Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. júl 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/380/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415212111
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6415212111.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu:

Československá obchodná banka a.s. Bratislava Michalská 18 IČO: 36 854 140, zastúpený Malata,
Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o. Bratislava Prievozská 4/B IČO: 47 239 921 proti žalovaným v rade
v 1. T.J. Š. nar. XX.X.XXXX, bytom Ž. Q. F. I.. D. F. XXX/XX, v rade v 2. Z. Š. nar. XX.X.XXXX, U. Ž.Z.
Q. F. I.. D. F. XXX/XX, o žalobe na zaplatenie 26 547,56,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v rade v 1. a v rade v 2. sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 25.135,31,- € spolu s 8,05%
úrokom z omeškania ročne odo dňa 30.10.2015 spoločne a nerozdielne, všetko v lehote troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v rozsahu 89,36% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/. Žalobca uplatnil žalobou voči žalovaným v rade v 1 a v 2 nárok na zaplatenie sumy 26 547,56,-
€ spolu s 5,49% ročným úrokom zo sumy 21 911,01,- € od 30.10.2015 do zaplatenia, s 8,05%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 24 326,86,- € odo dňa 30.10.2015 do zaplatenia s odkazom
na uzatvorenú zmluvu o úvere medzi veriteľom a žalovanými pod č. 243369 zo dňa 19.6.2012 s

poukazom na nesplnenie si povinností žalovaných ako dlžníkov, vyhlásením predčasnej splatnosti
zvyšku neuhradeného úveru ku dňu 25.9.2014.

2/. Žaloba bola doručená na súd dňa 4.11.2015. Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť Zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP), ktorý v § 417 ods. 1. ustanovuje, že tento zákon platí aj
na začaté konania pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

3/. Súd žalovaným doručoval žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov - SR ako adresu trvalého
pobytu, kde sa písomnosť pre žalovaných doručiť nepodarilo. Súd preto v zmysle ustanovenia § 116
ods. 2 C.s.p. oznámením doručoval žalobu pre žalovaných prostredníctvom webovej stránky súdu a
prostredníctvom úradnej tabuli a týmto spôsobom žalobu pre žalovaných doručil dňom 21.2.2017.

4/. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili. Všetky ďalšie písomnosti pre žalovaných a to predvolania na
pojednávania súd doručoval v zmysle § 116 ods. 2 C.s.p. na adresu evidovanú v registri obyvateľov -

SR pre oboch žalovaných.

5/. Žalovaní sa nezúčastnili určeného pojednávania na deň 25.7.2017, na ktorom súd vo veci meritórne
rozhodol a súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaných v zmysle § 180 C.s.p.6/. V rámci prostriedkov procesného útoku žalobca predložil súdu dôkazy za účelom preukázania svojich
tvrdení a to zmluvu o poskytnutí úveru č. 243369 zo dňa 19.6.2012, zmluvu o zriadení záložného

práva k nehnuteľnosti zo dňa 19.6.2012, oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 26.9.2014, vyčíslením
pohľadávky. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.

7/. Z listinných dôkazov ako boli súdu predložené žalobcom, mal súd za preukázané, že veriteľ a
žalovaní v rade v 1, 2 uzatvorili dňa 19.6.2012 úverovú zmluvu na základe, ktorej bol pre žalovaných

poskytnutý úver na istine vo výške 24 900,- € na kúpu nehnuteľností, ktorý riadnym spôsobom dlžníci
čerpali a zaviazali sa úver uhradiť spolu so zmluvnými úrokmi vo výške 5,49% ročne so zmluvným
dojednaným spôsobom splácania v čl. VI. predmetnej zmluvy spolu s celkovými nákladmi úveru v
mesačných splátkach 141,22,- € splatných vždy do 25 - teho dňa každého mesiaca, najneskôr do
30 rokov od termínu jeho čerpania. Súčasne veriteľ a dlžníci uzatvorili i záložnú zmluvu na základe,
ktorej došlo k zriadeniu záložného práva na nehnuteľnosť špecifikovanú v predmetnej záložnej zmluve.

Žalolobca predložil súdu listinné dôkazy preukazujúce neplnenie si povinnosti zo strany dlžníkov voči
veriteľovi a v dôsledku neplnenia si povinnosti vyhlásil predčasnú splatnosť oznámením zosplatnením
úveru ku dňu 25.9.2014 v celkovej výške 25 461,39,- €.

8/. Žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 26 547,56,- € argumentujúc tým, že suma 21.911,01,-

€ predstavuje istinu nesplateného úveru ku dňu zosplatnenia t.j. ku dňu 25.9.2014, suma 2.394,24,-
€ predstavuje vyčíslený zmluvný úrok ku dňu 29.10.2015 ( spracovanie žaloby podanej na súd ), ako
úrok zmluvný vyčíslený ku dňu zosplatnenia úveru t.j. ku dňu 25.9.2014 v sume 1.003,62,- € a zmluvný
úrok od 26.9.2014 do 29.10.2015 vo výške 1.390,62,- € t.j. po zosplatnení úveru, suma 2.220,70,- €
predstavuje vyčíslené úroky z omeškania v zákonnej sadzbe do spoplatnenia úveru t.j. do dňa 25.9.2014

v sume 7,90,- € a následne od 26.9.2014 do 29.10.2015 v sume 2.212,80,- €, suma 21,61,- € predstavuje
vyčíslené zmluvné poplatky.

9/. Súd právne vec posúdil nasledovne:

10/. Podľa § 497 Obchodného zákonníka ( ObZ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11/. Podľa § 501 ods. 1 Obchodného zákonníka ( ObZ), veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky
poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiada a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez
zbytočného odkladu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na
určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie finančných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka

prevzatých v súvislosti s týmto účelom.

12/. Podľa § 502 ods. 1. ( ObZ), od doby poskytnutia peňažných prostriedkov, je dlžník povinný platiť z
nichúrokyvdojednanejvýške,inakvnajvyššejprípustnejvýškeustanovenejzákonom,alebonazáklade
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré

poskytujú banky v mieste sídla dlžníka, v mieste uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú vyššie úroky než
prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej
výške.

13/. Podľa § 503 ( ObZ), záväzok platiť úroky a splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné

prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatené koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
prostriedkov sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

14/. Podľa § 503 ods. 3 ( ObZ,) dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred

dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia finančných
prostriedkov.15/. Podľa § 504 ( ObZ), dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote,
inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiada.

16/. Podľa § 506 ( ObZ), ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požiadať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

17/. Podľa § 52 ods. 1. Občianskeho zákonníka (OZ), v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej

zmluvy spotrebiteľskou zmluvou, je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

18/. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka ( OZ), v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
Obchodného práva.

19/. Podľa § 52 ods. 3,4, Občianskeho zákonníka (OZ), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

20/. Podľa § 54 ods. 1, 2, (OZ), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktorému tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnosti o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší.

21/. Z predložených listinných dôkazov žalobcom mal súd za preukázané, že zmluva o úvere má právny
základ v ustanoveniach § 497 Obchodného zákonníka a nasledujúcich v zmysle, ktorých zmluvou o

úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníkovi poskytne finančné prostriedky do určitej sumy
a dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť dojednané úroky. Takto uzatvorená zmluva
predložená súdu predstavuje absolútny obchodný záväzkový vzťah. Súčasne, však táto zmluva je
zmluvou spotrebiteľskou a na žalovaných je nutné hladieť ako na spotrebiteľa, keďže pri uzatváraní
takejto zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pokiaľ ide

teda o charakter takejto zmluvy, je nepochybné, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú však nie
je možné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských úveroch v zmysle Zák. č. 129/2010 Zb. v účinnom
znení v čase uzatvorenia zmluvy s odkazom na § 1 ods. 3 písm. c, b, čo však neznamená, že právny
vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským.

22/. Žalobca osvedčil dôvodne vyhlásenú predčasnú splatnosť úveru ku dňu 25.9.2014 z dôvodu
neplnenia si povinností dlžníkov. Žalobca osvedčil, že z úverovej zmluvy ako bola súdu predložená
poskytoliprežalovanýchplnenievovýške24900,-€aosvedčiltiež,žedlhkudňuvyhláseniapredčasnej
splatnosti úveru predstavoval 25.461,39,- €. Žalobca špecifikoval, že ku dňu vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru dlh na istine predstavoval sumu 21,911,01,- €, dlh na dojednaných zmluvných úrokov

ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti t.j. ku dňu 25.9.2014 predstavoval sumu 1.003,62,- € a dlh
na vyčíslených úrokoch z omeškania ku dňu spoplatnenia úveru t.j. 25.9.2014 predstavoval sumu
7,90,- €. Žalobca však uplatňoval tiež nárok na priznanie vyčísleného zmluvného úroku i za obdobie
po spoplatnení úveru od 26.9.2014 do dňa 29.10.2015 v sume 1.390,62,- € a tiež nárok na priznanie
zmluvného úroku vo výške 5,49,- € od 30.10.2016 až do zaplatenia, uplatňoval tiež nárok na priznanie

vyčísleného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru t.j. 26.9.2014 do dňa
29.10.2015 v sume 2.212,80,- € a následne vo výške 8,05% ročne až do zaplatenia a tiež nárok na
úhradu poplatkov, ktoré vyčíslil v sume 21,61,- €.23/. Súd priznal žalobcovi právo voči žalovaným v rade v 1. a v 2. len na zaplatenie sumy 25 135,31,-
€ spolu s 8,05% úrokom z omeškania ročne odo dňa 30.10.2015 až do zaplatenia a vo zvyšnej časti
žalobu ako nedôvodnú zamietol s nasledovným odôvodnením:

24/. Suma 25 135,31,- €, ktorú súd žalobcovi priznal predstavuje výšku nesplatenej istiny úveru ku
dňu zosplatnenia t.j. 25.9.2014 v sume 21.911,01,- €, vyčíslený zmluvný úrok ku dňu spoplatnenia t.j.
25.9.2014 vo výške 1.003,62,- €, vyčíslený úrok z omeškania jednak ku dňu spoplatnenia t.j. 25.9.2014
v zákonnej výške 8,05% v sume 7,90,- € a následne takto vyčíslený úrok od 26.9.2014 do 29.10.2015

v sume 2.212,80,- €, ktorý nárok žalobca uplatňoval dôvodne.

25/. Súd zamietol žalobu žalobcu, pokiaľ uplatňoval nárok na úhradu poplatkov, ktoré neboli predmetom
zmluvy o úvere a neboli v zmluve priamo dojednané. Zamietol žalobu tiež v časti uplatňovaného
nároku na priznanie zmluvných úrokov vo výške 5,49% odo dňa nasledujúceho po spoplatnenie úveru
s nasledovnou argumentáciou:

26.Úrokypredstavujúodmenu(cenu)zaužívanieistinyúveruaúrokyzomeškaniapredstavujúsankciu.
Cena t.j. dojednané zmluvné úroky, musí byť jasne stanovená a je uzavretá uplynutím úverového
obdobia na ktorý bol úver poskytnutý resp. na obdobie kedy došlo k jeho predčasnému skončeniu.

Žalobca uplatňuje nárok na dojednané zmluvné úroky i po spoplatnení, avšak takýto nárok by mu patril
len v prípade, ak by bolo zachované trvanie pôvodného záväzku z úverovej zmluvy t.j., že veriteľ i
dlžníci ako spotrebitelia budú plniť podmienky takejto zmluvy v dohodnutých termínoch. Tým, že došlo
k vyhláseniu predčasnej splatnosti ku dňu 25.9.2014 došlo i k zmene záväzku, ktorá bola dôsledkom
omeškania dlžníka a vyhlásením predčasného zosplatnenia úveru zo strany veriteľa. Takáto zmena

záväzku prináša i zmenu pomerov plnenia a nastupuje sankčný režim, režim omeškania. Sám žalobca
ako veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru a sám určil i ďalší režim plnenia záväzku takýmto zosplatnením
a tým došlo i k prekonaniu pôvodne dojednaných podmienok postupného splácania záväzku zo strany
dlžníkov a nastúpil režim okamžitej splatnosti. Samotné zosplatnenie predstavuje sankčný inštitút, ktorý
veriteľovi umožňuje pri porušení pôvodne dojednaných zmluvných úverových podmienok požadovať

okamžité a jednorázové vrátenie celej istiny úveru. Tu je podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu
jednorázového zosplatnenia. Vyhlásením predčasného spoplatnenia úveru, sám veriteľ navodil stav,
kedy má okamžite právo získať späť istinu úveru v dôsledku čoho u veriteľa odpadá obmedzenie práva
na dispozíciu s istinou úveru a využívania finančných prostriedkov, ktoré takúto istinu predstavovali na
ďalšie nakladanie. Naopak dlžník stráca výhodu splátok. Logicky tak nastupuje stav, kedy na základe

vyhlásenia predčasnej splatnosti nemá dlžník ( spotrebiteľ ) právny titul mať peňažné prostriedky u seba
anaďalejtietoužívaťvdôsledkučohoneexistujelogickyanidôvodnato,abynadruhejstranezmluvného
vzťahu veriteľ požadoval a inkasoval úroky, ktoré by mu patrili len za stavu pôvodného záväzku t.j. za
stavu oprávnenej držby dlžníka finančných prostriedkov v prípade splácania úveru formou dojednaných
splátok. Tým, že vyhlásením predčasnej splatnosti vzniká povinnosť jednorázovo vrátiť istinu úveru

navýšenúkapitalizovanéúrokykudňutakémutospoplatneniu,apreprípadnesplneniatakejtopovinnosti
nastupuje dňom omeškania pre dlžníka ( spotrebiteľa) sankcia predstavujúca úroky z omeškania. ( Nález
Ústavného súdu IV. ÚS 476/2012 ).

27. S odkazom na vyššie uvedené súd je názoru, že po splatnosti úveru nastupuje režim platenia

úrokov z omeškania a povinnosť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti zanikajú. Týmto spôsobom
došlo k podstatnej zmene obsahu samotného záväzkového vzťahu ( viď vyššie ) medzi zmluvnými
stranami, keďže dlžník do spoplatnenia sa zaviazal poskytnuté prostriedky vrátiť v pravidelných
dojednaných splátkach až do úplného vyrovnania a po zosplatnení, tak ako bolo vyhlásené veriteľom,
bolo povinnosťou dlžníka finančné prostriedky vrátiť v určenej lehote okamžite. Z týchto dôvodov súd

nepriznal žalobcovi nárok na zmluvné úroky, ktoré uplatňoval až do zaplatenia. Naviac, pokiaľ by mal
spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, prípadne ďalších sankciách uhrádzať do splatnosti istiny úveru i
úroky za poskytnutie úveru do splatenia samotného úveru došlo by k značnej nerovnováhe zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a výraznému k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému
pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa pri úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške

úveru.

28/. Podľa § 517 ods. 1, 2, (OZ), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplatí, je v omeškaní, ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka, popri plnení úroky zomeškania,akniejepodľatohtozákona,povinnýplatiťpoplatokzomeškania;výškuúrokovzomeškania
poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis.

29/. Podľa § 3 ods. 1. Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení nesk. predpisov v znení účinnom do dňa
31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8%- tuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30/. Súd priznal už vyčíslený úrok z omeškania žalobcovi po dni splatnosti úveru v sume 2212,80,- €
odo dňa 26.9.2014 do 29.10.2015 a následne odo dňa 30.10.2015 až do zaplatenia zákonný úrok z
omeškania vo výške 8,05% až do zaplatenia.

31/. Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku(C.s.p.)t.j.aj
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy
26 547,- €, súdom priznaná suma pre žalobcu predstavuje 25 135,31,- € t.j. 94,68% z uplatňovaného
nároku, neúspech žalobcu predstavuje 5,32% a preto súd zaviazal žalovaných v rade v 1. a v 2. zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 89,36%.

32/. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2. Civilného sporového poriadku ( C.s.p.), o výške náhrady
trov konania rozhodne, súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).