Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. júl 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20Csp/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416207139
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416207139.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: WM

Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798, v konaní
právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A.
Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: Q. Š., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.. E.
XXX/X, V., v konaní o zaplatenie 406,55 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 406,55 Eur s úrokom vo výške 11,85 % ročne
zo sumy 615,83 Eur od 26.09.2014 do 18.09.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 615,83 Eur od 26.09.2014 do 18.09.2015, s úrokom vo výške 11,85 % ročne zo sumy 315,83

Eur od 19.09.2015 do 28.10.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 315,83 Eur
od 19.09.2015 do 28.10.2015, s úrokom vo výške 11,85 % ročne zo sumy 265,83 Eur od 29.10.2015
do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 265,83 Eur od 29.10.2015 do
zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal uloženia žalovanému povinnosti zaplatiť sumu 406,55 Eur
s príslušenstvom ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, čo odôvodnil tým, že jeho právny

predchodcaSlovenskásporiteľňa,a.s.nazákladezmluvyokontokorentnomúvereposkytlažalovanému
peňažné prostriedky do výšky úverového rámca vtedajších 20.000,- Sk s ročnou úrokovou sadzbou
11,85 %. Žalovaný prečerpal peňažné prostriedky na svojom účte, pričom ku dňu 25.09.2014 kedy bola
pohľadávka Slovenskej sporiteľne postúpená žalobcovi predstavovala výška dlhu žalovaného sumu
756,55 Eur. Po výzve žalovaný následne žalobcovi uhradil dňa 18.09.2015 sumu 300,- Eur a 28.10.2015
sumu 50,- Eur, ktoré úhrady boli započítané na istinu. Žalovaná suma potom pozostáva z istiny 265,83
Eur a príslušenstva 140,72 Eur.

2. Žalovaný si na adrese trvalého pobytu evidovaného v Registri obyvateľov SR žalobu neprevzal, jeho
skutočný pobyt sa súdu zistiť nepodarilo. Podarilo sa zistiť len to, že by sa mal zdržiavať na nezistenom
mieste vo Veľkej Británii. Preto súd postupoval podľa § 116 ods. 2 prvej vety CSP a oznámenie o podanej
žalobe zverejnil dňa 12.04.2017 na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu. V zmysle §
116 ods. 2 druhej vety CSP potom súd považoval žalobu za doručenú žalovanému po 15 dňoch od
zverejnenia oznámenia.

3. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného
sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba ootázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.

4. Súd na základe žalobcom predložených listinných dôkazov a CD nosiča s prehľadom transakcií na
bankovom účte mal za preukázané, že žalovaný uzavrel dňa 19.08.2002 so Slovenskou sporiteľňou,
a.s. zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej banka poskytla žalovanému kontokorentný úver
k jeho sporožírovému účtu už predtým vedenému bankou. Výška úverového rámca bola 20.000,- Sk,
úroková sadzba 11,85 % ročne s mesačnou splatnosťou úrokov a konečnou splatnosťou úveru dňa

19.08.2003. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú jedného roka od podpisu zmluvy a automaticky sa
v zmysle článku IV. bod 1 zmluvy predlžovala vždy o dobu jedného roka ak nebol dlžníkom, teda
žalovaným, oznámený veriteľovi - Slovenskej sporiteľni najneskôr mesiac pred uplynutím doby trvania
zmluvy nezáujem o predĺženie zmluvy.

5. V prípade predmetnej zmluvy išlo o úverovú zmluvu podľa § 497 Obchodného zákonníka, podľa

ktorého sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažnéprostriedkydourčitejsumyadlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiť
úroky.

6. Obsahom predloženého CD nosiča mal súd za dokázané, že žalovaný skutočne vyčerpal na základe

tejto zmluvy žalobcom tvrdenú čiastku a tak súd považoval žalobu v celom rozsahu za dôvodnú a
tejto vyhovel vrátane úrokov, na ktorých zaplatenie má nárok žalobca až do vrátenia poskytnutých
prostriedkov,pretoženeboloničímpreukázané,žebyžalovanýtútosumuposkytnutúmubankouuhradil,
resp. že by jeho záväzok uhradiť túto sumu zanikol iným spôsobom než splnením. Takisto dôvodne
uplatňoval žalobca aj úroky vo výške 11,85 ročne % z dlžnej sumy, keďže povinnosťou dlžníka je nielen

vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj zaplatiť úroky a to až do ich vrátenia. Čo sa týka aktívnej
legitimácie žalobcu ohľadne žalovaného nároku (a jeho príslušenstva), tak táto je daná podľa § 524
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 526 ods. 1 a 2 OZ a zakladá sa na oznámení
Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 07.10.2014 o postúpení pohľadávky žalobcovi.

7. Aj keď zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, vzhľadom
na to, že banka uzatvárala zmluvu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, súd podľa § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka (a prechodného ust. § 879j Občianskeho zákonníka) ohľadne úrokov z
omeškania aplikoval občianskoprávnu úpravu úrokov z omeškania v ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od

01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ust. § 10c uvedeného nariadenia, pričom žalobca
uplatnil úroky z omeškania v súlade s uvedenou úpravou.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v
celom rozsahu úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %. Výška

trov konania bude určená samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.