Rozsudok Judgement was issued on Friday, June 13, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/30/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112220489
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112220489.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci

navrhovateľa: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684 proti
odporkyni: M. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.F. XX, V., zastúpená JUDr. Pavlom Sitárom,
advokátom, Zvonárska 8, Košice o zaplatenie 529,80 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 529,80 EUR spolu s 8,75%-ným ročným úrokom z
omeškania od 23.11.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 31,50 EUR.

V prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 8.8.2012 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal

odporkyňu k zaplateniu sumy 529,80 EUR z dôvodu, že odporkyňa užíva nebytové priestory
navrhovateľa bez platne uzatvorenej nájomnej zmluvy. Za užívanie nebytových priestorov neplatí, čím
jej vzniká bezdôvodné obohatenie. Navrhovateľ si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
za obdobie od júla 2010 do konca júla 2012.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že Nájomnou zmluvou zo dňa 22.2.1995 sa odporkyňa stala
nájomcom nebytového priestoru nachádzajúceho sa v suteréne obytného domu na E. G.. Č.. XX U. V..

Dodatkom č. 1 k tejto zmluve došlo k zmene pôvodnej výmery nebytového priestoru o rozlohe 96 m2 na
22 m2. V marci 2003 právny predchodca navrhovateľa zaslal odporkyni výpoveď z nájmu nebytového
priestoru pre neplatenie nájomného. Uplynutím výpovednej lehoty zaniklo právo nájmu odporkyne k
tomuto priestoru.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporkyni ako vlastníčke bytu č. 3 na E. XX U. V., bolo stavebným
povolenímzodňa22.5.1996umožnenénadsvojimbytomrekonštruovaťpodkroviezaúčelomvytvorenia

mezonetového bytu. V súčasnej dobe je situácia taká, že sú vlastníkmi bytu č. 3, a to čo nadstavili
v rámci mezonetu, tam sú v nájme. Ich spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach sa nadstavbou nemenili. Rekonštrukčné práce sa týkali len podkrovia. V priestoroch
suterénu sa žiadne stavebné úpravy nevykonávali, resp. nemali na takéto úpravy povolenie. K
nadstavenému mezonetovému bytu pivnica neexistuje. Do Zmluvy o nájme bytu č. W.-X/XX zo dňa
15.1.2007 sa do článku 2 bod 2 medzi príslušenstvo bytu pivnica ocitla omylom. Naviac navrhovateľ
uvádza,ževpredmetnomdomesanenachádzajúžiadnepivnice,alejetamvsuterénenebytovýpriestor.

Odporkyňa sa vo veci bránila tým, že navrhovateľ nemá aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Nájomnú
zmluvu mala odporkyňa uzatvorenú s Bytovým podnikom mesta Košice, pričom navrhovateľom vo vecije Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., tento bol zapísaný do obchodného registra až dňa 29.11.2008,
pričom navrhovateľ žiada zaplatiť nedoplatok už od augusta 2008.

Ďalej odporkyňa uviedla, že je nájomkyňou bytu č. 6 na E., pričom byt je v podkroví. Pozostáva z
kuchyne, 3 izieb a príslušenstva. Príslušenstvo tvorí kúpeľňa, WC a pivnica. Pivnicou má byť práve ten
nebytový priestor, za ktorého bezdôvodné obohatenie žiada vydať touto žalobou navrhovateľ. Nájom za
nebytový priestor, t.j. za pivnicu má odporkyňa platiť spolu s nájomným za byt.

Manžel odporkyne p. Y. H. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že v roku 1996 kúpili na E. XX U.
V. byt č. 3. Spolu s týmto bytom mali aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu. Dostali povolenie na rozšírenie ich bytu č. 3 o priestor v podkroví, tak z bytu č. 3
vytvorili mezonetový byt. Nevie, ako je možné, že navrhovateľ považuje tento byt za samostatnú bytovú
jednotku (byt č. 6), keď do tohto bytu je možný prístup len cez ich byt č. 3. Inak sa do tohto bytu dostať
nedá. Keď v roku 1996 odkúpili byt č. 3, v celom dome boli traja vlastníci bytov. Iné byty tam v tom čase

neboli. Tým sa stali spoluvlastníkmi všetkých spoločných priestorov, teda aj podkrovia. V súčasnej dobe
im toto podkrovie chcú druhýkrát predať.

Čo sa týka suterénnych nebytových priestorov, svedok uviedol, že od roku 2003 tento priestor neužívajú,
alekľúčeodtohtopriestorumá.SuterénnypriestormajúnazákladenájomnejzmluvyuzavretejsMestom

Košice od roku 1996. V čase, keď kúpili byt č. 3, mali záujem kúpiť aj celý suterén o výmere viac ako
90 m2. Keď im bol daný suterén do užívania, nikto im neukázal, ktorá časť suterénu to je, dokonca
to neskôr nevedel ukázať ani pracovník navrhovateľa v rámci exekučného konania o vypratanie časti
nehnuteľnosti.

Svedok - E. W. uviedol, že je spoluvlastníkom nebytových priestorov na E. XX U. V.K.. Tieto sa
nachádzajú vo dvore na prízemí. Pod prízemím sa nachádzajú ešte suterénne priestory. On suterén
neužíva. Suterén je postavený z viacerých miestností, pretože sú to nosné múry, na ktorých stojí celý
dom. Svedok ďalej potvrdil, že videl odporkyňu aj s manželom, že oni tieto nebytové priestory v suteréne
využívajú, chodia do nich, pričom o tom, že by tieto suterénne priestory využívali aj iní vlastníci bytov,

vedomosť nemal.

Svedok vo svojej výpovedi potvrdil, že odporkyňa s manželom chodila do týchto suterénnych priestorov
aj v rozhodnom období, t.j. v roku 2010 - 2012.

Navrhovateľ ako listinný dôkaz do spisu doložil Nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi Mestskou časťou
Košice - Staré Mesto a odporkyňou dňa 22.2.1995 na dobu neurčitú, a to od 1.3.1995. Na základe tejto
zmluvy mohla odporkyňa užívať nebytové priestory nachádzajúce sa na E. G.. Č.. XX v suteréne objektu,
o podlahovej ploche 96 m2. Odporkyňa mala tieto nebytové priestory užívať na veľkosklad tovarov v
rozsahu povolenej živnosti. V článku III. Nájomnej zmluvy si účastníci dohodli aj výšku nájmu, a to 290,-

Sk/ročne/m2. Splatnosť nájomného bola dohodnutá v štvrťročných splátkach po 6.960,-Sk, pričom tieto
mali byť splatné vždy do 5. dňa prvého mesiaca štvrťroku. K tomu navrhovateľ predložil aj Dodatok č. 1 k
uvedenej nájomnej zmluve. Predmetom dodatku bolo zníženie podlahovej plochy nebytového priestoru
na E. XX U. V. (suterén z 96 m2 na 22 m2). Ostatné ustanovenia nájomnej zmluvy ostali v platnosti
a bez zmien. Ďalej navrhovateľ doložil výpoveď z nájmu nebytového priestoru na E. XX U. V. zo dňa

13.3.2003, adresovaný odporkyni, a to z dôvodu neplatenia nájomného. K tomu navrhovateľ priložil aj
fotokópiu doručenky, ktorou preukázal, že odporkyňa výpoveď z nájmu nebytového priestoru prevzala
dňa 21.3.2003.

Navrhovateľ doložil do spisu aj mesačný zálohový predpis platieb za užívanie nebytového priestoru

platný od 1.7.2010, podľa ktorého bolo základné nájomné 17,66 EUR. Ďalej doložil sumárnu analýzu
platiebzaobdobieod1.7.2010do31.7.2012,zktoréhovyplýva,žeodporkyňazatotoobdobieneuhradila
žiadnu sumu.

Navrhovateľdospisudoložilaj ZmluvuonájmenebytovýchpriestorovuzatvorenúsospoločnosťouT..S..

Z.,s.r.o.dňa1.11.2012,kuktorejpripojilajpredpisnájomnéhoazálohovýchplatiebprenebytovýpriestor,
ZmluvuonájmenebytovýchpriestorovuzatvorenúsoL.L.XX.A.F.U.zodňa26.3.2013,kuktorejpripojil
predpis nájomného a zálohových platieb pre nebytové priestory, Zmluvu o nájme nebytových priestorov
uzatvorenú s Y. V. X zo dňa 18.2.2010, ku ktorej taktiež pripojil predpis nájomného a zálohových platiebpre nebytový priestor spolu s prílohou, Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorenú L. K.. K. M. zo
dňa 17.12.2009, k tomu priložil aj prílohu k MZP platnému od 1.1.2010 pre nebytový priestor, Zmluvu o
nájme nebytových priestorov uzatvorenú so spoločnosťou L., L..C..I.. zo dňa 16.1.2013, k tomu pripojil

predpis nájomného a zálohových platieb pre nebytový priestor, Zmluvu o nájme nebytových priestorov
uzatvorenú s E. M.Ľ. - M.-X. zo dňa 20.1.2010, k tomu priložil predpis nájomného a zálohových platieb,
ako aj prílohu k MZP platnému od 1.1.2010 pre nebytový priestor. Týmito nájomnými zmluvami k
nebytovým priestorom na E., V., F., C.. R. G.. U. V., navrhovateľ preukázal obvyklú výšku nájomného.

Do spisu navrhovateľ doložil aj uznesenie z XX. rokovania Mestského zastupiteľstva v Košiciach zo dňa
30. - 31. októbra 2008 č. 629, ktorým bola založená obchodná spoločnosť Bytový podnik mesta Košice,
s.r.o., uznesenie č. 630 o zrušení príspevkovej organizácie Bytový podnik mesta Košice, k tomu doložili
Zmluvu o výkone správy majetku mesta Košice č. XXXX/XXXX uzatvorenú medzi Mestom Košice a
Bytovým podnikom mesta Košice príspevková organizácia zo dňa 1.12.2008, Dodatok č. 1 k zmluve o
výkone správy majetku Mesta Košice uzatvorenú medzi Mestom Košice a Bytovým podnikom mesta

Košice, s.r.o. zo dňa 1.7.2009, Dodatok č. 2 zo dňa 11.3.2010, Dodatok č. 3 zo dňa 6.10.2010, Dodatok
č. 4 zo dňa 1.12.2010 a Dodatok č. 5 zo dňa 17.3.2011.

Do spisu bola doložená aj Zmluva o nájme bytu č. W.-X/XX uzatvorená dňa 15.1.2007 medzi Mestom
Košice a odporkyňou, ako aj jej manželom. Na základe tejto nájomnej zmluvy bol odporkyni a jej

manželovi prenechaný do nájmu byt č. 6 na E. XX U. V. na podkroví, pozostávajúci z kuchyne, 3
izieb a príslušenstva, pričom príslušenstvo bytu tvoria: kúpeľňa, WC a pivnica. Doložený bol aj zápis z
kolaudácie podkrovného priestoru, ktorý ako stavebník vykonávala odporkyňa, v ktorom sa uvádza, že
na základe súhlasu o pričlenení podkrovných priestorov boli vykonané stavebné úpravy. Po vykonaní
stavebných úprav Okresný úrad Košice I vydal kolaudačné rozhodnutie. Rekonštrukciou podkrovia boli

vytvorené priestory o obytnej ploche 44 m2 a 29 m2 úžitkovej plochy.

Odporkyňa do spisu doložila vyjadrenie Mesta Košice zo dňa 12.2.2007 k žiadosti o prevod vlastníctva
bytu, ktorú zaslala odporkyňa s manželom. Okrem iného sa v ňom uvádza, že po preverení platnej
nájomnej zmluvy mesto dospelo k záveru, že odporkyňa s manželom spĺňajú podmienky nadobudnutia

vlastníctva predmetného bytu č. 6 v súlade so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Zároveň boli odporkyňa s manželom požiadaní, aby sa obrátili za účelom vyplnenia záväzného
dotazníka, ktorý je už podkladom pre vyhotovenie kúpnej zmluvy na firmu L. E..L..

Odporkyňa do spisu doložila aj záznam z úkonu exekúcie vyprataním časti nehnuteľnosti zo dňa

10.11.2009vyhotovenýsúdnymexekútoromR..Y.A.,vktoromsaokreminéhouvádza,žedňa24.3.2009
od 10.00 hod. mala byť vykonaná exekúcia vyprataním časti nehnuteľnosti, a to nebytových priestorov
v suteréne objektu na G.. E. XX U. V. o výmere 22 m2, ktoré sú vo vlastníctve Mesta Košice. Vzhľadom k
tomu,ženamiestebolozistené,žesajednáorozsiahlenebytovépriestorysjedinýmivstupnýmidverami
do suterénu objektu a prítomný pracovník Bytového podniku mesta Košice p. L. nestotožnil s určitosťou a

bez vylúčenia pochybnosti danú časť nehnuteľnosti určenú na vypratanie, nedošlo z uvedeného dôvodu
k zrealizovaniu úkonu vypratania.

Ďalej odporkyňa do spisu doložila upomienku navrhovateľa zo dňa 9.2.2011 adresovanú odporkyni z
dôvodu nedoplatkov z nájmu bytu č. 7 z vyúčtovacieho obdobia ku dňu 31.1.2011. Odporkyňa mala mať

nedoplatok 594,76 EUR a penále ku dňu 9.2.2011 vo výške 212,69 EUR. V tejto súvislosti odporkyňa
poukázala, že ona nájomnú zmluvu na byt č. 7 s navrhovateľom nemala uzavretú.

Odporkyňa do spisu doložila aj Kúpnu zmluvu, ktorú dňa 16.12.1996 spolu s manželom ako kupujúci
uzatvorili s p. Y. Y. ako predávajúcou, pričom predmetom kúpnej zmluvy bol byt č. 3 na E. G.. Č.. XX

U. V.. Vklad vlastníckeho práva bol Okresným úradom Košice IV., odborom katastrálnym povolený dňa
7.2.1997. K tomu doložili aj výpis z LV č. XXXXX pre k. ú. Stredné Mesto, obec: Košice - Staré Mesto,
ktorými preukázali, že v súčasnej dobe je výlučnou vlastníčkou bytu č. 3 na E. XX U. V. M. H.Č., a to
na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 27.4.2009, ako aj to, že výlučným vlastníkom bytu č. 6 v podkroví na
ul. E. XX U. V., je Mesto Košice.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov tento zákon sa vzťahuje
a) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia
stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo
bytu ani spoločné priestory domu;
b) na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.

Podľa§10citovanéhozákona,aksanájomuzavrienaneurčitýčas,súprenajímateľinájomcaoprávnení
vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.

Podľa § 12 citovaného zákona výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od

prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Po vykonaní dokazovania súd vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Čo sa týka námietky aktívnej vecnej legitimácie v spore, tú navrhovateľ preukázal uznesením
z XX. rokovania Mestského zastupiteľstva v Košiciach zo dňa 30. - 31. októbra 2008 č. 629,
ktorým bol navrhovateľ založený. Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so 100%-nou majetkovou
účasťou Mesta Košice a bol založený na zabezpečenie (výkon) správy a údržby bytového fondu
vo vlastníctve mesta a ďalšie činnosti určené zakladateľskou listinou. Ako nepeňažný vklad do

majetku navrhovateľa boli použité veci, práva, záväzky, práva z priemyselného a duševného
vlastníctva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili a slúžili na prevádzkovanie bytového podniku Mesta
Košice, príspevkovej organizácie vrátane prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov
zamestnancov. Príspevková organizácia Bytový podnik mesta Košice bola zrušená uznesením z XX.
rokovania Mestského zastupiteľstva v Košiciach zo dňa 30. - 31. októbra 2008 č. 630. Navrhovateľ má

v predmete činnosti okrem iného aj správu bytového a nebytového fondu.

NájomnúzmluvusodporkyňounaprenájomnebytovýchpriestorovnaE.G..Č..XXU.V.vsuterénetohto
objektu,opodlahovejploche96m2uzatvorilsodporkyňoudňa22.2.1995akoprenajímateľMestskáčasť
Košice - Staré Mesto. Aj keď ako prenajímateľ v nájomnej zmluve vystupuje Mestská časť Košice - Staré

Mesto, vlastníkom nebytových priestorov bolo a aj naďalej zostalo Mesto Košice. Keďže predmetom
činnosti navrhovateľa je aj výkon správy a údržby bytového fondu, resp. správa bytového a nebytového
fondu, ktorý je vo vlastníctve mesta, tým je aj daná jeho aktívna legitimácia v tomto spore.

Nájomná zmluva na prenájom nebytových priestorov na E. G.. Č.. XX U. V. v suteréne tohto objektu,

o podlahovej ploche 96 m2 bola uzatvorená s odporkyňou dňa 22.2.1995. Dňa 13.3.2003 jej bola
daná výpoveď z nájmu tohto nebytového priestoru, pričom odporkyňa výpoveď z nájmu prevzala dňa
21.3.2003, čo potvrdila vlastnoručným podpisom na listovej doručenke. V zmysle ust. § 12 zák. č.
116/1990 Zb. je výpovedná lehota tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak a začína plynúť od prvého dňa
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Počas konania nebolo preukázané, že by si účastníci

dohodli inú dobu výpovednej lehoty, preto výpovedná lehota začala plynúť od 1.4.2003 a uplynula dňom
30.6.2003. Od 1.7.2003 odporkyňa užívala tento nebytový priestor bez uzavretej nájomnej zmluvy.Odporkyňa mala pôvodne prenajatých 96 m2 podlahovej plochy, Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve
bola rozloha prenajatej plochy nebytového priestoru znížená na 22 m2. Na uvedenom Dodatku č. 1 nie
je uvedený dátum, kedy bol účastníkmi konania podpísaný, súd však vychádzal z toho, že musel byť

podpísaný počas platnosti zmluvy, t.j. najneskôr do 30.6.2003.

Tým, že odporkyňa nebytový priestor užívala bez platnej uzatvorenej nájomnej zmluvy, pričom za
užívanie tohto priestoru nič neplatila, vzniklo jej bezdôvodné obohatenie.

Ako uviedol manžel odporkyne, uvedený nebytový priestor neužívajú od roku 2003, avšak stále majú
od neho kľúče. Skutočnosť, že odporkyňa suterénne priestory využíva, potvrdil aj svedok - E. W., ktorý
videl odporkyňu aj s manželom, že do týchto suterénnych priestorov chodia. Videl ich aj v rozhodnom
období, t.j. v rokoch 2010 - 2012, za ktoré navrhovateľ žiada vydať bezdôvodné obohatenie.

Keďže odporkyňa užíva celé nebytové priestory v suteréne na E. XX U. V., neobstojí jej obrana, že

ani sám navrhovateľ nevie presne určiť, ktorých 22 m2 má užívať. Nebytové priestory majú rozlohu
minimálne 96 m2, navrhovateľ žiada vydať bezdôvodné obohatenie len za užívanie 22 m2.

Podľa názoru súdu neobstojí ani obrana odporkyne v tom smere, že za užívanie suterénnych priestorov
platí v rámci nájomného za byt č. 6, keďže príslušenstvom k tomuto bytu je kúpeľňa, WC aj pivnica.

Pivnica však nemôže byť príslušenstvom k bytu č. 6. Tento byt odporkyňa s manželom postavili na
základe stavebného povolenia zo dňa 22.5.1996 nad svojim bytom č. 3, tak že zrekonštruovali podkrovie
a vytvorili mezonetový byt. Rekonštrukčné práce boli vykonávané len v podkroví, v priestoroch suterénu
sa žiadne stavebné úpravy nevykonávali, resp. navrhovateľ im na to nedal žiaden súhlas a nemali na to
ani stavebné povolenie. K novo postavenému bytu č. 6 nebola postavená pivnica a predtým ani takáto

pivnica (samostatne) neexistovala. Z toho potom logicky vyplýva, že príslušenstvom bytu č. 6 žiadna
pivnica nemôže byť.

Na základe vyššie uvedeného potom súd dospel k záveru, že odporkyňa od 1.7.2003 užíva nebytové
priestory v suteréne na E.F. G.. XX U. V., bez akejkoľvek zmluvy. Zároveň bráni vlastníkovi v užívaní

týchto priestorov. Odporkyňa nemá uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu ani na 1 m2 nebytového
priestoru, užíva celý priestor, t.j. minimálne 96 m2. Podľa názoru súdu, netreba ani presnú špecifikáciu
k tomu, ktorých 22 m2, za ktoré navrhovateľ žiada vydať bezdôvodné obohatenie, odporkyňa užíva.

Navrhovateľ žiadal zaviazať odporkyňu k zaplateniu sumy 17,66 EUR s titulom vydania bezdôvodného

obohatenia za obdobie od júla 2010 do konca júla 2012. Výšku bezdôvodného obohatenia vypočítal
podľa pôvodnej nájomnej zmluvy. V článku III. Nájomnej zmluvy mali účastníci dohodnutú výšku
nájomného 290,-Sk/m2/rok, čo v prepočte na eurá a mesiace predstavuje 0,82 EUR/m2/mesiac. Ide o
bežné nájomné, aké má navrhovateľ uzatvorené s inými nájomcami, nielen na E. G.. U. V., ale aj na F.
G.., W. R. G.., Č. W. V. G.. U. V., t.j. na uliciach neďaleko, resp. v blízkom okolí nebytových priestorov

odporkyne.

Bezdôvodnéobohateniemôžespočívaťvoveciach,vovýkonoch,aleajvtom,žemajetokzodpovedného
subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoju povinnosť. V tomto prípade
mal súd dostatočne preukázané, že v danom období, t.j. od začiatku júna 2010 do konca júla 2012

odporkyňa užívala nebytové priestory navrhovateľa, resp. Mesta Košice bez toho, aby za ne platila.
Tým došlo na jej strane k bezdôvodnému obohateniu. Navrhovateľ bezdôvodné obohatenie odporkyne
vypočítal na 17,66 EUR za každý mesiac za 22 m2, čo v prepočte na m2 predstavuje po zaokrúhlení 0,80
EUR. Za 25 mesiacov, t.j. za obdobie od júla 2010 do júla 2012 potom výška bezdôvodného obohatenia
predstavuje 529,80 EUR. Súd preto zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 529,80 EUR z

titulu bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ
požiadal.

Navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania tak, ako by vtedy odporkyňa meškala s platením
jednotlivých mesačných splátok nájomného. Nájomná zmluva však medzi účastníkmi konania
uzatvorená už nebola. Čas plnenia teda nebol dohodnutý, nebol ani ustanovený právnym predpisom,
ani určený rozhodnutím. Preto odporkyňa bola povinná splniť dlh prvého dňa po tom, čo ju o plnenie
navrhovateľ požiadal. Za takéto požiadanie treba považovať aj doručenie žaloby odporkyni. Odporkyňa

žalobu prevzala spolu s platobným rozkazom dňa 22.11.2012, preto súd zaviazal odporkyňu zaplatiť
navrhovateľovi spolu s istinou aj zákonný 8,75%-ný ročný úrok z omeškania od 23.11.2012, t.j. od
nasledujúcehodňapodátumeprevzatiažalobyaždozaplatenia.Vprevyšujúcejčastiúrokuzomeškania
súd žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Pretože vo veci samej bol v plnom rozsahu úspešný navrhovateľ, súd zaviazal odporkyňu nahradiť
navrhovateľovi vzniknuté trovy konania vo výške 31,50 EUR za zaplatenie súdneho poplatku za návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať
do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).