Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/323/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112235506
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5112235506.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľov: 1/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C. XX, C. C., občan SR, 2/ M. N., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. C. XX, C. C., občan SR, obaja právne zastúpený Advokátska kancelária Mestická, Slovíková,
s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova ul. č. 6, Žilina, proti odporcovi: Obec Horný Hričov, IČO: 00 321 290,
so sídlom Horný Hričov 191, Horný Hričov, právne zastúpený: AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15,
Banská Bystrica o zaplatenie 12.746,03 eur s príl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne 12.746,03 eur
spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 28.1.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľom v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne trovy konania
vo výške 764,50 eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 1416,25 eur a tieto zaplatiť na účet právneho
zástupcu navrhovateľov v 1/ a 2/ rade do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa v konaní domáhali voči odporcovi zaplatenia 12.746,03 eur, ktorý neskôr rozšírili
o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 12.746,03 eur od 28.1.2013 do
zaplatenia.

Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade návrh odôvodnili tým, že sú obyvateľmi obce Horný Hričov, pričom ich
rodinný dom č. XX stojí na námestí.
V roku 2009 sa v obci realizovala stavebná úprava námestia, ktoré patrí do vlastníctva obce. Stavebnými
úpravami však došlo k zatekaniu vody do základov rodinného domu navrhovateľov. Postupne dom začal
plesnieť a vlhnúť. Navrhovatelia po niekoľkých výzvach voči odporcovi boli nútení realizovať stavebnú
úpravu svojho domu. Odstránenie vlhnutia rodinného domu si vyžiadalo rozsiahle stavebné zásahy, a to
formou drenážovania základov, obmurovania časti, do ktorej zatekala zrážková voda, a ďalšie súvisiace

stavebné úpravy. Vlhnutie domu sa začalo prejavovať v roku 2010, kedy zrážkové vody zatekali už viac
než rok do základov rodinného domu navrhovateľov.
Obecný úrad k požiadavke navrhovateľov zaujal odmietavé stanovisko, pričom zodpovednosť za
vzniknutú situáciu prenášala na projektanta stavebných úprav Ing. G.. Po jeho rozsiahlom stanovisku,
z ktorého vyplýva, že projekt bol vypracovaný správne, obec nasmerovala navrhovateľov na stavebnú
firmu, ktorá práce realizovala. Aj zo strany zhotoviteľa stavebných prác bolo stanovisko k náhrade škody
zamietavé.

Vzhľadom na vyššie uvedený postup odporcu, ako aj zhotoviteľa stavebných úprav námestia,
navrhovatelia boli nútení vlhnutie domu realizovať sami, nakoľko situácia s plesnením a vlhnutím v dome
bola neúnosná. Náklady na odstránenie škôd spôsobených stavebnými úpravami námestia predstavujú
sumu 12.746,03 EUR, ktoré navrhovatelia museli vynaložiť v zmysle odborného rozpočtu.Odporca uviedol, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a na
majetkujezakotvenánielenpreodporcualeipresamotnýchžalobcov.Zustanovenia§86ods.1zákona

č. 50/1976 vyplýva priamo povinnosť vlastníkovi udržiavať stavbu v dobrom stavebnom stave tak, aby
nevzniklo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu
alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť. Je len samozrejmé, že
plesnenie stien nezakladá zdravé hygienické bývanie v dome a vlastník stavby má priamo povinnosť toto
odstrániť. Že stavba zatekala ešte skôr, ako odporca pristúpil k rekonštrukcii námestia je potvrdené tým,

že niektorý z jej vlastníkov ku základom, ktoré v žiadnom prípade nezodpovedajú svojou konštrukciou,
prevedením a kvalitou tomu, aby zabraňovali vzlínaniu spodnej vody, pretože sú bez zvislej ako i
vodorovnej izolácie, dodatočne primuroval ku základom múrik, ktorý mal zabrániť vzlínaniu spodnej vody
do obvodových stien stavby s. č. 49 umiestnenej na pozemku pare. č. C-KN XXX Hričov.
Uvedený prílepok bol betónový a bezprostredne musel nadväzovať a dotýkať sa vápennej soklovej
omietky, ktorá bola celá osekaná na severnej, západnej a južnej strane domu, teda i na miestach, na

ktorých nebola zrealizovaná zámková dlažba zo strany odporcu, čo len dokazuje skutočnosť, že rodinný
dom žalobcov vlhol i na miestach, na ktorých nebola zo strany odporcu realizovaná zámková dlažba. Ak
by dôvodom zatekania bola realizácia zámkovej dlažby na chodníku, stačilo potom osekať omietku iba
na tomto mieste a nie i na tých miestach, kde sa dlažba nekládla, čo len potvrdzuje fakt, že predmetný
rodinný dom v dôsledku neodizolovania jeho základov je celý zavlhnutý. K betónovému prílepku uviedol,

že v prípade dodatočného betónovania vznikne medzi pôvodným materiálom a dodatočne betónovaným
prílepkom voľným okom viditeľná medzera, ktorou pri daždivom počasí a západných vetroch, ktoré v
danej oblasti vzhľadom na prirodzený charakter kotliny prevládajú, vniká do uvedenej medzery voda a
vzhľadom na charakter a materiálovú skladu základového muriva sa táto v dôsledku svojej vzlínavosti
dostávadoobvodovéhomurivarodinnéhodomuastávasavlastnezásobárňoudažďovejvodyapríčinou

jeho vlhnutia. V tejto súvislosti je nutné sa zapodievať i okapom rodinného domu, ktorý je na mieste
kde sa pokládka zámkovej dlažby realizovala cca 40 cm, čo je nedostatočná ochrana proti tomu, aby
po stene rodinného domu nestekala dažďová voda do medzery medzi obvodovým múrom a betónovým
prílepkom za veterného počasia.
S poukazom na vyjadrenia konateľa obchodnej spoločnosti ARCHKRU, s. r. o., Námestie Ľudovíta Fullu

1665/4, 010 08 Žilina 8, Ing. Arch. Vladimíra Krušinského, vápenná omietka je nasiakavá a do nej
vniknutá vlhkosť vzlína hore. Uvedená obchodná spoločnosť vyhotovila na realizáciu zámkovej dlažby
projektovú dokumentáciu.
Taktiež vyslovil záver, že zo žalobného návrhu, ktorý bol odporcovi doručený nevyplýva, akej právnej
povinnosti - zákonnej alebo zmluvnej sa mal odporca voči žalobcom dopustiť a akým konaním. Uvedená

stavba bola realizovaná na základe stavebného povolenia /nejedná sa o čiernu stavbu/ a podľa
vypracovanej projektovej dokumentácie na základe zmluvy o dielo č. 15/2008 a práce vykonávala
obchodná spoločnosť Amazonka s. r. o., so sídlom Petzvalova 3384/16, 010 01 Žilina. Teda, ak by došlo
k porušeniu k akejkoľvek právnej povinnosti pri realizovaní diela, tohto porušenia sa v žiadnom prípade
nemohol dopustiť odporca, keďže tento žiadne práce nerealizoval, k realizácii týchto prác nepoužil ani

svojich pracovníkov, teda je tu nepoužiteľný ods. 1./ a 2/ cit. zákona. Tohto porušenia sa teda mohol
dopustiť jedine spracovateľ projektovej dokumentácie eventuálne vyhotoviteľ diela, ale nie odporca a v
tejto súvislosti namietal nedostatok pasívnej legitimácie.
Ďalej uviedol, že vlhnutie rodinného domu žalobcov bolo už pred realizáciou zámkovej dlažby nie
len v miestach, kde bola táto pokladaná, ale i na miestach, kde vôbec pre žalovaného práce neboli

vykonávané, ako vyplýva i z výpovede majiteľa rodinného domu, ktorý bol jeho vlastníkom pred tým, ako
savlastníkmistaližalobcoviavrade1./a2/,ktoríhoodnehoodkúpili.Odporca,akovyplývazjeholistuzo
dňa23.05.2012malzáujemnazistenípríčinzavlhnutiarodinnéhodomužalobcov,keďpovolilvykonanie
prieskumných sond na základe žiadosti žalobcov zo dňa 03. 04. 2012, avšak ako vyplýva z listu odporcu
zo dňa 05. 12. 2011, odporcovia bez akéhokoľvek povolenia správcu predmetného chodníka rozobrali

zámkovú dlažbu, rozkopali predmetný chodník, odstránili prílepok, čím zmarili akékoľvek následné
zisťovanie príčin zatekania vlhkosti do ich rodinného domu, ako i prípadné zameranie vyspádovania
pôvodného asfaltového chodníka a pôvodne položenej zámkovej dlažby. Preto i následná obhliadka
na mieste samom uskutočnená 19. 06. 2012 vykonaná Doc. Ing. Andrejom Sokolíkom, CSc, Ružová
32, 010 01 Žilina už nemôže dokumentovať skutočný stav vykonaných prác, keďže tieto samovoľnou

činnosťou žalobcov boli zmarené.

Ďalej v podaní k určeniu výšky škody navrhol súdu, aby zaviazal navrhovateľov v 1/ a 2/ rade za
účelom zistenia stavu veci, predložiť faktúry, eventuálne pokladničné doklady za nákup materiálu baumitpod omietky, vnútorná omietka vápennocementová zo suchých zmesí, vyrovnávací poter cementový,
drenážne potrubie z tvrdeného PVC priemeru 90-10 mm, rúra odpadová rovná z PVC 110 x 2,2 ,
obrubníky betónové záhonový ABO 1-15 lOOx 15 x 30, lak asfaltový ALP-PENETRAL v sudoch, Izolácia

proti zemnej vlhkosti a tlakovej vode vodorovná NAIP, Pás ťažký asfaltový IPA 380/sh s 40, Fólia PVC,
Fondalice S nopová fólia proti vlhkosti s radonovou ochranou, Fólia hydroizol 803 hrúbka 0,6 mm,
Laminátové tabule 1286 x 194 mm, dodávku kameniva hrubého dreveného frakcie 16 - 32 a kamenivo
drobné ťažené, Laminátové parkety KRONOSPAN SAXSON 1285 x 195X7,2 mm, Primalex, faktúru za
vývoz stavebného odpadu a potvrdenie skládky o jeho prevzatí na skládku a cenu uskladnenia.

Pre stanovenie výšky škody je rozhodujúca hodnota podľa pokladničných dokladov, eventuálne faktúr
za jeho dodanie, nie predložený rozpočet, na ktorý sa navrhovatelia odvolávajú. Rovnako považoval
za nutné predložiť faktúry za dodávku prác jednotlivých dodávateľov, ktorí tieto vykonali. Ak uvedené
práce zrealizovali samotní navrhovatelia svojpomocne je síce možné účtovať DPH, avšak základom
pre jej výpočet podľa §-u 9 ods. 2 a 3 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zmien
a doplnkov, v tomto konkrétnom prípade je nutné vychádzať z ceny služby, teda z nákladov, ktoré

navrhovatelia vynaložili. Bez uvedenia týchto nákladov, nie je možné počítať s uplatnením DPH. Navyše
rozpočet vypracovaný pomocou smerných orientačných cien stavebných prác už sám osebe zahrňuje i
zisk pohybujúci sa bežne vo výške cca 15 % uvádzaných prác, čo pri realizácií prác formou svojpomoci
nie je možné uplatniť.
Ďalej uviedol, že pri dodávke prác, ktorými sa odstraňovala škoda je zaujímavý ten fakt, že pri dome

odporcu bola uložená zámková dlažba na jednej strane rodinného domu navrhovateľov približne v
dĺžke 12 m, avšak zvislá izolácia je zrealizovaná v rozsahu takmer 26 m2 /izolácia proti tlakovej vody
termoplastami zvisle fóliou PVC položenou zvisle, Fondaline S nopová fólia proti vlhkosti s radónovou
ochranou, izolácia proti tlakovej vode termoplastami zvisle fóliou z ľahčeného polyetylénu položenou
voľne, Fólia hydroizol 803 v hrúbke 0,6 mm/, čo nasvedčuje tomu, že bola položená i na iných miestach,

kde vôbec nebol zrealizovaný chodník zo zámkovej dlažby. Dôvodom zavlhnutia domu preto nemohlo
byť položenie zámkovej dlažby, ako tvrdia navrhovatelia, pretože by bolo stačilo odizolovať len uvedený
úsek zodpovedajúci položenej zámkovej dlažbe. Navyše, v dôsledku spádovania zámkovej dlažby, ktorá
bola vyspádovaná smerom od steny rodinného domu, nemohlo tak dôjsť pretekaniu vody na pozemok
navrhovateľov z miestneho chodníka. Ale z objektívnych príčin, dané samotnou konštrukciou základov a

absenciou vodorovnej izolácie základov a obvodových múrov a nedostatočnej izolácie podláh rodinného
domu a skladbou zeminy, v ktorej sa dom nachádza dochádzalo k jeho zavlhnutiu ešte pred realizovaním
zámkovej dlažby. Rovnako i z rozpisu vykonaných prác je zrejmé, že doterajšia vodorovná izolácia proti
vlhkosti bola nedostatočná, alebo nebola vykonaná vôbec, keď táto bola nahradená novou v rozsahu
64,5 m2, čo zodpovedá podľa nášho odhadu približne 3/4-inám rodinného domu. Samotné vnútorné

omietky boli nahradené novými v rozsahu 110,5 m2 a vonkajšie v rozsahu 160,90 m2, čo nasvedčuje
tomu, že došlo fakticky k novým omietkam vo väčšej časti rodinneho domu. Podľa odporcu hodnota
starých omietok je oveľa nižšia, ako hodnota novo nanesených omietkových zmesí. Je nepochybné,
že vykonaním prác, ktoré sú uvedené v rozpise ktorý do súdneho spisu založili navrhovatelia, došlo k
podstatnému technickému vylepšeniu ich rodinného domu a to v jeho základovej, podlahovej, vnútornej

ale i vonkajšej časti. Navrhovateľmi zrealizované práce podstatne zhodnotili hodnotu ich domu oproti
technickému stavu, v akom sa tento nachádzal pred ich vykonaním a v svojej podstate nešlo o
odstránenie škody uvedením do pôvodného stavu ako to vyžaduje hore uvedené zákonné ustanovenie,
ale u navrhovateľov v prípade úhrady zo strany odporcu by došlo k neoprávnenému obohateniu,
ktoré by získali na úkor odporcu. Z predloženého rozpisu prác je nepochybné, že všetky mali za cieľ

dosiahnuť odstránenie vlhkosti z rodinného domu, resp. odstrániť vlhkosť v dome, pričom je evidentné,
že dôvodom zavlhnutia bola absencia akejkoľvek izolácie proti nej, takže i na vzniku prípadnej škody sa
podieľali samotní navrhovatelia v tom, že táto nebola zrealizovaná, a táto skutočnosť je jedinou príčinou
vzniku škody, teda majú ju znášať sami navrhovatelia. V prípade, ak by rodinný dom navrhovateľov bol
aspoň minimálne odizolovaný v základoch, uvedená vlhkosť by v ňom nevznikla a nebolo by potrebné

realizovať práce, ktorých úhrady sa navrhovatelia od odporcu domáhajú. Jedným zo zdrojov vlhnutia
bola i skutočnosť, že základy presahovali stenu obvodového múru o cca 7-8 cm, čím boli vytvorené
podmienky, aby voda stekajúca po stenovom múre rodinného domu v dôsledku nedostatočného okapu
strechy sa tu zadržiavala a v dôsledku jej vzlínavosti presakovala do steny rodinného domu. Po celom
obvode rodinného domu základový sokel bol osekaný, takže nespôsobuje zachytávanie dažďovej vody

stekajúcej po obvodových stenách domu, čo je tiež dostatočný dôkaz k zaujatiu záveru, že bol nevhodne
zrealizovaný a zdrojom ktorý napomáhal vlhnutiu domu, ináč by nebol dôvod k odstráneniu sokla.
Taktiež uviedol, že podľa záverov odborného posudku, ktorý vypracoval RNDr. Peter Fekeč, s miestom
podnikania: 010 01 Žilina, ul. Čajakova 2175/3 za spolupráce s obchodnou spoločnosťou Geotechnik Sk,s. r. o., so sídlom: 010 01 Žilina, ul. Suvorovova 9, IČO: 36 432 202 hlavnou príčinou vlhnutia základov
a obvodového muriva rodinného domu navrhovateľov je zlý odvod dažďovej vody, keď zvody dažďovej
vody zo strechy boli odvádzané do bezprostrednej blízkosti domu. V dôsledku nárazového zvýšenia

zemnej vlhkosti dochádza k dočasnej akumulácii vody, vzlínaniu a kapilárnym účinkom sa dostáva voda
do základov a do obvodových stien stavby v stavebných materiáloch a absencia izolácie v konštrukcii
základov, ktoré sú postavené z balvanov a valúnov kameniva, a sú stmelené pomocou betónovej
zálievky. Položenie zámkovej dlažby na miestny chodník sa na zavlhnutí domu navrhovateľov v ničom
nepodieľalo. Nemožno obísť ani fakt vzdušnej vlhkosti a kondenzácie vodných pár. Ku kondenzácii

dochádza, keď teplota dosiahne teplotu rosného bodu - najčastejšie sa s ňou stretávame v zime na
chladných miestach obvodových stien. Kritická hodnota vlhkosti je stanovená hranicou 70 %.

Vo veci samej súd nariadil pojednávanie.

Na pojednávaní účastníci zotrvali na svojich tvrdeniach.

Navrhovatelia počas pojednávania zotrvali na podanom návrhu, pričom uplatnený nárok rozšírili o
uplatnené príslušenstvo, úroky z omeškania zo sumy 12.746,03 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom
z omeškania od 28.1.2013 do zaplatenia. S poukazom na znalecké posudky č. 49 z 29.3.1982,
ZP č. 37/2005 a 42/2007 vyvracali tvrdenia odporcu, že dom bol zavlhnutý už pred vykonávaním

rekonštrukcie námestia, kde skutočnosti tvrdené odporcom sa pri skúmaní neprejavili. Poukázali
aj na súpis občanov obce Horný Hričov, ktorí podpismi potvrdili, že po zrekonštruovaní obecného
námestia došlo k navlhnutiu stien kaplnky s čím súvisí opadávanie omietky. Po rekonštrukcii námestia
došlo k výraznému znehodnoteniu nehnuteľnosti navrhovateľa a to na základe nesprávne vykonanej
rekonštrukcie, ako vyplýva z odborného posudku č. 3/2013 a navrhovatelia boli nútení na vlastné

náklady vykonať opravu, izoláciu a vlastne aj vnútorné opravy, vo vnútornej časti domu. Výška škody
je preukázaná rozpočtom, ktorý je súčasťou ZP č. 03/2013. Tovar obstarával prevažne svojpomocne a
materiál zakupoval na základe pôžičky, ktorú mu poskytol jeho syn. Namietal aj vyjadrenia odporcu voči
znaleckému posudku, najmä k rozpočtovaným položkám.

Odporca uviedol, že za účelom zistenia skutkového stavu veci si nechal vypracovať inžiniersko-
geologický posudok, ktorý vypracovala firma Geotechnik SK, Suvorovova 9, Žilina, cestou pána Petra T.,
ktorý má odbornú spôsobilosť vydanú MŽP č. 14/2009 na vypracovávanie takýchto hydrogeologických
posudkov. Z posudku vyplýva, že realizovaná stavba nemá vplyv na zatekanie a vlhnutie rodinného
domu navrhovateľov. Vyjadril názor, že príčinou zatekania nie je realizovaná zámková dlažba, pretože

skoršie fotografie pochádzajú z času, kedy ešte zámková dlažba zo strany odporcu nebola realizovaná
a dom zatekal navrhovateľom i v dobe 16.3.2006. K náhrade škody uviedol, že pri zrealizovanom diele
nie je možné vychádzať zo znaleckých posudkov, ale je nutné vychádzať z ceny materiálov, ktoré
navrhovateľ zakúpil. Vyslovil aj názor, že nejde o odstraňovanie škody, ale o technické zhodnotenie
rodinného domu, pretože došlo k jeho výraznému technickému zlepšeniu.

Odporca zároveň vo vzťahu k posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline uviedol,
že z posudku zároveň vyplýva aj to, že „nadmerná vlhkosť v obvodovom murive domu č. 49 pri
námestí, bola kombináciou konštrukčného a materiálového vyhotovenia spodnej stavby domu č.
XX a zmeny sklonových a výškových pomerov po stavebných úpravách námestia v blízkosti domu

vyhotovených v rozpore s projektovou dokumentáciou". Znalec rozdelil príčiny vzniku problémov domu
č. 49 do dvoch kategórií ako a/ konštrukčné riešenie domu č. XX, za ktoré nezodpovedá odporca, b/
nesprávne zhotovenie námestia, ktoré odporca taktiež priamo nerealizoval aj keď bol objednávateľom
tejto stavby. Preto škoda na dome navrhovateľov nebola spôsobená výhradne v príčinnej súvislosti s
uskutočnenou úpravou námestia, ale že škodlivý následok vznikol kombináciou dvoch rôznych faktorov

s nevyhnutnosťou záväzne určiť ich podiel na vzniku škodlivého následku, tzn. presne určiť ktorý z nich
mal podstatný vplyv na vznik škodlivého následku. Zároveň poukázal na to, že navrhovatelia vykonali
jednak a) činnosti, ktoré zlepšili izolačné vlastnosti domu proti zemnej vlhkosti a eliminovali nedostatky
v hydroizolácii spodnej stavby vyplývajúce z veku pôvodných častí domu a konštrukčného riešenia
jeho základov - tieto práce však neboli nevyhnutné pre odstránenie problémov, ktoré vznikli vadami

námestia, ide o činnosti, ktoré zlepšili, zhodnotili stavbu a nepredstavujú činnosti nevyhnutne potrebné
pre zabránenie vlhnutia stavby a b) činnosti, ktoré boli nevyhnutné na odstránenie vlhkosti zo stavby,
ktoré nie je možné od seba oddeliť.Keďže žalovaný je právnickou osobou/obcou, ktorá nakladá s verejnými prostriedkami, nemôže uzavrieť
akúkoľvek dohodu bez toho, aby suma, na ktorej sa dohodne vyplývala z relevantných dokladov.
Preto navrhol, aby bolo znaleckým posudkom stanovené, aký podiel na nákladoch uvedených v

odbornom posudku č. 03/2013 vyhotovenom doc. Ing. Andrejom Sokolíkom, CSc. predstavujú náklady
nevyhnutne vynaložené na odstránenie vplyvu vody z námestia a náklady vynaložené na zlepšenie
izolačných vlastností domu proti zemnej vlhkosti a eliminovanie nedostatkov v hvdroizolácii spodnej
stavby vyplývajúce z veku pôvodných častí domu a konštrukčného riešenia jeho základov.

Následne navrhovatelia v konaní uviedli, že pasívna legitimácia odporcu je daná s ohľadom nato, že
parkové úpravy obecného pozemku, ktoré boli realizované v rozpore s projektovou dokumentáciou a v
rozpore so stavebnými normami tak, ako konštatoval znalec v závere ZP č. 306/2015, boli realizované
obcou, čiže odporcom ako objednávateľom týchto stavebných prác na pozemku obce.

K ďalším námietkam odporcu týkajúcich sa ocenenia vynaložených nákladov na odstránenie celkovej

škody, poukázal na to, že v znaleckom posudku č. 03/2013 vypracovanom doc. Ing. Andrejom Sokolíkom
boli rozpočtované vrátane DPH na sumu 12.746,03 eur ako náklady na opravu a ochranu základov
rodinného domu navrhovateľov. Pokiaľ došlo k poškodeniu domu zatekaním, bolo potrebné najprv
odstrániť následky, a následne urobiť aj opatrenia na zabránenie vzniku škody. Poukázali aj na znalecký
posudok č. 42/2007, ktorý bol vypracovaný znalcom Ing. L. S. za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty

rodinného domu č.s. XX na účely zriadenia záložného práva a záložnej zmluvy v roku 2007, kde
znalec konštatoval zateplenie rodinného domu v roku 2012, v roku 2005 výmenu okien, rekonštrukciu
kuchyne, kúpeľne, WC a zhotovenie nových podláh v obytných miestnostiach, následne po vzniku škody
zavlhnutím v roku 2010 za 5 rokov boli navrhovatelia nútení opätovne vykonať danú činnosť. Poukázal
aj na závery znalca, že základy rodinného domu sú kamenné s dostatočne vyhotovenou izoláciou, čiže

v roku 2007 dom bol funkčný, bez toho, že by bolo potrebné nejakým spôsobom riešiť izolácie domu.
Poškodenie sa prejavilo zavlhnutím stien s fľakmi do výšky 30-40 cm.

Odporca zotrval na prezentovanom názore v žiadnom znaleckom posudku nebolo jednoznačne
zodpovedané, aké náklady musel navrhovateľ nevyhnutne vynaložiť na odstránenie následkov, ktoré

mali byť spôsobené konaním alebo nekonaním odporcu. Podľa jeho názoru vykonaním prác sa
v súčasnosti zlepšili vlastnosti rodinného domu navrhovateľov. Zotrval aj na nedostatku pasívnej
legitimácie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v 1/ rade, oboznámením listinných dôkazov ako aj

vykonaním znaleckého dokazovania Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.
Súd zistil, že spoločnosť ARCHKRU, spol. s.r.o. listom zo dňa 12.12.2011 na adresu odporcu zaslala
rozbor riešenia a zistenia vád diela pre nedodržanie projektovej dokumentácie s opisom zistených
skutočností.
Vyjadrením spoločnosti AMAZONKA s.r.o. z 14.10.2011 k reklamácii vlhnutia domu navrhovateľov ako

zhotoviteľ diela odmietla reklamáciu s tým, že ňou zhotovené dielo bolo zrealizované podľa projektovej
dokumentácie.

Súd ďalej zistil, že navrhovateľ 1/ žiadal odporcu podaním doručeným dňa 25.11.2011 o náhradu škody
na rodinnom dome č.s. XX.

Navýzvunavrhovateľaodpovedalodporcalistomzodňa5.12.2011označenomakožiadosťopreloženie
a zrušenie chodníka, v ktorom poukazoval na dodržanie projektu v oblasti spádovania chodníkov.
Realizátor po meraní oznámil, že na stavbe nie sú závady. Vytýkal navrhovateľovi zmarenie možných
meraní a porušenie zákona v súvislosti s rozkopaním chodníka. Žiadosť navrhovateľa zamietli.

Vzájomné pripomienky boli zachytené v zápisnici z 27.9.2011 z prerokovania vyhodnotenia žiadosti
navrhovateľa a pani O. ohľadom zavlhnutia rodinných domov z dôvodu zlého vyspádovania chodníka
konaného dňa 27.9.2011.

Podľa výpisu LV č. XXX k. ú. C. C. ako vlastníci G. parc. č. XXX o výmere 462 m2 zast. plochy a nádvoria
astavbys.č.XXnaKNparc.č.XXXsúnavrhovatelia1/a2/akobezpodielovíspoluvlastnícivpodiele1/1.Súd o odborného posudku doc. Ing. Andreja Sokolíka zistil, že znalec vyslovil záver, podľa ktorého z
analýzy výškových pomerov na ploche námestia v okolí domu č.XX vyplýva, že povrch námestia je
oproti jeho pôvodnej výške osadený vyššie. Konštatoval, že úroveň námestia je situovaná vyššie aj

oproti projektovej dokumentácii na realizáciu diela. Z porovnania realizovaných konštrukčných vrstiev
miestnej komunikácie a chodníkov, identifikovaných v realizovaných sondách v okolí domu č.XX, s
konštrukčnými vrstvami navrhnutými v projektovej dokumentácii „Horný Hričov - Námestie, Stavebné
úpravy"vyplýva,žezhotoviteľtotodielonerealizovalpodľaschválenejprojektovejdokumentácie.Hrúbky
jednotlivých konštrukčných vrstiev, ktoré neboli zrealizované podľa projektovej dokumentácie nemajú

konštantnú skladbu a hrúbku. Okrem tejto skutočnosti zistil, že v niektorých konštrukčných materiáloch
boli prímesi zeminy. Pod realizovanými konštrukčnými vrstvami sa vo všetkých sondách nachádzal
pôvodný asfaltový kryt, ktorý mal byť v zmysle projektovej dokumentácie odstránený.
Navrhnutý odvodňovací rigol pred domami č.XX, XX a poštou (v PD označenej ako Potraviny),
s navrhovaným vyústením do existujúcich uličných vpustov, nebol vybudovaný. Jeho úlohou bolo
odvádzať zrážkovú vodu z plôch pred uvedenými domami ako aj z plochy námestia pred kaplnkou v

zmysle priečneho spádovania týchto plôch.
S stanoveniu príčin zvýšeného prenikania dažďovej vody do základov a stien domu č. XX v Hornom
Hričove. uviedol, že podľa jeho zistení hlavnou príčinou zvýšeného prenikania dažďovej vody do
základov a konštrukcie domu č.XX bolo zvýšenie úrovne povrchu komunikácie a chodníka oproti
pôvodnému stavu o cca 170 mm a oproti projektovej dokumentácii od 90 do 240 mm. Ďalšou

príčinou je nevybudovanie odvodňovacieho rigolu, čo spôsobuje nedostatočný odvod zrážkovej vody
z priľahlých plôch námestia po rekonštrukcii a tým dochádza k zvýšeniu akumulácie a hladiny tejto
vody v okolí domu č.XX. V projektovej dokumentácii navrhované odstránenie pôvodného asfaltového
krytu zhotoviteľ stavby nerealizoval a tým vytvoril podmienky pre zvýšenie hladiny dažďovej vody v
okolí domu, pretože voda nemôže vsakovať do podložia. Zhotoviteľ nevytvoril, v konštrukcii chodníka,

projektovou dokumentáciou (po predpísanom odstránení asfaltového krytu) navrhnutú konštrukčnú
vrstvu zo štrkodrvy, ktorá mala zaistiť priesak vody do podložia chodníka. Z vyššie uvedených príčin sa
v okolí domu č.XX zmenili hydrotechnické pomery a došlo k zvýšenému prístupu dažďovej vody k jeho
základom a múrom. Jeho následkom bolo ich vlhnutie a vznik plesní.
Náklady na opravu ako aj ochranu základov domu č. XX proti následkom zatekania vody a na stavebné

práce a materiály, ktorých realizáciou došlo k uvedeniu domu do pôvodného technického a užívateľného
stavu vyčíslil na základe rozpočtu vo výške 12.746,03 Eur s DPH (náklady bez DPH: 10 621,69 Eur).

Podľa odborného posudku RNDr. Petra Fekeča pre Geotechnik SK, s.r.o. riešiteľ v
inžinierskogeologickom posudku uviedol, že príčiny vlhnutia muriva podľa miesta výskytu vlhkosti v

murive sú pre vzlínajúcu vlhkosť, povrchovú kondenzáciu na vnútornej strane muriva, vzlínajúcu a
kondenzačnúvlhkosť,hydroskopickúvlhkosť,prenikaniedažďovejvody.Vlhkosťjemožnérozdeliťpodľa
pôvodu na vzlínajúcu, zrážkovú, kondenzačnú a prevádzkovú. Vzlínajúca vlhkosť sa do stavebných
materiálov dostáva pôsobením kapilárnych síl. Čím užšie kapiláry sú, tým voda v murive prenikne
vyššie. Vzlínanie je ukončené v momente, keď sa vyrovnajú kapilárne sily s gravitačnou silou. Pri

zrážkovej vlhkosti závisí viac od prenikajúcej vody do konštrukcie, ako od celkového množstva zrážok
a ich intenzity. Poslednou a dosť podceňovanou, je vzdušná vlhkosť a kondenzácia vodných pár. Pri
kondenzácii dochádza, keď teplota dosiahne teplotu rosného bodu - najčastejšie v zime na chladných
miestach obvodových stien.
K príčinám vlhnutia stavby navrhovateľov uviedol, že základové murivo vlhlo v dôsledku premáčania

základovejpôdyvbezprostrednejblízkostidomuč.XX.Vminulosti,akojeuvedenénafotodokumentácii,
na kratšej bočnej strane domu č. XX, kde stavebné úpravy pri dome vykonal jeho majiteľ svojpomocne,
boli zvody dažďovej vody odvádzané zo strechy do bezprostrednej blízkosti domu. V dôsledku
nárazového zvýšenia zemnej vlhkosti dochádza k dočasnej akumulácii vody, vzlínaniu a kapilárnym
účinkom sa dostáva voda do základov a do obvodových stien stavby v stavebných materiáloch. Zároveň

uviedol,žehlavnoupríčinoujenevhodná,poškodenáaleboúplneabsentujúcaizoláciazákladov.Budova
rodinného domu č. XX bola postavená na začiatku 20-ho storočia. Konštrukcia základov je z balvanov a
valúnov kameniva, ktorých priemer presahuje často 200 mm a sú stmelené pomocou betónovej zálievky.
Základ nebol pôvodne opatrený žiadnou dodatočnou izoláciou voči vode a vlhkosti. Takáto konštrukcia
základovumožňujeinfiltrovanejvode,abysaakumulovalavpórochavzlínala.Pokiaľsavodakapilárnym

vzlínaním dostane do obvodového muriva a nastane pokles povrchových teplôt obvodových konštrukcií
pod rosný bod vedie to k kondenzácii vody, ktorú absorbuje omietka. V dôsledku toho fyzikálneho javu
murivo vlhne. Vyššie opísaný jav vlhnutia je prirodzený fyzikálny jav, ktorý je periodický v závislosti odspomínaných procesov a na jeho činnosť nemala vplyv realizácia stavby „Horný Hričov - parkové úpravy
námestia" vykonané vraku 2010.

Súd v konaní oboznámil aj obsah fotodokumentácie.
Podľa sprievodnej správy s výpočtom škody v spojení s krycím listom rozpočtu vyhotoveného Ing. M.
C., boli stanovené náklady na odstránenie vád a navrátenie do predošlého stavu vo výške 12.746,03
eur vrátane s DPH.

Súd oboznámil aj obsah zmluvy o dielo č. 15/2008 medzi obcou Hričov a Amazonka s.r.o. z 17.6.2008
na dielo „Horný Hričov - parkové úpravy námestia“ podľa projektovej dokumentácie.

Podľa obsahu ZP č. 37/2005 na základe objednávky zo dňa 10.3.2005 k úveru na rekonštrukciu
domu súd zistil, že stavba bola hodnotená položkovite vrátane podzemného podlažia z roku 1982 a
podzemného podlažia z roku 1905 s tým, že v ZP nebolo znalcom uvedené zatekanie alebo zavlhnutie

muriva.

Podľa obsahu ZP k rodinnému domu č. XX znalca Ing. Júliusa Holáka znalec konštatoval, že rodinný
dom bol postavený cca pred 10 rokmi, základy a soklové murivo sú z kameňa bez vodorovnej izolácie,
protizemnej vlhkosti, obvodové murivo masívne z pálenej tehly 60 cm hrubé, strop drevený trámový,

strecha sedlová s valbami, údržba domu priemerná, vzhľadom na dobu užívania opotrebovanie max.
70 % z nadobúdacej hodnoty.

Súd zo znaleckého posudku znalca Ing. Ivana Vyšného č. 42/2007 súd zistil, že znalec konštatoval
zateplenie fasády domu v roku 2002, vymenené okná a v roku 2005 rekonštrukcia kuchyne, kúpeľne,

WC, nové podlahy v obytných miestnostiach. Pri technickom popise znalec konštatoval, že základy
rodinného domu sú kamenné, s dodatočne vyhotovenou izoláciou, pôvodná pivnica steny kamenné do
hrúbky 60 cm, dodatočne prirobená pivnica, steny sú betónové so zvislou izoláciou, prízemné murivo
tehlové s vonkajším zateplením do celkovej hrúbky 60 cm. Strop nad pôvodnou pivnicou je klenbový,
nad dorobenou pivnicou železobetónový s rovným podhľadom.

S poukazom na vyššie uvedené závery znaleckého dokazovania Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline
v spojení so skutkovými okolnosťami zistenými z ostatného dokazovania ako aj vyjadrení účastníkov
súd dospel k záveru, že za škodu spôsobenú zamokaním - zvýšenou vlhkosťou rodinného domu č. XX
postavenom na KN parc. č. XXX k.ú. Horný Hričov zodpovedá odporca.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Ustanovenie § 420 ods. 2 Obč. zák. však vzhľadom na jeho koncepciu, znenie „pri ich činnosti tými,
ktorých na túto činnosť použili“, sa neobmedzuje len na pracovnoprávny vzťah. Druhá veta cit. ust. len
exkulpuje (vylučuje) spod priamej spod zodpovednosti zamestnancov s obmedzením na zodpovednosť
zamestnávateľovi.

Preto stavebník zodpovedá za škodu spôsobenú stavbou, ak keď samotnú stavbu nezhotovoval sám.
Nemožno vylúčiť ani spoluzodpovednosť dodávateľa diela, avšak vzľadom na záväzkový vzťah medzi
objednávateľom a dodávateľom je veľmi obtiažne dokázať priamou zodpovednosť zhotoviteľa, a to aj
preto, že pokyny na vadné vykonanie diela z rôznych dôvodov mohol dať aj sám objednávateľ (napr.
úspora financií, materiálu, prác...).

Podľa stavebného zákona je stavebníkom ten, v koho vlastníctve bude stavba alebo pre ktorého je
stavba zhotovovaná na rozdiel od odborne spôsobilého zhotoviteľa. Preto ak dielo - úprava námestia
Horný Hričov, ktoré je vo vlastníctve odporcu, poškodilo stavbu navrhovateľov, zodpovedá za to vlastník
stavby. Popri vlastníkovi stavby môže zodpovedať aj ten, kto stavbu zhotovoval, avšak len vtedy, ak
škoda bola spôsobená jeho činnosťou a nie výsledkom - dielom.

V tomto prípade súd mal preukázané, že škoda na stavbe navrhovateľov v 1/ a 2/ rade vznikla práve
následkom zhotoveného diela, ktoré nedostatočne odvádzalo dažďovú vodu, neumožňovalo jej priesak
do podložia(následkom nesprávne vykonaného diela) čo spôsobilo zmenu pomerov v časti domunavrhovateľov s jej hromadením a prívodom, následkom čoho došlo k podmáčaniu stavby. Fakticky
nie je významné, že dielo bolo vykonané v rozpore s projektovou dokumentáciou, pretože odporca by
zodpovedal za škodu aj vtedy, ak by dielo bolo vykonané v súlade s projektovou dokumentáciou, avšak

následkom diela by vznikla škoda na stavbe navrhovateľov v 1/ a 2/ rade, ibaže by škoda vznikla aj ináč,
teda nech by bola úprava námestia akákoľvek.
V danom prípade záleží len na odporcovi ako stavebníkovi, či žiadal vykonať stavbu podľa stavebného
povolenia a projektovej dokumentácie ako aj či bola alebo nebola vykonaná riadne. Toto právo
musel realizovať sám vo vzťahu k stavbe alebo jej zhotoviteľovi, pričom zhotovenie diela v rozpore s

projektovou dokumentáciou mohol namietať voči zhotoviteľovi od počiatku vrátane uplatnení práv zo
zodpovednosti za vady. Jednoznačne neodstránenie asfaltovo živicového povrchu muselo byť zrejmé pri
vykonávaní diela aj laikovi, nie to obci, ktorá má vykonávať prenesenú činnosť štátu v oblasti stavebného
zákona a musí mať pre túto činnosť zodpovedné osoby. Naopak, ani po zisteniach navrhovateľov a
znalcov o vadnom vykonaní diela odporca nežiadal odstrániť vady, ale nevhodnosť a vadnosť prác
obhajoval.

Súd sa preto stotožňuje so závermi znaleckého dokazovania ako aj zisteniami Doc. Ing. Andreja
Sokolíka, že dielo tak ako bolo vykonané spôsobilo minimálne zmenu vodných pomerov v podloží
a kumuláciu vlhkosti pri stavbe navrhovateľov, následkom čoho došlo k jej vlhnutiu. Súd nepovažuje
za podstatné, či stavba mala alebo nemala dostatočnú izoláciu proti takejto vlhkosti, pretože až do
zmeny pomerov takáto vlhkosť nejestvovala, nevytvorila sa prirodzeným spôsobom, ale práve umelým

spôsobom, vplyvom činnosti stavby odporcu. Súd mal preukázané, že ak by stavba odporcu nebola
realizovaná (nemal preukázanú faktickú nevyhnutnosť takejto stavby z hľadiska nie estetickej ale
funkčnej), k zmene pôdno - hydrologickým pomerov by nedošlo a tým ani k vlhnutiu stavby (nedošlo by
k tomu, ani keby bola realizovaná v súlade so stavebným povolením).
Súd mal teda preukázané všetky atribúty pri priznanie náhrady škody a to protiprávny úkon zo strany

odporcu (zhovenie diela, ktorým nad mieru primeranú pomerom obťažuje susedovu stavbu, zhotovenie
stavby v rozpore so stavebným povolením), škodu - zavlhnutie a zničenie stavby navrhovateľov, príčinnú
súvislosť medzi vznikom stavby a škody a nakoniec aj zavinením odporcu, ktoré sa pohybuje medzi
nepriamym úmyslom, cez hrubú až po vedomú nedbanlivosť.
Pokiaľ sa týka výšky škody, súd prevzal závery znalcov na základe rozpočtu, ktorý stanovili náklady

na odstránenie následkov poškodenia - navrátenie veci do pôvodného stavu a z dôvodu, že nedošlo k
oprave diela, resp. odstránenia jeho vád, aj k činnosti zlepšenej izolácie, nakoľko je veľký, takmer 100%
predpoklad, že takého pomery zotrvajú. Teda okrem jestvujúcej vodorovnej izolácie bolo nevyhnutné
vykonať aj drenážne práce, vodorovnú a zvislú izoláciu, to všetko s navrátením veci do pôvodného stavu.
Súd považuje za nepodstatné, že navrhovatelia nepreložili doklady o nadobudnutí veci na opravu či

úpravu stavby, pretože všeobecná hodnota prác bola zistená a odporca nepreukázal opak (hoci ako
stavebný úrad pri plnení všetkých povinností mohol tieto skutočnosti kontrolovať). Preto len z dôvodu,
že odporca nepreukázal doklady o obstaraní veci na opravu a údržbu, nemôže súd žalobu zamietnuť,
ak je v konaní preukázané všeobecné náklady na takúto činnosť.

Súd preto vyhovel žalobe a priznal navrhovateľom v 1/ a 2/ rade právo na zaplatenie 12.746,03 eur.

Nakoľko odporca si povinnosť náhradu škody nesplnil a dostal sa do omeškania s plnením peňažného
záväzku, súd podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. priznal navrhovateľov v 1/ a
2/ rade aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročným úrokom z omeškania od

28.1.2013 do zaplatenia, podľa zákona (nariadenia) účinného v čase zaslania výzvy na náhradu škody
(9.10.2012), hoci sa náhrada uplatňuje až od neskoršieho obdobia.

Súd zároveň priznal navrhovateľom v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania vo výške 764,50 eur a náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 1416,25 eur eur za 4 úkony právnej pomoci a to prípravu a prevzatie

veci podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. dňa 8.10.2012, podanie žaloby podľa § 14 ods.
1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., pojednávanie dňa 9.5.2013 § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004
Z.z. a pojednávanie dňa 14.4.2016 § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Súd nepriznal náhradu
trov právneho zastúpenia za úkon - výzva na zaplatenie 9.5.2012, nakoľko sa jednalo o hmotnoprávny
úkon vo vzťahu k náhrade škody a vzhľadom na súčasné podanie žaloby sa javí súdu ako neúčelný

a neefektívny, nakoľko žaloba na obdobné hmotnoprávne účinky doručením, teda nejednalo sa o
rokovanie s protistranou, podane protistrane v súlade s uplatnením práva a pod..
Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal vo výške podľa § 10 ods. 1 cit. vyhl. z hodnoty vo veci vo
výške 287,14 eur + paušálna náhrada vo výške 7,63 eur k úkonom v roku 2012 (2 úkony), úkonu v roku2013 vo výške 7,81 eur a k úkonu v roku 2016 vo výške 8,58 eur, všetko podľa § 16 ods. 3 písm. vyhl.
č. 655/2004 Z.z., spolu 1180,21 eur. Súd zároveň podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. priznal aj náhradu DPH vo
výške 20% v hodnote 236,04 eur. Súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p. uložil odporcovi náhradu trov konania vo

výške 764,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1416,25 eur na účet právneho zástupcu
navrhovateľov v 1/ a 2/ rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).