Rozsudok – Opravné prostriedky proti… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. júl 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžo/27/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202191
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1014202191.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a
členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci žalobcu: A.. N.
Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. ul. XXX/XX, N.-Z., právne zastúpený: JUDr. Boris Reken, advokát,
REKEN & PARTNERS Law Firm s. r. o., advokátska kancelária, Tichá 45, 811 02 Bratislava, IČO: 36
783 188, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-66/2014/OPK zo dňa 27.10.2014,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/283/2014-54 zo dňa
29.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/283/2014-54 zo dňa
29.04.2016 mení tak, že žalobu zamieta.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na súde prvého stupňa

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.") rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-66/2014/OPK zo dňa 27.10.2014 v
spojení s personálnym rozkazom viceprezidenta Policajného zboru SR (ďalej len „viceprezident PZ") č.
71 zo dňa 25.07.2014 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaného zaviazal k povinnosti zaviazať zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny
poplatok vo výške 70,- eur a za trovy právneho zastúpenia vo výške 522,79 eura na účet právneho
zástupcu žalobcu do 30 dní.

Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia je zrejmé, že personálnym rozkazom viceprezidenta PZ č. 71
zo dňa 25.07.2014 bol v dôsledku organizačných zmien dňom 31.07.2014 žalobca odvolaný z doterajšej
funkcie podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície v znení neskorších predpisov s tým, že jeho ustanovenie do funkcie dňom 01.08.2014 vykoná
riaditeľ Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úradu hraničnej a cudzineckej polície
Prezídia Policajného zboru z dôvodu, že organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 13/2014 bola v
dôsledku organizačných zmien dňom 31.07.2014 zrušená doterajšia funkcia žalobcu a vytvorila sa nová
funkcia s inou náplňou činnosti.

Proti predmetnému personálnemu rozkazu (č. 71) podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté
preskúmavaným rozhodnutím žalovaného tak, že odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a vyššie citované
prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené.

Včas podanou žalobou na Krajskom súde v Bratislave sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a
následne zrušenia oboch vyššie citovaných rozhodnutí.

Krajský súd preskúmal zákonnosť oboch napadnutých rozhodnutí a postupom podľa ust. § 250j ods. 2
písm. a) O. s. p. obe preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Súčasne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a za trovy
právneho zastúpenia žalobcu.

Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že krajský súd poukázal na právny názor vyslovený
rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžo/55/2010 a dospel k názoru, že nemožno jednoznačne
konštatovať skutočnú organizačnú zmenu v zmysle ust. § 35 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. Z
administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia vyplýva, že stále išlo o funkciu „riaditeľa oddelenia".
Popis pracovnej činnosti žalobcu sa líši len tým, že do neskoršieho popisu doplnil žalovaný úlohy, ktoré
boli pre túto funkciu doplnené a z ich charakteru možno dôvodne predpokladať, že išlo o úlohy, ktoré
žalobca skutočne vykonával aj pred organizačnou zmenou.

Prvostupňový súd ďalej uviedol, že ak nebola v konaní dostatočne preukázaná aj skutočná zmena
pracovnej náplne, nemožno len formálnym doplnením ďalších úloh konštatovať, že žaloba bol prevedený
a ustanovený do novej funkcie z organizačných dôvodov.

Na základe vyššie uvedeného prvostupňový súd dospel k záveru, že žalovaný pri svojom rozhodovaní
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto napadnuté rozhodnutie, ako i napadnutý
rozkaz zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

II.
Odvolanie žalovaného, vyjadrenie žalobcu

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý zastáva názor, že napadnutý
rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Trval na tom, že je jednoznačne
dostačujúce zistenie skutkového stavu v predmetnej veci, na základe ktorej rozhodoval. V celom rozsahu
sa pridržiaval vyjadrenia k podanej žalobe žalobcu, ktoré bolo Krajskému súdu v Bratislave zaslané dňa
15.04.2014.

Pre doplnenie uviedol, že dňa 09.07.2014 bolo vydané organizačné opatrenie ministra vnútra SR č.
13/2014, ktorého účinnosť bola určená dňom 01.08.2014. Organizačným opatrením bola v dôsledku
organizačných zmien dňom 31.07.2014 zrušená doterajšia funkcia žalobcu a dňom 01.08.2014 sa
vytvorila nová funkcia s novou náplňou činnosti.

Pred vydaním organizačného opatrenia bola na Riaditeľstve hraničnej a cudzineckej polície Bratislava
a na Riaditeľstve hraničnej a cudzineckej polície Prešov Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia
PZ vykonaná analýza a porovnanie popisu činnosti typickej funkcie riaditeľ Oddelenia hraničnej kontroly
Policajného zboru (ďalej aj „OHK PZ"), riaditeľ Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Košice -
letisko a riaditeľ Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Poprad - letisko so súčasným právnym
stavom súvisiacim s jej vykonávaním. Analýzou a porovnaním boli zistené dôvody na vykonanie
organizačnej zmeny, nakoľko existovala potreba na zásadnú zmenu popisu činností týchto funkcií z
dôvodu doplnenia nových úloh.

V tejto súvislosti žalovaný vychádzal z ustanovení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký
zákon) a o zmene a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorého vyplývajú pre Policajný
zbor, ktorý ja zastupovaný príslušným oddelením hraničnej kontroly Policajného zboru dislokovaným
na medzinárodnom letisku v Slovenskej republike, úlohy, ktoré absentovali v predchádzajúcom popise
činnosti typickej funkcie riaditeľa OHK PZ.

Ďalší predpis, ktorý bolo treba zahrnúť do popisu činnosti funkcie riaditeľa OHK PZ je nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013, ktorým sa zriaďuje európsky systém hraničného
dozoru (EUROSUR).

Žalovaný mal ďalej za to, že hierarchia vydávania interných predpisov bola v tejto oblasti dodržaná a
neprišlo k porušeniu čl. 1 ods. 4 Nariadenia o legislatívnych pravidlách.

Ďalej žalovaný zdôraznil, že na vykonanie ustanovení zákona č. 73/1998 Z. z. dotýkajúcich sa pôsobnosti
nadriadených vo veciach služobného pomeru bolo vydané Nariadenie o personálnej pôsobnosti, pričom
v čl. 1 tohto Nariadenia sú vymedzené základné zásady, podľa ktorých sa pôsobnosťou vo veciach
služobného pomeru rozumie konanie a rozhodovanie vo veciach služobného pomeru príslušníkov
Policajného zboru podľa zákona č. 73/1998 Z. z., pričom súčasne sa ustanovuje päť stupňov personálnej
pôsobnosti, v ktorých nariadení vykonávajú personálnu pôsobnosť voči podriadeným policajtom.

Otázky prevedenia na inú funkciu a preloženia policajta na inú funkciu má podľa čl. 4 nariadenia o
personálnej pôsobnosti viceprezident Policajného zboru, ktorý podľa ust. § 33 ods. 1, ods. 2 zákona
súčasne ustanovuje policajtov do funkcií uvedených v čl. 7 ods. 9 nariadenia, t. j. ustanovuje do funkcie
riaditeľa vo svojej priamej riadiacej pôsobnosti a jeho zástupcu po prechádzajúcom súhlase prezidenta
a policajtov na sekretariáte viceprezidenta, ako aj ustanovuje policajtov do funkcií uvedených v čl. 7 ods.
16 Nariadenia.

Žalovaný mal za to, že postačujúcim podkladom a zároveň dôvodom na vydanie napadnutého rozkazu
bola existencia organizačného opatrenia, ktorým sa dokazovala existencia faktu o zániku pôvodnej
funkcie a vzniku novej funkcie s inou náplňou činnosti.

Žalovaný uviedol, že postupoval v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a
internými predpismi, konal v súlade so zákonom a v jeho medziach, a preto navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že žalobu zamietne.

Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

III.
Konanie na odvolacom súde

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O. s. p. s § 246c ods. 1
veta prvá O. s. p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O. s. p.), pričom
deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk podľa ust. § 156 ods. 1, ods. 3 O. s.
p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Podľa ust. § 250ja ods. 2 O. s. p., odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to
nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje
za potrebné alebo ak vykonáva dokazovanie.

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi.

Podľa § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že personálnym rozkazom ministra vnútra SR zo dňa
25.07.2014 č. 71 bol žalobca podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších
predpisov dňom 01.08.2014 prevedený na Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Úradu

hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra SR.
Súčasne bol menovaný odvolaný dňom 31.07.2014 z doterajšej funkcie.

Z odôvodnenia personálneho rozkazu vyplýva, že podľa ust. § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998
Z. z. bolo odvolanie žalobcu vopred prerokované v OZP SR. Organizačným opatrením ministra vnútra
SR odvolací súd ďalej zistil, že k uvedenému prevedeniu žalobcu došlo v dôsledku organizačného
opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2014 v dôsledku organizačných zmien bola dňom 31.07.2014 zrušená
doterajšia funkcia žalobcu a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti. Podľa čl. 4 ods. 2
Nariadenia ministerstva vnútra SR č. 174/2010 v znení neskorších predpisov je na prevedenie na inú
funkciu príslušný viceprezident Policajného zboru.

Ako vyplynulo zo žalobných dôvodov, žalobca tvrdil, že jeho preradenie a odvolanie z doterajšej funkcie
nebolo vykonané v súlade so zákonom a postup viceprezidenta PZ bol v rozpore s platnou právnou
úpravou. Namietal, že jeho doterajšia funkcia bola zrušená iba formálne, nie však materiálne a z
organizačného opatrenia v skutočnosti nevyplýva vznik žiadnej novej funkcie s inou náplňou činnosti.
Uvádzal, že tabuľkové miesto riaditeľa Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Bratislava-
Ružinov - letisko nikdy zrušené nebolo a ani nedošlo k jeho presunu. Taktiež nedefinuje ani náplň činnosti
či už doterajšej, alebo novej.

Preskúmaním veci Najvyšší súd SR zistil, že spor medzi účastníkmi konania sa týkal výkladu ust. §
35 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., a to prevedenia policajta na inú funkciu v dôsledku zrušenia jeho
funkcie ako dôsledok organizačnej zmeny. V danom prípade odvolací súd konštatoval, že nie je sporné,
že dňa 09.07.2014 bolo vydané organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 13/2014, ktorého účinnosť
bola určená dňom 01.08.2014. Organizačným opatrením bola v dôsledku organizačných zmien dňom
31.07.2014 zrušená doterajšia funkcia žalobcu a dňom 01.08.2014 bola vytvorená nová funkcia s inou
náplňou činnosti.

Dňa 30.07.2014 vydal riaditeľ Riaditeľstva rozkaz č. 104/2014, ktorým sa mení rozkaz riaditeľa
Riaditeľstva č. 238/2012, ktorým sa vydáva organizačný poriadok Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej
polície Bratislava v znení neskorších predpisov. Uvedený rozkaz obsahuje nový popis služobnej činnosti
funkcie riaditeľa OHK PZ. Účinnosť rozkazu riaditeľa Riaditeľstva č. 104/2014 bola stanovená dňom
01.08.2014.

Podľa čl. 4 ods. 2 písm. e) bod 2 Nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti
nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v znení
neskorších predpisov je na preloženie a prevedenie podľa § 35 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. na inú
funkciu u policajtov zaradených na útvaroch Riaditeľstva príslušný viceprezident PZ. V zmysle čl. 5 ods.
4 písm. b) nariadenia o personálnej pôsobnosti riaditeľa Riaditeľstva ustanovuje podľa § 33 ods. 1, ods.
2 citovaného zákona policajtov do funkcií uvedených v čl. 6 ods. 16 nariadenia o personálnej pôsobnosti,
t. j. policajtov na útvare, ktorý riadi okrem svojho zástupcu. Z uvedeného vyplýva, že riaditeľ Riaditeľstva
má ustanovujúcu pôsobnosť na prevedenie žalobcu.

Prvostupňovým rozhodnutím sa teda žalobca podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. dňom
01.08.2014 prevádzal a súčasne podľa § 35 ods. 9 zákona dňom 31.07.2014 odvolával z doterajšej
funkcie riaditeľa OHK PZ.

S prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca oboznámený dňa 29.07.2014, dňa 11.08.2014 podal žaloba
písomne voči nemu odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím žalovaného tak, že
odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie potvrdené.

IV.
Právna úprava, názor odvolacieho súdu

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon"), tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného
zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a
príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 1 ods. 2 citovaného zákona, tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so
vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej
informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a
justičnej stráže Slovenskej republiky.

Podľa § 33 ods. 1 citovaného zákona, policajt sa ustanoví alebo vymenuje do voľnej funkcie, ak
spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do
funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví alebo vymenuje,
ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady
na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie v stálej štátnej službe.
Pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery
služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta.

Podľa ust. § 35 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú
funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do
iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať
doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia.

Podľa § 35 ods. 9 citovaného zákona, prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa
vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie
podľa § 33.

Podľa ust. § 225 ods. 1 citovaného zákona, v súlade s týmto zákonom vystupujú na ochranu práv a
oprávnených záujmov policajtov príslušné odborové orgány.

Podľa odseku 2 písm. b) citovaného ustanovenia, služobný úrad vopred prerokuje s príslušným
odborovým orgánom návrh na prevedenie alebo preloženie policajta na inú funkciu z dôvodu
organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu zákazu činnosti.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho
orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu potvrdil.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Odvolací súd konštatoval, že nie je sporné, že na riaditeľstve Hraničnej a cudzineckej polície Prešov
Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ bola vykonaná analýza na porovnanie popisu činnosti
typickej funkcie riaditeľ OHK PZ, riaditeľ Oddelenia hraničnej kontroly PZ Košice - letisko a riaditeľ
Oddelenia hraničnej kontroly PZ Poprad - letisko so súčasným právnym stavom súvisiacim s jej
vykonávaním. Touto analýzou boli zistené dôvody na vykonanie organizačnej zmeny, nakoľko existovala
potreba na zásadnú zmenu popisu činnosti týchto funkcií z dôvodu doplnenia nových úloh.

V danom prípade žalovaný správny orgán vychádzal z potrieb ustanovení zákona č. 143/1998 Z. z. o
civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré vyplývajú pre Policajný zbor, ako aj
z predpisu, ktorého úlohy neboli zahrnuté v predchádzajúcom popise činnosti typickej funkcie riaditeľ
OHK PZ, ktorým je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013, ktorým sa zriaďuje
európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR).

Rovnako je nesporné, že návrh na potrebné organizačné zmeny, ktoré sa dotýkali funkcie riaditeľa OHK
PZ bol pred schválením ministrom vnútra SR prerokovaný s Odborovým zväzom polície SR, ktorý k
nemu neuplatnil žiadne pripomienky a odporučil navrhované zmeny realizovať.

Následne dňa 30.07.2014 vydal riaditeľ Riaditeľstva rozkaz č. 104/2014, ktorým bol zmenený rozkaz
Riaditeľstva č. 238/2012, ktorým sa vydáva organizačný poriadok a ktorý obsahuje nový popis služobnej
činnosti riaditeľa OHK PZ, ktorý bol vytvorený po zapracovaní nových úloh tak ako vyplývajú z
príslušných predpisov upravujúcich oblasť vykonávanej činnosti.

Odvolací súd sa nestotožnil so záverom krajského súdu, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou
žalobcu týkajúcej sa nedostatočného skúmania popisu pracovnej činnosti žalobcu v novej funkcii, a teda,
že neskúmal v administratívnom konaní a dostatočne nepreukázal aj skutočnú zmenu pracovnej náplne
žalobcu.

V súvislosti s touto námietkou odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. II.ÚS
515/2016-19 zo dňa 23.06.2016 podľa ktorého „...ústavný súd poukazuje na § 35 ods. 1 písm. a)
policajného zákona, podľa ktorého sa policajt v služobnom pomere prevedie na inú funkciu v tom istom
mieste výkonu štátnej služby a ak to nie je možné preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej
služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v
dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia. Rešpektujúc citovaný text § 35 ods. 1
písm. a) policajného zákona ústavný súd akceptuje ako ústavne konformný právny názor Najvyššieho
súdu SR, podľa ktorého príslušné ustanovenia policajného zákona je potrebné vykladať s ohľadom na
osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov PZ, keďže právna povaha takéhoto služobného
pomeru príslušníkov PZ odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej
moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo
zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromnoprávnych pomeru, ale o špecifickom
štátno-zamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu. Vzhľadom
na citované ústavný súd považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný záver najvyššieho súdu,
v zmysle ktorého sa potreba konkrétnej podmienky nemožnosti prevedenia na inú funkciu v mieste
výkonu doterajšej funkcie, ktorá bola zrušená. Keďže Policajný zbor je vojenský organizovaný zbor, je
to nadriadený, ktorý je oprávnený posúdiť v rámci organizačných zmien v prípade zrušenia doterajšej
funkcie príslušníka PZ potrebu zaradenia príslušníka na konkrétnu funkciu na konkrétnom mieste v
závislosti od potrieb PZ. Z uvedených dôvodov ústavný súd aj túto námietku sťažovateľa vyhodnotil ako
zjavne neopodstatnenú...".

Pokiaľ ide o námietku, že organizačné zmeny ku dňu vydania personálneho rozkazu č. 71 neexistovali,
túto námietku hodnotí senát Najvyššieho súdu SR ako účelovú.

Rozhodujúce pri posudzovaní zákonnosti je vznik právnych účinkov individuálneho správneho aktu. V
danej súvislosti je nevyhnutné poukázať na to, že rozhodnutie o tom, či, kedy a aké organizačné zmeny
budú v Policajnom zbore vykonané je na riadiacich pracovníkoch Policajného zboru a na túto časť
rozhodnutia sa vzťahuje správna úvaha.

Žalobca sa preto nemôže domáhať preukazovania existencie materiálnej potreby na vykonanie
organizačnej zmeny. V tejto časti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že právna povaha služobného
pomeru príslušníkov Policajného zboru odráža osobitný vzťah zamestnávateľa ako primárneho nositeľa
verejnej moci. V tomto kontexte je potrebné posúdiť aj určenie ďalšieho pracovného zaradenia policajta.

Objektívne nie je možné aplikovať princípy inštitútu prevedenia na inú prácu z pracovnoprávnych
vzťahov. Policajný zbor je vojenský organizovaný zbor. V súlade s princípom dobrej verejnej správy vo
vojenských organizovaných zboroch sa potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje. Zaradenie
procesných postupov, ktoré by vyžadovali, aby riadiaci pracovníci polície preukazovali a dokazovali v
zmysle správneho zákona splnenie podmienky „nemožnosti prevedenia na inú funkciu" je proti samotnej
podstate služobnej prísahy policajta, kde policajt sľubuje, že bude disciplinovaný, t. j. že sa podriadi
potrebám Policajného zboru na jeho zaradenie (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR napr. sp.
zn. 3Sžo/40/2013, č. k. 10Sžo/334/2015, č. k. 3Sžo/40/2013)

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 33 zákona č. 73/1998 Z. z., z ktorého vyplýva,
že služobný pomer príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej
a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície je svojou povahou inštitútom verejného
práva, ide o právny pomer štátnozamestnanecký. Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale
mocenským aktom služobného orgánu, čiže rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru a po celú
dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým pomerom
súkromnoprávnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej
úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru
a nárokov s tým súvisiacich, ako aj ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa

vyhýba implementácii zmluvných prvkov do vzťahov, ktoré sú založené na podriadenosti a nadriadenosti
subjektov služobného pomeru.

Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ odráža osobitný charakter zamestnávateľa
ako primárneho nositeľa verejnej moci, potrebu pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci
a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromnoprávneho
pomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má
formu kódexu (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/246/2009).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je nutné konštatovať, že zákonná úprava príslušníkov ozbrojených
zborov umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie príslušníkov, ktorých funkcia bola v
dôsledku organizačných zmien zrušená ich ustanovením na služobné miesto v danom zbore pre plnenie
úloh v inej funkcii.

Námietky žalobcu uvedené v žalobe považoval odvolací súd preto za nedôvodné.

Odvolací súd konštatoval, že vzhľadom na vyššie uvedené je nepochybné, že prevedenie žalobcu na
inú funkciu bolo vynútené nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej funkcie, keďže táto funkcia
bola v dôsledku organizačných zmien zrušená.

Je nepochybné, že personálne opatrenie č. 71 zo dňa 25.07.2014 je realizáciou zámeru organizačných
a systemizačných zmien v rámci štruktúry Policajného zboru, ktoré sú realizované v závislosti vykonanej
analýzy a organizačných opatrení ministra vnútra SR. Uvedené je realizované v súlade s ust. § 35 ods.
1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. pri dodržaní postupu podľa § 35 ods. 9 a § 225 ods. 2 písm. a) zákona
č. 73/1998 Z. z.

S poukazom na vyššie uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 220 O. s. p.
napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c
ods. 1 O. s. p. a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v konaní
nemal úspech a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok.

S poukazom na ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, postupoval odvolací
súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v senáte zloženom pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonom v znení
účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 31. 7. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.