Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. máj 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17Cb/69/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5708206787
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5708206787.46

Rozhodnutie

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v obchodnej právnej
veci žalobcu: JUDAS výrobno-technická spoločnosť, s.r.o., so sídlom 372 Bohdanovce nad Trnavou
919 09, IČO 34 109 196, právne zastúpený JUDr. Milanom Švecom, advokátom so sídlom Bratislava,
Vajnorská 98/D proti žalovanému: HYDAC, s.r.o., so sídlom Gorkého 4, Martin 036 01, IČO 31 578 314,
právne zastúpeným JUDr. Miroslavom Salínim, advokátom so sídlom Martin, Priehradka 20, v konaní o

zaplatenie celkom 26.401,04 eur s prísl. a o vzájomnom návrhu žalovaného proti žalobcovi na zaplatenie
sumy 90.853,19 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 388,87 € ( za naviac práce ) spolu s úrokom z omeškania
14,25 % ročne, od 6.11.2007 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd návrh žalobcu proti žalovanému na zaplatenie sumy 7.809,30 € ( doplatok ceny diela ) spolu s

14,25 % úrokom z omeškania ročne, zo sumy 7.809,30 € od 8.9.2007 do zaplatenia a návrh žalobcu
proti žalovanému na zaplatenie sumy 12.936,67 € ( cena naviac prác ) spolu s úrokom z omeškania vo
výške 14,25 % ročne, zo sumy 12.936,67 €, od 6.7.2007 do zaplatenia zamieta.

O vzájomnom návrhu žalovaného proti žalobcovi takto

r o z h o d o l

III. Žalobca, je povinný zaplatiť žalovanému sumu 21.976,71 €, spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne,
zo sumy 11.114,- €, od 12.1.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne, zo sumy
10.862,71 € od 1.10.2007 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Vo zvyšku sa vzájomný návrh žalovaného voči žalobcovi zamieta.

V. O trovách konania súd rozhodne do 30. dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa dvomi žalobami podanými na tunajší súd domáhal zaplatenia sumy 18.591,74 eur s
prísl. titulom naviac prác na diele realizovanom pre žalovaného - toto konanie sa viedlo pod sp

zn. 17Cb/69/2008 a tiež sa domáhal nároku na zaplatenie 7.809,30 eur s prísl. titulom zostávajúcej
neuhradenej ceny diela - toto konanie sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. 22Cb/67/2008. Tieto veci
boli uznesením Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/69/2008 - 283 spojené na spoločné konanie a viedli
sa pod sp. zn. 17Cb/69/2008. Naproti tomu žalovaný 5.11.2009 uplatnil voči žalobcovi vzájomný návrh a
žiadal zaplatenie sumy 29.089,88 eur a tento bol po vylúčení na samostatné konanie vedený pod sp.zn.
17Cb/63/2012 (predtým 17Cb/77/2011). Dňa 2.3.2010 žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku v sume

18.590,- eur, dňa 29.11.2010 žalovaný uplatnil zľavu z ceny diela v sume 42.734,72 eur a dňa 25.3.2011
vzájomným návrhom uplatnil sumu 90.853,19 eur (tento vzájomný návrh súd posúdil ako rozšírenievzájomného návrhu z 5.11.2009 a pripustil jeho zmenu). Dňa 29.8.2013 žalovaný vo svojom písomnom
podaní uviedol, že sa domáha voči žalobcovi celkom zaplatenia sumy 90.853,19 eur, pričom v tejto
sume sú zahrnuté už všetky doteraz uplatnené vzájomné nároky a kompenzačná námietka. Z dôvodu

vzájomných súvislostí medzi jednotlivými nárokmi žalobcu voči žalovanému a žalovaného voči žalobcovi
súd potom rozhodol o spojení vecí vedených pod sp. zn. 17Cb/69/2008 a sp. zn. 17Cb/63/2012 na
spoločné konanie s tým, že o všetkých vyššie uvedených nárokoch sa koná a bude rozhodnuté pod sp.
zn. tunajšieho súdu 17Cb/69/2008.

Žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 7.809,30 eur odôvodnil tým, že na základe objednávky
žalovanéhoč.830-4501309006zodňa17.5.2007žalovanývyrobiladodaltechnologickézariadeniaZPA
1300, ZPA 1750, FK 1000 a FK 1500. Ich prevzatie žalovaný potvrdil podpisom na preberacom protokole
číslo 01 08 2007 zo dňa 30.8.2007. Dňa 31.8.2007 žalobca vystavil faktúru č. 207051 splatnú 7.9.2007
na sumu 327.250,- Sk. Medzi účastníkmi bola dohodnutá cena 1.450.000,- Sk bez DPH a následne
boli odpočítané zálohové platby, pričom bolo dohodnuté, že naviac práce budú riešené samostatnou

faktúrou.Dňa25.10.2007žalobcavystavildobropisčíslo207065,ktorýmznížilcenuonevykonanépráce
v sume 91.897,- Sk. Žalovanému zostalo uhradiť 235.263,- Sk, ktoré neuhradil.

Zaplatenia sumy 18.591,74 eur sa žalobca domáhal titulom naviac prác na tom istom diele nad rámec
pôvodnej objednávky, opierajúc sa o skutkové tvrdenia vyššie uvedené, pričom tieto naviac práce

vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 207077 splatnou 5.11.2007 v sume 560.094,90 Sk.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal rozsiahle dokazovanie a dňa 7.11.2013 rozhodol
Rozsudkom tak, že :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.075,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
14,25%ročnezosumy7.809,30eurod8.9.2007dozaplateniaasúrokomzomeškaniavovýške14,25%
ročne zo sumy 5.266,20 eur od 6.11.2007 do zaplatenia.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

O vzájomnom návrhu žalovaného voči žalobcovi rozhodol takto:
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 29.786,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne

zo sumy 18.923,30 eur od 12.1.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy
10.862,71 eur od 1.10.2007 do zaplatenia.

Vo zvyšku sa vzájomný návrh žalovaného voči žalobcovi zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobca, aj žalovaný.

Žalobca v odvolaní uviedol, že napáda Rozsudok Okresného súdu v časti, ktorou žalobe nevyhovel, teda

v časti o zaplatenie 13.325,54 € a zákonných úrokov z omeškania, rovnako napáda rozsudok v časti, v
ktorej súd vzájomného návrhu žalovaného vyhovel, teda v čiastke 29.786,01 € a úroku z omeškania vo
výške 9 % ročne, zo sumy 18.923,30 € od 12.1.2011 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 14,25
% ročne zo sumy 10.862,71 € od 1.10.2007 do zaplatenia.

Žalovaný v odvolaní uviedol, že odvolanie podal proti tej časti rozsudku, v ktorej v rámci žalobcovi
priznanej sumy 13.075,50 € priznal žalobcovi nárok na nezaplatenú časť ceny diela vo výške 7.809,30
€, spolu s úrokom z omeškania a tiež proti tej časti rozsudku, v ktorej súd zamietol žalovanému nárok
na zníženie ceny diela a zaplatenie sumy za žalobcom nevykonané práce vo výške 11.067,18 € a proti
časti rozsudku, ktorej súd zamietol vzájomný návrh žalovaného v časti nároku na náhradu škody vo

výške 50.000,- € s príslušenstvom. Na tomto mieste je nevyhnutné zdôrazniť, že žalovaný odvolaním
nenapadol tú časť rozsudku, ktorou súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 5.266,20 € s
príslušenstvom za naviac práce, ktorú sumu súd zaviazal zaplatiť žalovaného žalobcovi. V tejto časti sa
teda rozsudok Okresného súdu Martin, sp. zn. 17Cb/69/2008, zo dňa 7.11.2013 stal právoplatným.O odvolaní Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 14Cob/71/2014 zo dňa 9.10.2014 rozhodol tak že :

I Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/69/2008-1479 zo dňa 07.11.2013 v napadnutej časti
výroku, ktorým bola žaloba žalobcu vo zvyšku zamietnutá, a to v časti o zaplatenie sumy 4.979,08 Eur
s príslušenstvom p o t v r d z u j e .

II Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/69/2008-1479 zo dňa 07.11.2013 v napadnutej časti

výroku vzájomného návrhu, ktorým bol vo zvyšku, a to v časti 1.162,55 Eur s príslušenstvom zamietnutý
p o t v r d z u j e .

III Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/69/2008-1479 zo dňa 07.11.2013 v napadnutej časti
výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7.809,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 14,25 % ročne zo sumy 7.809,30 Eur od 08.09.2007 do zaplatenia, vo zvyšnej časti výroku, ktorým

bola žaloba žalobcu vo zvyšku zamietnutá, vo zvyšných výrokoch vzájomného návrhu žalovaného voči
žalobcovi a vo výroku vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania z r u š u j e a v r a c i a vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po tomto rozhodnutí Krajského súdu rozsudok 1. stupňového súdu nadobudol právoplatnosť v

nasledovných častiach:

I. výrok, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.266,20 € s príslušenstvom za naviac
práce - výrok nenapadnutý odvolaním.

II. výrok, ktorým bola žaloba žalobcu voči žalovanému v časti 4.979,08 € zamietnutá ( presun do
Modranky; nájomné ) - výrok potvrdený Rozsudkom Krajského súdu v Žiline.

IV. výrok, ktorým súd vzájomný návrh žalovaného voči žalobcovi zamietol v časti 1.162,55 € ( 962,26 €
práca troch zváračov žalovaného, 200,29 € skúška tesnosti ) - potvrdené Rozsudkom Krajského súdu

v Žiline.

O týchto vyššie uvedených nárokoch teda súd už v ďalšom nekonal.

Predmetom konania po vrátení veci Krajským súdom v Žiline teda zostalo nasledovné:

-nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 7.809,30 € s príslušenstvom titulom doplatku
ceny diela. Z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline vyplýva, že pokiaľ bol predmetom žaloby nárok
žalobcu na zaplatenie resp. doplatok ceny diela a obrana žalovaného smerovala i do tohto nároku, je
potrebné primárne vyhodnocovať relevantnosť uplatnenej obrany žalovaného v rovine tvrdenej vadnosti

zhotoveného diela a uplatneného nároku na zľavu z ceny diela.

- nárok žalobcu voči žalovanému v sume 8.436,46 € titulom naviac prác, ktorý nárok 1. stupňový súd
vo svojom pôvodnom rozsudku zamietol.

V tejto časti Krajský súd v Žiline rozhodnutie 1. stupňového súdu zrušil s tým, že z odôvodnenia
1. stupňového súdu nebolo možné bez pochybností zistiť, ako bolo Okresným súdom rozhodnuté o
niektorých žalobcom uplatnených položkách, napr. pri zariadení ZPA 1300 - položka č. 8 a ZPA 1750
- položka č. 9 a pri niektorých položkách odôvodnenie nebolo také, aby úplne spĺňalo požiadavku
konkrétnosti.

- nárok žalovaného v sume 29.786,01 € ( 3.609,51 € doprava Modranka - Erfurt 2x, 4.315,21 € ako
náklady, ktoré vznikli žalovanému v súvislosti s preskúmaním zvarov Výskumným ústavom zváračským,
21.861,29€titulomžalovanýmuplatnenejzľavyzcenydiela),ktorýnároksúdžalovanéhovočižalobcovi
priznal.

Krajský súd v tejto časti rozhodnutie 1. stupňového súdu zrušil s tým, že konštatoval u položky 3.609,51
€ predčasnosť priatych záverov 1. stupňovým súdom, u položky 4.315,21 € Krajský súd vytkol 1.
stupňovému súdu, že v odôvodnení nevysvetlil resp. nešpecifikoval pohľadávku, ktorej príslušenstvombola daná suma a v súvislosti s rozhodnutím Okresného súdu o vzájomnom návrhu žalovaného v časti
21.861,- € Krajský súd považuje za dôležité vyjasniť jednak kompenzačný prejav, a následne predmet
samotného vzájomného návrhu žalovaného, presne konkretizovať a špecifikovať uplatnené sumy, i

vyriešiť otázku prípadnej možnej duplicity obrany žalovaného, v rovine uplatnenej zľavy z ceny diela
vzájomným návrhom a tiež vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku v základnom konaní, vo vzťahu
k obrane žalovaného vo forme započítania.

- zostávajúca časť vzájomného nároku žalovaného voči žalobcovi v sume 59.904,63 € ( 50.000,- €

uplatnená škoda a 9.904,63 € za nevykonané práce, pričom za celkom nevykonané práce žalovaný
požadoval sumu 11.067,18 €, avšak v časti 1.162,55 € bol nárok žalovaného voči žalobcovi právoplatne
zamietnutý ).

Pokiaľ ide o túto časť vzájomného nároku, Krajský súd zdôraznil, že pokiaľ ide o škodu v sume
50.000,- €, ktorú si žalovaný uplatnil titulom škody, ktorá mu vznikla zaplatením tejto sumy Nemeckému

odberateľovi, ktorý si vyúčtoval náklady na prerábanie diela s tým, že Krajský súd zdôraznil, že je
potrebné preukázať základné atribúty, bez naplnenia ktorých nemôže byť ten, kto škodu uplatňuje
úspešný vo vzťahu k uplatňovanej náhrade, ide o vznik škody, jej výšku, v čom má spočívať porušenie
záväzkovej resp. právnej povinnosti a objasnenie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a
vznikom škody.

Pokiaľ ide o zostávajúcu časť žalovaným uplatňovaného nároku na zaplatenie sumy 9.904,63 €
za nevykonané práce, tak k tomuto Krajský súd uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku
nepovažoval za dostatočné pre vyhodnotenie argumentácie žalovaného spojenej s poukazom na § 549
ods. 1, veta 1. a 2. Obchodného zákonníka.

Súd vo veci opätovne nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie so zameraním na
skutočnosti, ktoré zdôraznil vo svojom rozhodnutí Krajský súd.

Žalovaný predložil do spisu korešpondenciu medzi HYDAC International GmbH a Slovenskou

spoločnosťou HYDAC s.r.o., z ktorej vyplynulo, že agregáty boli v Nemecku celkom tri krát vyrobené.
Zlé rúry boli z Erfurtu zaslané pánovi S.. Potrubia bolo potrebné podľa vyjadrenia znovu vyhotoviť.

Ďalej žalovaný predložil vyjadrenie BMB Leitner s.r.o. - medzinárodnej audítorskej spoločnosti, ktorá sa
vyjadrila k správnosti účtovných dokladov, ohľadne faktúry č. 2300041 na sumu 50.000,- €.

Žalovaný predložil do spisu tiež faktúru vystavenú HYDAC System GMBH pre HYDAC s.r.o. Martin
na sumu 50.000,- €, pričom z obsahu - textu faktúry vyplýva, že boli fakturované opravné práce a
prepracovanie nedostatkov na zariadení ZPA 1300 v Erfurte.

Opätovne boli k jednotlivým položkám naviac prác, ktoré mal vykonať žalobca vypočutí ako žalobca,
tak aj žalovaný, ktorí podrobne vypovedali opätovne k jednotlivým položkám a ich vyjadrenia boli v
prevažnej časti zhodné s ich vlastnými vyjadreniami, ktoré učinili pred tým, než 1. stupňový súd vo veci
prvý krát rozhodol. Naviac právny zástupca žalobcu k prekladu faktúry na sumu 50.000,- € uviedol, že
sa fakturovala prerábka so zmenou dispozície.

Svedok K. T. vypovedal, že nepočul, žeby niekto požadoval, aby sa najprv vyrábal prototyp. Tiež uviedol,
že prvé dve zariadenia sa vrátili z toho dôvodu, že rúry z vnútra boli špinavé a špatne odmorené. Tiež sa
menilo uloženie potrubia. Ostatné zariadenia sa už nevrátili. Svedok ďalej uviedol, že nakládka zariadení
sa inak, ako pomocou závesných ôk robiť nedá. Zariadenia sa montujú na rámoch a každé zariadenie

má svoj rám. Tiež svedok uviedol, že je pravdou, že skúšky na röntgen nevídu, pretože keď sa zvára
téčko, tak ani keby zváral stroj, tak to nepozvára tak, aby skúška na röntgen vyšla.

Svedok J. W. uviedol, že nevie o tom, žeby bola požiadavka na výrobu vzorového kusu. Výroba
prebiehala sériovo. Tiež uviedol, že nízkotlaké potrubia sa dajú naložiť vysokozdvižným vozíkom ale

vysokotlaké nie, tie by sa dali naložiť napríklad gurtňami.Svedok N. J. ( R. W. Y. ) uviedol, že takéto zariadenia sa nedajú vyrábať sériovo, a to z toho dôvodu,
že sa to nedá presne pozvárať na 1/100 mm. Sériová výroba sa nerobí ručne, robí sa na automatoch.
Toto bola však ručná výroba.

Svedok H. W. uviedol, že vie o tom, že po expedícii sa dve zariadenia vrátili späť. Z akého dôvodu boli
vrátené, k tomu sa vyjadriť nevedel.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak bolo právo, ktoré podlieha premlčaniu uplatnené v
súdnom alebo rozhodcovskom konaní vo forme protinároku, prestáva pri ňom plynúť premlčacia doba

dňom, keď sa začalo súdne alebo rozhodcovské konanie ohľadne práva, proti ktorému protinárok
smeruje ak sa tak nárok, ako aj protinárok vzťahujú na tú istú zmluvu, alebo na niekoľké zmluvy uzavreté
na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo

a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na
svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.
Ak zo zmluvy, alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred

dojednaným časom.

Podľa § 539 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka veci, ktoré má objednávateľ podľa zmluvy obstarať
na vykonanie diela, je povinný odovzdať zhotoviteľovi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného
odkladu po uzavretí zmluvy.

Podľa § 549 ods. Obchodného zákonníka ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení
rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu
primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť
cenu primerane zvýšenú.

Podľa § 550 Obchodného zákonníka objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak
objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ
oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonaním a dielo
vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to

poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (§ 345), je
objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku
určenému v zmluve.

Podľa § 560 ods. 2 veta pred bodkočiarkou Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré
má dielo v čase jeho odovzdania (§ 554).

Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo
zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak
objednávateľ neoznámi vady diela po
a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke

uskutočnenej podľa odseku 1,
c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,
najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách
na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až § 441. Objednávateľ
však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho

povahu nemožno vrátiť, alebo odovzdať zhotoviteľovi.

Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným
spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci:
a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru

a požadovať odstránenie právnych vád,
b) požadovať odstránenie vád opravou, ak sú vady opraviteľné,
c) požadovať primeranú zľavu z ceny, alebo
d) odstúpiť od zmluvy.

Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1. kupujúcemu

patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu
po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však
ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné, alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady,
môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúcu požiada bez zbytočného
odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v

primeranej dodatočnej lehote, alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci
odstúpiť od zmluvy, alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

Podľa § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok
na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

Podľa § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi
hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú by mal tovar dodaný s vadami, pričom pre
určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia, alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 15.1.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením

peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené
v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzby Národnej banky Slovenska uplatňovaná
pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková
sadzby Národnej banky Slovenska platná prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas
celého tohto polroka.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomné pohľadávky kryjú, ak niektorý z účastníkov
urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatňovaním.

Podľa § 97 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti
navrhovateľovi i vzájomným návrhom.

Podľa § 98 Občianskeho súdneho poriadku vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti
navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené
viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje takýto prejav len ako obranu proti návrhu.Pred tým, než súd pristúpil k dôvodnosti vzájomných nárokov uplatňovaných účastníkmi tohto konania,

najprv sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalobcu voči vzájomným nárokom
žalovaného voči žalobcovi s tým, že súd konštatuje, že považoval za nepremlčané a to z nasledovných
dôvodov:

Pokiaľ ide o žalovaným uplatnenú zľavu, tak dielo bolo odovzdané 30.8.2007. Teoreticky k premlčaniu

nárokovzvádbymalodôjsť31.8.2011.Nárokyzvádboliuplatnenéakozľava,vovýške10.862,70€prvý
krát uplatnené voči žalobcovi podaním zo dňa 20.9.2007. Pred súdom boli nároky z vád uplatnené dňa
5.11.2009 a následne zľava vo výške 21.514,67 € uplatnená 29.11.2010 a neskôr 25.3.2011. Upresnené
nároky z vád, teda tieto nároky uplatnené ako zľava, boli uplatnené včas, pred uplynutím premlčacej
lehoty, naviac súd poukazuje na ustanovenie § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže nárok na
uplatnený žalovaným voči žalobcovi a to nárok na zľavu bol uplatnený vo forme protinároku, tak prestala

pri ňom plynúť premlčacia doba dňom, keď sa začalo súdne konanie ohľadne práva, proti ktorému
protinárok smeruje, pričom konanie žalobcu voči žalovanému sa začalo 24.6.2008, kedy teda v zmysle
ustanovenia § 404 premlčacia doba u protinárokov začala spočívať. Rovnako to platí aj u nárokov na
škodu a nárokov za nevykonané práce. Pokiaľ ide o samotnú škodu, tak u tejto tiež platí štvor ročná
subjektívna premlčacia lehota a objektívna premlčacia lehota 10 rokov, pričom začína premlčacia doba

plynúť podľa § 398 okamihom, keď sa poškodený dozvedel, alebo mohol dozvedieť o škode. V danom
prípade ku škode v sume 50.000,- € došlo dňom, keď žalovaný túto škodu zaplatil ( 6.6.2008 a 25.4.2008
- okamih vzniku škody ), čo možno považovať za okamih, keď sa žalovaný dozvedel o tejto škode, u
zostávajúcejčastiškodytiežsaonejdozvedelokamihomvzniku,tedakeďvjúli2007uhradiltútoškodus
tým, že aj v tomto prípade podľa § 404 Obchodného zákonníka plynutie premlčacej doby začalo spočívať

24.6.2008 a to podaním návrhu žalobcu voči žalovanému. Teda jednoznačne možno konštatovať, že
vzájomné nároky žalovaného voči žalobcovi súd nepovažuje za premlčané.

V ďalšom sa súd zaoberal pri vzájomných nárokoch žalovaného voči žalobcovi splnením notifikačnej
povinnosti vo vzťahu, k uplatneným nárokom z vád. Pokiaľ žalobca vytýkal nesplnenie notifikačnej

povinnosti, tak súd považoval za preukázané, že žalovaný si svoju notifikačnú povinnosť podľa § 562
ods. 2 Obchodného zákonníka splnil, a to ihneď pri prevzatí diela, kde vady konštatoval v preberacom
protokole zo dňa 30.8.2007, kde uviedol, že niektoré zvary, na všetkých desiatich hydraulických
agregátoch nemajú dostatočnú kvalitu, neprevarené korene. Z tohto dôvodu je potrebné prekontrolovať
všetky zvary a nevyhovujúce znovu urobiť. Týmto vyjadrením, podľa názoru súdu bola splnená

notifikačná povinnosť žalovaného s tým, že súčasne oznámením vád učinil žalovaný aj voľbu nároku
z vád tým, že požadoval odstránenie týchto vád. Tiež bolo preukázané, že žalovaný využil svoje
oprávnenie dané mu § 550 Obchodného zákonníka a požadoval odstránenie vád a ani následne po
tom, ako časť zvarov bola prerobená, tak bolo preukázané, že aj tieto prerobené zvary vykazovali
opätovne vady, tak žalovaný pristúpil k uplatneniu nároku z vád formou zľavy. Toto vyššie uvedené súd

konštatoval už vo svojom skoršom rozsudku. Naviac súd uvádza, že keďže žalovaný konštatoval vady
diela už v preberacom protokole, tak to jednoznačne znamená, že boli vady oznámené včas. Ak boli
vady oznámené včas, práva ( nároky plynúce z vád ) sa premlčujú v štvor ročnej premlčacej dobe
odo dňa odovzdania. Ak vady neboli odstránené, môže žalovaný ( objednávateľ ) požadovať primeranú
zľavu ( § 436 ods. 2, posledná veta Obchodného zákonníka ), ak by aj voľbu nároku neoznámil včas, tak

mal zhotoviteľ odstrániť vady ( § 437 ods. 2 veta 1. Obchodného zákonníka ) a ak ich neodstránil, tak
môže objednávateľ uplatniť zľavu z ceny diela ( § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka ). Voľba spôsobu,
odstránenia vád zhotoviteľovi prináleží len do momentu voľby nárokov uplatnených objednávateľom.
Pokiaľ ide o žalobcom vytýkanú nemožnosť modifikácie už raz uplatnenej zľavy, súd je toho názoru, že
pokiaľ je voľba nároku z vád formou zľavy za splnenia notifikačnej povinnosti uplatnená, tak jej výšku

je možné modifikovať a to vzhľadom na definíciu samotnej zľavy, ktorá je uvedená v § 439 ods. 1
Obchodného zákonníka, kde je táto definovaná ako rozdiel medzi hodnotou, ktorý by mal tovar bez vád
a hodnotou, ktorú má tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom
sa malo uskutočniť riadne plnenie.

Vzhľadom na túto definíciu zľavy je súd toho názoru, že objednávateľ môže modifikovať uplatnenú zľavu
v rámci plynutia premlčacej doby.Následne súd pristúpil k skúmaniu nárokov účastníkov tohto konania a to tých nárokov, ktoré po
prvotnom rozhodnutí Okresného súdu nenadobudli právoplatnosť.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu voči žalovanému, na zaplatenie sumy 7.809,30 € s príslušenstvom, tento
nárok súd zamietol z toho dôvodu, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že dielo
zhotovené žalobcom vykazovalo vady, pričom podľa § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka,
do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho
nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené. Existenciu vád mal súd preukázanú predovšetkým zo

záverov Výskumného ústavu zváračského v Bratislave, z ktorého vyplýva, že zo 105 kusov zvarovaných
spojov bolo vizuálnou kontrolou zistené, že 91 kusov nespĺňa kritéria normy STN EN ISO 5817 a tieto
zvarové spoje nevyhovovali ani najmiernejšiemu stupňu kvality D, teda 87 % zvarovaných spojov bolo
nevyhovujúcich.

Skúškou prežiarením bolo kontrolovaných 93 kusov zvarových spojov, pričom 73 kusov nevyhovovalo

normeSTNENISO12517anevyhovovalianinajmiernejšejúrovniprípustnosti3.Zcelkovéhopočtubolo
teda 68% zvarových spojov nevyhovujúcich. Zo záverov Výskumného ústavu zváračského Bratislava
tiež vyplýva, že zistené chyby poukazujú na nedostatočnú zručnosť zváracieho personálu a nesprávny
postup pri zváraní.

K rovnakým záverom dospel aj do konania pribratý znalec Doc. Ing. Tibor Donič CSc., ktorý v posudku
1/2012 uviedol, že ním vykonané náhodné röntgenologické analýzy potvrdili závery VÚZ Bratislava,
to znamená až 78,5% všetkých preverovaných zvarov nevyhovovalo norme STN EN ISO 12517 a 91
kusov zo 105 preverovaných kusov pri vizuálnej kontrole nespĺňalo kritéria normy STN EN ISO 5817.
V posudku sa ďalej uvádza, že pokiaľ objednávka hovorí o kompletnej príprave na tlakové skúšky, tak

znalec tomuto rozumie tak, že bola objednávaná kontrola hydraulického potrubia na tlakovú skúšku
a nie zvarov. Toto tvrdenie v znaleckom posudku preukazuje tvrdenia samotného žalovaného, ktorý
od počiatku tvrdil, že tlakovou skúškou sa nemala preverovať kvalita zvarov. V znaleckom posudku
znalec považoval za potrebné uviesť, že tím zváračov žalobcu, ako aj zvárači, ktorých poskytol žalovaný
nezodpovedali úplne svojimi certifikátmi kritériám pre zhotovenie takto náročných hydraulických celkov.

Pri výsluchu na pojednávaní znalec uviedol, že bolo potrebné pri danom diele aby všetky zvary
zodpovedali na 100% technickej norme STN EN ISO 12517, pretože stačí, že v systéme jeden zvar
nevyhovuje uvedenej norme, tak celý systém je diskvalifikovaný a skolabuje. Celý systém ako taký pri
kvalite zvarov, ktorú znalec posudzoval z verifikovaných vzoriek na 100% nemohol vyhovieť tlakovej

skúške. Znalec tiež uviedol, že v projektovej dokumentácii nemusí byť uvedené akému tlaku musí
zhotovený systém zodpovedať, lebo to nie je informácia potrebná pre zvárača. Zvárač musí vychádzať
z výkresu.

Tvrdenia žalovaného o vadnosti diela spočívajúce v nekvalite zvarov a s touto nekvalitou spojené

následkypotvrdiliajsvedkoviaatonapríkladsvedokN.Y.(J.),ktorýuviedol,žeanijednajednotkanebola
odobratá odberateľom žalovaného z dôvodu nekvalitných zvarov. Zhodne ako znalec tento svedok
uviedol, že tlaková skúška nehovorí o kvalite zvarov. Pokiaľ ide o autentickosť vzoriek predložených
znalcovi, svedok potvrdil, že sám vyberal zo zariadení, ktoré boli v Nemecku vyhodené ako nekvalitné
vzorky, ktoré osobne odovzdával VÚZ v Bratislave. Pokiaľ ide o kvalitu zvarov a teda vady diela, tieto boli

preukázané aj výpoveďou svedka J. Š. (č.l. 1259), ktorý uviedol, že vie o tom, že boli problémy s kvalitou
zvarov. Tiež svedok M. O. (č.l. 1260) vypovedal, že celé zariadenia sa vracali z Nemecka kvôli zvarom.
Nekvalitu zvarov tiež preukazuje výpoveď svedka Š. (1262), ktorý vypovedal, že pri zváraní vznikala
nepresnosť, ktorá potom bola dotlačovaná šponovaním, pán W. búchal kladivom po zvarencoch, bolo
to nepresne zvarené. Videl tiež vzorky, ktoré pán Y. doviezol z Nemecka, už boli rozrezané a videl tam

kvaple a neprevarené korene. Tento svedok sa tiež vyjadroval k objednanej tlakovej skúške a potvrdil
výpoveď žalovaného v tom, že tlakom sa robí skúška tesnosti a tá nepreukazuje kvalitu zvarov.

Žalobca zľavu vyčíslil na sumu 21.861,29 eur. Súd mal za to, že na takúto zľavu má žalovaný nárok,
pretože ako vyplynulo z výpovede znalca, ako aj svedkov, postačoval by jeden nekvalitný zvar a

skolaboval by celý systém, pričom v danom prípade bola preukázaná nekvalita drvivej väčšiny zvarov,
čo oprávňovalo žalovaného požadovať podľa názoru súdu stopercentnú zľavu z ceny diela, žalovaný
však uplatnil zľavu v nižšej miere, a preto nebol dôvod mu túto nepriznať. Na požadovanie stopercentnejzľavyzcenydielažalovanéhooprávňovalajvkonaníjednoznačnepreukázanýfakt,ževšetkyzariadenia
vyrobené žalobcom boli v Nemecku zhotovované nanovo a pôvodné boli vyhodené.

Aj z doplneného dokazovania po veci vrátenej Krajským súdom a to konkrétne z mailovej
korešpondencie medzi právnym zástupcom žalovaného a pracovníkmi pána N. U. a pána F.-H. Y., zo
spoločnosti HYDAC International GmbH (s.r.o.) vyplýva, že je to celé ako dobrý vtip, keď firma JUDAS
dodala natoľko zlú kvalitu zvárania a teraz sa púšťa ešte aj do právneho sporu. Ďalej sa tam uvádza,
že zo strany firmy JUDAS je bezodná drzosť dodať natoľko zlú kvalitu, pretože je vysoko nebezpečné,

keď dôjde k roztrhnutiu takej rúry v mieste zvaru. Tiež sa tam uvádza, že potrubie bolo potrebné znovu
vyhotoviť. Ak žalobca namieta, že došlo k znovu vyhotoveniu zariadení v Nemecku z dôvodu, že sa
menili cesty potrubí, teda usporiadanie potrubí a že sa nevyhotovovalo nanovo kvôli vadným zvarom,
tak toto tvrdenie žalobcu bolo vyvrátené tiež mailovou korešpondenciou odoslanou pánom N. U. dňa
23.10.2015, tak z tejto vyplýva, že na všetkých desiatich zariadeniach muselo oddelenie výstavby
zariadení spoločnosti HYDAC, Goettelborn znovu vyhotoviť všetky hydraulické potrubia s prírubami a

staré potrubia boli zlikvidované. Dôvodom boli zlé zvary firmy JUDAS. Niektoré potrubia boli z bodu A
do bodu B znovu zhotovené v inej forme. Pôvodné zariadenia spoločnosti HYDAC Martin, mali rovnakú
funkciu, ako nanovo zhotovené zariadenia, pričom tieto boli prestavované len kvôli zlým zvarom na
hydraulických potrubiach.

Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že keďže dielo vykazovalo vady a žalovanému prislúchal nárok
až na 100% zľavu z ceny diela, potom nebol povinný doplatiť žalobcovi sumu 7.809,30 € titulom doplatku
ceny diela a to s poukazom na § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka a preto súd nárok žalobcu na
zaplatenie sumy 7.809,30 € s príslušenstvom zamietol.

Pokiaľ ide o požiadavku žalobcu pribrať do konania iného znalca, za účelom preskúmania znaleckého
posudku, súd tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol s poukazom aj na závery Krajského
súdu v Žiline vo svojom Rozsudku sp. zn. 14Cob/71/2014, kde Krajský súd konštatoval, že v prípade
namietaného znalca išlo nepochybne o odborne spôsobilú osobu, o čom niet pochýb. Aj podľa názoru
prvostupňového súdu znalec zodpovedal na všetky položené otázky a pokiaľ žalobca namietal, že

nebolo verifikované potrubie, na ktorom znalec posudzoval zvary, tak s touto skutočnosťou sa tiež
vysporiadal Krajský súd vo svojom Rozsudku sp. zn. 14Cob/71/2014, na str. 33 tohto Rozsudku, kde
uviedol, že argumentácia Okresného súdu pri identifikácií zvarov bola podľa Krajského súdu dostatočná
na to, aby boli vyvrátené žalobcom vznesené vážne pochybnosti, keď ním uvádzané pochybnosti
zostali len v rovine všeobecných tvrdení. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd návrhu na doplnenie

dokazovania pribratím znalca za účelom kontrolného znaleckého posudku zamietol.

Ďalším nárokom, ktorý si žalobca voči žalovanému uplatnil bol nárok na zaplatenie sumy 18.591,74 €
titulom naviac práca. Z týchto naviac prác prvostupňový súd vo svojom pôvodnom rozsudku mu priznal
právo na zaplatenie sumy 5.266,20 € s príslušenstvom a vo zvyšku, na ktorý pripadala suma 13.325,54

€ s príslušenstvom prvostupňový súd žalobu zamietol a v tejto časti bolo Rozsudkom Krajského súdu
toto rozhodnutie zrušené. Krajský súd vo svojom rozhodnutí vytkol Okresnému súdu, že pri niektorých
položkách, pri jednotlivých zariadeniach a to konkrétne pri položke č. 8. Zariadenie ZPA 1750 a pri
položke č. 9 nebolo možné zistiť, ako bolo súdom o týchto položkách rozhodnuté a pri niektorých
položkách odôvodnenie nebolo také, aby úplne spĺňalo požiadavku konkrétnosti.

Súd teda následne doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, oboznámením sa
s listinami, pokiaľ ide o jednotlivé zariadenia a položky tam uplatnené ako naviac práce a zistil,
že pokiaľ ide o žalobcom namietanú základnú skutočnosť a to, že úlohou žalobcu nebolo vyrábať
prototyp a teda sa vyrábalo sériovo, naraz viacej kusov, pretože z ničoho nevyplývala požiadavka

na vyrábanie jednotlivých zariadení postupne, súd napriek tomuto tvrdeniu ustálil, že vzhľadom na
vykonané dokazovanie možno konštatovať, že výroba jednotlivých zariadení mala byť postupná a to aj
napriek vypočutiu v rámci doplneného dokazovania svedka pána J. W. a to svedka pracovníka žalobcu,
ktorý uviedol, že výroba prebiehala sériovo, malo sa robiť viac kusov naraz, tak podľa názoru súdu,
toto tvrdenie bolo vyvrátené výpoveďami svedkov Š. G. Y. ( J. ), kde obidvaja svedkovia sa zhodli, že

nebolo postupované pri zhotovovaní diela v zmysle objednávky, podľa ktorej sa jednotlivé zariadenia
mali zhotovovať postupne. Z toho dôvodu dochádzalo k prerábaniu a zbytočne sa navýšili náklady. Keby
sa bol robil jeden skúšobný výrobok, nebolo by potom nevyhnutné robiť nápravu, pri všetkých ďalších.
Na takomto svojom vyjadrení zotrval znovu svedok Y. ( J. ), ktorý bol opätovne po vrátení veci odvolacímsúdom vypočutý, a uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich výpovediach. Upresnil, že tieto
zariadenia sa nedajú vyrábať sériovo, a to z toho dôvodu, že sa to nedá pozvárať na stotinu milimetra.
Sériová výroba sa nerobí ručne, robí sa na automatoch, toto bola ručná výroba. Kvóty na výkresoch sú

uvádzanévmilimetroch,podľanázorusvedkaniejemožnéručnepozváraťčiernepotrubie,spresnosťou
na milimeter. Tam ide o súčinnosť základný rám, technológia a pozvárané potrubie a to sa nikdy nedá
spraviť rovnako na štyroch jednotkách.

V pôvodnom konaní zhodne vypovedal aj svedok K. T., zámočník - zvárač samotného žalobcu, ktorý

vypovedal, že pôvodne sa malo vyrábať postupne a neskôr prišla požiadavka, aby sa vyrábalo naraz,
na čo nepostačovali priestory. Tento svedok síce na pojednávaní v rámci doplneného dokazovania, po
vrátení veci Krajským súdom vypovedal, že sa vyrábalo sériovo, čo však samo o sebe neznamená, že
tento postup bol správny, o čom svedčí aj pôvodná výpoveď svedka, že pôvodné zadanie bolo, že sa
má vyrábať postupne. Rovnaké tvrdenie súd konštatuje aj od svedka H. W..

Potom teda, pokiaľ ide o:
Zariadenie FK 1000 č. l. 15-17 spisu.

V položke č. 1 súd priznal len sumu 320,- Sk za demontáž konzoly na jednom zariadení FK 1000 ( ktoré

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť ) a u zvyšných troch zariadení bola táto suma zamietnutá.

V položke č. 2 súd tiež priznal len sumu 320,- Sk za montáž konzoly na jednom zariadení FK 1000 ( už
právoplatné ) a týmto rozhodnutím u zvyšných štyroch zariadení FK 1000 túto položku zamietol.

Položku č. 3 súd v pôvodnom rozhodnutí nepriznal s tým, že ide o duplicitu s položkou č. 1. Doplneným
dokazovaním súd zistil, že nejde o duplicitu, vzhľadom k tomu, že položka č. 1 je z materiálu U65 a
položkač.3jezmateriáluJOKL60x60x4,akovyplývazlistinyuvedenejnač.l.144.Uvedenúskutočnosť
potvrdil aj svedok Š., že teda táto práca vykonaná bola. Súd však priznal nárok len za dva kusy týchto
konzol a to z toho dôvodu, že ak na štyri kusy zariadení bolo potrebných osem kusov konzol, potom

na jeden kus zariadenia boli potrebné dva kusy konzol, a v prípade, že by sa robilo postupne, tak by
neboli vznikli náklady na konzoly, na ďalšie zariadenia. Teda priznal 2 x sumu 320,- Sk, čo je 640,- Sk,
čo predstavuje 21,24 €.

Položka č. 4, tá v súpise naviac prác neexistuje.

Položka č. 5, súd priznal sumu 2.028,52 Sk, čo je 67,33 € za materiál, za jednu konzolu a to z toho
dôvodu, ako v položkách č. 1 a č. 2, že keby sa vyrábalo postupne, tak by nebolo potrebné robiť ďalšie
tri konzoly s tým, že uvedené potvrdil aj svedok N. Š., vo svojej výpovedi prvý krát pred súdom, keď
uviedol, že síce tieto práce sa robili, ale keby sa urobil jeden skúšobný výrobok, nebolo by nevyhnutné

robiť nápravu na všetkých štyroch. O tejto položke č. 5, pri ktorej súd priznal len sumu 2.028,52 Sk,
tak v tejto časti rozhodnutie je právoplatné, v zostávajúcej časti u tejto položky z dôvodov uvedených
vyššie súd nárok zamietol.

Položkač.6,súdprávoplatnepriznalsumu320,-Sk,zademontážkonzolynajednomzariadeníFK1000,

z dôvodov postupnosti výroby, ako bolo uvedené vyššie. Pravdou však je, že spolu na všetkých štyroch
zariadeniach demontáž predstavovala 14 normo hodín ( ďalej len NHod), teda na jedno zariadenie bol
potrebný čas 3,5 NHod á 320,- Sk, teda 3,5 x 320,- Sk, teda na jedno zariadenie boli náklady 1.120,- Sk
a nie 320,- Sk, ako súd pôvodne rozhodol a teda v tejto položke ešte súd priznal sumu 800,- Sk ( 1.120,-
Sk - 320,- Sk právoplatné ), čo predstavuje sumu 26,56 €.

Položka č. 7, pôvodne súd túto položku nepriznal z dôvodu, že sa jedná o duplicitu s položkou
5. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že zmena konzoly bola vykonaná na základe požiadavky
šéf montéra z Nemecka, ktorý požadoval vyhotoviť konzolu pri výmeniku úplne inak, ako to bolo
naprojektované, aj druhý krát po zmene Z.. Y. a teda to bolo opätovne prerábané. Uvedenú skutočnosť

potvrdil aj samotný žalovaný, keď uviedol, že nenamieta, že sa táto zmena reálne vykonala, namieta,
že sa to robilo na štyroch kusoch zariadení. V danom prípade súd sa opätovne stotožnil, že v prípade,
že oprávnený je náklad na materiál, na jeden kus zariadenia, z dôvodu postupnosti výroby, ako bolo
uvedené vyššie. Ak teda náklad na materiál na štyri kusy bol 15.500,- Sk, tak na jeden kus zariadeniabol potom náklad 3.875,- Sk, čo predstavuje sumu 128,63 €, ktorú súd oproti pôvodnému rozhodnutiu
priznal.
Pokiaľ ide o položku č. 8, právoplatné priznaná suma pôvodným rozhodnutím.

Položka č. 9 právoplatne priznaná suma 10.240,- Sk pôvodným rozhodnutím.

Položka č. 10, súd pôvodným rozhodnutím priznal právoplatne sumu 9.560,- Sk za opieskovanie a
lakovanie len jedného kusa rámov FK 1000 s tým, že žalobca toto v odvolaní namietal a uviedol, že

je jednoznačné, že sa mal najskôr vyrobiť jeden kus, vzhľadom k tomu, že v objednávke je stanovené,
že 24. kalendárny týždeň, sa majú odovzdať dva kusy zariadenia FK 1000. Súd ani po doplnenom
dokazovaní, v zmysle pokynov Krajského súdu svoje rozhodnutie nezmenil a nepriznal lakovanie
ďalšieho kusu rámu a to z toho dôvodu, že ako vypovedal aj svedok N. Y.Á., tak k tejto práci síce naozaj
došlo, ale keby sa vyrábalo po jednom kuse, nemuselo by dôjsť k prerábaniu ostatných zariadení. Ako
vyplýva z výpovede samotného žalobcu, išlo nie o prvotné lakovanie, ale o opravu lakovania na dvoch

kusoch rámov FK 1000.

Položka č. 11 o tejto bolo právoplatne rozhodnuté.

Položka č. 12, túto položku súd v pôvodnom rozhodnutí nepriznal celú a ani po zrušení Krajským

súdom svoj názor nezmenil a to z toho dôvodu, že v zmysle zmluvy mal nakládku vykonať žalobca. Y.
T. zamestnanec žalobcu vypovedal, že inak, ako pomocou závesných ôk sa nakládka vykonať nedá.
Svedok J. W. uviedol, že vysokotlakové potrubia, tie mašiny sú veľké, tak sa dali naložiť gurtňami a s
tým, že žeriav by sa určite pred halu, kde boli zariadenia zmestil. Naviac svedok N. Y. (J.) uviedol, že
zhodne s vyjadrením svedka T., že bez závesných ôk sa nakládka urobiť nedá a teda bolo automatické,

že závesné oká si žalobca vyrobí. Závesné oká, ako uviedol svedok Stružka sú súčasťou rámu a boli
ocenené v pôvodnej zmluve o dielo.

Zariadenie FK 1500 ( č. l. 15 -17 )

Tu súd priznal právoplatne sumu 914,96 € a v pôvodnom konaní len nepriznal sumu za položku č. 9, v
sume 6.000,- Sk ( 199,16 € ), v tejto časti bolo rozhodnutie zrušené. Súd však rovnako, ani po zrušení
veci Krajským súdom túto položku nepriznal, pretože sa jedná o výrobu závesných ók a v tomto smere
súd poukazuje na svoje odôvodnenie u položky č. 12 zariadenia FK 1000, na ktorom zotrváva aj u

položky č. 9 u zariadenie FK 1500.

Zariadenie ZPA 1300 ( č. l. 15 -17 )

Položka č. 1 - v pôvodnom rozhodnutí túto súd nepriznal, pretože žalobca uviedol, že sa do súpisu

dostala omylom, neskôr v odvolaní, ako aj na pojednávaní uviedol, že výmena objímok u ZPA 1300 ako
položka č. 1 sa reálne vykonala. Bolo to na základe požiadavky Nemeckého partnera. Na pojednávaní,
po vrátení veci Krajským súdom samotný žalovaný uviedol, že túto položku uznáva, preto ju súd, keďže
o ňu nebolo medzi účastníkmi sporu žalobcovi priznal a to v sume 3.200,- Sk, čo predstavuje 106,22 €.

Položka č. 2 - právoplatne priznaná pôvodným rozhodnutím

Položka č. 3 - pôvodným rozhodnutím bola právoplatne priznaná suma 2 x 320,- Sk, čiže 640,- Sk a
to na jednom kuse zariadenia. Ani po vrátení veci Krajským súdom nepriznal prácu na ďalších troch
zariadeniach a to z toho dôvodu, že ako vyplynulo z výpovede svedkov Y. a Š., ako aj zo samotnej

objednávkyvprípade,žebyboldodržanýtechnologickýpostupabolobysavyrábalopostupne,nemuseli
sa potom prerábať všetky zariadenia, ale len jedno.

Položka č. 4 - išlo o demontáž spodnej konzoly na štyroch kusoch rámov, pričom žalobca uviedol, že
nevedel o tom, že táto konzola je tam len dočasne. Keby to bol vedel, tak by ju len dočasne nastehoval

a nie naplno nazváral. V dokumentácii nie je uvedené, že ide len o montážnu podperu. Na pojednávaní
uviedol, že pozvárať sa to dalo aj keby tam tieto konzoly zostali. Svedok Y. ( J. ) na pojednávaní uviedol,
že už sa na to nepamätá, na čo mu žalobca dal k nahliadnutiu fotku konzoly, o ktorú sa jedná v položke
č. 4 a svedok uviedol, že toto skutočne nie je podporná konzola a táto sa naozaj demontovala a robilasa nanovo, upravovala sa nanovo. Preto súd túto položku žalobcovi priznal v sume 3.200,- Sk, čo
predstavuje sumu 106,22 €.

Položka č. 5 - zmena požiadavky na kvalitu zvarov, na preverenie na skúšku röntgenom. V tejto súvislosti
súd pôvodne nepriznal celú sumu 9.600,- Sk a nepriznal ju ani po vrátení veci odvolacím súdom, a
to s poukazom na Znalecký posudok, ako aj na výpovede svedkov, že zariadenie nebolo Nemeckým
odberateľom odobraté pre zlú kvalitu. Znalec zdôraznil, že predložené vzorky zvarov nezodpovedali
STN 690012. Formulácia skúšať zvar na tlakovú skúšku, ako uviedol znalec, je nezmysel, tlakom sa

skúša celý systém.

Položkač.6-pôvodnetútosúdneuznalcelú,aanipovrátenívecisvojerozhodnutienezmenilanepriznal
túto položku z dôvodov rovnakých, ako boli uvedené v položke č. 5.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu u položiek č. 5,6, že odporca nepredložil ani jeden dôkaz, žeby zvary
nevyhovovali skúške röntgenom a ani o tom, žeby konkrétny zvar nevyhovoval skúške röntgenom,
tak v tejto súvislosti súd poukazuje na závery z Protokolu 3/08RT Výskumného Ústavu Zváračského
priemyselný inštitút SR, z ktorého okrem iného vyplýva, že skúškou prežiarením bolo podrobených 93
ks zvarovaných spojov, z čoho 73 ks bolo hodnotených ako nevyhovujúcich podľa STN EN ISO

12517. Rovnaké závery konštatoval aj znalec vo svojom posudku, kde uviedol, že náhodné röntgenové
analýzy potvrdili závery Výskumného Ústavu Zváračského Bratislava.

Položka č. 7 - pôvodne súd neuznal celú sumu 12.160,- Sk, a túto položku súd nepriznal ani po vrátení
veci Krajským súdom a to z toho dôvodu, že svedok Y. uviedol, že tieto príruby 120 x 120 v zmysle

projektovej dokumentácie mala urobiť firma JUDAS s.r.o., z výkresu je zrejmé, koľko prírub má byť.
Svedok ďalej uviedol, že výkresy sa delia na zostavné a výrobné výkresy a na vyššie uvedené príruby
bol urobený výrobný výkres, z čoho je teda automaticky zrejmé, že zhotoviteľ diela mal tieto príruby
vyhotoviť.

Položka č. 8 - túto položku súd pôvodne nepriznal, pôvodne u tejto položky priznal len sumu 3 x 1.130,-
Sk, čo predstavuje 3.390,- Sk ( 112,53 € ) a to z toho dôvodu, že svedok Y.( J. ) uviedol, že tieto príruby
sa vyrobili celkom 3 ks na stroj ZPA 1300 a tie isté sa následne dali použiť aj pri zariadení ZPA 1750.
S touto výpoveďou svedka korešponduje výpoveď žalovaného, ktorý uviedol, že vie, že tieto príruby
neostali na zariadení, ale z Erfurtu sa vrátili a použili sa na ďalšie zariadenie. Žalobca opak nepreukázal.

Krajský súd rozhodnutie o položke č. 8 nemohol potvrdiť z toho dôvodu, že podľa názoru Krajského
súdu nebolo rozhodnutiu 1. stupňového súdu preskúmateľné, pretože ho neodôvodnil, tak súd uvádza,
že síce odôvodnená táto položka bola, avšak vypadlo jej číselné ohodnotenie a bola zdôvodnená spolu
s položkou č. 7. Napriek tomu, že položka č. 8 ako nezdôvodnená bola Krajským súdom vytýkaná, súd
túto položku v hodnote 112,53 € zahrnul do sumy naviac prác, ktoré boli žalobcovi priznané v sume

5.266,20 € a ktoré nadobudli právoplatnosť, preto v tejto časti 112,53 € súd nemohol opätovne o tomto
nároku rozhodovať.
Predmetom konania po vrátení veci odvolacím súdom teda zostal len nárok prevyšujúci a to 5 ks
zaslepovacích prírub, ktoré súd opätovne nepriznal, ani po vrátení odvolacím súdom a to z toho dôvodu,
že svedok Y. uviedol, že celkom sa vyrobili 3 ks zaslepovacích prírub, ktoré sa použili 3 ks na zariadenie

ZPA 1300 a tie isté na zariadenie ZPA 1750 s tým, že uvedené potvrdil aj žalovaný, keď povedal, že tieto
príruby sa vrátili z Erfurtu a použili sa na ďalšie zariadenie druhý raz.

Položka č. 9 - táto položka zahŕňala výrobu závesných ôk, v tejto časti ani po vrátení veci odvolacím
súdom, súd nárok žalobcu nepriznal a to z dôvodov rovnakých, ako uviedol v položke č. 12 u zariadenia

FK 1000.

Zariadenie ZPA 1750 ( č. l. 15-17 )

U položiek č. 1,2,3,4 bolo právoplatne rozhodnuté.

Položka č. 5 - túto pôvodne súd nepriznal, týkala sa výroby závesných ôk. Nepriznal ju ani po vrátení
vecí odvolacím súdom z rovnakých dôvodov, ako súd uvádza u položky č. 12 u zariadenia FK 1000.Položkač.6-jednalosaovýrobušpeciálnychprírub,kdepôvodnetútopoložkusúdnepriznalanepriznal
ju ani po vrátení veci Krajským súdom a to z toho dôvodu, že napriek tomu, že žalobca tvrdil, že tieto
príruby mal dodať žalovaný. Jeho výpoveď bola vyvrátená výpoveďou svedka Y. ( J. ), ktorý uviedol, že

išlo o špeciálne príruby, ktoré boli súčasťou projektovej dokumentácie, mal ich vyrobiť žalobca a boli
zahrnuté v pôvodnej cene diela.

Položka č. 7 - išlo o výrobu prírub, kde pôvodne súd túto položku nepriznal a nepriznal ju ani po vrátení
veci odvolacím súdom z dôvodov rovnakých, ako sú uvedené v položke č. 6.

Položka č. 8 - jednalo sa o zaslepovaciu prírubu ZAKO 75 x 12,5, ktoré boli celkom vyrobené podľa
výpovede svedka Y. ( J. ) 3 ks a tie isté sa použili na zariadenia ZPA 1300, ako aj na zariadenie ZPA
1750. Keďže túto položku súd priznal u zariadenia ZPA 1300 za 3 ks prírub 12,5 x 75, tak u zariadenia
ZPA 1750 túto položku už nepriznal ani po vrátení veci odvolacím súdom.

Položkač.9-zaslepovaciepríruby60x10,taktútopoložkusúdpriznalvosvojompôvodnomrozsudku,v
sume 3.300,- Sk, kde priznal 3 ks prírub 60 x 10, čo je 3 x 1.100,- Sk, celkom teda priznaná položka
3.330,- Sk. Krajský súd konštatuje, že položka č. 9 nie je zdôvodnená, avšak o tejto súd opätovne
rozhodnúť nemohol, pretože zdôvodnená je, avšak došlo k chybnému označeniu položky č. 9, ktorá v
odôvodnení Okresného súdu, v rozsudku na str. 19, je len chybne číselne označená ako položka č. 8,

avšak z označenia, čo sa pod touto položkou ukrýva a to 3 ks prírub 60 x 10 jednoznačne vyplýva, že
nejde o položku č. 8, ale o položku č. 9, kde súd o nej rozhodol a zahrnul túto sumu do sumy, ktorá bola
priznaná prvotne Okresným súdom a to do sumy naviac prác vo výške 5.266,20 Sk a teda už nebolo
možné o nej opätovne rozhodnúť.

Pokiaľ ide o ďalšie položky, ktoré si žalobca vyúčtoval ako naviac práce, pričom ide o položky za presun
do Modranky a nájomné v celkovej sume 4.979,08 €, tieto nároky boli Okresným súdom zamietnuté a
Krajský súd v tejto časti rozsudok potvrdil.

Pokiaľ ide o vzájomný návrh žalovaného voči žalobcovi pôvodne v sume 90.853,19 €, tak v zmysle
intencií Rozsudku Krajského súdu v Žiline súd vyzval žalovaného na objasnenie a presnú špecifikáciu
tohtovzájomnéhonávrhuajvovzťahukzapočítaciemuprejavu,vsúvislostismožnouduplicitounárokov,
ktoré uplatňuje na zaplatenie a ktoré uplatňuje na započítanie s tým, že u sumy, ktorej sa žalobca
domáhal a to sumy 21.861,29 € titulom zľavy, tak pokiaľ ide o sumu 10.998,30 €, u tejto časti zľavy

nie je zrejmé, čo je kompenzačná námietka a čo je vzájomný návrh, čo zdôraznil aj Krajský súd v
Žiline na str. 38 svojho rozsudku. Po výzve žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o započítaciu námietku, tak
voči žalobcovi, aby sa vyhol duplicite už nič nežiada, teda fakticky berie započítaciu námietku späť.
Teda súd o tejto započítacej námietke z tohto dôvodu zastavil. Všetky nároky, ako uviedol žalovaný
si voči žalobcovi uplatňuje len vzájomným návrhom. Jedná sa o celkovú sumu 90.853,19 €, ktorá

pozostáva zo sumy 3.609,51 € ako škoda spôsobená dopravou na trase Modranka - Erfurt 2x, ďalej ako
škodu si uplatnil aj sumu 4.315,21 € ako suma, ktorú musel zaplatiť za protokol vydaný Výskumným
Ústavom Zváračským v Bratislave. Ďalej si uplatnil sumu 21.861,29 € titulom zľavy, 50.000,- €, ktorú
zaplatil Nemeckému partnerovi, ktorý prerábal všetky zvary nanovo a ďalej zo sumy 11.067,18 €, ktoré
si uplatnil za nevykonané práce. Z tejto sumy 11.067,18 € za nevykonané práce prvostupňový súd

zamietol sumu 1.162,55 € a v tejto časti Krajský súd rozsudok súdu 1. stupňa potvrdil, teda zostáva
konať o sume 9.904,63 € za nevykonané práce. Toto teda vyplýva zo špecifikácie vzájomného návrhu
doručeného súdu dňa 23.10.2015 ( č. l . 2.126 - 2.129 ), pričom okrem týchto nárokov si naviac žalovaný
uplatnil na započítanie sumu 127,46 €, pričom žalovaný uvádza, že si uplatňuje sumu 127,46 € na
započítanie voči nároku žalobcu a to titulom zľavy. Z tohto vyjadrenia je zrejmé, že sumu 127,46 € titulom

zľavy započítava žalovaný voči nároku žalobcu, ktorý bol súdom právoplatne priznaný u položky ZPA
1750, položka č. 3 - zmena napojenia akumulátorov, oprava napojenia, ktorá položka bola právoplatne
priznaná. Voči tejto položke uplatňuje žalovaný na započítanie zľavu vo výške 127,46 €. Zľavu žalovaný
odôvodňuje tým, že zmena napojenia akumulátorov bola prácou navyše, ale na potrubiach pri napojení
akumulátorov boli vadné zvary a tieto zvary aj s potrubiami, pre vysoký tlak, sa museli neskôr v Erfurte

v Nemecku odstrániť zo zariadenia ZPA 1750 a nahradiť novými potrubiami a bez vadnými zvarmi.
Z tohto vyjadrenia žalobcu nie je zrejmá existencia jeho pohľadávky v sume 127,46 €, nie je zrejmé,
akú zľavu, z akej ceny práce vlastne uplatňuje a tento svoj nárok žiadnym spôsobom nepreukázal.
Ďalšou naviac položkou oproti pôvodnému vzájomnému návrhu je nárok v sume 600,- €, ktoré žalobcaako novú započítaciu námietku započítava voči žalobcovi titulom škody za 5 m potrubia, z napojenia
akumulátorov, ktoré sa muselo v Erfurte odstrániť a vyhodiť a tiež si uplatňuje sumu 63,73 € za práce na
vadnýchzvarov,natýchtopotrubiach.Existenciutejtopohľadávkynazapočítanevsume663,73€titulom

škody, ktorú žalovaný započítava voči nárokom žalobcu, žalovaný nepreukázal. Nepreukázal existenciu
tejto pohľadávky, nepreukázal základné atribúty vzniku škody, preto súd ustálil, že nárok žalobcu voči
žalovanému nezanikol započítacím prejavom žalovaného v sume 127,46 € titulom zľavy a 663,73 €
titulom náhrady škody.

Potom teda, čo sa týka vzájomného nároku žalovaného voči žalobcovi vo výške 90.853,19 € tento
pozostával z :

1. Ceny za nevykonané práce v sume 11.067,18 €
2. Zľavy z ceny 21.861,29 €
3. Náhrady škody vo výške 57.924,72 €.

Pokiaľ ide o časť vzájomného návrhu v sume 11.067,18 € za nevykonané práce, ktoré žalovaný presne
špecifikoval na čísle listu 222 spisu, tak tento nárok súd žalovanému nepriznal z nasledovných dôvodov:
u položiek čistenie a morenie potrubí, príprava na tlakovú skúšku a statický výpočet na priehyb a
mriežková skúška (položky 1, 2, 3 číslo listu 522), žalovaný si uplatnil za tieto nevykonané práce sumu

3.104,76 eur (93.534,- Sk). Vykonaným dokazovaním a to dobropisom číslo 207065 z 25.10.2007 mal
súd preukázané, že žalobca uznal, že tieto práce nevykonal a dobropisoval žalovanému sumu 3.053,41
eur (91.987.- Sk). Rozdiel medzi požadovanou a dobropisovanou sumou predstavoval sumu 51,35 eur
(1.547,-Sk), ktorú žalovaný požadoval naviac, avšak túto sumu žiadnym spôsobom nepreukázal. Za
nevykonanú prácu privarenie 510 kusov výstužných trojuholníkov požadoval žalovaný sumu 2.661,65

eur (80.185,- Sk položka číslo 4 číslo listu 522). Túto sumu súd nepriznal, lebo ako vyplynulo z výpovedí
svedkov Y. G. Š. sami títo projektanti zrušili tieto trojuholníky ako nefunkčné a tieto boli nahradené
samotnými projektantmi plieškami na uchytenie roštov, pričom výpoveďou žalobcu mal súd preukázané,
že tieto pliešky na uchytenie roštov žalobca nefakturoval a považoval ich cenu za vykompenzovanú tým,
že neboli montované výstužné trojuholníky.

Za prevoz vecí z Trnavy do Modranky žalovaný požadoval ako za nevykonanú prácu sumu 14.500,- Sk,
čo je 481,31 €. Túto sumu mu súd nepriznal z toho dôvodu, že o tomto nároku bolo rozhodnuté už vo
výroku, ktorým súd rozhodol o nárokoch žalobcu voči žalovanému, kde súčasťou žalobcom uplatneného
nároku voči žalovanému za naviac práce bol aj prevoz do Modranky a táto suma bola zahrnutá aj do

faktúry za naviac práce, avšak tento nárok súd žalobcovi nepriznal z toho dôvodu, že túto dopravu síce
žalobca vykonal, avšak Zmluvou o dielo sa zaviazal vykonať dielo, ktoré bolo predmetom zmluvy, súc si
vedomý svojich kapacitných možností. Ak z akéhokoľvek dôvodu jeho kapacitné možnosti nepostačovali
na realizáciu diela a bol nútený sa presťahovať do priestorov vyhovujúcejších, je povinný sám znášať
s týmto súvisiace náklady.

Žalovaný nepreukázal, že by túto dopravu realizoval on a preto nebol dôvod mu tento nárok priznať.

Ďalej si žalovaný uplatnil voči žalobcovi ako nevykonanú prácu troch zváračov, za ktorých on poskytol
náhradu v sume 962,26 €. Tento nárok súd v pôvodnom rozsudku zamietol a Krajským súdom bola táto

časť rozsudku, v ktorej bol nárok žalovaného v sume 962,26 € zamietnutý, potvrdený Krajským súdom.

K položke číslo 7 (číslo listu 522), ktorou si žalovaný vyúčtoval montáž a demontáž potrubí v sume
6.309,80 eur (190.089,- Sk) k tejto súd uvádza, že tento nárok považoval súd za nedôvodný, pretože
táto práca bola predmetom diela, ktoré mal vykonať žalobca, či už pri samotnom vykonávaní diela, alebo

pri odstraňovaní vád a nebola preukázaná dohoda, že tieto práce namiesto žalobcu vykoná žalovaný a
že mu žalobca za tieto práce zaplatí, resp. nebola preukázaná dohoda o zúžení diela.

K položke číslo 8 (číslo listu 522), doprava potrubí na trase Modranka Zvončín a späť, tento nárok
uplatnený žalovaným vo výške 300,44 eur (9.051,- Sk) súd nepriznal z toho dôvodu, že v zmysle zmluvy

o dielo túto prácu mal vykonať žalobca, čo aj vykonal a preukázal náklady s touto dopravou spojené
faktúrami.K položke číslo 9 (číslo listu 522), žalovaný si uplatnil sumu 200,29 eur (6.034,- Sk) za to, že žalobca
nevykonal skúšku tesností vaní. Tento nárok v pôvodnom rozsudku súd žalovanému nepriznal a v tejto
časti bolo toto rozhodnutie Okresného súdu Krajským súdom potvrdené.

Položka číslo 10 (číslo listu 522), ktorou si žalovaný uplatnil sumu 100,08 eur (3.015,- Sk), za spojenie
potrubí bezzvarovou metódou a prevoz komponentov z Trnavy do Modranky, tento nárok pokiaľ ide o
spoje tlakových potrubí žalovaný nepreukázal a prevoz z Trnavy do Modranky a nároky s ním spojené
boli odôvodnené vyššie.

Ďalším nárokom, ktorý žalovaný voči žalobcovi požadoval bola suma 21.861,29 €. Vykonaným
dokazovaním a to predovšetkým zo záverov Výskumného ústavu zváračského v Bratislave vyplýva, že
zo 105 kusov zvarovaných spojov bolo vizuálnou kontrolou zistené, že 91 kusov nespĺňa kritéria normy
STN EN ISO 5817 a tieto zvarové spoje nevyhovovali ani najmiernejšiemu stupňu kvality D, teda 87%

zvarových spojov bolo nevyhovujúcich.

Skúškou prežiarením bolo kontrolovaných 93 kusov zvarových spojov, pričom 73 kusov nevyhovovalo
normeSTNENISO12517anevyhovovalianinajmiernejšejúrovniprípustnosti3.Zcelkovéhopočtubolo
teda 68% zvarových spojov nevyhovujúcich. Zo záverov Výskumného ústavu zváračského Bratislava

tiež vyplýva, že zistené chyby poukazujú na nedostatočnú zručnosť zváracieho personálu a nesprávny
postup pri zváraní.

K rovnakým záverom dospel aj do konania pribratý znalec Doc. Ing. Tibor Donič CSc., ktorý v posudku
1/2012 uviedol, že ním vykonané náhodné röntgenologické analýzy potvrdili závery VÚZ Bratislava,

to znamená až 78,5% všetkých preverovaných zvarov nevyhovovalo norme STN EN ISO 12517 a 91
kusov zo 105 preverovaných kusov pri vizuálnej kontrole nespĺňalo kritéria normy STN EN ISO 5817.
V posudku sa ďalej uvádza, že pokiaľ objednávka hovorí o kompletnej príprave na tlakové skúšky, tak
znalec tomuto rozumie tak, že bola objednávaná kontrola hydraulického potrubia na tlakovú skúšku
a nie zvarov. Toto tvrdenie v znaleckom posudku preukazuje tvrdenia samotného žalovaného, ktorý

od počiatku tvrdil, že tlakovou skúškou sa nemala preverovať kvalita zvarov. V znaleckom posudku
znalec považoval za potrebné uviesť, že tím zváračov žalobcu, ako aj zvárači, ktorých poskytol žalovaný
nezodpovedali úplne svojimi certifikátmi kritériám pre zhotovenie takto náročných hydraulických celkov.

Pri výsluchu na pojednávaní znalec uviedol, že bolo potrebné pri danom diele aby všetky zvary

zodpovedali na 100% technickej norme STN EN ISO 12517, pretože stačí, že v systéme jeden zvar
nevyhovuje uvedenej norme, tak celý systém je diskvalifikovaný a skolabuje. Celý systém ako taký pri
kvalite zvarov, ktorú znalec posudzoval z verifikovaných vzoriek na 100% nemohol vyhovieť tlakovej
skúške. Znalec tiež uviedol, že v projektovej dokumentácii nemusí byť uvedené akému tlaku musí
zhotovený systém zodpovedať, lebo to nie je informácia potrebná pre zvárača. Zvárač musí vychádzať

z výkresu.

Tvrdenie žalobcu, ktorý spochybnil či znalec vôbec skúmal vzorky pochádzajúce z konkrétneho diela
bolo vyvrátené samotným znalcom, ktorý uviedol, že jednak porovnal výkresy a rozmery s konkrétnymi
vzorkami, preštudoval rozsiahlu farebnú fotodokumentáciu a nemal pochybnosti o vieryhodnosti jemu

predloženýchvzoriek. Viedlahoktomuajfarebnátotožnosťkomponentovpredloženýchakomponentov
na fotodokumentácii. Tiež identifikoval čísla, ktorými zvary opatril VÚZ v Bratislave a čísla zvarov
uvedené v posudku VÚZ Bratislava sa zhodovali s číslami na vzorkách.

Tvrdenia žalovaného o vadnosti diela spočívajúce v nekvalite zvarov a s touto nekvalitou spojené

následkypotvrdiliajsvedkoviaatonapríkladsvedokN.Y.(J.),ktorýuviedol,žeanijednajednotkanebola
odobratá odberateľom žalovaného z dôvodu nekvalitných zvarov. Zhodne ako znalec tento svedok
uviedol, že tlaková skúška nehovorí o kvalite zvarov. Pokiaľ ide o autentickosť vzoriek predložených
znalcovi, svedok potvrdil, že sám vyberal zo zariadení, ktoré boli v Nemecku vyhodené ako nekvalitné
vzorky, ktoré osobne odovzdával VÚZ v Bratislave. Pokiaľ ide o kvalitu zvarov a teda vady diela, tieto boli

preukázané aj výpoveďou svedka J. Š. (č.l. 1259), ktorý uviedol, že vie o tom, že boli problémy s kvalitou
zvarov. Tiež svedok M. O. (č.l. 1260) vypovedal, že celé zariadenia sa vracali z Nemecka kvôli zvarom.
Nekvalitu zvarov tiež preukazuje výpoveď svedka Š. (1262), ktorý vypovedal, že pri zváraní vznikala
nepresnosť, ktorá potom bola dotlačovaná španovaním, pán W. búchal kladivom po zvarencoch, boloto nepresne zvarené. Videl tiež vzorky, ktoré pán Y. doviezol z Nemecka, už boli rozrezané a videl tam
kvaple a neprevarené korene. Tento svedok sa tiež vyjadroval k objednanej tlakovej skúške a potvrdil
výpoveď žalovaného v tom, že tlakom sa robí skúška tesnosti a tá nepreukazuje kvalitu zvarov.

Vzhľadom na tieto dôkazy, súd mal nepochybne preukázané, že dielo zhotovené žalobcom vykazovalo
vady spočívajúce v nekvalitne vykonaných zvaroch.

Súd mal za to, že na takúto zľavu vo výške 21.861,29 € má žalovaný nárok, pretože ako vyplynulo z

výpovede znalca, ako aj svedkov, postačoval by jeden nekvalitný zvar a skolaboval by celý systém,
pričom v danom prípade bola preukázaná nekvalita drvivej väčšiny zvarov, čo oprávňovalo žalovaného
požadovať podľa názoru súdu stopercentnú zľavu z ceny diela, žalovaný však uplatnil zľavu v nižšej
miere, a preto nebol dôvod mu túto nepriznať. Na požadovanie stopercentnej zľavy z ceny diela
žalovaného oprávňoval aj v konaní jednoznačne preukázaný fakt, že všetky zariadenia vyrobené
žalobcom boli v Nemecku zhotovované nanovo a pôvodné boli vyhodené.

Keďže súd konštatoval, že celková zľava, ktorú si žalovaný voči žalobcovi uplatnil v sume 21.861,29
€ žalovanému prináleží tak, pokiaľ žalobca požadoval voči žalovanému doplatok ceny diela v sume
7.809,30 €, tak súd vzhľadom ku konštatovanému, danému nároku žalovaného na zľavu konštatoval, že
žalovaný tento doplatok ceny diela nie je povinný zaplatiť, ostatnú časť ceny diela už žalovaný zaplatil

a teda zostávajúcu časť uplatnenej zľavy v sume 14.051,99 € ( 21.861,29 € - 7.809,30 € ) bol potom
povinný žalobca žalovanému titulom zľavy zaplatiť.

Ďalším nárokom, ktorý si žalovaný voči žalobcovi uplatnil bol nárok v sume 57.924,72 €, ktorého sa
domáhal titulom škody. Pokiaľ ide o sumu 50.000,- €, išlo o sumu, ktorú žalovaný zaplatil svojmu

odberateľovi HYDAC SYSTEM GMBH v Nemecku, tu súd aj s poukazom na závery Krajského súdu
poukazuje, že v občianskom súdnom konaní účastníci konania majú povinnosť tvrdenia a následnú
dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o tento nárok v sume 50.000,- €, tak bolo úlohou žalovaného produkovať
také dôkazy, ktoré by preukázali existenciu jednotlivých atribútov škody, bez naplnenia ktorých, nemôže
byť ten, kto škodu uplatňuje úspešný, vo vzťahu k uplatňovanej náhrade voči tomu, kto škodu mal

spôsobiť. V prvom rade, ako už konštatoval aj Krajský súd vo svojom rozhodnutí o preukázanie vzniku
škody, jej výšky a ďalej v čom má spočívať porušenie záväzkovej, resp. právnej povinnosti na strane
toho, kto škodu mal spôsobiť a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody.
Jediný dôkaz, ktorý žalovaný produkoval bola faktúra a výpis z účtu o tom, že sumu 50.000,- € svojmu
nemeckému partnerovi zaplatiť. V pôvodnom konaní žalovaný predložil originál listiny v cudzom jazyku,

následne zabezpečil a predložil súdu úradný preklad tejto listiny. Z tohto prekladu faktúry jednoznačne
vyplýva, že ide o faktúru vystavenú za opravu, ktorú nemecký partner vystavil spoločnosti žalovaného.
Ak teda sa konštatuje, že je to faktúra za opravu, tak potom je jednoznačné, že oprava je vlastne
odstraňovanie vád diela a nemôže byť posudzovaná ako škoda, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje,
že bolo nutné žalovaným aplikovať ustanovenie § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka a uspokojenie,

ktoré možno dosiahnuť uplatnením nárokov z vád podľa § 437 a 438, nemožno dosiahnuť uplatnením
nárokov z iného právneho dôvodu, preto súd nárok na náhradu škody v sume 50.000,- € zamietol.

Ďalšou položkou v rámci škody, ktorú si žalovaný uplatnil voči žalobcovi bola suma 3.609,51 eur ako
náklady spojené s prevozom zariadení z Modranky do nemeckého Erfurtu, márne vykonané dvakrát.

Túto časť škody súd priznal žalovanému celú tak, ako si ju uplatnil, pretože túto preukázal predloženými
faktúrami za vykonanie tejto dopravy a to č. 150807 na sumu 33.320,- Sk (č.l. 379), faktúra č. 2007087
na sumu 36.890,- Sk (č.l. 381), faktúra č. 2007090 na sumu 28.560,- Sk (č.l. 383) faktúra č. 020907 na
sumu 21.420,- Sk (č.l. 385), faktúra č. 2007104 na sumu 9.210,50 eur (č.l. 387). Tieto náklady mal súd
preukázané aj výpismi z účtu (č.l. 380, 382, 384, 386, 388), ktoré svedčia o úhrade vyššie uvedených

faktúr. Tiež bolo preukázané výpoveďami svedkov Š.X., Y. (W. J.), S., O., že hoci bolo povinnosťou
žalovaného dodať zariadenia svojmu nemeckému odberateľovi a bolo nesporné, že prepravu mal
vykonať žalovaný, tak táto preprava sa musela pre vady zvarov vykonať minimálne dvakrát zbytočne,
pretože ako boli zariadenia dodané do Nemecka, tak nemecký odberateľ ich ako vadné vrátil.

Ďalšou položkou, ktorú si žalovaný ako škodu uplatnil voči žalobcovi bola suma 4.315,21 eur ako škoda
v súvislosti s nákladmi, ktoré musel žalovaný zaplatiť Výskumnému ústavu zváračskému Bratislava za
preskúmanie kvality zvarov. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybné, že už v priebehu realizácie
diela a tak tomu zostalo aj počas súdneho konania pretrvával medzi žalobcom a žalovaným spor, čidielo bolo vykonané riadne v zmysle zmluvy o dielo. Keďže žalovaný nemal odborné predpoklady
na posúdenie kvality vykonaného diela a mal len vedomosť, že jeho nemecký partner vracia dielo
opakovane pre vyskytujúce sa vady, ktoré však žalobca popieral, bol žalovaný nútený dať preskúmať

zvary vykonané na zariadeniach Výskumnému ústavu zváračskému v Bratislave, aby mohol riadne
zistiť kvalitu zvarov a prípadný rozsah vád za účelom kvalifikovanej reklamácie týchto vád u žalobcu.
Náklady spojené s týmto preskúmaním žalobca preukázal faktúrou Výskumného ústavu zváračského
číslo 8100119 (č.l. 1427) na sumu 159.743. Sk (5.302,50 eur). Z týchto nákladov si žalovaný uplatnil
voči žalobcovi len sumu 4.315,21 eur, ktorú mu ako dôvodnú a preukázanú súd priznal ako ujmu,

ktorá žalovanému, ako poškodenému vznikla tým, že musel vynaložiť náklady ( náklady na prieskum
zvarov ), v dôsledku porušenia povinností žalobcu, teda súd priznal túto položku ako náklady podľa §
380 Obchodného zákonníka.

Žalovaný vo vzájomnom návrhu sa dožadoval aj úrokov z omeškania a to zo sumy 57.924,72 eur
(náhrada škody) od 16.5.2008 do zaplatenia, kde argumentuje, že výzva na náhradu škody išla

žalovanému listom zo dňa 10.10.2007, 30.4.2008 s tým, že vyzval na nahradenie škody v lehote do
15.5.2008. Zo sumy 21.861,29 eur (zľava) požadoval úroky z omeškania od 1.10.2007 a to z toho
dôvodu, že žalovaný prevzal na základe preberacieho protokolu zariadenia 30.8.2007 a v zmysle
preberacieho protokolu sa mal žalobca k vadám vyjadriť do 30-tich dní, teda do 30.9.2007. Žalovaný
však žiadnym spôsobom sa nevyjadril ani nereagoval. Zo sumy 11.067,18 eur (nevykonané práce)

požadoval žalovaný úroky z omeškania od 1.10.2007 a to z rovnakého dôvodu ako pri požadovanej
zľave z ceny diela. Pokiaľ ide o zľavu z ceny diela ako aj nároky za nevykonané práce, súd konštatuje,
že preberací protokol zo dňa 30.8.2007 obsahoval uplatnenie nároku titulom vád vo forme požiadavky
na odstránenie vád, neobsahoval však výzvu na zľavu z ceny diela. V tejto súvislosti súd poukazuje
na to, že nielen nekvalitné zvary sú vadou diela, ale ak predmetom zmluvy o dielo boli isté konkrétne

druhy pracovných činností a časť týchto dohodnutých prác nebola vykonaná zhotoviteľom, tak aj toto
súd považuje za vady diela. Nárok z vád vo forme
zľavy z ceny diela žalovaný uplatnil voči žalobcovi listom zo dňa 20.9.2007 (č.l. 374), kde sa žalovaný
domáhal zľavy titulom vád v sume 10.862,71 eur. Súd teda z tejto sumy priznal úroky z omeškania
v zákonnej 14,25% výške ročne (dohoda o výške úrokov nebola preukázaná), a to od 1.10.2007 z

toho dôvodu, že list zo dňa 20.9.2007 považoval súd za výzvu k zaplateniu zľavy, kde však nebolo
preukázané kedy bola táto výzva žalobcovi doručená (ale nebol spor o tom, že doručená mu bola),
potom ak predpokladáme, že doručovanie poštou trvá asi 2 dni, tak do dispozičnej sféry žalobcu sa
výzva mohla dostať 23.9.2007, plniť mohol deň nasledujúci, a teda do omeškania sa dostal 25.9.2007.
Žalovanývšakpožadovalúrokyzomeškaniazuplatnenejzľavyažod1.10.2007,atedasúdnemaldôvod

mu od tejto doby úroky z omeškania nepriznať, avšak len pokiaľ ide o sumu 10.862,71 eur. Zo zvyšnej
časti vzájomného nároku v sume 11.114,- € titulom škody a zostávajúcej časti zľavy súd priznal úroky z
omeškania až od 12.1.2011 a to z toho dôvodu, že písomné vyjadrenia žalovaného zo dňa 25.11.2010
a 7.12.2010 súd považoval za kvalifikovanú výzvu na zaplatenie vyššie uvedenej sumy, zo spisu však
nie je zrejmé kedy konkrétne boli tieto vyjadrenia žalovaného doručené žalobcovi, je však nepochybné,

že 12.1.2011 už žalobca týmito vyjadreniami disponoval, lebo sa k nim písomne 12.1.2011 vyjadroval
(č.l. 395). Je teda nepochybné, že uvedené vyjadrenia z 25.11.2010 a 7.12.2010, ktoré súd považoval
za výzvu sa dostali do dispozičnej sféry žalobcu pred 12.1.2011, a teda najneskôr k tomuto dátumu bol
žalobca v omeškaní s plnením peňažného záväzku, a preto súd žalovanému od tohto dátumu v zákonnej
výške (dohoda ohľadne výšky úrokov nebola preukázaná) zo sumy 11.114,- € priznal. Vo zvyšku pokiaľ

ide o úroky z omeškania vzájomný návrh zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania súd ponechal podľa § 151 ods. 3 OSP na dobu 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.