Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, July 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/63/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8810209882
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8810209882.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: F. F. D., H. XXXX/XX, A. XXX XX, E.:
XXXXXXXX, zastúpený JUDr. Bernardom Medárom, advokátom Advokátskej kancelárie v Humennom
066 01, Dubová 4, proti žalovanej: X. X., M. W. W. S. N. XXX XX, H. Č.. XXX/XXAX, zastúpená JUDr.
Milošom Kaščákom, advokátom Advokátskej kancelárie vo Vranove nad Topľou 093 01, M.R. Štefánika

171, o zaplatenie 2.267,21 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou č. k. 7Cb/10/2011-210 zo dňa 25.2.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. o povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobcovi 1.658,84 eur a v rozsahu zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo

„okresný súd“) zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.658,84 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
s tým, že v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu 49,90% s tým, že o výške týchto rozhodne samostatným uznesením.

2. V dôvodoch tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy
2.213,21 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná mu neuhradila v dobe splatnosti faktúru, ktorá jej

bola vyfakturovaná za dodaný tovar a vykonané práce. Ďalej súd na základe vykonaného dokazovania
uviedol skutkový stav, podľa ktorého zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou
dňa 21.06.2010 bolo zistené, že žalobca ako zhotoviteľ sa zaviazal za dohodnutú cenu vykonať pre
žalovanú dielo podľa čl. II. zmluvy. Žalovaná sa zaviazala dokončené dielo prevziať a za dielo zaplatiť
zhotoviteľovi dohodnutú cenu podľa článku VI. zmluvy. Predmetom zmluvy podľa čl. II. bol záväzok
zhotoviteľa dodať pre objednávateľa materiál podľa predlohy v prílohe č. 1 zmluvy a práce podľa

tej istej predlohy a ďalej zabezpečiť dopravu, montáž a servis podľa podmienok stanovených touto
zmluvou. Podľa článku III. bod 1. zmluvy žalobca sa zaviazal na svoje náklady a svoje nebezpečenstvo
vykonať dielo v zmysle čl. II s termínom začatia plnenia do 19.07.2010. Podmienkou bolo podpísanie
zmluvy oboma zmluvnými stranami a zloženie zálohy na materiál žalovanou v plnej výške na účet
žalobcu s termínom ukončenia plnenia do 31.08.2010. Podľa článku III. bod 3 zmluvy druhá veta
o prevzatí dokončeného a namontovaného diela musí byť spísaný odovzdávací protokol podpísaný

objednávateľom a zhotoviteľom. Deň podpisu protokolu oboma zmluvnými stranami sa považuje za
deň odovzdania diela. Podľa článku IV. zmluvy objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať a
zaplatiť dohodnutú cenu. V zmysle článku V. zmluvy zhotoviteľ sa zaviazal, že vykoná dielo podľa tejto
zmluvy a jej príloh, vrátane dodania potrebného montážneho materiálu. Podľa článku VI. zmluvy cena za
vykonanie diela zhotoviteľom je určená na základe vzájomnej dohody zmluvných strán a jej špecifikácia
tvorí obsah prílohy č. 1 zmluvy. Zhotoviteľ je oprávnený zvýšiť dohodnutú cenu o sumu maximálne

10%, ktorá nevyhnutne prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, ktoré zhotoviteľ hodnoverne
preukáže. Objednávateľ sa zaväzuje takéto zvýšenie ceny písomne potvrdiť. Objednávateľ sa zaväzujeuhradiť zhotoviteľovi sumu za materiál 6.566,03 eur s DPH v plnej výške pri podpise zmluvy pred začatím
prác a zvyšnú sumu za vykonanie diela 5.481,49 eur bez DPH podľa faktúry vystavenej zhotoviteľom
do troch dní po odovzdaní diela odo dňa vystavenia faktúry na účet zhotoviteľa. Z prílohy č. 1 k zmluve:

dodací list č. 15/2010 zo dňa 20.05.2010 súd zistil, že žalobca vyčíslil cenu dohodnutého diela podľa
jednotlivých položiek v celkovej sume 12.916,46 eur. Z faktúry č. 201027 ďalej súd zistil, že žalobca
vyúčtoval žalovanej za vykonané dielo cenu celkovo v sume 14.979,21 eur vrátane DPH. Súd prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí hodnotil právny vzťah medzi účastníkmi podľa § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ďalej podľa ust. § 52 ods. 1 až 3 , ust. § 53 ods. 1, 3, 5, ust. § 631,

ust. § 632, ust. § 634 ods. 1, 2, ust. § 635 ods. 1, ust. § 645 ods. 1 a 2, ust. § 646 ods. 1, 2, ust. § 647
a ust. § 648 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a z citovaných
zákonných ustanovení súd zistil, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaná ako objednávateľ uzatvorili dňa
21.06.2010 v zmysle ustanovení § 631 - § 656 Občianskeho zákonníka zmluvu o dielo. Predmetom
zmluvy bolo vyhotovenie diela žalobcom podľa rozpočtu, tak ako to je uvedené v prílohe č.1 zmluvy.
Žalovaná ako objednávateľ sa zaviazala za vykonané dielo uhradiť sumu podľa rozpočtu v prílohe č.

1 k zmluve o dielo v sume 12.916,46 eur. Po odovzdaní diela však žalobca vyfakturoval žalovanej za
vykonanie diela celkovú cenu diela v sume 14.979,21 eur s tým, že vykonal práce naviac. Žalovaná
však žalobcom vyfakturovanú cenu diela uhradila len v sume 12.766,- eur. Súd mal za to, že žalobca si
mohol od žalovanej požadovať zaplatenie prác naviac, ktoré neboli v rozpočte zahrnuté len v prípade,
že žalovaná tieto schválila alebo si ich objednala písomne. Podľa § 635 ods. 1 druhá veta Občianskeho

zákonníka si však tento úkon vyžaduje písomnú formu. Žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné
bremeno, tým že nepreukázal, že by si žalovaná u neho práce naviac písomne objednala, resp. tieto
písomne schválila, preto sa nemôže úspešne od žalovanej dožadovať zaplatenia prác naviac, ktoré
v rozpočte zahrnuté neboli. Práce naviac však vykonával so súhlasom objednávateľa. Tento si tieto
výslovne želal, napriek tomu, že sa mylne domnieval, že boli súčasťou zmluvy o dielo podľa pôvodného

rozpočtu. Preto mal súd za to, že za vykonané práce a dodaný materiál naviac patrí žalobcovi cena
podľa osobitného predpisu. Okrem toho mal súd z vykonaného dokazovania, a to znaleckého posudku
za to, že pri vykonaní diela žalobcom (mimo prác naviac) došlo k odchýleniu od pôvodne stanoveného
rozpočtu a v niektorých prípadoch boli použité iné materiály ako boli dohodnuté pri podpise zmluvy, a
preto súd nemohol vychádzať pri cene diela, čo sa týka iných materiálov, z ceny stanovenej rozpočtom.

Vzhľadom na uvedené súd posudzoval nárok žalobcu v dvoch rovinách samostatne: 1. cenu diela podľa
rozpočtu a 2. práce vykonané zhotoviteľom naviac. Pre určenie ceny skutočne vykonaného diela na
základe zmluvy o dielo a určenie bezdôvodného obohatenia mal súd za smerodajný znalecký posudok
č. 5/2012 znalkyne vzhľadom na skutočnosť, že žalobca tento síce rozporoval, ale nežiadal vyhotoviť
kontrolný posudok a žalovaná s ním súhlasila. Podľa uvedeného znaleckého posudku cena skutočne

vykonaného diela na základe zmluvy o dielo predstavuje sumu 12.060,95 eur, pričom súd bral ohľad na
to, že rozdiel v cene pri zámene zariaďovaných predmetov - sprchovací kút, typ umývadla v kúpeľni,
typ WC, farebnosť stien, zámena obyčajných zásuviek a vypínačov za typ Legrand je zohľadnený v
prácach naviac. Pri výpočte ceny skutočne vykonaného diela podľa rozpočtu znalec vychádzal z cien
určených, resp. dohodnutých v zmluvnom rozpočte. Podľa znaleckého posudku žalobca skutočne dodal

materiálavykonalprácenaviacvrozsahu,ktorýrozpočtomdohodnutýnebolazaktorýprislúchaodmena
2.363,89 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že práce a materiály dodané naviac a dodanie iných materiálov
nebolo výslovne písomne dohodnuté mal súd za to, že nebola dohodnutá ani ich cena, preto súd pri
vyčíslovaní musel vychádzať z ceny stanovenej osobitným predpisom. Za takúto cenu súd považoval
cenumateriálovaprácstanovenýchsúdnymznalcomvznaleckomposudku,ktorýcenuurčovalvzmysle

cenového predpisu zákona č. 382/2004 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Súd nemohol do
rozsahu zarátať cestovné náklady, ktoré súviseli so zabezpečením, dovozom a realizáciou nakúpeného
materiálu a vykonaných prác nad rámec zmluvy, alebo ušlý zisk, ktorý by mohol zhotoviteľ dosiahnuť,
ak by vykonával práce, za ktoré by bol finančne odmenení v oveľa vyššom finančnom rozsahu. Po
odovzdaní diela vznikol tak žalobcovi voči žalovanej nárok na zaplatenie skutočne vykonaného diela v

sume 12.060,95 eur a zaplatenie sumy 2.363,89 eur. Žalovaná z uvedeného nároku žalobcu uhradila
žalobcovi sumu 12.766,- eur, z čoho 12.060,95 eur pripadá na úhradu ceny skutočne vykonaného
diela a suma 705,05 eur na úhradu časti nároku z prác vykonaných naviac a zmenených dodaných
materiálov. Žalovanej tak zostáva uhradiť žalobcovi sumu 1.658,84 eur. Vzhľadom na uvedené súd
zaviazal žalovanú na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.658,84 eur a v prevyšujúcej časti súd žalobu

zamietol. Námietky žalovanej ohľadne platenia ceny prác bez DPH vzhľadom na skutočnosť, že v
zmluve o dielo bola dojednaná cena dodaných materiálov s DPH a zvyšná cena diela bez DPH,
považoval za irelevantné. V cene stanovenej rozpočtom, ktorý tvoril prílohu zmluvy o dielo č. 1 bola
jednoznačne stanovená cena celého diela vrátane DPH. Okrem toho súd mal za to, že v prípade, že jezhotoviteľ ako fyzická osoba podnikateľ platcom DPH patrí mu popri cene diela aj DPH z tejto sumy. Čo
sa týka vytýkaných vád, súd mal za to, že žalovaná si v konaní neuplatnila žiaden nárok. Vo všetkých
vytýkaných vadách diela išlo o odstrániteľné vady, pričom žalobca vady uplatnené žalovanou akceptoval

a chcel tieto odstrániť. Vzhľadom na uvedené bolo nutné, aby žalovaná v súvislosti s uplatňovanými
vadami poskytla súčinnosť žalobcovi na ich bezplatné odstránenie v zmysle § 648 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 7 O. s. p..

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bola zaviazaná na zaplatenie sumy 1.658,84 eur a

výroku, ktorým bola zaviazaná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 49,90 %, podala žalovaná
včas odvolanie, keď navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti podľa § 221 ods. 1
písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Žalovaná
sa domnievala, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí, nebral do úvahy skutočnosť, že žalobca
pri výkone zmluvne dohodnutých prác použil nesprávne technologické postupy, čím spôsobil závadu
diela, ktorá bola následne reklamovaná. Túto skutočnosť potvrdil aj statik Ing. Peter Borodáč, ktorý sa

taktiež vyjadril, že závadám diela bolo možné zabrániť použitím správnych technologických postupov.
Po reklamácii žalobca nevykonal opravu diela, naopak, spočiatku reklamované vady popieral a namiesto
vykonania záručnej opravy, podal návrh na súd na vydanie platobného rozkazu. Žalovaná bola toho
názoru, že vzhľadom na to, že sa jednalo o reklamáciu, bol žalobca povinný urobiť nápravu na vlastné
náklady. Namiesto toho však žalobca uviedol, že ho žalovaná do bytu nepustila, čo však nebolo pravdou,

keď so žalobcom sa na termíne vykonania záručných opráv nedohodla a žalobca o tom, okrem tvrdenia,
že tak chcel urobiť, nepredložil žiaden dôkaz. Podľa žalovanej žalobca pri zhotovovaní diela svojvoľne
zamenil materiály, čím však nemohlo dôjsť k navŕšeniu objemu prác. Následne jednostranné navýšenie
ceny diela sa potom podľa žalovanej javí ako účelové, keď táto cena bola s poukazom na kvalitu
odvedených prác a nedodržanie technologických postupov, prehnaná.

4. Znalecký posudok z odboru stavebníctva - pozemkové stavby znalkyne E.. V. E., podľa žalovanej
potvrdil skutočnosti tvrdené ňou počas celého konania, keď znalkyňa v spolupráci s posudkom
statika E.. Q. M. jednoznačne konštatuje, že väčšina vytýkaných porúch existuje a je spôsobená
nedodržiavaním, resp. zlým technologickým postupom pri realizácii zo strany zhotoviteľa konštrukcie, t.

j. žalobcu. Rovnako sa v nich konštatuje, že týmto závadám bolo možné zabrániť použitím správnych
technologických postupov. Posudok podľa žalovanej ďalej konštatuje, že pri tvorbe cien nebol zo strany
žalobcu dodržaný postup v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 18/1996, pričom v tomto smere rovnako poukázal
na skutočnosť, že žalobca v žiadnom prípade neoznámil žalovanej strane nutnosť vykonania prác
naviac (ak vôbec možno jednostranné zvýšenie ceny za dielo považovať za vykonanie prác naviac).

V konečnom dôsledku by bola tiež cena za dielo tak, ako bola definovaná v zmluve o dielo, ktorú
účastníci tohto konania uzavreli po navŕšení o žalovanú sumu s poukazom na kvalitu odvedených prác
a nedodržanie technologických postupov, prehnaná. Svojvoľná zámena materiálov rovnako nemôže
navŕšiť objem prác potrebných pre vykonanie zmluvne dohodnutého diela.

5. Okresný súd však dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, bola
uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Žalovaná sa domnievala, že súd neskúmal zmluvu o dielo zo dňa
21.6.2010 uzavretú medzi účastníkmi tohto konania. V zmluve, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi
tohto konania, boli jednoznačne dohodnuté podmienky, vrátane ceny diela. Rovnako boli dohodnuté
aj platové podmienky a ďalšie skutočnosti, za ktorých možno meniť zmluvne dohodnuté podmienky.

Žalovaná sa domnievala, že postupy dohodnuté v zmluve, boli dodržané len z jej strany, čo je pri
skutočnosti, že zmluvu vyhotovoval sám žalobca, prinajmenšom nepochopiteľné. Za daného stavu sa
podpísanie tejto zmluvy obom stranám javí bez ďalšieho iba ako formálny úkon, nespôsobujúci vznik
akýchkoľvek práv a povinností. Zhotoviteľ nesmie bez schválenia alebo objednania zvýšiť cenu za
vykonané dielo. Žalovaná podľa svojho vyjadrenia nikdy na takéto zvýšenie súhlas nedala a nikdy sa jej

na udelenie takéhoto súhlasu zhotoviteľ nepýtal.

6. Rovnako nemožno podľa žalovanej súhlasiť s konštatovaním okresného súdu, že uvedenie zvyšnej
časti ceny za dielo bez DPH v zmluve o dielo, že irelevantné pre posudzovanie celkového nároku
žalobcu. Pri posudzovaní spornej zmluvy o dielo ako spotrebiteľskej zmluvy, toto tvrdenie podľa

žalovanej neobstojí, keď zmluvné strany totiž písomne v tejto zmluve sa dohodli, že zvýšená cena je
ustálená bez DPH. Nikto týmto nespochybňuje povinnosť žalobcu DPH z prijatého plnenia odviesť.7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.
Poprel, že by so žalovanou nekomunikoval ohľadom reklamácie a taktiež nie je podľa žalobcu pravdou,
že by pri zhotovovaní diela svojvoľne zmenil materiály, keďže tieto zmenil na požiadanie žalovanej.

Odmietol tvrdenie, že by účelovo navýšil cenu diela, keď je nelogické a neracionálne si vôbec myslieť,
že firma dodá materiály a odvedie práce, ktoré si objednávateľ neobjednal.

8. O odvolaní žalovanej proti vyhovujúcemu výroku rozsudku, v časti o zaplatenie sumy 1.658,84
eur, rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 3Cob/30/2013-268 z 5. decembra 2013, ktorým

zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu
1.658,84 eur tak, že žalobu zamietol. Druhou výrokovou vetou rozsudku zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku o trovách konania a v tejto časti mu vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia
rozsudku Krajského súdu v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) vyplýva, že odvolací súd podľa ust. §
213 ods. 2 O.s.p. vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k aplikácii ust. § 653 ods. 1 OZ v tom zmysle,
že ak bola cena diela podľa OZ dohodnutá podľa rozpočtu, nesmie byť bez súhlasu objednávateľa

zvýšená. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté, možno účtovať len vtedy, ak ich schváli objednávateľ
písomne, alebo ak práce dodatočne písomne objednal. Zhotoviteľ teda nemôže cenu diela zvýšiť
jednostrannebezohľadunaobjednávateľa.Zákonvšakrozlišujemedzizvýšenímcenyuprácanákladov
do rozpočtu zahrnutých, a u prác a nákladov do rozpočtu nezahrnutých. Zatiaľ, čo pre zmenu ceny
prác a nákladov do rozpočtu nezahrnutých (ide súčasne o zmenu predmetu dohodnutého v zmluve)

sa vyžaduje jednostranný právny úkon objednávateľa v písomnej forme (schválenie, resp. dodatočné
objednanie), pre zvýšenie ceny prác a nákladov do rozpočtu zahrnutých, zákon nevyžaduje písomnú
formu a k zvýšeniu ceny diela postačuje súhlas objednávateľa. Na výzvu odvolacieho súdu sa žalovaná
vyjadrila tak, že v zmluve o dielo, ktorú so žalobcom ako zhotoviteľom diela uzavrela, bola cena diela
stanovená pevnou sumou, pričom jej špecifikácia tvorí prílohu č. 1 k predmetnej zmluve. V priebehu

vykonávania diela došlo k zameneniu niektorých materiálov a aj technologických postupov, na ktoré však
žalobca nedostal povolenie, a to v písomnej, a ani v ústnej forme. O tzv. prácach naviac, ako aj o zámene
materiálov, sa dozvedela až po tom, ako jej žalobca zaslal nové vyúčtovanie ako reakciu na reklamáciu
vykonaných prác. Na základe uvedeného mala za to, že v priebehu výkonu diela došlo zo strany žalobcu
k svojvoľnej zámene zmluvne dohodnutých materiálov a k umelému navýšeniu ceny vykonaných prác.

Žalobcanavýzvuodvolaciehosúdureagovaltak,ženesúhlasístým,abynadanýprípadboloaplikované
ustanovenie § 635 ods. 1 OZ, nakoľko je to v rozpore s obsahom predmetnej zmluvy o dielo z 21. júna
2010 a v rozpore s tvrdením a závermi žalovanej v jej podaní z 18. novembra 2013. Poukázal na to,
že cena diela bola v zmluve o dielo z 21. júna 2010 stanovená pevnou sumou, s možnosťou jej zmeny
zhotoviteľom diela za dohodnutých podmienok, pričom uvedené tvrdí aj žalovaná strana vo vyjadrení

z 18.11.2013. Jeho nárok na zaplatenie súdom prvej inštancie priznanej sumy 1.654,84 eur z dôvodu
zaplatenia zvýšenej ceny diela, je po práve. Žalobca ďalej potvrdil, že dohodnutá cena diela bola v sume
12.916,46 eur a žalovaná mu zaplatila sumu 12.766,- eur, pričom rozdiel, pokiaľ ide o dohodnutú cenu,
predstavuje 150,46 eur, túto sumu však on nežaluje a neuplatňuje v konaní. Okresný súd v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a zvyšok priznanej sumy tvorí suma, ktorá je požadovaná titulom bezdôvodného

obohatenia za práce a materiál naviac, takže z tohto hľadiska tento rozdiel (150,46 eur) nie je predmetom
odvolacieho konania, nakoľko žalobca nepodal odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba v
prevyšujúcej časti zamietnutá.

9. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatoval, že okresný súd správne ustálil skutkový stav, pokiaľ

ide o zistenie, že účastníci konania uzavreli zmluvu o dielo v zmysle ust. § 631 a nasl. OZ. Zo zmluvy,
a nakoniec aj zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že v danom prípade bola cena dohodnutá
podľa rozpočtu. Z obsahu vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že zhotoviteľ navýšil cenu diela
jednak za práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté, a jednak za práce do rozpočtu zahrnuté, u ktorých
došlo k zámene materiálu. Odvolací súd poukázal na to, že ak bola cena diela podľa OZ dohodnutá

podľa rozpočtu, nesmie byť bez súhlasu objednávateľa zvýšená, pričom práce a nálady do rozpočtu
nezahrnuté, možno účtovať len vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne, alebo ak práce dodatočne
písomne objednal. Zhotoviteľ teda nemôže cenu diela zvýšiť jednostranne, bez súhlasu objednávateľa.
Zákon však rozlišuje medzi zvýšením ceny prác a nákladov do rozpočtu nezahrnutých a zvýšením ceny
prác a nákladov do rozpočtu nezahrnutých. Zatiaľ čo pre zmenu ceny prác a nákladov do rozpočtu

nezahrnutých sa vyžaduje jednostranný právny úkon objednávateľa v písomnej forme, tak pre zvýšenie
ceny prác a nákladov do rozpočtu zahrnutých, zákon písomnú formu tohto úkonu nepožaduje a k
zvýšeniu ceny diela postačuje súhlas objednávateľa. Ani jedna podmienka na zvýšenie ceny diela v
tomto prípade však nebola splnená. Pri prácach a nákladoch do rozpočtu nezahrnutých nebol vykonanýprávny úkon žalovanej v písomnej forme, ktorým by schválila alebo dodatočne objednala práce a
materiály. Rovnako ani u prác a nákladov do rozpočtu zahrnutých, u ktorých došlo k zmene materiálu a
preto aj k zvýšeniu ceny, nebol daný súhlas žalovanej. Z tohto dôvodu cena diela podľa OZ dohodnutá

podľa rozpočtu, nemôže byť bez súhlasu žalovanej zvýšená (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 33Odo/513/2002 a sp. zn. 32Cdo/2592/2008). Objednávateľ nie je povinný zaplatiť zhotoviteľovi inú,
než v zmluve dohodnutú cenu, ak pri tom nejde o zmenu tak, ako to predpokladá ust. § 635 alebo
ust. § 636 OZ. Ak teda zhotoviteľ vykoná práce nad dohodnutý rozsah diela a nie sú dané podmienky
podľa ust. § 635 alebo § 636 OZ pre vznik povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu zvýšenú,

nemôže zhotoviteľ hodnotu takýchto naviac prác požadovať z titulu bezdôvodného obohatenia. Z vyššie
uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. o
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.658,84 eur tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Odvolací
súdzrušilrozsudoksúduprvejinštancievovýrokuotrováchkonania,nakoľkookresnýsúdsanezaoberal
otázkou trov, ktoré vznikli štátu a povinnosťou toho - ktorého účastníka tieto trovy štátu nahradiť podľa
ust. § 148 ods. 1 O.s.p..

10.Protiprvejvýrokovejveterozsudku,ktoroubolazamietnutážalobavčastiozaplateniesumy1.658,84
eur, podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dňa 6. februára 2014 dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodil
z ust. § 238 ods. 1 O.s.p.. V dovolaní uviedol, že krajský súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie,
ktorým zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, nakoľko vychádzal z toho, že medzi účastníkmi konania

bola dohodnutá cena diela podľa rozpočtu, hoci takýto záver vôbec zo zmluvy o dielo z 21. júna 2010
nevyplýva, a je v rozpore aj s tvrdením účastníkov konania, ktorí zhodne potvrdili, že v danom prípade
bola cena diela dohodnutá pevnou sumou, a to vzhľadom na rozsah diela. Ďalej krajský súd riadne
a náležite neodôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým sa odchýlil od skutkového zistenia, ktoré urobil súd
prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, pričom dôkazy sám nezopakoval a neobstaral si tak

rovnocenný podklad pre prípadné odlišné hodnotenie týchto dôkazov. Konanie je tak postihnuté tzv.
inou vadou konania, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže krajský súd pri svojom
rozhodnutí vychádzal z iného skutkového základu, než súd prvej inštancie bez toho, aby postupoval
podľa ust. § 213 ods. 3 O.s.p. a zopakoval dôkazy, na ktorých založil svoje skutkové zistenia súd
prvej inštancie, resp. sám doplnil dokazovanie. Krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal tiež z

nesprávneho právneho posúdenia veci, keď na daný prípad aplikoval ustanovenie § 635 ods. 41 OZ,
čo je v rozpore s obsahom zmluvy o dielo, ako aj s tvrdením a závermi žalovanej v jej podaní z 18.
novembra 2013.

11. Dovolateľ poukázal na to, že v článku VI. bodoch 1 a 2 zmluvy o dielo, sa zmluvné strany dohodli

na cene diela (v rozsahu podľa prílohy č. 1, označenej ako „dodací list č. 15/2010 z 20. mája 2010“)
pevnou sumou vo výške 12.916,46 eur, ktorú bolo možné zmeniť za podmienok stanovených v bode 2
uvedenéhočlánkuzmluvyomaximálne10percent,akdôjdekprevýšeniunákladovúčelnevynaložených
zhotoviteľom pri vzniku nepredvídaných, a jednoznačne preukázaných nákladov počas výstavby. Na
základe uvedeného dojednania účastníci zmluvy o dielo nestanovili preto cenu diela za stanovených

podmienok (čl. VI. bod 2 zmluvy o dielo). Keďže krajský súd pri rozhodovaní o práve na zaplatenie
ceny diela vychádzal z nesprávneho predpokladu o spôsobe jej určenia, t. j. že cena diela bola určená
na základe rozpočtu podľa ust. § 365 ods. 1 OZ, i keď tak tomu nie je, nesprávne a nezákonne
rozhodol, nakoľko sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s odvolacími argumentmi žalobcu
o dohode ceny diela pevnou sumou, čo potvrdila aj žalovaná a túto esenciálnu skutočnosť ponechal bez

povšimnutia. Znaleckým posudkom sa nedokazuje spôsob dohodnutia ceny diela, t. j., či cena diela bola
určená 1. pevnou sumou, 2. podľa rozpočtu alebo 3. odhadom, keďže určenie ceny diela sa stanovuje
na základe dohody strán v zmluve. Krajský súd v tomto prípade nemal na danú vec aplikovať ust. §
365 ods. 1 OZ pred relevantným právom, ktoré vychádza zo zmluvy (z dohody) o dielo z 21. júna 2010.
Z uvedeného dôvodu je nárok žalobcu na zaplatenie súdom prvej inštancie priznanej sumy 1.658,84

eur z dôvodu zaplatenie zvýšenej ceny diela po práve, a to titulom bezdôvodného obohatenia, keďže
poskytnuté plnenie ako naviac práce nezahrnuté do pôvodnej ceny diela (ide o položky za práce a
náklady nad dohodnutý rámec diela), vôbec neboli spojené s pôvodným plnením podľa zmluvy o dielo
z 21. júna 2010 (nebola tu daná vzájomná súvislosť týchto plnení), preto je možné aplikovať ust. § 451
a nasl. OZ o bezdôvodnom obohatení (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 23Cdo/3798/2009 z 25. júna 2012).

Ako zhotoviteľovi diela mu prislúcha suma 1.658,84 eur, keďže na základe ústnych pokynov žalovanej
vykonal pre ňu naviac práce (dodávky a výkony) tak, ako je uvedené v prílohe č. 6 znaleckého posudku
č. 5/2012 v tabuľke pod b) práce nad dohodnutý rámec - nové položky v sume 1.950,73 eur a pod a)práce nad dohodnutý rámec zmenou typu dodaného materiálu v sume 413,16 eur, t. j. spolu 2.363,88
eur, pričom plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 1.658,84 eur.

12. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne
konanie, a teda vadou zakladajúcou prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 237 písm. f) O.s.p. a zároveň
zakladajúcou aj jeho dôvodnosť (viď rozhodnutie 4Cdo/171/2005, III.ÚS 80/96, II.ÚS 452/98).

13. Ďalej dovolateľ poukázal na to, že podstatnou skutočnosťou je tiež to, že počas výkonu diela podľa

zmluvyodieloz21.júna2010,žalovanáústneobjednalaužalobcuďalšiepráceamateriálydopredmetu
zmluvy o dielo nezahrnuté, ide o položky uvedené v prílohe č. 6 znaleckého posudku č. 5/2012 pod
bodom b - práce nad dohodnutý rámec - nové položky. Ak by si tieto nové položky materiálov žalovaná
neobjednala, on, ako zhotoviteľ diela ich nemohol sám svojvoľne dodať, nakoľko nemohol vedieť, aké
materiály žalovaná chce, pričom ide o žalovanou špecificky vopred určené materiály, ktoré vôbec neboli
predmetom pôvodnej zmluvy o dielo z 21. júna 2010.

14. Na základe vyššie uvedených dôvodov dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudok krajského súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň zaviazal
žalovanú nahradiť mu trovy dovolacieho konania.

15. K dovolaniu žalobcu zaslala žalovaná písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že sa nestotožňuje s
tvrdením žalobcu, že krajský súd si neobstaral rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov
a preto vychádzal z iného skutkového základu. Krajský súd v odvolacom konaní vykonal dokazovanie
formou oboznámenia sa s vykonanými dôkazmi, a to predovšetkým zmluvou o dielo a znaleckým
posudkom, pričom súd vykonal dokazovanie ohľadne sporných skutočností, a to predovšetkým ohľadne

ceny diela, ktorá sa nezhodovala so sumou uvedenou v uzavretej zmluve a vo faktúre. Vzhľadom na
uvedený rozpor krajský súd vykonal dokazovanie na objasnenie skutočností vzniku rozdielnej fakturácie,
pričom bolo preukázané, že zo strany žalobcu došlo k zámene materiálov a k vykonaniu prác, ktoré si
neobjednala a na vykonanie ktorých nedala žalobcovi písomný, ani ústny súhlas. Za účelové považuje
tiež tvrdenie žalobcu, že boli porušené jeho základné práva na súdnu ochranu, keďže v konaní pred

odvolacím súdom mali obidvaja účastníci zabezpečené rovnaké procesné práva, ktoré v plnej miere
aj využili. S poukazom na uvedené navrhla neprihliadnuť na dovolanie žalobcu, pretože je zjavne
neopodstatnené. Zároveň si uplatnila náhradu trov dovolacieho konania v sume 198,66 eur.

16. K písomnému vyjadreniu žalovanej zaslal žalobca písomné stanovisko, v ktorom uviedol, že

vyjadrenie žalovanej považuje za účelové a nedôvodné. On namieta porušenie svojho základného
práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava
SR“), základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 3 Ústavy SR a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej aj „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove ako súdu odvolacieho, nakoľko

odvolací súd opakovane nevypočul účastníkov konania a bezdôvodne zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie, pred ktorým účastníci boli riadne vypočutí, pričom súd prvej inštancie riadne a náležite zistil
skutkový stav veci. Pritom odvolací súd vo vzťahu k skutkovému stavu nevykonal žiadne dokazovanie
a ani neopakoval dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie. V ďalšej časti stanoviska uviedol
tie isté argumenty a dôvody, ktoré uviedol už v podanom dovolaní.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 1Obdo/31/2014-315 zo dňa 25.5.2016, rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. 3Cob/30/2013-268 z 5.12.2013 v prvej výrokovej vete, ktorou krajský
súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi
sumu 1.658,84 eur tak, že žalobu zamietol, zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie.

18. Najvyšší súd citujúc ustanovenia §§ 631 a 634 ods. 1 OZ po preskúmaní veci sa stotožnil s tvrdením
dovolateľa, že cena diela v posudzovanom prípade bola dohodnutá na základe vzájomnej dohody
zmluvných strán v zmysle prílohy č. 1 zmluvy o dielo, ktorou je dodací list č. 15/2010 (založený v spise
na č. l. 6 až 8). Predmet zmluvy o dielo je špecifikovaný v prílohe č. 1 k zmluve o dielo, v ktorej

je zároveň uvedená dohodnutá cena diela v sume 12.916,46 eur s DPH. Na základe uvedeného sa
Najvyššiemu súdu javí, že cena diela bola určená pevnou sumou, čo potvrdzuje aj zhodné vyjadrenia
žalobcu a žalovanej, pričom uvedené zhodné tvrdenia vyplývajú aj z vyjadrení právnych zástupcov
žalobcu a žalovanej na pojednávaní odvolacieho súdu zo dňa 5.12.2013. Dovolací súd preto nesúhlasils konštatovaním odvolacieho súdu, že zo zmluvy o dielo vyplýva, že cena diela bola dohodnutá podľa
rozpočtu. Je pravdou, že znalkyňa v znaleckom posudku č. 5/2012 uviedla, že cena bola určená
podľa rozpočtu, avšak spôsob určenia ceny diela nie je otázkou znaleckého posudzovania, ale právnou

otázkou, posúdenie ktorej prislúcha súdu.

19. Podľa Najvyššieho súdu zo zmluvy o dielo a jej prílohy č. 1 vyplýva, že cena diela v posudzovanom
prípade bola dohodnutá v sume 12.916,46 eur s DPH uvedenou v prílohe č. 1 k zmluve o dielo. Podľa
článku VI prvej vety zmluvy „cena za vykonanie diela zhotoviteľom (cena prác a cena montážnych

dielov) je určená na základe vzájomnej dohody zmluvných strán a jej špecifikácia tvorí obsah prílohy
č. 1 tejto zmluvy“. Zároveň z článku VI ods. 2 zmluvy o dielo vyplýva, že zhotoviteľ je oprávnený
zvýšiť dohodnutú cenu o sumu maximálne 10 %, ktorá nevyhnutne prevýši náklady účelne vynaložené
zhotoviteľom, ktoré zhotoviteľ hodnoverne preukáže. Objednávateľ sa zaväzuje takéto zvýšenie ceny
písomne potvrdiť. Z uvedeného zmluvného ustanovenia podľa Najvyššieho súdu vyplýva, že zmluvné
strany sa dohodli na tom, že zhotoviteľ je oprávnený zvýšiť dohodnutú cenu v sume maximálne 10

%, ktorá prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, ktoré zhotoviteľ hodnoverne preukáže, t. j.
zvýšiť dohodnutú cenu o 1.291,64 eur (10 % zo sumy 12.916,46 eur s DPH), pričom žalovaná ako
objednávateľka diela dala vopred písomný súhlas žalobcovi ako zhotoviteľovi na zvýšenie dohodnutej
ceny diela o sumu maximálne 10 % za dohodnutých podmienok. Odvolací súd pri rozhodovaní uvedené
zmluvné dojednanie nevzal do úvahy, nakoľko vychádzal z toho, že cena diela sa v danom prípade

dohodla podľa rozpočtu v zmysle § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

20. Faktúrou č. 201027 z 1.10.2010 žalobca vyúčtoval žalovanej za vykonané dielo sumu 14.979,21
eur a podľa zhodného tvrdenia účastníkov, žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 12.766,- eur. Žalobca
sa domáha proti žalovanej zaplatenia sumy 1.658,84 eur (zaplatenie ktorej je predmetom sporu). Zo

znaleckého posudku č. 5/2012 (založený je v spise na č. l. 117 a nasl.) podľa dovolacieho súdu vyplýva,
že žalobca ako zhotoviteľ vykonal práce nad dohodnutý rámec zmenou typu dodaného materiálu v sume
413,16 eur s DPH a práce nad dohodnutý rámec - nové položky v sume 1.937,62 eur s DPH. Podľa
názoru dovolacieho súdu, pokiaľ by žalobca ako zhotoviteľ preukázal splnenie podmienky pre zvýšenie
dohodnutej ceny o 10 %, oprávnený nárok žalobcu by potom mohol predstavovať sumu 12.916,46

eur plus 1.291,64 eur. Keďže žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 12.766,- eur, rozdiel by potom podľa
Najvyššieho súdu predstavoval sumu 1.442,10 eur, pričom žalobca požaduje sumu 1.658,84 eur. V
ďalšom konaní bude preto podľa dovolacieho súdu potrebné, aby súd najskôr posúdil, akým spôsobom
bola v zmluve o dielo dohodnutá cena diela, t. j., či pevnou sumou alebo iným spôsobom a následne
sa zaoberal aj zmluvným dojednaním v zmysle článku VI ods. 2 zmluvy o dielo. Na žalobcovi ako

zhotoviteľovi spočíva podľa Najvyššieho súdu dôkazné bremeno, aby preukázal splnenie podmienky
v zmysle článku VI druhej vety zmluvy o dielo, t. j., že mu vzniklo právo na zvýšenie dohodnutej ceny
diela o 10 %.

21. Ako dôvodná sa javí podľa dovolacieho súdu aj ďalšia námietka dovolateľa, a to, že konanie

je zaťažené tzv. inou vadou v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p., ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V zmysle ust. § 213 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2
až 7. V potvrdzovanom prípade skutkové zistenie odvolacieho súdu, že žalovaná nedala súhlas na
práce a náklady do rozpočtu zahrnuté, je v rozpore s tým, čo v odôvodnení rozsudku uviedol súd

prvej inštancie, ktorý konštatoval, že práce naviac zhotoviteľ vykonával so súhlasom objednávateľky,
ktorá si ich výslovne žiadala napriek tomu, že sa mylne domnievala, že boli súčasťou zmluvy o dielo.
Podmienkou preto, aby sa odvolací súd mohol odchýliť od skutkových zistení súdu prvej inštancie je
však opakovanie dokazovania, alebo vykonanie ďalších dôkazov v zmysle ust. § 213 ods. 3 a ods. 4
O.s.p.. V danom prípade preto bolo potrebné, aby odvolací súd sám opakoval dokazovanie v potrebnom

rozsahu v zmysle ust. § 213 ods. 3 O.s.p., k čomu však podľa dovolacieho súdu nedošlo, ako vyplýva
z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 5.12.2013. V posudzovanom prípade
preto konanie odvolacieho súdu je zaťažené tzv. inou vadou konania v zmysle ust. § 242 ods. 1 písm.
b) O.s.p., ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. V ďalšom dovolací súd konštatoval, že prípadné nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
nezakladá vadu konania podľa ust. § 237 písm. f) O.s.p., ale iba tzv. inú vadu konania podľa ust. § 241
ods. 2 písm. b) O.s.p..23. S poukazom na to, že konanie odvolacieho súdu je zaťažené tzv. inou vadou konania, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ustanovenie § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p.) a vadou
nespočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci (ust. § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p.), Najvyšší súd

SR ako súd dovolací podľa ust. § 243b ods. 2 prvej vety O.s.p. zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove
v napadnutej prvej výrokovej vety týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.658,84 eur a vec mu vrátil v tejto časti
na ďalšie konanie. Zároveň vyslovil, že v novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd o trovách pôvodného
a odvolacieho konania (ust. § 243d ods. 1 O.s.p.).

24. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), prejednal
vec podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podľa tohto ustanovenia, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovanej bolo podané pred týmto
dátumom. V prípade žalovanej ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré jej vzniklo podľa
doterajších právnych predpisov, a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania i jej právnej istoty, je

treba jej odvolanie prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, keď toto bolo podané. V podmienkach
právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej
istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. I ods.1
Ústavy SR. Súčasťou princípov právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz
retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na

základedôveryvplatnýaúčinnýprávnypredpis,nemôžebyťvosvojejdôvereknemusklamanýspätným
pôsobením právneho predpisu, alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže
ukladať povinnosti, resp. aj meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu,
ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už
nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti.

25. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §
10 O.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie žalovanej, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 212 ods. 1, v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie, a to v

medziach, v ktorých sa odvolateľka domáhala jeho preskúmania a dospel k záveru, že jej odvolanie je
dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., v spojení s
§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

26. Odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a rovnako nebol dovolaním napadnutý výrok odvolacieho súdu, ktorým zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku o trovách konania a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie, preto
tieto výroky (ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a ktorým bol zrušený výrok rozsudku
súdu prvej inštancie o povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi trovy konania) nadobudli právoplatnosť,

a nemohli byť podrobené odvolaciemu prieskumu.

27. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal
žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.658,84 eur. Odvolací súd je viazaný vysloveným
právnym názorom dovolacieho súdu, podľa ktorého v ďalšom konaní preto bude potrebné, aby súd

najskôr posúdil, akým spôsobom bola v zmluve o dielo dohodnutá cena diela, t. j. či pevnou sumou,
alebo iným spôsobom a následne sa zaoberal aj zmluvným dojednaním v zmysle článku VI ods. 2
zmluvy o dielo, upriamil svoju pozornosť na túto predbežnú otázku. Zhodne s názorom dovolacieho
súdu, rovnako aj odvolací súd konštatuje, že na žalobcovi ako zhotoviteľovi, spočíva dôkazné bremeno,
aby preukázal splnenie podmienky v zmysle článku VI druhej vety zmluvy o dielo, t. j., že mu vzniklo

právo na zvýšenie dohodnutej ceny diela o 10 %. Poukazujúc na uvedené odvolací súd konštatuje
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorý uzavrel, že cena diela bola dohodnutá
podľa rozpočtu. Najvyšší súd SR ako súd dovolací v tejto veci sa po jej preskúmaní stotožnil s tvrdením
žalovanej, že cena diela bola posudzovaná, prípadne bola dohodnutá na základe vzájomnej dohody
zmluvných strán v zmysle prílohy č. 1 zmluvy o dielo, ktorou je dodací list č. 15/2010 (založený v spise

č. l. 6-8). Predmet tejto zmluvy o dielo je špecifikovaný v prílohe č. 1 zmluvy o dielo, v ktorej je zároveň
uvedená dohodnutá cena diela v sume 12.916,46 eur s DPH. Poukazujúc na uvedené sa preto nielen
dovolaciemu, ale aj odvolaciemu súdu javí, že cena diela bola určená pevnou sumou, čo potvrdzuje
aj zhodné vyjadrenie oboch strán sporu, a rovnako aj právnych zástupcov oboch strán sporu. V tomtosmere pokiaľ znalkyňa v znaleckom posudku Č.. X/XXXX uviedla, že cena bola určená podľa rozpočtu,
je potrebné konštatovať, že táto otázka nie je odbornou otázkou, ale je otázkou právneho posúdenia,
keď spôsob určenia ceny diela nie je otázkou znaleckého posudzovania, a ako taký prislúcha len súdu.

28. Ďalej je potrebné konštatovať, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho odôvodnení, pokiaľ sa
týka dohody o vykonaní prác naviac, ktoré neboli v rozpočte zahrnuté, si vzájomne odporuje, keď na
jednej strane prvoinštančný súd konštatuje, že žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno
tým, že nepreukázal, že by si žalovaná u neho práce naviac (práce a materiál) písomne objednala,

resp. tieto písomne schválila, preto sa nemôže úspešne od žalovanej dožadovať zaplatenia prác
naviac, ktoré v rozpočte zahrnuté neboli, v cene, ako ju vyúčtoval. Naopak, v tom istom odseku
odôvodnenia svojho rozsudku okresný súd konštatuje, že práce naviac však vykonával so súhlasom
objednávateľa, tento si tieto výslovne želal, napriek tomu, že sa mylne domnieval, že boli súčasťou
zmluvy o dielo podľa pôvodného rozpočtu, a preto mal súd prvej inštancie za to, že za vykonané
práce a dodaný materiál naviac, patrí žalobcovi cena podľa osobitného predpisu. Okrem toho, že tieto

tvrdenia súdu prvej inštancie sú vzájomne si odporujúce, tieto okresný súd nijako bližšie nezdôvodnil, je
potrebné zdôrazniť, že na žalobcovi, ktorý tvrdil, že tieto práce naviac vykonával so súhlasom žalovanej,
bolo dôkazné bremeno, t. j. zaťažovala ho dôkazná povinnosť preukázať, že tieto práce žalovaná
písomne schválila (podľa uzavretej zmluvy nestačí ústny súhlas žalovanej). V tomto smere je potrebné
uviesť, že v občianskom sporovom konaní dôkazné bremeno primárne zaťažuje žalobcu, t. j. je na

žalobcovipreukázaťnímtvrdenéskutočnosti.Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosť
účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o
vecisamejivtakýchprípadoch,keďurčitáskutočnosť,významnápodľahmotnéhoprávaprerozhodnutie
o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú

súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia týchto skutočností, ani o tom, že by táto skutočnosť nebola
pravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z
existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ide o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutkov tiež tvrdí. Ak teda žalobca tvrdil, že medzi zmluvnými stranami došlo k dohode
o vykonaní prác naviac v takom rozsahu, v akom si uplatnil tento návrh voči žalovanej, bolo jeho

povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti.

29. Pokiaľ súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za to (znalecký posudok), že pri vykonaní
diela žalobcom (mimo prác naviac) došlo k odchýleniu od pôvodne stanoveného rozpočtu, a v niektorých
prípadoch boli použité iné materiály, ktoré boli dohodnuté pri podpise zmluvy a preto nemohol vychádzať

pri cene diela, čo sa týka iných materiálov, z ceny stanovenej rozpočtom, je k uvedenému potrebné
konštatovať, že cena diela bola stanovená pevnou sumou. Ďalej pôvodný schválený rozpočet logicky
nemohol podľa odvolacieho súdu zahrňovať práce naviac, t. j. tie práce, s ktorými zmluva o dielo zo dňa
21.6.2010 nepočíta, inak by to nemohli byť práce naviac, t. j. práce nad rámec pôvodne dohodnutých
zmluvných dojednaní.

30. Rovnako, pokiaľ sa týka ďalšej časti odôvodnenia, tak si súd prvej inštancie vzájomne odporuje, keď
konštatuje „vzhľadom na skutočnosť, že práca a materiály dodané naviac a dodanie iných materiálov,
nebolo výslovne písomne dohodnuté, mal súd za to, že nebola dohodnutá ani ich cena, preto súd pri
vyčíslení musel vychádzať z ceny stanovenej osobitným predpisom“, keď na jednej strane výslovne

konštatuje, že práce naviac a dodané materiály naviac neboli písomne dohodnuté, a na druhej strane
vyčísľuje hodnotu týchto prác a materiálu v neprospech žalovanej.

31. Rovnako pri cene diela, mimo prác naviac, súd prvej inštancie mylne vychádzal zo znaleckého
posudku, keď z tohto znaleckého posudku mohol vychádzať jedine v prípade, ak by v konaní nedošlo

k dohode o cene diela, keď tak, ako to konštatoval odvolací súd zhodne s dovolacím súdom v zmysle
prílohy č. 1 zmluvy o dielo, ktorou je dodací list č. 15/2010, je v tejto prílohe č. 11 v zmluve o dielo zároveň
uvedená dohodnutá cena diela (bez prác naviac) v sume 12.916,46 eur s DPH, preto nijako neobstojí
tvrdenie súdu prvej inštancie, že po odovzdaní diela vznikol žalobcovi voči žalovanej nárok na zaplatenie
skutočne vykonaného diela v sume 12.060,95 eur (podľa dohodnutého rozpočtu a cien), keď ako to

odvolací súd uviedol vyššie, táto dohodnutá cena diela bola v inej sume, pričom pri prácach a materiále
naviac, a to pri určení ich hodnoty mohlo dôjsť až vtedy, aby v konaní bol preukázaný súhlas žalovanej
s prácami naviac, pričom tento súhlas žalovanej by nemohol byť len samotným súhlasom s prácaminaviac, ale v tomto súhlase tak, aby bol určitý a zrozumiteľný, by museli byť presne uvedené tie práce
naviac (nad pôvodne dohodnuté v zmluve o dielo zo dňa 21.6.2010), na ktoré dala žalovaná súhlas.

32. V ďalšom konaní bude preto úlohou súdu prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania
posúdiť, akým spôsobom bola v zmluve o dielo dohodnutá cena diela, keď z doposiaľ vykonaného
dokazovania (na rozdiel od záverov súdu prvej inštancie) sa javí, že táto bola dohodnutá pevnou sumou
v takej výške, ako je uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia, a nie vo výške tak, ako to uviedol súd
prvej inštancie. Následne po stanovení a posúdení ceny diela podľa zmluvných dojednaní, bude úlohou

súdu prvej inštancie sa zaoberať článkom VI druhej a tretej vety tejto zmluvy o dielo, najmä pokiaľ sa
týka súhlasu žalovanej a jej následného písomného potvrdenia s prácami naviac, t. j. nielenže žalovaná
dala na tieto práce naviac súhlas, ale že tieto práce naviac predstavovali čiastku tak, ako si žalobca
uplatnil v tomto konaní, t. j., že o túto čiastku prevýšili pôvodne dohodnutú cenu diela.

33. V ďalšom konaní už bude súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci pokračovať v súlade

novou procesnou normou - Civilným sporovým poriadkom, keď opätovne rozhodne o nároku žalobcu
na zaplatenie sumy 1.658,84 eur, nakoľko v prevyšujúcej časti bola žaloba právoplatne zamietnutá.
Rovnako z dôvodu, že odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 5.12.2013 v druhej
výrokovej časti, ktorá nebola napadnutá dovolaním, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vo výroku o
trovách konania a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie, už v súlade s ustanovením § 262

ods. 1 CSP rozhodne o nároku na náhradu trov konania vrátane trov tohto odvolacieho konania.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (ustanovenie § 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).