Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/100/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414203002
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8414203002.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXX, Z., štátnej
občianke Slovenskej republiky, o vymoženie 951,55 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 5Er/282/2014-11 zo dňa 02.03.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. N. X. o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 52 ods. 1, 2; 53 ods. 1, ods. 4 písm. i), k), o), r) Občianskeho
zákonníka, § 45 ods. 1 až 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Konštatoval, že po preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej zmluvy o úvere a všeobecných
zmluvných podmienok dospel k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou, pretože bola uzavretá

medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako
podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Povinný je a aj v čase uzavretia
zmluvy bol spotrebiteľom, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere sa síce uvádza,
že peňažné prostriedky boli povinnému poskytnuté na výkon povolania, avšak takýto účel poskytnutia

peňažných prostriedkov nebol v konaní spoľahlivo preukázaný. V prípade pochybností o tom, či ide
o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,
čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len
všeobecnýúdajouzavretízmluvy(poskytnutíúveru)navýkonzamestnania,povolaniaalebopodnikania,

ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto
povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S poukazom na
interpretačné ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad
priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi).

Zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné
dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nieje zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, súd vyhodnotil ako neprijateľnú, a tým
neplatnú zmluvnú podmienku v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, resp. ako neplatné
dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Takouto dohodou veriteľ /oprávnený/ jednostranne zmenil podmienky zmluvy. Uzavretím dohody o
vyplnení zmenky oprávnený dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie
je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka.

Zmluvné dojednanie - dohoda o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky
chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa ( §
53 ods. 4 písm. i), k), o) Občianskeho zákonníka ) a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky a jej následné použitie je v rozpore s § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

Ak by bol rozhodcovský súd v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších
predpisov postupoval podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, musel by dospieť k
záveru, že dohoda o vyplnení zmenky je neplatná, pretože predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá vystavila spotrebiteľa (povinnú) do nevýhodného postavenia. Predmetná

dohoda o vyplnení zmenky, koncipovaná v čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a sleduje cieľ
obísť právne predpisy chrániace spotrebiteľa.

Uvedené ustanovenie nebolo osobitne dojednané, je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, ktoré sú predtlačené na rubovej strane zmluvy o úvere, a ktoré veriteľ používal vo vzťahu k
neurčitému počtu svojich klientov. Dohoda o vyplnení zmenky poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu
najmä v tom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej sumy (suma všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, pričom dátumom začiatku

úročenia zmenkovej sumy bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh), je len na ňom, aby určil, aká
je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v
podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná. Veriteľ
môže vyplnením zmenky dosiahnuť obídenie ustanovení právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa
(uvedenie neprimeranej odplaty, sankcií a pod.). Spotrebiteľ (povinná) pritom nemala reálnu možnosť

obsah predloženej formulárovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok ovplyvniť, resp. niektoré
zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Pokiaľ chcela povinná úver získať, musela adhéznu zmluvu o úvere aj
s pripojenými všeobecnými obchodnými podmienkami podpísať ako celok.

Rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 14 VPPÚ je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa

podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom.
Rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky.

Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou
osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Rozhodcovská doložka splýva s
ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o
právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka v tomto prípade nebola individuálne

dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy, ktorá má tzv.
formulárovú podobu.

Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy,
a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je

prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
všeobecným obchodným podmienkam. Nakoľko rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitnevyjednanáanútispotrebiteľavurčitýchprípadochneodvolateľnesapodrobiťrozhodcovskémukonaniua
zároveň sa neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom, výkon práv a povinnosti z takejto
doložky odporuje dobrým mravom.

O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh
na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľnej zmluvnej podmienke

v spotrebiteľskej zmluve sa zvykne hovoriť aj ako nekalá, nemorálna, neslušná a neetická. Exekučné
konanie založené na takejto zmluvnej podmienke (v danom prípade na viacerých neprijateľných
podmienkach) by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v danom prípade na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na výkon exekúcie.

Preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
zákon. Okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na zistený skutkový stav aplikoval aj
ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa na správne zistený skutkový

stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní síce
upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konania v prípade, ak rozhodcovský rozsudok
ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale súd prvého stupňa citované ustanovenie
nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených
listín posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. V rámci materiálneho prieskumu

exekučného titulu exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, Musí sa len obmedziť
na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu
zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne
stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu.

Oprávnený ďalej namietal, že v prípade, ak exekučný súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie
§ 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ukrátil strany exekučného konania práv, ktoré im
priznáva zákon. Takýmto postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné, Konajúci súd tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie
vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu.

V zmysle článku 2 zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, rozhodcovský súd postupuje
v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, a preto bol exekučný titul vydaný v súlade s týmto
zákonom.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia

§ 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy a správne vo veci
rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi, uvedenými v rozhodnutí
súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd len dopĺňa, že je pravdou, že podľa § 35
Zákonaorozhodcovskomkonanírozhodcovskýrozsudok,ktorýužnemožnopreskúmaťpodľa§37tohto
zákona, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu.
Ide o právoplatnosť formálnu a materiálnu. Formálna právoplatnosť znamená, že takéto rozhodnutie už

nie je preskúmateľné riadnym opravným prostriedkom, v dôsledku čoho žiadne opravné prostriedky proti
takému rozhodnutiu nemajú odkladný účinok.

K odvolacej námietke oprávneného, že rozhodcovskú doložku s povinným uzatvára formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, odvolací súd konštatuje správny

právny záver prvostupňového súdu, že rozhodcovská doložka v danom prípade je uvedená vo
všeobecných obchodných podmienkach oprávneného, nebola individuálne dojednaná a z dôvodov
uvedených vyššie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Oprávnenývkonanípredsúdomprvéhostupňaaanivodvolacomkonanínepreukázal,žerozhodcovská

doložka bola v danom prípade individuálne dojednaná a že by oprávnený poskytol povinnej jasné
a zrozumiteľné informácie týkajúce sa riešenia sporu pred rozhodcovským súdom. Oprávnený
nepreukázal, že by si povinná bola vedomá všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesie dojednanie
rozhodcovskej doložky.

V prípade, ak rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od rozhodcovskej doložky, uzavretej medzi
oprávneným a povinnou za vyššie uvedených podmienok, platí záver, ku ktorému správne dospel v
napadnutom uznesení súd prvého stupňa.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako

vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.