Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 24, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12Csp/89/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117212156
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7117212156.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: T. nar. X.X.XXXX, trvale bytom E., zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234
466 proti žalovanému: U. S. Steel Košice, s.r.o., so sídlom Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice,
IČO: 36 199 222, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na zdržanie sa výkonu práva
na zrážky zo mzdy takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

II. N e p r i z n á v a stranám náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.4.2017 domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia na zdržanie sa výkonu práva na zrážkach zo mzdy. Žiadal, aby

súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo
mzdy žalobcu vykonávaných v prospech PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752 (veriteľovi) za účelom uspokojenia pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a touto spoločnosťou ako veriteľom dňa 21.5.2015,
a tiež si uplatnil náhradu trov tohto konania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil
tým, že veriteľ, ktorého jedným z predmetov činnosti je poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým

spôsobom, uzavrel so žalobcom ako spotrebiteľom dňa 21.5.2015 Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej mali byť z jeho strany žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky vo
výške 1.500,- € (ďalej len „úver alebo istina“). Veriteľ však hneď na začiatku zmluvného vzťahu zrazil
z istiny poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- €. Čo sa týka samotného splácania úveru, v
predmetnej zmluve sa uvádza, že žalobca ako dlžník je povinný vrátiť veriteľovi poskytnuté finančné
prostriedky spolu s odplatou za poskytnutie úveru v pravidelných 36-tich mesačných splátkach po 87,17

€,atosúhrnevovýške2.053,68€.Postupomčasuvšakveriteľpožiadalzamestnávateľažalobcu,ktorým
je spoločnosť U. S. Steel Košice, s.r.o., so sídlom Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice, IČO: 36
199 222 (ďalej ako „zamestnávateľ") o výkon zrážok zo mzdy žalobcu, pričom žalobca nemá akúkoľvek
vedomosť o skutočnosti, aby niekedy s veriteľom uzatvoril akúkoľvek platnú dohodu o zrážkach zo
mzdy, na základe ktorej by veriteľ bol oprávnený domáhať sa uspokojenia pohľadávky vyplývajúcej
z predmetnej úverovej zmluvy prostredníctvom zrážok zo mzdy. Takýmto výkonom zrážok zo mzdy

dochádza k neoprávneným zásahom do majetku žalobcu, čím mu veriteľ neprimerane sťažuje možnosť
zabezpečovať svoje základné potreby, ako i potreby svojej rodiny. Žalobca citoval ust. § 551 ods. 1
Občianskeho zákonníka a poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorou sa zabezpečuje
pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi musí byť uzatvorená v písomnej forme a musí byť individuálne
dojednaná. Poukázal na § 5a ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého
je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky, alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej

zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,
ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jejuzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Mal za to, že v prejednávanom prípade písomná forma nebola
dodržaná. O uvedenom svedčí aj fakt, že spolu s predmetnou úverovou zmluvou žalobca podpísal
Všeobecné obchodné podmienky k predmetnej úverovej zmluve, spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu,

ktorou malo dôjsť k zabezpečeniu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi a dohodu o poskytovaní
služieb k predmetnej úverovej zmluve, pričom tieto dokumenty boli spolu aj so splátkovým kalendárom
k predmetnej úverovej zmluve a s oznámením o schválení úveru dlžníkovi po jednom exemplári
odovzdané žalobcovi a jedno vyhotovenie si ponechal žalovaný. Žalobca si nespomína, aby mu bola
dohoda o zrážkach zo mzdy predložená na podpis, ani mu nebola vydaná.

2. Na základe uvedeného žalobca mal za to, že zrážky zo mzdy žalobcu vykonávané na uspokojenie
pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX nie je možné vykonávať v súlade so
zákonom, nakoľko medzi zmluvnými stranami nebola platne uzatvorená žiadna dohoda o zrážkach zo
mzdy, minimálne z toho dôvodu, že nebola dodržaná písomná forma takejto dohody.

3.Žalobcatiežpoukázalnato,ženauspokojeniepohľadávkyvyplývajúcejzpredmetnejúverovejzmluvy
môže dochádzať k výkonu zrážok zo mzdy v podstatne väčšom rozsahu, než by boli vykonávané pri
výkone rozhodnutia a na aké by mal mať veriteľ nárok.

4. Žalobca ďalej dôvodil, že aj v prípade, ak by medzi ním a žalovaným došlo k uzatvoreniu dohody o

zrážkach zo mzdy na zabezpečenie záväzku vyplývajúceho z predmetnej zmluvy o úvere, takýto právny
úkon by bol neplatný, a to s poukazom na ust. § 37 ods. 1 a § 53 ods. 5 OZ. Predmetnú dohodu o
zrážkach zo mzdy by bolo potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom
vzťahu, ktorá by nebola individuálne dojednaná, a preto by bola neplatná (§ 53 ods. 5 OZ), zabezpečenie
zmluvy o úvere dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorej uzatvorenie nemal možnosť žalobca odmietnuť, by

bolo potrebné považovať za neplatné v zmysle § 37 ods. 1 OZ.

5. Žalobca ďalej argumentoval tým, že na základe predmetnej úverovej zmluvy veriteľ nemá nárok
na žiadne plnenie nad rámec istiny poskytnutého úveru, nakoľko s poukazom na zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov Slovenskej národnej rady (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) platného a
účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy je zrejmé, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere v
časti úveru ani revolvingu neobsahuje údaje o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru tak, ako to
vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda uvedenie, či ide o
hotovostné, alebo bezhotovostné čerpanie, jednorazové prípadne uskutočnené vo viacerých platbách a

pod.. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaj o celkovej výške poskytnutého úveru
tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe
predmetnej úverovej zmluvy mali byť zo strany žalovaného žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky vo
výške 1.500,- €. Nakoľko však hneď na začiatku zmluvného vzťahu bol žalobcovi z istiny poskytnutého
úveru zrazený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- €, celková suma poskytnutého úveru

predstavuje len sumu 1.350,- €. Takýto údaj o skutočnej výške poskytnutých finančných prostriedkov
však v predmetnej zmluve o revolvingovom úvere preukázateľne absentuje. Ďalej predmetná zmluva o
revolvingovom úvere v časti úveru ani revolvingu ďalej neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti
tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má
byť podľa dostupnej judikatúry určený konkrétnym dňom splatnosti poslednej splátky. Okrem toho,

zmluva o revolvingovom úvere v časti úveru ani revolvingu neobsahuje údaj, resp. nečlení splátky
úveru na termíny istiny, úroku a iných poplatkov tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k)
zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa 21.5.2015 tieto údaje neobsahuje, je potrebné úver podľa § 11 ods. 1 písm.
b) cit. zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy.

6. Ďalej žalobca poukazoval na to, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere obsahuje väčšie
množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré
sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Najrozpornejšími ustanoveniami, ktoré sú v zrejmom a
hrubom rozpore s dobrými mravmi, sú ustanovenia týkajúce sa odplaty za poskytnutie úveru. Odplata

za poskytnutie úveru dosahuje úroveň 17,45 %, čo značne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore so zákonom,
ako i s dobrými mravmi. Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je totiž potrebné považovať dohodu o
výške ročnej odplaty v miere 17,45 % z poskytnutých finančných prostriedkov za dohodu, ktorá je vrozpore s dobrými mravmi, a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy
priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby za poskytnutie úveru dosahovala úroveň 12,26 %, čo

znamená, že v prejednávanom prípade hodnota ročnej úrokovej sadzby prevyšuje úroveň priemernej
úrokovej miery za poskytnutie úverov poskytovaných na finančnom trhu v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy o revolvingovom úvere (viď prehľad priemerných úrokových mier v roku 2015 vydávaných
Národnou bankou Slovenska).

7. Žalobca tiež uviedol, že v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch platného
a účinného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, je jednou zo základných povinností veriteľa
informovať spotrebiteľa o zmluvných podmienkach pred uzavretím zmluvy o úvere. Vzhľadom na to
je zrejmé pochybenie veriteľa, ktorý nedodržal jeho základnú povinnosť umožniť spotrebiteľovi byť
informovaný o podmienkach právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť, a teda veriteľ porušil najzákladnejšie
právo spotrebiteľa, a to právo spotrebiteľa na informácie, čo je v jednoznačnom rozpore s ustanovením

§ 39 OZ, preto považuje zmluvu za neplatnú.

8. Zároveň žalobca poukázal na to, že v bode 6 predmetnej zmluvy, ako aj v oznámení veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi k predmetnej zmluve o revolvingovom úvere žalovaný uvádza, že hodnota
RPMN je 25,98 %, v skutočnosti výška RPMN dosahuje úroveň 34,02 % (viď výpočet skutočnej hodnoty

RPMN k zmluve č. XXXXXXXXXX). Teda údaj o hodnote RPMN v predmetnej zmluve o revolvingovom
úvere je uvedený nesprávne a v neprospech spotrebiteľa, čo ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona
o spotrebiteľských úveroch sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru.

9.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostimážalobcazato,ženazákladepredmetnejúverovejzmluvy

má veriteľ právo len na vrátenie ním poskytnutej istiny úveru vo výške 1.350,- €, a to bez akýchkoľvek
úrokov a poplatkov. Veriteľ sa však prostredníctvom žalovaného výkonom zrážok zo mzdy domáha
uspokojenia pohľadávky v rozsahu sumy, na ktorú z vyššie uvedených dôvodov nemá žiaden právny
nárok.

10. Žalobca sa teda s poukazom na príslušné ustanovenie CSP domáha nariadenia neodkladného
opatreniazdôvodu,žežiadnyinýinštitútakoinštitútneodkladnéhoopatreniažalobcovi vdanomprípade
nepomôže a nezabráni vykonávaniu zrážok z jeho mzdy. Zároveň poukázal na fakt, že slovenská právna
úprava neumožňuje spotrebiteľovi ani jeho zamestnávateľovi namietať povahu a výšku dlhu a zastaviť
mimosúdne zásah do majetku spotrebiteľa spôsobený zrážkami zo mzdy, aj keď veriteľ je súkromnou

osobou. Na základe zrážok zo mzdy vykonávaných bez akejkoľvek platne uzavretej dohody o zrážkach
zo mzdy by tak dochádzalo pravidelne každý mesiac k neoprávneným zásahom do majetku dlžníka, kým
sa veriteľ nerozhodne výkon takýchto zrážok sám ukončiť. Prostredníctvom takto vykonávaných zrážok
zo mzdy by tak mohlo dochádzať k tak závažným zásahom do práv žalobcu, že výrazným spôsobom
tak môže dôjsť k sťažovaniu, ba až znemožňovaniu zabezpečovania základných potrieb žalobcu, ako aj

jeho rodiny. Potrebu vydania neodkladného opatrenia žalobca odôvodňuje tým, že v prípade, ak by súd
neodkladné opatrenie nevydal, aj naďalej by dochádzalo k neoprávneným zásahom do práv žalobcu
prostredníctvom zrážok zo mzdy, a tak aj k bezdôvodnému obohacovaniu sa na strane žalovaného na
úkor žalobcu. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by vo veci konajúci súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy, by mohlo dôjsť dokonca k trvalej úprave pomerov medzi

žalobcom a veriteľom, nakoľko veriteľ by ďalej nemohol vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu. Veriteľ
inštitút zrážok zo mzdy využíva najmä z toho dôvodu, že zamestnávateľ žalobcu (dlžníka) nie je
oprávnený skúmať výšku a zákonnosť vymáhanej pohľadávky. Naopak, ak by sa v prejednávanom
prípade veriteľ domáhal uspokojenia pohľadávky súdnou cestou, jeho nároky by boli podrobované
súdnej kontrole, a je nanajvýš pravdepodobné, že tieto nároky by sa ukázali ako nedôvodné tak, ako

tomu bolo v mnohých prípadoch, v ktorých súdy Slovenskej republiky rozhodli v sporoch, v ktorých sa
konalo o nárokoch z obdobných zmlúv veriteľa. Navyše, nariadením neodkladného opatrenia žiadnej zo
strán nevznikne škoda. Ďalšie konanie po nariadení neodkladného opatrenia tak podľa názoru žalobcu
nie je potrebné, ba dokonca by bolo až neúčelné a v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti
konania, nakoľko po nariadení neodkladného opatrenia by sa o tých istých nárokoch rozhodovalo aj v

konaní vo veci samej, a tým by sa vynakladali finančné prostriedky na konanie o „niečom, o čom už
by bolo rozhodnuté." Na základe uvedeného, preto má za to, že nariadeným neodkladným opatrením
môže dôjsť k takej trvalej úprave pomerov medzi stranami, na základe čoho ďalšie konanie po nariadení
neodkladného opatrenia nie je potrebné.11. Žalobca k tomuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil aj listinné dôkazy,
a to: Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluva o spotrebiteľskom

úvere revolvingového typu č. zmluvy XXXXXXXXXX z 21.5.2015, Zmluvné dojednania Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.5.2015,
Dohoduoposkytovaníslužiebč.XXXXXXXXXXzodňa21.5.2015,Prehľadevidovanýcharealizovaných
zrážok zo mzdy k 31.1.2017, Priemerné úrokové miery z úverov, uznesenie Okresného súdu Košice I

č.k. 41C/11/2017-25 zo dňa 13.4.2017 o nariadení neodkladného opatrenia uložené veriteľovi, zdržať sa
výkonu zrážok zo mzdy žalobcu (nesprávne označený žalobca), mailovú komunikáciu medzi právnym
zástupcom žalobcu a žalovaným o možnosti, resp. nemožnosti upustenia od výkonu zrážok zo mzdy
žalobcu, uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 9Co/115/2016-58 zo dňa 24.5.2016, uznesenie
Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/433/2016-51 zo dňa 21.12.2016.

12. Z týchto predložených listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia súd okrem skutočností, ktoré už boli uvedené v samotnom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že žalobcovi veriteľ poskytol schválený spotrebiteľský úver
revolvingového typu s mesačnou splátkou 87,17 €, poskytnutou čiastkou úveru (úverový limit) 1.500,- €,
splatnosť úveru (počet splátok) 36, mesačná splátka (vrátane úrokov) 52,88 €, RPMN za úver 25,48 %,

ročná úroková sadzba úveru 17,45 %, priemerná RPMN za úver 37,67 %, poskytnutá čiastka revolvingu
1.500,- €, celková čiastka pri revolvingu, ktorý musí dlžník zaplatiť 2.053,68 €, predpokladaná RPMN
úveru po poskytnutí revolvingu v % 25,98 % a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania vo výške
5,05 %, poplatok za poskytnutie bol dohodnutý na 150,- €. Táto zmluva bola uzavretá dňa 21.5.2015.
Súčasťou tejto zmluvy boli aj Zmluvné dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu

spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., z ktorých súd zistil, že v bode 8.4. v časti Práva a povinnosti
dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 je uvedené, že ak zamestnávateľ nevykoná zrážku zo mzdy
dlžníka v riadnom výplatnom termíne (alebo urobí zrážku v čiastke nižšej ako je splátka úveru), dlžník sa
zaväzujeuhradiťdo5kalendárnychdnípríslušnúsplátku,aleborozdielmedzivýškousplátkyapríslušnej
zrážky na bankový účet veriteľa. Za uvedenú lehotu nevznikne veriteľovi nárok na úrok z omeškania. Ak

nebude splátka uhradená ani do 5 kalendárnych dní, je veriteľ oprávnený predložiť zamestnávateľovi
spoludlžníka 1 Dohodu o zrážkach zo mzdy spoludlžníka 1 a zamestnávateľa spoludlžníka 2 Dohodu
o zrážkach zo mzdy spoludlžníka 2. V bode 13.2. predmetnej zmluvy v časti Porušenie zmluvy o
RÚ sa uvádza, že v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru, alebo akéhokoľvek peňažného
záväzku podľa Zmluvy o RÚ je veriteľ ďalej oprávnený predložiť platiteľovi mzdy dlžníka, spoludlžníka 1

a spoludlžníka 2 Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo
mzdy, vymáhať pohľadávku zo Zmluvy o RÚ podaním žaloby na príslušnom súde a následne vymáhať
pohľadávku v exekučnom konaní. Veriteľ je oprávnený postúpiť pohľadávku z tejto zmluvy, ktorú má voči
dlžníkovi inej fyzickej alebo právnickej osobe.

13. Z prehľadu evidovaných a realizovaných zrážok zo mzdy zo dňa 31.1.2017 súd zistil, že ku dňu
31.1.2017 boli žalobcovi realizované zrážky zo mzdy a iných príjmov, a to v prospech veriteľa PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o. zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX mesačne vo výške 87,17 € so vznikom zrážkovej
povinnosti dňa 29.10.2015 v celkovej výške 1.394,72 € k 31.1.2017.

14. Povinnosťou súdu pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je skúmať všetky aspekty
jeho nariadenia, a teda dôkladne skúmať a zvažovať najmä, či nárok navrhovateľa tohto návrhu je
osvedčený, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery, a či bez okamžitej, hoci aj len dočasnej úpravy
právnych pomerov, by bolo právo navrhovateľa tohto návrhu ohrozené. Ohrozenie musí byť konkrétne a
oprávnený ho musí navyše ešte osvedčiť. Skutočnosti, ktoré majú preukazovať nutnosť potreby takejto

úpravy pomerov strán sporu nariadením neodkladného opatrenia nemusia byť preukázané, stačí, ak
sú pravdepodobné. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť takáto ochrana. Zároveň však súd musí aj skúmať
aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu.

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.16. Podľa § 325 ods. 1, 2 písm. d) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením
možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

17. Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie,
ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadení

neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

18. Podľa § 329 ods. 1, 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán, a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uznesenie o zamietnutí neodkladného opatrenia umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

19. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

20. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

21. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

22.Predpokladomúspešnéhouplatneniaurčitéhoprávažalobcujenielenzistenie,žežalobcajefyzickou
osobou, ktorej práva boli (z určitého konkrétneho právneho vzťahu) porušené alebo ohrozené, ale
aj zistenie, že žalovaný (fyzická alebo právnická osoba) sa dopustil takého konania, ktoré žalobca v
konaní považoval za zásah do jeho chránených práv, a z ktorého vyvodzoval svoje právo na ochranu.
Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa

rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého jeden z účastníkov je nositeľom oprávnenia
(je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný).
Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vždy vedie k zamietnutiu žaloby (aj návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia) meritórnym rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 30.7.2008 sp. zn. 3 Cdo 201/2007). Súd najprv skúmal, či je alebo nie je žalovaný v tomto konaní

vecne pasívne legitimovaný.

23. Ako bolo uvedené, vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva.
Hmotným právom v tomto prípade je Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. zmluvy
XXXXXXXXXX uzatvorená dňa 21.5.2015 medzi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ako veriteľom a

žalobcom ako dlžníkom. Čiže len tieto subjekty sú vecne legitimované.

24. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v tomto prípade nevyhnutné vnímať
pomerne autonómne, s prepojením na konanie vo veci samej v rozsahu, ktorý vyplýva priamo zo zákona
(§ 336, § 337 CSP). Pokiaľ § 325 ods. 2 CSP predpokladá uloženie povinnosti alebo obmedzenia strane,

ide vždy o stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou bude v prevažnej
väčšine prípadov žalovaný vo veci samej, resp. osoba, proti ktorej má v budúcnosti žaloba smerovať.

25. Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo
vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Nejde o bezprostredné plnenie povinnosti voči žalobcovi, s

ktorým žalovaný nie je v relevantnom právnom vzťahu, ktorému má byť poskytnutá procesná ochrana.
Z toho dôvodu je potrebné, aby pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania
súd dôsledne identifikoval chránený nárok a obsah dotknutého hmotnoprávneho vzťahu. Pokiaľ sa
žalobca v danej súvislosti domáha nariadenia neodkladného opatrenia voči tretej osobe, ktorá nie jeúčastníkom tohto vzťahu, súd žalobcovi vždy uloží povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej
podľa § 336 ods. 1 CSP. Ako žalovaného pritom vo výroku uznesenia v zmysle § 336 ods. 2 CSP uvedie
osobu odlišnú od subjektu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného

opatrenia voči tretej osobe pred začatím konania, bez uloženia žalobnej povinnosti podľa § 336 ods. 1
CSP, je z povahy veci vylúčené.

26. V tomto prípade žalobca za žalovaného označil svojho zamestnávateľa ako platiteľa mzdy. Žalovaný
však nie je voči žalobcovi v tomto prípade v relevantnom právnom vzťahu. Bez správneho procesného

identifikovania strán nie je potom možné ani uložiť žalobnú povinnosť v zmysle § 336 ods. 1 CSP. So
správnym určením strán sú potom aj spojené ich procesné práva, najmä podať odvolanie proti uzneseniu
o nariadení neodkladného opatrenia, vyjadriť sa k odvolaniu, domáhať sa zrušenia neodkladného
opatrenia, právo na náhradu trov konania a pod..

27. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalovaný v tomto prípade nie je pasívne vecne

legitimovaný. Preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

28. Ďalej súd uvádza, že žalobca bol v návrhu označený ako T. Z obsahu pripojených listín mal však súd
preukázané, že jeho priezvisko je E.. Túto chybu v písaní súd nemôže sám opraviť. Ide o vadu návrhu.
Osoba označená za žalobcu právne neexistuje. Aj táto vada návrhu má za následok, že neodkladné

opatrenie by nemohlo byť nariadené (súd by musel konanie zastaviť). Taktiež súd poukazuje na to, že
návrh je označený ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na zdržanie sa výkonu práva na
zrážky zo mzdy, avšak petit už znel na zdržanie sa výkonu zrážok zo mzdy, čo sú dva rozdielne nároky,
smerujúce voči dvom rozdielnym subjektom (prvý proti veriteľovi a druhý proti platiteľovi mzdy).

29. Podľa§262ods.1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade súd rozhodoval len o návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia, jeho nariadením sa konanie končí. Preto musel súd rozhodnúť aj
o trovách konania.

32. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, čiže žalobca bol vo

vecineúspešný,náhradatrovmunepatrí.Žalovanému,ktorýbolúspešnývkonanížiadnetrovynevznikli,
preto súd stranám konania náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 CSP).