Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 17, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213213258
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4213213258.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: GENERAL

FACTORING, a.s., IČO: 35 838 825, Košická 56, Bratislava, zastúpený: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: H. O., nar. XX.X.XXXX,
J. XXXX/XA, F., o zaplatenie 4.030,57 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2 997,84 Eur, úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy 2
366,87 Eur od 13.6.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 48,75%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa17.6.2013domáhalzaviazaniažalovanejnazaplateniesumy
4030,57 eur spolu s riadnym úrokom 8,50% ročne zo sumy 2366,87 Eur od 13.6.2013 do zaplatenia,
úrokomzomeškaniavovýške8,50%ročnezistiny2366,87Eurod13.6.2013aždozaplateniaanáhrady
trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaná s právnym predchodcom žalobcu (Slovenská
sporiteľňa a.s.) dňa 13.12.2005 uzavrela Zmluvu o splátkovom úvere č. 0212129703, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu jej poskytol úver vo 40000,-Sk (1327,76 Eur). Žalovaná si svoje povinnosti

vyplývajúce zo zmluvy neplnila. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 žalobca
nadobudol voči žalovanej žalovanú pohľadávku. Žalovaná suma pozostáva zo sumy 2546,88 Eur ku dňu
postúpenia pohľadávky (21.12.2010) a to z istiny 2366,87 Eur, znížených úrokov z omeškania 144,57
Eur, riadnych úrokov vo výške 35,26 Eur. To sumy 1483,69 Eur (príslušenstvo odo dňa nasledujúceho
po postúpení pohľadávky - 22.12.2010 do vyhotovenia žaloby 13.6.2013) z riadnych úrokov 17,30% z
istiny 2366,87 Eur a úrokov z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 2366,87 Eur vo výške 469,55 Eur.

2. Tunajší súd dňa 27.7.2016 vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol a rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 23a ods.1, 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného do 31. 03. 2006, §
52 ods. 1, 2, 3,4, § 517 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b), § 3 ods. 1,2
zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, § 5b, § 29b zák. č. 250/2007 účinného od 1.6.2014. Proti
tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Nitre uznesením č. 8Co/603/2016-161 zo dňa
28.2.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie s tým, že nebolo uvedené,
prečo nebolo aplikované ust. § 52 ods. 2 OZ, neobsahovalo skutkové a právne zdôvodnenie posúdenia

uznaniadlhuzodňa3.8.2011,neriešipremlčaniesamostatneprekaždýuplatnenýnárok(zložku4030,57
Eur.3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou zo dňa 13.12.2005, všeobecnými
podmienkami, počítačovým výstupom žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohou, ostatnými
listinami v spise a zistil nasledovný skutkový a právny záver vecí:

4. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0212129703 mal súd preukázané, že ju žalovaná uzavrela
so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 13.12.2005. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
spotrebiteľskéhoúveruvovýške40000,-Sk(1327,76EUR),ktorýsažalovanázaviazalasplatiťveriteľovi
splátkami po 1072,- Sk splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci s dátumom konečnej splatnosti dňa

20.11.2010. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli úverové podmienky a všeobecné obchodné
podmienky. Dňa 21.12.2010 spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči
žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok č.1424/2010/CE na žalobcu.

5. Podľa § 23a ods. 1, 2 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa Spotrebiteľskými zmluvami
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,

ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa osobitného predpisu (odkaz pod čiarou na § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

6. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1,2 citovaného zákona o spotrebiteľských
úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver

v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

7. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3

Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č.
258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských
zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka.
Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č.

258/2001 Z.z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

9. Podľa § 558 Obč. zák. ak niekto písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do výšky a dôvodu,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

10. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.11. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol
záväzkovoprávny vzťah titulom úverovej zmluvy. Z charakteru tohto zmluvného vzťahu jednoznačne
vyplýva, že táto úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a

žalovaná má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok titulom úveru,
ktorý žalovanej poskytol na základe zmluvného dojedania obsiahnutého v zmluve. Súd poukazuje na
rozhodnutie NS SR č.3MCdo/12/2014 na § 52 ods. 2 veta tretia Obč. zák., podľa ktorého všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Obč. zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny
obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je
súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej
uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny
vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia §

1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,
že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný
zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu
na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a
teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou
o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností)
ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv).

12. Dňa 3.8.2011 žalovaná uznala pohľadávku žalobcu vo výške 2997,84 Eur (2546,88 + 450,96 ) ku
dňu 22.7.2011. Vzhľadom na ustanovenie § 558 Obč. zák. preto súd túto sumu žalobcovi priznal, súd
poznamenáva, že žalovaná toto tvrdenie nepoprela. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol,
pretože žalobcovi suma 2546,88 Eur (do postúpenia pohľadávky 21.12.2010), pozostávajúca z istiny
2366,87 Eur, znížených úrokov 144,57 Eur a riadnych úrokov 35,26 Eur prináležala. Čo sa týka sumy

450,96 Eur išlo o úrok z omeškania od 22.12.2010 do 13.6.2013 z istiny 2366,87 Eur (čistá istina úveru
vo výške 826,22 Eur + riadne úroky vo výške 1389,32 Eur od decembra 2006 do 20.11.2010 + poplatky
za vedenie účtu vo výške 151,33 Eur), tento úrok taktiež žalobcovi prináleží podľa § 517 ods. 1,2 Obč.
zák. Súd poznamenáva, že konečná splatnosť bola v zmluve určená ku dňu 20.11.2010.

13.Pokiaľideouplatnenýnároknazaplateniezmluvnýchúrokovvovýške17,30%ročnezistiny2366,87
od 22.12.2010 do 13.6.2013 (resp. 8,50% z istiny 2366,87 Eur od 13.6.2013 do zaplatenia), ktoré sú
požadované od vyhlásenia splatnosti úveru súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd konštatuje, že
zmluvnýúrokbolsúčasťoukaždejjednejsplátkyúveru,tedapriznaniežalobcomuplatnenéhozmluvného
úroku je duplicitným nárokom. Súd poukazuje i na to, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času

účinkov vyhlásenia splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka
z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom
sa pohľadávka (celá, teda aj poplatky) veriteľa predčasne stávajú splatnými v celom rozsahu. To isté platí
aj pri konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté
peňažné prostriedky, konečnou splatnosťou stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej.

Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu.
V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu. Súd poukazuje
aj na § 54 ods. 1 Obč. zák., v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného k
plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení splatnosti úveru (určenej konečnej splatnosti) odchyľovalo od
zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršovalo jeho postavenie. Preto v tejto časti súd žalobu

ako nedôvodnú, nepreukázanú zamietol s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia.

14. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením
v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.