Rozsudok – Ostatné Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. september 2015

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 2C/260/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214203785
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Kamenská
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2015:6214203785.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci navrhovateľky E. P.,
F.. XX. XX. XXXX, T. F. Z. XXX/XX, XXX XX T. F. O., zastúpenej JUDr. Alanom Zvarom, advokátom, so
sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35807598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO 35922761 z 23. 04. 2014 sp. zn.
SR 08341/13.

Navrhovateľke sa p r i z n á v a náhrada trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie jej práv
vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8,
841 04 Bratislava, IČO 35922761 z 23. 04. 2014 sp. zn. SR 08341/13 a priznal jej náhradu trov
konania. V návrhu uviedla, že dňa 16. 09. 2011 uzavrela s odporcom zmluvu o úvere, na základe
ktorej jej odporca poskytol bezúčelový úver vo výške 1.400.- Eur s dobou splatnosti 12 mesiacov po
229,- Eur mesačne, ktorý mu takto mala zaplatiť vo výške 2.748,- Eur. Súčasťou zmluvy o úvere boli
aj všeobecné obchodné podmienky v rámci ktorých sa v rozhodcovskej zmluve dohodli, že všetky
spory vzniknuté zo z tejto zmluvy o úvere sa budú riešiť pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Úver od odporcu
prevzala, pričom z titulu úveru mu zatiaľ zaplatila sumu 1.900,- Eur. Nakoľko sa odporca domnieval,
že je potrebné ešte zaplatiť ďalšie penále a úroky z omeškania, podal návrh na rozhodcovský súd a
domáhal sa zaplatenia ešte sumy 2.148,02 Eur s príslušenstvom. Stály rozhodcovský súdu vydal dňa
23. 04. 2014 rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 08341, ktorým jej uložil povinnosť zaplatiť odporcovi
sumu 2.409,13 Eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania. Ďalej uviedla, že
úverovú zmluvu uzavrela s odporcom ako fyzická osoba - spotrebiteľ, za účelom uspokojenia bežných
potrieb seba ako aj svojej rodiny, preto na tento vzťah je potrebné aplikovať zákon o spotrebiteľských
úveroch. Zrušenia rozhodcovského rozsudku sa domáha podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j/ zákona
č. 244/2022 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pretože pri vydávaní daného rozhodcovského rozsudku boli
porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Tieto boli porušené tým,
že bol porušený zákon o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, najmä
vo výške RPMN, ktorá predstavuje viac ako 200 %. Taktiež odplata v úverovej zmluve je v rozpore s
princípom rovnováhy zmluvných strán. Poukázala na to, že základnou podmienkou spotrebiteľských
zmlúv je to, že nesmú obsahovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V
zmysle § 53 ods. 4, písm. r/ Obč. zákonníka je potrebné dohodnutú rozhodcovskú zmluvu považovať za

neprijateľnú podmienku, pretože nebola dohodnutá individuálne, ale len ako súčasť formulárovej zmluvy
o úvere. Na pojednávaní sa navrhovateľka pridržiavala podaného písomného návrhu a ďalej uviedla, že
odporcovi z titulu úveru už zaplatila sumu 2.967,49 Eur, pretože odporca jej dal úver zrážať zo mzdy a
zamestnávateľ jej vykonával zrážky zo mzdy a preto nevie, prečo podal odporca návrh na rozhodcovský
súd na vydanie rozhodcovského rozsudku. Tvrdila, že úrok, ktorý je uvedený v rozhodcovskom rozsudku
vo výške 0,25 % denne je veľmi vysoký, hoci už pri úverovej zmluve bol dohodnutý úrok takmer 100 %,
keď z požičanej sumy 1.400,-Eur musela zaplatiť odporcovi sumu viac ako 2.900,-Eur. Ďalej uviedla, že
úver si brala za tým účelom, aby splatila pôžičky, ktoré veľmi súrili, pretože bola v zlej finančnej situácii,
manžel nepracoval, následne mal úraz. Žiadnu výpočtovú techniku nekupovala na výkon zamestnania,
pretože na výkon svojho zamestnania ju nepotrebovala z dôvodu, že od roku 2002 pracuje ako kuchárka
v Základnej škole v Balogu nad Ipľom. Nepamätá si ani to, že by som odporcovi podpísala nejakú
zmenku, ktorá je predmetom rozhodcovského rozsudku.

Odporca sa na pojednávanie neustanovil, hoci bol riadne predvolaný, svoju neúčasť písomne
ospravedlnil podaním z 08. 09. 2015, doručeným súdu mailovým podaním dňa 09. 09. 2015, nepožiadal
však z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Preto potom súd v súlade s ustanovením § 101
ods. 2 O. s. p., vec prejednal v neprítomnosti odporcu, pritom prihliadol na obsah spisu a vykonané
dôkazy. Odporca v písomnom vyjadrení z 07. 10. 2014, doručeným súdu dňa 08. 10. 2014 uviedol, že
v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku by sa súd nemal zaoberať argumentmi navrhovateľky,
ktoré sa obmedzujú na jej snahu preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky, pretože je to vzhľadom na
právnu úpravu vylúčené. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je riadnym ani mimoriadnym
opravným prostriedkom. Účelom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je umožniť ešte v inom
konaní, ako v konaní o výkon rozhodnutia, súdne preskúmanie toho, či boli splnené základné podmienky
pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť, čo nesporne vyplýva z
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS/335/2010 ako aj rozhodnutia Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/2675/2007. Tvrdil, že pri uzatvorení Zmluvy o úvere z 16. 09. 2011
sa s navrhovateľkou dohodli, že uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu a nie rozhodcovskú doložku
a dňa 16. 09. 2011 podpísali samostatnú nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, ktorá je uzavretá platne v
zmysle § 3 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ďalej uviedol, že navrhovateľka
pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásila, že si poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel zamestnania
a to na nákup výpočtovej techniky za účelom výkonu zamestnania, preto v tomto právnom vzťahu
nie je spotrebiteľom. Preto ani zmluva o úvere nemôže byť zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani
spotrebiteľskou zmluvou. Z uvedených dôvodov navrhol návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s Zmluvou o úvere z 16. 09. 2011,
Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu z 23. 04. 2014 sp. zn. SR 08341/13, rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 01. 10. 2013 č. k. 28Sp/30/2013-18, uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš
z 13. 12. 2013 č. k. 5Er/2285/2009-33, vyjadrením odporcu zo 07. 10. 2014 (čl. 22), Dodatkom k
zmluve o úvere z 16. 09. 2011 (čl. 25), pripojeným spisom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
rozhodcovskej, a. s. vo fotokópii (čl. 55-73), ako aj prehľadom splátok a pokút z 27. 05. 2014 a z 10.
09. 2014.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 16. 09. 2011 navrhovateľka uzavrela s odporcom
Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorou sa odporca ako veriteľ zaviazal poskytnúť navrhovateľke ako
dlžníčke úver vo výške 1.400,- Eur. Zo zmluvy vyplýva, že poskytnutý úver sa navrhovateľka zaviazala
zaplatiť odporcovi zvýšený o príslušný poplatok vo výške 1.348,- Eur, t. j. celkovo sa zaviazala zaplatiť
čiastku 2.748,- Eur v 12 mesačných splátkach po 229,- Eur, počnúc dňom 26. 10. 2011. Zo zmluvy
tiež vyplýva, že navrhovateľka ako dlžníčka prehlásila, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na
výkon zamestnania. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytovania
úveru. V ten istý deň 16. 09. 2011 navrhovateľka uzavrela s odporom Dodatok k zmluve o úvere č.
zmluvy 614900706 zo dňa 16. 09. 2011, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka vyhlasuje, že veriteľom
(odporcom) poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.400,- Eur použije na nákup výpočtovej techniky
za účelom výkonu zamestnania. V ten istý deň 16. 09. 2011 účastníci uzavreli aj Rozhodcovskú zmluvu,
v ktorej si účastníci v Článku II. Predmet zmluvy dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o
úvere č. 614900706, uzatvorenej dňa 16. 09. 2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu
a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Súčasne dňa 16. septembra 2011 vo Veľkom Krtíši bola vystaviteľom (navrhovateľkou) vystavená
Zmenka č. 614900706 na zmenkovú sumu 2.511,11 Eur, ktorá obsahuje vyhlásenie vystaviteľa, že
zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO 35807598, Pribinova 25,
811 09 Bratislava, sumu dvetisícpäťstojedenásť Eur 11 centov a zmenkový úrok 0,25 % denne od
13. februára 2013 s tým, že splatné: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, "bez
protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Z pripojeného rozhodcovského spisu
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 08341/13 súd zistil, že odporca dňa 14. 10.
2013 doručil rozhodcovskému súdu návrh na začatie rozhodcovského konania z 14. 10. 2013. Stály
rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., rozhodcom JUDr. Michalom
Rašlom, dňa 23. 04. 2014 pod sp. zn. SR 08341/13, vydal rozsudok, ktorým uložil navrhovateľke
povinnosť zaplatiť odporcovi sumu vo výške 2.409,13 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške
0,25 % denne z jednotlivých súm od omeškania do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne
z jednotlivých súm od omeškania do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške
716,71 Eur, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 200,- Eur, splatných vždy k poslednému
dňu v mesiaci na účet odporcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci
nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom
straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a
včas. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že predmetom rozhodcovského konania je
zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom, nakoľko si odporca zabezpečil svoj iný záväzkový vzťah
(zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou tzv. blankozmenkou, kde navrhovateľka vystupuje ako vystaviteľ a
odporca ako remitent. Rozhodcovský súd konštatuje, že z dôvodu, že si navrhovateľka svoju povinnosť
zo záväzkového vzťahu nesplnila riadne a včas, čím sa stal jej dlh splatný vcelku dňa 13. 02. 2013,
preto si odporca dňa 22. 03. 2013 vyplnil zmenku navrhovateľky v zmysle dohody o vyplnení zmenky.
Pretože navrhovateľka napriek výzve odporcu mu dlh nezaplatila, preto odporca podal návrh na začatie
rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd ďalej konštatuje, že Zmluvu o úvere, teda hlavný kauzálny
právny vzťah, nie je možné posudzovať podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
zmluvách s tým, že aplikácii uvedeného právneho predpisu na zistený skutkový stav bráni skutočnosť,
že hlavný kauzálny právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, navrhovateľka pri uzatváraní zmluvy
o úvere vyhlásila, že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že
v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ a bez existencie spotrebiteľa nemôže existovať ani
spotrebiteľský vzťah. Z doručenky doporučene do vlastných rúk (č.l. 56) vyplýva, že rozhodcovský
rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa 29. 04. 2014, pričom žaloba na súde bola podaná dňa 26.
05. 2014.

Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31. 05. 2014, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom
do 31. 05. 2014, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31. 05. 2014, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší..

Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení
účinnom do 31. 12. 2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom
súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.
12. 2014, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom
do 31. 12. 2014, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v
konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd
zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva
v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a
rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení
podľa § 8.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 30. 11.
2011, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 30.
11. 2011, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti: j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 30. 11. 2011,
v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie
zmenkou alebo šekom

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Navrhovateľka sa podanou
žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 písm. j/ zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu jej práv ako spotrebiteľa. Pred tým, ako
súd skúmal, či došlo pri rozhodovaní rozhodcovského súdu k porušeniu hmotnoprávnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, so zreteľom na ustanovenie § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. súd

zisťoval, či navrhovateľka podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd v lehote 30 dní
odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti mal súd preukázané, že rozhodcovský
rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa 29. 04. 2014, pričom žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku podala na súde dňa 26. 05. 2014, teda v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku. Následne súd zameral dokazovanie na zistenie, či došlo pri rozhodovaní rozhodcovského
súdu k porušeniu hmotnoprávnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa podľa ustanovenia § 40 písm.
j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Dokazovaním mal súd preukázané, že Zmluva o
úvere uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 16. 09. 2011 číslo 614900706 je spotrebiteľskou zmluvou,
uzavretou podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania totiž nesporne
vyplynulo, že odporca vystupoval ako dodávateľ, pretože pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Navrhovateľka pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a vystupovala ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Preto
odporca bol od uzavretia zmluvy s navrhovateľkou v postavení dodávateľa a navrhovateľka v postavení
spotrebiteľa. V konaní nebolo ničím preukázané, že by navrhovateľka uzavrela zmluvu s odporcom ako
podnikateľka. V zmluve o úvere je navrhovateľka označená ako dlžník rodným číslom a bydliskom.
Vyhlásenie navrhovateľky v Dodatku k zmluve o úvere z 16. 09. 2011, že veriteľom poskytnuté finančné
prostriedky použije na nákup výpočtovej techniky za účelom výkonu zamestnania nepreukazuje, že
jej boli finančné prostriedky skutočne poskytnuté na výkon zamestnania. Z výsluchu navrhovateľky
mal súd totiž preukázané, že navrhovateľka je od roku 2002 zamestnaná ako kuchárka, v ktorom
odbore je aj vyučená a už 13 rokov pracuje v tej istej školskej kuchyni, pričom žiadnu výpočtovú
techniku na výkon svojho zamestnania nepotrebuje. Je teda nesporné, že pri uzatváraní predmetnej
zmluvy o úvere navrhovateľka vystupovala ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca vystupoval ako dodávateľ, ktorý pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že jedna strana uzatvára zmluvu s veľkým počtom
spotrebiteľov, pričom návrhy zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených formulároch a spotrebiteľ
nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhovaných zmlúv. Súd pri hodnotení žaloby navrhovateľky
vychádzal zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, podľa ktorej členské štáty majú zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzavretých so spotrebiteľom neboli záväzné pre spotrebiteľa, pričom čl. III. ods. 3 Smernice obsahuje
indikatívny a nie vyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé. Výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je uvedený aj v § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, pričom od 01. 01. 2008 sú okrem iných neprijateľnou zmluvou podmienkou aj ustanovenia
uvedené v spotrebiteľskej zmluve, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Zmyslom a cieľom
úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku, je poskytovanie spotrebiteľom Slovenskej
republiky minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje Smernica č. 93/13/EHS.

Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, bolo podľa názoru
súdu, povinnosťou rozhodcovského súdu na tento právny vzťah aplikovať ustanovenie § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Z dôvodu, že rozhodcovský
súd neposudzoval danú vec podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a ani podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
bol súd toho názoru, že rozhodcovský súd svojím konaním porušil všeobecne záväzné predpisy na
ochranu spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd zistil, že úverová zmluva, ktorú účastníci uzavreli, má
písomnú formu, neobsahuje však obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ustanovené
v § 9 ods. 2 najmä písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje totiž žiadny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere Potom z dôvodu, že v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (nie je
uvedená žiadna), potom so zreteľom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.,
je potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súd tiež zistil,
že odporca v rozhodcovskom konaní požadoval od navrhovateľky zaplatenie zmenkového úroku vo
výške 0,25 % denne, čo predstavuje ročne 91,25 %, preto bol súd toho názoru, že dohoda o výške
takéhoto úroku je v rozpore s dobrými mravmi, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 53 ods.
4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu dohodu o vyplnení zmenky ako aj zmenkový

úrok, dohodnutý účastníkmi, možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd konštatuje, že
aj rozhodcovský súd je povinný na neplatnosť zmluvnej podmienky prihliadať a nepriznať na základe nej
požadované plnenie. Okrem toho Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., v ustanovení § 17
ods. 3, v znení účinnom v čase poskytnutia spotrebiteľského úveru navrhovateľke, výslovne upravoval,
že v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno zabezpečiť splnenie dlhu zmenkou.
Porušenie tohto zákazu má podľa názoru súdu za následok sankciu neplatnosti zmenky. Vzhľadom na
to, že súd zistil, že medzi účastníkmi konania vznikol spotrebiteľský vzťah, na základe formulárovej
zmluvy, ktorej obsah navrhovateľka ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť a poskytnutý úver má charakter
spotrebiteľského úveru, preto bolo povinnosťou rozhodcovského súdu, aby pri rozhodovaní aplikoval
najmä ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ ako aj § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z., z ktorých
vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať RPMN, inak je úver bezúročný a bez
poplatkov. Ako vyplýva z prehľadu splátok a pokút na č.l. 83 spisu, ako aj z rozhodcovského rozsudku (č.l.
59 spisu), navrhovateľka úver v poskytnutej výške 1.400,- Eur (bez poplatkov a bez úrokov) odporcovi
zaplatila počas rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd mal povinnosť, v zmysle ustanovenia
§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. prihliadnuť aj na to, že použitie zabezpečovacieho inštitútu,
vystavenou blankozmenkou, je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch, ako aj na to, že
priznaný zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, t. j. vo výške 91,25% ročne, predstavuje hrubý nepomer
medzi poskytnutým úverom a povinnosťou, ktorú uložil navrhovateľke v rozhodcovskom rozsudku. So
zreteľom na to, že dokazovaním mal súd preukázané, že pri rozhodcovskom rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, preto potom súd považoval nárok
navrhovateľky za dôvodný, žalobe navrhovateľky vyhovel a zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok
podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., na základe
zásady úspechu. Navrhovateľka mala vo veci plný úspech, v spojení s konaním jej vznikli trovy,
ktorých náhradu si uplatnila. Preto potom súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania účelne
vynaložených na uplatňovanie jej práv vo výške 100 %, so zreteľom na ustanovenie § 151 ods. 7 O. s.
p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov
prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto
rozhodnutia rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd
v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 12. 3. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.