Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/353/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111231488
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7111231488.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci

navrhovateľa: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. Q. Č.. XXX/XX, V. - Y., zastúpený JUDr.
Miroslavom Verebom, advokátom, Šoltésovej č. 5, Košice proti odporcovi: Slovenská republika, v mene
ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava o
náhradu škody vo výške 9.207,96 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť odporcovi trovy konania v 100%-

nej výške s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 18.11.2011 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
odporcu k zaplateniu náhrady škody vo výške 9.207,96 EUR s prísl. spôsobenej rozhodnutím o väzbe.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ v súlade s ust. § 15 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení noviel podal písomnú žiadosť zo dňa 25.2.2011
odporcovi o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 9.207,96 EUR, ktorá mu vznikla

v dôsledku rozhodnutia o väzbe v súvislosti s prepustením z práce, čím sa zhoršila jeho životná situácia,
ako aj ďalšie spoločenské uplatnenie.

Odporca navrhovateľovi vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 6.10.2011 oznámil, že nárok
navrhovateľa na náhradu škody neuspokojí z dôvodu, že neboli splnené zákonné predpoklady vzniku
nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci.

Dňa 31.10.2008 Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 5T 22/2007-772 zo dňa 31.10.2008 rozhodol,
že podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku sa navrhovateľ oslobodzuje spod obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 20.2.2007 sp. zn. 3Pv 647/2006 pre skutok v bode 1/ obžaloby,
právne kvalifikovaného ako prečin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu
základnýchľudskýchpráv a slobôd podľa§422ods.1Trestnéhozákonapreskutokvbode3/obžaloby,
právne kvalifikovaný ako prečin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti spáchaný vo
forme spolupáchateľstva podľa § 20, § 424 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, nakoľko nebolo dokázané,

že skutky boli spáchané navrhovateľom ako obžalovaným. Taktiež navrhovateľ bol oslobodený spod
obžaloby pre skutok v bode 4/ obžaloby, právne kvalifikovaný ako prečin podpory a propagácie skupín
smerujúcichkpotlačeniuzákladnýchprávaslobôdpodľa§422ods.1Trestnéhozákona,nakoľkonebolo
dokázané, že sa skutok stal.Uznesením č.k. 7To 123/2009-846 zo dňa 10.3.2010 Krajský súd v Košiciach rozhodol podľa § 319
Trestného poriadku o zamietnutí odvolania Okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu

Košice II zo dňa 31.10.2008 pod sp. zn. 5T 22/2007 v trestnej veci proti R. R. a spol., obžalovaných pre
prečin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422
Trestného zákona a iné ako nedôvodné.

V súvislosti pre podozrenie pre spáchanie vyššie spomínaných trestných činov bol navrhovateľ dňa

26.8.2006 vzatý do väzby, ktorú vykonával v Ústave pre výkon väzby a výkonu trestu odňatia slobody
v Košiciach. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že počas výkonu väzby mu nebolo uložené žiadne
disciplinárne opatrenie, vzhľadom na slušné a disciplinované správanie, plnenie úloh a nariadení
vyplývajúcich z ústavného poriadku a zdržania sa nedovolenej činnosti. Vo výkone väzby bol do dňa
10.5.2007.

Vzhľadom na vzatie do väzby bol s navrhovateľom ku dňu 8.9.2006 skončený pracovný pomer v
skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce vo firme T., L.. L. C..I.., V. X, F. - prevádzkareň: R. X, V.,
kde bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.7.2006.

Keďže súd rozhodol o oslobodení navrhovateľa spod obžaloby, tento sa cíti byť dotknutý rozhodnutím

o vzatí do väzby, ktoré bolo z jeho pohľadu bezdôvodné a v dôsledku, ktorého bol prepustený z práce
a tým sa výrazne sťažila jeho životná situácia. Z toho dôvodu žiadal odporcu o náhradu mzdy vo
výške 2.569,18 EUR (pri priemernej mesačnej mzde vo výške 308,70 EUR s poukazom na potvrdenie
bývalého zamestnávateľa zo dňa 26.1.2007), ako aj nemajetkovú ujmu vo výške 6.638,78 EUR, keďže
vzatie do väzby malo vplyv na jeho súkromný život a ďalšie spoločenské uplatnenie. Podľa § 17 ods.

4 zák. č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je
najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za
predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody (v danej
veci minimálna výška nemajetkovej ujmy bola v tom čase 500,26 Sk/deň). Celková požadovaná výška
náhrady škody je teda 9.207,96 EUR.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 10.6.2014 uviedol, že čo sa týka trestného stíhania, tak bol obvinený
z dvoch trestných skutkov, jeden, že počas oslavy narodenia syna kamaráta boli v byte u neho hlučný a
vykrikovali fašistické a rasistické heslá. Už si na to bližšie nespomínal, ale uviedol, že bol vtedy v televízii
pustený nejaký film a tieto zvuky išli z tohto filmu. Nespomínal si ani presne, čo hovorili svedkovia, keď

prišli v noci policajti. Odviezli ich na policajnú stanicu, najskôr na sídlisko V. U. V. a potom na C. G..
Tam ich všetkých vypočúvali. Stalo sa to 7. alebo 8. mája 2006. Čo sa týka druhého skutku, tento sa
stal v auguste 2006 počas futbalového zápasu v Banskej Bystrici. Na zápas cestoval spolu s košickým
fanklubom autobusom. Už cestou na zápas sa opili. Počas zápasu niekto rozprestrel transparent „SMRŤ
MAĎAROM“. On však tento transparent ani nerobil, ani ho v rukách nedržal. Nenašli sa ani jeho otlačky

prstov na tomto transparente. Bolo to aj fotograficky zdokumentované. Bolo vidno, kde stojí on a kde je
transparent. On stál v spodnej časti tribúny, transparent bol za ním.

Čo sa týka jeho tetovania na rukách s fašistickou tematikou, toto tetovanie si chcel dať odstrániť
profesionálne, aby to bolo čo najmenej vidieť. Zatiaľ tak ešte neučinil, keďže na to nemal dostatok

finančných prostriedkov.

Navrhovateľ k výpovedi policajta H. uviedol, že jeho výpoveď pre súd v trestnom konaní bola
nedôveryhodná. Poukázal na fotografie z denníka Nový Čas zo dňa 9.9.2006, kde je zverejnené foto zo
štadióna, na ktorom je zrejmé, že transparent držia osoby v hornej časti tribúny, on stojí v 4. rade od

vrchu čelom na hraciu plochu a transparent je za jeho chrbtom a evidentne mimo jeho dosah.

Odporca uviedol, že právo na náhradu škody, či nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutím o väzbe
nezakladá už samotná skutočnosť, že osoba bola vzatá do väzby a následne bola spod obžaloby
oslobodená. Navrhovateľ musí nevyhnutne preukázať vznik škody (nemajetkovej ujmy) i to, že

vznikla práve v príčinnej súvislosti s väzbou
(s rozhodnutím o väzbe). Naviac, podmienkou vzniku práva na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím
o väzbe je zistenie, že neexistuje dôvod, pre ktorý zákon (§ 8 ods. 6 zák. č. 514/2003 Z.z.) vznik tohto
práva vylučuje.Odporca poukazuje najmä na ust. § 8 ods. 6 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého právo
na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila

sama. Pre posúdenie, či si osoba väzbu zavinila sama, je významný dôvod väzby i skutkové
okolnosti, ktoré viedli k vzatiu obvineného do väzby. Zavinenie obvineného na vzatí do väzby v zmysle
citovaného ustanovenia zákona potom znamená, že jeho zavinené konanie (aspoň vo forme nevedomej
nedbanlivosti) bolo dôvodom na podanie a vyhovenie návrhu na jeho vzatie do väzby (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 3038/2006). Nie je právne významné, kedy k zavinenému konaniu,

ktorým by si osoba väzbu zavinila sama, došlo. K tomuto konaniu mohlo dôjsť aj pred spáchaním skutku,
pre ktorý sa začalo trestné stíhanie.

Navrhovateľ bol vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, teda z dôvodu,
že z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať
v trestnej činnosti.

Navrhovateľ bol trestne stíhaný pre prečin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu
základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Trestného zákona a prečin podnecovania k národnostnej,
rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, spáchaný vo forme
spolupáchateľstva. Už pred týmto trestným stíhaním navrhovateľ bol právoplatne uznaný vinným za

násilný trestný čin - ublíženie na zdraví. Okrem toho, tetovanie navrhovateľa poukazuje v súvislosti so
znaleckým posudkom, ktorého závery sú uvedené v obžalobe na skutočnosť, že je, prípadne v minulosti
bol zástancom pravicových extrémistických organizácií. Na základe toho odporca tvrdí, že navrhovateľ
si väzbu zavinil sám. Teda z dôvodu podľa § 8 ods. 6 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. navrhovateľovi právo
na náhradu škody nevzniklo.

Druhoupodmienkouzodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmocijevznikškody.Podľa§
17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. Navrhovateľ si uplatnil právo na náhradu mzdy vo výške 2.569,18 EUR. Táto suma predstavuje
predpokladaný príjem navrhovateľa za obdobie vo výkone väzby, pri priemernej mesačnej mzde 308,70

EUR. Náhradu ušlej mzdy je nevyhnutné právne kvalifikovať ako ušlý zisk. V zmysle právnej teórie by sa
ušlý zisk dal vymedziť ako to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody, resp. o ušlý zisk ide,
akvdôsledkuspôsobeniaškodynedošlokzväčšeniumajetku,hocisatopripredpokladanejčinnostidalo
očakávať. Na preukázanie ušlého zisku nepostačuje, ak zväčšenie majetku sa pri istej pravdepodobnosti
dalo očakávať. Zväčšenie majetku musí byť bezpečne preukázané pri predpokladanom chode vecí.

Navrhovateľ potvrdením o príjmoch preukázal len to, že v roku 2006 v období mesiacov máj - júl bol
jeho príjem v spoločnosti T., L.. L. C..I.. 27.900,-Sk (926,11 EUR), resp. uvedená suma predstavuje
úhrn vyplatených a zúčtovaných príjmov navrhovateľa v období mesiacov máj - júl 2006. Nie je možné
od uvedenej sumy odvodzovať výšku predpokladaného príjmu na nasledujúce obdobie. Písomnosťou

označenou ako „Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce“ zo dňa
5.9.2006 navrhovateľ preukázal, že jeho pracovný pomer trval od 10.7.2006 a skončený bol v skúšobnej
dobe ku dňu 8.9.2006. Od tohto dátumu mu nemohla vzniknúť škoda z dôvodu ušlej mzdy. Po skončení
pracovného pomeru navrhovateľovi žiadna mzda nepatrila. Odporca teda považuje vznik škody vo forme
ušlého zisku za nepreukázaný. Odporca považuje aj za významné, že ku skončeniu pracovného pomeru

došlo spôsobom podľa § 72 Zákonníka práce, t.j. v skúšobnej dobe, kedy zamestnávateľ a zamestnanec
môžu skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu, teda
počas trvania skúšobnej doby je tak zamestnanec, ako aj zamestnávateľ v stave neistoty, keď každý z
nich môže bez uvedenia dôvodu skončiť pracovný pomer oznámením druhej strane. Podľa odporcu teda
nie je splnená ani druhá podmienka zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe, a

to vznik škody vo forme ušlého zisku.

Navrhovateľ si okrem ušlého zisku uplatnil i právo na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods.
2 zák. č. 514/2003 Z.z. vo výške 6.638,78 EUR. V súvislosti s preukázaním vzniku nemajetkovej ujmy
a jej primeranej náhrady sa navrhovateľ obmedzil len na strohé konštatovanie, že vzatie do väzby

malo vplyv na jeho súkromný život a ďalšie spoločenské uplatnenie. Podľa odporcu, navrhovateľ vznik
akejkoľvek nemajetkovej ujmy nepreukázal. Bez preukázania vzniku nemajetkovej ujmy, nie je na mieste
jej náhrada.Čo sa týka výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, navrhovateľ vychádzal z § 17 ods. 4 zák.
č. 514/2003 Z.z., čo odporca považuje za neprípustné. Zák. č. 514/2003 Z.z. bol novelizovaný zák. č.
517/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch. Touto novelou bol § 17 doplnený

o odseky 3 - 5. Novela nadobudla účinnosť 1.1.2009. Podľa § 27b zák. č. 514/2003 Z.z. (prechodné
ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2009) zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravuje predpismi účinnými do 31.12.2008.

Uznesenie o vzatí navrhovateľa do väzby bolo vydané 29.8.2006, t.j. zodpovednosť za škodu vydanú
týmto rozhodnutím sa v zmysle vyššie uvedeného spravuje predpismi účinnými do 31.12.2008, teda
použitie ust. § 17 ods. 4 cit. zák. nie je na mieste. Z uvedených dôvodov, navrhovateľom prednesený
výpočet výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch neobstojí, nemá oporu v zákone.

Na pojednávaní dňa 14.10.2014 odporca poukázal predovšetkým na to, že navrhovateľ bol vzatý

do väzby z dôvodu, že bola obava, že bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Nasvedčovalo
tomu jednak jeho dovtedajšie správanie, ako aj to, že mal potetované ruky znakmi sympatizujúcimi
s fašizmom. Taktiež odporca poukázal aj na výpoveď navrhovateľa vo vyšetrovacom spise, kde sám
priznal, že na futbalovom zápase v Banskej Bystrici bol len v krátkom tričku. Potetované ruky mu bolo
vidieť. Čo sa týka transparentu, sudca pri rozhodovaní o väzbe navrhovateľa musel brať do úvahy aj

výpoveď svedkov. Je iné, že neskôr bolo počas trestného konania na súde rozhodnuté o jeho oslobodení
spod obžaloby, keď nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že konkrétne navrhovateľ mal držať v
ruke transparent s nápisom „SMRŤ MAĎAROM“, a taktiež aj to, že v byte na Č. G. U. V. sa skutok stal,
avšak nebolo preukázané konkrétne navrhovateľovi, že nahlas vykrikoval fašistické a rasistické heslá.
Odporca tvrdí, že tým, že sa navrhovateľ zúčastnil týchto akcií, ako aj jeho dovtedajším vystupovaním

a potetovaním rúk, dal sám dôvod na taký postup, aký bol zvolený súdom. Odporca teda s poukazom
na ust. § 8 ods. 6 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. tvrdí, že navrhovateľ si väzbu zavinil sám.

Navrhovateľ ako listinné dôkazy do spisu predložil svoju žiadosť zo dňa 25.2.2011 adresovanú
Ministerstvu spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej

rozhodnutím o väzbe. K tomu doložil aj oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 6.10.2011
o vybavení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorej nebolo vyhovené z
dôvodu, že podľa názoru odporcu neboli splnené zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody
spôsobenej výkonom verejnej moci.

Navrhovateľ do spisu doložil aj list spoločnosti T., L.. L. C..I.. zo dňa 5.9.2006, ktorým navrhovateľovi
oznámili, že s ním končia pracovný pomer v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce. K tomu pripojil
potvrdenie o príjmoch navrhovateľa zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vybranej zrážkou
z týchto príjmov, ako aj o daňovom bonuse na vyživované deti za rok 2006.

Do spisu taktiež založil fotokópiu strany č. 8 denníka Nový Čas zo dňa 9.9.2006, kde je okrem rozhovoru
s jeho matkou uverejnená aj fotografia zo štadióna, na ktorej je zrejmé, že transparent držia osoby v
hornej časti tribúny, navrhovateľ stojí v 4. rade od vrchu čelom na hraciu plochu, pričom transparent je
za jeho chrbtom.

Súd sa oboznámil aj s pripojených trestným spisom Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T 22/2007,
ktorého súčasťou bol aj vyšetrovací spis Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Úradu justičnej a
kriminálnej polície č.: KRP-42/OVK-KE-2006. V spise sa okrem iného nachádza uznesenie Okresného
súdu v Banskej Bystrici č.k. 0Tp 137/2006 zo dňa 29.8.2006, ktorým súd zobral navrhovateľa spolu
s R.W. V. do väzby každého zvlášť. Do väzby bol navrhovateľ vzatý z dôvodu vznesenia obvinenia

zo dňa 27.8.2006 pre prečin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424
ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 20 Trestného zákona, pretože 26.8.2006 asi o 20.30 hod. počas
futbalového zápasu na futbalovom štadióne FK Dukla Banská Bystrica v Banskej Bystrici v sektore
pre hostí na ochrannom zábradlí hracej plochy rozprestreli transparent rozmerov 11 x 1,2 m s
nápisom „SMRŤ MAĎAROM“, čím sa verejne vyhrážali skupine osôb pre ich príslušnosť k niektorému

národu. Navrhovateľ ako obvinený pri vypočutí poprel, že by sa trestnej činnosti dopustil. Z vykonaného
vyšetrovania, najmä z výsluchov svedkov vyplynulo dôvodné podozrenie, že obvinení predmetný skutok
spáchali. Čo sa týka navrhovateľa, tento bol zároveň stíhaný policajným orgánom OR PZ ÚJKP PZ
OSV - východ, Banská Bystrica č.k. ORP-1636/2-OSV-BB-06 pre prečin podpory a propagácie skupínsmerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň bol
stíhanýORPZÚJKPPZKošiceIIč.k.ORP-508/1-OVK-K2-2006preprečinpodľa§422ods.1Trestného
zákona za skutok zo dňa 7.5.2006. Tieto skutočnosti odôvodňovali obavu, že navrhovateľ ako obvinený

by v prípade ponechania na slobode v trestnej činnosti pokračoval, čím bol daný dôvod jeho väzby podľa
§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

VtrestnomspisesanachádzaajuznesenieOkresnéhosúduvBanskejBystricizodňa1.12.2006č.k.0Tp
137/06-329, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o prepustenie na slobodu zo dňa 26.9.2006 a

2.10.2006. Žiadosť bola zamietnutá z dôvodu, že navrhovateľ ako obvinený bol dôvodne podozrivý, že v
krátkom časovom úseku sa v dvoch prípadoch dopustil protiprávneho konania, ktoré má znaky trestného
činu a tieto skutočnosti odôvodňujú obavu, že v prípade prepustenia na slobodu bude v trestnej činnosti
pokračovať, čím bol daný dôvod jeho väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Rozhodnutia
Okresného súdu potvrdil uznesením sp. zn. 3Tpo 113/06 zo dňa 20.12.2006 aj Krajský súd v Banskej
Bystrici.

V trestnom spise sa nachádza aj výpoveď navrhovateľa ako obvineného na Okresnom riaditeľstve PZ v
BanskejBystricidňa27.8.2006o11.40hod.,vktorejnavrhovateľokreminéhouviedol,žeontransparent,
na ktorom bolo napísané „SMRŤ MAĎAROM“ nerozvinul, tento v rukách nedržal a v podstate až do
vypočutia nevedel, čo bolo na ňom napísané. Nevedel povedať, kto transparent na štadión priniesol.

Vo výpovedi sa vyjadril aj k jeho tetovaniam, vlajke s nápisom „SS“ a druhej vlajky s keltským krížom
a ďalším keltským krížom, nad ktorým je lebka vo vojenskej prilbe, ktoré má na ramene pravej ruky,
ako aj vytetovaným nápisom písmen „B“ a „H“, medzi ktorými je symbol „777“, ktorý je modifikáciou
hákového kríža, ktoré má na predlaktí ľavej ruky z vnútornej strany. Uviedol, že keď mal 15 až 17 rokov
bol sympatizantom hnutia Skinheads v Košiciach. V roku 2006 však už sympatizantom tohto hnutia

nebol. Tetovaní sa chcel zbaviť, avšak nemal na to peniaze. Je mu ľúto, že toto má vytetované na svojom
tele, z jeho strany to bola mladícka nerozvážnosť.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi na Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach dňa 13.11.2006 o 10.35 hod.
pripustil, že transparent „SMRŤ MAĎAROM“ rozvinul a držal nad hlavou. Ako sa mu však transparent

dostal do rúk, uviesť nevedel, nakoľko bol riadne opitý. Kto tento transparent vyhotovil a kto celú akciu
zorganizoval, uviesť nevedel. Taktiež uviedol, že jeho tetovania na rukách bolo počas futbalového
zápasu v Banskej Bystrici vidieť, nakoľko mal oblečené tričko s krátkym rukávom. Pripustil, že vlastne
verejne prezentoval jeho tetovania, avšak nechcel tým nikomu vnucovať jeho sympatie k fašizmu. Opäť
zopakoval, že v budúcnosti si chce dať tieto tetovania odstrániť. Navrhovateľ ešte vo výpovedi na polícii

dňa 27.8.2006 uviedol, že s nápisom „SMRŤ MAĎAROM“ na transparente sa vôbec nestotožňuje a ani
s ním vôbec nesúhlasí, pretože jeho starí rodičia sú Maďari a on s týmto národom nemá žiaden problém,
a teda nemal ani žiadny najmenší dôvod takýto transparent niekde zverejňovať.

V trestnom spise sa nachádza aj zápisnica o výsluchu svedka F. H. na Okresnom riaditeľstve PZ v

Banskej Bystrici zo dňa 27.8.2006 o 6.50 hod., ktorý v tom čase pracoval ako policajt a na futbalovom
zápase medzi Duklou Banská Bystrica a MFK Košice dňa 26.8.2006 bol velený do akcie v sektore hostí.
Uviedol, že pred koncom prvého polčasu spozoroval skupinu fanúšikov Košíc, ktorí začali rozbaľovať
papierový transparent, na ktorom bolo napísané „SMRŤ MAĎAROM“. Prikročil k transparentu a tento
v polovici roztrhol. Polovicu s nápisom „SMRŤ“ následne zobrali do rúk osoby, ktoré boli dodatočne

identifikované ako R. V. a T. Q. a tento opätovne zodvihli a rozvinuli. Uvedené osoby boli potom
predvedené na OO PZ.

V trestnom spise sa nachádzajú aj výpovede ďalších svedkov, ktorí sa futbalového zápasu v Banskej
Bystrici zúčastnili ako fanúšikovia košického mužstva. Nik z nich nevedel povedať, kto transparent

zhotovil, ako sa transparent dostal na štadión, ani kto ho držal v rukách.

V trestnom spise sa nachádza aj výpoveď svedka R. V. zo dňa 9.5.2006, ktorý vypovedal v trestnej
veci R. R. a spol. (aj odporcu), ktorí boli stíhaný za prečin podpory a propagácie skupín smerujúcich k
potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Trestného zákona. Svedok vo svojej výpovedi

uviedol, že dňa 7.5.2006 bol spoločne so svojimi známymi, medzi ktorými bol aj navrhovateľ na byte
R. R.. Stretli sa na sídlisku V. U. V. pri obchodnom dome Jednota a potom všetci išli k R. R. na byt na
Č. XX. Išli tam oslavovať narodenie syna Y. U.. Po príchode na byt začali oslavovať, popíjali alkohol,
pozerali televíziu, počúvali hudbu z počítača a hifi veže. Väčšinou sa jednalo o tvrdú hudbu. Po čase, akopopíjali, začali spievať a postupne sa začali vyzliekať do pol pása a potom ako boli v obývačke, niekto,
ale nespomenul si kto to bol, tak začal vykrikovať heslá ako „Sieg Heil“, „Rasist, Fašist, Hooligans“.
Potom, ako to niekto povedal, tak všetci ostatní začali rovnako hajlovať so vztýčenou pravou rukou a

vykrikovať heslá „Sieg Heil“, „Rasist, Fašist, Hooligans“. To sa opakovalo asi sedemkrát, pričom ako
hajlovali, tak niekto stál, niekto sedel na gauči a podobne. To hajlovanie a vykrikovanie hesiel robili, keď
boli v obývačke. Potom, ako to asi sedemkrát zopakovali, tak to už nerobili a normálne sa zabávali ďalej,
popíjali, spievali, proste oslava prebiehala normálne ďalej. Po nejakom čase sa zrazu vypla elektrina a
zrazu videl, ako sú v byte policajti. Tí ich potom zobrali na políciu.

Vykrikovanie fašistických hesiel ako „Heil Hitler“, Fašist, Rasist“, „Sieg Heil“, potvrdil vo svojej výpovedi
zo dňa 26.6.2006 aj X. Š., ktorý v tom čase býval na Č. XX, na 4. poschodí. Uvedené fašistické heslá
sa ozývali z bytu R. R.. Okrem toho bolo počuť hlasnú hudbu. Z jeho výpovede však nie je zrejmé, kto
v byte mal fašistické heslá vykrikovať.

V trestnom spise sa nachádzali aj výpovede svedkov, policajtov - C. V. a X. N., ktorí zhodne uviedli, že
dňa7.5.2006savčaseo23.00hod.zúčastnilipolicajnéhozásahunaČ.G..Č..XXU.V.,kdepopríchode
na miesto už z ulice počuli hlučnú hudbu, hajlovanie, vykrikovanie hesiel ako „Sieg Heil“, „Rasist, Fašist“
a podobne. Toto hajlovanie bolo počuť z bytu na 3. poschodí. Po otvorení bytu R. R. videli, že všetci
muži v uvedenom byte boli vyzlečení do pol pása, pričom väčšina z nich mala tetovania, symboliky

extrémistických skupín.

V trestnom spise sa nachádza aj výpoveď obvineného R. R. zo dňa 9.6.2006, ktorý potvrdil, že dňa
7.5.2006 vo večerných hodinách so svojimi známymi u neho v byte na Č. XX U. V. oslavovali narodenie
syna jeho kamaráta Y. U.. V byte počas oslavy popíjali alkohol, mali nahlas pustenú hudbu z počítača aj

z hifi veže. Nespomínal si, že by niekto vykrikoval fašistické heslá, prípadne hajloval. Vykrikovali len také
heslá, ako napr. „Za čistotu bielych zubov, Signal“ a podobné. Na ďalšie si nespomínal. Ako sa zabávali,
tak po čase si niektorí vyzliekli vrchné časti oblečenia, ako mikiny a tričká, on ostal len v tielku. Ako
oslava pokračovala, mali už dosť vypité. Pred polnocou prišli policajti a následne ich všetkých odviezli
na políciu.

V trestnom spise sa nachádza aj znalecký posudok T.. K. V., Z.., znalca z odboru Dejiny. Znalec sa
vyjadroval k tetovaniam navrhovateľa. V závere znaleckého posudku znalec uvádza, že z opisu a
charakteristiky vytetovaných grafických znakov vyplýva, že tieto symboly v minulosti i v prítomnosti šírili a
dnes opätovne propagujú rasovú, národnostnú a etnickú nenávisť, prinajmenšom intoleranciu. Z vyššie

uvedeného konštatovania vyplýva, že jednotlivci a skupiny používajúce posudzované grafické, resp.
písomné znaky a symboly sa priamo alebo nepriamo hlásia k nacistickej, resp. k fašistickej ideológii,
ktorá nielen hlásala, ale aj v politickej praxi uplatňovala princípy vedúce k potláčaniu občianskych i
ľudských práv konkrétne vybraných etnických, náboženských, či rasových skupín obyvateľov alebo
celých národov. V konečnom štádiu to viedlo k masovým vraždám.

V spise sa nachádza aj odpis registra trestov navrhovateľa, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľ bol dňa
25.4.2005 v konaní 3T 52/03 Okresným súdom Košice II odsúdený na odňatie slobody podmienečne na
4 mesiace so skúšobnou dobou do 25.4.2006 pre trestný čin podľa § 221/ 1 Trestného zákona (ublíženie
na zdraví) a podľa § 202/1 Trestného zákona (výtržníctvo). Navrhovateľ bol súdený ešte podľa Trestného

zákona č. 140/1961 Zb. v znení noviel, t.j. podľa zákona platného v čase, kedy ku skutku došlo.

Podľa § 3 ods. 1 písm. c) zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci účinného do 31.8.2007 (navrhovateľ bol vzatý do väzby dňa 26.8.2006 a prepustený z väzby
bol dňa 10.5.2007) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe.

Podľa § 3 ods. 2 cit. zák. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 8 ods. 5 písm. b) cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten,
kto bol vzatý do väzby, ak bol oslobodený spod obžaloby.Podľa § 8 ods. 6 písm. a) cit. zák. právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu,
ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zák. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zák., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zák. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zák. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 27b ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31. decembra
2008 (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2009).

Podľa§202ods.1zák.č.140/1961Zb.(Trestnýzákon)ktosadopustíverejnealebonamiesteverejnosti
prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, hanobí historickú alebo
kultúrnu pamiatku, hrob alebo iné pietne miesto alebo hrubým spôsobom ruší zhromaždenie alebo obrad
občanov, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.

Podľa § 221 ods. 1 cit. zák. kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potresce sa odňatím slobody až na
dva roky alebo peňažným trestom.

Podľa § 424 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2006 (skutok navrhovateľa sa mal
stať dňa 26.8.2006) kto verejne sa vyhráža jednotlivcovi alebo skupine osôb pre ich príslušnosť k

niektorému národu, národnosti, rase alebo etnickej skupine alebo pre ich farbu pleti obmedzovaním ich
práv a slobôd, alebo kto takéto obmedzenia vykonal, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 422 ods. 1 cit. zák. kto verejne, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat a hesiel prejavuje
sympatie k hnutiam, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potláčaniu

základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku účinného do 31.12.2006 obvinený môže byť vzatý do
väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté
trestné stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok

spáchal obvinený a z jeho konania a ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude
pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý
pripravoval, alebo ktorým hrozil.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ bol uznesením č.k. 0Tp 137/2006 zo

dňa 29.8.2006 vzatý do väzby, pričom väzba mu začala plynúť od 26.8.2006 od 21.15 hod. Do väzby
bol vzatý z dôvodu, že policajný orgán OR PZ ÚJKP PZ OSV -východ, Banská Bystrica uznesením č.
ORP-1635/2-OSV-BB-06 dňa 26.8.2006 začal trestné stíhanie a uznesením č. ORP-1635/2-OSV-BB-06
zo dňa 27.8.2006 vzniesol obvinenie navrhovateľovi pre prečin podnecovania k národnostnej, rasovej
a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1 písm. a) Trestného zákona platného v tom čase, pretože dňa

26.8.2006 asi o 20.30 hod. počas futbalového zápasu na futbalovom štadióne FK Dukla Banská Bystrica
v Banskej Bystrici v sektore pre hostí na ochrannom zábradlí hracej plochy rozprestreli transparent
rozmerov 11 x 1,2 m s nápisom „SMRŤ MAĎAROM“, čím sa verejne vyhrážali skupine osôb pre ich
príslušnosť k niektorému národu. Navrhovateľ bol obvinený spolu s mladistvým R. Z. a R. V..Pri rozhodovaní o vzatí do väzby súd zohľadnil aj to, že navrhovateľ bol zároveň stíhaný policajným
orgánom OR PZ ÚJKP PZ OSV - východ, Banská Bystrica č. ORP-1636/2-OSV-BB-06 pre prečin

podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods.
1 Trestného zákona. Zobral do úvahy aj to, že zároveň bol stíhaný OR PZ ÚJKP PZ Košice II č.
ORP-508/1-OVK-K2-2006 pre prečin podľa § 422 ods. 1 Trestného zákona za skutok zo dňa 7.5.2006.

Vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru Okresného súdu v Banskej Bystrici odôvodňovali obavu, že

obvinený (navrhovateľ) by v prípade ponechania na slobode v trestnej činnosti pokračoval, čím bol daný
dôvod ich väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Navrhovateľ bol z väzby prepustený dňa 10.5.2007 na základe uznesenia Okresného súdu Košice II
č.k. 5T 22/07-547 zo dňa 30.3.2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 6 Tos
41/2007-566 zo dňa 10.5.2007.

Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 5T 22/2007-772 zo dňa 31.10.2008 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach č.k. 7 To 123/2009-846 zo dňa 10.3.2010 bol navrhovateľ oslobodený,
- pre skutok v bode 1/ obžaloby, právne kvalifikovaný ako prečin podpory
a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa

§ 422 ods. 1 Trestného zákona, ktorý skutok mal spáchať tak, že v V. W.
Č. G.. Č.. XX od presne nezisteného času do 23.30 hod. dňa 7.5.2005,
prejavoval sympatie k hnutiam, ktoré násilím, hrozbou násilia, alebo hrozbou inej
ťažkej ujmy smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd osôb, a to tým
spôsobom, že z okna bytu na Č. G.. Č.. XX vykrikoval rôzne heslá ako

„Sieg Heil“, „Rasist, Fašist, Sieg Heil“ a na častiach tela nekrytých odevom mal
tetovania so symbolikou extrémistických skupín,
- pre skutok v bode 3/ obžaloby, právne kvalifikovaný ako prečin podnecovania k národnostnej, rasovej
a etnickej nenávisti spáchaný vo forme spolupáchateľstva podľa § 20, § 424 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, ktorý skutok mal navrhovateľ spáchať tak, že v Banskej Bystrici dňa 26.8.2006 v čase o

20.30 hod. na futbalovom štadióne FK Dukla, spolu s obžalovaným mladistvým R. Z. rozprestreli na
ochrannom zábradlí hracej plochy v priestore pre hostí transparent o rozmeroch 11 m x 1,2 m s nápisom
„SMRŤ MAĎAROM“, čím sa verejne vyhrážali skupine osôb pre ich príslušnosť k niektorému národu
a národnosti,

nakoľko nebolo dokázané, že skutky spáchali obžalovaní.

Navrhovateľ bol spod obžaloby oslobodený aj pre skutok v bode 4/ obžaloby, právne kvalifikovaný
ako prečin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa §
422 ods. 1 Trestného zákona, ktorý skutok mal navrhovateľ spáchať tak, že v Banskej Bystrici dňa

26.8.2006 v čase okolo 20.30 hod. na futbalovom štadióne FK Dukla verejne prejavoval sympatie k
fašizmu vytetovaným znakom vlajky s nápisom „SS“ a druhej vlajky s keltským krížom a ďalším keltským
krížom, nad ktorým je lebka vo vojenskej prilbe na ramene pravej ruky, ako aj vytetovaným nápisom
písmen „B“ a „H“, medzi ktorými je symbol „777“, ktorý je modifikáciou hákového kríža na predlaktí ľavej
ruky z vnútornej strany,

nakoľko nebolo dokázané, že skutok sa stal.

Ministerstvo spravodlivosti SR oznámením zo dňa 6.10.2011 o vybavení žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody navrhovateľa zo dňa 25.2.2011 oznámilo navrhovateľovi, že

jeho žiadosti nebolo vyhovené, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu
škody spôsobenej výkonom verejnej moci.

Keďže Ministerstvo spravodlivosti SR navrhovateľovi nepriznalo náhradu škody spôsobenej
rozhodnutím o väzbe, tento podal dňa 18.11.2011 návrh na náhradu škody na Okresný súd Košice I.

Odporca sa bránil tým, že navrhovateľovi nevzniklo právo na náhradu škody, pretože si väzbu zavinil
sám. Taktiež odporca tvrdil, že navrhovateľ dostatočným spôsobom nepreukázal vznik škody ani výšku
škody.Súd predtým, ako sa začal zaoberať vznikom a výškou škody, najskôr sa musel zaoberať tým, či vôbec
vzniklo navrhovateľovi právo na náhradu škody z dôvodu rozhodnutia o väzbe, keďže bol oslobodený
spod obžaloby, ktorá bola voči jeho osobe vznesená.

Navrhovateľ uviedol, že pri jeho vzatí do väzby súd neskúmal významné skutočnosti pre a proti väzbe,
vrátane možnosti nahradiť ju zárukou, sľubom alebo peňažnou zárukou. Toto podľa názoru navrhovateľa
Okresný súd v Banskej Bystrici pri rozhodovaní o väzbe neaplikoval a nezohľadnil, inak by ho do väzby
nebol vzal.

S uvedeným názorom navrhovateľa súd nemôže súhlasiť, pretože navrhovateľ po tom, ako bol vzatý do
väzby, podal žiadosť o prepustenie na slobodu, pričom o tejto žiadosti rozhodoval Okresný súd v Banskej
Bystrici a žiadosť zamietol. Naviac, Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol sťažnosť navrhovateľa
proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu a zároveň neprijal sľub daný
navrhovateľom ako náhradu za väzbu. Odôvodnil to tým, že dovtedy vykonané dokazovanie vo veci

vzbudzovalo aj naďalej dôvodné podozrenie, že navrhovateľ ako obvinený sa dopustil predmetného
skutku kladeného mu za vinu v zmysle uznesenia o vznesení obvinenia. Neboli produkované dôkazy,
ktoré by podstatným spôsobom spochybňovali dôvodnosť tohto podozrenia.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd nezistil pochybenie prvostupňového súdu pri rozhodovaní

o vzatí navrhovateľa do väzby, resp. o neprijatí sľubu daného navrhovateľom, ako náhradu za väzbu.
Uvedené uznesenia odvolací súd nezrušil, čiže rozhodnutie o vzatí navrhovateľa do väzby bolo v súlade
so zákonom.

Je inou otázkou, že navrhovateľ bol v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodený. V tejto súvislosti

navrhovateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009, v ktorom
je konštatované, že ak má byť štát skutočne považovaný za právny štát, musí niesť objektívnu
zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktoré priamo zasiahli do základných práv jednotlivca.
Nemožno totiž prihliadnuť, že štát nemá slobodnú voľbu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho
ideálnej interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a

stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov,
ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V tejto situácii nie je rozhodné,
ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v
trestnom konaní potvrdilo. Tu navrhovateľ poukázal, že na jeho strane došlo rozhodnutím o väzbe, ktoré
sa ukázalo v konečnom dôsledku ako neopodstatnené k závažnému zásahu do jeho osobnostných práv

a k zníženiu jeho ľudskej dôstojnosti, pričom takýto zásah bol veľmi závažný a je ťažko reparovateľný.

S vyššie uvedeným tvrdením navrhovateľa sa súd stotožňuje, avšak sú aj prípady, kedy osobe, ktorá
bola vo väzbe, nevznikne nárok na náhradu škody, a to z dôvodu, že táto osoba si väzbu zavinila sama.
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vedený pod sp. zn. 3 Cdo 201/2007, v

odôvodnení ktorého sa vyjadril aj k nároku na nemajetkovú ujmu v prípade, ak bolo vznesené obvinenie
proti fyzickej osobe. Najvyšší súd dospel k záveru, že v dôsledku toho, aj podľa názoru dovolacieho súdu
nejde o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vtedy, keď je proti nej v súlade so zákonnými
podmienkami vznesené obvinenie z trestného činu a aj ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní
zasahujúce do práv tejto fyzickej osoby sú vykonávané v medziach zákona; na tom sa nič nemení ani v

prípade, ak by neskôr prípadne aj došlo k zastaveniu trestného stíhania voči tejto fyzickej osobe, alebo
k jej prepusteniu z väzby, alebo aj k oslobodeniu spod obžaloby.

Súd pri rozhodovaní o tom, či si navrhovateľ zavinil väzbu sám, alebo si ju nezavinil, musel vziať
do úvahy tú skutočnosť, že navrhovateľ bol dňa 25.4.2005 v trestnom konaní 3T 52/03 odsúdený za

trestný čin výtržníctva podľa § 202/1 a trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221/1 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. Taktiež musel vziať do úvahy, že navrhovateľ bol v čase rozhodovania o väzbe už
trestne stíhaný OR PZ ÚJKP PZ Košice II pre prečin podľa § 422 ods. 1 Trestného zákona za podporu
a propagáciu skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd za skutok zo dňa 7.5.2006,
pričom za rovnaký skutok bol stíhaný aj policajným orgánom OR PZ ÚJKP PZ OSV - východ, Banská

Bystrica, ktorého sa mal dopustiť na futbalovom zápase v Banskej Bystrici dňa 26.8.2006. Naviac,
navrhovateľ má na rukách vytetované grafické znaky, z ktorých podľa znaleckého posudku vyplýva,
že tieto symboly v minulosti i v prítomnosti šírili a dnes opätovne propagujú rasovú, národnostnú a
etnickú nenávisť, prinajmenšom intoleranciu. Jednotlivci a skupiny používajúce takéto grafické znaky asymboly sa priamo alebo nepriamo hlásia k nacistickej, resp. k fašistickej ideológii, ktorá nielen hlásala,
ale aj v politickej praxi uplatňovala princípy vedúce k potláčaniu občianskych i ľudských práv, konkrétne
vybraných etnických, náboženských, či rasových skupín obyvateľov, alebo celých národov.

Podľa názoru súdu, nie je podstatné tvrdenie navrhovateľa, že toto tetovanie si dal urobiť ako 16-ročný
a len z dôvodu, že sa mu graficky páčili tieto znaky, pričom potvrdil, že v tom čase bol sympatizantom
hnutia Skinheads. V čase, kedy mali byť skutky spáchané však už k tomuto hnutiu neinklinoval a chcel
si dať tetovania odstrániť. Podstatné bolo to, že tak v byte na Č. G. U. V.K. dňa 7.5.2006, ako aj na

futbalovom zápase v Banskej Bystrici dňa 26.8.2006 mal tieto tetovania odhalené, boli viditeľné.

Taktiež súd musel zobrať do úvahy, že dňa 7.5.2006 v čase policajného zásahu v byte R. R. sa zúčastnil
oslavy, počas ktorej boli vykrikované fašistické heslá a počas futbalového zápasu v Banskej Bystrici dňa
26.8.2006 stál v blízkosti transparentu „SMRŤ MAĎAROM“, pričom podľa výpovede jedného zo svedkov
mal po roztrhnutí tohto plagátu políciou držať časť transparentu v ruke nad hlavou.

Uvedené skutočnosti viedli súd k záveru, že navrhovateľ nemá právo na náhradu škody, pretože väzbu
si zavinil sám. Podľa názoru súdu, rozhodnutie o vzatí navrhovateľa do väzby a tým aj k zásahu do jeho
osobnostných práv, bolo vykonané v medziach zákona.

Keďže podľa názoru súdu, navrhovateľovi nevzniklo právo na náhradu škody, súd sa ďalej ani
nezaoberal vznikom a výškou škody a žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Keďže súd žalobu zamietol, navrhovateľovi nepatrí náhrada trov konania. Náhrada trov konania patrí

odporcovi, ktorý bol vo veci úspešný. Odporca si uplatnil nárok na náhradu trov konania s tým, že trovy
vyčísli v zákonom stanovenej lehote. Preto súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi vzniknuté trovy
konania v 100%-nej výške s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať
do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).