyhotovený zápis škodovej komisie č.2530/11, ktorého prílohou
je faktúra č.1120419, vystavená žalobcovi spoločnosťou A-Z Autoservis, s.r.o. zo dňa 23.02.2011
z dôvodu vykonanej opravy; škoda bola žalobcom zadokumentovaná za účasti žalovaného formou
odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu dňa 23.02.2011, ktorý žalovaný podpísal.

Škodavovýške865,15€bolaškodovoukomisioužalobcuprejednaná10.10.2011;vzniklanamotorovom
vozidle žalobcu výrobnej značky Volvo TN XXX CK, keď žalovaný nesledovaním stavu nafty spôsobil
zavzdušnenie palivového systému. Z prejednania škody bol vyhotovený zápis škodovej komisie
č.1609/11, ktorého prílohou je faktúra č. 611853420, vystavená žalobcovi spoločnosťou Volvo Truck
Slovak, s.r.o. v Senci dňa 31.01.2011 za opravu zavzdušneného palivového systému na motorovom

vozidle, vykonanú v zahraničí na podklade faktúry, predloženej zahraničným servisom. Škoda bola
žalobcom zadokumentovaná v zázname o poruche vozidla zo dňa 04.01.2011. Žalovaný bol povinný
okrem iného pred jazdou skontrolovať stav prevádzkových kvapalín (olej, chladiaca kvapalina, palivo
a iné) a zabezpečiť ich doplnenie v súlade s príručkou na obsluhu vozidla; žalovaný ako vodič
prebral za zverené vozidlo hmotnú zodpovednosť v plnej výške a v prípade prepravnej činnosti aj za

naložený náklad (viď zoznam povinností vodiča nákladného auta v dokumente, označeného ako vodič
nákladnéhoauta(VNA),obsahujúcehopovinnostivodičaapodmienkyochrany,údržbyazaobchádzania
s každým prideleným motorovým vozidlom); túto povinnosť si riadne nesplnil, čím spôsobil vznik škody.
O uvedenom svedčí aj ďalší listinný doklad, označený ako zostava jázd za obdobie od 04.01.2011
do 05.01.2011, ktorý monitoruje komunikáciu vodiča motorového vozidla a dispečing žalobcu a podľa

ktorého v dôsledku vyššie popísanej škody musel byť v zahraničí na diaľnici A4 privolaný žalovanému
servis na odstránenie poruchy.
Žalobca vyzval žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 18.10.2011 na
zaplatenie škody; napriek prevzatiu zásielky dňa 20.10.2011 žalovaný vzniknutú škodu ani čiastočne
nezaplatil.

Opierajúc sa o ustanovenia §179 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v aktuálnom znení
(ďalej v texte aj „ZP“) okresný súd uzavrel, že žaloba o náhradu škody je dôvodná v plnom rozsahu,
pretože strany sporu uzatvorili pracovnú zmluvu dňa 02.11.2010, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal
vykonávať pre žalobcu prácu na pracovnom mieste - vodič; z charakteru práce žalovaného vyplývalo
vysielanie zamestnanca na pracovné cesty do zahraničia. Dňa 02.11.2010 žalovaný podpísal aj dohodu

o hmotnej zodpovednosti a aj dokument - vodič nákladného auta (VNA), na základe čoho prevzal hmotnú
zodpovednosť za zverené vozidlo v plnej výške a v prípade prepravnej činnosti aj za naložený náklad.
Vzhľadom na omeškanie žalovaného s plnením peňažného dlhu v zmysle §517 ods. 1,2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v spojení s
vykonávacím predpisom - Nariadením vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z.. Žalovaný sa dostal

do omeškania so zaplatením žalovanej sumy nasledujúcim dňom po doručení výzvy na zaplatenie, t.j.
dňom 21.10.2011, preto ho súd zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej sumy vo výške
9,5 % ročne od počiatku omeškania do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s §142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte aj „O.s.p.“) a priznal úspešnému žalobcovi

náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 67,50€ a trovy právneho
zastúpenia v celkovej sume 1 647,61€, pozostávajúcich zo 6 úkonov právnej služby po 61,41€ a to za
1/prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, 2/písomné podanie vo veci samej -
návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 14.11.2011, účasť na pojednávaniach dňa 3/ 22.05.2012,
4/ 14.12.2012, 5/19.03.2014, 6/ 02.02.2016; k jednotlivým úkonom pripočítal režijný paušál a to 2x po

7,41€, 2x po 7,63€, 1x 8,04€, 1x 8,58€, ako aj 20% DPH, ktorá z priznanej odmeny predstavuje 442,92€.
Právnemu zástupcovi žalobcu priznal náhradu hotových výdavkov za cestovné - 4x cesta Bratislava -
Lučenec a späť, t.j. 500 km (2x 250 km) v celkovej sume 567,25€ (DPH si neuplatnil); priznal náhradu za
stratu času za účasť na pojednávaniach, spolu s 20% DPH vo výške 637,44€. Pri výpočte trov právnehozastúpenia vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho
zástupcu žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil, žalobu v
plnom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania, alternatívne, aby rozsudok
prvostupňovéhosúduzrušilavecvrátilnanovéprejednaniearozhodnutie.Rozhodnutieprvostupňového
súdu považuje za predčasné a nezákonné. Prvostupňový súd si v plnom rozsahu osvojil všetky tvrdenia

žalobcu, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom vôbec nebral do úvahy skutočnosti,
ktorými žalovaný v priebehu sporu namietal uplatnené nároky z titulu náhrady škody.
Dokazovaním nebolo preukázané, že by smerovka bola poškodená celá a nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi jej poškodením a zavinením dopravnej nehody dňa 26.11.2010 žalovaným; predmetnú
skutočnosť potvrdzujú aj fotografie, ktoré žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil súdu. Na
uvedenej skutočnosti nič nemenia ani fotografie, ktoré boli vyhotovené až následne pri oprave vozidla.

Žalovaný v priebehu konania namietal výšku predmetného nároku, pretože uvádzaná cena smerovky
vo výške 63,61€ je neprimeraná.
K nároku náhrady škody vo výške 127,98€ za poškodenie zadného svetla na návese žalovaný uviedol,
že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by zadné svetlo bolo poškodené žalovaným. V
zápise, ktorý podpísal žalovaný, je uvedené zadné obrysové svetlo, ktoré nie je zhodné so zadným

svetlom Kőgel, náhradu ktorého uplatňuje žalobca. V zápise je uvedené poškodenie krytu svetla, avšak
nie celého svetla, pričom kryt svetla je možné vymeniť za podstatne nižšiu cenu, ako uplatňuje žalobca.
K tretiemu nároku na náhradu škody vo výške 76,98€ za poškodenie spätného zrkadla na návese
žalovaný uviedol, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi poškodením spätného zrkadla a
zavineným konaním žalovaného. Žalovaný už v priebehu prvostupňového konania tvrdil, že poškodenie

zrkadla žalovaný nespôsobil, pričom pri jazde v dôsledku silného nárazového vetra odpadlo len fixné
zrkadlo z hornej časti dverí.
Ku štvrtému nároku na náhradu škody vo výške 865,15€, ktorá mala vzniknúť zavzdušnením palivového
systému žalovaný uviedol, že sa v žiadnom prípade necíti byť zodpovedný za predmetnú škodu, pretože
v priebehu konania preukázal skutočnosť, že v palivovej nádrži sa v čase zavzdušnenia palivového

systému malo podľa palubného počítača vozidla nachádzať ešte 50 l pohonných hmôt s dojazdom
100 km, pričom žalovaný nemal dôvod pochybovať o správnosti údajov palubného počítača vozidla.
V prípade, ak palubný počítač vozidla ukazoval nesprávne hodnoty, uvedená skutočnosť nemôže byť
kladená za vinu žalovanému. Žalovaný teda v plnom rozsahu poprel, že by svojím konaním porušil
povinnosti vodiča, resp. zanedbal svoje povinnosti a svoju zodpovednosť za vznik predmetnej škody.

Poukázal na to, že žalovaný dohodou o hmotnej zodpovednosti neprevzal zodpovednosť za motorové
vozidlo, ale za hodnoty určené na vyúčtovanie, pričom zodpovednosť za vozidlo nemožno prevziať
podpísaním poučenia vodiča.
Namietol, že všetky záznamy škodovej komisie boli vytvorené až dodatočne, a to so značným časovým
odstupom bez relevantnej možnosti žalovaného vyjadriť sa k nim.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu potvrdiť.
Namietol včasnosť podania odvolania žalovaným; v tej súvislosti navrhol odvolanie odmietnuť ako
oneskorene podané. Žalovaný opakuje svoje nedostatočne preukázané skutkové tvrdenia, ktoré už
uvádzal v priebehu súdneho konania a ktoré boli žalobcom na pojednávaniach vyvrátené a podložené

dostatočnými dôkaznými prostriedkami. Žalobca pri každom jednotlivom nároku na náhradu škody
dostatočným spôsobom škodu a jej výšku preukázal, ako aj porušenie právnej povinnosti žalovaného,
spôsobenú jeho zavinením v podobe jeho nedbanlivostného konania, resp. opomenutia, ako aj príčinnú
súvislosť medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti žalovaného.
Navrhol priznať mu náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu spolu vo výške 83,99€.

Na výzvu súdu (podľa §319 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej v texte
aj „C.s.p.“) predložil doklady, preukazujúce uzatvorenie poistnej zmluvy č.7300249821 - poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania - hromadné prihláškové dlhodobé na dobu
neurčitú, potvrdenie o poistení (poistka) - hromadná zmluva č.31H-nová/7300 249 821, informáciu o
podmienkach uzavretia poistnej zmluvy a dodatok k poistnej zmluve k hromadnému prihláškovému

poisteniu zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone povolania zo dňa 09.09.2010.

4. Žalovaný sa v k vyjadreniu žalobcu už nevyjadril.5. Žalobca podal žalobu pred 30.06.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový
poriadok, ktorý v §470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6.Krajskýsúd,akosúdodvolací,vecpreskúmalvrozsahuustanovenia§379C.s.p.(viazanosťrozsahom
odvolania), §380 C.s.p. (viazanosť odvolacími dôvodmi), §383 C.s.p. (viazanosť skutkovým stavom) bez
nariadenia pojednávania podľa §385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v
zmysle §388 C.s.p. zmenil z nasledovných dôvodov:

7. Podľa §388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

8. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne
dôvodné. Okresný súd vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil

správne, ale vyvodil z neho nesprávny právny záver.

9. V zmysle právnej úpravy je zamestnanec povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu
života, zdravia, poškodeniu alebo zničeniu majetku, ani k bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda,
zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej

zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom
bránia dôležité okolnosti, alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba, ostatných zamestnancov,
alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný
oznámiť to vedúcemu zamestnancovi; zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie (okrem prípadov uvedených v §182,
§185 ZP).
ZodpovednosťzamestnancazaškodupodľaZákonníkaprácejezhľadiskasystematikyusporiadanátak,
že upravuje všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu, zodpovednosť zamestnanca za schodok
na zverených hodnotách, ktorý je zamestnanec povinný vyúčtovať a zodpovednosť zamestnanca

za stratu zverených predmetov. Osobitné druhy zodpovednosti zamestnanca za škodu sú úpravami
osobitnými, ktoré majú prednosť pred úpravou všeobecnej zodpovednosti; iba v prípade, ak nie je
naplnený osobitný druh zodpovednosti, treba vychádzať z ustanovení o všeobecnej zodpovednosti
zamestnanca za škodu. Z ustanovenia §179 ZP vyplýva, že pre vznik všeobecnej zodpovednosti
zamestnanca za škodu musia byť splnené predpoklady: 1/ vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo

v priamej súvislosti s týmto plnením, 2/ protiprávny úkon, 3/ porušenie povinnosti pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s nimi alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom, 4/ príčinná súvislosť
medzi porušením povinnosti a vznikom škody, 5/ zavinenie na strane zamestnanca. Pre zodpovednosť
zamestnanca za škodu sa vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov (kumulatívne); ak nie
je splnený čo i len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá.

V právnej teórii ako aj v súdnej praxi je pojem škoda ustálený; za škodu sa považuje „skutočná škoda“
a „iná škoda“ (najmä ušlý zisk). Pojem škoda je definovaný ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa)
a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi (napr. R 55/1971, R 27/1977, R
3/1984). Škoda sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného; jej existenciu preukazuje poškodený; aj
Zákonník práce rozlišuje skutočnú škodu a inú škodu: skutočná škoda je suma, o ktorú sa majetok

poškodeného zmenšil, pričom táto suma zodpovedá hodnote, ktorú treba vynaložiť na to, aby sa
vec uviedla do pôvodného stavu. Ušlý zisk predstavuje majetkovú hodnotu, ktorá zodpovedá tomu,
o čo by sa majetok poškodeného zväčšil, ak by nedošlo k škodnej udalosti. Zamestnanec v zásade
zamestnávateľovi zodpovedá iba za skutočnú škodu, len výnimočne (napríklad pri úmyselne spôsobenej
škode) zodpovedá aj za ušlý zisk. To, že zamestnávateľovi vznikla škoda a aká je jej výška, preukazuje

poškodený zamestnávateľ. Za protiprávne konanie sa vo všeobecnosti pokladá konanie, ktoré je v
rozpore s objektívnym právom; za protiprávne konanie zamestnanca možno označiť zavinené konanie
zamestnanca, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, dôsledkom ktorého je ujma zamestnávateľa
vo forme škody. Konanie zamestnanca, ktoré bude mať relevantné právne dôsledky, môže spočívať
v konaní alebo opomenutí konať a to aj v prípade, ak zamestnanec mal povinnosť konať určitým

spôsobom. Musí ísť pritom o zavinené protiprávne konanie pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s ním. Porušenie povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti
s týmto plnením môže vyplývať z porušenia ustanovení Zákonníka práce, ale aj ďalších právnych
predpisov, ktoré majú pracovnoprávny charakter; ide najmä o povinnosti, vyplývajúce z kolektívnejzmluvy, pracovného poriadku, určených pracovných postupov, ale aj z obsahu pracovnej zmluvy.
Zákonník práce za plnenie pracovných úloh vo všeobecnosti považuje výkon pracovných povinností,
vyplývajúcich z pracovného pomeru, inú činnosť, vykonávanú na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá

je predmetom pracovnej cesty. Protiprávnosť konania preukazuje poškodený zamestnávateľ.
Ďalším predpokladom zodpovednosti zamestnanca za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi
konanímzamestnanca(škodcu)ajehonásledkom-škodouvosférezamestnávateľa(poškodeného).Na
vznikzodpovednostizaškodu,vrátanepracovnoprávnejzodpovednosti,savyžadujeexistenciapríčinnej
súvislosti medzi konaním škodcu a vznikom škody. Právny poriadok otázku príčinnej súvislosti a priamej

škody expressis verbis neupravuje (keďže právna úprava vychádza z pozitívneho vymedzenia toho,
čo a komu treba plniť), avšak aplikácia ustanovení o zodpovednosti za škodu v súvislosti s naplnením
predpokladu príčinnej súvislosti, či už podľa teraz platného práva alebo práva platného v minulosti,
vždy na zodpovednosť škodcu vyžadovala existenciu príčinnej súvislosti vo vzťahu k priamej škode v
majetkovej sfére poškodeného. V konaní príčinnú súvislosť preukazuje poškodený.
Zavineniejeďalšímpredpokladompracovnoprávnejzodpovednostizamestnanca.Právnateóriadefinuje

zavinenie ako vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku konaniu a výsledkom tohto konania, ktoré
je protiprávne. Zavinenie môže spočívať v dvoch formách: vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. V
prípade úmyslu zahŕňa vždy zložku vôľovú aj rozumovú, kým v prípade nedbanlivostného zavinenia
je rozumová zložka odlišná. Pri úmyselnom zavinení zamestnanec vedel, že svojím konaním spôsobí
škodu a tento výsledok chcel dosiahnuť alebo vedel, že ju môže spôsobiť a pre prípad, že vznikne,

bol s týmto výsledkom uzrozumený. O nedbanlivostné zavinenie ide vtedy, ak konajúci zamestnanec
vedel, že škodu môže spôsobiť, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ju nespôsobí alebo síce
nevedel, že škodu môže spôsobiť, ale vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery o tom vedieť
mal a mohol. Zavinenie je všeobecne viazané na deliktuálnu spôsobilosť. Zavinenie preto nebude dané,
ak na strane zamestnanca existujú okolnosti, ktoré túto spôsobilosť vylučujú, t.j. veková nevyspelosť a

duševná porucha.
Výšku škody vo vzťahu k miere zavinenia zamestnanca upravuje §187 Zákonníka práce, podľa ktorého,
ak škodu spôsobil porušením povinnosti aj zamestnávateľ, zamestnanec uhradí len pomernú časť škody
a to podľa miery svojho zavinenia.
Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú zamestnanec zodpovedá;

požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Prerokuje požadovanú náhradu škody so
zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda
vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Lehota jeden mesiac je lehotou subjektívnou, ktorá má
len poriadkový charakter a jej uplynutie nebráni zamestnávateľovi náhradu škody uplatniť na súde v
lehotách,upravujúcichzánikprávaalebopremlčanie.Vprípade,akzamestnanecuznázáväzoknahradiť

škodu v určenej sume, môže sa s ním zamestnávateľ dohodnúť na spôsobe jej úhrady; platnosť dohody
o spôsobe úhrady je podmienená písomnou formou; neplatí to len v prípade, ak škoda už bola uhradená.
Ustanovenie §191 ods. 4 Zákonníka práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť požadovanú náhradu
škodu a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody, ktorá nepresahuje 33,19€
vopred prerokovať so zástupcom zamestnancov; nesplnenie tejto povinnosti však nemá za následok

zánik práva zamestnávateľa na náhradu škody, pretože ustanovenie má iba poriadkový charakter.

10. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 02.11.2010 pracovnú
zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný v rozsahu priamych pokynov zamestnávateľa zaviazal vykonávať
prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy s dňom nástupu do práce 02.11.2010 na dobu neurčitú

so skúšobnou dobou tri mesiace s výškou základnej hrubej mzdy 370,- € mesačne s tým, že za vykonané
pracovné cesty mu prináleží náhrada výdavkov podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách
v znení neskorších predpisov.
Dňa 02.11.2010 žalovaný podpísal aj dohodu o hmotnej zodpovednosti.
Dňa 08.12.2010 pri odovzdaní motorového vozidla - ťahača a návesu výrobnej značky Volvo evidenčné

číslo TN XX, YF bola konštatovaná závada - rozbité pravé zadné obrysové svetlo; odovzdávací a
preberací protokol podpísal garážmajster XXXXXXX,a za odovzdávajúceho žalovaný. Predmetná škoda
bola vyčíslená faktúrou č. 1023825, splatnou 22.01.2011 na sumu 127,98€ bez DPH; zápis škodovej
komisie č. 14721/10 zo dňa 10.10.2011 žalovaný odmietol podpísať. Vo vzťahu k tejto časti náhrady
škodyžalovanývodvolanínamietal,ževykonanýmdokazovanímnebolopreukázané,žebyzadnésvetlo

bolo poškodené ním; odvolací súd z predložených listinných dokladov, založených v spise na č.l. 24 až
27 zastáva názor, že žalobca preukázal vznik a výšku škody - 127,98€, avšak nepreukázal zavinenie
zamestnanca na vzniku tejto škody, ako to má na mysli ustanovenie §179 ZP.Škoda vo výške 76,98€ vznikla poškodením spätného zrkadla na vozidle výrobnej značky Volvo
evidenčné číslo TN XXXCT v období od 28.01.2011 do 23.02.2011. Ako vyplýva z odovzdávacieho a
preberacieho protokolu vozidla - ťahača evidenčné číslo TN XXX CT (viď č.l. 31), žalovaný podpísal

odovzdávací protokol dňa 23.02.2011 vo Zvolene, kde v kolónke „spôsobil som závady“ uviedol, že
„odpadlo zrkadlo z vrchnej časti ľavých dverí, silný vietor“. Oprava zrkadla bola prevedená A-Z
Autoservis, s.r.o. Zvolen a vyfakturovaná faktúrou č. 1120419 (viď č. l. 29 spisu) s dátumom splatnosti
09.04.2011 na sumu 76,98€ bez DPH (s DPH 92,38€). Zápis škodovej komisie č. 2530/11 zo dňa
10.10.2011 žalovaný nepodpísal. Ani v tomto prípade nebolo preukázané zavinenie žalovaného na

vzniku škody žalobcom, ktorý preukázal len vznik a výšku škody.
Ani škodu, spôsobenú na prednej pravej smerovke na motorovom vozidle výrobnej značky Volvo
evidenčné číslo TN XXXXXXX,CK vo výške 63,61€ bez DPH (75,70€ s DPH), oprava ktorej bola
vyfakturovaná faktúrou č.1023819, splatnou 22.01.2011 (viď č.l. 22) spoločnosťou A-Z Autoservis,
s.r.o. Zvolen a vyplývajúcej zo zápisu škodovej komisie č. 14724/10 zo dňa 10.10.2011, krajský súd
nepovažoval za preukázanú žalobcom, t.j. zamestnávateľom tak, ako to vyžaduje ustanovenie §179

ods. 1 veta druhá Zákonníka práce. Žalovaný predložil do súdneho spisu fotodokumentáciu ohľadom
autonehody; na pojednávaniach uviedol podrobné skutočnosti o vzniku tejto škody (viď zápisnicu
z pojednávania zo dňa 19.03.2014 na č.l. 127 až 135 spisu). Žalovaný bol účastníkom dopravnej
nehody, viedol motorové vozidlo, nehoda sa stala 26.11.2010, k nehode privolal belgickú políciu;
zamestnávateľovi poskytol nacionálie vinníka nehody, číslo jeho motorového vozidla. V súdnom spise

založená fotodokumentácia svedčí o tom, že vinníkom nebol žalovaný, na fotografii je policajt s vinníkom
dopravnej nehody, ako aj s jeho automobilom. Dopravnú nehodu zavinil belgický štátny príslušník, ktorý
prešiel do jazdného pruhu žalovaného a poškodil mu smerovku; následne privolal políciu. Na smerovke
bolo odrazené sklíčko a vinník mal na aute škrabanec.

11. Pokiaľ sa týka náhrady škody vo výške 865,15€, o vzniku tejto svedčí záznam o poruche vozidla
výrobnej značky Volvo evidenčné číslo TN XXX CK zo dňa 04.01.2011 (č.l. 37 spisu). Ku predmetnej
škode sa obidve strany vyjadrili tak, že žalovanému počas pracovnej cesty v zahraničí došla počas jazdy
nafta, čím došlo k zavzdušneniu palivového systému.
Žalovaný tvrdil, že palubný počítač uvádzal 50 l paliva, čo znamenalo 100 km dojazdu, avšak ešte

mal možnosť dôjsť k najbližšej benzínovej pumpe. Keďže podľa zásad tankovania od žalobcu (kreditný
systém) je vodič povinný realizovať nákup pohonných hmôt do vozidla v súlade s preferenčnou tabuľkou
tak, aby pohonné hmoty natankoval čo najvýhodnejšie v krajine v maximálnom množstve, snažil sa
žalovaný dôjsť do Luxemburgu, kde sa podľa tejto tabuľky pohonné hmoty dali najvýhodnejšie kúpiť a
ku škode došlo v Belgicku pred hranicou. Potom už nemal inú možnosť, ako privolať technickú pomoc,

ktorá mu dotankovala naftu a odvzdušnila celý systém a mohol pokračovať v jazde. Takéto konanie
nepovažoval za chybné z jeho strany, snažil sa dodržať tie pokyny, ktoré mal od zamestnávateľa a
spoliehal sa na prístroj, ktorý mu však ukazoval nesprávne hodnoty.
Žalobca na základe podkladov zahranično-servisného partnera predložil vyjadrenie k servisnému
zásahu vozidla výrobnej značky Volvo evidenčné číslo TN XXX CK zo dňa 04.01.2011. V rámci výjazdu k

predmetnému vozidlu zistil mechanik zavzdušnenie palivového systému motora v dôsledku nedostatku
nafty v palivových nádržiach. Z tohto dôvodu bolo nevyhnutné odvzdušnenie palivového systému a
dotankovanie 195 l nafty; celková suma za opravu predstavovala 1 038,18€ s DPH. Ako vyplýva z
obsahu spisu, palubný počítač ukazoval v určitej fáze cesty žalovanému (mal najazdených 451 364,3
km), že má v nádrži ešte 50 l paliva, čo by malo vystačiť na dojazd 100 km. Údaje uvádzané pri

priemernej spotrebe vozidla v danom momente znamenajú, že keď vodič nejde počas cesty rovnakým
spôsobom, rovnako plynulým tempom, môže dôjsť ku kolísaniu hodnoty spotreby, teda tento údaj nie
je záväzný. Žalovanému bola dňa 21.12. dispečerom, t.j. žalobcom nariadená trasa, ktorou sa mal
riadiť. Táto trasa bola stanovená po naložení z Milána, cez Bazel, Štrasburg, Lauterbourg, Mannheim
do Frankfurtu, kde mala byť vykládka (č.l. 130). Žalovaný túto trasu nedodržal, svojvoľne ju zmenil a

obišiel Francúzsko, čo bolo pre žalobcu nevýhodné aj z tých dôvodov, že trasa cez Francúzsko nie je
spoplatnená a pri francúzskom meste Štrasburg je mesto Mulhouse, kde sa nachádza čerpacia stanica
Shell, kde najčastejšie čerpajú pohonné látky vodiči žalobcu. Žalovaný obišiel čerpaciu stanicu, kde
mohol natankovať palivo a nemuselo dôjsť k zavzdušneniu palivového systému a ku vzniku škody.
Žalovaný je odborne spôsobilý na vykonávanie funkcie vodiča medzinárodnej kamiónovej prepravy v

súlade §79 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (odborná spôsobilosť žiadateľa
sa zisťuje skúškou z odbornej spôsobilosti, ktorá sa skladá z predpisov o cestnej premávke a z náuky
o vozidlách a ich údržbe u žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia skupiny C, C + E, D + E, T a
podskupiny C1, C1 + E, D1, D1 + E, C vedenia motorových vozidiel; z §19 ods. 2 písm. f) citovanéhozákona vyplýva, že obsahom skúšky z náuky vozidla aj údržbe je preverenie vedomostí žiadateľa o
vykonanie skúšky z otázok o kontrole, dopĺňaní pohonných látok, motorového oleja, chladiacej kvapaliny
a podobne). K zavzdušneniu palivového systému došlo 04.01.2011 v Belgicku pri meste Libin. Keďže

žalovaný mienil natankovať v Luxembursku, kde bola podľa jeho názoru v zmysle zásad čerpania
pohonných hmôt výhodnejšia nafta, v určitom momente (ako to preukazoval na pojednávaní žalovaný)
mal najazdených 451 364,03 km (viď č.l. 81 ako prílohu založenú na pojednávaní žalovaným zo dňa
22.05.2012 - č.l. 70 až 72). Pri doplnení paliva, ako to vyplýva z faktúry spoločnosti, ktorá ho doplnila,
žalovanýmalnajazdené451378km;žalovanýtedaodmomentu,akosiodfotilúdajnaprístrojovejdoske,

prešiel 14 km a pri meste Libin došlo k zavzdušneniu palivového systému. Mesto Libin je vzdialené od
čerpacejstanicevLuxembursku,kdetankujúvodičižalobcu,primesteRoser,čopredstavujevzdialenosť
89,7km;pospočítaní89,7km a14km(predstavujeviacako100km-103,7km)žalovanémumuselobyť
zrejmé, že na túto vzdialenosť nemá v nádrži dostatok paliva. Preto žalovaný jednoznačne porušil svoje
povinnosti a to nedbanlivostným konaním a spôsobil škodu zamestnávateľovi, t.j. žalobcovi. Žalobca na
preukázanie svojich tvrdení predložil listinné dôkazy - mapy, na ktorých je zakreslená trasa cez územie

Francúzska a Nemecka, ktorú bol žalovaný povinný dodržať. Nie je možné predpokladať, že pri dojazde,
ktorý bol uvádzaný na palubnom počítači (50 l v palivovej nádrži v rozsahu na 100 km), sa žalovaný
dôvodne spoliehal, že mu takéto množstvo paliva na takúto vzdialenosť vystačí.
K zavzdušneniu palivového systému došlo jednoznačne zapríčinením žalovaného, ktorý si nesplnil svoje
povinnosti, vyplývajúce mu z jeho pracovnej činnosti a z odbornej spôsobilosti, ktorú mal na základe

toho, že bol oprávneným vodičom takéhoto vozidla s návesom. Žalovaný teda zanedbal svoje povinnosti
pri dopĺňaní pohonných látok a zapríčinil zavzdušnenie palivového systému.
Vtejtočastiniejeodvolaniežalovanéhodôvodné;okresnýsúdrozhodolopovinnostižalovanéhozaplatiť
náhradu škody žalobcovi vo výške 865,15€ správne, pričom sa jedná o škodu, požadovanú žalobcom
bez DPH. Predstavuje sumu 845,15€ za odvzdušnenie a načerpanie 195 l paliva a asistenčný poplatok

20€, vyúčtované faktúrou č. 611853420, splatnou 04.01.2011 (viď č.l. 32, 37 spisu) a vzťahuje sa ku
motorovému vozidlu - ťahaču výrobnej značky Volvo evidenčné číslo TN XXX CK. Uvedená škoda bola
prejednaná škodovou komisiou, o čom svedčí zápis č. 1609/11 zo dňa 10.10.2011.

12. Odvolanie žalovaného vo vzťahu k tvrdeniu, že neporušil žiadne povinnosti vodiča a nespôsobil

vznik predmetnej škody vyvracia aj skutočnosť, že žalovaný pri uzatvorení pracovnej zmluvy podpísal
doklad nazvaný vodič - nákladného auta (VNA), založený v súdnom spise (č.l. 41 až 43), kde sú uvedené
povinnosti vodiča nákladného motorového vozidla, okrem iného aj, že vodič je povinný starať sa o
technický stav prevzatého ťahača a návesu, pričom sa riadi pokynmi, uvedenými v príručke na obsluhu
vozidla; vodič je povinný pred jazdou skontrolovať stav dotiahnutia skrutiek na kolesách prevzatého

ťahača a návesu a zabezpečiť ich dotiahnutie v zmysle príručky na obsluhu vozidla, stav prevádzkových
kvapalín (olej, chladiaca kvapalina, .....) a zabezpečiť ich doplnenie v súlade s príručkou na obsluhu
vozidla, stav osvetlenia prevzatého ťahača a návesu; pred príchodom do firmy je vodič povinný nahlásiť
telefonicky garážmajstrovi poruchy na vozidle, po príchode do firmy nahlási príchod, s garážmajstrom
spraví ohliadku vozidla, pri neprítomnosti garážmajstra hlási všetky závady telefonicky garážmajstrovi a

zapíše za prítomnosti vrátnika do preberacieho protokolu.
Uvedenéskutočnostisvedčiaodôvodnostižaloby ohľadomčastináhradyškodyuplatnenejžalobcomvo
výške 865,15€ bez DPH; žalobca ako zamestnávateľ preukázal okrem vzniku a výšky škody aj zavinenie
vodiča, t.j. žalovaného na vzniku škody.

13. Obrana žalovaného v priebehu konania i v odvolaní, že predkladaná dohoda o hmotnej
zodpovednosti nesvedčí o prevzatí zodpovednosti za motorové vozidlo, ale len za hodnoty určené na
vyúčtovanie, pretože zodpovednosť za vozidlo nie je možné prevziať podpísaním poučenia vodiča, je
dôvodná. Žalobcom predkladaná dohoda o hmotnej zodpovednosti do súdneho spisu je platná, pretože
ani v jednom z jej ustanovení nie je uvedené, že by motorové vozidlo bolo zahrnuté do dohody o

hmotnej zodpovednosti (viď č.l. 18). Charakteristickými znakmi zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec
povinný vyúčtovať, je ich určenie na obeh alebo obrat a osobná dispozícia zodpovedného pracovníka
nimi po celú dobu, po ktorú sú mu zverené. Z týchto hodnôt sú vylúčené základné prostriedky (napríklad
motorové vozidlá) a drobné krátkodobé predmety v používaní (napríklad inventárne predmety); dohody o
hmotnej zodpovednosti, ktorých predmetom sú motorové vozidlá, sú neplatné a zodpovednosť vodiča za

zverenéautomožnoposudzovaťlenpodľaustanovenia§179Zákonníkapráce.Prepravovanýtovarvšak
predstavuje hodnotu v zmysle ustanovenia §182 Zákonníka práce aj vtedy, ak má povahu základných
prostriedkov alebo predmetov postupnej spotreby (porovnaj napr. zhodnotenie rozhodovania súdov
Slovenskej socialistickej republiky vo veciach týkajúcich sa zodpovednosti podľa ustanovenia §176Zákonníka práce, zákona č. 65/1965 Zb., prerokovaného a schváleného občianskoprávnym kolégiom
Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky 06.11.1975, Cpj 50/75, uverejnené v Zbierke
súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1976, pod č. 12 - R 12/1976, str. 73, 74).

14. Odvolacia námietka, že záznamy škodovej komisie neboli predložené žalovanému, resp. boli
predložené so značným časovým odstupom bez relevantnej možnosti žalovaného vyjadriť sa k nim,
neobstojí. V zmysle Zákonníka práce záznamy škodovej komisie nie sú podkladom pre (úspešné)
vymáhanie náhrady škody žalobcom od žalovaného v súdnom konaní. Zamestnávateľ prerokuje

požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa,
keďsazistilo,žeškodavzniklaažezaňuzamestnaneczodpovedá,avšaklehotajedenmesiacjelehotou
subjektívnou, ktorá má len poriadkový charakter a jej uplynutie nebráni zamestnávateľovi náhradu škody
uplatniť na súde v lehotách, upravujúcich zánik práva alebo premlčanie.

15. Pre úplnosť krajský súd konštatuje, že preveril tvrdenie žalovaného o jeho poistení pre prípad vzniku

škody, spôsobenej pri výkone povolania. Súd prvej inštancie síce vykonal dopyt na poisťovňu (viď č.l.
182 spisu), ktorá poskytla len stručné vyjadrenie, že jej neboli nahlásené škodové udalosti, uvedené v
dohode o mimosúdnom urovnaní medzi žalobcom a žalovaným, a preto nemohla posúdiť, či a za akých
podmienok by zo strany spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. mohlo dôjsť k poistnému plneniu.
Krajský súd v zmysle §319 C.s.p. vykonal dopyt na obidve strany sporu aj na poisťovňu s tým, aby súdu

oznámili a zaslali poistku (poistnú zmluvu) - poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone
povolania, uzavretú pre žalovaného ako zamestnanca, ktorej predmetom je poistenie zodpovednosti
zamestnancov (prihlásených zamestnávateľom, t.j. žalobcom); poisťovni uložil aj povinnosť uviesť, či
boli, a kým nahlásené poistné udalosti, aké podklady vyžaduje predložiť pri hlásení poistnej udalosti
(napríklad zápis škodovej komisie, faktúry a podobne), ak bola uzatvorená poistná zmluva o poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania.
Na túto výzvu zareagoval žalobca, ktorý súdu zaslal list od Allianz - Slovenská poisťovňa zo dňa
16.09.2010, označený ako zaslanie potvrdenia o uzavretí poistnej zmluvy, hromadné prihláškové
poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone povolania na dobu neurčitú, informácie
o podmienkach uzavretia poistenej zmluvy, ako aj dodatok k poistnej zmluve k hromadnému

prihláškovému poisteniu zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone povolania zo dňa 09.09.2010.
Z týchto listinných dokladov nebolo zistiteľné, že poistka bola uzatvorená ako pre zamestnanca aj
pre žalovaného. V spise je založená dohoda o zrážkach zo mzdy žalovaného za účelom poistenia
(č.l. 74 až 77 spisu), z čoho jednoznačne možno dovodiť existenciu poistnej zmluvy. Až z oznámenia
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.. vyplýva, že nie je možné vyjadriť bez poznania údajov konkrétnej

poistnejudalosti,ktorejbysamalovyjadrenietýkať,bližšieinformáciekpoistnýmudalostiam;jepotrebné
uviesť dátum vzniku poistnej udalosti, osobu poškodeného a v prípade, ak bolo poškodené motorové
vozidlo aj jeho evidenčné číslo. Poisťovňa však krajskému súdu zaslala hromadné prihláškové poistenie
zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone povolania, uzavretú medzi poistníkom - žalobcom,
zastúpeným Ladislavom Haulíkom a poisťovňou zo dňa 18.08.2010 so začiatkom poistenia 19.08.2010,

aj informácie o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy a zoznam poistených zamestnancov, medzi
ktorými je uvedený aj žalovaný. Poistenie žalovaného podľa tohto oznámenia (číslo návrhu poistnej
zmluvy/číslo hromadnej zmluvy 7300249821) so začiatkom poistenia od 02.11.2010 sa vzťahovalo na
poistnú sumu 1 480€ s platením mesačného poistného vo výške 170,20€.
Táto skutočnosť však vzhľadom na to, že ani žalobca ani žalovaný neoznámili vznik poistnej udalosti

poisťovni nemá pre prejednávaný spor relevantný význam.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil a uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 865,15€ a vo zvyšnej časti 268,57€ žalobu
zamietol. Žalobcovi priznal aj úrok z omeškania v súlade s §517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.

Občianskeho zákonníka v spojení s §3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. o
vykonávaní niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka, odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy
na plnenie (viď č.l. 46 spisu) 21.10.2011 do zaplatenia z priznanej sumy 865,15€ vo výške 9,5 % ročne (o
8 %-tuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu - 1,50%).

17. O všetkých trovách, t.j. prvostupňového konania aj odvolacieho konania, súd rozhodol v súlade s
§255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci) v spojení
s §262 ods. 1, 2 C.s.p. (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,ktorým sa konanie končí; o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník) a §396
ods. 1, 2 C.s.p. (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie

konanie; ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde
prvej inštancie) tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 52,63 %.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).