Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 23, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313210236
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8313210236.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Česká

republika, s.r.o., Novodvorská 994, Praha, IČO: 25 117 483, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, proti žalovanej: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. Č.. XX, o
zaplatenie sumy 117 322,45 CZK s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42176778
priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalobcovi.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 16.07.2013 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať pôvodne žalovaného na
zaplatenie sumy 117.322,45 Kč s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Česká spořitelna, a.s., uzavrel so
žalovaným dňa 04.10.2007 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému
úver. Žalovaný neplnil splátky úveru riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu, predčasne ukončil

zmluvuoúvereanáslednežalobca,naktoréhobolapohľadávkapostúpeniazmluvou,vyzvalžalovaného
na úhradu dlžnej sumy. Dlh žalovaného dňu postúpenia pohľadávky predstavoval sumu 117.322,45
Kč, ktorá pozostáva z istiny 88.749,60 Kč a splatného úroku vo výške 27.836,85 Kč a poplatkov vo
výške 736,-Kč v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu, ktorým právny predchodca
žalobcu deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým
systémom a predstavuje aktuálny záväzok žalovaných ku dňu postúpenia pohľadávky. Z tejto sumy
žalovaný neuhradil žiadnu sumu a teda jeho dlh žalobcu činí čiastka 117.322,45 Kč. Žalobca, na ktorého

bolapohľadávkapostúpenázmluvou,siuplatnilajúrokzomeškaniapodľa§369Obchodnéhozákonníka
v platnom znení.

3. Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu č.k. XRo/XXX/XXXX-XX zo dňa 12.11.2013.
Proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote podal odpor vedľajší účastník vystupujúci na
strane žalovaného - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS, v ktorom vzniesol námietku
premlčania. Uviedol, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného listom zo dňa 10.06.2009 na

úhradu dlžnej sumy, čím sa stal splatným celý dlh dňa 16.07.2009 pričom žaloba bola súdu doručená
až dňa 16.07.2013, teda po uplynutí premlčacej doby. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť
v plnom rozsahu a priznať náhradu trov konania.4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Pokiaľ
ide o námietku premlčania, poukázal na písomné vyjadrenie zo dňa 17.04.2014, v ktorom uviedol, že
má za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko k zosplatneniu došlo dňa 15.07.2009 a žaloba na

začatie konania bola podaná faxom na tunajší súd dňa 12.07.2013 a následne zaslaná poštou. Ďalej
uviedol, že v zmysle bodu 9 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania odporcu so
splatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace alebo so zaplatením viac než dvoch splátok
v dohodnutej dobe, má postupca právo požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom.
Poukázal na to, že v súlade s európskou judikatúrou je potrebné na daný vzťah aplikovať právnu úpravu

českého práva. Taktiež uviedol že na daný právny vzťah sa má aplikovať obchodný zákon, zák. č.
513/1991 Zb. a teda premlčacia doba je 4 roky. Rovnako uviedol, že ak by pripustil, s ohľadom ba
spotrebiteľský charakter zmluvy, v určitých smeroch aplikáciu Občianskeho zákonníka, tak táto aplikácia
sa v žiadnom prípade nemôže vzťahovať na posudzovanie premlčania, nakoľko predmetná zmluva
je absolútnym obchodom a je potrebné použiť úpravu českého obchodného zákonníka bez ohľadu
ma spotrebiteľský charakter zmluvy. Ustanovenie Obchodného zákonníka o premlčaní je ustanovením

vyváženým vo vzťahu k obom zmluvným stranám, nejde o ustanovenie diskriminujúce spotrebiteľa
vo vzťahu k veriteľovi v tom zmysle, že by v dôsledku aplikácie príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka o premlčaní povinnosti dlžníka mnohonásobne prevážili nad jeho právami. Ďalej uviedol,
že už vôbec nie je dôvodná námietka, že premlčacia doba by mala byť dvojročná a to vzhľadom k
tomu, že žalobca od zmluvy nikdy neodstúpil. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu ČR, je

premlčacia doba v takýchto právnych vzťahoch založená na základe zmluvy o úvere a teda je 4-ročná.
Ďalej poukázal na ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až § 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na
námietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčaniadovolá,nemožnopremlčanéprávoveriteľovipriznať.Namietal
možnosť vedľajšieho účastníka vzniesť námietku premlčania, Teda účinne vzniesť námietku môže len

dlžník, ktorý je na rozdiel od vedľajšieho účastníka nositeľom hmotného práva a preto je potrebné na
námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom nazerať ako na neúčinne podanú a na podanú
neoprávnenouosobou.Zároveňpoukázalnasplácaniudlhužalovanéhovsplátkach,pričommázato,že
nakoľko žalobca poskytol žalovanému možnosť znova splácať dlh formou splátok, došlo k opätovnému
zosplatneniu dlhu. Pokiaľ ide o trovy konania, ktoré uplatnil vedľajší účastník, v danom prípade nemožno

hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie a bránenie práva, nakoľko konaním vedľajšieho
účastník v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a
nehospodárnosti konania, k zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu náhrady
trov právneho zastúpenia ( viď rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/XX/XXXX ).
V prípade úspechu si uplatnil trovy konania.

5. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že na predmetnej zmluve je jeho podpis a pravdepodobne
túto zmluvy podpísal v čase, keď pracoval v T. X.. Následne však prišiel o prácu a od roku 2010 je
nezamestnaný. Pokiaľ si pamätá zobral pôžičku 100.000,-Kč a mesačne mal splácať 2.409,-Kč. Asi po
roku prestal pôžičku splácať, nakoľko v tom čase už nemal stabilnú právu a pravidelný príjem. Nevedel

však uviesť, akú čiastku žalobcovi doposiaľ uviedol. Na súde však uznal, že úver v predmetnej výške
zobral.

6. Bývalý vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS v o svojej výpovedi
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XX/XXXX, podľa ktorého by sa mala

v prípade premlčania uplatniť právna úprava podľa občianskeho práva, a teda premlčacia doba bola 3-
ročná, čo by mala byť aj v tomto prípade, nakoľko došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi podnikateľom a
spotrebiteľom, preto prípadné neuplatnenie práva vhodnejšieho pre spotrebiteľa považoval za zhoršenie
jeho postavenia. Ďalej poukázal na skutočnosti uvádzané v podanom odpore, kde sa vyjadril i k
skutočnosti namietanej žalobcom, že vedľajší účastník nie je oprávnený vzniesť námietku premlčania,

pretože túto môže vzniesť iba dlžník. Ako uviedol, vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na
všetky úkony ( s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom ), na ktoré je oprávnený hlavný
účastník a tieto úkony robí práve v prospech ( a s účinkami pre ) hlavného účastníka, ktoré v spore
podporuje. Uplatnenie obrany proti návrhu je procesným právom účastníka konania ( žalovaného ) a
rovnaké právo má v zmysle ust. § 93 ods. 4 O.s.p. aj vedľajší účastník, ktorý počas konania vystupuje

na jeho strane. Na tom, že ide o procesné právo, nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti
žalobe sa uplatňujú rovnako námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy ( ako je aj námietka
premlčania ), keďže procesné právo uplatniť tieto námietky v konaní nemožno zamieňať a s tým, čimajú pôvod v hmotnom alebo procesnom práve. Na základe vyššie uvedeného žiadal žalobu zamietnuť,
keďže pohľadávka je premlčaná. Zároveň si uplatnil trovy konania.

7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 11C/38/2014 zo dňa 29.05.2014, ktorým žalobe vyhovel a
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 117 322,45 CZK spolu s úrokom z omeškania vo
výške 7,75% ročne zo sumy 88 749,60 Kč od 2.10.2010 do zaplatenia a priznal žalobcovi trovy konania.
Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý navrhol
odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že vzniesol námietku trojročnej premlčacej
lehoty, pričom prvostupňový súd neaplikoval ním vznesenú námietku trojročnej premlčacej lehoty, na
ktorú odvolateľ poukázal. Zároveň poukázal v odvolaní na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
5. 11. 2013 č. k. XXCo XX/XXXX.

9. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 11C/38/2014 zo dňa 26.05.2015 napadnutý rozsudok zrušil
a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že prvostupňový súd na posúdenie
vznesenej námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka použil obchodnoprávnu úpravu s tým,
že zmluva o úvere je absolútnym obchodom a vrátane dojednaní o premlčaní sa preto aplikuje 4

ročná premlčacia doba, s čím odvolací súd absolútne nesúhlasil. Nepoprel, že úver je absolútnym
obchodom a že na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov
úverovej zmluvy. Predmetná vec je však v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou
úpravou (ustanoveniami Občianskeho zákonníka). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom,
ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typický občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov

patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Je náležité a plne v súlade s princípmi
ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je
dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok
Najvyššieho súdu SR vo veci 5MCdo 20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci XXCb XXX/XX).
Základ vnútroštátnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v Českej republike predstavuje ust. § 51a a

nasl. Občianskeho zákonníka. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka
sa dostali do rozporu s § 56 ods. 1. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho
práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje takéto zhoršenie postavenia
spotrebiteľa. Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého na
predmetnú spotrebiteľskú vec nedopadá právna úprava občianskeho práva, ale obchodného práva. V

súvislosti s aplikáciou Občianskeho zákonníka v súvislosti s námietkou premlčania v spotrebiteľských
veciach odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 14/2014. Keďže
prvostupňový súd sa odchýlil od aplikačnej praxe Krajského súdu v Prešove a svoje rozhodnutie,
resp. dôvody odchýlenia žiadnym spôsobom neodôvodnil, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a
nepreskúmateľným rozhodnutím sa účastníkom konania odníma právo konať pred súdom, čo je

dôvodom pre jeho zrušenie podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

10. Pôvodne žalovaný T. X. zomrel dňa XX.XX.XXXX, súd preto uznesením sp. zn. 11C/38/2014 zo
dňa 24.10.2016 vyslovil, že v konaní na strane žalovaného pokračuje s Q. X., nar. XX.XX.XXXX, ako
dedičkou po zomrelom T. X..

11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 23.08.2017 uviedol, že trvá na pôvodnej žalobe v
celom rozsahu. Poukázal na jej písomné znenie ako i na písomné a ústne vyjadrenia.

12. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že je nezamestnaná, vdova, poberá iba vdovský dôchodok.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom právneho predchodcu
žalovanej, výsluchom žalovanej, právneho zástupcu bývalého vedľajšieho účastníka a oboznámením sa
s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami,
výpisom z účtovných kníh, zmluvou o postúpení pohľadávky a prílohou k tejto zmluve, výzvou s

výstrahou k úhrade dlžnej čiastky na úverovom účte, vyjadreniami strán, pripojenými rozhodnutiami
českého súdu, uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. XCo/X/XXXX-XXX zo dňa 30.01.2014,
uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 15.04.2014 a pokusom o zmier
a zistil nasledovný skutkový stav.14. Dňa 04.10.2007 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o úveru, na základe ktorej poskytol
žalovanému peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 100.000

CZK.Úverbolžalovanémuposkytnutýjednorázovovhotovosti,prevodomnaúčetžalovaného.Žalovaný
sa zaviazal splácať istinu a úroky úveru v 36 pravidelných mesačných anuitných splátkach po 2.409 -
CZK vždy k 16.dňu v mesiaci počnúc dňom 16.11.2007. Splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá
na deň 16.10.2012. Pri tomto úvere bolo dohodnuté, že vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho
časť bude úročený pevnou úrokovou sadzbou vo výške 15,10% p.a. a zároveň bola určená ročná

percentuálna miera nákladov na spotrebiteľský úver vo výške 16,86% ročne. Žalovaný svoj záväzok
splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil a ku dňu 01.10.2010 nezaplatená istina tvorila sumu
88.749,60 CZK, splatný zmluvný úrok sumu 27.836,85 CZK a poplatky vo výške 736 CZK. Súčasťou
uvedenej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu navrhovateľa, spoločnosti
Česká sporiteľňa, a.s., Praha, IČO: 45244782 a Sadzobník poplatkov. Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 15.09.2010 a prílohami k uvedenej zmluve, uzatvorenou medzi postupcom Česká spořitelna,

a.s., Praha, IČO: 45244782 a postupníkom EOS KSI Česká republika, s.r.o. Novodvorská 994, 142 21
Praha 4, IČO: 25 117 483, bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, postúpená na žalobcu.
Žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.05.2014 na základe výzvy súdu špecifikoval dlžnú sumu s
poukazom na zmluvné podmienky, na základe ktorých uplatňoval jednotlivé nároky.

15. Podľa bodu 8 Zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že ak žalovaný neuhradí splátku včas alebo sa
úver s príslušenstvom stane splatným, je Banka - žalobca oprávnený požadovať z nezaplatených čiastok
úrok z omeškania vo výške ročnej úrokovej sadzby podľa Zmluvy zvýšenej o 10% ročne a ceny spojené
so správou úveru v omeškaní a s prípadným vymáhaním úveru vo výške Sadzobníka platného v čase
zúčtovania ceny za vykonaný úkon. Ďalej v zmysle tohto bodu sa zmluvné strany dohodli, že pravidelné

aj mimoriadne splátky banka použije na úhradu záväzkov najskôr splatných, a to najprv na úhradu
nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky a na úhradu príslušenstva pohľadávky. Teda v zmysle
tohto bodu, je úroková sadzba pre úrok z omeškania 25,10 % ročne ( 15,10% + 10 % ). Následne na
čl. 97 spisu žalobca špecifikoval a vyčíslil úrok z omeškania za príslušné obdobie, a to od 25.03.2008
do 15.07.2009, a ku dňu 01.10.2010, t.j. ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 28.545,98

CZK ( z úhrad žalovaného bola na úrok z omeškania započítaná suma vo výške 709,13 CZK ), a tak na
úroku z omeškania ostala neuhradená suma vo výške 27.836,85 CZK.

16. Žalobca má sídlo na území Českej republiky, žalovaný má trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto musel súd vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej

republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobcom
uplatneného nároku.

17. Podľa článku 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12 decembra 2012,
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto

nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne
občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

18. Vzhľadom na to, že žalobca má sídlo v Českej republike a žalovaný má trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, ide o konanie s cudzím prvkom, pričom podľa vyššie citovaného článku Nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12 decembra 2012 je v danej veci daná právomoc
súdov Slovenskej republiky.

19. Právom rozhodujúcim pre toto konanie podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady
(ES)č.593/2008zo17. júna2008orozhodnompráveprezmluvnézáväzky,účinnejpreČeskúrepubliku

a Slovenskú republiku od 01.07.2006, je právo Českej republiky.

20. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008,
zmluvasaspravujeprávnymporiadkom,ktorýsizvoliazmluvnéstrany.Voľbamusíbyťurobenávýslovne
alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu

zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

21. V zmysle článku 29 Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť predmetnej zmluvy
o úvere (v spise na č.l. 36) sa právne vzťahy medzi klientom a Bankou na základe týchto VOPriadia právnym poriadkom Českej republiky. Súd predmetné ustanovenie považoval za platnú voľbu
rozhodného práva, teda rozhodné právo v danom prípade neabsentoval, ale bolo určené a dané vo
všeobecných podmienkach, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere.

22. V preskúmavanej veci bola zmluva uzavretá dňa 4.10.2007 v Č. G.. Zo spisu nie je zistiteľné, že
by Česká spořitelna, a.s. vykonávala svoju obchodnú, alebo podnikateľskú činnosť aj na Slovensku,
kde má žalovaný svoj obvyklý pobyt. Podobne nebolo doposiaľ zistené, že by tento veriteľ smeroval
svoju činnosť na Slovensko, a že preskúmavaná zmluva patrí do rozsahu takejto činnosti. Vychádzajúc

z doposiaľ vykonaného dokazovania preto nie je zatiaľ možné urobiť záver, že by pri rozhodovaní v
preskúmavanej veci malo byť aplikované právo Slovenskej republiky.

23. Takýto záver je zrejmý z bodu 29 Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy
o úvere zo dňa 4.10.2007, podľa ktorého sa právne vzťahy medzi zmluvnými stranami na základe
týchto všeobecných obchodných podmienok sa majú riadiť právnym poriadkom Českej republiky. Táto

formulácia zodpovedá článku 6 bodu 2 Nariadenia Rím 1, podľa ktorého si strany môžu zvoliť rozhodné
právo pre zmluvu. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu
poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade
absencie voľby bolo na základe odseku 1 článku 6 rozhodným.

24. Možno teda konštatovať, že v preskúmavanej veci si zmluvné strany dohodli aplikáciu práva Českej
republiky, pričom však táto voľba práva nesmie zbaviť žalovaného ako spotrebiteľa ochrany, ktorú mu
poskytujú inak ustanovenia slovenskej právnej úpravy.

25. Súd teda pri svojom rozhodovaní aplikoval hmotné právo platné v Českej republike ku dňu uzavretia

zmluvy o úver, t.j., 4.10.2007 a len v prípade, že by české hmotné právo v tomto znení zbavovalo
žalovaného ako spotrebiteľa ochrany, ktorú by mu poskytovali ustanovenia slovenského hmotného
práva, bolo sa možné odchýliť od úpravy platnej v Českej republike.

26. Z hľadiska konečného rozhodnutia vo veci samej je teda podstatné zistenie, či nároky žalobcu z

úverovej zmluvy zo dňa 4.10.2007 sa premlčujú v 3-ročnej, alebo 4- ročnej premlčacej dobe a teda,
či sa premlčanie posudzuje podľa ust. občianskeho práva alebo podľa ust. obchodného práva. Súd tu
poukazuje na právny názor Krajského súdu v Prešove, ktorým je v predmetnej veci viazaný.

27. Podľa § 497 Obchodného zákonníka Českej republiky zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

28. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákonníku (ďalej „Obč. zák.“) spotřebitelskými
smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy upravené v části osmé tohto

zákona pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel.

29. Podľa § 55 ods. 2 Obč. zák. ujednání ve spotřebitelských smlouvách ve smyslu § 56 se považují za
platná, pokud se spotřebitel nedovolá jejich neplatnosti (§ 40a). Ovlivňuje li však takové ujednání přímo
i další ujednání smlouvy, může se spotřebitel dovolat neplatnosti celé smlouvy.

30. Podľa § 56 ods. 1 Obč. zák. spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání, která v rozporu s
požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a povinnostech
stran.

31. V danej právnej veci je nesporné a preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 18.11.2014
uzatvorená zmluva o úvere a uvedený deň bola medzi stranami sporu uzatvorená aj rozhodcovská
zmluva. Ďalej je zrejmé, že žalobca v tomto vzťahu vystupuje ako fyzická osoba spotrebiteľ a žalovaný
vystupuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ. Úverová zmluva uzavretá medzi
stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou, ide o štandardnú formulárovú zmluvu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občianskyzákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z

toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

32. Aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom
Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný
ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

33. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo se promlčí, jestliže nebylo vykonáno v době v tomto zákoně
stanovené (§ 101 až 110). K promlčení soud přihlédne jen k námitce dlužníka. Dovolá-li se dlužník
promlčení, nelze promlčené právo věřiteli přiznat.
Podľa § 101 Obč. zák. pokud není v dalších ustanoveních uvedeno jinak, je promlčecí doba tříletá a

běží ode dne, kdy právo mohlo být vykonáno poprvé.

34. Podľa § 103 Obč. zák. bylo-li dohodnuto plnění ve splátkách, počíná běžet promlčecí doba
jednotlivých splátek ode dne jejich splatnosti. Stane-li se pro nesplnění některé ze splátek splatným celý
dluh, počne běžet promlčecí doba ode dne splatnosti nesplněné splátky.

35. Vzhľadom ku skutočnosti, že vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý v konaní vystupoval
v súlade Občianskym súdnym poriadkom účinným do 30.06.2017, vzniesol námietku premlčania,
súd skúmal, či uplatnená pohľadávka žalobcu nie je premlčaná. V tomto prípade pri posudzovaní
premlčania súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, kde je upravená všeobecná

trojročnápremlčaciadoba,atovzmyslezásady,žejetonaprospechspotrebiteľa,pretoževObchodnom
zákonníku je upravená premlčacia doba štvorročná (§ 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka).

36. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného listom zo dňa 10.06.2009 na úhradu dlžnej sumy
najneskôr do 15.07.2009 (čl. 41), čím sa stal splatným celý dlh dňa 16.07.2009. Trojročná premlčacia

doba uplynula dňa 16.07.2012 a keďže žaloba bola súdu doručená až dňa 16.07.2013, teda po uplynutí
premlčacej doby, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (CSP) č. 160/2015 Z.z.. Žalovaný mal v tomto konaní úspech, preto mu vznikol

nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Keďže žalovanému v tomto konaní
preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

38. V konaní podľa právnych predpisov účinných do 30.06.2016 vystupovalo aj Združenie na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42176778 ako vedľajší účastník na
strane žalovaného. Súd bývalému vedľajšiemu účastníkovi - Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože bol v konaní aktívny, úspešne
vzniesol námietku premlčania a v konaní bol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.