Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612208930
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8612208930.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, v
konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Svidník č.k. 4C/637/2012-71 zo dňa 13.01.2015 v spojení s uznesením č.k. 4C/637/2012-119 zo
dňa 27.10.2015 a proti uzneseniu č.k. 4C/637/2012-90 zo dňa 12.02.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.inštancie v spojení s uznesením č.k. 4C/637/2012-119 zo dňa
27.10.2015.

P o t v r d z u j uznesenie č.k. 4C/637/2012-90 zo dňa 12.02.2015.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom dňa 13.01.2015 súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania
zamietol, žalobu zamietol a vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. V písomnom

vyhotovení rozsudku však výrok nebol ukončený, chýbalo slovo, že nepriznáva. Preto súd prvej inštancie
po vrátení veci odvolacím súdom uznesením č.k. 4C/637/2012-119 zo dňa 27.10.2015 rozhodol tak, že
rozsudok opravil vo výroku o trovách konania, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 6
ods. 1, § 9 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, 2, 3, 4, § 17 ods. 1, 2, 3, § ods. 1, 2, 3, § 19 ods.
1, § 27 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, ustanovením § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 1, 2 Zákona č. 233/1995

Z.z. exekučného poriadku.
3. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že tvrdenie žalobcu o tom,
že Okresný súd Bardejov v prejednávanej exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora po
stanovenej 15 dňovej lehote je nedôvodne. V danom prípade preto nie sú splnené hmotno-právne
podmienky pre zodpovednosť štátu uvedenú v ustanovení § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, preto žaloba žalobcu je v plnom rozsahu
nedôvodná.

4. Súd však v prípade, aj keby nebolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora v zákonom stanovenej
15 dňovej lehote za predpokladu, že by to bolo vyslovene upravené v Exekučnom poriadku, má za to, že
ani v tomto prípade by žaloba žalobcu nebola dôvodná, z dôvodu, že žalobca namieta nesprávny úradný
postup Okresného súdu Bardejov v podobe prieťahov v konaní. Súd považuje za potrebné uviesť, ževšeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.
5. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom

verejnej moci pri výkone verejnej moci musia byť splnené všetky tri podmienky uvedené v zákone č.
514/2003 Z. z., a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
6. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem
iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už

právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom
prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia
žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie namietaných žalobcom splnená. Predmetné
rozhodnutie okresného súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň jeho zákonnosť/
nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Otázku správnosti postupu pri rozhodovaní
o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia taktiež nie je na mieste posudzovať. Ide o namietanie

samotného rozhodnutia, a preto nie je možné hovoriť o nesprávnom úradnom postupe.
7.Žalobcasavosvojejžalobedomáhanáhradymateriálnejškody.Podľaustanovenia§17ods.1zákona
č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre
úspešnéuplatnenienárokunanáhraduškodypodľazákonač.514/2003Z.z.jeokreminéhonevyhnutné
preukázať existenciu škody. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré

si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.
8. Na základe všetkých uvedených skutočností je súd toho názoru, že žalovaný nemôže niesť
zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože
žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. Žalobca zrejme zjavne opomína, že pri uplatňovaní
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie

je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je
preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.
9. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v tejto
súvislosti konštatoval, že nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k
nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a

povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných
rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom
je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu
spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je
predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému

postupu.
10. Žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s
dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie
§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho
pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky),

minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný nesprávny úradný
postup spôsobiť, nemôže byť žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.
11. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že žalobca nepreukázal, že
by činnosťou exekučného súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým neexistuje ani

príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., žalobu ako právne
neopodstatnenú súd zamietol.

12. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do
30.06.2016. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania, žalovaný bol
v konaní úspešný, avšak v jeho prípade ku vzniku trov nedošlo, nakoľko súd pojednával v neprítomnosti
účastníkov.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca. Namietal, že v konaní došlo k

vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Namietal odňatie možnosti
konať pred súdom, nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav i z dôvodu,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K
dôvodom odvolania bližšie uviedol, že došlo k nesprávnej aplikácií ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.514/2003Z.z..Žalobcazásadnenamietalskutočnosť,žesúdrozhodolvmeritevecinazákladeinšpirácie
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákon č. 514/2003 Z.z. V právnom štáte
a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v

čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného
práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a potom, čo už došlo
k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd nevysvetlil prečo zastáva názor, že účastníkom
nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému
rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty

určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal
oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva
na súdny proces neakceptovateľný. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní
zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným
súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Ďalej v odvolaní poukázal na to,
že predložil dôkaz o vzniku škody, a to Znalecký posudok č. 1/2014, ktorým sa súd nezaoberal. Uvedená

argumentácia však nie je súčasťou odvolania proti rozsudku o žalobe označenej žalobcom ako ISTINA
RS. Preto sa touto odvolacou námietkou žalobcu odvolací súd nezaoberal. Ďalej uviedol, že súdu bol
doručený návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou
je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe
ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR a súd bol povinný pred samotným rozhodnutím vo

veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
14. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním,ktorémupredchádzalo,použijúcustanovenie§470ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalej
„CSP“) viazaný kvantitatívnou stránkou odvolania tak, ako je to uvedené v ustanovení § 379 až 381 CSP,

bez nariadenia odvolacieho pojednávania, lebo nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a
ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP) v spojení s opravným uznesením s tým,
že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 02.09.2016 a zistil,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
15. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody uvedené v napadnutom rozsudku, s týmito sa v zmysle

ustanovenia § 387 ods. 2 CSP (pred tým § 219 ods. O.s.p. účinného do 30.06.2016) a k odvolacím
námietkam žalobcu uvádza.
16. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4Er/159/2011 vyplýva, že
súdny exekútor (JUDr. Rudolf Krutý) doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 23.2.2011. Exekučný titul tvoril Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská

rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 5, 841 04 Bratislava, spisovej značky: SR 10192/10 zo dňa
27.10.2010. Okresný súd Bardejov uznesením z 28.2.2011 č.k. 4Er/159/2011-10 exekučné konanie
zastavil. Ďalším uznesením zo dňa 14.7.2011 č.k. 4Er/159/2011-22 zrušil uznesenie zo dňa 28.2.2011
č.k. 4Er/159/2011-10. Poverením Okresného súdu Bardejov, č.k. 4Er/159/2011-26, EX 1911/11 zo dňa
3.5.2012 súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

17. Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) účinného v čase podania žiadosti o vydanie poverenia, teda ku dňu 23.02.2011,
bol súd povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Iba ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, pritom táto lehota neplatí, ak ide o exekučný
titul, ktorým je notárska zápisnica alebo rozhodnutie rozhodcovských súdov. Z uvedeného teda vyplýva,
že zákonná 15-dňová lehota je určená na poverenie exekútora, a to iba v prípadoch, ak exekučným
titulom okrem iného, nie je rozhodcovský rozsudok.
18. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2011, podľa ktorého

pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takomto prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, exekučný

súd nie je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44
ods.2Exekučnéhoporiadkuvyjdenajavoexistenciarelevantnejokolnosti,sozreteľomnaktorújenútený
výkon rozhodnutia neprípustný.19. Vzhľadom na uvedené je dôležité uviesť, že ak vznikne neodstrániteľný nedostatok v procesných
podmienkachaleboodstrániteľnýnedostatok,ktorýajpoúkonochexekútora,prípadneexekučnéhosúdu
zostalneodstránený,príslušnýsúd(§45Exekučnéhoporiadku)žiadosťovydaniepovereniazamietnea

nadväznenatozastavíexekučnékonanie.Akobolovyššieuvedené,15-dňoválehotanavyporiadaniesa
súdu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia neplatí v exekučných konaniach, v ktorých
exekučným titulom je okrem iných rozhodcovský rozsudok. Dôvodom ustanovenia tejto výnimky, ktorá
bola do zákona zavedená s účinnosťou od 01.06.2010 a vzťahuje sa i na exekučné konania začaté pred
účinnosťou zákona č. 144/2010 Z. z., je potreba preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti

exekúciepreskúmavanímpísomností,ktoréniesúprílohounávrhunavykonanieexekúcie(napr.zmluva
zakladajúcahmotnoprávnyvzťahmedzioprávnenýmapovinným,rozhodcovskázmluvaalebodoložka).
20. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobca
nepreukázal zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu a zároveň v danom prípade nie sú dané
dôvody na priznanie nemajetkovej ujmy.
21. Čo sa týka námietky žalobcu o nesprávnej aplikácii ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých predpisov účinného
01.01.2013 odvolací súd uvádza, že v tejto súvislosti ide o nepravú retroaktivitu, pri ktorej zákonodarca
uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku
určitých právnych vzťahov. Nepravá retroaktivita nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť
aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim.

Nepravá retroaktivita v konečnom dôsledku nepôsobí do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr
platnej a účinnej právnej normy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy. V znení
ustanovenia § 9 ods. 2 od 01.01.2013 nijako neruší zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup,
len posudzovanie nesprávneho úradného postupu sa posudzuje podľa výsledkov vybavenia sťažnosti
na prieťahy, žiadosti o prešetrenie a vybavenie sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia

vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho
previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho
súdupreľudsképráva,ktorýmsarozhodlo,žeboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

22. Odvolací súd súhlasí i s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
i s odôvodnením tak, ako to uviedol súd prvej inštancie, pretože niet súvislosti čo do podaného návrhu
na prerušenie konania a žaloby, ktorou sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy titulom nesprávneho postupu exekučného súdu.
23. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca nepreukázal

existenciu zákonných podmienok na priznanie mu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a niet tu dôvod
na prerušenie konania. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, a
preto ho postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 CSP, neúspešný žalobca nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo a úspešnému

žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd aplikujúc ust.§ 262 ods.1
CSP, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
25. Uznesením č.k. 4C/637/2012-90 zo dňa 12.02.2015 súd prvej inštancie uložil žalobcovi, aby v lehote
10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie, ktorý je 20 eur

(poplatokvyrubenýpodľapoložkyč.7aSadzobníkasúdnychpoplatkovZákonač.71/1992Zb.osúdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov).
26. Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie žalobca. Namietal, že toto uznesenie neobsahuje
podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Poukázal na znenie ust.§ 169 ods.1
Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016. Mal za to, že uznesenie neobsahuje žiadne

dôvody, skutkové a právne, ktoré viedli súd k vydaniu tohto uznesenia, ktoré môže žalobca len hádať.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/295/2013. Žalobcovi bol vyrubený súdny
poplatok vo výške 20,- Eur za podané odvolanie, súd však uviedol, že súdny poplatok je vyrubený
v zmysle položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok

vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu,
spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony
vo veci samej ako sú odvolanie, dovolanie a podobne ako je tomu pri položke č.1 Sadzobníka súdnychpoplatkov. Zároveň poukázal žalobca na dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č.145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch a odôvodnenie pozmeňujúceho a doplňujúceho
návrhu poslancov Antona Martvoňa, Otta Brixiho, Daniela Duchoňa a Ladislava Kamenického k

vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z.z. Žalobca podal odvolanie
proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich
súdnemu poplatku. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil bez
náhrady s poukazom na ust. § 210a O.s.p. účinného do 30.06.2016.
27. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods.1 CSP
a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
28. Súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
mocialebojehonesprávnymúradnýmpostupomboloexlégepodľa§4ods.1písm.k/zákonač.71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „poplatkového zákona“),
oslobodené od poplatku od 01.07.2007, ktoré bolo zavedené s odkazom na zákon č. 273/2007 Z.z.,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení
niektorýchzákonov.Zákonomč.286/2012Z.z.z11.09.2012,ktorýmsameníadopĺňazákonč.145/1995
Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákona, došlo k novele zákona o súdnych poplatkov, pričom bolo vypustené s účinnosťou od
01.10.2012 ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ poplatkového zákona (týkajúce sa vecného oslobodenia

vzťahujúceho sa na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom). Z ustanovenia § 18ca poplatkového zákona v
súvislosti s účinnosťou novely poplatkového zákona č. 286/2012 Z.z. vyplýva, že z úkonov navrhnutých
alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012,
i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012.Pri výklade predmetného zákonného ustanovenia je potrebné

vychádzať z celého kontextu poplatkového zákona s poukazom na znenie § 1 a § 5 citovaného právneho
predpisu. Ak bol poplatkový úkon navrhnutý alebo ak je v Sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený
súdny poplatok za konanie a toto bolo začaté do 30.09.2012, vyberajú sa poplatky podľa doterajších
predpisov. Ide o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo
konaniam začatým do 30.09.2012, keďže pri nich poplatková povinnosť vznikla ešte počas účinnosti

právneho stavu pred novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z. V prípade podania odvolania
vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 Zákona o súdnych poplatkoch až podaním odvolania, ktoré je
poplatkovým úkonom. Ak bolo odvolanie podané po 30.09.2012, aj keď samotné súdne konanie na
súde začalo do 30.09.2012, použije sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom konaní právny stav účinný
po 30.09.2012. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov účinného od 01.10.2012, zo žaloby

za náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom sa platí súdny poplatok vo výške 20 Eur. Ak je ustanovená sadzba za konanie,
myslí sa tým konanie na jednom stupni (§ 6 ods. 2 veta prvá Zákona o súdnych poplatkoch). Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že i sám
zákonodarca rozlišuje pre poplatkové účely medzi konaním na jednom stupni a konaním odvolacím a

dovolacím,pretopoplatkovápovinnosťzaodvolaniesaposudzujepodľaprávnehostavuplatnéhovčase
účinnostizačatiaodvolaciehokonania.Keďžepoplatkovápovinnosťžalobcuvodvolacomkonanívznikla
podaním odvolania a od 01.10.2012 na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa nevzťahuje vecné
oslobodenie, vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa § 6 ods. 2 druhá

veta poplatkového zákona, položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov (porov. tiež uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co 530/2013-97 zo dňa 30.4.2014).
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.