Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/324/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814218650
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814218650.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu

JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej právnej veci žalobcu: O. D. J. s.r.o., IČO: XX XXX
XXX, so sídlom T., P. 8, právne zastúpeného: JUDr. D. R., advokát so sídlom T., P. 8, proti žalovanému:
I. R., nar. X.X.XXXX, U., XX. I. (do 30.06.2016 v procesnom postavení vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného), právne zastúpeného JUDr. I. B., advokátom so sídlom v A., J. P. X/A, o zaplatenie 422,79
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. februára
2016, č.k. 14C/57/2015-64 a o návrhu Z. IČO: XX XXX XXX na jeho pribratie do konania, takto

r o z h o d o l :

Návrh Z. na pribratie do konania z a m i e t a.

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti (vo výroku II.) a v súvisiacich výrokoch
III. a IV., ktorými bolo rozhodnuté o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
W. p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, výrokom I. zastavil konanie v časti o
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 422,79 eur od 12.11.2011 do 20.3.2014

a v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 1,00% ročne zo sumy 422,79 eur od 21.3.2014 do
zaplatenia. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom III. žalovanému právo na náhradu
trov konania nepriznal. Vo výroku IV. uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
právneho zastúpenia v sume 243,89 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. I. B.,
advokáta so sídlom v A., J. P. X/A do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca B. M. U., a.s. sa domáhal, aby súd

zaviazal žalovaného zaplatiť mu 422,79 eur s príslušenstvom dôvodiac, že so žalovaným uzatvoril dňa
21.3.2011 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol celkovú sumu pôžičky 540,-
eur, ktorú mal žalovaný splácať v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume 15,- eur. Žalovaný
uhradil z vyššie uvedenej sumy 45,- eur. Vzhľadom na to, že porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú
pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve,
pôvodný žalobca dňa 26.10.2011 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k okamžitej
úhrade všetkých splátok jednorazovo. Celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 422,79 eur. Uplatnil

aj úroky z omeškania vo výške 9,25% ročne zo žalovanej sumy od 12.11.2011 do zaplatenia.

3. Dňa 24.11.2014 do konania vstúpilo W., ako vedľajší účastník na strane žalovaného.4. Vpriebehukonaniapôvodnýžalobcapostúpilpohľadávkunažalobcu Zmluvoupostúpenípohľadávok
zo dňa 1.2.2015. Súd uznesením zo dňa 21.4.2015 zmenu v osobe žalobcu pripustil.

5. Vedľajší účastník uviedol, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľským vzťahom,
na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o pôžičke
zo dňa 21.3.2011 obsahuje viaceré neprijateľné podmienky a súčasne nie je v súlade so zákonom
č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch. Neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, i/,
k/, a j/ zákona č. 129/2010 Z.z. Neobsahuje teda údaj o konečnej splatnosti úveru, ktorý musí byť

uvedený konkrétnym dátumom, nepostačuje len údaj vo forme mesiac/rok. Zmluva neobsahuje ani
správny údaj o ročnej úrokovej sadzbe, v zmluve sa tento údaj rovná výške ročnej percentuálnej miery
nákladov (RPMN), čo vedľajší účastník považuje za zjavne nesprávne dojednanie ročnej úrokovej
sadzby. V zmluve sa nenachádza ani údaj o počte a termíne splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov,
nie je ani zrejmé, aká časť sumy mesačnej splátky sa pripisuje na istinu a aká časť na úroky, resp.
poplatky. RPMN vo výške 35,46% je zhodná s výškou ročnej úrokovej sadzby, čo vedľajší účastník

považuje za zjavne nesprávne a teda výška RPMN uvedená v zmluve zjavne nezodpovedá skutočnej
výške RPMN. Žalobcom predložené Všeobecné obchodné podmienky sú prakticky nečitateľné, čo
nie je primárne spôsobené zníženou kvalitou kópie, ale nedostatočnou veľkosťou písmen. Vedľajší
účastník preto zároveň namietol formálnu nedostupnosť úverovej zmluvy, spôsobenú drobným písmom,
čitateľným len s veľkými ťažkosťami, v kombinácii s množstvom neprehľadných povinností ukladaných

žalovanému ako úverovému dlžníkovi. Nie je ani zrejmé, z čoho pozostáva žalovaná suma 422,79
eur. Vedľajší účastník zároveň vzniesol námietku premlčania. Namietal absolútnu neplatnosť zmluvy
o pôžičke, keďže v zmluve nie je jednoznačne určená suma pôžičky. Na jednej strane je uvedená
ako suma poskytnutej pôžičky čiastka 350,- eur, no na druhej strane je ako celková suma pôžičky
uvedená suma 540,- eur. Tento údaj je neurčitý a absencia základnej náležitosti má za následok

nedostatok písomnej formy, ktorá je vyžadovaná pri zmluve o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc z ktorého právo na predčasné zosplatnenie úveru možno
uplatniť najskôr po troch mesiacoch po splatnosti splátky, pre ktorú sa úver zosplatňuje. Žalovaný bol
v omeškaní so splátkou splatnou dňa 20.7.2011 ku dňu predčasného splatenia, teda odvtedy začala
plynúť premlčacia doba. Nárok teda považuje za premlčaný. K vyjadreniu žalobcu, že pre bezúročnosť a

bezpoplatkovosť úveru musia byť kumulatívne splnené podmienky nedostatok písomnej formy zmluvy a
absencianáležitostípodľa§9ods.2Zákona129/2010uviedol,žetakýtovýkladjereštriktívnyajezjavné,
že ak chýba nejaká povinná náležitosť zmluvy, absentuje aj písomná forma. Na základe uvedeného
žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

6. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť B.
M. U., a.s., podpísal dňa 21.3.2011 so žalovaným listinu označenú ako: „Zmluva o poskytnutí mobilnej
expres pôžičky“. Listina je označená číslom XXXXXXXXXX. Z je textu vyplýva, že tento mal poskytnúť
žalovanému pôžičku, typ „S. Ďalej je tam uvedený údaj: „H. H.: XXX €“ a tiež údaj: „B. suma H.: XXX €“.
Sú tam uvedené aj údaje: Splátka 15 €, Splátka s poistením 15 €, Celkové náklady spotrebiteľa: 190,- €,

Termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): 03/2014, Počet Splátok 36, Ročná úroková sadzba: 35,46 %,
RPMN: 35,46%, Priemerná hodnota RPMN: 44,86%. Všeobecné obchodné podmienky k žalobe neboli
nepripojené. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaný uhradil len sumu 45,-EUR, v troch splátkach po
15,-EUR. Listom zo dňa 26.10.2011 označeným ako „Predžalobná upomienka“ ho žalobca vyzval k
okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami.

Celkovú istinu v sume 499,50 EUR mal uhradiť najneskôr do 3 dní od doručenia upomienky. List bol
žalovanému doručený dňa 8.11.2011.

7. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 657, § 658
ods. 1, § 52 ods. 1,2, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, § 451 ods. 2, § 457 Obč. zákonníka, § 2,

§ 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, s
odkazom na ktoré zmluvný vzťah založený uzatvorenou zmluvou o pôžičke zo dňa 21.03.2011 (medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným) posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú
dopadá zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorú pre jej neurčitosť vo vzťahu k podstatnej

náležitosti tejto zmluvy, ktorou je dohoda o presnom množstve poskytnutých druhovo určených vecí
žalovanému ako dlžníkovi posúdil ako absolútne neplatnú z hľadiska ust. § 37 ods. 1 Obč. zákonníka
s odkazom na § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a § 9 ods. 2 cit. zákona. Pokiaľ boli na základe takejto
neplatnej zmluvy poskytnuté žalovanému nejaké finančné prostriedky, bol povinný vrátiť ich žalobcovi ztitulu bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 457 OZ. V konaní zostalo sporné, akú sumu
právny predchodca žalobcu pri podpise listiny dňa 21.3.2011 žalovanému skutočne poskytol. Právny
predchodca žalobcu tvrdil, že to bolo 540,-EUR a žalobca, že to bola suma 350,-EUR. Žiaden listinný

dôkaz svedčiaci o tejto skutočnosti súdu však nepredložili. V každom prípade bol žalovaný povinný
poskytnutú sumu žalobcovi, príp. jeho právnemu predchodcovi vrátiť. Súd v zmysle ustanovenia § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadal aj na prípadné premlčanie žalovaného nároku. Ako bolo uvedené,
nárok žalobcu na zaplatenie sumy poskytnutej žalovanému je nárokom na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď

sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd mal za
to, že právny predchodca žalobcu sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovaného už v okamihu,
keď žalovanému peňažné prostriedky poskytol, t.j. dňa 21.3.2011. Žaloba bola podaná na súde dňa
14.10.2014, teda nepochybne po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Z uvedených dôvodov žalobu
zamietol. Nad rámec vyššie uvedeného uviedol, že nárok by bol nedôvodný aj v prípade platnosti zmluvy,
a to v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky žalobcu podľa § 565 Obč. zák., ktorý

jednostranný úkon žalobcu mal pôvod v tom, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou viacerých splátok,
pričom z ich prehľadu vyplýva, že žalovaný bol v omeškaní už od splátky splatnej dňa 20.08.2011,
z ktorého dôvodu v zmysle § 103 Obč. zák. začala plynúť premlčacia doba najneskôr od tohto dňa,
ktorá trojročná premlčacia doba by uplynula dňa 20.08.2014, pričom žaloba bola súdu doručená až dňa
14.10.2014, teda nepochybne po uplynutí premlčacej doby.

8. V konečnom dôsledku za aplikácie ust. § 96 ods. 1 O.s.p. keďže žalobca vzal žalobu späť v časti
o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 422,79 € od 12.11.2011 do 20.3.2014
a v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 1,00% ročne zo sumy 422,79 € od 21.3.2014 do
zaplatenia, konanie v tejto časti zastavil.

9. Súčasne za aplikácie ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného
s poukazom na to, že žalovaný bol v spore úspešný náhradu trov konania spočívajúcich v trovách
právneho zastúpenia. Právny zástupca vedľajšieho účastníka si vyčíslil trovy konania v podaní
doručenom súdu dňa 25.2.2015. Sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzala

zo žalovanej sumy a bola vo výške 29,88 EUR. Náhrada trov právneho zastúpenia bola vedľajšiemu
účastníkovi priznaná v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb nasledovne: prevzatie a príprava zastúpenia 20.11.2014 - 29,88 EUR,
písomné podanie na súd - vyjadrenie vo veci samej 23.6.2015 - 29,88 EUR, účasť na pojednávaní
19.2.2016-29,88EUR,1xrežijnýpaušálá8,04EUR -8,04EUR,1xrežijný

paušál á 8,39 EUR - 8,39 EUR, 1 x režijný paušál á 8,58 EUR - 8,58
EUR, cestovné náhrady: 19.2.2016 krátené o 1 - účasť aj na iných pojednávaniach cesta A. a späť, 240
km, VW G., L.: LC-XXXAO, náhrada za spotrebované PHM 0,07 l x 240 km x 1,123 Eur/l - 9,44 EUR,
náhrada za každý 1 km jazdy 240 km x 0,183- 21,95 EUR, náhrada za stratu času: krátené o 1 - účasť
aj na iných pojednávaniach cesta A. - H. a späť dňa 19.2.2016 8 x polhodina á 14,30 EUR = 57,20 EUR,

DPH 20 % 40,65 EUR, spolu 243,89 EUR.

10. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal napriek jeho úspechu z dôvodu, že tento si náhradu
trov konania neuplatnil.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca v
jeho zamietajúcej časti (výrok II.), navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v
ustanoveniach § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p. (nesprávnosť skutkových a právnych záverov) namietal
správnosť posúdenia úverovej zmluvy ako neplatného právneho úkonu z dôvodu neurčitosti, pretože

podľa jeho názoru táto bola uzatvorená riadne, platne v písomnej forme podľa ust. § 9 ods. 1 zák. č.
129/2010 Z.z., na základe nej žalovaný čerpal úver v sume 350,- eur tak, ako je táto suma uvedená pod
označením poskytnutá pôžička v zmluve, pričom je nepochybné, že žalovaný poskytnutie úveru v tejto
výške nerozporoval. K celkovej sume 540,- eur pod položkou Celková suma pôžičky uviedol , že ide o
celkovú sumu, na zaplatenie ktorej sa žalovaný zmluvne zaviazal. V zmluve nikde nie je uvedené, že mu

bola poskytnutá celková suma pôžičky 540,- eur. Navýšenie úveru o celkové náklady predstavuje sumu
199,- eur, označenú pod položkou celkové náklady spotrebiteľa a jednoduchým aritmetickým výpočtom
by súd musel dospieť k záveru, že celková suma pôžičky 540,- eur pozostáva z dvoch veličín, a to sumy
poskytnutej pôžičky 350,- eur a nákladov v sume 190,- eur. Zmluvu žalovaný podpísal dobrovoľne, beznátlaku. Neplnil si svoje zmluvné povinnosti splácať dojednané splátky úvery riadne a včas, uhradil len
sumu 45,- eur, pričom o výške, termíne konečnej splatnosti úveru, spôsobu jeho navýšenia o úroky bol
riadne vyrozumený písomne, zrejmá bola aj periodicita splácania úveru k 20-temu dňu v mesiaci. Aj

v záujme naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov úverového vzťahu nie je možné túto označiť za
absolútne neplatný právny úkon, v dôsledku čoho nie je ani dôvod pre nastolenie režimu bezdôvodného
obohatenia, s čím súvisí aj nesprávna aplikácia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby vo vzťahu k
uplatnenému nároku (§ 107 ods. 1 Obč. zák.). Keďže zmluva bola uzatvorená platne, vzťahuje sa na ňu
režim trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Obč. zák., v dôsledku čoho jeho nárok nie je premlčaný a

pri takýchto skutkových a právnych záveroch by mu súd prvej inštancie bol musel vyhovieť.

12. Žalovaný nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
13. W. (do 30.06.2016 v procesnom postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) vo svojom
písomnom vyjadrení k odvolaniu podanému žalobcom prostredníctvom svojho právneho zástupcu
navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a zaviazať

žalobcu nahradiť mu trovy odvolacieho konania. Rozsudok považoval za vecne správny, keďže súd
prvej inštancie dôvodne posúdil nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za
aplikácie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Dojednanie v úverovej zmluve týkajúce sa výšky
poskytnutého úveru, čo je základnou náležitosťou takejto zmluvy nemožno považovať za jasné a
zrozumiteľné. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že zmluva o úvere je uzatvorená v súlade s

požiadavkamikladenýminaprávnyúkonzhľadiskaust.§37Obč.zákonníka.Keďženedošlokplatnému
uzatvoreniu zmluvy, nemožno nárok posúdiť inak ako bezdôvodné obohatenie. Cieľom právnej úpravy
spotrebiteľského úveru rozhodne nie je vyžadovať od spotrebiteľa aby si overoval výšku dojednaného
úveru prepočtom, resp. porovnaním ostatných obligatórnych zmluvných náležitostí. Samotné vyjadrenie
žalobcu vo vzťahu k tejto základnej náležitosti vyznieva mätúco. Z sporných slovných spojení poskytnutá

pôžička a celková suma pôžičky nie je možné jednoznačne určiť, ktorý z týchto pojmov predstavuje
skutočné plnenie, ktoré mal poskytnúť žalobca žalovanému spotrebiteľovi. Pokiaľ sa jednoznačne o
tejto skutočnosti spotrebiteľ nedozvie z textu zmluvy o úvere, ale až po prijatí peňažných prostriedkov
na účet, nemožno túto zmluvu považovať za platne dojednanú. Poukázal na to, že aj v samotnom
žalobnom návrhu uviedol právny predchodca žalobcu (CZ.), že žalobca poskytol žalovanému celkovú

sumu pôžičky 540,- eur, čo je v rozpore s tým, čo tvrdí žalobca, že sa jednalo o poskytnutý úver vo
výške 350,- eur. Táto skutočnosť zostala v priebehu konania sporná a žalobca ani žiadnym listinným
dôkazom nepreukázal, aká suma bola skutočne žalovanému poskytnutá, čím vlastne neuniesol v
tomto smere dôkazné bremeno. Cieľom zákonnej úpravy spotrebiteľského úveru je dosiahnuť, aby
náležitosti uvedené v konkrétnych zmluvách boli pre spotrebiteľa určité, prehľadné a zrozumiteľné a

v súlade so všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, resp. Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Poukázal tiež na ust. § 5 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa platného a
účinného v čase podpisu úverovej zmluvy, z ktorého vyplýva, že dodávateľ nesmie klamať spotrebiteľa,
najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje, alebo
zamlčovať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby, alebo nákupných podmienok. Naviac, zmluva

neobsahujehneďniekoľkoobligatórnychnáležitostípožadovanýchzákonom,okremvýškyposkytnutého
úveru neobsahuje konečnú splatnosť , počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. Správne
vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď nárok žalobcu posúdil ako
bezdôvodné obohatenie premlčujúce sa v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, za súčasného
zistenia, že žalobca podal žalobu na súd až dňa 14.10.2014. Nad rámec vyššie uvedeného uviedol, že

nárok by bol premlčaný aj v prípade, ak by zmluva nebola posúdená ako neplatná, keďže premlčacia
doba by s poukazom na zosplatnenie úveru sa začala počítať od splatnosti splátky splatnej k 20.07.2011,
pre ktorý prípad by tiež nárok žalobcu bol premlčaný.

14. Žalovaný nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

15. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

16. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom jeho účinnosti.

17. Dňa 18.04.2017, teda v priebehu odvolacieho konania, bol odvolaciemu súdu doručený návrh
na pribratie do konania zo strany Občianskeho združenia R. ktorý s odkazom na ust. § 95 ods. 1CSP dôvodil, že na jeho strane ide o subjekt spĺňajúci definíciu osobitného subjektu podľa uvedeného
zákonného ustanovenia, a teda má právo vystupovať v konaniach, ako subjekt založený a zriadený na
ochranu spotrebiteľa podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa. Súčasne žiadal súd o súčinnosť pri zistení

stanoviska žalovaného, na ochranu ktorého ako spotrebiteľa prejavil vôľu do konania vstúpiť v tom
zmysle, či súhlasí s jeho pribraním do konania v postavení takéhoto osobitného subjektu.

18. Podľa ust. § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú

osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na
ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

19. Osobitným subjektom podľa ust. § 95 CSP sú najmä združenia na ochranu spotrebiteľa, ktoré
vykonávajú svoju činnosť na základe osobitných právnych predpisov (§ 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa). Osobitný subjekt podľa § 95 CSP sa do konania priberá s cieľom ochrany práv

strany sporu, pričom predpokladom jeho pribratia je súhlas strany, na ochranu ktorej má osobitný subjekt
vystupovať. Ide o iný inštitút ako inštitút intervencie, keďže osobitný subjekt nemá právny záujem na
výsledku konania, zmyslom jeho účasti v konaní je len ochrana práv strany sporu. O pribratí osobitného
subjektu rozhoduje súd uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, keďže ide o uznesenie o
vedení konania. Pribratie je fakultatívne, súd nie je povinný osobitný subjekt do konania pribrať.

20. Odvolací súd preskúmal návrh vyššie uvedeného občianskeho združenia na jeho pribratie do
konania a dospel k záveru, že vstup tohto osobitného subjektu do konania už nemôže napĺňať zmysel a
účel sledovaný ust. § 95 CSP, keďže v spore na podporu žalovaného vystupuje už W. (naviac zastúpené
totožným právnym zástupcom), z ktorého dôvodu jeho návrh na pribratie do konania zamietol.

21. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

22. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom
konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade
s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase

rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak
rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených
záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

23. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedenímdôvodovodvolaniavovecisamej,vykonal preskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutia

a jemu predchádzajúceho konania.
24. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2
CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
(výrok II.) a v súvisiacich výrokoch (III. a IV.), ktorými bolo rozhodnuté náhrade trov konania, je
potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia

odvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1CSP,keďževdanejvecinebolopotrebnézopakovať,alebo
doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vo zvyšnej
zastavujúcej časti (výrok I.) odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmaval, keďže táto
suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá nebola.

25. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súduvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. a/, rovnako ani podľa písm. b/ uvedeného ust. CSP. Postupom súdu prvej inštancie
nedošlo k odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom, od 01.07.2016 k takému nesprávnemu

procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej
miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

26. Posúdením obsahu odvolania, považoval odvolací súd za podstatnú odvolaciu námietku žalobcu, a
to jeho tvrdenie o tom, že súd prvej inštancie vychádzajúc z nesprávnych skutkových zistení, neposúdil

správne otázku ne(platnosti) úverovej zmluvy z hľadiska jej (ne)určitosti, následkom čoho nesprávne
nárok žalobcu právne kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie, čo viedlo k nesprávnej aplikácii ust. §
107 ods. 1 OZ pokiaľ ide o premlčaciu dobu, čo vo výsledku viedlo k nesprávnemu záveru o nemožnosti
priznať uplatnené právo žalobcovi z dôvodu jeho premlčania. Nesprávnosť skutkových a právnych
záverov, viedla podľa jeho názoru k naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v ust. § 205 ods.
2 písm. d/ a f/ O.s.p. - teraz § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

27. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 O.s.p. (teraz § 191 CSP). Dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí

zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

28. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného

právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

29.Vyššieuvedenéodvolacienámietkyžalobcu,vyhodnotilodvolacísúdakoneopodstatnené,bezopory
v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so
zásadami podľa § 191 CSP (do 30.06.2016 podľa § 132 O.s.p.) a zo zisteného skutkového stavu vyvodil

správny právny záver, keď zmluvu o úvere posúdiac ju ako spotrebiteľskú, vyhodnotil ako absolútne
neplatnú pre jej neurčitosť vo vzťahu podstatnej náležitosti tejto zmluvy (presne, určito, nezameniteľne
určená výška peňažných prostriedkov, ktoré na základe zmluvy mali byť žalovanému poskytnuté) a to
z hľadiska ust. § 37 ods. 1 OZ v nadväznosti na zák.č. 129/2010 z.z., v dôsledku čoho nárok žalobcu
správne posúdil ako bezdôvodné obohatenie (§ 451 OZ), ktorého rozsah skúmal v zmysle ust. § 457 OZ,

na premlčanie ktorého vzhľadom na vznesenú námietku vedľajšieho účastníka a tiež ex offo (§ 5b zák.č.
250/2007 z.z.) musel prihliadnuť a s poukazom na to, že žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej
doby (§ 107 ods. 1 OZ), správne žalobu zamietol a žalobcu ako neúspešnú stranu sporu zaviazal k
náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

30. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne a presvedčivo odôvodnil v súlade s
požiadavkami v ust. § 220 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v časti k uvedeným záverom sa vzťahujúcej a
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

31. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva
nasledovné:32. V posudzovanej veci je nesporné, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť B., podpísal dňa
21.3.2011 so žalovaným listinu označenú ako: „Zmluva o poskytnutí mobilnej expres pôžičky“. Listina
je označená číslom XXXXXXXXXX. Z je textu vyplýva, že právny predchodca žalobcu mal poskytnúť

žalovanému pôžičku, typ „S. pôžička“. Ďalej je tam uvedený údaj: „H. H.: XXX €“ a tiež údaj: „B. suma H.:
XXX €“. Sú tam uvedené aj údaje: Splátka 15 €, Splátka s poistením 15 €, Celkové náklady spotrebiteľa:
190,- €, Termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): 03/2014, Počet Splátok 36, Ročná úroková sadzba:
35,46 %, RPMN: 35,46%, Priemerná hodnota RPMN: 44,86%. Všeobecné obchodné podmienky neboli
pripojené. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaný uhradil len sumu 45,- eur, v troch splátkach po 15,-

eur. Listom zo dňa 26.10.2011 označeným ako „Predžalobná upomienka“ vyzval žalobca žalovaného k
okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami.
Celkovú istinu v sume 499,50 eur mal uhradiť najneskôr do 3 dní od doručenia upomienky. List bol
žalovanému doručený dňa 8.11.2011. Z obsahu listiny predloženej súdu právnym predchodcom žalobcu,
označenej ako: Žiadosť/zmluva o poskytnutí mobilnej expres pôžičky vyplýva, že žalovanému mala byť
poskytnutá „S.“. K výške pôžičky sú v listine uvedené dva údaje a to: „H. H.: XXX €“ a „Celková suma

Pôžičky: 540 €“. Z ďalšieho obsahu zmluvy konkretizácia týchto pojmov nevyplýva a nie je ani vysvetlený
prípadný rozdiel medzi nimi. Zo znenia samotnej žaloby vyplýva, že pôvodný žalobca, teda samotný
veriteľ pôžičky, ktorá mala zmluvou vzniknúť, spoločnosť B., v žalobe uvádza, že žalovanému poskytol:
„celkovú sumu pôžičky 540 Eur“.

33. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

34. Citované zákonné ustanovenie kladie požiadavky na súladnosť charakteristických znakov právneho
úkonu, ako subjektívnej právnej skutočnosti aprobovanej právnym poriadkom z hľadiska toho, aby

bol považovaný za platný, ktorými požiadavkami sú sloboda vôle, vážnosť vôle, určitosť prejavu vôle,
zrozumiteľnosťprejavuvôleajehodovolenosť.Svýnimkoudovolenosti(možnosti)predmetuplnenia,ide
o požiadavky kladené na subjektívnu stránku konajúceho, prejavujúce sa vo vôli konajúceho a v prejave
vôle navonok. Nedostatky právnych úkonov z hľadiska vyššie uvedených požiadaviek, sú označované
ako vady úkonov. Ak právny úkon trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne) je

absolútne neplatný, ktorá absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od
začiatku voči každému, pričom každý sa jej môže bez časového obmedzenia dovolávať. Ide o právo,
ktoré sa nepremlčuje ani nezaniká, keďže z takéhoto úkonu právne následky nenastanú. Všeobecne
platí,žekaždývrátanesúdujepovinnýnaabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonuprihliadnuť,atoajvtedy,
ak táto nie je namietaná. K dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu súd prihliada z úradnej

povinnosti vtedy, ak sú z takéhoto právneho úkonu bez ďalšieho viditeľné (napríklad ak ide o právny
úkon neurčitý, alebo nezrozumiteľný), inak ich súd skúma len na základe konkrétnych tvrdení. Za určitý
možno považovať len taký úkon, ktorého obsah nie je vnútorne rozporný.

35. V preskúmavanej veci niet sporu o tom, že právnym základom dotknutého zmluvného vzťahu

je zmluva o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov. Z obsahu tejto
zmluvy jednoznačne vyplýva, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, uzatvorenú štandardným formulárovým
systémom, pri uzatváraní ktorej zmluvy, konal právny predchodca žalobcu v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti, preto je potrebné tohto považovať za dodávateľa a žalovaného ako fyzickú osobu
nekonajúcu v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti za spotrebiteľa.

36. Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (Smernica rada 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách). V našom právnom poriadku práva spotrebiteľov okrem iného chránia
aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, tiež ust. Zákona č. 129/2010 z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, Zákon č. 250/2007 z.z. o ochrane spotrebiteľa,

pričom odvolací súd nemá pochybnosť o ich súlade s právom Európskej únie, umožňujúcim členským
štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča Smernica rady 93/13
EHS, ktoré ustanovenia významne chránia spotrebiteľov a nepochybne sú náročné na dodávateľa, čo je
však pochopiteľné vzhľadom na to, že spotrebiteľ prakticky takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na
koncipovaní zmluvy a faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri vzájomnej kontraktácii

je zjavná.

37. Odvolací súd preskúmaním rozhodujúcich skutočností z hľadiska ust. § 37 Obč. zákonníka, ako aj
vyššie uvedených noriem spotrebiteľského práva dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, žezmluva o pôžičke zo dňa 21.03.2011, od ktorej odvodzuje žalobca uplatnený nárok v posudzovanej veci
je pre neurčitosť prejavu vôle vo vzťahu k podstatnej náležitosti tejto spotrebiteľskej zmluvy, ktorá mala
byť na základe nej žalovanému reálne právnym predchodcom žalobcu poskytnutá, absolútne neplatným

právnym úkonom z hľadiska ust. § 37 Obč. zákonníka, keďže vychádzajúc z jej obsahu sú v tejto b tomto
smere uvedené dva údaje, a to poskytnutá pôžička: 350,- eur a celková suma pôžičky 540,- eur, pričom
z obsahu zmluvy nevyplýva ako sú tieto pojmovo diferencované. Možno sa stotožniť s názorom súdu
prvej inštancie, že slová „celková suma pôžičky“ nemožno vykladať ani vo význame, že je nimi len iným
spôsobomvyjadrenývýznamslov„celkováčiastka,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť“,ktoréslovnéspojenie

používa zákon č. 129/2010 Z.z. v ust. § 2 písm. h), pričom údaj „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť“ je v zmysle § 9 ods. 2 cit. zákona podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Uvedený údaj, ktorý je podstatnou náležitosťou zmluvy (dohodou o presnom množstve poskytnutých
druhovo určených vecí žalovanému ako dlžníkovi) nezodpovedá požiadavkám kladeným na zmluvu o
spotrebiteľskomúverevrámcivyššieuvedenýchustanovenízákonaospotrebiteľskýchúveroch.Účelom
úpravy spotrebiteľského práva (ktorým je určitosť a zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana

ako slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad ust. § 2 písm. h) vo väzbe na
ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. a tiež vo väzbe na ust. § 37 ods. 1 Obč. zák., v zmysle ktorého
skutočná výška poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému ako spotrebiteľovi, je definovaná
jednoznačne,zrozumiteľneaurčitobezpoužívaniapojmov,ktoréniesúvzmluvenáležiteazrozumiteľne
vysvetlené a vo vzťahu k spotrebiteľovi zavádzajúce. Len takýto výklad požiadavky zákona spĺňa účel

spotrebiteľského práva, pre to je zvýšená pozornosť venovaná ochrane spotrebiteľa, ktorý by nemal byť
zavádzaný takýmito problematickými údajmi, z ktorých nie je schopný vyvodiť, akú sumu si v skutočnosti
požičiava.

38. Za nedôvodnú, nespôsobilú privodiť v prospech žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci vyhodnotil

tiežodvolacísúdjehonámietkuspočívajúcuvtom,žekzáveruotom,akábolasumaposkytnutejpôžičky,
bolo možné dospieť prostým aritmetickým výpočtom.

39. Legislatívna úprava, ako aj súdna prax (rovnako tiež na európskej úrovni) štandardne zabezpečuje
ochranu spotrebiteľa pred konaním, ktorého môže poškodzovať. Praktika, ktorá je v rozpore

s požiadavkami odbornej starostlivosti a je spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie
priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane, alebo ktorému
je adresovaná, sa považuje za klamlivé konanie (nekalú obchodnú praktiku), keďže dodávateľ nesmie
klamať a zavádzať spotrebiteľa, resp. uvádzať nepravdivé, neúplne, nepresné, nejasné údaje. Pre
priemerného bežného spotrebiteľa, ktorému bola táto zmluva určená, nie je výkladom sporného

ustanovenia objektívne dotknutá skutočnosť pochopiteľná a nie je teda dôvodné legitímne očakávať, že
žalovaný ako jej typický účastník túto vôľu bez rozumných pochybností o jej obsahu musel aj adekvátne
vnímať. V súvislosti s vyššie uvedeným za pozornosť stojí, či samotný právny predchodca žalobcu mal
jasno v tom, koľko v skutočnosti žalovanému finančných prostriedkov poskytol, keď ako uvádza v žalobe
tvrdí, že tomuto poskytol celkovú sumu pôžičky 540,- eur, pričom z ním zvolenej formulácie, že mu túto

sumu poskytol možno logickým a gramatickým výkladom dospieť len k tomu, že túto sumu považuje za
tú, ktorú mal skutočne žalovaný aj prevziať. A teda mohol s ňou disponovať.

31. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému, čo podľa nej dostal.

32. Právna úprava uvedená v ust. § 457 nadväzuje na ust. § 451 OZ, ktoré v odseku 2
konštatuje, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Ak ide o
bezdôvodné obohatenie v dôsledku neplatného právneho úkonu, synalagmatická povinnosť vyplývajúca

zo zákonného ustanovenia § 457 OZ ukladá povinnosť každému z účastníkov vrátiť druhému
účastníkovi všetko, čo podľa zmluvy dostal. Citované zákonné ustanovenie ( § 457 OZ) určuje rozsah
toho, čo sa má v prípade neplatnosti zmluvy, alebo jej zrušenia titulom bezdôvodného obohatenia vrátiť
a to tak, že v takom prípade si zmluvné strany musia vrátiť všetko, čo na základe neplatného, alebo
zrušeného vzťahu dostanú. Je to dôsledok aplikácie zásady, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť

na úkor iného, nie je pritom rozhodujúce, z akého dôvodu je zmluva neplatná, alebo bola zrušená. Pre
povinnosť vrátiť bezdôvodné obohatenie je rozhodujúce iba to, či k takému obohateniu došlo.33. Súd prvej inštancie vychádzajúc teda zo správneho právneho záveru o absolútnej neplatnosti
zmluvy, právne správne kvalifikoval nárok žalobcu nie ako právo plynúce zo zmluvy, ale ako nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia a skúmal jeho rozsah správne z hľadiska intencií daných ust. §

457 Občianskeho zákonníka. V dôsledku vznesenej námietky premlčania a tiež ex offo skúmal, či právo
žalobcu nepodlieha premlčaniu z hľadiska ust. § 107 ods. 1 OZ, ktoré upravuje dvojročnú premlčaciu
dobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, vychádzajúc zo zistenia, že jej počiatok je
daný okamihom, kedy peňažné prostriedky boli poskytnuté žalovanému, kedy teda aj došlo k jeho
vzniku, pričom žalobca už v tomto okamžiku mal o tomto vedomosť, za súčasného zistenia, že právo

bolo uplatnené žalobou až dňa 14.10.2014, rozhodol vecne správne, keď žalobu z dôvodu premlčania
uplatneného nároku zamietol.

34. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho odvolaním dotknutej zamietajúcej časti (výrok II.), je tak vo
výroku vecne správny (za súčasného záveru o vecnej správnosti rozhodnutia aj v súvisiacich výrokoch o
náhrade trov konania - výroky III.,IV.), preto bolo potrebné tento podľa § 387 ods. 1 CSP v tomto rozsahu

potvrdiť. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v
dotknutej časti. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce
skutočnosti s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho
posudzovania.

35. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného rozhodol odvolací súd podľa
§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ako síce úspešnej
strane sporu v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže tomuto
vznik trov v odvolacom konaní z obsahu spisu nevyplýva a tento náhradu trov odvolacieho konania
ani neuplatnil.

36. Náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu a zásadou zavinenia. Zmyslom
zásady úspechu, ktorú je dôvodné uplatniť aj v tomto prípade, je priznanie nároku na náhradu trov
konania tej strane, ktorá bola v spore úspešnou, pričom trovami konania sú odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva. Za

takúto stranu sporu bolo potrebné s ohľadom na neúspech žalobcu v odvolacom konaní nepochybne
považovať nielen žalovaného, ale tiež W., (s účinnosťou do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného) v prospech ktorého združenia, odvolací súd o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262
ods. 1 CSP aj rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal.

37. O výške náhrady trov odvolacieho konania W. rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2
CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).