Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/344/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114226532
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114226532.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu

JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobkyne: Z. L., bydliskom V. XXXX/
XX, O., právne zastúpenej JUDr. H. Z., advokátkou so sídlom L. XX/X, O., proti žalovanému: L., s.r.o.
so sídlom L. XX, X., IČO: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. marca 2016, č. k. 21C/225/2014-42, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie určil, že úver poskytnutý na

základeZmluvyospotrebiteľskomúverezodňa18.04.2013č.XXXXXXXXXuzavretejmedzižalobkyňou
ažalovanýmjebezúrokovabezpoplatkovatiežurčil,žeDohodaozrážkachzomzdyzodňa18.04.2013
č. XXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni náhradu trov konania v sume 287,28 Eur , a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
k rukám JUDr. H. Z..
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd určil, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, uzavretá XX.XX.XXXX, medzi účastníkmi je neplatná, ďalej sa

domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, súvisiacej s touto zmluvou, Uviedla, že táto
zmluva má spotrebiteľský charakter, preto sa na ňu ako spotrebiteľku vzťahuje ochrana tak uvedená
v Občianskom zákonníku, ako aj v Zákone o ochrane spotrebiteľa a v ďalších súvisiacich právnych
predpisoch. Žalobkyňa považovala zmluvu za neplatnú z toho dôvodu, že obsahuje ustanovenia a
podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej
neprospech, konkrétne považovala za neprimerane vysoké dojednané úroky 39,15 % ročne. V tejto
súvislosti považovala žalobkyňa za neplatnú aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá tvorila súčasť

predmetnej úverovej zmluvy, mala za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži na zabezpečenie
pohľadávky a jej príslušenstva a pre svoj platný vznik tak predpokladá existenciu platného obligačného
záväzkového vzťahu. V priebehu konania žalobkyňa navrhla pripustiť zmenu žaloby tak, že sa domáhala
určenia neplatnosti už uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy a určenia, že úver na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.04.2013 č. XXXXXXXXX, uzavretý medzi účastníkmi je bez úrokov a
bez poplatkov. Súd rozhodnutím zo dňa 17.10.2015 zmenu žaloby pripustil.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. V prvom rade poukázal na to, že nie je dôvod vysloviť neplatnosť
úverovej zmluvy ako celku. Pokiaľ by zmluva obsahovala neprijateľné podmienky, môže súd určiť
za neplatné jednotlivé neprijateľné podmienky, nemôže byť ale určená neplatnosť celej zmluvy. Aj
zákon umožňuje určiť neplatnosť časti právneho úkonu, ak sa dôvody neplatnosti vzťahujú len na časťprávneho úkonu. Žalovaný ďalej spochybnil, že žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny
záujem, čo podľa jeho názoru platilo tak pre vyslovenie neplatnosti úverovej zmluvy, ako aj dohody o
zrážkach zo mzdy. Dohodu o zrážkach zo mzdy považoval za samostatný dokument, platne uzavretý

podľa zákona, ktorý predstavuje jednu z možností zabezpečiť pohľadávku, resp. jej splnenie, pričom nie
je v zmysle zákona vylúčená možnosť zabezpečiť pohľadávku vyplývajúcu zo spotrebiteľského vzťahu
takýmto spôsobom.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 18.04.2013 uzavreli účastníci zmluvu o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 2.700,- Eur žalobkyni.
Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť celkom 5.040,- Eur, celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 2.340,-
Eur, z toho 1.057,05 Eur bol úrok v sadzbe 39,15 % a 1.282,95 Eur boli administratívne náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Termín konečnej splatnosti úveru bol
15.04.2014,RPMNúverubolavypočítanápodľazákonaospotrebiteľskýchúverochavzorcauvedeného
vo všeobecných podmienkach a bola v sadzbe 87,20 %. Výška priemernej RPMN platnej ku dňu

podpísania zmluvy bola 17,65 %. Účastníci podpísali ďalej osobitnú dohodu o plnení v splátkach, z jej
obsahu vyplýva, že žalobkyňa sa zaviazala celkovú čiastku 5.040,- Eur zaplatiť v 12 splátkach vo výške
420,- Eur. Ďalej sa v tejto dohode uvádza, že výška RPMN úveru bola vypočítaná v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach a je vo výške 257,79
%. Zo splátkového kalendára, podpísaného oboma účastníkmi vyplýva splatnosť jednotlivých splátok k

15. dňu konkrétneho mesiaca. Z ďalšieho formulára označeného ako štandardné európske informácie o
spotrebiteľskomúvererovnakozodňa18.04.2013,podpísanéhoobomaúčastníkmi,vyplýva,žeúroková
sadzba úveru je 39,15 %, RPMN úveru 86,67 %, priemerná hodnota RPMN 17,65 %. Dňa 18.04.2013
účastníci uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, spracovanú na samostatnom formulári.
Z jej obsahu vyplýva, že žalobkyňa ako dlžník súhlasí s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa

zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jej zamestnávateľ zrážal z jej mzdy
čiastku 420,- Eur na účet žalovaného ako veriteľa. V čl. I tejto dohody je ďalej uvedené, že dlžník,
vystaviteľ zmenky, vystavil v O. 18.4.2013 zmenku, v ktorej sa zaviazal na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú
sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a súčasne mu podľa
zákona o zmenkách a šekoch vznikla v prípade omeškania povinnosť platiť zákonný sankčný úrok 6 %

ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka. Súd v rámci možností z internetu zrealizoval skúšobný
výpočet RPMN na úver s uvedenými parametrami, z ktorého vyplýva, že RPMN úveru je 257,79 %.
Pokiaľ ide o priemernú hodnotu RPMN, táto bola v zmluve o úvere uvedená správne, zodpovedá
hodnote, vyplývajúcej zo súhrnných informácií o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za 4. štvrťrok 2012, ktoré zverejňuje MF SR.

5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1,
§ 53a Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1,
2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere, s odkazom na ktoré dospel k záveru, že žaloba v časti o určenie, že predmetný úver

je bezúročný a bez poplatkový, je dôvodná. Skúmajúc predovšetkým existenciu naliehavého právneho
záujmu na podanej žalobe z hľadiska ust. § 80 písm. c) O.s.p. dospel k záveru, že tento je daný. Na
základe titulu, zmluvy o úvere a uzavretej dohody o zrážkach zamestnávateľ žalobkyne môže vykonávať
zrážky zo mzdy, pričom však platnosť tejto zmluvy a dohody a teda aj zákonnosť vykonávania zrážok,
je žalobkyňou v súdnom konaní spochybnená a namietaná. Bez požadovaného určenia je právne

postavenie žalobkyne neisté a iné právne prostriedky ako ozrejmiť svoju situáciu žalobkyňa nemá.
Právny vzťah strán založených zmluvou o úvere posúdil ako spotrebiteľský, na ktorý dopadá právna
úprava zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Posúdiac obsah zmluvy dospel k záveru,
že nesprávne uvádzané údaje (rozdielne) o RPMN prakticky znamenajú absenciu takéhoto údaju, čo má
za následok v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch záver, že úver je bezúročný a

bez poplatkový. Nad rámec vyššie uvedeného zastával tiež názor, že v zmluve o úvere absentuje výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa tieto splátky budú
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účel jeho splatenia vychádzajúc z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ uvedeného zákona.

6. Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosti sa rovnako žalobkyňa žalobou domáhala za aplikácie
§ 551 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa posúdil ako absolútne neplatný právny úkon z hľadiska ust. § 39 Občianskeho zákonníka
pre jej rozpor so zákonom. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy sleduje zabezpečenia splneniazáväzku, ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Hoci dohoda bola uzavretá vo forme samostatnej
listiny, táto listina je súčasťou súboru listín, ktoré tvoria základ záväzkového vzťahu účastníkov a je na
vopred predtlačenom formulári, ktorého text nemohla žalobkyňa ovplyvniť. Uvedené ustanovenie § 5a

ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zakazuje zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, a jednoznačne poukazuje na vôľu
zákonodarcu poskytnúť ochranu spotrebiteľa voči súdom nekontrolovanému vykonávaniu zrážok zo
mzdy a iných príjmov. Z obsahu dohody nevyplýva, že by žalobkyňa bola poučená o dôsledkoch jej
uzavretia, z celkovej konštrukcie zmluvy o úvere možno konštatovať, že žalobkyňa nemala možnosť

takúto dohodu odmietnuť. Konkrétna výška pohľadávky, ktorá má byť dohodou zabezpečená, v dohode
uvedená nie je, navyše zjavne zabezpečuje nárok žalovaného, ktorý zo zmluvy o úvere nevyplýva
(zmenkový úrok, sankčný úrok). Súd mal preto za to, že účastníkmi uzavretá dohoda o zrážkach zo
mzdy je pre svoj rozpor zo zákonom neplatná.

7. V konečnom dôsledku o trovách konania medzi stranami sporu rozhodol za aplikácie ust. § 142 ods.

1 O.s.p. a žalovaného ako neúspešného v spore zaviazal k náhrade trov konania žalobkyni celkom v
sume 287,28 Eur, ktoré jej vznikli titulom trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci v hodnote
za jeden úkon á 61,85 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie návrhu), 2x režijný paušál 8,04
Eur, 64,53 Eur (účasť na pojednávaní dňa 21. 5. 2015, 21. 3. 2016), 1x režijný paušál 8,39 Eur, 66,-
Eur (účasť na pojednávaní 21.3.2016), 1 x režijný paušál 8,58 Eur.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný, navrhujúc
odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne jeho
zmenutak,žežalobabudevcelomrozsahuakonedôvodnázamietnutá.Uplatňujúcdôvodynaodvolanie
uvedené v ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. (vada spočívajúca v odňatí možnosti účastníkovi konať

pred súdom), ktorej naplnenie videl v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdom prvej inštancie
a tiež dôvody na odvolanie vychádzajúc z obsahu odvolania uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d)
a f) O.s.p. (nesprávnosť skutkových a právnych záverov) namietal, predovšetkým správnosť záveru
súdu prvej inštancie o existencii naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyni na podaní žaloby
z hľadiska ust. § 80 písm. c) O.s.p., pretože podľa jeho názoru v tomto smere žalobkyňa neuniesla

dôkazné bremeno. Ďalej namietal tiež správnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o úvere
uzatvorená medzi stranami sporu je v dôsledku absencie náležitostí, a to uvedenia RPMN a výšky počtu
a termíny splátok úrokov aj iných poplatkov bezúročná a bez poplatková, keďže zákon č. 129/2010 Z. z.
podmieňuje tento následok absenciou RPMN, nie však tým, že v zmluve je uvedená RPMN rozdielna. V
zmluvesaneuvádzajúsplátky,pretožesplátkovýkalendársavystavujenažiadosťklienta,tedanemožno

dopredu vedieť, koľko splátok, v akej výške a aký termín mu bude vyhovovať. Dohoda o splátkach je
len možnosťou, nie však povinnosťou. V prípade ak je priložená, stáva sa neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy. Každá splátka bola prednostne započítaná na istinu až potom na poplatok a úroky. Právny úkon
je prejavom slobodnej vôle, ktorý je akceptovaný druhou stranou podpisom. V prípade porušenia dohody
o splátkach sa dlh stáva splatným. Nedôvodne žalobkyňa napáda poplatok za poskytnutie peňažných

prostriedkovvčastizanákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvyoúvere.Akžalobcanamietavýšku
odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov znáša v tomto smere dôkazné bremeno, že
v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát
poskytovaných inými subjektmi, poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Slovenské právo a
zákonodarcapoplatokzaspracovanienielenpripúšťajú,alevýslovneuvádzajú.Tentoniejeneprimerane

vysoký, ani úžerný. Dlžníčka si musela byť príslušného poplatku pri podpise zmluvy vedomá. Pokiaľ
jeho výšku nenamietala a tejto vyhovoval, zmluvu o úvere uzatvorila a peňažné prostriedky prevzala,
bolo to na jej dobrovoľnom rozhodnutí. Úrok a poplatok za spracovanie zmluvy označuje dôvodová
správa k novele Občianskeho zákonníka za cenu plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou podmienkou
v zmysle Občianskeho zákonníka. Namietal tiež správnosť záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy

je neplatná. Ide o samostatný dokument predstavujúci jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si
veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Takáto možnosť ani v prípade spotrebiteľského
charakteru zmluvy nie je vylúčená. Táto je plne súladná so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa
nepreukázala,žebynebolaonásledkochuzavretiatejtodohodyosobitnepoučená.Dohodaspĺňavšetky
tri základné náležitosti, a to písomnú formu, súhlas dlžníka s dohodou, uvedenie rozsahu vykonávaných

zrážok. Táto bola so žalobcom individuálne dojednaná, nie je pravdou, že v dôsledku nej môže dôjsť
k nekontrolovateľnému konaniu zo strany veriteľa, pretože ust. § 551 ods. 1 obsahuje zákonný limit
výšky vykonávaných zrážok tým, že nesmú byť väčšie, aké by boli v prípade výkonu rozhodnutia, naviac
predbežným opatrením možno uložiť povinnosť platiteľovi mzdy zrážky nevykonávať na základe takejtodohody a v prípade, ak by platiteľ mzdy zrazil dlžníkovi viac než bol oprávnený a povinný zraziť, veriteľ
by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil a tieto sumy by musel vrátiť. Za správne nepovažoval tiež
rozhodnutie o náhrade trov konania.

9. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne s odkazom na ust. 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských
úveroch navrhovala odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a
zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania vo výške 74,58 eur. Uviedla, že zmluva o úvere

nemá predpísané stanovené náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, preto
je potrebné ju v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona považovať za bezúročnú a bez
poplatkovú, z ktorého dôvodu je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne.

10. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

13. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom
konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade
s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase
rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak

rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených
záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana

v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedenímdôvodovodvolaniavovecisamej,vykonal preskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.

15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie , je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,
keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

16. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok.

17. Žalovaný odvolaním namietal nepreskúmateľnosť a nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, uplatňujúc dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojitosti
s ust § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (existencia vady, spočívajúcej v odňatí možnosti účastníkovi konať
pred súdom).

18. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V
situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo vyhovené nároku, ktorý
strana sporu žalobou uplatnila, či pre ktoré bol tento zamietnutý, je pre túto veľmi obtiažne pochopiťtakéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť,
že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri
formulovaní zamietajúceho výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie

súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite
skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

19. Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí
možnosti účastníkovi konať pred súdom, následkom zistenia ktorej, je zrušujúce rozhodnutie, resp. či

ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, podľa ktorého výnimočne,
keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie podľa ust. § 205 ods. 2
písm. a/ v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, spočívajúci v odňatí
možnosti účastníkovi konať pred súdom, inak ide o tzv. inú vadu konania, v súvislosti s čím je potrebné

vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti a teda aj mieru, do akej táto vada poškodí účastníka
konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do
akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho
možno podriadiť pod ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., t. j. posudzovať ho ako odňatie možnosti
konať pred súdom.

20. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
uplatnenej odvolacej námietky vo vzťahu ani k jednému z vyššie uvedených odvolacích dôvodov.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia

požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP)., pričom
účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky, spochybňujúce
závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. V
posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nároku a obranou

proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov,
pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené. Skutočnosť,
že žalovaný sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o
zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

21. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom,
od 01.07.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať
im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nebola
zistenáanižiadnatzv.inávadakonania,spôsobiláviesťkzáveru,žejejnásledkomdošloknesprávnemu
rozhodnutiu vo veci.

22. Vychádzajúc z obsahu odvolania, ďalšia odvolacia námietka žalovaného smerovala voči správnosti
záveru súdu prvej inštancie o existencii naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne na podaní
tejto určovacej žaloby.
23. Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah,

alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.).

24. Základným predpokladom dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby
podľa § 80 písm. c/ O.s.p. , je existencia
naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne na požadovanom právnom určení, posúdenie

ktorého, je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Tento je spravidla daný v prípade,
keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
žalobkyne, alebo ak by bez tohto určenia jej právne postavenie bolo neisté. Určovacia žaloba je
zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu strán sporu a predchádza sa ňou vzniku
ďalších možných sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi.

25. Vo všeobecnosti teda platí, že možnosť žaloby na plnenie, spravidla vylučuje právny záujem na
žalobe určovacej. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán
sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, žeje možná i žaloba na plnenie. Súdna prax naviac považuje určovaciu žalobu podľa ust. § 80 písm.
c) OSP za jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Pri hodnotení naliehavého právneho
záujmu v spotrebiteľských zmluvách, je potrebné vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa

daných nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou, k naplneniu ktorých môže dôjsť iba
vtedy, ak bude spotrebiteľovi umožnený reálny prístup na súd a to so zvýšenou ingerenciou súdu,
naplnenie ktorej v spotrebiteľskej veci je dané zreteľom na základné interpretačné pravidlo a to ochranu
slabšej strany spotrebiteľa. Otázkou kolízie žaloby určovacej a žaloby na plnenie z hľadiska existencie
naliehavého právneho záujmu, sa zaoberal vo svojom rozhodnutí tiež NS SR (uznesenie 1 MCdo 1/2009

zo dňa 31.07.2009), v ktorom okrem akcentu na interpretačné pravidlo ochrany slabšej strany pri jeho
posudzovaní (vychádzajúc z ktorého dospel k záveru o jeho existencii aj v prípade žaloby určovacej)
tiež zdôraznil, že: „naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné
skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný
podanímurčovacejžalobyakonečnýzmyselžalobcomnavrhovanéhorozhodnutia(porovnajajrozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 224/2008 )“. Z uvedeného zreteľne vyplýva, že

záver o existencii naliehavého právneho záujmu v prípade určovacej žaloby v kolízii so žalobou na
plnenie, nemožno zovšeobecňovať na každý takýto spor iniciovaný spotrebiteľom, napriek dôrazu na
jeho ochranu ako slabšej strany (čo znamená, že aj hranice ochrany spotrebiteľa majú svoje limity), ale
túto otázku je potrebné vždy posudzovať so zreteľom na dané individuálne okolnosti každého prípadu
osobitne, s ktorými závermi sa odvolací súd plne identifikuje a v zhode s nimi, aj v danej veci, túto medzi

stranami spornú otázku posudzoval.

26. V preskúmavanej veci niet sporu o tom, že úverová zmluva, ktorej určenia čiastočnej neplatnosti
( v časti úrokov a poplatkov) sa žalobkyňa domáha a nadväzujúca dohoda o zrážkach zo mzdy
má spotrebiteľský charakter a žalobkyňa v právnom vzťahu touto zmluvou založenom, má postavenie

spotrebiteľa. Žalovaný, s ktorým žalobkyňa zmluvu a dohodu uzatvorila, tieto považuje za platné, pričom
nemožno vylúčiť, na jeho strane úmysel voči žalobkyni viesť spor o plnenie z tejto zmluvy majúci pôvod
aj v časti zmluvných dojednaní, ktoré by v prípade preukázania indikovali rozpor so zákonom (úroky
a poplatky), o to viac, že práva žalovaného sú zabezpečené žalovanou vystavenou zmenkou a tiež
nemožno vylúčiť uplatnenie práva na zrážky zo mzdy na základe uzatvorenej dohody o zrážkach zo

mzdy.

27. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, so zreteľom na interpretačné pravidlo
ochrany slabšej strany, ktorou je nepochybne žalobkyňa, ktorá vo vzťahu k žalovanému vystupuje
v postavení spotrebiteľky, vezmúc do úvahy všetky okolnosti prípadu a cieľ, ktorý žalobkyňa svojou

žalobou sleduje dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne konštatoval existenciu naliehavého
právneho záujmu na strane žalobkyne, ktorý je v tomto prípade daný existenciou aktuálneho stavu
objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorým je ohrozenie jej právneho
postavenia, a to predovšetkým neistoty v otázke plnenia (zaplatenia úrokov a poplatkov v zmysle
zmluvy) z jej strany v prospech žalovaného, ktorý sa ich môže domáhať, na uplatnenie ktorého nároku je

výlučneaktívnelegitimovaný práveon.Podanietakejtožalobyjeúčinnýmprostriedkomnaupevneniejej
postavenia voči žalovanému, pričom odvolací súd ani v odvolacích námietkach žalovaného nevzhliadol
žiadne skutočnosti, spôsobilé k záveru o dôvodnosti neposkytnutia ochrany žalobkyne prostredníctvom
takejto žaloby.

28. Posúdením zostávajúceho obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatné odvolacie
námietky žalovaného, a to jeho tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie vychádzajúc z nesprávnych
skutkových zistení dospel k záveru o absencii RPMN v úverovej zmluve, tiež výške, počtu, termínu
splátok, istiny a poplatkov, čo viedlo k nesprávnemu záveru, že túto je potrebné považovať za bezúročnú
a bezpoplatkovú a tiež nesprávne posúdil otázku ne(platnosti) dohody o zrážkach zo mzdy. Nesprávnosť

skutkových a právnych záverov, viedla podľa jeho názoru k naplneniu dôvodov na odvolanie,
uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. - teraz § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

29. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 O.s.p. (teraz § 191 CSP). Dôkazy súd hodnotí podľa

svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí
zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzaldo úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

30. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného

právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

31. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez

opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil
v súlade so zásadami podľa § 191 CSP (do 30.06.2016 podľa § 132 O.s.p.) a zo zisteného
skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď zmluvu uzatvorenú stranami posúdil ako zmluvu

o spotrebiteľskom úvere, podriadenú právnemu režimu spotrebiteľského práva, teda tiež Zákonu č.
129/2010 z .z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a vychádzajúc
zo zistenia, že v tejto absentuje náležitosť uvedená v ust. § 9 ods. 2 písm. j/ cit. zákona (údaj o RPMN)
túto posúdil ako bezúročnú a bezpoplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ cit. zákona). Rovnako za správny
odvolací súd považuje jeho záver o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy pre rozpor s ust. § 39

OZ. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom správne súd žalobe vyhovel a žalovaného ako neúspešnú
stranu sporu zaviazal k náhrade trov konania žalobkyni (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

32. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne a presvedčivo odôvodnil v súlade s
požiadavkami v ust. § 220 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v časti k uvedeným záverom sa vzťahujúcej, a
konštatuje v tomto smere správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

33. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva
nasledovné:

34. V posudzovanej veci z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 18.04.2013 uzavreli
účastníci zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
2.700,- Eur žalobkyni. Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť celkom 5.040,- Eur, celkové náklady spotrebiteľa
predstavovali 2.340,- Eur, z toho 1.057,05 Eur bol úrok v sadzbe 39,15 % a 1.282,95 Eur boli

administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Termín
konečnejsplatnostiúverubol15.04.2014,RPMNúverubolavypočítanápodľazákonaospotrebiteľských
úveroch a vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach a bola v sadzbe 87,20 %. Výška priemernej
RPMN platnej ku dňu podpísania zmluvy bola 17,65 %. Účastníci podpísali ďalej osobitnú dohodu
o plnení v splátkach, z jej obsahu vyplýva, že žalobkyňa sa zaviazala celkovú čiastku 5.040,- Eur

zaplatiť v 12 splátkach vo výške 420,- Eur. Ďalej sa v tejto dohode uvádza, že výška RPMN úveru
bola vypočítaná v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných
podmienkach a je vo výške 257,79 %. Zo splátkového kalendára, podpísaného oboma účastníkmi
vyplýva splatnosť jednotlivých splátok k 15. dňu konkrétneho mesiaca. Z ďalšieho formulára označeného
ako štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere rovnako zo dňa 18.04.2013, podpísaného

oboma účastníkmi, vyplýva, že úroková sadzba úveru je 39,15 %, RPMN úveru 86,67 %, priemerná
hodnota RPMN 17,65 %. Dňa 18.04.2013 účastníci uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov, spracovanú na samostatnom formulári. Z jej obsahu vyplýva, že žalobkyňa ako dlžník súhlasí
s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok
a aby jej zamestnávateľ zrážal z jej mzdy čiastku 420,- Eur na účet žalovaného ako veriteľa. V čl. I tejto

dohody je ďalej uvedené, že dlžník, vystaviteľ zmenky, vystavil v Trenčíne 18.4.2013 zmenku, v ktorej sa
zaviazal na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne
zo zmenkovej sumy a súčasne mu podľa zákona o zmenkách a šekoch vznikla v prípade omeškania
povinnosť platiť zákonný sankčný úrok 6 % ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka.35. V preskúmavanej veci niet sporu o tom, že právnym základom dotknutého zmluvného vzťahu
je zmluva o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov. Z obsahu tejto

zmluvy jednoznačne vyplýva, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, uzatvorenú štandardným formulárovým
systémom, pri uzatváraní ktorej zmluvy, konal veriteľ žalobkyne v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti, preto je potrebné tohto považovať za dodávateľa a žalobkyňu ako fyzickú osobu nekonajúcu
v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti za spotrebiteľa. Predmetná vec
sa týka práva Európskej únie (Smernica rada 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách). V našom právnom poriadku práva spotrebiteľov okrem iného chránia aj ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, tiež ust. § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, Zákon č. 250/2007 z.z. o ochrane spotrebiteľa,
pričom odvolací súd nemá pochybnosť o ich súlade s právom Európskej únie, umožňujúcim členským
štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča Smernica rady 93/13
EHS, ktoré ustanovenia významne chránia spotrebiteľov a nepochybne sú náročné na dodávateľa, čo je

však pochopiteľné vzhľadom na to, že spotrebiteľ prakticky takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na
koncipovaní zmluvy a faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri vzájomnej kontraktácii
je zjavná. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b/ neobsahuje

náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a d) ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 9 ods. 1,
2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné

spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka, musíobsahovaťročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

36. Spornou v danej veci bolo, či rozdielnosť údajov o výške v zmluve uvádzaných RPMN (ročná
percentuálna miera nákladov), je možné vyhodnotiť ako absenciu tejto podstatnej náležitosti zmluvy s
následkom, že úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov.

37. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), je jednou z podstatných náležitostí zmluvy o úvere

v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, absencia ktorej
náležitosti má za následok, že tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. RPMN predstavuje
údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľovi pomáha tento údaj spoznať, aké
všetky náklady (teda nielen úroky, ale aj všetky ďalšie náklady, napr. poplatky), budú spojené so
spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje

sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber úveru, pre
toho - konkrétneho spotrebiteľa najvýhodnejšieho. Jej výška teda nie je určená dohodou zmluvných
strán, ale by mala byť výsledkom výpočtu podľa jednotného matematického vzorca pre výpočet RPMN,
uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch. Vo vzťahu k tomuto údaju prichádza do
úvahy skúmať správnosť jeho výpočtu a jeho jednoznačnosť s poukazom na účel, ktorý má vo vzťahu k

spotrebiteľovi plniť. V rámci skutkových zistení súd prvého stupňa zistil uvedenie dvoch údajov RPMN
prezentovaného na zmluve v rámci parametrov poskytnutého úveru ( v jednej časti zmluvy je uvedená
RPMN 87,20%, v ďalšej časti zmluvy RPMN 86,67%, v dohode o splátkach RPMN 257,79%, priemerná
RPMN v zmluve 17,65%), čo neguje ich jednoznačnú výpovednú hodnotu a vytvára pre priemerného
spotrebiteľa pochybnosti o skutočných parametroch toho-ktorého poskytovaného úveru, čo sa svojimi

účinkami zhoduje s neuvedením tohto zákonom stanoveného parametru s následkom bezodplatnosti
úveru. S poukazom na vyššie uvedené, je tak záver súdu prvej inštancie vyvodený v tomto smere v
celom rozsahu správny a odvolacia námietka žalovaného k nemu sa vzťahujúca nedôvodná.

38. S poukazom na vyššie uvedený záver, sa odvolací súd ďalšími možnými dôvodmi bezodplatnosti

úveru z hľadiska hospodárnosti nezaoberal. Za nespôsobilé k preskúmaniu tiež považoval odvolacie
námietky žalovaného týkajúce sa správnosti výšky odplaty za poskytnutý úver (úroky a poplatky), keďže
na týchto skutočnostiach, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil.39. V konečnom dôsledku za nespôsobilé privodiť v prospech žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo
veci, vyhodnotil odvolací súd jeho námietky smerujúce proti záveru o neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy.

40. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

41.Podľa§551ods.1-3Občianskehozákonníkauspokojeniepohľadávkymožnozabezpečiťpísomnou

dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy,
s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo
splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech

predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ
bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Ako je vyššie uvedené, predmetná
dohoda o zrážkach zo mzdy sleduje zabezpečenia splnenia záväzku, ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej
zmluvy. Hoci dohoda bola uzavretá vo forme samostatnej listiny, táto listina je súčasťou súboru listín,
ktoré tvoria základ záväzkového vzťahu účastníkov a je na vopred predtlačenom formulári, ktorého text

nemohla žalobkyňa ovplyvniť. Uvedené ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa zakazuje zabezpečenie uspokojenia pohľadávky dohodou o zrážkach zo mzdy a
z iných príjmov, a jednoznačne poukazuje na vôľu zákonodarcu poskytnúť ochranu spotrebiteľa voči
súdom nekontrolovanému vykonávaniu zrážok zo mzdy a iných príjmov. Z obsahu dohody nevyplýva,
že by žalobkyňa bola poučená o dôsledkoch jej uzavretia, z celkovej konštrukcie zmluvy o úvere možno

konštatovať, že žalobkyňa nemala možnosť takúto dohodu odmietnuť. Konkrétna výška pohľadávky,
ktorá má byť dohodou zabezpečená, v dohode uvedená nie je, navyše zjavne zabezpečuje nárok
žalovaného, ktorý zo zmluvy o úvere nevyplýva (zmenkový úrok, sankčný úrok). Súd mal preto za to, že
účastníkmi uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy je pre svoj rozpor zo zákonom neplatná.

42. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu,
ktorá nebola individuálne dojednaná. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych
úkonoch (§ 34 a nasl. OZ). Dohoda musí obsahovať označenie a výšku pohľadávky, o uspokojenie
ktorej ide. Uvedenú náležitosť predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje. V čase uzatvárania

dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná,
inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného
zabezpečovacieho prostriedku, čo ju robí neplatnou (§ 37 ods. 1 OZ). Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy
umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či
nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je

nevyhnutnéposkytnúťochranu,najmäakexistujenebezpečenstvo,žesaveuronekonformnomprocese
zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly a na túto skutočnosť súd musí brať zreteľ.

43. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, tak súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobe v

celom rozsahu vyhovel.

44. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak vo výroku vecne správny (za súčasného záveru o vecnej
správnosti rozhodnutia aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania), preto bolo potrebné tento podľa
§ 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdiť. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie

rozsudkusúduprvejinštancie. Žalovanývodvolaníprotirozsudkusúduprvejinštancieneuviedol žiadne
rozhodujúce skutočnosti s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli
predmetom jeho posudzovania.

45. Náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu a zásadou zavinenia. Zmyslom

zásady úspechu, ktorú je dôvodné uplatniť aj v tomto prípade, je priznanie nároku na náhradu trov
konania tej strane, ktorá bola v spore úspešnou, pričom trovami konania sú odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva. O
náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ako úspešnej strane sporu
v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

46. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobkyne rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).