Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116216397
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116216397.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: M. R., C.. XX.X.XXXX, S.

Ž. X, V., zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66,
p r o t i žalovanému: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO:
35923130, zastúpený: Beňo & partners Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Poprad, Námestie sv.
Egídia 93, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že úver zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi stranami dňa 9.9.2013
j e b e z ú r o č n ý a b e z p o p l a t k o v.

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 12.8.2016 sa domáhal určenia, že úver zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX
zo dňa 9.9.2013 je bezúročný a bez poplatkov. Žalobu odôvodnil tým, že 9.9.2013 uzavrel so žalovaným
zmluvu o pôžičke, na ktorú sa vzťahuje zákon 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva však
podľa jeho názoru neobsahuje povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ citovaného zákona a
to neuvádza termín konečnej splatnosti úveru ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a
iných poplatkov. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave 9Co/401/2012 zo dňa 6.8.2013, podľa
ktorého je potrebné rozlíšiť splátku istiny, úroku a poplatku.

2. Žalobu odôvodnil žalobca aj neprimeranou výškou úrokovej sadzby 55,32% ročne, pričom podľa
priemerných úrokových sadzieb z úverov poskytovaných rezidentom eurozóny v danom čase pri
obdobnom úvere bola sadzba 11,04% p.a. a v Slovenskej republike podľa priemernej úrokovej sadzby
bánk bola 15,39% p.a. Dohodnutá úroková sadzba je niekoľkonásobne vyššia, je preto pre rozpor s
dobrými mravmi dohoda v tejto časti absolútne neplatná.

3. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu poukázal aj na to, že žalovaný nepreveroval dostatočne
bonitu žalobcu, nakoľko vôbec nezisťoval jeho výdavky. Aj z toho dôvodu je preto potrebné považovať
úver za bezúročný a bez poplatkový.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil s tým, že podľa zákona by mala byť splátka rozlíšená na istinu, úrok a
poplatky.Takétorozlíšenienemáreálnyapraktickývýznam.Poukázalnabod6.2zmluvnýchpodmienok,
v ktorých je stanovený termín splatnosti splátky - 20. deň v kalendárnom mesiaci ako aj bod 6.3, podľa

ktorého prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy. V zmluve je pritom jasne uvedený
počet splátok - 24 a z toho možno vyvodiť záver o termíne konečnej splatnosti úveru. Spomínané údaje
napokon vyplývajú aj zo splátkového kalendára, ktorý však nepredložil. Zdôraznil, že súčasťou zmluvy
sú aj zmluvné podmienky VOP, ktoré boli žalobcovi odovzdané ešte pred podpisom zmluvy.5. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou neplatnosti dohody o úroku pre rozpor s dobrými mravmi. V tejto
súvislosti poukázal na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a zdôraznil, že v zmysle tohto ustanovenia sa

má skúmať výška odplaty a nielen úrok a za odplatu je potrebné považovať celkové náklady spotrebiteľa,
ktorých úrok je len jednou zložkou, ako to vyplýva z § 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch.
Preto by sa mal porovnávať údaj o RPMN a zohľadniť tú skutočnosť, že žalovaný je nebankový subjekt
a u takýchto subjektov boli odplaty (RPMN) podstatne vyššie ako u bánk. V zmysle zákona (§ 53 ods.
6) sa však vyžaduje podstatné prevyšovanie obvyklej odplaty, čo by podľa jeho názoru bolo v prípade

niekoľkonásobného navýšenia a v tejto súvislosti poukázal na rozsudky Krajského súdu v Trenčíne
8Cob/60/2010 a Krajského súdu v Prešove 16Cob/71/2011, podľa ktorých súdy považovali za neplatné
úroky nad 60% ročne. Zároveň však potvrdil, že jednalo sa o obchodné spory. Ohľadom námietky
neskúmania bonity žalobcu uviedol, že nevie preukázať to, že by žalovaný pred uzavretím zmluvy
zisťoval aj výdavky žalobcu.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, písomným vyjadrením žalovaného, zmluvou o pôžičke
XXXXXXXXXX a zmluvnými podmienkami, prehľadom o úhradách žalobcu a zistil tento skutkový stav:

7. Strany uzavreli dňa 9.9.2013 formulárovú zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX. Ňou žalovaný poskytol
žalobcovi pôžičku 1.026,87 Eur na kúpu konkrétneho tovaru - kotla ATTACK za kúpnu cenu 1.092,41

Eur. Akontácia predstavovala 6 eur a žalobca sa zaviazal pôžičku vrátiť 24 mesačnými splátkami po
65,55 Eur, celkovo išlo o sumu 1573,20 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na 546,33 Eur.
V zmluve je uvedená fixná ročná úroková sadzba 55,32%, RPMN v tej istej hodnote, priemerná hodnota
RPMN 46,06% a termín konečnej splatnosti je uvedený september 2015.

8. V úvodnej časti zmluvy je uvedené, že žalobca je starobný dôchodca, nemá žiadnu vyživovaciu
povinnosť a jeho čistý mesačný príjem je 380 Eur. Žiadne iné údaje o ňom, vrátane jeho výdavkov, v
zmluve uvedené nie sú a nie je k tomu uvedená ani žiadna kolónka.

9. Zmluva obsahuje aj označenie sprostredkovateľa - TOMCAT s.r.o. s adresou prevádzky a zo

zmluvných podmienok vyplýva, že ide o predávajúceho.

10. V závere prvej strany zmluvy je vyhlásenie dlžníka, že pred podpísaním zmluvy bol oboznámený so
zmluvnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy ako aj to, že mu boli doručené a že
ich prevzal. Túto skutočnosť žalobca potvrdil aj vo svojej výpovedi.

11. V bode 6.2 bola stanovená splatnosť splátky do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

12. V bode 7 VOP je uvedený vzorec pre výpočet RPMN, z ktorého je zrejmé z akých predpokladov
sa vypočítava jeho výška (výška pôžičky, počet splátok, výška splátky, interval vyjadrený v rokoch a

zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a každého nasledujúceho čerpania).

13. Žalobca k žalobe pripojil aj štatistický údaj o priemernej úrokovej miere z úveru poskytnutých
rezidentom eurozóny, podľa ktorého pri obdobnom úvere je uvedená úroková sadzba 11,04 % p.a

14. Podľa prehľadu o úhradách žalobca doposiaľ z predmetnej úverovej zmluvy zaplatil 771,04 Eur.

15. Žalobca podanie tejto žaloby odôvodnil tým, že potrebuje vedieť skutočnú výšku dlhu a poukázal aj
na to, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva priamo zo zákona a to § 3 ods. 3,
5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

16. Súd sa najprv zaoberal dôvodnosťou podanej žaloby z hľadiska procesnej právnej úpravy v zmysle
§ 137 CSP.

17. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení či tu právo je alebo

nie je ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak
vyplýva z osobitného predpisu.18. Osobitným právnym predpisom je jednak zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ktorý upravuje fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v prípade porušenia
konkrétnych povinností veriteľa, ale týmto osobitným zákonom je aj zákon č. 250/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa a konkrétne § 3 ods. 5. Podľa citovaného ustanovenia proti porušeniu práv a
povinností stanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Navyše podľa názoru súdu naliehavosť právneho záujmu na
požadovanom určení vyplýva aj zo skutočnosti, že žalobca nemá splatený celý úver a potrebuje vedieť
výšku jeho skutočného dlhu voči veriteľovi, aby sa predišlo prípadnému ďalšiemu súdnemu konaniu o

zaplatenie jeho dlhu prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia.

19. Žalobca v žalobe vyslovil názor o absencii konkrétnych povinných náležitostí zmluvy podľa § 9 ods.
2 písm. f/, k/ s čím sa však súd nestotožnil.

20. Relevantný pre posúdenie sporu je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnom od 10.6.2013 do 30.4.2014.

21. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania.

23. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

25. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu.

26. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného

zákona. Medzi nimi je pod písm. f/ doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru,
a pod písm. k/ výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

27. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. a/ až k/, / a y/.

28. Žalobca v žalobe uvádzal, že v predmetnej úverovej zmluve chýba povinná náležitosť v zmysle §
9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., keďže splátka by mala byť členená na splátku istiny, úrokov
a poplatkov.

29. Súd však tento názor nezdieľa. Predovšetkým žiadnym spôsobom výkladu citovaného zákonného

ustanovenia (či už gramatickým, logickým, systematickým) nemožno dospieť k záveru o nutnosti
rozčleneniasplátky,ktoráboladohodnutávzmluveakocelkovásplátkazahŕňajúcaistinu,úrok,prípadne
poplatky, že by mala byť v zmluve v rámci danej náležitosti zmluvy rozčlenená na jednotlivé jej zložky. Ak
by zákonodarca mal túto snahu, nepochybne by sporné ustanovenie naformuloval tak, aby bolo z neho
zjavné, že v zmluve musí byť osobitne uvedená splátka istiny, osobitne splátka úrokov a osobitne splátka

poplatkov. Z formulácie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva to, že dohodnutá mesačná splátka
zahŕňa všetky spomínané komponenty (v danom prípade len istinu a úrok, keďže poplatky dohodnuté
neboli).30. Rozhodujúca pre vyhodnotenie spornej otázky je však smernica Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá v článku 22 upravuje úplnú
harmonizáciu a záväzný charakter, predovšetkým pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. Znamená, že členské štáty EÚ nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej právnej úprave zahrnúť
iné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere než sú uvedené v článku 10 ods. 2 smernice. Úplná
harmonizácia v tejto oblasti je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v EÚ poskytla rovnocenná
úroveň ochrany ich záujmov.

31. Podľa článku 22 ods. 1 citovanej smernice, keďže táto smernica obsahuje harmonizované
ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia,
ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice.

32. V článku 10 ods. 2 citovanej smernice sa uvádza, čo má obsahovať zmluva o úvere. Pod písm. c/
je uvedená dĺžka trvania zmluvy o úvere,

pod písm. h/ výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia,
pod písm. i/ v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa
vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky a to bezplatne a kedykoľvek počas celej

dĺžky trvania zmluvy o úvere. Amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a
podmienky ich úhrady; táto tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov
vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady.

33. Ako teda vyplýva z článku 10 ods. 2 písm. h/ smernice zmluva o úvere má obsahovať výšku počet a

frekvenciu splátok spotrebiteľa. Vôbec sa v nej neuvádza splátka istiny, úrokov a poplatkov, ale je použitý
len termín „splátka“. Preto ani právny poriadok Slovenskej republiky nemôže túto zmluvnú náležitosť
modifikovať tak, aby veriteľ bol povinný do zmluvy uvádzať členenie splátky na istinu, úrok a poplatky.
Bolo by to v rozpore so spomínanou smernicou s poukazom na článok 22 ods. 1. Aj keď je potrebné
uviesť, že citovaná smernica nemá tzv. horizontálny priamy účinok a teda nemôže priamo zakladať

práva a povinnosti jednotlivcom, je potrebné z nej vychádzať práve za účelom výkladu diskutabilného
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. tak, aby výklad bol v súlade s touto smernicou.
Preto je potrebné dospieť eurokomforným výkladom k záveru, že citovaná právna norma neupravuje
nutnosť rozpisu splátky na istinu, úrok a poplatky.

34. Napokon odpoveď na túto otázku poskytol Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku C-42/15 z 9.11.2016,
ktorým rozhodol o návrhu Okresného súdu Dunajská streda na prejudiciálne konanie, ktoré súviselo s
konaním vedenom na spomínanom súde vo veci spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. proti I. S., keď na
otázku spomínaného súdu, či článok 10 ods.2 písm. i/ v spojení s písm. h/ smernice 2008/48/ES sa má
vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí v čase uzavretia obsahovať presné určenie aká časť jednotlivej

splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky, súdny dvor uviedol,
že daný článok sa má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po
sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia podľa európskeho súdu bránia tomu, aby
členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V odôvodnení rozhodnutia

súdny dvor uviedol, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek odovzdať
mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky podľa článku 10 ods. 2 písm. i/ a článku 10 ods. 3 smernice.

35. Súd len pripomína, že aj podľa slovenského právneho poriadku a to konkrétne § 9 ods. 3 a 5 zákona
č. 129/2010 Z.z. má spotrebiteľ právo vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá

uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s
uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru
a prípadne i dodatočné náklady.

36. Ohľadom ďalšieho dôvodu pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru tvrdením o neuvedení

termínu konečnej splatnosti úveru súd opäť poukazuje na článok 10 ods. 2 písm. c/ citovanej smernice, v
ktorej sa uvádza len dĺžka trvania zmluvy o úvere, teda nespomína sa termín konečnej splatnosti úveru.
Podľa citovanej smernice dokonca nie je potrebné uviesť v zmluve ani termín splatnosti splátok, pretože
postačuje výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa (písm. h/). Navyše však v danom prípade vzmluve bol uvedený mesiac a rok ukončenia zmluvy a keďže vychádzajúc z VOP, kde v článku 6 ods.
2 je uvedená splatnosť splátky 20.dňa kalendárneho mesiaca je zrejmé, že konečná splatnosť úveru
podľa zmluvy mala nastať 20.8.2013.

37. V tejto súvislosti opäť možno poukázať na už spomínaný rozsudok Súdneho dvora EÚ. V
zmysle jeho záverov zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť vyhotovená ako jeden dokument, ale
všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne a musia byť
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V zmluve je pritom uvedený jasný odkaz na VOP, ktoré boli skutočne

odovzdané žalobcovi pred uzavretím zmluvy a preto je potrebné VOP považovať za súčasť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

38. Napriek uvedenému právnemu záveru súd žalobe vyhovel, ale s poukazom na § 11 ods. 2 zákona č.
129/2010Z.z.Podľacitovanéhoustanoveniaakveriteľnekonalsodbornoustarostlivosťoupodľa§7ods.
1 nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade

hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úveru.

39. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.

40. Z výsluchu žalobcu, čomu korešponduje aj formulár predmetnej zmluvy, vyplýva, že veriteľ zisťoval
len príjem žalobcu, ktorý zistil vo výške 380 Eur starobného dôchodku a nezisťoval jeho stav ani jeho
výdavky. Postupoval tak v rozpore s ustanovením § 11ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010 Z.z., čo
je potrebné kvalifikovať ako hrubé porušenie jeho povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver, preto platí fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia. Navyše aj zistený príjem žalobcu bol minimálny (380 eur) a už len z tejto
skutočnosti sa dalo predpokladať, že dlžník nebude schopný svoj dlh splácať. Žalovaný žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by svoju povinnosť v zmysle citovaného zákonného ustanovenia si splnil
dôsledne a že by teda zisťoval aj výdavky žalobcu tak ako mu to ukladá zákon. Musí preto znášať s

tým spojené dôsledky t.j., že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov tak ako je to
uvedené v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca
mal vo veci plný úspech a preto súd mu priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.