Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 10, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25C/56/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111206933
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7111206933.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I dňa 10.3.2016 samosudkyňou JUDr.Martou Melicherčíkovou v právnej veci

žalobcu : W.. J. J., L.. X.X.XXXX, T. XX, T., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,
Kutuzova 8, Bratislava, v konaní o zaplatenie 1.699,19 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 591,42 € s 8% ročným úrokom z omeškania
od 28.2.2005 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie v časti 1.107,77 € s prísl. z a s t a v u j e .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I trovy štátu vo výške 1.000,68 € do
15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I trovy štátu vo výške 640,86 € do
15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 4.2.2005 sa domáhal zaplatenia sumy 4.160,86 € (pôvodne vo výške 125.350,-

Sk) s prísl.a trov konania.

Uviedol, že so žalovaným ako zamestnávateľom uzatvoril dňa 30.4.1996 pracovnú zmluvu, na základe
ktorej vznikol pracovný pomer, v ktorej zmluve bola dohodnutá „činnosť revízneho technika elektro PS“.

S prihliadnutím na charakter činnosti došlo rozhodnutím žalovaného zo dňa 1.4.1999 k zaradeniu
žalobcu do funkcie vedúci odborný referent špecialista. Týmto rozhodnutím mu bola zo strany

žalovaného udelená výnimka týkajúca sa nedostatku vysokoškolského vzdelania, s prihliadnutím na
skutočnosť, že študoval na Technickej Univerzite v Košiciach.

Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 31.12.1999 došlo k zmene druhu práce na odborný referent
- špecialista elektro-slaboprúd: „komplexné zabezpečovanie náročných technických agend a prác
koncepčného charakteru“ , ktorý druh práce žalobca aj vykonával.

Žalobca mal za to, že vzhľadom na tieto okolnosti mal žalovaný v súlade so zák.č.313/2001
Z.z. o verejnej službe ho zaradiť v rámci legislatívnych zmien upravujúcich problematiku prechodu
zamestnancov na výkon verejnej služby do 11.platovej triedy. V skutočnosti bol zaradený do 8.platovej
triedy, podľa jeho tvrdenia, na základe nesprávneho posúdenia veci, bez prihliadnutia na skutočnevykonávané činnosti. Napriek jeho výzvam a sťažnostiam došlo zo strany žalovaného len k čiastočnému
odstráneniu nedostatkov. V dôsledku nesprávneho zaradenia bol ukrátený na mzdových nárokoch za
obdobie od 1.4.2002 do 31.12.2004, rovnako bol ukrátený na odstupnom, ako aj na mzdových nárokoch

za nepreplatenú dovolenku za rok 2004.

Žalobca v priebehu konania požadoval niekoľkokrát zmenu návrhu, naposledy podaním zo dňa
10.1.2008, ktorá zmena návrhu bola pripustená na pojednávaní dňa 31.1.2008. V zmysle tejto úpravy
a jej doplnenia zo dňa 29.9.2008 požadoval zaplatenie sumy vo výške 51.190,-Sk predstavujúcu

náhradu mzdy za obdobie od 1.8.2003 do 31.12.2004, 8-mesačné odstupné, náhradu za pohotovosť i
za nevyčerpanú dovolenku za 26 dní, v prevyšujúcej časti, t.j. v časti 74.160,-Sk s prísl. pred začatím
konania o veci samej žalobu zobral späť, konanie žiadal zastaviť.

Žalovaný žiadal nárok žalobcu ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že organizačné
zmeny boli vykonané na základe Rozkazu Ministra obrany č.V-1/2002 o organizačných zmenách

úradov a zariadení Ministerstva obrany SR zo dňa 21.3.2002, v zmysle ktorého bol Úrad pre správu
nehnuteľného majetku a výstavby dňom 29.3.2002 zrušený a dňom 30.3.2002 boli zriadené Správy
nehnuteľného majetku a výstavby medzi inými aj Košice.

Dňa 27.3.2002 boli so zamestnancami vykonané personálne pohovory, osobitne s každým

zamestnancom, pričom každému bola ponúknutá funkcia a oznámená príslušná platová trieda. Po
vyslovení stanoviska boli spracované záznamy o vykonanom personálnom pohovore. Takýto záznam zo
dňa 27.3.2002 podpísal aj žalobca s tým, že so zaradením na uvedenú funkciu, t.j. samostatný odborný
referent - elektro s PT 0308 súhlasí. Platové triedy jednotlivým zamestnancom boli stanovené na základe
platných TMP (tabuľky mierových počtov) č.p. A.-K.-XX-XX/XXXX-M. zo dňa 28.3.2002, schválených

s účinnosťou od 30.3.2002. Tarifikácia plánovaných funkcií bola vykonaná podľa katalógu pracovných
činností pre verejnú službu, v súlade s nariadením vlády SR č.111/2002, ktorým sa ustanovili katalógy
pracovných činností vo verejnej službe a o ich zmenách a dopĺňaní.

Zamestnávateľ teda zamestnanca zaradil do platovej triedy podľa skutočne vykonávanej najnáročnejšej

pracovnej činnosti uvedenej v opise pracovných činností a v súlade s charakteristikou platovej triedy
a katalógom. Zaradenie zamestnancov SAMaV Košice posudzovala tarifikačná komisia zriadená
rozkazom ministra obrany.

Žalobca podľa uvedených kritérií nespĺňal podmienky na zaradenie ani do 9.platovej triedy, nie to ešte

do uplatňovanej 11.platovej triedy.

V priebehu konania súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, stanoviskom žalovaného, listinnými
dokladmi predloženými obomi účastníkmi konania, i súdom vyžiadanými.

Na posúdenie a určenie do akej platovej triedy mal byť žalobca zaradený v rozhodnom období podľa
zák.č.313/2001Z.z.,553/2003Z.z.,nariadeniavládySRč.111/2002Z.z.azák.č.301/2004Z.z.vzhľadom
na jeho prax, kvalifikáciu a vykonávané pracovné činnosti ako aj na určenie platu v rozhodnom
období podľa jednotlivých mesiacov bolo uznesením zo dňa 10.3.2010 nariadené znalecké dokazovanie
Ing.Škultétym, znalcom pre odbor ekonómia a management, odvetvie personalistika.

Znalec znalecký posudok vypracoval a predložil súdu so záverom, podľa ktorého mal byť žalobca
v období od 1.4.2002 do 31.12.2004 zaradený do 8.platovej triedy, nakoľko v opise funkčnej náplne
od 1.4.2002 je uvedené, že je priamo podriadený vedúcemu oddelenia technickej prevádzky a údržby
nehnuteľného majetku. Rovnako v ďalšej časti opisu funkčnej náplne zamestnanca je táto totožná ako

bola do 31.3.2002. Znalec uviedol hrubú mzdu akú mal žalobca v jednotlivých obdobiach poberať,
prípadné zvýšenie tarifnej mzdy bolo kompenzované znížením osobitného príplatku.

Keďže žalovaný so závermi znaleckého posudku nesúhlasil a voči ním namietal, a to aj po vypočutí
znalca W..Š., súd uznesením zo dňa 25.11.2014 nariadil kontrolné znalecké dokazovanie Inštitútom

znalcov súdneho inžinierstva so sídlom v Košiciach.

V zmysle záverov znaleckého posudku zo dňa 31.5.2015 znalecká organizácia konštatovala, že po
preskúmaní predložených dokladov a preukázaní ďalších skutočností sa čiastočne zhodla so záveromznalcaW..Š.vtom,žehlavnápracovnáčinnosťjezaradenádoplatovejtriedy8.Všetkyostatnépracovné
činnosti zodpovedajú platovej triede 9. Po zohľadnení skutočností, že žalobca mohol byť zaradený v
9.platovej triede, 8.platového stupňa, vznikol rozdiel - nedoplatok z celého sledovaného obdobia len

za mesiac december 2004 vo výške 591,42 €, keďže žalovaný počas celej doby doplácal doplatok k
funkčnému platu. Nedoplatok za mesiac december 2004 vznikol z toho dôvodu, že žalovaný nepreplatil
náhradu mzdy za dovolenku.

Po späťvzatí žaloby v časi 2.461,66 € s prísl. bolo konanie v tejto časti uznesením zo dňa 3.2.2011

zastavené, žalobcovi vrátený súdny poplatok a jeho nárok na zaplatenie sumy 1.699,19 € s prísl. bol
vylúčený na samostatné konanie.

V priebehu konania, na pojednávaní dňa 10.3.2016 žalobca voči záverom znaleckého posudku
nenamietal, z ktorého dôvodu žalobu v sume 1.107,77 € s prísl., t.j. prevyšujúcu sumu 591,42 € v zmysle
znaleckého posudku zobral späť, konanie žiadal zastaviť.

Žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil.

Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní potvrdila, že žalobcovi v 12/2004 skutočne nebola vyplatená
náhrada za dovolenku, z ktorého dôvodu pohľadávku žalobcu vo výške 591,42 € s prísl. uznala čo do

základu aj výšky, túto sumu bol žalovaný ochotný žalobcovi vyplatiť.

V prípade rozhodnutia súdu ani jedna zo strán náhradu trov neuplatnila.

Podľa ust. § 16 ods.1 zák.č.313/2001 Z.z. o verejnej službe, zamestnanec sa zaradí do platovej

triedy podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže
a psychickej záťaže, ktorú má vykonávať v rámci opisu pracovných činností, a splnenia kvalifikačných
predpokladov, ktoré sú potrebné na jej vykonávanie.

Podľa ust. § 16 ods.4 citovaného zákona zaradenie zamestnanca do platovej triedy musí byť v súlade s

a) charakteristikou platovej triedy a
b) katalógom alebo
c) rezortným katalógom.

Podľa § 16 ods.5 zák.č.313/2001 Z.z. ak najnáročnejšia pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec

vykonávať v rámci opisu pracovných činností, nie je uvedená v katalógu alebo v rezortnom katalógu,
zamestnávateľ ho dočasne zaradí do platovej triedy porovnaním tejto pracovnej činnosti s príkladmi
pracovných činností uvedenými v katalógoch. Pri porovnaní pracovných činností sa vychádza z
charakteristiky príslušnej platovej triedy podľa § 3 ods. 1, pričom pracovné činnosti sa porovnávajú z
hľadiska

a) potrebných kvalifikačných predpokladov,
b) miery zložitosti,
c) miery zodpovednosti,
d) miery psychickej záťaže a fyzickej záťaže.

Podľa § 16 ods.6 citovaného zákona, ak zamestnávateľ dočasne zaradí zamestnanca do platovej triedy
podľaodseku5,požiadabezzbytočnéhoodkladuodoplneniekatalógualeborezortnéhokatalóguonovú
pracovnú činnosť podľa § 46 ods. 3. O definitívnom zaradení zamestnanca do platovej triedy rozhodne
zamestnávateľ v súlade s doplnením tejto pracovnej činnosti do katalógu alebo rezortného katalógu.
Finančné nároky zamestnanca alebo zamestnávateľa vyplývajúce z nesúladu dočasného zaradenia

zamestnanca do platovej triedy a jeho definitívneho zaradenia do platovej triedy sa nevyrovnávajú.

Podľa § 16 ods.7 citovaného zákona, zamestnávateľ môže zaradiť zamestnanca, ktorý dosiahol úplné
stredné vzdelanie, do 9. platovej triedy len vtedy, ak má podľa opisu pracovných činností vykonávať
pracovné činnosti zaradené v katalógu alebo v rezortnom katalógu do tejto platovej triedy a spĺňa

osobitný kvalifikačný predpoklad požadovaný podľa všeobecne záväzného právneho predpisu.Podľa ust. § 96 ods.1,2 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Súdkonanienezastaví,akodporcasospäťvzatímnávrhuzvážnychdôvodovnesúhlasí;vtakomprípade
súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Keďžežalobcavpriebehukonaniazobralžalobuvčasti1.107,77€sprísl.späťažalovanýsospäťvzatím

súhlasil, súd konanie v tejto časti zastavil.

Podľa § 153a ods.1 O.s.p., ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo
jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe
uznania alebo vzdania sa nároku.

Podľa ust. § 157 ods.4 O.s.p., v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods.
1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením, keďže žalovaný uznal nárok žalobcu v sume 591,42 € s
prísl. v zmysle záverov znaleckého posudku, súd rozhodol rozsudkom na základe uznania, keď uviedol

predmet sporu a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.

Podľa § 517 ods.1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č.87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z
omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Keďže žalovaný nezaplatil dlžnú sumu do dnešného dňa je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, z

ktorého dôvodu má žalobca okrem nároku na zaplatenie istiny aj nárok na úrok z omeškania vo výške
8% ročne, keďže diskontná sadzba určená Národnou bankou Slovenska v čase prvého dňa omeškania,
t.j. v čase podania žaloby predstavovala 4% (dvojnásobok predstavuje 8%) od 28.2.2005, t.j. od podania
žalobného návrhu do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech
len čiastočne, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo. V zmysle tohto zákonného ustanovenia, aj keď žalobca mal úspech len čiastočný,
ani jeden z účastníkov náhradu trov nepožadoval, z ktorého dôvodu súd ani jednému z nich náhradu
trov konania nepriznal.

Podľa ust. § 148 ods.1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Keďže v súvislosti so znaleckým dokazovaním vznikli trovy štátu - na základe uznesenia zo dňa
27.2.2012 súd priznal znalcovi odmenu vo výške 349,32 € a nariadením znaleckého dokazovania
Inštitútom znalcov súdneho inžinierstva v Košiciach bola uznesením zo dňa 27.7.2015 priznaná odmena
vo výške 1.492,22 €, ktoré trovy boli predbežne hradené štátom, trovy štátu v celkovej výške 1.841,54 €
súd rozdelil medzi účastníkov konania podľa výsledku v spore. Žalobca mal v konaní úspech vo výške

34,80% a jeho neúspech predstavoval 65,20%. Z uvedeného dôvodu, z celkových trov štátu 1.841,54
€ 65,20% predstavuje sumu 1.200,68 €, ktoré trovy štátu by mal žalobca zaplatiť. Z tejto sumy bola
však odpočítaná ním zaplatená záloha 200,-€, ktorá nebola započítaná pri odmene znaleckej inštitúcii.
Žalovaný mal úspech v 65,20%, čomu zodpovedajú trovy štátu vo výške 640,86 € z celkových trov.Poučenie:

Proti rozsudku na základe uznania odvolanie nie je prípustné. Odvolanie možno podať proti výroku o
zastavení konania, trovách konania a trovách štátu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia v dvoch

písomných vyhotoveniach na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.