Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 14, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/320/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217572
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4312217572.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom

Bratislava, Pribinova 25, zast. Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 28.09.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu

domáhalododporcuzaplateniamajetkovejškodyvovýške175euranemajetkovejujmyvovýške442,56
eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Levice ako exekučný súd nerozhodol o návrhu na
zmenu exekútora v zákonom stanovenom čase. Vec bola vedená exekútorom pod exekučným číslom
EX 3100/2011. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla navrhovateľovi
majetková škoda vo výške 175 eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov vo veci
správy a vymáhania pohľadávky v čase omeškania a to 70 eur na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40 eur na udržiavanie a správu

informačného systému, 50 eur na administratívnu prácu, poštovné, telekomunikačné výdavky, 15 eur
na poštovné a ostané administratívne výdavky. Nemajetkovú ujmu vyčíslil na 442,56 eur za 246
dní bezdôvodnej nečinnosti súdu, pričom vychádzal z výpočtu 55,32 eur za 1 mesiac omeškania s
poukazom na nálezy Ústavného súdu, nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že došlo
k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, považuje ju za spravodlivú
satisfakciu.

Okresný súd Nitra vo veci rozhodol dňa 8.7.2013 rozsudkom č.k. 12 C 320/2012-44 tak, že návrh
navrhovateľa zamietol, o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie.

Krajský súd v Nitre napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s
tým, že je potrebné sa zaoberať tým, či pre rozhodnutie exekučného súdu o návrhu navrhovateľa

ako oprávneného na zmenu exekútora v exekučnom konaní platila tridsaťdňová lehota, či postup
exekučného súdu nevykazoval znaky zbytočných prieťahov a či navrhovateľovi nevznikla škoda a
nemajetková ujma z dôvodu tvrdeného nesprávneho úradného postupu.Súd vo veci pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, odporcu v súlade s § 101
ods. 2 O.s.p., ktorí mali doručenie predvolania riadne vykázané a vykonal dokazovanie oboznámením
sa s obsahom spisu a to : návrhom, uznesením Krajského súdu v Nitre, vyjadrením odporcu s jeho

prílohami, návrhom na doplnenie dokazovania, spisom Okresného súdu Levice sp. zn. 12Er 375/2004,
rozsudkom, odvolaním navrhovateľa, uznesením Krajského súdu v Nitre, stanoviskom navrhovateľa a
zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu exekútorovi

vykonať exekúciu. Exekúcia bola u exekútora vedená pod sp.zn. EX 3100/2011 a bola vedená voči
povinnému: P. Y., nar. XX.XX.XXXX. Oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora, ktorý bol
exekučnému súdu doručený dňa 25.5.2009. Exekučný súd výzvou zo dňa 8.7.2009 vyzval súdneho
exekútora, či si uplatňuje trovy exekúcie, na čo exekútor odpovedal dňa 31.8.2009. Okresný súd Levice
rozhodol uznesením zo dňa 21.1.2010 tak, že žiadosti oprávneného o zmenu exekútora vyhovel.

Návrh na zmenu súdneho exekútora bol exekučnému súdu doručený dňa 25.5.2009. Zákonná lehota na
rozhodnutie je 30 dní, teda uplynula dňom 25.6.2009, exekučný súd rozhodol dňa 21.1.2010, omeškanie
bolo 6 mesiacov a 26 dní, nie 246 dní od doručenia návrhu na súd a rozhodol v lehote necelých 5
mesiacov od doručenia vyjadrenia exekútora.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si podaným návrhom navrhovateľ
uplatňuje majetkovú škodu vo výške 175 eur, ktorá pozostáva zo sumy 70 eur na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy 40 eur
na udržiavanie a správu informačného systému, zo sumy 50 eur na administratívnu prácu, poštovné,
telekomunikačné výdavky15 eur na poštovné a ostané administratívne výdavky.

Ďalejsiuplatňujenemajetkovúujmuvovýške442,56eurza246dníbezdôvodnejnečinnostiexekučného
súdu /55,32 eura za každý mesiac/ z dôvodu porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.

Odporcasakpodanémunávrhuvyjadrilpísomne,žiadalnávrhzamietnuť,návrhnavrhovateľapovažoval
za zmätočný, celú dôkaznú povinnosť navrhovateľ prenáša na súd, nie je jasný ani titul nároku na
náhrady škody. Navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu čo sa
týka prieťahov v konaní. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní. Mal za to, že návrh je uplatnený na súde predčasne, keďže ešte neuplynula

lehota 6 mesiacov na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. K podmienkam úspešného
uplatnenia nároku na náhradu škody uviedol, že musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K
samotnému postupu súdu odporca uvádzal, že z praktického hľadiska je lehota na zmenu exekútora
objektívne nedodržateľná vzhľadom na úkony súdu spojené s týmto návrhom ako je doručenie návrhu
pôvodnému exekútorovi, vyčíslenie trov pôvodného exekútora či zaslanie originálu spisu Čo sa týka

prieťahov v konaní poukazoval na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a uviedol, že navrhovateľ vo
vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia
svoje tvrdenie nepreukázal. Vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom
došlo k uplynutiu 30 - dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009,
teda tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Odporca namietal vyčíslenie materiálnej škody, mal za to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne
a účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, čo navrhovateľ nepreukázal. K
nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a
podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu, pričom vznik nemajetkovej ujmy
u právnických a fyzických osôb je odlišný, treba prihliadať aj na dobré mravy u poškodenej osoby.

Poukazoval na nie vždy legitímne postupy navrhovateľa vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom na to,
že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné skúmanie, pri vydávaní poverenia, vzhľadom
na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu je návrh navrhovateľa
v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá mala vzniknúť pri spornej
a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky

príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, podľa odporcu nemožno
tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Odporca mal za to, že navrhovateľ
nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla
nemajetková ujma, či majetková škoda.Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
vydaniepoverenia, štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom.Zanesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických

osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola

takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,

môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia exekučného konania,
ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného
vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne
postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena
pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal
jednak náhrady škody a jednak náhrady nemajetkovej ujmy, ktorý odôvodnil tým, že exekučný súd
nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenom čase. Návrh navrhovateľa boldostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 O.s.p. a zákona č. 233/1995 Z.z. platného v čase podania
návrhu. Navrhovateľ v petite návrhu uviedol, čoho sa podaným návrhom domáha, voči komu a z
akého titulu. Nepredloženie dôkazov a neunesenie dôkazného bremena je dôvodom na prípadné

zamietnutie návrhu, nie na odmietnutie podania. Návrh navrhovateľa súd nemohol ako predčasne
podaný zamietnuť, pretože súd vo veci rozhodol po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žiadosť odporcu o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody bola odporcovi doručená dňa 30.5.2012, táto skutočnosť medzi účastníkmi konania
nie je sporná a súdu je známa z množstva obdobných prejednávaných vecí. Jej znenie je totožné so

znením podaného návrhu na súd, čo je súdu tiež zrejmé z ostatných súdom prejednávaných vec, táto
skutočnosť nebola v konaní namietaná. Návrh navrhovateľa súd nepovažoval za premlčaný, pretože
návrh na zmenu exekútora bol podaný dňa 25.5.2009, navrhovateľ sa mohol o škode dozvedieť po 30
dňoch od doručenia návrhu na zmenu exekútora dňa 25.6.2009 a neuplynula lehote troch rokov do
podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá bola podaná v máji 2012.

Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného
postupusúdu,ktorývidelvtom,žerozhodnutieozmeneexekútoranebolovydanévzákonnejstanovenej
30- dňovej lehote. Súd v tomto prípade neskúmal či prišlo k prieťahom v konaní, pretože otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý

ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a
postupsúdu(napr.I.ÚS41/02).Súdnekonanieniejekompetentnýpreskúmavaťsúdvkonaníonáhrade
škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej
sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by

existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého
súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.

Súd v tomto konaní zisťoval, či v exekučnom konaní platila zákonná 30 - dňová lehota, či postup
exekučného súdu vykazoval znaky zbytočných prieťahov, či v súvislosti s tvrdeným nesprávnym

postupom súdu vznikla navrhovateľovi škoda a nemajetková ujma tak, že bola v príčinnej súvislosti s
konaním exekučného súdu.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, ak došlo k nezákonnému rozhodnutiu,
alebo nesprávnemu úradnému postupu, došlo k vzniku škody a medzi nezákonným rozhodnutím,

resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť, pričom všetky tri
podmienky musia byť splnené súčasne. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale
stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Vzťah príčinnej súvislosti

medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina
škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný
postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu

k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené iba
týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, teda ak by
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Ak navrhovateľ tvrdí, že mu
vznikla škoda, mal by mať dôkazy, ktorými by ju preukázal a za daného stavu nie je zrejmé ako mohol
navrhovateľ dospieť k výške ním tvrdenej škody. Navrhovateľom tvrdená majetková škoda nebola

nijako preukázaná, navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku, pričom na
navrhovateľovi je preukázať svoje tvrdenia. Navrhovateľ svoje tvrdenia o škode v návrhu všeobecne
popísané ani v jednom prípade nijako nedokladoval. Určenie výšky škody v návrhu nie je dôkazom
o vzniknutej škode. Je na navrhovateľovi, aby spolu s návrhom predložil dôkazy ujmy, resp. uviedol
skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah

ujmy. Súd mal za to, že k vzniku škody nedošlo. Súd sa nestotožňuje s názorom, že možno priamo
porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom
priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Súd však nevidel dôvod, aby sa nemajetkovou
ujmou a jej výškou škody vôbec zaoberal, keďže mal za to že k vzniku škody ani nemajetkovej ujmynedošlo, jednak navrhovateľ ani vznik nemajetkovej ujmy nepreukázal, len formálne uviedol, že došlo k
zániku jeho podnikateľských aktivít a jeho podnikateľských plánov, čo nebolo bližšie odôvodnené, ani
preukázané.

Navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdil, že o návrhu na zmenu exekútora bolo rozhodnuté po 246 dňoch.
Súd zistil, že o návrhu na zmenu exekútora bolo rozhodnuté po 8 mesiacoch od podania návrhu a po 5
mesiacoch od doručenia požadovaných dokladov. S poukazom na dátum začatia exekúcie /3.12.2004/
poukazuje na tú skutočnosť, že podľa vtedy platného exekučného poriadku a § 238 zák. 233/1995

Z.z. v konaniach začatých do 31.08.2005 lehota 30 dní na vydanie rozhodnutia o zmene exekútora
neplatila. V predmetnom exekučnom konaní tak neexistovala zákonná lehota na rozhodnutie o zmene
exekútora, exekučný súd tak nespôsobil nesprávny úradný postup. Vznik škody alebo nemajetkovej
ujmy nezávisí automaticky len od zistenia nedodržania zákonnej či primeranej lehoty, pretože podstatné
sú aj ďalšie relevantné okolnosti prípadu, napr. súčinnosť exekútora, oprávneného a súd mohol vo veci
rozhodnúť až po zaslaní požadovaných dokladov, za dôležité okolnosti súd považoval aj tú skutočnosť,

že navrhovateľ ako oprávnený sa v exekučných konaniach domáhal vymoženia svojich pohľadávok
na základe rozhodnutí rozhodcovských súdov a z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že sa jedná o
veľký počet návrhov, ktoré nie je možné fyzicky reálne vybaviť v zákonom stanovenej lehote v každom
jednom prípade. Navyše v priebehu exekúcie, aj keď je podaný návrh na zmenu exekútora, ku žiadnej
škode nemôže dôjsť a navrhovateľ vznik škody ani nepreukázal, pretože pôvodný exekútor je podľa

exekučného poriadku oprávnený a povinný vykonávať všetky úkony exekučného konania. Je oprávnený
a povinný vo veci vykonávať všetky potrebné úkony v prospech oprávneného až do právoplatného
rozhodnutia exekučného súdu o jeho zmene. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal vznik škody, ani príčinnú súvislosť medzi nedodržaním lehoty na rozhodnutie o zmene
exekútora a prípadnou škodou.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,

nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.