Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 20, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/393/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112214619
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3112214619.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu J. N., s.r.o., L.: XXXXXXXX, Z. XXX/
XXX, G., A., T. republika proti žalovaným: 1/ L. O., nar. X.XX.XXXX, bytom R. XXX/XXX, U., štátny občan
SR, do XX.XX.XXXX zastúpeného W. U., súdnou tajomníčkou P. súdu A. N., 2/ H., štátna občianka SR,
do 30.06.2016 zastúpenej W. R., súdnou tajomníčkou Okresného súdu A. N., o zaplatenie 1.380 Eur

s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 08. júna 2016,
č. k. 26C/14/2013-120, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a
nerozdielne žalobcovi sumu 73,76 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
73,76 eur, od 15.07.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu
zamietol. Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust.
§ 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 2 písm. g), i), ods. 3 veta druhá zákona č. 258/2001 Z. z.,
§ 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, §

2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z. z.. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania,
z ktorého mal za preukázané, že dňa 14.01.2008 bola medzi právnym predchodcom žalobcu N. L.,
s.r.o. ako veriteľom a žalovanými 1/, 2/ ako dlžníkmi uzavretá zmluva o úvere podľa ustanovenia §
497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe tejto Zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanýmpeňažnéprostriedkyvovýške663,88Eur,ktorésažalovanízaviazalisplácaťv18mesačných
splátkach po 76,71 Eur. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho

zákonníka a podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaní obsah zmluvy a zmluvných
podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohli ovplyvniť. Súd prvej inštancie uviedol, že
je mu z rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca žalobcu vzorový text zmluvy, všeobecných
obchodných podmienok používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní tovarov iným spotrebiteľom.
Žalovaným poskytol pôžičku veriteľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaní pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej

činnosti, ale ako spotrebitelia, čo je zrejmé aj z ich označenia v zmluve, kde sú vymedzení ich menom,
priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, adresou trvalého bydliska. Konštatoval, že
na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože právny
predchodca žalobcu poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaným bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Skutočnosť, že
na zmluvu sa vzťahujú uvedené právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľov nespochybňoval ani

žalobca.Pokonštatovaníaktívnejvecnejlegitimáciežalobcunazáklade zmluvyopostúpenípohľadávok
súd prvej inštancie uviedol, že zákon č. 258/2001 Z.z. vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskomúvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil,
že neobsahuje v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona č. 258/2001 Z.z.. údaj o termíne konečnej
splatnosti úveru. Na zmluve sú len rukou dopísané slová: konečná splatnosť úveru - najneskôr do

14.7.2009 bez vyznačenia , kto túto úpravu do zmluvy dopísal, a teda nie je preukázané, že táto
náležitosť bola v zmluve uvedená pred jej podpisom zmluvnými stranami. Zákonodarca požiadavku na
uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti
spotrebiteľov. Podľa názoru súdu je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nevyhnutné, aby bol
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume, kedy je splatná posledná splátka,

teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru (deň, mesiac, rok). V zmluve absentujú aj údaje o
výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve
obsiahnuté podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i/ Zákona č. 258/2001 Z.z.. V zmluve je uvedený len počet
a celková výška mesačnej splátky, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej
splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Jednoznačné údaje o výške, počte
a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka

ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania. Nutnosť špecifikovať
splátky takýmto spôsobom bola už viackrát súdmi judikovaná (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline,
sp. zn. 7Co/816/2014 zo dňa 21.1.2015, rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 220/2014
zo dňa 27.11.2014, sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 1.12.2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 6Co/523/2014 zo dňa 25.06.2014, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.3.2016, sp. zn.

23Co 263/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/172/2016 zo dňa 24.5.2016).
Tieto náležitosti neobsahuje ani splátkový kalendár, ktorý navyše nie je podpísaný zmluvnými stranami
a nie je tým preukázané, že bol odovzdaný žalovaným pri podpise zmluvy a nie sú uvedené ani
vo formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dodávateľ, ktorý pripravuje
text spotrebiteľských zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za to, že

spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré sú významné pre
orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru. Ustanovenie § 4 ods. 3 veta druhá
Zákona č. 258/2001 Z.z. sankcionuje absenciu týchto náležitostí v zmluve tak, že spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetný spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca od žalovaných nemôže požadovať žiaden úrok

a žiadne poplatky (poplatok za poskytnutie a spracovanie úvery, administratívny poplatok). Dôvodil, že
žalovanýmboliposkytnutépeňažnéprostriedkyvovýške663,88eur.Vkonanínebolovyvrátenétvrdenie
žalobcu, že žalovaní neuhradili žiadnu splátku úveru. Neuhradený dlh žalovaných tak predstavoval
nezaplatenú istinu 663,88 eur. Po rozvrhnutí tejto istiny na dohodnutých 18 mesačných splátok, výška
jednej splátky istiny predstavuje 36,88 eur. Súd prvej inštancie v danej veci ex offo skúmal premlčanie

práva v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.
z. účinného od 01.05.2014. Vzhľadom k tomu, že žalobca si peňažného plnenia domáha na základe
zmluvy, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, námietku premlčania súd prvej inštancie posudzoval
podľa ust. Občianskeho zákonníka upravujúcich premlčanie práva. Uviedol, že akékoľvek ustanovenia
formulárovej zmluvy, v zmysle ktorých sa zmluva o úvere a vzťahy na základe nej vzniknuté majú riadiť

Obchodným zákonníkom je absolútne neplatné pre rozpor s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Na premlčanie nároku z typicky občianskoprávneho vzťahu sa má vzťahovať Občiansky zákonník ako
základný kódex súkromného práva, ktorý má vlastnú úpravu premlčania a tá je pre spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany výhodnejšia než ustanovenia o premlčaní obsiahnuté v Obchodnom zákonníku.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
zdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Súd prvej inštancie vyslovil názor, že vzhľadom na účel inštitútu premlčania dlhšia premlčacia doba v
zmysle Obchodného zákonníka (štvorročná) zhoršuje postavenie spotrebiteľa v pozícii dlžníka, pretože
predlžuje stav právnej neistoty spotrebiteľa, keď podľa Občianskeho zákonníka je premlčacia doba na

uplatnenie nesplatenej pôžičky kratšia, a to trojročná. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania
zistil, že 18 splátok úveru bolo splatných vždy do 14. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a prvá
splátka bola splatná 14.2.2008 a zročnosť poslednej splátky pripadla na 14.7.2009. V danom prípade
z listín vyplýva, že zmluva nebola predčasne ukončená. Na premlčanie je potrebné použiť podľa § 101
Občianskeho zákonníka trojročnú premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať

po prvý raz. Zmena v osobe veriteľa nemá podľa § 111 Občianskeho zákonníka vplyv na plynutie
premlčacej doby. Premlčacia doba potom plynie odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých
mesačných splátok. Za použitia trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka sú
premlčané splátky zročné tri roky pred podaním návrhu, ktorý bol podaný dňa 4.6.2012. Premlčaciadoba ohľadom splátky splatnej dňa 14.2.2008 začala plynúť dňa 15.2.2008 a uplynula dňa 15.2.2011,
ohľadomsplátkysplatnejdňa14.3.2008začalaplynúťdňa15.3.2008auplynuladňa15.3.2011,ohľadom
splátky splatnej dňa 14.4.2008 začala plynúť dňa 15.4.2008 a uplynula dňa 15.4.2011, ohľadom splátky

splatnej dňa 14.5.2008 začala plynúť dňa 15.5.2008 a uplynula dňa 15.5.2011, ohľadom splátky splatnej
dňa 14.6.2008 začala plynúť dňa 15.6.2008 a uplynula dňa 15.6.2011, ohľadom splátky splatnej
dňa 14.7.2008 začala plynúť dňa 15.7.2008 a uplynula dňa 15.7.2011, ohľadom splátky splatnej
dňa 14.8.2008 začala plynúť dňa 15.8.2008 a uplynula dňa 15.8.2011, ohľadom splátky splatnej
dňa 14.9.2008 začala plynúť dňa 15.9.2008 a uplynula dňa 15.9.2011, ohľadom splátky splatnej dňa

14.10.2008 začala plynúť dňa 15.10.2008 a uplynula dňa 15.10.2011, ohľadom splátky splatnej dňa
14.11.2008 začala plynúť dňa 15.11.2008 a uplynula dňa 15.11.2011, ohľadom splátky splatnej dňa
14.12.2008 začala plynúť dňa 15.12.2008 a uplynula dňa 15.12.2011, ohľadom splátky splatnej dňa
14.1.2009 začala plynúť dňa 15.1.2009 a uplynula dňa 15.1.2012, ohľadom splátky splatnej dňa
14.2.2009 začala plynúť dňa 15.2.2009 a uplynula dňa 15.2.2012 , ohľadom splátky splatnej dňa
14.3.2009 začala plynúť dňa 15.3.2009 a uplynula dňa 15.3.2012, ohľadom splátky splatnej dňa

14.4.2009 začala plynúť dňa 15.4.2009 a uplynula dňa 15.4.2012, ohľadom splátky splatnej dňa
14.5.2009 začala plynúť dňa 15.5.2009 a uplynula dňa 15.5.2012. Premlčaných je teda 16 splátok po
36,88 Eur zročných od 14.2.2008 do 14.5.2009 v sume 590,08 Eur. Súd v tejto časti návrh vyhodnotil
ako nedôvodný. Premlčané právo nie je možné veriteľovi priznať. Nepremlčané sú dve splátky po
36,88 Eur zročné od 14.6.2009 do 14.7.209, spolu v sume 73,76 Eur. Konštatoval, že žalovaní sú

v omeškaní so splnením celého peňažného dlhu od 15.7.2009 (od nasledujúceho dňa po dátume
splatnosti poslednej splátky 14.7.2009). Žalobca má právo požadovať od žalovaných úrok z omeškania
podľa§517ods.2Občianskehozákonníkavspojenís§3nariadeniavládySRč.87/1995Z.z..Kprvému
dňu omeškania žalovaných platila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1 %, a po
pripočítaní 8 percentuálnych bodov výška úroku z omeškania predstavuje 9 % ročne. Preto sú žalovaní

povinní zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 73,76 Eur od 15.7.2009 do
zaplatenia. S poukazom na uvedené dôvody súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaných 1/, 2/
zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 73,76 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 73,76 Eur od 15.7.2009 do zaplatenia a výrokom II. návrh vo zvyšku zamietol ako nedôvodný.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na prevažný úspech žalovaných

v konaní v pomere 89,32% voči žalobcovi.

2. Proti rozsudku vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že sa domáha zmeny napadnutého
rozsudku a vyhovenia žalobe aj v časti, ktorej bola žaloba zamietnutá. Dôvodil, že zmluva o úvere bola

výslovne uzatvorená podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a spĺňa všetky náležitosti zmluvy
o úvere so všetkými náležitosťami, ktoré zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka obsahovať
má. Dôvodil, že za účelom preukázania podnikateľskej činnosti žalovaného v čase žiadania o úver
predložil tento právnemu predchodcovi žalobcu listiny, a to živnostenský list č. ŽO-2002/04615/2/JAN,
č. živnostenského registra 302-8946, spolu s províznymi listami, ktoré si na základe živnostenského

oprávnenia žalobca účtoval, to znamená, preukázateľne bol úver poskytnutý na podnikateľské účely.
Uviedol, že v zmysle bodu 21 všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere sa zmluvné strany v zmysle ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka dohodli, že
všetky právne vzťahy medzi nimi sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. V zmysle ust. § 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka sa na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere vždy aplikujú ust.

Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Žalobca mal za to, že z uvedeného
vyplýva, že Zmluva o úvere č. XXXXXXX bola uzatvorená podľa ust. Obchodného zákonníka, preto
treba na uvedené aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu. Zároveň poukazoval na tú skutočnosť, že
jeho právny predchodca si uvedenú pohľadávku uplatnil dňa 17.04.2009 na Rozhodcovskom súde -
stály rozhodcovský súd spoločnosti Z.., kde následne Rozhodcovský súd vydal rozsudok pod sp. zn.

SR0617209, kde rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.07.2011 a vykonateľnosť dňa 21.07.2011,
čo znamená, že od obdobia začatého konania až do ukončenia konania na rozhodcovskom súde
premlčacia doba v tomto období neplynula.

3. Žalovaní 1/, 2/ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

4.Povydanírozhodnutiasúduprvejinštanciedošlokzmeneprávnejúpravysporovéhokonania,keďdňa
01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý
okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého rozhodovalsúd prvej inštancie. V prechodných ustanoveniach § 470 ods. 1 CSP stanovil, že ak neustanovuje inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Súčasne však v § 470
ods. 2 CSP uviedol, že zostávajú zachované právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku, ktorým
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania potvrdiť ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1, 2 CSP.

6. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
73,76 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 73,76 eur od 15.07.2009 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, nebola odvolaním strán sporu spochybnená, v tejto časti rozsudok
súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané
každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán

sporu mal za preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli
a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá požiadavkám ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.
Námietky žalobcu uvedené v podanom odvolaní nemohli privodiť preto zmenu napadnutého rozsudku.
Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok

odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP v napadnutej časti poukazuje.

8. Odvolací súd konštatuje, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými
na základe zmluvy o úvere je spotrebiteľským vzťahom, ktorá skutočnosť nie je sporná. Žalovaní boli

pri uzavretí zmluvy v postavení spotrebiteľov, nekonali v rámci predmetu obchodnej či podnikateľskej
činnosti, ktorá skutočnosť nepochybne vyplýva aj z ich značenia v predmetnej zmluve. Zmluvu o úvere
za spotrebiteľskú považuje už v podanej žalobe aj sám žalobca. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia správne poukázal na ust. zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý vyžaduje, aby zmluva o
spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti, pre absenciu ktorých náležitostí v zmluve, je

predmetný spotrebiteľský úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov..

9. Nakoľko zmluva o úvere je spotrebiteľským vzťahom, bolo potrebné v danej veci otázku premlčania
posúdiť podľa § 101 Občianskeho zákonníka tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie.

10. Odvolací súd poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
súvislosti s novelou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vykonanú zákonom č. 102/2014
Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014 v čl. VIII., podľa ktorej v zmysle § 5b orgán, rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy, prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátanie jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku

alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi,
aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o ustanovenie,
ktoré ukladá povinnosť najmä súdom (ex offo) skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami
nedošlo k premlčaniu. Vzhľadom k tomu, že táto novela zákona o ochrane spotrebiteľa nemá prechodné
ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch vyplývajúcich zo

spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania (napr. 3 MCdo 14/2014).

11. Je nesporné, že dlhšiu dobu bola súdna prax pri posudzovaní právnych vzťahov, vyplývajúcich
z úverových a podobných zmlúv medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa Obchodného zákonníka
nejednotná pri posudzovaní týchto právnych vzťahov v otázke premlčania. Novela Občianskeho

zákonníka, vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. v čl. II. v bode 1. v § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, pripojila vetu: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva“. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a právny predpis, ktoréhoje súčasťou, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom.

12. Citovaná právna úprava dáva odpoveď na zjednotenie súdnej praxe v otázke premlčania pri
spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka aj pred účinnosťou tejto
novely. Z dôvodovej správy k zákonu č. 102/2014 Z. z. vyplýva, „že na zmluvy uzatvárané
spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka
a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262

Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy
to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom
zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa
na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník“. Uvedené znamená, že na premlčaciu dobu
v spotrebiteľských zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku (§ 101), teda trojročnú

premlčaciu dobu.

13. Ani odvolacia námietka žalobcu poukazujúca na tú skutočnosť, že od obdobia začatého konania
až do ukončenia konania na rozhodcovskom súde premlčacia doba neplynula, nie je dôvodná.
Vydanie rozsudku Rozhodcovským súdom nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty. Rozhodnutie

vydané na podklade neplatnej rozhodcovskej doložky je rozhodnutím ničotným, nevyvolávajúcim
žiadne právne účinky. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho
právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci
rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to
či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky; absolútna neplatnosť tohto právneho

úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak teda žalobca uplatnil svoje právo
na rozhodcovskom súde, ktorého rozhodca nemal právomoc vydať rozsudok v dôsledku neplatnej
rozhodcovskej doložky, nejde o uplatnenie práva u príslušného orgánu, a tým nie je splnená podmienka
uplatnenia práva u príslušného orgánu v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka.

14. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil, vrátane rozhodnutia o trovách konania pred súd prvej inštancie, ktoré považoval za správne a
ktorých právne posúdenie ani výška neboli žalobcom podaným odvolaním spochybnené.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.

1 O.s.p. a úspešným žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli.

16. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).