Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1XObdo/203/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212652
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6912212652.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, 814 90 Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 8C/148/2012,
o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co/44/2016-78 z 23.

marca 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobkyne na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .
II. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .
III. Žalovaná m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 8C/148/2012-22 z 30.

novembra 2015 uložil žalobkyni, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatila na účet
súdu súdny poplatok za námietku zaujatosti vo výške 66,- eur podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych
poplatkov.

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k.
43Co/44/2016-78 z 23. marca 2016 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne

potvrdilpodľaust.§219ods.1zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskorších
predpisov (ďalej aj „O. s. p.“). V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa priamo v žalobe
žiadala, aby nadriadený súd prikázal predmetnú vec inému súdu z dôvodu, že sudcovia Okresného
súdu Rimavská Sobota sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci
a účastníkom konania. Súd prvej inštancie túto žiadosť posúdil ako námietku zaujatosti a žalobkyni
vyrubil súdny poplatok podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona

č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „zákon o súdnych poplatkoch“). Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nepodala námietku zaujatosti,
ale len uviedla skutočnosti preukazujúce vylúčenie sudcov inak vecne a miestne príslušného súdu,
odvolací súd k tomu uviedol, že o prikázaní veci inému súdu v zmysle ust. § 12 ods. 1 O. s. p. sa
rozhoduje až vtedy, ak nadriadený súd právoplatne rozhodol, že všetci sudcovia príslušného súdu sú z
prejednávania a rozhodovania veci vylúčení a príslušný súd nemôže preto konať. Keďže podľa názoru

žalobkyne sú všetci sudcovia príslušného súdu vylúčení pre ich pomer k veci a účastníkom konania,
súd prvej inštancie podanie žalobkyne správne posúdil ako vznesenie námietky zaujatosti a aj správne
vyrubil súdny poplatok.

3. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobkyne, podľa ktorej jej nemožno vyrubiť
poplatok za vznesenie námietky zaujatosti, pretože konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným je v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. k/
zákona o súdnych poplatkoch oslobodené od platenia súdnych poplatkov. Odvolací súd v tejto súvislostipoukázalnajudikatúruÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,podľaktorejsavecnéoslobodeniekonania
od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch nevzťahuje na súdny poplatok
za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (sp. zn. II. ÚS

124/2011, I. ÚS 446/2013, I. ÚS 534/2013). Od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno účastníka
oslobodiť iba postupom podľa ust. § 138 O. s. p..

4. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním z dôvodu, že: a) súdy
rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§

237 ods. 1 písm. e/ O. s. p.) - nepodala totiž námietku zaujatosti, ale návrh na postup podľa ust. § 12
ods. 1 O. s. p., b) odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) tým,
že jeho rozhodnutie je nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c) rozhodoval vylúčený
sudca, resp. súd nebol správne obsadený (§ 237 ods. 1 písm. g/ O. s. p.), keďže o jej povinnosti zaplatiť
súdny poplatok rozhodol sudca súdu, ktorého nezákonný postup jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú
ujmu, ktorej náhrady sa v konaní domáha. Z týchto dôvodov žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) žiadala

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť.
Zároveň navrhla dovolacie konanie prerušiť a Ústavnému súdu Slovenskej republiky predložiť návrh na
vyslovenie nesúladu položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov s Ústavou Slovenskej republiky.

5. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané 10. júna 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol

účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“), ktorý v ustanovení
§ 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na

konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania,akbybolivneprospechstrany(§470ods.2C.s.p.).Konaniezačatédo30.júna2016navecne,
miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd,
na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 C. s. p.).

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného
dovolacieho konania, ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 C. s. p.), po zistení, že dovolanie
podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) a v mene ktorej koná
zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ C. s.

p.), najskôr skúmal, či je dôvodný návrh žalobkyne na prerušenie dovolacieho konania.

7. Dovolateľka svoj návrh na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odôvodnila
tým, že je potrebné podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade
položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch) s

Ústavou Slovenskej republiky. Argumentovala, že inštitút námietky zaujatosti predstavuje procesnú
obranu proti sudcovi, u ktorého má účastník konania pochybnosti o jeho nezaujatosti a ako taká sa nemá
spoplatňovať, pretože predstavuje jediný prostriedok, ktorým sa účastník môže domôcť preskúmania
prípadného dôvodu na vylúčenie sudcu. Poplatok za námietku zaujatosti má podľa nej povahu fakticky
poplatkuzavyjadreniesakotázkenestrannostisudcuvzmyslečl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,

čo je neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces vrátane práva na nestranný súd,
garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.

8. Obligatórne prerušenie konania na účely podania návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky o súlade právnych predpisov (čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) upravuje
aj Civilný sporový poriadok, a to v ustanovení § 162 ods. 1 písm. b/, podľa ktorého súd konanie preruší,
ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Podľa
ust. § 438 ods. 1 C. s. p. je toto ustanovenie možné primerane aplikovať aj v dovolacom konaní.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne,
že vyrubenie poplatku za námietku zaujatosti jej bráni vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu. Položka č.
17a bola do Sadzobníka súdnych poplatkov opätovne zavedená zákonom č. 621/2005 Z. z., pretože(ako vyplýva z dôvodovej správy k tejto novele zákona o súdnych poplatkoch) dochádzalo k zneužívaniu
inštitútu námietky zaujatosti zo strany účastníkov, a tým k zbytočnému predlžovaniu konania. Podľa
dôvodovej správy predmetný poplatok má mať povahu kaucie, ktorá sa poplatníkovi vráti, ak námietku

podal dôvodne. Takéto obmedzenie je podľa dovolacieho súdu primerané a prispieva aj k zachovaniu
iného ústavne zaručeného práva, a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote (čl. 48 Ústavy
Slovenskej republiky). Zaplatený poplatok za námietku zaujatosti sa naviac v prípade jej oprávnenosti
podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch vráti. Ak poplatok v takomto prípade ešte nebol
zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. Otázkou vzťahu medzi právom

na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské
práva, ktorý v rozsudku zo dňa 19. júna 2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku
uviedol, že nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie
finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu a konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny
poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu, ktoré je
nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (odseky

59, 60).

10. Keďže dovolací súd nepovažoval položku č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov za rozpornú s
Ústavou Slovenskej republiky a jej článkom 46 ods. 1, návrh žalobkyne na prerušenie dovolacieho
konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ C. s. p. ako nedôvodný zamietol.

11. V ďalšom dovolací súd skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť
týmto opravným prostriedkom. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované, dovolací súd prípustnosť dovolania žalobkyne posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl.

O. s. p., teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel
k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

12. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v
piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej

istej dovolateľky - viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
14XCdo/19/2015, 14XCdo/37/2015, 14XCdo/39/2015, 14XCdo/45/2015, 14XCdo/49/2015. Dovolací
súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje,
poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (§ 452 ods. 1 C. s. p.).

13. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád tvrdených
dovolateľkou (§ 237 ods. 1 písm. e/, f/, g/ O. s. p.) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v ust. §
237 ods. 1 O. s. p., pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z ust. § 239 O. s. p., dovolací súd podľa
ust. § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá C. s. p.; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.). O výške náhrady trov konania
žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

15. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.