Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. máj 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/208/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714216067
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714216067.10

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci navrhovateľa: Mesto Kremnica,
so sídlom Štefánikovo námestie 1/1, Kremnica, IČO: 00 320 781, právne zastúpený JUDr. Antonom
Vaským, advokátom so sídlom Banská cesta 792/3, Kremnica, proti odporcovi: Vojenské lesy a majetky
SR - štátny podnik Pliešovce, so sídlom Lesnícka 23, Pliešovce, IČO: 31 577 920, právne zastúpený
JUDr. Milošom Barbušom, advokátom so sídlom Štúrova 13, Bratislava, v konaní o vydanie veci, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa, aby mu odporca vydal pozemky, ktoré sa nachádzajú v obci Sklené, katastrálne
územie Sklené a na Okresnom úrade v Turčianskych Tepliciach sú zapísané na liste vlastníctva Č.. XXX,
a to parcely registra „C“, a to parcela č. XXXX - lesné pozemky o výmere 880 056 m2, parcela č. XXXX
- lesné pozemky o výmere 5 913 m2, parcela č. XXXX - lesné pozemky o výmere 9 135 m2, parcela
č. XXXX - lesné pozemky o výmere 2 353 993 m2, parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 1 166 m2, parcela č. XXXX - lesné pozemky o výmere 4 568 m2, parcela č. XXXX - lesné

pozemky o výmere 252 171 m2, parcela č. XXXX - lesné pozemky o výmere 2 062 943 m2, parcela č.
XXXX - lesné pozemky o výmere 3 865 m2 a parcela registra „E“ č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere
861 037 m2, sa zamieta.

II. O trovách konania a o trovách štátu súd rozhodne osobitne.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 11C/142/1996-635 zo dňa 22.11.2011 uložil odporcovi, a to
Vojenským lesom a majetkom SR, š. p., aby navrhovateľovi vydal pozemky, ktoré sa nachádzajú v obci
W., katastrálne územie W., R. I.H. I., G. K. W. S. I. I. K. J. Č.. XXX, V. Č.. S. XXXX - J. V. R. B. XXX XXX
Q.X, V. Č.. S. XXXX - J. V. R. B. X XXX Q.X, V. Č.. S. XXXX - J. V. R. B. X XXX Q.X, V. Č.. S. XXXX
- J. V. R. B. X XXX XXX Q.X, V. Č.. S. Č.. XXXX - G. V. U. K. R. B. X XXX Q.X, V. Č.. S. XXXX - J. V.
R. B. X XXX Q.X, V. Č.. S. XXXX - J. V. R. B. XXX XXX Q.X, V. Č.. S. XXXX - J. V. R. B. X XXX XXX

Q.X, V. Č.. S. XXXX - J. V. R. B. X XXX Q.X, V. Č.. S. XXXX/X - J. V. R. B. XXX XXX
Q.X, do 30-ich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Na základe odvolania odporcu Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 7Co/45/2012-696 zo dňa 07.11.2012
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe dovolania odporcu uznesením č.
k. 7Cdo/68/2013-899 zo dňa 26.09.2013 zrušil napadnuté rozhodnutie okresného aj krajského súdu,
pretože okresný súd odporcovi odňal možnosť konať pred súdom a odôvodnenie napadnutých
rozsudkov nezodpovedá požiadavkám ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p..

Podľa odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je formálna obsahová štruktúra

rozhodnutiaprvostupňovéhosúdupomernenejasnáanezrozumiteľnávovzťahukskutkovýmzisteniam,
ako aj právnym záverom vedúcim k vyhodnoteniu návrhu navrhovateľa. Spôsob a súslednosť formuláciecelého odôvodnenia rozsudku nezodpovedá v každom smere pravidlám jasného vyjadrovania a
lexikálnym a štylistickým hľadiskám. Záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého vlastníkom sporných
nehnuteľností bol navrhovateľ, vyvodený z vymenovaných dôkazov bez dôkladnej a jasnej analýzy,

chronológie, ich časových a historických následností a súvislostí, je nie len nepresvedčivý, ale aj
predčasný. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky právny záver prvostupňového súdu o splnení
podmienok pre vydanie predmetných nehnuteľností, je vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam v danej
veci nepresvedčivý a nepreskúmateľný.

Súd vo veci vykonal opätovne dokazovanie vypočutím právnych zástupcov účastníkov, znaleckým
dokazovaním a listinami založenými v spise.

Na základe viacerých zmien návrhu na začatie konania navrhovateľ v konečnom dôsledku žiadal, aby
súd uložil odporcovi povinnosť vydať pozemky, ktoré sa nachádzajú v obci W., S. Ú. W. U. S. W. K. R.
Ú. B. I. I. zapísané na liste vlastníctva Č.. XXX. Navrhovateľ si právo na vydanie sporných pozemkov

uplatnil na základe ustanovenia § 15a Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a ustanovenia § 16
citovaného zákona v znení tak, ako bolo prijaté Zákonom č. 245/1994 Z. z. Podľa ustanovenia § 16
Zákona č. 245/1994 Z. z. (novela Zákona o majetku obcí) sa ustanovenia tohto zákona o prechode
vlastníctva na obce s účinnosťou od 01.11.1994 použijú aj vo vzťahu k tomu majetku, ktorého vlastníkom
sa Slovenská republika stala v období od účinnosti zákona (od 01.05.1991) do 02.01.1993. Toto

ustanovenie zákona platilo len od účinnosti novely Zákona o majetku obcí č. 245/1994 Z. z., teda
od 01.11.1994 do 19.07.1995. S účinnosťou od 20.07.1995 bolo uvedené ustanovenie zmenené, a to
Zákonom č. 147/1995 Z. z. a znelo takto:

Podľa § 16 ods. 1 vlastníctvom obcí, počnúc 1. novembrom 1994, je aj majetok podľa odseku 2, ktorého

vlastníkom sa Slovenská republika stala 1. januára 1993 podľa osobitného predpisu.

Podľa § 16 ods. 2 majetkom, na ktorý sa vzťahuje odsek 1, sú pozemky vo vojenských obvodoch, ktoré
boli vo vlastníctve obcí k 31. decembru 1949 a boli vo vlastníctve Slovenskej republiky k 31. októbru
1994.

Podľa § 16 ods. 3 ak to vyžadujú potreby obrany štátu, Slovenská republika je oprávnená a obce, ktoré
nadobudli majetok podľa odseku 2, sú povinné uzatvoriť do 31. decembra 1997 zámenné zmluvy o
prevode vlastníctva, na základe ktorých tento majetok obcí získa do vlastníctva Slovenská republika a
obce získajú do vlastníctva majetok rovnakého druhu, v prípade dohody aj iný majetok.

Podľa § 16 ods. 4 ak nedôjde k uzavretiu zámennej zmluvy v lehote podľa odseku 3, starostlivosť o
hospodárne využitie majetku obce zabezpečuje podľa osobitného predpisu a na účet obce Slovenská
republika. Na účel posúdenia hospodárenia sa zástupcom obcí umožní vstup do vymedzených
priestorov za podmienok zaručujúcich ochranu zdravia a života.

Podľa § 16 ods. 5 obce sú povinné zachovávať účelové určenie majetku podľa odseku 2 na obranu štátu.

Podľa § 16 ods. 6 vlastnícke právo obcí a vlastnícke právo Slovenskej republika sa zapíše do katastra
nehnuteľností.

Navrhovateľ podal návrh na začatie konania na tunajší súdu dňa 22.08.1995, to je v čase, keď už platilo
zmenené ustanovenie § 16 Zákona o majetku obcí (Zákon č. 147/1995 Z. z.).

Dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, t. j. dňa 02.04.1996, ustanovenia § 16

ods. 3 a 4 prvá veta a ustanovenia § 17 Zákona č. 147/1995 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal Zákon č.
138/1991 Zb. o majetku obcí, stratili účinnosť (Nález Ústavného súdu č. 130/1996 Z. z.).

V súčasnosti ustanovenie § 16 Zákona č. 138/1991 Zb. znie takto:

Podľa § 16 ods. 1 vlastníctvom obcí počnúc 1. novembrom 1994, je aj majetok podľa odseku 2, ktorého
vlastníkom sa Slovenská republika stala 1. januára 1993 podľa osobitného predpisu.Podľa § 16 ods. 2 majetkom, na ktorý sa vzťahuje odsek 1, sú pozemky vo vojenských obvodoch, ktoré
boli vo vlastníctve obcí k 31. decembru 1949 a boli vo vlastníctve Slovenskej republiky k 31. októbru
1994.

Paragraf 16 ods. 3 bol od 01.05.1996 zrušený.

Podľa § 16 ods. 4 na účel posúdenia hospodárenia sa zástupcom obcí umožní vstup do vymedzených
priestorov za podmienok zaručujúcich ochranu zdravia a života.

Podľa § 16 ods. 5 obce sú povinné zachovávať účelové určenie majetku podľa odseku 2 na obranu štátu.

Podľa § 16 ods. 6 vlastnícke právo obcí a vlastnícke právo Slovenskej republiky sa zapíše do katastra
nehnuteľností.

Podľa ustanovení § 16 ods. 1 a ods. 2 Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorý platí v súčasnosti
a ktorý bol podrobený testu ústavnosti, vlastníctvom obcí počnúc 01.11.1994 je aj majetok podľa
ods. 2, ktorého vlastníkom sa Slovenská republika stala 01.01.1993 podľa osobitného predpisu, to
znamená podľa Ústavného zákona č. 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a slovenskej federatívnej
republikymedziČeskúrepublikuaSlovenskúrepublikuajehoprechodenaČeskúrepublikuaSlovenskú

republiku. Majetkom, na ktorý sa vzťahuje ods. 1 sú pozemky vo vojenských obvodoch, ktoré boli vo
vlastníctve obcí k 31.12.1949 a boli vo vlastníctve Slovenskej republiky k 31.10.1994.

Rozsah majetku, ktorý mal byť vrátený pôvodným majiteľom, určený v ustanovení § 16 ods. 1 a 2
Zákona o majetku obcí, ktorý platil v čase podania návrhu na začatie konania a ktorý platí aj v súčasnosti,

sa netýka sporných pozemkov, ale vzťahuje sa výlučne na pozemky, ktoré sa nachádzajú vo vojenských
obvodoch. Na prechod vlastníckeho práva zo štátu na obec sa podľa citovaného ustanovenia vyžaduje
súbežné (kumulatívne) splnenie štyroch podmienok:
a) jedná sa o pozemky vo vojenských obvodoch,
b) pozemky, ktoré k 31.12.1949 boli vo vlastníctve obce,

c) vlastníkom týchto pozemkov sa stala Slovenská republika k 01.01.1993 podľa Ústavného zákona č.
541/1992 Zb. o delení majetku Českej a slovenskej federatívnej republiky,
d) pozemky sú k 31.10.1994 vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Skutočnosť, že prechod majetku z vlastníctva štátu do vlastníctva obce je zo zákona viazaný na súčasné

splnenie všetkých štyroch podmienok, vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo/149/1998
zo dňa 26. 5. 1999 v obdobnej právnej veci (čl. spisu 721). Inými slovami ak len jedna z týchto štyroch
podmienok nie je splnená, majetok z vlastníctva štátu do vlastníctva obce neprejde.

Zriaďovanie vojenských obvodov, vytyčovanie ich hraníc, prechod vlastníctva nehnuteľností, ktoré sa

nachádzajú v takto zriadených vojenských obvodoch na štát a výkon správy tohto majetku upravuje
Zákon č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch.

Bolo preukázané, že prvá podmienka, ktorej splnenie je potrebné, aby sporné pozemky prešli z
vlastníctva Slovenskej republiky do vlastníctva Mesta Kremnica (navrhovateľa), splnená nebola. Sporné

pozemky sa nenachádzajú vo vojenskom obvode. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, čo
vyplýva z ich viacerých vyjadrení a stanovísk, napríklad zo stanoviska navrhovateľa zo dňa 16.02.2016
(č. l. 1369). V tomto vyjadrení navrhovateľa sa uvádza: „Sporné pozemky sa nachádzajú v Rovnej hore.
V Rovnej hore nikdy neboli žiadne vojenské objekty a tieto sú od nej značne vzdialené. Rovná hora je
izolovaná aj od ostatných nehnuteľností v správe odporcu a predstavuje solitér. Rovná hora sa nikdy

nenachádzala vo vojenskom obvode a v danej lokalite sa ani žiadny vojenský obvod nenachádzal.
Vojenské sklady sa nachádzajú v inej lokalite, ako je Rovná hora a pre tieto sklady bolo vytvorené
nadštandardné ochranné pásmo, ktorého súčasťou bola aj Rovná hora. Podľa navrhovateľa Rovná hora
nemá v súčasnosti pre potreby obrany štátu žiadny praktický význam.“

Pretože sporné pozemky sa nenachádzali vo vojenskom obvode, nemohli byť predmetom reštitúcie
podľaZákonač.138/1991Zb.omajetkochobcíanestalisavlastníctvomMestaKremnica.Ztohodôvodu
súd nemohol rozhodnúť tak, že odporca je povinný tieto pozemky vydať navrhovateľovi a jeho návrh
zamietol.Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zverejneným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č.
130/1996, rozhodol o návrhu skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o súlade Zákona

č. 147/1995 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, s ustanovením
článku 12 ods. 1, článku 13 ods. 4, článku 20 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa tohto
nálezu ustanovenia § 16 ods. 3 a 4 prvá veta a § 17 Zákona č. 147/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
Zákon o majetku obcí, nie sú v súlade s Ústavou. Ustanovenia § 16 ods. 1 a ods. 2 Zákona č.
147/1995 Z. z. testom ústavnosti prešli a platia aj v súčasnosti. Zo znenia § 16 ods. 1 a ods. 2 Zákona

č. 147/1995 Z. z. vyplýva, že podľa ods. 1 vlastníctvom obcí počnúc 01.11.1994 je aj majetok podľa
ods. 2, ktorého vlastníkom sa Slovenská republika stala 01.01.1993 podľa osobitného predpisu (Ústavný
zákon č. 541/1992 o delení majetku Československej federatívnej republiky medzi Českú republiku a
Slovenskú republiku a jeho prechodu na Českú republiku a Slovenskú republiku a Ústavný zákon č.
542/1992 o zániku Československej federálnej republiky). Podľa § 16 ods. 2 Zákona č. 147/1995 Z. z.
majetkom, na ktorý sa vzťahuje ods. 1 sú pozemky vo vojenských obvodoch, ktoré boli vo vlastníctve

obcí k 31.12.1949 a boli vo vlastníctve Slovenskej republiky k 31. októbru 1994. Čo sa týka ustanovení §
16 ods. 1 a ods. 2 Zákona č. 147/1995 Z. z., v odôvodnení Nálezu Ústavného súdu č. 130/1996 Z. z. sa
konštatuje, že vo vzťahu k týmto ustanoveniam nemožno vysloviť ich nesúlad s ústavou. Práve naopak,
tieto ustanovenia v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sú precíznejšie a jasnejšie upravujú
jednotlivé stránky (subjekt, objekt, predmet, deň vzniku nároku a obsahové vymedzenie) vlastníctva obcí

k majetku upravenému v § 16 ods. 2 Zákona č. 147/1995 Z. z..

Rozsah majetku štátu, ktorý podľa Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí mal prejsť do vlastníctva
obcí, sa v minulosti početnými novelami tohto zákona menil a upravoval. Vo vzťahu k týmto novelám
Nález Ústavného súdu č. 130/1996 Z. z. konštatuje, že vzájomná vnútorná rozpornosť (nesúladnosť)

medzi niekoľkými ustanoveniami toho istého zákona spôsobuje ich logickú a systémovú nezlučiteľnosť,
neefektívnosť a v konečnom dôsledku i právnu nesplniteľnosť (realizácia resp. aplikácia jednej právnej
normy v dôsledku nesúladnosti zabraňuje realizácii resp. aplikácii inej právnej normy).

Nekvalitná legislatíva, ktorá vznikla najmä v dôsledku opakovaných, nejasných a rozporných novelizácií

Zákona o majetku obcí, mala za následok vznik viacerých súdnych sporov. Z hľadiska predmetu tohto
sporu za významnejšie novely Zákona o majetku obcí je možné považovať novelu vykonanú Zákonom
č. 306/1992 Zb., Zákonom č. 245/1994 Z. z. a Zákonom č. 147/1995 Z. z. V tejto súvislosti je významným
aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod
č. 130/1996, ktorý posudzoval ústavnosť celej novely Zákona o majetku obcí č. 147/1995 Z. z..

Podľa § 15a ods. 1 novely zákona č. 306/1992 Zb. poľnohospodárska a nepoľnohospodárska pôda,
ktorá bola vo vlastníctve obcí k 31.12.1949 a pokiaľ sa nachádza ku dňu účinnosti tohto zákona
v majetku Slovenskej republiky, prechádza do vlastníctva obce, z majetku ktorej sa previedla do
národného majetku podľa osobitného predpisu a ak už do jej vlastníctva neprešla podľa § 2. Na základe

citovaného ustanovenia sporné pozemky na navrhovateľa prejsť nemohli, pretože ku dňu účinnosti
Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, t. j. ku dňu 01.05.1991 sa pozemky nenachádzali v majetku
Slovenskej republiky. Táto skutočnosť je medzi účastníkmi nesporná a vyplýva aj z obsahu návrhu na
začatie konania a z obsahu listu vlastníctva Č.. XX, ktorý dňa 08.06.1994 vystavil Katastrálny úrad
Banská Bystrica, Správa katastra Martin, a to vo väzbe na pripojenú identifikáciu pozemkov Č.. XXX/

XX vypracovanú Správou katastra Martin dňa 18.09.1998. Podľa listu vlastníctva Č.. XX pre obec
Sklené, katastrálne územie Sklené, na ktorom boli sporné pozemky v tom čase evidované (teraz
list vlastníctva Č.. XXX), vlastníkom týchto pozemkov bol Československý štát, Ministerstvo národnej
obrany, Vojenské lesy a majetky Pliešovce, š. p.. Na majetok Československej federatívnej republiky
sa Zákon č. 138/1991 Zb., ktorý vydala Slovenská národná rada dňa 20.03.1991, nevzťahoval a takýto

majetok nebol predmetom reštitúcií do majetku obcí.

Novelou Zákona o majetku obcí, a to č. 245/1994 sa okruh reštituovaného majetku rozšíril aj na majetok,
ktorého vlastníkom sa Slovenská republika stala v období od účinnosti Zákona o majetku obcí, teda
od 01.05. 1991 do 02.01.1993. Cieľom tejto novely bolo, aby sa predmetom reštitúcií stal aj majetok,

ktorý pripadol do vlastníctva Slovenskej republiky, a to na základe Ústavného zákona č. 542/1992 Zb.
o zániku Československej federatívnej republiky, ako aj Ústavného zákona č. 541/1992 Zb. o delení
majetku Československej federatívnej republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku.Snaha o rozšírenie rozsahu reštituovaného majetku bola vyjadrená v ustanovení § 16 Zákona č.
245/1994 Z. z. Toto ustanovenie rozsah reštituovaného majetku skôr neurčuje ako určuje. Formulácia
tohto ustanovenia je len všeobecná a neobsahuje konkretizáciu subjektu reštitučného nároku, objekt a

predmet reštitúcie a ani deň vzniku reštitučného nároku. Tieto skutočnosti vyplývajú z Nálezu Ústavného
súdu č. 130/1996 Z. z.. Novely Zákona o majetku obcí č. 245/1994 Z. z., č. 147/1995 Z. z. a č.
306/1992 Zb. sú nesúladné a nezlučiteľné a v konečnom dôsledku sú neefektívne a právne nesplniteľné.
Aplikácia jednej novely v dôsledku nesúladnosti a nejasnosti zabraňuje aplikácii druhej novely. Z názoru
vyjadreného Ústavným súdom v Náleze č. 130/1996 Z. z. vyplýva, že nesúladnosť a nezlučiteľnosť

ustanovení Zákona o majetku obcí bola viac menej odstránená prijatím novely č. 147/1995 Z. z.,
ktorá precíznejšie a jasnejšie upravila podmienky a predmet prechodu vlastníckeho práva Slovenskej
republiky do vlastníctva obcí. Novela Zákona o majetku obcí č. 147/1995 Z. z. zmenila ustanovenie § 16
a jednoznačne konkretizovala majetok, ktorý s účinnosťou ku dňu 01.11.1994 prechádza do vlastníctva
obcí. Pôvodná nesúladná právna úprava uvedená v § 16 Zákona č. 245/1994 Z. z. platila len od
01.11.1994 do účinnosti Zákona č. 147/1995 Z. z., teda do 20.07.1995.

Podľa článku 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s
ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej
republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa článku 125 ods. 6 Ústavy SR rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5 sa
vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu
je všeobecne záväzné.

Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Podľa názoru navrhovateľa, ktorý vyjadril vo svojom podaní zo dňa 16.02.2016, Mesto Kremnica
nadobudlo sporný majetok na základe ustanovenia § 16 Zákona o majetku obcí, v znení novely Zákona
č. 245/1994 Z. z. účinnej od 01.11.1994. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že ak už raz tento majetok

nadobudol, nemohol mu byť odňatý. Podľa názoru navrhovateľa spätné (retroaktívne) pôsobenie novely
Zákona o majetku obcí, a to č. 147/1995 Z. z. účinného od 20.07.1995, ktorým bolo ustanovenie § 16
zmenené, má svoje limity. To znamená, že ak už raz navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam podľa § 16 Zákona č. 245/1994 Z. z., nemohol toto vlastnícke právo stratiť prijatím
novely Zákona o majetku obcí č. 147/1995 Z. z.

Navrhovateľ podal návrh na vydanie pozemkov v čase, keď platilo nové upresnené ustanovenia §
16 v znení novely Zákona č. 147/1995 Z. z.. Podľa názoru súdu, ktorý vychádza z odôvodnenia
Nálezu Ústavného súdu, prijatím novely Zákona č. 147/1995 Z. z. zanikla možnosť aplikácie pôvodného
ustanovenia § 16 v znení Zákona č. 245/1994 Z. z.. Podľa názoru navrhovateľa je spätná (retroaktívna)

účinnosť zmeneného ustanovenia § 16 podľa Zákona č. 147/1995 Z. z. protiústavná. Toto ustanovenie
(§ 16 ods. 1) a ods. 2))však testom ústavnosti prešlo a Ústavný súd vo svojom náleze jeho neústavnosť
nekonštatoval.

Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL ÚS 3/00 zo dňa 24.04.2001

„Zákonodarca v občianskom práve môže výnimočne uplatniť retroaktívne ustanovenia na úpravu daných
(existujúcich) právnych vzťahov. V právnom štáte však musí preukázať závažné dôvody všeobecného
záujmu, ktoré si môžu vyžiadať alebo odôvodniť prelomenie zásady spätnej pôsobnosti v prospech
slobodnej tvorby právnej úpravy zo strany zákonodarcu.“ Takýmto závažným dôvodom na prelomenie
zákazu spätnej pôsobnosti v prospech slobodnej tvorby práva zo strany zákonodarcu bola v danom

prípade skutočnosť, že pôvodné znenie § 16 podľa Zákona č. 245/1994 Z. z. bolo nesúladné,
nezlučiteľné a neefektívne. Zmeneným ustanovením § 16 boli odstránené nejasnosti pôvodnej právnej
úpravy, najmä čo sa týka rozsahu a podmienok reštitúcie,

Z ustanovenia § 16 Zákona o majetku obcí, ktorý platil v čase podania návrhu a ktorý platí aj v

súčasnosti, vyplýva, že predmetom reštitúcií sú len pozemky vo vojenských obvodoch, ktoré prešli z
vlastníctva Československej federatívnej republiky do vlastníctva Slovenskej republiky dňa 01.01.1993.
V Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL ÚS 3/00 sa ďalej konštatuje: „V prípade
rozsiahleho a zložitého zákona s osobitným účelom, ktorý jednotlivcovi zaručuje určité právne možnostinemožno namietať, ak zákonodarca neskôr zavedie určité obmedzujúce pravidlá, ktoré sú v súlade s
pôvodným účelom a pôvodnou koncepciou zákona, ktoré sa však spočiatku prehliadli alebo nedocenili
a zákonodarca ich zavedie, akonáhle si na základe skúsenosti s uplatňovania zákona urobil jasný

záver o nevyhnutnosti takýchto pravidiel, aj vtedy, keď to bude nevýhodnejšie pre niekoho, kto bol
pôvodnou úpravou zvýhodnený.“ Z uvedeného Nálezu Ústavného súdu vyplýva, že zákonodarca môže
v odôvodnených prípadoch uplatniť aj spätnú účinnosť právnej úpravy na už existujúce právne vzťahy.
V danom prípade si pri schvaľovaní pôvodného znenia ustanovenia § 16 podľa Zákona č. 245/1994 Z.
z. zákonodarca neuvedomil všetky dôsledky, ktoré takáto právna úprava prinesie. Na základe krátkych

skúseností z uplatňovania novely Zákona č. 245/1994 Z. z. reštitučné nároky upravil precíznejšie a
jasnejšie, a to novelou Zákona o majetku obcí č. 147/1995 Z. z. Podľa zmeneného ustanovenia §
16 Zákona č. 147/1995 Z. z. sa právo na vrátenie pôvodného vlastníka majetku (reštitúcia) vzťahuje
len na časť majetku, ktorý prešiel z vlastníctva Československej federatívnej republiky do vlastníctva
Slovenskej republiky dňa 01.01.1993 na základe Ústavného zákona č. 541/1992 Zb. o delení majetku
Českej a slovenskej federatívnej republiky, a týka sa len pozemkov, ktoré sa nachádzajú vo vojenských

obvodoch. Sporné pozemky sa vo vojenskom obvode nenachádzajú, predmetom reštitúcie nie sú a z
vlastníctva štátu do vlastníctva Mesta Kremnica neprešli. Z toho dôvodu súd odporcu nemohol zaviazať,
aby tieto pozemky navrhovateľovi vydal, a jeho návrh zamietol, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Ústavnosť Zákona č. 147/1995, teda aj nového ustanovenia § 16 ods. 1 a ods. 2, ktoré individualizovalo

majetok a podmienky, za ktorých vlastnícke právo k tomuto majetku prejde na obce, bola úspešne
otestovaná. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom, ktorý bol v Zbierke zákonov zverejnený pod
č. 130/1996 Z. z., konštatoval, že nové znenie § 16 ods. 1 a ods. 2 podľa Zákona č. 147/1995 Z. z.
nie je protiústavné. To znamená, že protiústavné nie je ani jeho retroaktívne pôsobenie. Odôvodnenie
rozhodnutia Ústavného súdu sa v súdnom spise nachádza na č. l. 1311. Právny názor vyjadrený

Ústavným súdom Slovenskej republiky vo vzťahu k ustanoveniam Zákona o majetku obcí vyjadrený v
Náleze č. 130/1996 Z. z. je povinný všeobecný súd rešpektovať a vychádzať z neho. Nerešpektovanie
právneho názoru Ústavného súdu vyjadreného v odôvodnení nálezu zo strany všeobecného súdu by
zakladalo porušenie princípu rovnosti, ako aj narušenie právnej istoty občanov, ktorej neopomenuteľnou
súčasťoujedôverajednotlivcovvrozhodovaciučinnosťvorgánochštátu,vdanomprípadevšeobecného

súdu. Všeobecné pravidlo, že proti nálezu Ústavného súdu sa nemožno odvolať, má za následok,
že nález Ústavného súdu predstavuje definitívne riešenie ústavo-právnych otázok v konkrétnej veci,
a preto musí byť dotknutým všeobecným súdom verejne vykonaný. Ústavo-právny výklad obsiahnutý
v náleze Ústavného súdu musí všeobecný súd rešpektovať bez ohľadu na eventuálnu pochybnosť o
tom, či je správny, fundovaný alebo inak akceptovateľný. Aj keď Ústavný súd nie je neomylný, musí

trvať na tom, že v jednotlivých prípadoch je konečnosť sporu nepostrádateľným znakom spravodlivého
procesu, a preto ako orgán s posledným slovom na území Slovenskej republiky musí byť jeho právny
názor v konkrétnej veci nepodmienečne rešpektovaný. Opačný názor by odporoval samotnému princípu
kasačného rozhodnutia a právneho štátu (Nález Ústavného súdu č. 343/2010 zo dňa 27.04.2011).

Dokazovaním bolo preukázané, že sporné pozemky nie sú pozemkami vo vojenských obvodoch a z
toho dôvodu podľa § 16 ods. 1 a ods. 2 Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí vlastnícke právo k
nim na navrhovateľa, t. j. na Q. S., neprešlo. Posudzovanie splnenia ďalších podmienok vyžadovaných
pre prechod majetku štátu do majetku mesta je bezvýznamné, pretože pre prechod vlastníckeho práva
je potrebné, aby boli kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky. Z tohto hľadiska súd návrhy na

ďalšie dokazovanie zamietol, pretože ďalšie dokazovanie považoval za nadbytočné a neúčelné.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 19. 5. 2016 súd vykonal dokazovanie aj prečítaním podania
právneho zástupcu odporcu zo dňa 18. 5. 2016, ktorým doplnil svoje predchádzajúce vyjadrenie zo
dňa 16. 5. 2016 a zároveň aj oboznámil s obsahom pripojených pozemnoknižných vložiek. Týmto

podaním sa právny zástupca navrhovateľa snažil spochybniť skutočnosť, že sporné pozemky v 19.
storočí a následne k 31. 12. 1949 patrili Mestu Kremnica. V tejto súvislosti právny zástupca navrhovateľa
vypovedal, že s doplňujúcim vyjadrením právneho zástupcu odporcu bol oboznámený a nepovažuje
za potrebné, aby súd z tohto dôvodu pojednávanie odročil. Na záver pojednávania právny zástupca
navrhovateľasvojnázorzmenilažiadal,abysúdpojednávanieodročil,pretožesichcepodanieprávneho

zástupcu odporcu, ako aj jeho prílohy lepšie preštudovať. Súd nepovažoval za potrebné pojednávanie
odročiť, pretože podanie právneho zástupcu odporcu prečítal a oboznámil účastníkov aj s obsahom
priložených listín. Predložené listiny nijakým spôsobom nevyvracajú skutočnosť, že jedna zo štyroch
podmienok pre prechod majetku štátu na obec, to znamená, že sporné pozemky sa nachádzajú vovojenskom obvode splnená nebola a preto súd pojednávanie neodročil. Návrh právneho zástupcu
navrhovateľa na odročenie pojednávania súd považoval za účelový, ktorý by tento spor, ktorý trvá už
vyše 20 rokov, zbytočne predlžoval.

Návrh navrhovateľa na dokazovanie vyžiadaním odborného stanoviska od Úradu geodézie, kartografie
a katastra v Bratislave, vo vzťahu k obsahu evidencie nehnuteľností (pozemnoknižné vložky), ktorá by
mala preukázať, že v minulosti sporné pozemky patrili Mestu Kremnica, súd zamietol. Nepovažoval
vykonanie tohto dôkazu za dôležité, pretože v spise sa nachádzajú viaceré odborné vyjadrenia a

znalecké posudky týkajúce sa listín, ktoré by mali preukázať, že sporné pozemky vlastnícky patrili k 31.
12. 1949 navrhovateľovi. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Je vecou súdu, aby listiny odborne posúdil a na
základe vykonaných dôkazov urobil záver z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd
zamietol vykonanie tohto dôkazu aj z toho dôvodu, že tento dôkaz sa netýkal posúdenia skutočnosti,

ktorá bola pre rozhodnutie súdu zásadná a to, či sa sporné pozemky nachádzajú vo vojenskom obvode.

Pretože všetky štyri zákonné podmienky stanovené Zákonom č. 138/1991 Zb. pre prechod vlastníckeho
práva k sporným pozemkom zo štátu na Mesto S. splnené neboli, súd návrh navrhovateľa, ktorým žiadal,
aby mu odporca vydal pozemky, ktoré sa nachádzajú v obci W., katastrálne územie W. U. K. R. Ú. B. I.

I. sú zapísané na liste vlastníctva Č.. XXX, a to parcely registra „C“, a to parcela č. XXXX - J. V. R. B.
XXX XXX Q.X, V. Č.. XXXX - J. V. R. B. X XXX Q.X, V. Č.. XXXX - J. V. R. B. X XXX Q.X, V. Č.. XXXX
- J. V. R. B. X XXX XXX Q.X, V. Č.. XXXX - G. V. U. K. R. B.Q. X XXX Q.X, V. Č.. XXXX - J. V. R. B.
X XXX Q.X, V. Č.. XXXX - J. V. R. B. XXX XXX Q.X, V. Č.. XXXX - J. V. R. B. X XXX XXX Q.X, V. Č..
XXXX - J. V. R. B. X XXX Q.X U. V. Y. „. Č.. XXXX/X - J. V. R. B.Ý. XXX XXX Q.X, zamietol.

O trovách konania a o trovách štátu súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne osobitne, a to do 30 dní
od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania

alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súdená vec je pomerne zložitá a spor trvá už vyše dvadsať rokov. Z toho dôvodu súd rozhodol tak, že
o trovách konania a o trovách štátu rozhodne osobitne, a to do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veciPodľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).