Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 15, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 6T/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117010207
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7117010207.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I predsedom senátu JUDr. Martinom Baločkom a prísediacimi Klárou Remiášovou

a Jozefom Šuškom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.03.2017 v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku súd obžalovaného
B.. K. U., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom L., T. 8, spod obžaloby Okresného prokurátora Košice
I sp. zn. 3 Pv 504/16 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a/ , ods. 3 písm. d/ Tr. zák. ktorého sa mal dopustiť tak , že :
V období najmenej od februára roku 2013 do 20.10.2016 v byte v Košiciach, na ulici Helsinskej č. 8
a inde psychicky a fyzicky týral svoju manželku L. U. L., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že ju ponižoval

tým, že jej hovoril, že je neschopná, lenivá, vyhrážal sa jej, že jej zoberie deti, čím ju udržoval v
strachu, opakovane ju fyzicky napádal tak, že ju udieral do stehien, štípal ju do rúk, stláčal jej ruky,
pričom naposledy ju fyzicky napadol dňa 19.10.2016, kedy ju päsťou udieral do oblasti tváre, rúk a
chrbta, v dôsledku čoho poškodená utrpela pomliaždenie hlavy a okolie očnice vľavo, pomliaždenie
ľavého ramena a paže, pomliaždenie hrudnej chrbtice medzi lopatkami, ktoré si vyžiadali jednorazové
lekárske ošetrenie , pričom v dôsledku tohto správania poškodená trpí podľa znaleckého posudku
posttraumatickou stresovou poruchou,

oslobodzuje,
nakoľko nebolo dokázané že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal v predmetnej trestnej veci dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne poškodenej,
prečítaním výpovedí svedkov, oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav :

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný B.. K. U., ktorý využil svoje právo a odmietol
vypovedať, pričom však z jeho výpovede z prípravného konania vyplýva, že spáchanie zločinu, ktorý
sa mu kladie za vinu poprel. Na svoju obranu uviedol, že on nie je tyran a žiadne týranie sa neudialo,

iba sa so ženou viackrát pohádali, pričom dve hádky vyústili aj do bitky. Dostal aj on, ale ona viac, lebo
je silnejší. Zároveň uviedol, že sa za to hanbí, že to nebolo správne a že to ľutuje a nakoniec sa s
manželkou udobrili. Priznal, že manželke hovoril niekedy aj kritické veci, ale vie ju aj pochváliť, no ona je
veľmi urážlivá. Poprel, že by sa manželke vyhrážal, že jej vezme deti a verí tomu, že si navzájom vážia
jeden druhého ako manželia, iba sa jednoducho nevedia pochopiť a to vyústilo do takýchto konfliktov,
priznal, že manželke hovoril v hneve, že je lenivá.
Na hlavnom pojednávaní svedkyňa poškodená L. U. L. odmietla vypovedať z dôvodu, že obžalovaný

je jej manželom. V prípravnom konaní po vznesení obvinenia jej manželovi ku skutku uviedla, že keď
vypovedala pred vznesením obvinenia, tak to bolo po stresom a tlakom. Dodala, že v roku 2013 keď
sa s obžalovaným pohádali ohľadne pokazeného vypínača, tak padlo pár faciek zo strany poškodenej
aj zo strany obžalovaného. Keď bola tehotná nedostala žiadne buchnát, len ju obžalovaný ťapol pochrbte. Následne v Michalovciach ju obžalovaný udrel otvorenou dlaňou po líci a po chrbte, no pobili
sa navzájom. Zároveň uviedla, že zo strany jej manžela to nebolo mesačné napádanie, bolo to len pár
faciek a štuchnutí a svojho manžela sa nebojí, že sa také niečo ako bola posledná bitka zopakuje. K

poslednej bitke zo dňa 19.10.2016 poškodená uviedla, že v ten deň bola nervózna, mala toho dosť,
nazlostili ju aj deti, pohádali sa s manželom, pričom na ňu vykrikoval, že je lenivá. Následne uviedla,
že obžalovaného strčila, až si sadol na posteľ a provokovala ho slovami " zbij ma, zbij ma", pričom ho
päsťami dvakrát udrela do pleca, na čo sa obžalovaný nezdržal a dal jej facku. Potom si facky vracali
navzájom, potom došlo k tomu, že ju silno zbil. V minulosti z dôvodu hádok nevolala políciu ani raz, čo

vysvetlila, že nebol na to dôvod.
Na hlavnom pojednávaní prokurátor okresnej prokuratúry Košice I navrhol prečítať výpoveď poškodenej
L. U. L. z prípravného konania aj pred vznesením obvinenia, čo obhajoba namietala a predseda
senátu tejto námietke obhajoby vyhovel, nakoľko dôkaz vykonaný vo forme výsluchu či už svedka,
resp. svedka - poškodeného pred vznesením obvinenia je dôkazom nezákonným, preto je zarážajúce,
že prokuratúra postavila obžalobu ako na nosnom dôkaze práve výsluch svedkyne poškodenej pred

vznesením obvinenia.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedkyne M. D., ktorá uviedla, že rodinu U. nepozná,
ale vidí im do okien. U. v mesiaci máj 2016 mala rodina U. otvorené okno v kuchyni, všade bolo ticho a
zrazu sa ozval veľký krik a bolo vidno ako pán U. kričí, resp. doslova vrieska na manželku a rozhadzuje
rukami, pričom celé to trvalo asi 15 až 20 minút.

Z výpovede svedkyne G.. B. E. R. z prípravného konania vyplýva, že pani U. pozná z videnia ako susedu,
ako utrápenú ženu s troma deťmi. Nenavštevovali sa no v sobotu dňa 22.10.16 vybehla poškodená na
ich poschodie a pod okom mala monokel, pričom jej povedala, že ju udrel manžel a že sa to nestalo prvý
krát. Kriky z ich bytu bolo počuť možno raz alebo dvakrát do mesiaca.
Svedkyňa L. U. - matka obžalovaného a svedkyňa N. G. uviedli, že nemajú vedomosť o tom, že by

obžalovaný týral svoju manželku.
E. G. L. - matka poškodenej v prípravnom konaní uviedla, že keď boli raz u nich v G., tak sa pohádali
kvôli jeho mame a obžalovaný poškodenú zbil. Bližšie sa k samotnému skutku nevedela vyjadriť.
Zo záverov znaleckého posudku znalca D.. F. R. - znalecký posudok č. 37/2016 z odboru psychológie
vyplýva, že u obvineného ide o zmiešanú poruchu osobnosti s dominantnými egocentrickými rysmi, jeho

postoje k okoliu sú účelové, vykazuje silnú potrebu ovládať iných ľudí v afektivite dominuje instabilita
s impulzívnymi pohnútkami a agresívnymi reakciami. Ním poskytované informácie majú zníženú
spoľahlivosť a vysokú pravdepodobnosť účelového skreslenia, pretože úzko súvisia s fabulačnými a
konfabulačnými tendenciami.
Ten istý znalec D.. F. R. vypracoval aj psychologický posudok u poškodenej L. U. L., kde v

záveroch uvádza, že sa nepotvrdil sklon skresľovať poskytované informácie a menovaná je schopná
objektívne a pravdivo popísať prežité udalosti a tieto reprodukovať bez skreslenia. U poškodenej boli
potvrdené diskrétne zastúpené symptómy postraumatickej stresovej poruchy z nerozhodnosťou, pocitmi
bezradnosti a bezmocnosti.
K týmto dôkazom a konkrétne ku znalcovi D.. F. R. sa ohradil obžalovaný na hlavnom pojednávaní s

tým, že jeho postup sa mu zdal veľmi drsný o čom vie aj z rozprávania manželky, ktorú veľmi nabádal k
odpovediam. Uviedol, že nemá slov, nakoľko znalec si píše čo chce, manželku tlačil a nútil ju vypisovať
testy, ktoré vypísať nevedela. Jemu naopak testy vypísať nedal ( túto pripomienku obžalovaného
konkludentne potvrdila aj samotná poškodená ).
Zo záveroch znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva - odvetvie psychiatria vyplýva, že

obžalovaný B.. K. U. netrpí žiadnou duševnou poruchou, ani chorobou. Obžalovaný chápe zmysel
trestného konania, v čase spáchania trestného činu bol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania
asvojekonanieovládať.Osobnostnáštruktúraobžalovanéhojenevyrovnaná,zastúpenésúčrtyemočne
nestabilnej - impulzívnej narcistickej a histriónskej osobnosti. Znalec vo svojich záveroch znaleckého
posudku okrem iného ešte uviedol, že obžalovaný má priemerné rozumové schopnosti, dobre rozvinutú

praktickú zložku inteligencie, neporušené pamäťové schopnosti, nenarušenú schopnosť vytvorenia si
správneho úsudku.
Súdnapredmetnompojednávaníčítalilistinnédôkazyvzmysle§269Trestnéhoporiadku,zktorýchzistil
nasledovné skutočnosti : Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj zápisnica o prehliadke tela poškodenej s
fotodokumentáciou, ktorou boli zadokumentované zranenia, ktoré poškodená dňa 19.10.2016 utrpela.

Zároveň bola vykonaná aj prehliadka tela obžalovaného, ktorou neboli zistené na tele obvineného
žiadne zranenia, avšak na dotaz obžalovaného na hlavnom pojednávaní súd zistil, že prehliadka tela
obžalovaného sa konala až 5 dní po samotnom skutku.Z lekárskych správ na č.l. 155-165 zo dňa 20.10.2016 a zo dňa 24.10.2016 vyplýva, že poškodená po
napadnutí manželom utrpela pomliaždenie hlavy a okolie očnice vľavo, pomliaždenie ľavého ramena a
paže, pomliaždenie hrudnej chrbtice medzi lopatkami, ktoré si vyžiadali jednorázové lekárske ošetrenie.

Z uznesenia o zastavení trestného stíhania zo dňa 26.8.2014, ktoré bolo vydané pod ČVS : ORP-1105/1-
VYS-KE-2014, ktoré bolo vedené pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208ods. 1
písm.a/ Tr. zák. z ktorého bol podozrivý Ing. K. U. a bolo začaté na základe podnetu ošetrujúcej lekárky
maloletých detí obžalovaného a Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice, pretože deti obžalovaného
mali na tele viditeľné hematómy a stopy po uhryznutiach.

Obžalovaný je z miesta trvalého bydliska hodnotený len všeobecne. Z odpisu z registra trestov vyplýva,
že obžalovaný nebol doposiaľ súdom trestaný a z výpisov z ústrednej evidencie priestupkov MV SR
vyplýva, že obžalovaný sa dopustil len dopravných priestupkov.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočného pre náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo

a v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., dospel k záveru o oslobodení
obžalovaného B.. K. U. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I.
Prokurátor okresnej prokuratúry Košice I podal na súd obžalobu na obžalovaného B.. K. U. pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., pretože
obžalovaný mal blízkej osobe spôsobiť fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi , vyhrážaním,

pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej
fyzické a psychické zdravie a tento čin mal spáchať závažnejším spôsobom konania - pod dlhší čas.
Takéto konanie obžalovaného sa zákonne vykonanými dôkazmi, či už v prípravnom konaní alebo
na hlavnom pojednávaní absolútne nepreukázalo. Neexistuje žiaden relevantný či už priamy alebo
nepriamy dôkaz, ktorý by takéto konanie obžalovaného potvrdzovalo. Obžalovaný takéto konanie poprel

v plnom rozsahu, pričom pripustil hádky a občasné vzájomné bitky s poškodenou. V podstate s
tvrdením obžalovaného súhlasila aj poškodená ako je to uvedené v jej zápisniciach z prípravného
konania po vznesení obvinenia obžalovaného. je nemožné poňať ako zákonný dôkaz zápisnicu o
výsluchu poškodenej pred vznesením obvinenia, ako to navrhoval prokurátor. ( vysvetlenie viď vyššie).
Ani jedna zo svedkýň konanie obžalovaného tak ako je popísané v obžalobe nepotvrdila, ba dokonca

ani nevyvrátila, pretože vo väčšine sa k tomu svedkyne vyjadriť nevedeli. Náznaky istých hádok, ktoré
opisovalobžalovanýapoškodenáakurátpotvrdilasvedkyňaD.aPilipčinováatakistomatkapoškodenej.
Takisto listinný dôkaz, ktorý do konania predložil pán prokurátor ako uznesenie o zastavení trestného
stíhania, nemožno poňať ako dôkaz v neprospech obžalovaného, nakoľko tak z teórie ako aj z praxe
trestného práva platí jedna zo základných zásad tzv. prezumpcie neviny, pod ktorú spadá aj meritórne

rozhodnutie v zmysle § 215 Tr. poriadku a síce zastavenie trestného stíhania.
Jediným kvázy nepriamym dôkazom, ktorý svedčí v neprospech obžalovaného je znalecký posudok D..
F. R., kde u poškodenej L. U. L. konštatuje diskrétne zastúpené symptómy postraumatickej stresovej
poruchysnerozhodnosťou,pocitmibezradnostiabezmocnosti. Takýtostavvylúčilasamotnápoškodená
a námietkami na prácu znalca reagoval aj samotný obžalovaný. Pre súd je v rámci takýchto trestných

činov, ktoré sa dejú za zatvorenými dverami ( teda trpia nedostatkom priamych dôkazov - dôkaznou
núdzou ) je nelogické ba až nepredstaviteľné, aby jeden a ten istý znalec vykonával psychologické
vyšetrenia a následne vypracoval znalecké posudky aj u obžalovaného aj u poškodenej.
Vychádzajúc z odbornej literatúry a najnovšieho stavu poznania vo vzťahu k týraniu súd chce poukázať
na to, že v prípade týrania nejde o skutky, ktoré sú dôsledkom straty kontroly, kde si partneri presadzujú

svoje záujmy. Z jednej z najzávažnejších znakov je trvalá a nemenná diferenciácia rolí na násilníka
a týranú osobu. To znamená, že pokiaľ dochádza ku kolísaniu tejto roly, zjednodušene povedané, že
nachádzame situácie, kde sa nachádza týraná osoba, tak sa o týranie nejedná. O týranie sa nejedná
tam, kde dochádza k striedaniu presadzovania svojich záujmov.
U týranej osoby je v časovom vývine zjavné prehlbovanie poklesu schopností vzdorovať, t.z. že na jednej

strane sa zvyšuje tlak tyrana a na strane druhej dochádza k úplnej strate schopnosti vzdorovania v
súvislosti s týmto psychickým poznatkom v prípade, ak dochádza k stupňovaniu tlaku zo strany tyrana
a na druhej strane dochádza k nárastu odporu zo strany týranej osoby, tak v takom prípade tieto role nie
sú príslušné týmto dvom osobám. Vo vzťahu medzi tyranom a týranou osobou pozorujeme v prípade
reálnehotýraniaakceptáciuabsolútnejzodpovednostizakonfliktnosťmedzinimi.Týranáosobapripisuje

zodpovednosťvýlučnesebevdôsledkutohotrpípocitmiviny,pocitmihanbyavsúvislostistýmtojeúplne
netypické pre týranú osobu, aby chodila a rozprávala mnohým osobám o tom, ako je ona týraná, pretože
je to v rozpore s tým, že ona sa za to cíti byť vinná a že sa za to hanbí, pokiaľ my nachádzame prípady
keď tzv. týrané osoby vo svojom sociálnom priestore tak bližšom ako vzdialenejšom chodia od osoby kosobe a všade rozprávajú aké sú týrané, tak tento znak je v zásadnom rozpore s rolou týranej osoby.
Vzhľadom ku skutočnosti ak považujeme niečo pre osobu za emočne významné a v prípade týrania ide
o negatívne emócie, tak je logicky jasná tendencia vyhýbať sa tomu, aby si tá osoba privolávala takéto

negatívne emócie tým, že bude o tom rozprávať.
D. názoru súdu nebolo v prípravnom konaní orgánmi činnými v trestnom konaní ani v konaní pred
súdom jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe, teda,
že v období najmenej od februára roku 2013 do 20.10.2016 v byte v Košiciach, na ulici Helsinskej č.
8 a inde psychicky a fyzicky týral svoju manželku L. U. L., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že ju ponižoval

tým, že jej hovoril, že je neschopná, lenivá, vyhrážal sa jej, že jej zoberie deti, čím ju udržoval v
strachu, opakovane ju fyzicky napádal tak, že ju udieral do stehien, štípal ju do rúk, stláčal jej ruky,
pričom naposledy ju fyzicky napadol dňa XX.XX.XXXX, kedy ju päsťou udieral do oblasti tváre, rúk a
chrbta, v dôsledku čoho poškodená utrpela pomliaždenie hlavy a okolie očnice vľavo, pomliaždenie
ľavého ramena a paže, pomliaždenie hrudnej chrbtice medzi lopatkami, ktoré si vyžiadali jednorazové
lekárske ošetrenie , pričom v dôsledku tohto správania poškodená trpí podľa znaleckého posudku

postraumatickou stresovou poruchou, sa stal. V rámci všetkých štádií trestného konania v predmetnej
veci nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že by obžalovaný svojim konaním naplnil znaky
skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. X písm. a/ , ods.
X písm. d/ Tr. zák.. V konečnom dôsledku práve naopak, z výsluchu poškodenej, svedkov a listinných
dôkazov v rámci prípravného konania ako aj konania pred súdom vyplynuli skutočnosti podľa názoru

súdu v prospech neviny obžalovaného.
Na to, aby bol spáchaný skutok trestným činom, musia byť naplnené všetky obligatórne znaky
skutkovej podstaty trestného činu ( objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka ). Tieto znaky
musí obsahovať každá skutková podstata trestného činu. Sú nevyhnutné, rovnocenné a obligatórne
( povinné ). Pri absencii čo i len jedného z obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu,

nepôjde o trestný čin.
O. stránka skutkovej podstaty trestného činu - charakterizuje spôsob spáchania trestného činu a jeho
následky. Obligatórne znaky t.j. také, ktoré musia byť v každej skutkovej podstate všetkých trestných
činov , ktoré charakterizujú objektívnu stránku trestného činu sú konanie, následok trestného činu a
príčinný vzťah medzi konaním a následkom.

F.konanieakojeopísanévobžalobepodobutrochrokovpreukázanénebolo,aninásledoktohtokonania
preukázaný nebol a preto logicky nemožno hovoriť ani o príčinnom vzťahu medzi konaním a následkom.
E., ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, nie je dokázaný, že sa stal vzhľadom na to, že nedošlo
k naplneniu všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, aby bolo možné
konštatovať, že bol spáchaný trestný čin - nebolo preukázané konanie obžalovaného ako obligatórny

znak objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu.
O. stránka trestného činu - konanie páchateľa, následok a príčinná súvislosť medzi konaním
a následkom trestného činu, musí byť preukázané zadováženými dôkazmi tak, ako ktorákoľvek
iná obligatórna zložka trestného činu. Tento obligatórny znak skutkovej podstaty trestného činu je
najčastejšie možné zistiť z jeho výsluchu a ak z akéhokoľvek dôvodu nie je možné takýto výsluch

páchateľa uskutočniť, potom je možné ho odvodiť z okolností prípadu. Pri zisťovaní okolností, ktoré majú
význam pre záver konaní páchateľa, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému
prostriedku, ale treba vyvodzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný
a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska, vrátane priznania sa obvineného, pokiaľ existuje.
Z vykonaného dokazovania v predmetnej trestnej veci nebolo preukázané, aby obžalovaný od februára

roku 2013 do 20.10.2016 v byte v Košiciach, na ulici Helsinskej č. 8 a inde psychicky a fyzicky týral svoju
manželku L. U. L., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že ju ponižoval tým, že jej hovoril, že je neschopná, lenivá,
vyhrážal sa jej, že jej zoberie deti, čím ju udržoval v strachu, opakovane ju fyzicky napádal tak, že ju
udieral do stehien, štípal ju do rúk, stláčal jej ruky.
D. aplikačnú prax v trestnom konaní je významným pravidlom, že obžalovaný nie je povinný dokazovať

svoju nevinu, t.j. nenesie tzv. dôkazné bremeno, ale je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní
zisťovať skutkový stav a vykonávať nielen dôkazy , ktoré obžalovaného usvedčujú ,ale aj tie, ktoré ho
ospravedlňujú, v konečnom dôsledku však zabezpečovať prednostne dôkazy, ktoré ho zo spáchania
skutku usvedčujú.
D. § 2 ods. XX Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivoavichsúhrne,nezávisleodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní, alebo niektorá zo strán.D. § 2 ods. XX Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na
neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.
Potaktovykonanomdokazovanípodľanázorusúdudostatočnéhoprenáležitézistenieskutkovéhostavu

a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie dospel súd k záveru , že nebolo jednoznačne a
nespochybniteľne dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný.
H. k vyššie uvedeným skutočnostiam súd obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod podanej
obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením

rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil
v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok
(§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech
- obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.