Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/179/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617201770
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6617201770.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej
a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: J. V.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpená JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec,
proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967
692, v zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., Martinčekova 13, 821

01 Bratislava, IČO: 50 361 368, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Lučenec zo dňa 24. 03. 2017, č. k. 7Csp/43/2017 - 25, takto

r o z h o d o l :

I.UznesenieokresnéhosúduvovýrokuI.,ktorýmuložilžalovanémupovinnosťzdržaťsapoužitiadohody
o zrážkach zo mzdy č. 5757024107 zo dňa 06. 07. 2007, uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou
bankou, a. s., a vo výroku IV., ktorým poučil žalovaného o možnosti podať voči žalobkyni žalobu, p o
t v r d z u j e .

II. Uznesenie okresného súdu vo výroku II., ktorým uložil zamestnávateľovi žalobkyne, spoločnosti
THORMA Výroba, k. s., so sídlom Šávoľská cesta 1, 986 01 Fiľakovo, IČO: 36 030 538, povinnosť
zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy č. 5757024107
zo dňa 06. 07. 2007, m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto

časti z a m i e t a .

III. Uznesenie okresného súdu vo výroku III., ktorým súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu m e n í tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu
50%.

IV. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy číslo 5757024107 zo dňa
06.07.2007, ktorú uzavrela Poštová banka, a. s. so žalobkyňou.

II. Súčasný zamestnávateľ žalobkyne THORMA Výroba, k. s. so sídlom Šávoľská cesta 1, Fiľakovo 986

01, IČO: 36 030 538 j e p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o
zrážkachzomzdyč.5757024107zodňa06.07.2007,ktorúuzavrelaPoštovábanka,a.s.sožalobkyňou.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. Súd p o u č u j e žalovaného, že na Okresný súd Lučenec môže podať proti žalobkyni žalobu o

zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o úvere číslo 9112683808 zo dňa 16.09.2008.“2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z predložených listinných dôkazov mal súd za to, že žalobkyňa
v dostatočnej miere osvedčila svoj nárok, t. j. preukázala dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy
pomerov, ktorá je osvedčená tým, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie

zrážok z jej mzdy, pričom však existencia a výška dlhu bola žalobkyňou spochybnená, a teda aj
zákonnosťvykonávanýchzrážokzomzdy.Nariadenieneodkladnéhoopatrenia jeopatrenieprotipostihu
majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že
by sa na základe takejto uplatnenej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému zo mzdy
žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než to zákon dovoľuje. Žalovaný

poskytol žalobkyni úver vo výške 1 327,- eur (40 000,- Sk). Podľa predloženého listinného dôkazu
od zamestnávateľa žalobkyne, mal súd preukázané, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy za
obdobie december 2009 až do jún 2014 zamestnávateľ žalobkyne vykonal zrážky vo výške 2 952,41
eur. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť

ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v nekomfortnom procese zrážok zo mzdy, na
základe inkorporovanej dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok bez súdneho kontroly, na ktorú musí brať súd ohľad (porovnaj
rozsudok C-106/77 Simmenthal). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej

podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie
záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného
ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z., rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 18Co/108/2011). Okresný súd svoje
rozhodnutie oprel o ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 324 ods. 1, 2 CSP, § 325 ods. 1 CSP, §

325 ods. 2 písm. d) CSP, § 332 ods. 1 CSP, § 336 ods. 1, 2, 3, 4 CSP, § 337 ods. 1, 2, 3 CSP. O trovách
konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 2 a § 262 ods. 2 CSP.

3. Proti uzneseniu sa odvolal žalovaný. Napadnuté uznesenie žiadal zmeniť a návrh žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť ako nedôvodný, alternatívne, aby odvolací súd

uznesenie okresného súdu zrušil a konanie zastavil. Namietal, že rozhodnutie je vo svojom odôvodnení
nepreskúmateľné. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a súčasne ich uvedenie má
byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným
pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické
hľadiská. Poukázal na základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v kontexte

jeho rozhodnutia II.ÚS 117/07. V ďalšej časti namietal, že všetky úverové právne vzťahy, ktoré vznikli
pred 01. 05. 2014 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na
zák. č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovarov alebo poskytovanie služieb na základe
zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho v
kontexte § 52 ods. 2 OZ, pričom poukázal na čl. II bod 1, II bod 7, čl. XIV. Poukázal na to, že na

ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto
ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01. 05. 2014. Žalovaný zároveň vzniesol aj námietku
nedostatku právomoci súdu tento spor prejednávať, keď podľa jeho názoru je nepochybné, že daný
spor je spôsobilý na prejednanie na rozhodcovskom súde, nakoľko spĺňa podmienky § 1 ods. 2, 3 zák.
č. 244/2005 Z. z. o rozhodcovskom súde. Podľa zmluvy, ktorej súčasťou je rozhodcovská doložka, je

príslušný na prejednanie sporu Stály rozhodcovský súd, Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a. s.
Žalovaný namietal tiež nedostatok procesnej podmienky, ako aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
na strane žalovaného. Je toho názoru, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné spoločenstvo,
nakoľko túto podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Taktiež žalovaný namietol
nedostatok procesnej podmienky - naliehavého právneho záujmu podľa § 137 písm. c) CSP. Poukázal

na to, že naliehavý právny záujem nie je daný spravidla tam 1) kde je možné žalovať priamo na
plnenie povinností - R17/1972; 2), ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu
spornosti daného právneho vzťahu; 3) ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo
vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo/112/2004-ZSP/6/06. Pokiaľ by aj neboli vykonávané zrážky zo mzdy žalobcu, žalobca by bol

povinný plniť v zmysle dohodnutých úverových podmienok a splácať mesačné pravidelné splátky anuity
úveru v rovnakej výške, ako by boli vykonávané zrážky zo mzdy. Aj v prípade, ak by súd návrhu vo veci
samej vyhovel a určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, nemala by táto skutočnosť žiadny vplyv
na platnosť hlavného úverového zmluvného vzťahu, ktorý dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje.Nemožno sa stotožniť s tvrdením, že dohoda zasahuje do majetkovej sféry žalobkyne, nakoľko práve
vykonávaním zrážok zo mzdy sa dlh žalobkyne voči žalovanému znižuje. Keby aj bola v súdnom
konaní určená neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu neprijateľnej podmienky, žalovaný

by bol zaviazaný vrátiť žalobkyni všetky vykonané zrážky, čím by sa opätovne žalobkyňa dostala do
situácie dlžníka v pôvodnej nesplatenej sumy úveru s príslušenstvom. Žalovaný namietal, že žalobkyňa
nijako nepreukázala nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť
právneho úkonu, ani v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jej strane.
Argumentoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o

zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nejde o prejav
nerovnováhy zmluvného vzťahu, pre uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. Dohoda o
zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka nikde neuvádza povinnosť zmluvných strán určiť
si výšku zrážok zo mzdy. Na základe zmluvy o úvere boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky,
ktoré sa zaviazal, v pravidelných splátkach uhrádzať. Účelom zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie
pohľadávky aj mimo súdneho konania a je absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi

občianskeho práva zdôvodňovať neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy práve jej účelom, ktorým je
mimosúdne uspokojenie pohľadávky. V závere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 23Cdo/1201/2009, podľa ktorého inštitút ochrany spotrebiteľa neznamená jeho absolútnu ochranu
v tom zmysle, že by sa mohol ex post dovolávať neplatnosti svojich právnych úkonov, ktoré urobil
dobrovoľne. Súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa

má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a
nezodpovednosti. Žalobkyňa uzavrela zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku.

4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Žiadala napadnuté uznesenie potvrdiť. Súd
prvej inštancie rozhodoval osobitným procesným postupom, ktorým sa má dostať rýchlej a efektívnej

ochrany práva tomu, kto ju neodkladne potrebuje. Poukazovaním na údajnú nepreskúmateľnosť
uznesenia o neodkladnom opatrení sa podľa názoru žalobkyne snaží žalovaný zakryť nedostatok
pádnych argumentov k meritu veci. Žalovaný vôbec nekonkretizuje dôvody v čom vidí nedostatky
odôvodnenia predmetného uznesenia. Predmetnú zmluvu je nutné považovať jednoznačne za
spotrebiteľskú zmluvu. Teória absolútneho obchodu preto pri posudzovaní úverových vzťahov musí

ustúpiť špeciálnej spotrebiteľskej právnej úprave. Dojednanie zmluvy o úvere, podľa ktorého majú byť
všetky spory vzniknuté zo zmluvy rozhodované pred stálym rozhodcovským súdom pri Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná, a. s., je svojou povahou nekalou podmienkou v zmysle Smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj v zmysle Občianskeho zákonníka,
pretože zbavuje spotrebiteľa možnosti uplatňovať, resp. brániť svoje práva na všeobecnom súde. Súd

si otázku neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyhodnotil len prejudiciálne, preto pôvodný veriteľ nie je
dotknutý rozhodnutím súdu, a to ani s poukazom na ust. § 53a Občianskeho zákonníka. Vo vyjadrení
k odvolaniu žalobkyňa tiež uviedla, že nemôže žiadnym spôsobom zabrániť vykonávaniu zrážok zo
mzdy, a to aj napriek tomu, že žiadny súd postihnutie jej majetku neschválil. Žalobkyňa v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov,

ako aj dôvodnosť nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Dokonca je
nezanedbateľné riziko, že zrážky zo mzdy sú vykonávané v prospech subjektu, v prospech ktorého
vykonávané byť nemôžu, keďže sa žalobkyňa domnieva, že pohľadávka Poštovej banky, a. s., z dôvodu
nerešpektovania zákonných požiadaviek nebola postupiteľná.

5.Žalovanýzaslalvyjadreniekvyjadreniu žalovanejkodvolaniu,vktoromopätovnenamietalnedostatok
naliehavého právneho záujmu podľa ust. § 137 písm. c) CSP s tým, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 58C/148/2014, ktoré pripojil k vyjadreniu. Zároveň poukázal aj na
rozsudok NS SR 8Cdo/251/2015.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP v I. a IV. výroku potvrdil ako vecne správne a v II. a III. výroku zmenil podľa § 388 CSP.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné pokiaľ sa
týka I. a IV. výroku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne v I. a IV. napadnutom výroku a
odvolací súd sa stotožňuje aj s odôvodnením rozhodnutia v tejto časti. Na zdôraznenie správnosti a na

doplnenie reagujúc na námietky žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné.

9. Odvolací súd sa plne stotožňuje s prijatým záverom okresného súdu, že žalobkyňa v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc z predložených listinných dôkazov) v dostatočnej
miere preukázala dôvodnosť potreby upraviť pomery medzi stranami sporu a dôvodnosť nariadenia

neodkladného opatrenia, ktorým jej bola za daných skutkových okolností poskytnutá ochrana jej
subjektívneho práva. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej -
ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného
preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Odôvodnenie potreby bezodkladnosti
upravenia pomerov strán, ako aj danosti naliehavého právneho záujmu žalobkyne, spočíva najmä v

preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného vzniká (hrozí) žalobkyni škoda, či iná ujma.
Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na majetkových právach žalobkyňa osvedčuje tým, že
z jej mzdy na žiadosť žalovaného podľa dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ už vykonáva
zrážky zo mzdy, pričom však platnosť tejto dohody, a teda aj zákonnosť vykonávaných zrážok, bola
žalobkyňou spochybnená a namietaná. Už súčasný výkon práva žalovaného, ktorého však zákonnosť je

spochybňovaná, spôsobuje výrazné obmedzenie žalobkyne disponovať so svojim príjmom a žalovaný
môže neobmedzene vymáhať dlh od žalobkyne na podklade právneho úkonu, ktorého platnosť je
relevantnými skutočnosťami a právnymi argumentmi spochybnená. Zrážky však musí zamestnávateľ
vykonávať na základe nejudikovaného titulu a žalobkyňa nemá iné prostriedky tento proces zastaviť,
než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu

prvej inštancie, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a
to súdnu kontrolu zmluvných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o zrážkach zo
mzdy nebola spotrebiteľkou individuálne dojednaná, nakoľko je obsiahnutá len vo formulárovej vopred
dodávateľom pripravenej zmluve v čl.3 bodu (4) zmluvy o úvere a v čl. 4 bode 4.8 Obchodných
podmienok pre úver (verzia 1/2007). Spotrebiteľské právo, judikatúra súdov ako aj Súdneho dvora EÚ

takéto zmluvy, ktoré sú vyhotovené miniatúrnym, zle čitateľným písmom, považuje za neprípustné, ide
o nekalú obchodnú praktiku, text je zle čitateľný, z hľadiska množstva údajov odradzujúci na čítanie.
Taktiež dohoda o zrážke zo mzdy, ktorá je včlenená vo všeobecnom texte zmluvy o úvere, naviac
miniatúrnym písmom, je nekalou obchodnou praktikou. Ide o závažný právny úkon, preto vzhľadom
na argumentáciu žalovaného niet žiaden dôvod pre to, aby bol skrytý v texte obsahujúcom množstvo

údajov pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľných. Naviac, táto dohoda je podradená bodu 3 úverovej
zmluvy nazvanej ako „zmluva o úvere a záverečné ustanovenia (vyplní banka)“. Uvedené navodzuje
dojem, že touto časťou disponuje len banka, ktorá vyplní údaje, čo je síce pravda, avšak v záhlaví tohto
bodu žiadnym spôsobom nie je spomenuté, že sa uzatvára ďalší závažný právny úkon, a to dohoda
o zrážke zo mzdy. Je teda žiaduce upraviť pomery strán sporu a zamedziť vykonávaniu zrážok na

základe dohody, ktorej absolútna neplatnosť vyplýva zo zákona. Nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa zakáže žalovanému vykonávať právo z tejto dohody je opatrenie v prospech ochrany práv
spotrebiteľa a v prospech nezákonného postihu majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať ťažko
zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe absolútne neplatnej dohody o zrážkach
zo mzdy poukázali žalovanému zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom

rozsahu než to zákon dovoľuje.

10. Odvolací súd poukazuje aj na zákonné ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého sa podľa aktuálneho znenia zakazuje zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, a hoci uvedené

ustanovenie nebolo platné a účinné v čase podpisu zmluvy o úvere, jednoznačne poukazuje na vôľu
zákonodarcu poskytnúť ochranu spotrebiteľa voči súdom nekontrolovanému vykonávaniu zrážok zo
mzdy a iných príjmov.

11. Vychádzajúc z ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka, na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a
to aj za predpokladu, ak by sa inak riadili normami obchodného práva.12. Z uvedených zákonných ustanovení (v znení účinnom od 1. mája 2014) vyplýva, že spotrebiteľský
charakter zmluvy o úvere predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka na ochranu
spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvným podmienkami, i keď ide o absolútny obchod v zmysle

Obchodného zákonníka. Odvolací súd v súvislosti s aplikáciou predmetného zákonného ustanovenia
poukazuje na závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo
14/2014 zo dňa 21. apríla 2015, ktorý vyslovil, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného

práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia.
NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvpredmetnomrozhodnutívyslovil,žeajkeďtotozákonnéustanovenie
nadobudlo účinnosť 1. mája 2014, právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia
týkajúce sa tejto novely, a preto ich účinnosť sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred dňom
účinnosti tohto zákonného ustanovenia. V predmetnom rozhodnutí Najvyššieho súdu (zhodne tak napr.
aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8MCdo 13/2014 zo dňa 08. 05. 2015)

Najvyšší súd SR taktiež vyslovil, že súd je povinný vziať na zreteľ ustanovenia § 5a a § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované návrhom.
Hoci tieto ustanovenia (§ 5a a § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) nadobudli účinnosť
1. mája 2014, avšak právny predpis, ktorých súčasťou sú, nemá prechodné ustanovenia dotýkajúce

sa týchto konkrétnych ustanovení. Podľa záveru Najvyššieho súdu SR to potom znamená, že od ich
účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

13. Odvolací súd potom, rešpektujúc vyslovený právny názor súdu vyššieho stupňa a vzhľadom na
uvedené ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v spojení

s ustanovením § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, musel prihliadnuť na skutočnosti
vyplývajúce z obsahu spisu.

14. Odvolací súd tak vzhľadom na uvedené ďalšie zásadné skutočnosti a v nadväznosti na zdôvodnenie
prvoinštančného rozhodnutia, sa stotožňuje s názorom, že žalobkyňa v dostatočnej miere osvedčila

naliehavosť potreby upraviť pomery medzi stranami sporu, preto napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku I, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému zdržať sa použitia spornej dohody o
zrážkach zo mzdy podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

15. Námietku žalovaného ohľadom nedostatku právomoci súdu daný spor prejednať ako aj námietku

nedostatku pasívnej vecne legitimácie na strane žalovaného, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

16. Je totiž nesporné, že v danej veci ide o spotrebiteľskú vec, predmetný zmluvný vzťah je nutné
právne posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu podľa zákonnej definície vyplývajúcej z ustanovení § 52
a násl. Občianskeho zákonníka a taktiež je zrejmé, že na posudzovaný právny vzťah sa okrem lex

generalis vzťahujú aj ustanovenia osobitnej právnej normy upravujúcej právne vzťahy vyplývajúce
zo spotrebiteľských úverov, pretože napĺňa požiadavky vyplývajúce z ustanovení zák. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z
bodu 11.2. Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2007), ktorá bola listinne preukázaná, odvolací
súd nepovažuje za platne dojednanú rozhodcovskú doložku so spotrebiteľom, tak ako je to už

uvedené v bode 9 predmetného rozsudku. Ide zjavne o formulárové ustanovenie obsiahnuté do vopred
pripraveného textu dodávateľa, ktoré nemal spotrebiteľ možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ani ho
vylúčiť a nejde tak o vopred a individuálne dojednanú zmluvnú podmienku so spotrebiteľom tak, ako
je to už vyššie uvedené, a to v bode 9. Obsah tohto dojednania navyše splýva s husto a drobným,
ťažko čitateľným písmom popísaným obsahom obchodných podmienok pre úver, o ktorom navyše

spotrebiteľ ani nemal vedomosť, že svojim podpisom k úverovej zmluve súčasne pristupuje aj k
takémuto dojednaniu. Navyše, celkom zjavne takéto dojednanie je výrazne v neprospech spotrebiteľa,
ktorý sa týmto dojednaním vopred vzdáva svojho Ústavou SR garantovaného práva na účinnú súdnu
ochranu pred všeobecným súdom. Takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa, čím ju súd považuje za

neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a ako taká je absolútne neplatná
zmluvná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve (§ 53 ods. 4 OZ v znení platnom a účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere). Na neplatné zmluvné dojednanie súd neprihliada a z neplatného
dojednanianevyplývajúanižiadneprávneúčinky.Takétoabsolútneneplatnézmluvnédojedanienemôžezaložiť legitimitu rozhodcovského súdu. Preto námietka žalovaného o nedostatku právomoci súdu
v danej veci konať a rozhodnúť je nedôvodná. Odvolací súd len pre úplnosť poznamenáva, že
pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na dojednanie o rozhodcovskej doložke obsiahnuté v čl. 10 bod

10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok predchodcu žalovaného, takéto tvrdenie nebolo listinne
preukázané.

17. Pokiaľ žalovaný namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, odvolací súd uvádza, že
vychádzajúc z charakteru neodkladného opatrenia je zrejmé, že jeho účelom je riešiť upravenie vzťahov

len medzi tými stranami, ktoré aktívne pristúpili k výkonu sporného práva a ktorým teda aj v súčasnosti
svedčí hmotnoprávna a tým aj procesná legitimita v konaní. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení,
ktorým súd súčasnému vlastníkovi pohľadávky, ktorý aj začal výkon práva na základe dohody o zrážkach
zo mzdy vo svoj prospech, uložil povinnosť zdržať sa použitia tejto dohody a výkonu práv z nej, sa zjavne
nemôže dotknúť práv či povinností pôvodného vlastníka pohľadávky, ktorý svoje práva a povinnosti
z uvedeného zmluvného vzťahu so žalobkyňou postúpil na žalovaného. Námietka nedostatku vecnej

pasívnej legitimácie tak nemá zákonné opodstatnenie.

18. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu, a to jednak
ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania a počas konania, ako aj
po jeho skončení, a to za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je

obava, že exekúcia bude ohrozená. Odvolací súd v súvislosti s novou procesnou a právnou úpravou
tohto špecifického inštitútu konštatuje zásadné a významné odlišnosti terajšej úpravy neodkladných a
zabezpečovacích opatrení tak, ako sú obsiahnuté v ustanoveniach § 324 až 344 Civilného sporového
poriadku oproti právnej úprave predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazu podľa ustanovení § 74
až § 78h Občianskeho súdneho poriadku (a to z hľadiska ich charakteru, sledovaného účelu, dočasnosti

a trvania týchto osobitných zákonných inštitútov, no najmä z hľadiska zákonných podmienok možnosti
ich nariadenia a aj z hľadiska subjektov, vo vzťahu ku ktorých je súd oprávnený ich nariadiť).

19. Vzhľadom na citovanú aktuálnu právnu úpravu zákonných podmienok nariadenia neodkladného
opatrenia odvolací súd konštatuje skutočnosť, že žalobkyňa sa domáhala, a zhodne tak aj okresný

súd nariadil neodkladné opatrenie jednak vo vzťahu k žalovanému - uloženia povinnosti zdržať sa
použitia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne, ako aj vo vzťahu k zamestnávateľovi
žalobkyne - uloženia povinnosti zdržať sa vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne, teda vo vzťahu k
tretiemu subjektu, ktorý v zmysle súčasnej terminológie sporového konania nie je stranou sporu (s
poukazom na ustanovenie § 60 CSP).

20. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 325 ods. 2 umožňuje neodkladným opatrením uložiť strane
sporu určitú povinnosť, pričom vo všetkých ustanoveniach týkajúcich sa tohto inštitútu procesná norma
upravuje určité práva a povinnosti len vo vzťahu k stranám sporu. Za daného zákonného znenia, pokiaľ
Civilný sporový poriadok, na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku, ktorý vo svojom ustanovení §

76 ods. 2 výslovne umožnil súdu uložiť určitú povinnosť aj vo vzťahu k tretej osobe, nielen vo vzťahu
k účastníkom konania, výslovne umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie výlučne len vo vzťahu k
stranám sporu, je potom nutné prijať záver, že Civilný sporový poriadok už neumožňuje nariadiť formou
neodkladného opatrenia určitú povinnosť žiadnemu inému subjektu, okrem strán sporu. Civilný sporový
poriadok pokiaľ vo svojom ustanovení § 60 expressis verbis definuje, kto je strana sporu, pričom ide len

a výlučne o žalobcu a žalovaného, niet zákonnej možnosti vzťahovať určité procesné možnosti, práva
a povinnosti na iný subjekt, pokiaľ to zákonná úprava výslovne nepredpokladá. Vychádzajúc dôsledne
zo znenia ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, súd je oprávnený nariadiť neodkladné opatrenie, len ak sú
splnené podmienky podľa ustanovenia § 325 CSP, a teda len vo vzťahu k stranám sporu - žalobcovi
a žalovanému.

21. Pokiaľ aktuálna právna úpravu neumožňuje nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k žiadnemu
inému subjektu, ako stranám sporu, bolo nutné odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu vo
výroku II. podľa ustanovenia § 388 CSP zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti
vzťahujúcej sa k uloženiu povinnosti zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa výkonu zrážok zo spornej

dohody o zrážkach zo mzdy podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP zamietnuť, nakoľko neboli splnené
zákonné podmienky na jeho nariadenie podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP.22. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil druhý výrok uznesenia a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v tejto časti zamietol, potom odvolací súd zmenil aj súvisiaci výrok III. o trovách konania pred
okresným súdom a podľa ust. § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 CSP)

vyslovil, že žalobkyňa ako strana sporu, ktorá bola sčasti úspešná v prvoinštančnom konaní, má nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania, a to v rozsahu 50%, pričom o ich výške rozhodne súd prvej
inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a
to samostatným uznesením.

23. Žalovaný podal odvolanie voči rozhodnutiu okresného súdu v celom rozsahu, bez uvedenia
konkrétnych námietok voči IV. výroku napadnutého rozhodnutia. Aj v tejto časti rozhodnutie okresného
súdu odvolací súd považoval za vecne správne s poukazom na ust. § 337 CSP, a preto
uznesenie okresného súdu aj v IV. výroku potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust.

§ 396 ods. 1 CSP, a to podľa pomeru úspechu strán v konaní § 255 CSP a vyslovil, že žalobkyňa,
ako čiastočne úspešná strana v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a
to v rozsahu 50%. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením.

25. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).