Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. december 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/232/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214200284
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8214200284.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Orange Slovensko,

a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270 proti žalovanému E. C., nar. X.X.XXXX, L. XX,
XXX XX F., za účasti Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Nám. Josipa Andriča č. 1,
900 25 Chorvátsky Grob a Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpené JUDr. Bohdanom Jakubisom,
advokátom,Dobrovičova13,81109Bratislava,ozaplatenie595,71Eurspríslušenstvom,dňa2.12.2016
bez nariadenia pojednávania takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi 455,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %

ročne od 15.4.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 53 % skutočných trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 595,71 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy od 15.4.2011 do zaplatenia.

2. Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvy číslo C., číslo C. a číslo C., ktorých neoddeliteľnou súčasťou
sú všeobecné podmienky.

3. Na základe uzavretých zmlúv žalobca vypožičal žalovanému 3 ks SIM kariet, ktoré umožňovali
žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom a ku ktorým boli priradené
účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX C. XXXXXXXXXX.

4. Žalobca pri uzatvorení zmluvy č. C. sa dohodol so žalovaným, že počas doby platnosti dodatku k
zmluve má žalovaný nárok na poskytnutie benefitu „Majster paušál za 1,- Euro“ na služby využívané
prostredníctvom pridelených SIM kariet (čl. I. dodatku). Žalovaný sa zaviazal, že zotrvá v zmluvnom
vzťahu podľa čl. 5, v opačnom prípade je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu podľa článku 6, t. j. vo výške
67,- Eur/účastnícky program.

5. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie 2010/12 - 2011/02

porušil zmluvné povinnosti a v zmysle dodatku k zmluve č. C. časť následky neplnenia si zmluvných
povinností je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu za účastnícky program vo výške 67,- Eur.6. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 31.3.2011 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za
jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote a následne v
zmysle článku 4 Všeobecných podmienok ukončil platnosť zmlúv č. C., Č.. C. C. Č.. C..

7. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky.

8. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so všeobecnými podmienkami
článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej

v pokuse o pokonávku, t. j. od 15.4.2011.

9. Žalovaný na výzvu súdu sa k žalobe vyjadriť síce nezaujal k žalobe vecné stanovisko, ale súd
konštatuje, že nárok žalobcu nepoprel.

10. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

11. Konanie vo veci začalo dňa 20.1.2014, doručením žaloby súdu, za účinnosti zákona číslo 99/1963
Zb. (Občiansky súdny poriadok). Účinnosť zákona číslo 99/1963 Zb. skončila dňom 30.6.2016. Konanie
vo veci za účinnosti zákona číslo 99/1963 Zb. neskončilo, preto dňom 1.7.2016 je treba na konanie
použiť nový procesný predpis upravený zákonom číslo 160/2015 Z.z. s tým, že právne účinky úkonov,

ku ktorým došlo do 1.7.2016, zostávajú zachované.

12. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

13. Predmetom konania tak, ako to uviedol žalobca v žalobe, je peňažný nárok vo výške 595,71 Eur. Ide
tak o spor, ktorého hodnota neprevyšuje 1.000,- Eur, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (žalovaný

sa k žalobe žalobcu nevyjadril, preto je treba vychádzať z predpokladu, že žalobcom produkované
tvrdenia nespochybňuje), pričom ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci. Súd preto vo
veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu.

14. Po predchádzajúcom oznámení miesta a času na úradnej tabuli súdu (14.11.2016), rozsudok verejne

vyhlásil dňa 2.12.2016.

15. Žalobca dňa 11.12.2007 uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení číslo C., ktorej predmetom
bolo poskytnutie SIM karty s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX, dňa 11.12.2007 pod č. C.
zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo rovnako poskytnutie SIM karty s prideleným telefónnym

číslom XXXXXXXXXX a dňa 5.8.2010 pod číslom C. zmluvu o pripojení, ktorej predmetom bolo rovnako
poskytnutie SIM karty s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX.

16. Žalobca tvrdí, že aj keď on na základe uvedených zmlúv vyplývajúce plnenie žalovanému poskytol
riadne a včas, žalovaný svoj záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť, lebo riadne a včas nezaplatil

cenu poskytnutých služieb za obdobie 2010/12 - 2011/02 vo výške 528,71 Eur. Sumu neuhradených
faktúr za jednotlivé mesiace žalobca oznámil žalovanému pokusom o pokonávku zo dňa 31.3.2011,
žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval.

17. Zmluvný vzťah založený zmluvami uzavretými žalobcom so žalovaným dňa 11.12.2007 pod číslom

C., dňa 11.12.2007 pod číslom C. a dňa 5.8.2010 pod číslom C. bol právne upravený zákonom číslo
610/2003 Z.z., na ktorý sa v zmluvách zmluvné strany aj odvolávajú.18. Podľa § 78 odsek 9 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

19. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia aj keď všetky tri zmluvy medzi žalobcom a žalovaným
boli uzavreté podľa zákona číslo 610/2003 Z.z., považujú sa zmluvy uzavreté podľa zákona číslo
351/2011 Zb. (zákon číslo 610/2003 Z.z. predchádzal teraz platnému zákonu číslo 351/2011 Zb.).

20. Podľa § 44 zákona číslo 351/2011 Z.z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje

účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní

služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo
iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace

so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,

poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných
služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne

uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o
poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení
účastníkovi,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
Ustanoveniaodsekov2a3sanevzťahujúnazmluvy,ktorýchpredmetomjeposkytovanieverejnejslužby

prenosu obsahovej služby uzatvorené medzi podnikom a účastníkom, ktorým je poskytovateľ obsahovej
služby. Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas
určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej
verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť
uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov.

Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný
zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny
poskytovateľa služieb.
Odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany účastníka nesmie podnik viazať na
písomnú formu.
Účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak

a) neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od
oznámenia dotknutej podstatnej zmeny, ktorá bola účastníkovi podnikom oznámená; ak podnik
neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr do troch
mesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od

zmluvy podľa tohto ustanovenia, ak zmena zmluvných podmienok je priamo alebo nepriamo vyvolaná
zmenou všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo
orgánu Európskej únie,
b) podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o

poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej
reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva,
c) podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 , účastník má právo odstúpiť od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na oznámenie

výsledku vybavenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 .
Za podstatné zmeny zmluvných podmienok sa na účely tohto zákona považujú jednostranné zmeny v
neprospech účastníka týkajúce sa najmä zmeny ceny, zdroja a spôsobu výpočtu ceny za poskytovanú
službu, zmeny kvality poskytovanej služby alebo zmeny času trvania zmluvy o poskytovaní verejných

služieb vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby. Za podstatné zmeny
zmluvných podmienok na účely tohto zákona sa považujú aj zmeny tých zmluvných podmienok, na
ktorých sa zmluvné strany písomne v zmluve dohodli, že sa budú považovať za podstatné. Dôvod zmeny
podstatných zmluvných podmienok musí byť vopred určený v zmluve o poskytovaní verejných služieb.
Ak sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytuje viac verejných služieb, je účastník

oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 7 len vo vzťahu k tej verejnej službe
alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie
je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenia priamo dotýka.
Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej

osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
Účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z
akéhokoľvekdôvodualebobezudaniadôvodu.Podnikmôževypovedaťzmluvuoposkytovaníverejných
služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite
z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak

podnik vypovie zmluvu o poskytovaní verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb,
s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky
a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením. Výpovedná lehota je rovnaká pre obezmluvné strany. Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s
týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je
v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo

meniť bez súhlasu druhej strany.

21. Podľa § 43 citovaného zákona podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,

c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením
neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného

podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení

zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo

3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov

účastníka podľa odseku 2 písm. b).
Podnik je povinný
a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,
ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane

účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa §
56 ods. 3 písm. a) ,
c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej
jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho
práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;

oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť. Podnik, ktorý poskytuje verejnú
telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup k informačnej službe o telefónnych
číslach.
Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g) , je podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu povinný
poskytovať
a) tónovú voľbu alebo dvojtónovú viacfrekvenčnú prevádzku, ak je to technicky a ekonomicky
uskutočniteľné, a službu prezentácie identifikácie volajúceho v súlade s § 60 ,

b) bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr,
c) bez poplatku selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní, SMS, služieb multimediálnych správ
(MMS) so zvýšenou cenou, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, selektívne blokovanie iných druhov
podobných aplikácií,
d) možnosť predplatenia pripojenia k verejnej sieti a využívanie verejných telefónnych služieb,

e) možnosť platby za pripojenie k verejnej sieti v splátkach,
f) informácie o primeraných a nediskriminačných postupoch podniku v prípade neplatenia faktúr, ktoré
umožnia, aby po náležitom a včasnom upozornení mohlo dôjsť k prerušeniu alebo odpojeniu účastníka,
okrem podvodu, trvalého oneskorenia platenia alebo neplatenia,g) cenové poradenstvo,
h) nástroj na kontrolu nákladov za verejné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia užívateľov
pri neobvyklých alebo neprimeraných výdavkoch,

i) ak je to primerané, rovnocenný prístup k verejným službám pre užívateľov so zdravotným postihnutím,
aký majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov,
j) bez poplatku informácie o kontrole nákladov za poskytnutú verejnú službu užívateľovi so zdravotným
postihnutím formou SMS a hlasovej správy alebo formou elektronickej pošty v prípade služby pripojenia
k internetu.

Úrad pri určovaní rozsahu povinností podľa odseku 4 prihliada najmä na všeobecnú dostupnosť
jednotlivých nástrojov, ktoré môžu byť predmetom týchto povinností. Podnik počas krízovej situácie
alebo mimoriadnej situácie zabezpečuje prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby
alebo verejnej siete a verejnej služby podľa osobitného predpisu.
Počaskrízovejsituáciealebomimoriadnejsituáciejepodnikpovinnýzabezpečiťvnevyhnutnomrozsahu
prednostné volania pre orgány krízového riadenia a pre ostatných účastníkov zaradených do systému

prednostného spojenia a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území. Prednostným volaním
sa na účely tohto zákona rozumie zabezpečenie regulácie prevádzky verejných sietí a poskytovania
verejných služieb s cieľom umožniť subjektom podľa predchádzajúcej vety prednostné využívanie
verejných služieb v období krízovej situácie alebo mimoriadnej situácie. Podnik je povinný počas
stavu bezpečnosti zabezpečovať prípravu sietí a služieb na obdobie krízových situácií a mimoriadnej

situácie na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia. Koncový užívateľ má právo
na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb s jedným alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi
pripojeniekverejnejsietialeboverejnéslužby,akniejedôvodnajejodmietnutiepodľaodseku1písm.c).
Účastník má právo na
a) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil,

b) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo
musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej
služby.
Účastník verejnej telefónnej služby má právo
a) zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu podľa § 50 ods. 2 písm. c) a na sprístupnenie svojich údajov poskytovateľom
informačných služieb o telefónnych číslach alebo telefónnych zoznamov,
b) na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach,
c) bezplatne volať na čísla tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania
„112“; to sa vzťahuje aj na užívateľov verejných telefónnych automatov.

Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so
splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.
Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik

povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla
postúpená pohľadávka.

22. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, z ktorých žalobca odvodzuje právny vzťah, v rámci ktorého
na strane žalovaného mala vzniknúť povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca v konaní domáha, na jednej

strane uzavrela právnická osoba Orange Slovensko, a.s. zapísaná v obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I. v oddiely Sa, vložka číslo 1142/B s predmetom činnosti, okrem iného, poskytovanie
elektronických komunikačných služieb a na strane druhej fyzická osoba - nepodnikateľ.

23. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 11.12.2007, spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

24. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb na strane jednej uzatvárala spoločnosť Orange Slovensko,
a.s., ktorá pri uzatváraní a plnení zmlúv konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ako
o tom svedčí jej zápis v obchodnom registri a preto v zmluvnom vzťahu vystupovala ako dodávateľ (§

52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) a na strane druhej ich
uzatváral žalovaný ako fyzická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka opäť
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), preto zmluvy uzatváral ako spotrebiteľ. Všetky zmluvy
uzavreté stranami v konaní v dňoch 11.12.2007 a 5.8.2010 sú preto zmluvami spotrebiteľskými, aj keď
nie sú výslovne uvedené v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia

zmlúv.

25. Pri posudzovaní obsahových náležitostí zmlúv, ale tiež podmienok, za ktorých zmluvy boli
uzatvárané, je nutné vychádzať tak okrem zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,
ako špeciálneho právneho predpisu upravujúceho daný typ zmluvných vzťahov, aj z právnej úpravy

spotrebiteľských vzťahov, najmä ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka i ustanovení zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov. Nemožno ale opomenúť ani Smernicu Rady č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá do právneho poriadku
Slovenskej republiky bola prebratá zákonom číslo 150/2004 Z.z. i Smernicu Európskeho parlamentu a
Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady

93/13/EHS, tvoriace teraz prílohu Občianskeho zákonníka a ktoré je treba využívať ako interpretačné
pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.

26. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzavretia zmlúv, t. j. k 11.12.2007,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná

podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.28. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna

podmienka, boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

29. Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom
zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia
priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v
článku 7.

30. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany obhajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

31. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

32. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

33. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 ,
c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

34. Podľa § 4 ods. 3 rovnakého zákona predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať
zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní výrobkov a služieb ustanovenú osobitným predpisom.

Predávajúci nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený
na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach. Nesmie
viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby (ďalej len „viazanie predaja“) na predaj iného výrobku
alebo na poskytnutie inej služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa osobitných
predpisov.

Za viazanie predaja sa nepovažuje, ak
a) predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje tieto služby aj samostatne,
b) viazanie predaja je podmienené technickou nemožnosťou samostatného predaja výrobkov alebo
poskytovania služieb.

35. Podľa § 4 ods. 6 toho istého zákona ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára
písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať
zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok
so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

36. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých vznikol medzi žalobcom a žalovaným
právny vzťah, obsahom ktorého bolo poskytovanie služieb elektronickej komunikácie žalobcom
žalovanému oproti záväzku žalovaného žalobcovi zaplatiť cenu týchto služieb vo výške podľa
príslušného cenníka a na základe žalobcom vykonanej fakturácie sú štandardnými spotrebiteľskými

zmluvami, ktorých obsah bol žalobcom dopredu pripravený ako formulár. Zmluvné podmienky týchto
zmlúv neboli tak individuálne zmluvnými stranami dojednané, ale ide o podmienky určené žalobcom
ako dodávateľom pre široký okruh užívateľov jeho služieb, bez ich možnosti obsah týchto podmienokovplyvniť. Súd ich preto v zmysle zásad citovaných zákonných ustanovení podrobil kontrole či
neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky.

37. Žalovaný sa k žalobe žalobcu a tvrdeniam žalobcu v žalobe produkovaným vecne nevyjadril, aj keď
tak urobiť mohol, lebo žaloba žalobcu s prílohami mu bola doručená do vlastných rúk s výzvou sa k nej
vyjadriť, ak s jej obsahom nesúhlasí. Z jeho písomného stanoviska však napriek tomu možno vyvodiť
záver, že žalobcom tvrdené skutočnosti nepopiera.

38. Vzhľadom na uvedené súd vychádzal zo zistenia, že žalovaný, obsah zmlúv o poskytovaní verejných
služieb a ani obsah faktúr, ktorými žalobca fakturoval cenu poskytovaných služieb v období, za ktoré
žalobca žiada ich zaplatenie, nespochybňuje, a to nielen čo do výšky fakturovaných cien poskytovaných
služieb, ale ani čo do ich splatnosti a rovnako ako ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný cenu služieb v
lehote splatnosti neuhradil.

39. Kontrolou samotných zmlúv o poskytovaní verejných služieb (mimo dodatku k zmluve č. C.) tak,
ako boli žalobcom predložené, súd nezistil, aby obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky z pohľadu
citovaných zákonných ustanovení a ustálenej judikatúry včítane judikatúry Európskeho súdneho dvora.
Súd preto ustálil, že žalovanému vznikla povinnosť cenu žalobcom poskytovaných služieb vo výške
podľa cenníka žalobcu, žalobcom vykonanej fakturácie, zaplatiť.

40. Na dôkaz svojho tvrdenia o poskytovaní služieb elektronickej komunikácie a ich ceny žalobca súdu
predložil faktúry číslo 8541564020 zo dňa 7.1.2011 na sumu 1,- Euro so splatnosťou dňa 21.1.2011 ako
mesačný poplatok za obdobie od 4.1.2011 - 3.2.2011 (telefóne číslo XXXXXXXXXX), číslo 8791291175
zo dňa 7.1.2011 na sumu 0,79 Eur so splatnosťou 21.1.2011 ako mesačné poplatky za obdobie

4.1.2011 - 3.2.2011 (telefónne číslo XXXXXXXXXX), číslo 8291636524 zo dňa 7.1.2011 na sumu 45,66
Eur so splatnosťou dňa 21.1.2011 ako mesačný poplatok a služby za obdobie 4.1.2011 - 3.2.2011
(telefónne číslo XXXXXXXXXX), číslo 8790769091 zo dňa 7.12.2010 na sumu 22,71 Eur so splatnosťou
21.12.2010 ako mesačné poplatky za obdobie od 17.11.2010 - 3.1.2010 vo výške 3,- Eura a za
znovupripojenie po omeškaní platby 19,75 Eur (spolu s 19 % DPH) (telefónne číslo XXXXXXXXXX),

číslo 8541037987 zo dňa 7.12.2010 na sumu 349,38 Eur so splatnosťou dňa 21.12.2010 ako mesačný
poplatok za obdobie 11.11.2010 - 3.1.2011 vo výške 329,53 Eur a za znovupripojenie po omeškaní platby
19,75 Eur (spolu s 19 % DPH) (telefónne číslo XXXXXXXXXX) a číslo 8291109348 zo dňa 7.12.2010
na sumu 95,33 Eur so splatnosťou dňa 21.12.2013 ako mesačný poplatok za 11.11.2010 - 3.1.2011 vo
výške 75,58 Eur a za znovupripojenie po omeškaní platby 19,75 Eur (spolu s 19 % DPH) (telefónne

číslo XXXXXXXXXX), spolu na sumu 455,56 Eur. Keďže, ako súd už uviedol vyššie, žalovaný jednotlivé
faktúry tak, ako ich žalobca predložil súdu a ako boli, ako príloha žaloby doručené aj žalovanému,
nenamietal,neodporovalanitvrdeniužalobcu,žefaktúryvtomtozneníboližalovanémuriadneavsúlade
so zmluvnými podmienkami, doručené, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť tieto faktúry uhradiť v
lehote ich splatnosti. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil, preto mu súd cenu žalobcom poskytovaných

služieb vo výške 455,56 Eur uložil žalobcovi zaplatiť.

41. Už z bodu 39 dôvodov rozsudku vyplýva, že žalobca ním predloženými faktúrami fakturoval okrem
ceny za poskytované služby ako mesačných poplatkov, aj sumu 19,75 Eur za znovupripojenie po
omeškaní platieb vo faktúrach číslo 8790769091, číslo 8541037987 a číslo 8291109348, sumu 1,33 Eur

faktúrou číslo 1008975119 ako upomienku, sumu 5,57 Eur faktúrou číslo 8292168070 ako odpojenie a
AZET PLUS, sumu 3,98 Eur faktúrou číslo 8791817014 ako odpojenie a sumu 3,98 Eur faktúrou číslo
8542094072 ako odpojenie, spolu sumou 73,71 Eur, ktorá bola zahrnutá do žalobného nároku na úhradu
ceny služieb v celkovej výške 528,71 Eur a žalobca žiadal, aby súd žalovanému uložil zaplatiť aj túto
sumu.

42. Žalovaný nepoprel ani túto časť žalobcom uplatňovaného nároku. Súd ale zistil, že žalobca túto časť
ním uplatňovaného nároku vôbec skutkovo a ani právne neodôvodnil. Súdu tak nie je zrejmé, na základe
akých skutkových okolností a právnych záver žalobcovi táto časť ním uplatňovaného nároku vznikla a
prečo by žalovaný mal tieto nároky žalobcovi uspokojiť. Bolo pritom povinnosťou žalobcu súdu ponúknuť

také skutkové tvrdenia a právne závery, ktoré by svedčili, že aj táto časť ním uplatňovaného nároku je
dôvodná (§ 79 O.s.p., teraz § 150 C.s.p.).43. Vzhľadom na uvedené súd v tejto časti musel žalobu žalobcu zamietnuť a to napriek tomu, že
žalovaný nárok žalobcu nepoprel ani v tejto časti. V tejto súvislosti súd pripomína, že žalovaný je
v postavení spotrebiteľa a tak je povinnosťou súdu dbať o to, aby prípadná nečinnosť spotrebiteľa

alebo jeho nevedomosť nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán (porovnaj
uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 6Cdo 1/2012).

44. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

46.Žalovanýcenuslužiebbolpovinnýzaplatiťvlehoteuvedenejvtejktorejfaktúrežalobcu.Cenuslužieb
vo výške 1,- Euro podľa faktúry číslo 8541564020 bol tak povinný zaplatiť do 21.1.2011, vo výške 0,79
Eur podľa faktúry číslo 8791291175 do 21.1.2011, vo výške 45,66 Eur podľa faktúry číslo 8291636524
do 21.1.2011, vo výške 3,- Eura podľa faktúry číslo 8790769091 do 21.12.2010, vo výške 329,53 Eur
podľa faktúry číslo 8541037987 do 21.12.2010 a cenu služieb vo výške 75,58 Eur podľa faktúry číslo

8291109348 rovnako do 21.12.2010. Žalovaný cenu služieb doposiaľ nezaplatil, preto dňom 22.1.2011
sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 47,45 Eur a dňom 22.12.2010 sa dostal do omeškania so
zaplatením sumy 408,11 Eur. Žalovanému preto vznikla povinnosť žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania
vo výške určenej podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. zo sumy 47,45 Eur od 22.1.2011 a to zo sumy
408,11 Eur od 22.12.2010 v oboch prípadoch až do zaplatenia týchto súm.

47. Podľa § 216 C.s.p. súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh
a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

48. Žalobca počiatok omeškania určil dňom 15.4.2011 a keďže súd takto uplatnený nárok nemohol
prekročiť, ustálil, že žalovaný úroky z omeškania je povinný zaplatiť od žalobcom žiadaného dňa
15.4.2011.

49. Pri základnej úrokovej sadzbe ECB ku dňu 15.4.2011 vo výške 1,25 % p.a. žalovaný je potom
žalobcovi povinný zaplatiť úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 455,56 Eur od 15.4.2011
do zaplatenia tejto sumy.

50. Žalobca podanou žalobou sa okrem nároku na zaplatenie ceny služieb vo výške 528,71 Eur domáhal

tiež voči žalovanému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 67,- Eur.

51. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a

v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej
pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

52. Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom zmluvného vzťahu pre
prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím

prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je zmluvná strana povinná zaplatiť, ak poruší svoju
zmluvnú povinnosť.

53. Žalobca svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovaný odôvodňoval tým, že žalovaný
nezaplatením ceny služieb za obdobie 2010/12 - 2011/2 porušil zmluvné povinnosti a v zmysle dodatku

k zmluve č. C. časť následky neplnenia si zmluvných povinností je povinný zaplatiť dohodnutú zmluvnú
pokutu vo výške 67,- Eur.54. Dohoda o zmluvnej pokute má byť obsahom dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb
uzavretej dňa 5.8.2010. Už v bode 24 dôvodov tohto rozsudku súd konštatoval, že zmluva o poskytovaní
verejných služieb je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, pričom žalobca

v zmluvnom vzťahu založenom touto zmluvou má postavenie dodávateľa a žalovaný postavenie
spotrebiteľa.

55. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom

spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané v
ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami je pritom garantovaná tak vnútroštátnym právom ako aj právom Európskej únie.

56. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách nie sú v ustanovení § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka vypočítané taxatívne a tak ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj

iné zmluvné dojednania. Neprijateľnou podmienkou v zmysle už ustálenej judikatúry súdov Slovenskej
republiky pritom môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského
záväzku, ale tiež spôsob jeho formálneho vyjadrenia, pod ktorý je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé
praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Inými slovami, neprijateľnými sú aj
takézmluvnépodmienky,ktorésúbezprostrednýmdôsledkomnekalejpraktikydodávateľapriuzatváraní

zmluvného vzťahu so spotrebiteľom.

57. Zmluva o poskytovaní verejných služieb a jej dodatok bola žalobcom ako dodávateľom dopredu
pripravená a nebol vytvorený priestor na dojednávanie obsahu alebo jeho zmenu. Ich súčasťou boli bez
akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania majúce charakter všeobecných obchodných podmienok,

ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, lebo boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

58.SmernicaRadyč.93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchukladáčlenským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu

spotrebiteľa podľa článku 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na úroveň
vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života.

59.Žalobcanadôkazuzavretiadohodyozmluvnejpokutesúdupredložildodatokkzmluveoposkytovaní
verejnýchslužieb(opripojení)uzavretejdňa5.8.2010podč.C..Súdzistil,žedodatokjevytlačenýtakými

drobnými písmenami, pre ktoré je jeho text takmer nečitateľný. Veľkosť písmen textu reálne neumožňuje
priemernému spotrebiteľovi sa čo i len oboznámiť s týmto textom a vyhodnotiť dôsledky zmluvných
podmienok.

60. Žalobcovi ako dodávateľovi pritom nič nebránilo formulár dodatku pripraviť tak, aby žalovaný ako

spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým textom dodatku a tým aj obsahom dohody o
zmluvnej pokute.

61. Podľa názoru súdu žalobca takýto formulár dodatku použil zámerne, v snahe odvrátiť žalovaného
ako spotrebiteľa od možnosti reálne sa oboznámiť s obsahom a tým získať kvalifikovaný obraz o

podmienkach, za ktorých žaloba mu poskytol program Majster paušál za 1,- Euro.

62. Takýto postup žalobcu ako dodávateľa vo vzťahu so žalovaným ako spotrebiteľom je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho je dodatok k zmluve
o poskytovaní verejných služieb uzavretý žalobcom so žalovaným dňa 5.8.2010 a ktorého obsahom

mala byť dohoda o zmluvnej pokute podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neplatný.

63. Na tomto právnom závere nič nemení skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní
verejných služieb a jej dodatku medzi žalobcom a žalovaným ustanovením § 53c Občianskeho
zákonníkanebolaeštestanovenáveľkosťpísmatextuspotrebiteľskejzmluvy,keďktomuexplicitnedošlo

až zákonom číslo 106/2014 Z.z., ktorým došlo k novele niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka,
okrem iného aj ustanovenia § 53c (článok I bod 6 zákona), s účinnosťou od 1.1.2015 a podľa ktorého,
ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodnýchpodmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou
zmluvou musí dodávať uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.

64. Na podporu svojho záveru súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 10.1.2012 č.k.
13C 69/2011-13 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 20.6.2013 sp. zn. 6Co 176/2013,
ajkeďvovzťahukinémudodávateľovi,alenajmänarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzo
dňa24.11.2015sp.zn.1Cdo320/2013,vydanývkonaníodovolaníproticitovanémurozsudkuKrajského
súdu v Žiline.

65. Ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), preto ide o neplatnosť absolútnu pôsobiacu priamo zo
zákona, na ktorú súd musí prihliadať z úradnej povinnosti, pričom absolútne neplatnou nie je iba tá časť
dodatku, ktorou bol dojednaný záväzok žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu, ale aj ostatné zmluvné
podmienky dodatku k zmluve o pripojení (o poskytovaní verejných služieb) uzavretý žalobcom so

žalovaným.

66. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva od počiatku (ex tunc), v dôsledku čoho na základe
takéhoto úkonu nevznikajú pre zmluvné strany práva alebo povinnosti. Z uvedeného dôvodu preto
žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty a žalovanému povinnosť zmluvnú pokutu

zaplatiť. Súd preto žalobu žalobcu aj v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

67. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalobca podanou žalobou sa voči
žalovanému domáhal peňažného plnenia, po započítaní úrokov z omeškania do rozhodnutia súdu, v
celkovej výške 906,11 Eur (595,71 Eur na istine a 310,40 Eur na úrokoch z omeškania) a súd mu priznal

voči žalovanému peňažný nárok opäť po započítaní úrokov z omeškania do rozhodnutia súdu, v celkovej
výške 692,96 Eur. Úspech žalobcu v konaní tak bol v rozsahu 76,50 % a žalovaného 23,50 %. Vzhľadom
na pomer úspechu strán v spore, žalobcovi patrí voči žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 53
% jeho skutočných trov.

68. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté súdom prvej inštancie, po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

69. V priebehu konania a za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. do konania podľa § 93 ods. 2, 3 citovaného
zákona vstúpili Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ a Občianske združenie Všeobecná

ochrana práv spotrebiteľov ako vedľajší účastníci na strane žalovaného. Inštitút vedľajšieho účastníka
dňom 30.6.2016, t. j. dňom zrušenia zákona č. 99/1963 Zb. zanikol a nový procesný poriadok ho
nepozná. Napriek tomu obom občianskym združeniam zostali zachované právne účinky vstupu do
konania (§ 470 ods. 2 C.s.p.), okrem iných aj právo na náhradu trov konania.

70. Právo na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka podľa právnej úpravy platnej do 1.7.2016
záviselo od úspechu alebo neúspechu toho zo strán (účastníka) v spore, na strane ktorého vystupovali.
Úspech žalovaného v spore bol nižší ako úspech žalobcu, žalovanému nevzniklo právo na náhradu trov
konania, preto občianskym združeniam, v konaní vystupujúcim do 1.7.2016 ako vedľajší účastníci na
strane žalovaného, náhrada trov konania nepatrí. Súd preto do výrokovej časti rozsudku ani nepojal

rozhodnutie o tom, že im právo na náhradu trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak

odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutiesúdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.